Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17C-56-2026.pdf
PDF · 111.16 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/56/2026
Uznesenie
Okresný súd Žilina v spore navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX E., F. D., štátny občan Českej republiky, práv. zast.: LEGAL POINT s.r.o., so sídlom Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, proti odporcovi: ZRUBY RAJEC, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 2/2, 015 01 Rajec, IČO: 47 208 325, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti zabezpečiť obnovenie dodávky vody k stavbe, takto
r o z h o d o l :
I. Odporca j e p o v i n n ý zabezpečiť obnovenie dodávky vody do stavby so súpisným číslom 641, druh stavby: budova pre šport a na rekreačné účely, popis stavby: Zrubový víkendový dom – SILVER CREEK, postavená na pozemku parcely registra C-KN, parcelné číslo 1330/189 o výmere 122 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcej sa v katastrálnom území B. G., obec B. G., H. B. I., ktorá je evidovaná na LV č. XXXX.
II. Súd navrhovateľovi proti odporcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Súd poučuje odporcu, že v prípade, ak mu výkonom obnovenia dodávky vody do stavby so súpisným číslom 641 (kat. územie B. G.) vznikne škoda, o možnosti podať proti navrhovateľovi žalobu o náhradu škody, prípadne inej ujmy, ktorá mu takýmto spôsobom vznikne.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom na vydanie neodkladného opatrenia po postúpení Okresnému súdu Žilina dňa 28.07.2026 sa navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by odporcovi (v pôvodnom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia odporca 2/ ZRUBY RAJEC, s.r.o., IČO: 47 208 325) uložil povinnosť zabezpečiť obnovenie dodávky vody do: stavby so súpisným číslom 641, druh stavby: budova pre šport a na rekreačné účely, popis stavby: Zrubový víkendový dom – SILVER CREEK, postavená na pozemku: parcely registra C-KN, parcelné číslo: 1330/189, o výmere 122 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcej sa v katastrálnom území: B. G., B. G., okres: Liptovský Mikuláš, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX.
2. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 21C/43/2026-221 zo dňa 23.06.2026 súd I. výrokom návrh na nariadenie neodkladné opatrenia v časti uloženia povinnosti zabezpečiť prístup (prechod a prejazd) cez priľahlé pozemky zamietol a II. výrokom návrh na nariadenie neodkladné opatrenia v časti uloženia povinnosti zabezpečiť obnovenie dodávky vody k stavbe vylúčil na samostatné konanie. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 11NcC/5/2026-122 zo dňa 16.06.2026 rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 21C/52/2026 (o uloženie povinnosti zabezpečiť obnovenie dodávky vody k stavbe) je príslušný Okresný súd Žilina.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom
území B. G., B. G., okres Liptovský Mikuláš, ktoré sú evidované na LV č. XXXX, a to pozemku registra C parcelné číslo 1330/34, o výmere 283 m2, druh pozemku ostatná plocha, pozemku registra C parcelné číslo 1330/189, o výmere 122 m2, druh pozemku, zastavaná plocha a nádvorie, stavby so súpisným číslom 641, druh stavby budova pre šport a na rekreačné účely, popis stavby zrubový víkendový dom SILVER CREEK, postavený na pozemku registra C parcelné číslo 1330/189, o výmere 122 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie (ďalej ako „Zrubový dom"). Navrhovateľ nadobudol zrubový dom na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej 10. 9.2025 s A. J. K. a L. J. K. (ďalej ako „pôvodný vlastník"), pričom vklad vlastníckeho práva k nemu bol povolený 8. 10. 