Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28Co-133-2025.pdf
PDF · 109.69 KB
Case nature
Subarea
28Co/133/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Peter Duman a JUDr. Erika Tischlerová, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/ XXX, C., zastúpeného advokátkou: Mgr. Eva Bognárová, so sídlom Krížna 17, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, G., o zaplatenie 180.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 27C/5/2025-68 zo dňa 7. októbra 2025 - voči výroku II. o náhrade trov konania, t a k t o
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách konania m e n í tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného konania.
II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznáva nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil právne aplikáciou § 166a ods. 1 písm. a), § 166b ods. 1, § 167e ods. 1, § 167e ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) a vecne tým, že žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia sumy 180.000,- eur s príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke, splatnej najneskôr do 29.02.2024. Súd lustráciou zistil, že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 23OdK/105/2025 zo dňa 18.09.2025 bol na majetok dlžníka - žalovanej vyhlásený konkurz a zároveň bola žalovaná ako dlžník zbavená všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 30.09.2025. Pohľadávka voči žalovanej vznikla pred rozhodujúcim dňom a na majetok žalovanej bol vyhlásený konkurz podľa ustanovení štvrtej časti ZKR, z čoho vyplýva, že podľa ustanovenia § 167e ods. 1 ZKR súd bezodkladne zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a ZKR) alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Zároveň nie je zrejmé, že by uplatnená pohľadávka bola nedotknutá (§ 166c ZoKR). V danej veci je pohľadávka uplatnená žalobcom pohľadávkou podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZKR, a preto súd v súlade s § 167e ods. 1 ZKR konanie zastavil.
3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Uviedol, že je potrebné z procesného hľadiska posudzovať otázku, ktorá zo strán sporu zastavenie konania zavinila. Dôvodil, že oddlženie môže iniciovať len samotný dlžník. Pokiaľ teda dlžník iniciuje konanie o oddlžení, v prípade vyhlásenia konkurzu tým spôsobuje aj procesný následok vo forme zastavenia sporového konania, v ktorom sa uplatňuje voči nemu pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená v konkurze (uznesenia NS SR sp. zn. 1Cdo/158/2018 z 27.02.2019, 1Obdo/9/2024 z
26.03.2025, 2Cdo/9/2022 z 23.08.2023), preto na zastavení konania nesie vinu žalovaná. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v rozsahu jeho výroku II. o náhrade trov konania podala žalovaná odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v tejto časti zmenil tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Uviedla, že dôvodom pre zastavenie konania je vyhlásenie konkurzu na majetok žalovanej, nárok na náhradu trov konania má však základ v procesnom práve a vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré má v tomto smere konštitutívnu povahu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/12/2006). V prípade zastavenia konania podľa § 167e ods. 1 ZKR by teda nevyhnutne vznikol vždy až po rozhodnom dni. Trovy konania sú zároveň vo svojej podstate príslušenstvom v konaní uplatňovanej pohľadávky – nákladmi spojenými s jej uplatnením (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Podľa § 166b ods. 1 písm. b) ZKR sú tak pohľadávkami vylúčenými z uspokojovania a ako také nevymáhateľnými. Nevymáhateľná pohľadávka má povahu naturálnej obligácie a súd ju nemôže veriteľovi – žalobcovi priznať. Podľa § 166e ods. 4 prvá veta ZKR, na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka.
5. Žalobca samostatný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalovanej sa prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomne vyjadril a uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu, ktorý rozhodol o trovách konania podľa § 256 CSP s odkazom na osobu, ktorá zapríčinila zastavenie konania. Súd poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej návrh na vyhlásenie konkurzu podľa 4 časti Zákona o konkurze a reštrukturalizácii môže podať len samotný dlžník, v prípade vyhlásenia konkurzu tým spôsobuje aj procesný následok v podobe zastavenia sporového konania. Zo súdom citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že súdy za osoby, ktoré v sporových konaniach zapríčinili zastavenie konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok, považuje dlžníkov, ktorí na seba vyhlásili konkurz. Žalovaná zapríčinila zastavenie konania aj vzhľadom na existujúci právny stav, a to skutočnosť, že bola na základe trestného oznámenia žalobcu v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava v konaní sp. zn. 8T/30/2025 uznaná vinnou zo spáchania podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Žalovaná spôsobila žalobcovi škodu vo výške 180.000,- eur. V konaní príslušný súd dňa 15.07.2025 vydal trestný rozkaz, voči ktorému žalovaná podala odpor, ktorý na vytýčenom pojednávaní dňa 14.10.2025 zobrala v celom rozsahu späť, čím sa Trestný rozkaz stal právoplatným a vykonateľným. Na Okresnom súde Trnava, je voči žalovanej vedené ďalšie trestné konanie za pokračujúci trestný čin podvodu. Je zrejmé, že žalovaná mala zámer sa vysporiadať s dlžobami, ktoré jednotliví veritelia si uplatňujú voči žalovanej tak v civilných, ako i trestných konaniach, a to svojím oddlžením v konkurznom konaní, ktoré na seba vyhlásila na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 23Odk/105/2025 dňa 30.08.2025. Žalobca s odkazom na judikatúru, nepoctivé a účelové konanie žalovanej preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania potvrdil, a to priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % žalobcovi.
