Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/110/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a sudcov JUDr. Róberta Urbana a Erika Vargu, v spore navrhovateľa: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, E., Česká republika, zastúpeného spoločnosťou LEGAL POINT s.r.o., so sídlom Nemocničná 979, Považská Bystrica, proti odporcom: 1/ DREVODOM RAJEC, s.r.o., so sídlom Šuja 98, IČO: 47 542 471, a 2/ ZRUBY RAJEC, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 2/2, Rajec, IČO: 47 208 325, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti zabezpečiť prístup k nehnuteľnosti a obnovenie dodávky vody, na základe odvolania navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -221 zo dňa 23.6.2026, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku I. zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V nenapadnutom výroku II. ostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z 26.5.2026, ktorým by súd uložil odporcom v rade 1/ a 2/ povinnosť zabezpečiť navrhovateľovi a tretím osobám s oprávnením od navrhovateľa (najmä, ale nielen ubytovaným hosťom, upratovacej službe, pracovníkom údržby, správcovi) právo prechodu, prejazdu a prístupu k stavbe so súpisným číslom XXX, druh stavby – budova pre šport a na rekreačné účely, popis stavby – zrubový víkendový dom – F. G., postavenej na pozemku parcely registra C parcelné číslo 1330/189, o výmere 122 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, k pozemku registra C parcelné číslo 1330/34, o výmere 283 m2, druh pozemku – ostatná plocha, a k pozemku registra C parcelné číslo 1330/189, o výmere 122 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcich sa v katastrálnom území B. H., B. H., okres B. I., ktoré sú evidované na LV č. XXXX, a to prostredníctvom pozemnej komunikácie vybudovanej na parcelách registra C – 1499/14, 1499/81,1493/6, 1493/161, 1493/160, 1493/165, 2085, nachádzajúcich sa v katastrálnom území B. H. a cez elektronickú závoru umiestnenú pred touto pozemnou komunikáciou, ako aj cez elektronickú závoru umiestnenú na pozemnej komunikácii vybudovanej na parcele registra C č. 1330/4, nachádzajúcej sa v katastrálnom území B. H., ako aj na uloženie povinnosti vydať navrhovateľovi elektronické prostriedky prístupu a zdržať sa akéhokoľvek konania brániaceho a vytvárajúceho prekážky technickej povahy cez označené nehnuteľnosti (výrok I.). Zároveň týmto uznesením vylúčil vec návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti odporcovi v rade 2/ zabezpečiť obnovenie dodávky vody k stavbe zrubového domu z 26.5.2026 na samostatné konanie.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd odkázal na ustanovenia a nasl. , ako aj na ustanovenie . Predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa jeho názoru obsahoval dva samostatné návrhy, čo našlo svoj odraz aj vo vyhodnotení miestnej príslušnosti súdu na konanie o týchto návrhoch.