2025 (ďalej ako „kúpna zmluva"). Zrubový dom užíva navrhovateľ od 09/2025, kedy mu bola odovzdaná pôvodným vlastníkom. Zrubový dom sa nachádza v areáli realizovaného projektu obytný a voľnočasový komplex „Mararesort" (ďalej ako areál"), ktorý je pre verejnosť voľne neprístupný a je zabezpečený elektrickými závorami. Prístup k zrubovému domu je zabezpečený po pozemných komunikáciách, a to konkrétne: a) po pozemnej komunikácii vedúcej od parkoviska nachádzajúceho sa pred vstupom do areálu a pred prvou elektronickou vstupnou závorou, vybudovanej na parcelách KN-C č. 1493/6, 1493/160, 1493/161, 1493/165, 1499/14, 1499/81 č. 2085, b) po pozemnej komunikácii vedúcej od druhej vstupnej závory, vybudovanej na parcele KN-C č. 1330/4, ktorej podielovým spoluvlastníkom je aj navrhovateľ (obe vyššie uvedené pozemné komunikácie ďalej aj ako „pozemné komunikácie"). Zároveň mal do nehnuteľnosti zabezpečenú aj dodávku pitnej vody, a to bez akýchkoľvek problémov alebo námietok zo strany odporcu, až približne do konca marca 2026, keď nastali problémy v súvislosti s podpisom zmluvných dokumentov týkajúcich sa užívania zrubového domu, pozemných komunikácií a elektronických závor. Koncom roka 2025 bol navrhovateľ kontaktovaný zamestnankyňou odporcu, pani A. B. M., ktorá ho informovala ako nového majiteľa zrubového domu o potrebe uzatvorenia zmluvy na dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd (ďalej ako zmluva o dodávke vody"), ako aj zmluvy týkajúcej sa správy pozemných komunikácií, elektronických závor a ďalších služieb zabezpečovaných odporcom 1 a zmluva o nájme pozemkov pod pozemnými komunikáciami. Následne koncom januára 2026 zaslala A. M. navrhovateľovi e-mail, ku ktorému pripojila balík návrhov zmluvných dokumentov, ktoré je potrebné podpísať, a ktoré súvisia s riadnym užívaním zrubového domu, a uviedla, že po ich odsúhlasení navrhovateľom pristúpia zmluvné strany k ich podpisu. Navrhovateľovi bola zaslaná zmluva o dodávke pitnej vody z vodovodu a odvádzaní odpadových vôd (ďalej ako aj zmluva o dodávke vody"), zmluva o výkone správy (ďalej ako „zmluva o výkone správy") a nájomná zmluva (ďalej ako nájomná zmluva“). Súčasťou predloženého balíka bola aj zmluva o zriadení vecného bremena, na základe ktorej malo byť na pozemku navrhovateľa zriadené vecné bremeno in rem spočívajúce v práve zriadenia a uloženia inžinierskych sietí, zariadení vodovodu a kanalizácie, odbočiek vodovodu a kanalizácie, kanalizačného zberača, vodomernej šachty a revíznej šachty splaškovej kanalizácie a v práve vstupu a vjazdu motorovými a nemotorovými dopravnými prostriedkami, strojmi a mechanizmami za týmto účelom na jeho pozemok, a spočívajúce v práve užívania, prevádzkovania, kontroly, údržby, opravy, úpravy, rekonštrukcie, modernizácie, odpočty meradiel a akýchkoľvek iných činností vrátane stavebných úprav inžinierskych sietí, zariadení vodovodu a kanalizácie, odbočiek vodovodu a kanalizácie, kanalizačného zberača, vodomernej šachy, revíznej šachty splaškovej kanalizácie a ich odstránenia a v práve vstupu a vjazdu motorovými a nemotorovými dopravnými prostriedkami, strojmi a mechanizmami za týmto účelom na pozemok navrhovateľa, a to v prospech vlastníka pozemku, ktorým je v súčasnosti odporca - ZRUBY RAJEC, s.r.o. Zmluvy, ktoré boli navrhovateľovi doručené emailom 22. 1. 2026, s výnimkou zmluvy o zriadení vecného bremena, navrhovateľ podpísal. Navrhovateľ nadobudol zrubový dom, vrátane pozemkov bez akýchkoľvek tiarch a vecných bremien, pričom nemal vedomosť o tom, že by cez jeho pozemok viedli inžinierske siete a o tejto skutočnosti nebol navrhovateľ nikým informovaný, a to ani pri nadobudnutí nehnuteľnosti, rovnako nebol oboznámený s tým, že v budúcnosti bude potrebné uzatvoriť akúkoľvek zmluvu o zriadení vecného bremena vzťahujúceho sa na jeho nehnuteľnosti. V dôsledku odmietavého postoja navrhovateľa k podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena do dnešného dňa tieto zmluvy neboli zo strany odporcu podpísané. Navrhovateľ zároveň poukazuje na to, že pôvodný vlastník mal predmetné zmluvy riadne uzatvorené bez potreby uzatvorenia akejkoľvek zmluvy o zriadení vecného bremena. Napriek tomu, že zmluva o dodávke vody ani zmluva o výkone správy neboli zo strany odporcu doposiaľ podpísané, boli navrhovateľovi zaslané e-mailom z 21. 4. 2026 a 30. 4. 2026 zálohové faktúry za výkon správy Mara Resort a faktúra za dodávku vody a likvidáciu splaškov v zmysle predmetných zmlúv. Navrhovateľ tieto faktúry riadne uhradil, keďže má záujem uvedené služby odoberať a zároveň za ne riadne platiť. Jediným problémom, ktorý navrhovateľ v súvislosti s užívaním zrubového domu v súčasnosti vníma, je uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorá podľa jeho názoru zásadným spôsobom zasahuje do jeho vlastníckeho práva. E-mailom zo 7. 5.2026 ako reakciu na e-mail navrhovateľa zo 7. 5. 2026 týkajúci sa podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena bolo navrhovateľovi