6. K vyjadreniu žalobcu podala žalovaná písomné vyjadrenie (replika), v ktorom uviedla, že svoje vyjadrenie nikdy nepísala ako nepoctivé a účelové konanie. Na vytýčenom pojednávaní dňa 14.10.2025 zobrala podaný odpor späť. Trestný rozkaz nikdy nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Bol zmenený tak, že žalovanej bola udelená podmienka bez nutnosti splnenia dlhu. Celé trestné konanie je ukončené podmienkou a vzniknuté dlhy sa majú riešiť v civilnom konaní, čo je momentálne vyhlásením konkurzu. Všetky prebiehajúce konania spolu s náhradami trov konania boli pozastavené. Všetky podklady, ako záväzky a pohľadávky, pozastavené súdne konania, sú doložené v Senici u konkurzného advokáta. V konaní sp. zn. 27C/5/2025 je doložená aj nahrávka, kde žalobca žiada podpísať ďalšiu fiktívnu zmluvu na peniaze a priznáva v nahrávke, že žalovanej peniaze nedal. Na strane žalovanej nikdy nebol nepoctivý a účelový zámer.
7. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní strany nepodali.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovanej bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v ňou napadnutej časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi
podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, z ktorého dôvodu bolo nevyhnutné napadnutý výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmeniť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
9. Pretože výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním, je v tejto časti uznesenie súdu prvej inštancie právoplatné a nebolo predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na napadnutý rozsah preskúmavaného rozhodnutia, jeho odôvodnenie v tejto časti a žalovanou uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym právnym záverom odôvodňujúcim rozhodnutie o nároku na náhradu trov predmetného sporového konania tak, že s poukazom zavinenie žalovanej, ktorá iniciovala konanie o oddlžení, priznal v zmysle § 256 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % žalobcovi.
11. Žalovaná v podanom odvolaní poukazovala na nesprávne právne posúdenie otázky nároku na náhradu trov predmetného sporového konania súdom prvej inštancie, pričom poukazovala najmä na to, že rozhodnutie o trovách konania má konštitutívnu povahu, trovy konania sú príslušenstvom pohľadávky, ktorá sa môže uspokojiť iba v konkurze, teda podľa § 166b ods. 1 písm. b) ZKR sú vylúčené z uspokojovania, a teda nevymáhateľné.
12. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ods. 2).
13. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ods. 1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).
14. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
15. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.01.2025 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 180.000,- eur titulom vrátenia peňažnej pôžičky, avšak v priebehu konania bolo dňa 30.09.2025 v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 23OdK/105/2025 zo dňa 18.09.2025, ktorým bol na majetok dlžníka – žalovanej vyhlásený konkurz a súd zároveň rozhodol o oddlžení žalovanej. V súlade s kogentným ustanovením § 167e ZKR preto súd prvej inštancie predmetné sporové konanie zastavil, pričom mal za dôvodné priznať náhradu trov konania žalobcovi, pretože žalovaná iniciovaním konania o oddlžení, zavinila zastavenie predmetného konania.
17. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 a 2 CSP), ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). V zmysle zásady úspechu vo veci, je neúspešná strana sporu povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli, pričom v zásade musí ísť o trovy, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie potom znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zavinenie v zmysle § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká
jej zásadne povinnosť nahradiť druhej strane trovy konania. Najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby (celkom alebo čiastočne), pričom v tom prípade môže exitovať zavinenie buď na strane žalobcu (napr. ak vzal žalobu späť bez dôvodu), alebo na strane žalovaného (napr. dobrovoľné uhradenie pohľadávky).