3. Na základe navrhovateľom predložených listín nebol osvedčený predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti odporcom v rade 1/ a 2/ zabezpečiť navrhovateľovi, ako aj iným tretím osobám právo prechodu a prejazdu cez sporné pozemky, konkrétne predpoklad dôvodnosti a trvania nároku navrhovateľa vo veci samej. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplynulo, že navrhovateľ ako vlastník stavby zrubového domu sa domáha prístupu k nemu, a to titulom realizácie svojich vlastníckych práv i podnikateľských aktivít spätých s danou stavbou (komerčný krátkodobý prenájom), keďže k stavbe si inak nemôže zabezpečiť prístup. Okresný súd uplatnený nárok kvalifikoval v zmysle , nie podľa a , ako to z jeho pohľadu nesprávne definoval navrhovateľ v podanom návrhu. 4. Z listov vlastníctva okresný súd zistil, že len tri pozemky, ktoré tvoria prístupovú cestu k stavbe navrhovateľa, sú vo výlučnom vlastníctve odporcu v rade 2/ a vo vzťahu k ostatným štyrom pozemkom nie je odporca v rade 2/ (a ani odporca v rade 1/) ani len jedným z ich spoluvlastníkov. Za pasívne vecne legitimovaného v konaní podľa je však považovaný len vlastník, resp. všetci spoluvlastníci priľahlého pozemku, cez ktorý má viesť nevyhnutná cesta, ide tu o nútené procesné spoločenstvo podľa . Rozhodnutie súdu sa tak musí vzťahovať na pozemok ako celok, pretože zasahuje do práv všetkých jeho podielových spoluvlastníkov. Navrhovateľ však pri štyroch pozemkoch, cez ktoré mala prechádzať pozemná komunikácia, neoznačil ako odporcov všetkých podielových spoluvlastníkov. Preto okresný súd dospel k záveru, že nárok vo veci samej na zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve nevyhnutnej cesty cez sporné pozemky nie je bol dôvodný. Na základe uvedeného tak nebolo možné ani zriadiť dočasné právo prístupu a s ním súvisiace povinnosti formou požadovaného neodkladného opatrenia. Okresný súd zdôraznil, že aj v konaní o nariadení neodkladného opatrenia musia byť žalovanými všetci spoluvlastníci pozemkov, z ktorého dôvodu návrh zamietol. Z pohľadu okresného súdu nemalo žiaden prakticky zmysel, zriadiť navrhovateľovi právo cesty len cez tri pozemky vo vlastníctve odporcu v rade 2/.

5. Okresný súd následne odôvodnil svoj postup, ktorým nerozhodoval o trovách úspešných odporcov v rade 1/ a 2/. Zdôraznil, že rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa protistrane nedoručuje. 6. Vo výroku II. napadnutého uznesenia rozhodol o vylúčení časti veci na samostatné konanie, keďže táto sa nehodila na spoločné prejednanie s vecou návrhu spočívajúceho v uložení povinnosti odporcom zabezpečiť právo cesty. Navyše v danej časti nebol miestne príslušným súdom Okresný súd Liptovský Mikuláš.

7. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že vo veci bude nariadené neodkladné opatrenie v znení, ako požadoval v návrhu. Zdôraznil, že podaným návrhom sa domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva podľa v spojení s z dôvodu, že konaním odporcov v rozpore s dobrými mravmi dochádza k neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho práva, a to tým, že mu je znemožňovaný prístup k nehnuteľnostiam. Tento prístup je pritom možný výlučne cez pozemné komunikácie vybudované na pozemkoch označených v návrhu. 8. Cestné teleso vybudované za prvou elektronickou závorou je vo vlastníctve odporcu v rade 2/, čo vyplýva z predloženej nájomnej zmluvy a odporca v rade 1/ je podľa zmluvy o výkone správy prevádzkovateľom elektronických závor uvedených v návrhu. Zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ako aj z listinných dôkazov, najmä z nájomnej zmluvy a zmluvy o výkone správy vyplýva, že odporcovia sú subjekty, ktoré disponujú reálnou kontrolou nad prístupom do uzatvoreného obytného a voľnočasového areálu „I.“. Práve z uvedeného dôvodu mal navrhovateľ za nesporné a osvedčené, že výlučne odporcovia rozhodujú, sú oprávnení a majú v moci to, komu bude vstup do areálu umožnený a komu nie. Nie sú to vlastníci jednotlivých pozemkov, ktorí by navrhovateľovi bránili vo výkone jeho vlastníckeho práva. Navrhovateľ vo svojom návrhu pojmovo oddelil a najmä fakticky a skutkovo vymedzil objektívne daný fakt – vlastníci pozemkov pod komunikáciou a vlastník cestného telesa nie sú totožní. 9. Navrhovateľ od počiatku tvrdil a predloženými listinnými dôkazmi osvedčoval, že odporcovia zamedzenie prístupu k jeho nehnuteľnostiam odôvodňujú absenciou obojstranne podpísaných zmlúv. Tento stav spôsobili práve odporcovia tým, že odmietli podpísať zmluvy, ktoré sami navrhli, predložili navrhovateľovi a ktoré navrhovateľ bez výhrad podpísal a riadne doručil. Z predložených dôkazov zároveň vyplýva, že odporcovia podmieňujú podpis týchto zmlúv uzatvorením zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorú navrhovateľ odmietol v znení, v akom mu bola predložená na podpis. Nebránil sa teda tomuto záväzku a priori, ale mal pripomienky a návrhy k zneniu, čo nebolo akceptované. Navrhovateľ