oznámené, že zrubový dom bude odpojený aj od dodávky pitnej vody a dňa 11. 5. 2026 bol zrubový dom odpojený od dodávky vody. Napriek tomu, že navrhovateľ podpísal zmluvu o dodávke vody v znení predloženom samotným odporcom a odporca jej podpis bezdôvodne odmieta realizovať, pokiaľ navrhovateľ nepodpíše zmluvu o zriadení vecného bremena. Súčasne však odporca navrhovateľovi vyúčtoval vodné a stočné, ktoré navrhovateľ riadne uhradil. Odporca tak na jednej strane fakticky realizuje zmluvný vzťah, vyúčtováva plnenia podľa navrhnutej zmluvy a prijíma úhrady od navrhovateľa, no na druhej strane účelovo tvrdí, že navrhovateľ odoberá vodu neoprávnene z dôvodu absencie obojstranne podpísanej zmluvy. Takýto postup je zjavne vnútorné rozporný, účelový a predstavuje zneužitie postavenia odporcu ako vlastníka a prevádzkovateľa vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry. Bez zabezpečenia dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd nie je možné zrubový dom riadne užívať ani prenajímať tretím osobám. Napriek tomu zámerne odmieta podpísať zmluvy, ktoré sám pripravil, a následne takto umelo vytvorený stav využíva na vyvíjanie nátlaku voči navrhovateľovi s cieľom prinútiť ho k podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena. V súvislosti s odpojením zrubového domu od dodávky pitnej vody navrhovateľ uvádza, že odporca je vlastníkom a prevádzkovateľom verejného vodovodu a verejnej kanalizácie. Táto skutočnosť vyplýva jednak z predmetu podnikania zapísaného v obchodnom registri, podľa ktorého je predmetom podnikania odporcu 2 prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií, jednak z kolaudačného rozhodnutia z 13. 11. 2017, č. OU-LM-OSZP-ŠVS-2017/010062, podľa ktorého bola žiadateľom o vydanie kolaudačného rozhodnutia spoločnosť DREVODOMY RAJEC, s.r.o., IČO: 44261004, ktorá následne postúpila práva a povinnosti na spoločnosť ZRUBY RAJEC, s.r.o. (odporca 2) na základe dohody o postúpení práv a povinností, ako aj zo samotnej zmluvy o zriadení vecného bremena (čl. I bod 2 zmluvy) a zo zmluvy o dodávke vody (čl. I bod 1.4 zmluvy), v ktorých je odporca výslovne označený ako vlastník a prevádzkovateľ vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry. Odporca je preto ako vlastník a prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie povinný postupovať v súlade so zákonom č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. V zmysle ustanovenia § 15 ods. 7 a § 16 ods. 7 písm. c) zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách je povinný uzatvoriť s navrhovateľom zmluvu o dodávke pitnej vody a zmluvu o odvádzaní odpadových vôd a zároveň je podľa § 15 ods. 1 písm. a) citovaného zákona povinný zabezpečiť nepretržitú dodávku pitnej vody. Odporca však napriek uvedenému odmieta uzatvoriť zmluvu o dodávke vody, hoci navrhovateľ znenie predmetnej zmluvy navrhnuté samotným odporcom riadne podpísal a doručil. Zároveň navrhovateľ v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 22 ods. 2 a § 23 ods. 3 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách podľa ktorého vlastník verejného vodovodu a verejnej kanalizácie uzatvorí zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, ak sú splnené technické a kapacitné podmienky na pripojenie. Je nepochybné, že v danom prípade sú všetky technické a kapacitné podmienky nepochybne splnené, keďže zrubový dom je už riadne pripojený na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, dodávka vody a odvádzanie odpadových vôd boli dlhodobo zabezpečované už predchádzajúcemu vlastníkovi a stavba bola riadne skolaudovaná práve za podmienky existencie týchto prípojok. Neexistuje teda žiadny technický ani kapacitný dôvod, ktorý by odporcovi bránil uzatvoriť s navrhovateľom zmluvu o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd. Jediným dôvodom odmietania podpisu predmetných zmlúv je snaha odporcu vyvíjať nátlak na navrhovateľa a prinútiť ho k podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena. Na základe