18. Ustanovenie § 257 CSP potom predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Podľa neho súd výnimočne neprizná náhradu trov konania strane, ktorá by naň mala nárok, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Vtedy súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to 1. dôvody hodné osobitného zreteľa a 2. výnimočné okolnosti, ktoré pojmy však bližšie nešpecifikuje, ich výklad ponecháva na súdnu prax. Ust. § 257 CSP teda slúži na to, aby bolo možné postihnúť situácie, kedy je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.
19. Podľa § 167e ods. 1 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
20. Podľa § 166a ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu (ods. 1). Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou (ods. 2).
21. Podľa § 166b ZKR, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára (ods. 1). Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky (ods. 2).
22. Podľa § 166c ods. 1 ZKR oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: a) pohľadávka veriteľa – fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona, h) nepeňažná pohľadávka.
23. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone (zákon č. 5/2007 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii) dosiahnuť
nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti, druhej hlavy zákona č. 7/2005 Z.z.) alebo splátkovým kalendárom (podľa štvrtej časti, tretej hlavy uvedeného zákona).
24. K procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu podľa štvrtej časti konkurzného zákona odvolací súd vyzdvihuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu (druhá časť, prvá hlava konkurzného zákona), súdne konania, v ktorých sa uplatňujú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a a nasl.) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b) sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e).
25. Vzhľadom na to, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na majetok žalovanej v Obchodnom vestníku sa začal konkurz, ako aj na skutočnosť, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalovanej, boli v danom prípade naplnené zákonné predpoklady na zastavenie konania, s poukazom na § 167e ods. 1 ZKR, k čomu správne pristúpil i súd prvej inštancie. Účelom uvedeného zákonného ustanovenia je jednoznačne zastavenie konania bez rozhodnutia o uplatnenej pohľadávke, ktorá pohľadávka môže byť uspokojená iba v konkurze. Odvolací súd má za to, že potom nie je možné hovoriť o zavinení zastavenia konania niektorou zo sporových strán, nakoľko k zastaveniu sporového konania došlo na základe osobitného zákona. Skutočnosť, že žalovaná podala návrh na svoje oddlženie znamená, že iba využila svoje právo dané jej Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Nie je potom dôvodné vykonávať akékoľvek dokazovanie o tom, s akým úmyslom žalovaná podala návrh na oddlženie, najmä pokiaľ žalobca v odvolacom konaní poukazoval na príslušné trestné konania voči žalovanej, ak následne oddlženie bolo rozhodnutím konkurzného súdu zrušené pre nepoctivý zámer (§ 166f ZKR).
26. Splnenie podmienok pre vyhlásenie konkurzu a pre oddlženie skúma výlučne konkurzný súd. V prípade, že dospeje k záveru, že tieto podmienky sú splnené, konkurz na majetok dlžníka vyhlási a rozhodne o jeho oddlžení. V dôsledku toho, v prebiehajúcom sporovom konaní nastáva procesná situácia, kedy konanie musí byť podľa ZKR zastavené, avšak žiadnej zo sporových strán nemožno pričítať zavinenie jeho zastavenia. Žalobca ani žalovaná v tomto sporovom konaní neurobili žiaden úkon, v ktorým by zastavenie konania zavinili. Žalobca sa nevzdal svojej pohľadávky, žalovaná pohľadávku žalobcu dobrovoľne neuhradila, ani neuznala, nedošlo ani k mimosúdnej dohode sporových strán. Zákonným dôvodom zastavenia konania, bola objektívna skutočnosť, ktorou bolo vyhlásenie konkurzu na majetok žalovanej, ku ktorej právnej skutočnosti došlo počas prebiehajúceho sporového konania, čím potom žiadnej zo sporových strán nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, preto ani žiadna zo strán sporu nemôže mať právo na náhradu trov konania. To, že žalovaná využila možnosť danú jej zákonom a za splnenia všetkých podmienok podala návrh na svoje oddlženie, ktorému návrhu bolo konkurzným súdom vyhovené, jej nemožno pričítať, ako zavinenie zastavenia prebiehajúceho sporového konania. Rozhodujúca je okolnosť, že v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalovanej a rozhodnutia o jej oddlžení, sa všetky sporové konania vedené pre pohľadávky, ktoré možno uspokojiť iba v oddlžovacom konkurze zastavujú. Ide teda o okolnosť vyplývajúcu zo zákona.