zopakoval, že konanie odporcov je v rozpore s dobrými mravmi a jeho cieľom nebola ochrana ich práv, ale vytvorenie nátlaku na navrhovateľa s cieľom vynútiť si podpis zmluvy o zriadení vecného bremena. 10. Odvolateľ sa nestotožnil s právnym názorom okresného súdu o kvalifikácii uplatneného nároku podľa a o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcov. Okresný súd úplne opomenul samotnú podstatu návrhu a skutkové vymedzenie zásadných okolností. Sústredil sa výlučne na preukázanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je vybudovaná prístupová komunikácia. Navrhovateľ sa však v konaní nedomáhal zriadenia vecného bremena, ani určenia povinnosti strpieť prejazd a prechod navrhovateľa voči vlastníkom pozemkov, ale ochrany pred neoprávnenými zásahmi odporcov do výkonu vlastníckeho práva navrhovateľa spočívajúceho v zamedzení prístupu k jeho nehnuteľnostiam po cestnom telese. Návrh smeroval voči správcom pozemných komunikácií a elektronických závor, ktorými sú odporcovia. Títo komunikácie vlastnia a kontrolujú. Zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ako aj z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že práve odporcovia sú subjektmi, ktoré reálne rozhodujú o tom, koho vpustia do uzatvoreného areálu a komu prístup znemožnia. Nie sú to jednotliví podieloví spoluvlastníci pozemkov, na ktorých je cestné teleso vybudované, ale toto samotné nevlastnia. Okresný súd sa však touto rozhodujúcou skutkovou okolnosťou vôbec nezaoberal. 11. Nie je podstatné, kto je podielovým spoluvlastníkom jednotlivých parciel, na ktorých je cestné teleso – prístupová komunikácia vybudovaná, ale kto svojím konaním fakticky bráni navrhovateľovi vo výkone jeho vlastníckeho práva. Okresný súd sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, že pozemky, na ktorých sú vybudované pozemné komunikácie, a samotné pozemné komunikácie (cestné telesá) predstavujú aj z pohľadu právneho samostatné predmety občianskoprávnych vzťahov. Rovnako sa nezaoberal existenciou a právnymi vzťahmi k elektronickým závorám, ktoré sú využívané pre vstup na komunikáciu. Úplne ignoroval skutkové tvrdenia navrhovateľa o tom, že práve prostredníctvom využívania elektronických závor odporcovia fakticky vykonávajú zásahy do jeho vlastníckeho práva. Ak by sa aj navrhovateľ domáhal zriadenia vecného bremena, neriešilo by to reálne možnosť prístupu cez elektronické prekážky. Navrhovateľ navyše nemôže tvrdiť, že osoby spoluvlastníkov pozemkov pod komunikáciou by mu akokoľvek bránili v prístupe k jeho nehnuteľnostiam. Domáhal sa preto ochrany proti osobám, ktoré mu odňali už existujúcu možnosť prístupu, ktorú dlhodobo vykonával (takto ju vykonával aj jeho právny predchodca – pôvodný vlastník nehnuteľností) a ktorú odporcovia sami zabezpečovali prostredníctvom elektronických závor a systému správy areálu. 12. Záver okresného súdu o potrebe účasti všetkých spoluvlastníkov dotknutých pozemkov ako núteného procesného spoločenstva nemá oporu v skutkovom stave tvrdenom navrhovateľom, ani v predmete uplatneného nároku. Navrhovateľom uplatnený nárok svojou povahou zodpovedá ochrane vlastníckeho práva podľa .

13. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci okresný súd následne nevykonal žiadne hodnotenie predložených zmlúv, emailovej komunikácie, faktúr, potvrdení o úhradách, ani ďalších listinných dôkazov osvedčujúcich, že odporcovia dlhodobo zabezpečovali a akceptovali dovtedy funkčný prístup navrhovateľa k jeho nehnuteľnostiam a následne mu ho odňali ako prostriedok nátlaku smerujúci k podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena. Rovnako v rozhodnutí absentuje vysporiadanie sa s tvrdeniami navrhovateľa o tom, že odporcovia odmietajú podpísať zmluvy, ktoré sami pripravili a navrhli, pričom súčasne od navrhovateľa prijímajú plnenia podľa týchto zmlúv. Z pohľadu odvolateľa bolo odôvodnenie uznesenia okresného súdu konštatujúce absenciu osvedčenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nedostatočné. Navrhovateľ v konaní osvedčil, že predmetné nehnuteľnosti využíva aj na podnikateľské účely formou krátkodobého prenájmu. V dôsledku konania odporcov mu vzniká priama majetková škoda a hrozia ďalšie škody spočívajúce v nemožnosti plniť existujúce rezervácie ubytovania, spravovať nehnuteľnosť a zabezpečovať jej riadnu údržbu.

14. Odporcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili. 15. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia toto rozhodnutie v zmysle vo výroku I. zrušil a podľa vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V nenapadnutom výroku II. ostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté.

16. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie

vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do existujúcich právnych pomerov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy podľa stavu existujúceho v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. 17. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia (bez ohľadu na to, či sa vedie konanie vo veci samej alebo nie) postačuje pre vyhovenie návrhu a poskytnutie predbežnej ochrany „len“ osvedčenie tvrdeného nároku; jeho preukázanie možno v konečnom dôsledku vysloviť až v meritórnom rozsudku. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa teda v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených práv. 18. Právne posúdenie veci sa odvíja od sumáru skutkových tvrdení, ktoré vo veci prezentuje strana sporu – v danom prípade navrhovateľ. Ten vymedzením priebehu skutkového stavu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ohraničil predmet sporu. Tento nemohol okresný súd dopĺňať, či domýšľať si argumentáciu, ktorá produkovaná nebola, pretože by tak prekročil žalobnú požiadavku (obsah návrhu), čo je v zásade neprípustné (, ). Právna norma bola následne vo veci použiteľná len v takej miere, v akej to zodpovedalo skutkovým tvrdeniam strany. 19. V posudzovanej veci podal navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdiac, že konaním odporcov mu je znemožňovaný prístup k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. Podstatou skutkových tvrdení navrhovateľa nebola žiadna argumentácia o potrebe zriadenia práva cesty, či akomkoľvek zásahu do jeho práv konaním jednotlivých podielových spoluvlastníkov pozemkov. Navrhovateľ v podrobnostiach popísal správanie odporcov, ktoré označil za nátlakové a smerujúce k dosiahnutiu podpisu inej zmluvy (o zriadení vecného bremena na pozemku navrhovateľa). Inými slovami, navrhovateľ vymedzil svoju požiadavku vyjadrenú v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vysvetlením konania protistrany, nie iných subjektov. Žiadne skutkové tvrdenie navrhovateľa neoznačilo podielových spoluvlastníkov pozemkov pod spornou cestou za takých, ktorí zasahujú do právnej sféry navrhovateľa. Vychádzajúc z obsahu návrhu možno potom uplatnený nárok navrhovateľa kvalifikovať podľa všeobecného ustanovenia . V zmysle návrhu sú to totiž odporcovia, ktorí mali zasahovať do práv navrhovateľa a v tomto duchu mal okresný súd pristúpiť k skúmaniu osvedčenia základu uplatneného nároku i potreby jeho bezodkladnej ochrany. 20. Okresný súd si svojimi závermi vyjadrenými v napadnutom uznesení vytvoril vlastnú skutkovú situáciu, ktorá však nemá podklad v obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V dôsledku takého postupu potom konštruoval právny základ uplatneného nároku, ktorý je mylný. Nesprávne právne posúdenie veci vyjadrené konštatovaním o existencii núteného procesného spoločenstva viedlo k tomu, že okresný súd sa nijako nezaoberal rozsiahlymi skutkovými tvrdeniami navrhovateľa; nutnému skúmaniu nepodrobil ani dôkazy, ktoré boli k návrhu pripojené a ktoré mali uplatnený nárok osvedčiť.