vyššie uvedených skutočností nemožno dodávku pitnej vody ani odvádzanie odpadových vôd zo zrubového domu považovať z dôvodu absencie obojstranne podpísanej zmluvy o dodávke vody za neoprávnený odber vody z verejného vodovodu alebo neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie v zmysle § 25 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Navrhovateľ nie je v postavení osoby, ktorá by svojvoľne a bez právneho dôvodu odoberala vodu alebo využívala verejnú kanalizáciu bez záujmu o zmluvnú úpravu vzťahu. Naopak, navrhovateľ zmluvu o dodávke vody v znení predloženom samotným odporcom riadne podpísal a doručil, pričom je to práve odporca kto bezdôvodne odmieta predmetnú zmluvu podpísať, a to napriek svojim zákonným povinnostiam. Odporca preto nemôže argumentovať neexistenciou zmluvy a z toho vyvodzovať voči navrhovateľovi negatívne právne následky, keďže stav absencie obojstranne podpísanej zmluvy sám vedome a účelovo vyvolal vlastným obštrukčným konaním. Na základe uvedeného odporca nebol oprávnený prerušiť ani obmedziť dodávku pitnej vody alebo odvádzanie odpadových vôd do Zrubového domu navrhovateľa, keďže v predmetnom prípade nenastal žiadny zo zákonných dôvodov podľa § 32 zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách, ktorý by takýto postup umožňoval. Odpojenie zrubového domu od dodávky vody bolo preto vykonané protiprávne a tvrdenie o neoprávnenom odbere vody predstavuje len účelovo vytvorenú argumentáciu odporcu smerujúcu k ospravedlneniu jeho nezákonného postupu a k ďalšiemu vyvíjaniu nátlaku na navrhovateľa. Na základe vyššie uvedených skutočností odporca svojvoľne a bez zákonného oprávnenia prerušil dodávku pitnej vody do zrubového domu. V dôsledku uvedeného je navrhovateľovi
zásadným spôsobom znemožnené riadne a plnohodnotné užívanie zrubového domu, čím dochádza k zásahu do jeho vlastníckeho práva a jeho výkonu garantovaného čl. 20 Ústavy SR. Zároveň je obmedzená jeho možnosť nehnuteľnosť riadne spravovať a vykonávať nevyhnutné úkony údržby, kontroly a prípadných havarijných zásahov, keďže k nej nemá reálne zabezpečený prístup ani základné technické a hygienické zabezpečenie. Takýto stav bezprostredne ohrozuje nehnuteľnosť navrhovateľa, keďže mu znemožňuje reagovať na prípadné havarijné situácie, vykonávať údržbu a predchádzať vzniku škôd na majetku. Zároveň mu bráni v jej riadnom užívaní, ktoré zahŕňa aj jej komerčné využívanie formou krátkodobého prenájmu, ktoré predstavuje jeho legitímnu zárobkovú činnosť. Nehnuteľnosť bola nadobudnutá aj za týmto účelom, pričom jej súčasné protiprávne obmedzenie mu spôsobuje priamu finančnú ujmu. Navrhovateľ má v súčasnosti potvrdené rezervácie ubytovania pre tretie osoby, ktoré vzhľadom na nemožnosť prístupu k zrubovému domu a absenciu dodávky pitnej vody nie je schopný realizovať, čo mu spôsobuje okamžitú majetkovú stratu a hrozbu ďalšej škody. Za tejto situácie je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania tak, aby bol obnovený prístup k zrubovému domu a zabezpečená dodávka pitnej vody, čím sa odstráni protiprávny stav, predíde ďalšiemu prehlbovaniu škody a zabezpečí sa ochrana vlastníckeho práva navrhovateľa. Neodkladné opatrenie nariadené, či už pred začatím konania vo veci samej alebo po jeho začatí je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho súd nezisťuje všetky tie skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Z uznesenia KS v Prešove zo 14. 5. 2024, sp. zn. : 22Co/18/2024, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Prešov: „Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia z dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že zároveň neukladal navrhovateľom povinnosť podať žalobu vo veci samej, nakoľko mal za to, že už samotným nariadením neodkladného opatrenia sa dá vyriešiť situácia strán sporu aj do budúcna. Podľa názoru súdu toto neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany v rozsahu vymedzenom samotným účelom tohto neodkladného opatrenia. Súd pritom vzal do úvahy tú skutočnosť, že v priebehu času môže dôjsť k zmene skutkových okolností a odpadnutiu dôvodov, pre ktoré bolo uplatnené právo na vypratanie nehnuteľnosti považované za v rozpore s dobrými mravmi.