27. Odvolací súd má preto za to, že súd prvej inštancie nerozhodol v danom prípade vecne správne, pokiaľ o nároku na náhradu trov konania v predmetnej veci rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na 100 % náhradu trov konania pre zavinenie zastavenia konania žalovanou. Podľa odvolacieho súdu nie je v danej veci ani dôvod na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 257 CSP, pretože ako je uvedené vyššie, toto ustanovenie sa použije v prípade, pokiaľ niektorej zo sporových strán, ktorá by inak, či už vzhľadom na výsledok sporu (procesný úspech v spore), alebo vzhľadom na procesné zavinenie zastavenia konania protistranou, mala nárok na náhradu trov konania, avšak súd zistí existenciu takých dôvodov hodných osobitného zreteľa, vzhľadom na ktoré je spravodlivé jej tento nárok na náhradu trov konania nepriznať, či už v celom rozsahu alebo v určitom pomere. V tomto spore však žiadna zo strán zastavenie konania nezavinila a nie sú dané ani také okolnosti konkrétneho prípadu na strane niektorej zo sporových strán, či výnimočnosť procesnej situácie, alebo predmetu sporu, ktorá by bola dôvodom v spore úspešnej strane (keď v tomto konaní ani nie je možné konštatovať úspech niektorej zo sporových strán), trovy konania nepriznať.
28. O nároku na náhradu trov konania je v tomto prípade, keď k zastaveniu konania došlo na základe zákona, dôvodné rozhodnúť s analogickým použitím ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého: „Ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“ V tomto spore nie je možné konštatovať ani len čiastočný úspech žiadnej zo sporových strán, nakoľko o veci nebolo meritórne rozhodnuté a nie je teda možné posúdiť, či žaloba žalobcu bola podaná dôvodne. Civilný sporový poriadok, pritom takúto procesnú situáciu výslovne neupravuje. Analogická aplikácia ust. § 255 ods. 2 CSP na tento prípad, kedy konanie končí bez prevažujúceho úspechu niektorej zo sporových strán, je dôvodná preto, lebo je spravodlivé, aby za procesnej situácie keď konanie bolo zastavené na základe zákona, pričom nie je zrejmé, ktorá zo strán sporu by bola inak v merite veci úspešná, si každá zo sporových strán znášala svoje trovy konania, keďže ako už bolo uvedené vyššie, dôvodom zastavenia konania bola objektívna skutočnosť vyhlásenie konkurzu a rozhodnutie o oddlžení žalovanej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania tak, že náhrada trov konania sa v celom rozsahu priznáva žalobcovi pre zavinenie zastavenia konania žalovanou, tak nebolo bolo vecne správne, pretože správne mal súd prvej inštancie na daný prípad analogicky aplikovať ust. § 255 ods. 2 CSP. Dôvodom zastavenia konania bolo vyhlásenie konkurzu na majetok žalovanej, čo je objektívna skutočnosť, o ktorej nie je potrebné viesť osobitné dokazovanie, keďže vyplýva z Obchodného vestníka (rovnako rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/170/2019 zo dňa 27.11.2019, sp. zn. 9CoCsp/26/2020 zo dňa 26.01.2021, sp. zn. 21Cob/28/2020 zo dňa 31.03.2021, sp. zn. 26CoCsp/10/2023 zo dňa 01.02.2024, sp. zn. 26Co/47/2025 zo dňa 17.09.2025). Súd prvej inštancie teda vec v časti nároku na náhradu trov konania neposúdil právne správne. Pretože v konaní nie je možné konštatovať úspech žalobcu, ani zavinenie zastavenia konania žalovanou, v ktorých prípadoch by žalobcovi patril nárok na náhradu trov konania, nebolo potrebné sa ďalej zaoberať právnym posúdením vymáhateľnosti pohľadávky na náhradu trov konania voči žalovanej, priznanej súdom po rozhodujúcom dni, ako dôvodila žalovaná v podanom odvolaní.
29. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd v súlade s ustanovením § 388 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách konania zmenil tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného konania.
30. V odvolacom konaní potom fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Odvolací súd preto v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi.
32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
- 2 -
28Co/133/2025-
6124415283
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).