21. Takýto nesprávny procesný postup okresného súdu vyhodnotil odvolací súd v zmysle , a teda nevyhnutne vedúci k zrušeniu napadnutého uznesenia vo výroku I. a vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci na ďalšie konanie okresný súd vo veci opätovne rozhodne, pričom navrhovateľom uplatnený nárok posúdi podľa . V prípade vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude súčasťou rozhodnutia aj uloženie povinnosti navrhovateľovi podať žalobu vo veci samej ( ), resp. poučenie odporcov o možnosti podania takejto žaloby ( ). Odvolací súd pre úplnosť pripomína, že súd môže nariadiť aj neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej ( ). 22. Osobitne k procesným otázkam krajský súd uvádza, že v štádiu odvolacieho konania bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodnutie okresného súdu i odvolanie doručované obom odporcom. Odporca v rade 2/ si zásielku prevzal, avšak v určenej lehote nijako nereagoval. V prípade odporcu v rade 1/ boli dokumenty doručené fikciou podľa . o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci. Vzhľadom na to, že konateľmi odporcu v rade 1/ sú osoby totožné s osobami konateľov odporcu v rade 2/, nebolo potrebné vyčkávať na uplynutie určenej 10-dňovej lehoty na doručenie vyjadrenia zo strany odporcu v rade 1/. Naviac s ohľadom na dôvody tohto zrušujúceho uznesenia je to úplne nadbytočné. 23. Nad rámec odvolacieho prieskumu (obiter dictum) považuje odvolací súd za žiaduce zareagovať na procesný postup zvolený okresným súdom, ktorý časť predmetu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil na samostatné konanie. Na odôvodnenie uvedeného argumentoval tým, že veci sa nehodia na spoločné konanie a zároveň je tu daná rozdielna miestna príslušnosť súdov. K otázke

miestnej príslušnosti treba odkázať na ustanovenie regulujúce príslušnosť viacerých súdov na prejednanie veci. Teda aj keď je obsahom návrhu (žaloby) niekoľko nárokov, ktoré by mohli založiť príslušnosť viacerých súdov, nie je to samo osebe dôvodom na vylúčenie veci na samostatné konanie a jej následné postúpenie inému súdu. Vo veci je totiž príslušným ten súd, ktorý je príslušný na prejednanie ktorejkoľvek z viacerých veci uvedených v návrhu (žalobe). Podstatným ale v konkrétnej veci bolo, že skutkové tvrdenia návrhu opísali špecifické konanie odporcov majúce za následok zásah do práv navrhovateľa. Dva rôzne petity návrhu mali jeden spoločný skutkový základ a bolo celkom logické (a najmä hospodárne) riešiť ich v spojenom konaní. Preto úvaha okresného súdu o tom, že sa rôzne nároky navrhovateľa nehodili na spoločné konanie, je vyslovene arbitrárna. 24. Krajský súd si je pri formulovaní tohto názoru vedomý, že otázka vylúčenia veci na samostatné konanie spadá do výhradnej kompetencie okresného súdu a v odvolacom konaní daný postup ani nemožno preskúmať. Považoval ale za potrebné upriamiť pozornosť na to, že vylúčenie veci tu bolo spojené s jej následným predložením nadriadenému súdu, ktorý musel rozhodnúť v spore o miestnu príslušnosť. S ohľadom na požiadavku promptného postupu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia treba preto rozhodnutie okresného súdu o vylúčení veci posúdiť ako nenáležité. 25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.