4. Podľa § 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d) CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
8. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
9. Podľa 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
10. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych pomerov medzi stranami sporu. Predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. že bez okamžitej úpravy pomerov strán by bolo právo strany ohrozené. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe navrhovateľom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Súd sa podrobne oboznámil s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami, a to najmä výpisom z LV č. XXXX kat. územie B. G., výpisom z obchodného registra spoločnosti ZRUBY RAJEC, s.r.o., Rozhodnutím Obce Liptovský Trnovec č. MSÚ/ÚR a SP/2018/7524-03/1Var zo dňa 7.10.2018 o povolení užívania stavby „Zrubový víkendový dom – SILVER CREEK, postavenej na pozemku parcely registra C-KN, 1330/189 v kat. území B. G., Rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš č.OU-LM-OSZP-ŠVS-2017/010062-006/Li zo dňa 13.11.2017 o povolení užívania stavby „Liptovský Trnovec – 34 zrubových domov“ (okrem iných SO 01 Vodovod, splašková kanalizácia), návrhom na uzavretie Zmluvy o dodávke pitnej vody z vodovodu a odvádzaní odpadových vôd predloženej odporcom navrhovateľovi, e-mailovou komunikáciou medzi stranami a dospel k záveru, že je osvedčený právny záujem na žiadanom neodkladnom opatrení a konštatuje, že navrhovateľ osvedčil všetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu.
13. V prejednávanom spore navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia zo skutočnosti, že žalovaný ho odpojil od dodávky pitnej vody pre stavbu - zrubový víkendový dom SILVER CRECC súp. č. XXX na pozemku KNC č. 1330/189 kat. územie B. G.. Navrhovateľ osvedčuje potrebu naliehavej úpravy pomerov tým, že odporca mu bráni vo výkone jeho vlastníckych práv, keďže odporca svojvoľne a bez zákonného oprávnenia prerušil dodávku pitnej vody do zrubového domu a v dôsledku uvedeného je navrhovateľovi zásadným spôsobom znemožnené riadne a plnohodnotné užívanie zrubového domu. Z listu vlastníctva č. XXXX mal súd osvedčené, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti - zrubový víkendový dom SILVER CRECC súp. č. 641 a odporca je vlastníkom rozvodnej siete a prevádzkovateľom verejného vodovodu a verejnej kanalizácie I. až III. kategórie. Odporca ako vlastník vnútroareálových rozvodov a prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie je povinný postupovať v súlade so zákonom č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. V zmysle ustanovenia § 15 ods. 7 a § 16 ods. 7 písm. c) zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách je povinný uzatvoriť s navrhovateľom zmluvu o dodávke pitnej vody a zmluvu o odvádzaní odpadových vôd a zároveň je podľa § 15 ods. 1 písm. a) citovaného zákona povinný zabezpečiť nepretržitú dodávku pitnej vody. Z obsahu návrhu a k nemu pripojených listín mal súd ďalej za osvedčené, že medzi účastníkmi vznikol spor týkajúci sa zabezpečenia dodávky vody do nehnuteľnosti - zrubový víkendový dom SILVER CRECC súp. č. 641 vo vlastníctve navrhovateľa, pričom navrhovateľ tvrdí, že od mája 2026 bol zrubový dom odporcom odpojený od dodávky vody. Uvedené tvrdenia podporil predloženou e-mailovou komunikáciou a evidenciou spotreby vody a vyúčtovaním dodania vody a likvidácie splaškov odporcom k 11.02.2026.
14. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu vykonať úplné dokazovanie a s konečnou platnosťou vyriešiť všetky sporné skutkové otázky medzi účastníkmi. Pre rozhodnutie postačuje osvedčenie rozhodujúcich skutočností. Ak odporca ako vlastník vodovodnej siete podmieňuje uzavretie Zmluvy o dodávke pitnej vody z vodovodu a odvádzaní odpadových vôd a žiada, aby navrhovateľ uzatvoril zmluvu o vecnom bremene v jeho prospech (uložené rozvody inžinierskych sietí – vodovodu a kanalizácie vedúce cez pozemok navrhovateľa) v zmysle preloženého geometrického plánu č. 44523106-125/2025, ide o nezákonný nátlak a zneužívanie jeho postavenia ako vlastníka a prevádzkovateľa tejto vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry. Súd preto v tomto štádiu nevykonal dokazovanie smerujúce k presnému zisteniu umiestnenia jednotlivých vodovodných zariadení a rozsahu rozvodov inžinierskych sietí (voda a kanalizácia), keďže bolo nesporné, že odporca ako účastník v stavebnom konaní o povolení predmetnej stavby zrubového domu k pripojeniu na tieto siete ako vlastník rozvodov inžinierskych sietí ich pripojenie nenamietal. Tieto otázky môžu byť predmetom prípadného (iného) konania vo veci samej. Pre potreby rozhodnutia o neodkladnom opatrení však navrhovateľ dostatočne osvedčil, že mu v súčasnosti nie je umožnené využívať dodávku vody v nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom, a že tento stav trvá napriek tomu, že Zmluvu o dodávke vody v znení predloženom samotným odporcom riadne podpísal a túto odporca bezdôvodne odmieta a to i napriek jeho zákonným povinnostiam ako prevádzkovateľa verejného vodovodu v tomto rekreačnom areáli. Takýto stav je spôsobilý podstatným spôsobom obmedziť výkon vlastníckych práv navrhovateľa a odôvodňuje potrebu bezodkladnej súdnej ochrany. Faktické odpojenie dodávky vody predstavuje zásah do výkonu vlastníckych práv navrhovateľa a podstatne obmedzuje možnosť riadneho užívania nehnuteľnosti. Súd zároveň dospel k záveru, že je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Dodávka pitnej vody predstavuje základný predpoklad riadneho užívania nehnuteľnosti a jej dlhodobá absencia môže mať negatívne dôsledky na hygienické a zdravotné podmienky osôb užívajúcich nehnuteľnosť. Súd súčasne prihliadol na zásadu proporcionality. Nariadením neodkladného opatrenia nedochádza k nenávratnému zásahu do práv odporcu, keďže opatrenie iba obnovuje stav existujúci pred vznikom sporu a zabezpečuje navrhovateľovi výkon práv vyplývajúcich z jeho vlastníckeho postavenia. Naopak, nenariadením opatrenia by na strane navrhovateľa naďalej pretrvával stav významného obmedzenia v užívaní nehnuteľnosti. Za týchto okolností súd dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil existenciu nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, ako aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.
15. Súd nariadil toto neodkladné opatrenie pred začatím konania a navrhovateľovi vzhľadom na povahu nariaďovaného neodkladného opatrenia neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu na súd (keďže je predpoklad, že týmto neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami). S poukazom na ustanovenie § 337 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej označený ako „CSP“) potom súd poučil odporcu o možnosti podať proti navrhovateľovi žalobu o náhradu škody v prípade, ak by mu konkrétnym výkonom tohto neodkladného opatrenia vznikla škoda, ako aj o následkoch s tým spojených (výrok III. tohto uznesenia).
16. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, ktoré ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto bol v konaní úspešný. V uvedenom konaní bol navrhovateľ úspešný a osvedčil existenciu naliehavosti vydania neodkladného opatrenia. Na základe uvedeného súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľovi voči odporcovi náhradu trov konania priznal v rozsahu 100 % (výrok II. tohto uznesenia).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.