Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/170/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, proti žalovanej: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, adresa J., J. č. XXX, o zaplatenie 320,28 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -62 zo dňa 27.3.2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil citáciou ust. , , , až 4, , , , , a ust. o bankách a vecne tým, že žalobca nepreukázal, kedy žalovanej doručil výzvu na zaplatenie nedoplatkov na úvere, po tom, čo jej bolo doručené oznámenie o zosplatnení dlhu, pomenované ako výzva na úhradu dlžnej sumy, obsahom ktorej bolo oznámenie postupcu o zosplatnení dlhu ku dňu 6.5.2009 v celom rozsahu, kde výška pohľadávky činila jednak 391,99 Eur ku dňu 6.5.2009 a aj 11.809,09 Eur, čím postupca platne nevyhlásil úver za predčasne splatný v zmysle ust. . Žalobca nepreukázal ani splnenie podmienok v zmysle /oznámenie postupcu alebo platnú a účinnú zmluvu o postúpení/. Pre platné postúpenie pohľadávky bolo v predmetnej veci požiadavkou jednak 90 dňové omeškanie dlžníka, jednak písomná výzva banky doručená dlžníkovi. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postúpiteľná a jej postúpenie by odporovalo zákonu ( ) a ako také je neplatné v zmysle , a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Postupník, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) účinne písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka Žalobca podal žalobu dňa 27.12.2016. Pohľadávku z tohto úveru Poštová banka a.s. postúpila na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014. V zmysle čl.5 bod.5.2 všeobecných obchodných podmienok platných u postupcu, Poštová banka, a.s. v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka, bola oprávnená okrem iného požadovať predčasné splatenie istiny úveru vrátane príslušenstva. Poštová banka, a.s., žalovanej výzvu nezaslala. Pokiaľ nebola zákonným spôsobom vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver bol splatný. Pokiaľ teda Poštová banka a.s. postúpila zmluvou zo dňa 15.12.2014 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu na žalobcu, postupovala v rozpore s zákona o bankách, keď ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Poštová banka, a.s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z

neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle . Preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní zamietol.

3. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol s poukazom na ust. a (ďalej len „“), avšak neuložil žalobcovi povinnosť zaplatiť úspešnej žalovanej trovy konania, nakoľko z obsahu spisu, ani z iných podkladov nezistil žiadne trovy, ktoré by jej v súvislosti s týmto konaním vznikli.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie z dôvodu podľa , , , , , a so žiadosťou, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, prípadne, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie v celom rozsahu a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania. Dôvodil, že súd žalobcu nevyzval na preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu, pričom žalobca túto vec ani nepovažoval za dôležité preukazovať nakoľko zo samotnej žaloby je zrejmé, že v konaní sp. zn. bolo na Okresnom súde Dunajská Streda vedené vo veci pohľadávky voči žalovanej exekučné konanie, v ktorom bolo najprv zamietnuté poverenie a neskôr zastavené exekučné konanie. Žalobca poukázal v žalobe na uvedený exekučný spis práve z dôvodu, že toto konanie o zaplatenie je pokračovaním exekučného konania vedeného pod sp. zn. . Súdu v rámci konania o zaplatenie teda bol preukázaný zvyšok postúpenia od spoločnosti PRO CIVITAS, s. r. o. až na aktuálneho veriteľa, ktorým je žalobca. Právny predchodca Poštová banka, a.s. vyhlásila úver za predčasne splatný, a to dňa 11.5.2009, avšak ešte pred vyhlásením predčasnej splatnosti zaslala žalovanej upomienku, v ktorej ju upozornila, na aktuálny záväzok, s poučením o možnosti zosplatnenia úveru. Nie je teda pravda, že by právny predchodca žalobcu porušil ust. , a teda, že by neprišlo k platnému zosplatneniu úveru. Žalovaná bola napriek písomnej výzve 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči pôvodnému veriteľovi Poštovej banke, a.s., a teda právny predchodca žalovaného Poštová banka, a.s. postupovala plne v zmysle zákona o bankách. Žalovaná uhradila poslednú splátku v decembri 2008, pričom aj v predchádzajúcom období bola v omeškaní, v dôsledku čoho došlo k predčasnej splatnosti úveru. Na účely Zákona o bankách žalobca vychádza od decembra 2008, pričom posledná platba bola zrealizovaná žalovanou dňa 6.12.2008, pričom zmluva o postúpení pohľadávok je z 15.12.2010. Pokiaľ súd dokázal z výpisu stavu úveru zistiť uhradenú sumu a zostávajúcu časť istiny, je nepravdepodobné, že nedokázal identifikovať poslednú platbu realizovanú žalovanou. Súd tiež mohol na uvedené žalobcu vyzvať. Žalovaná teda bola v omeškaní viac ako jeden rok a právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. aj napriek tomu, že vyzvala žalovanú na úhradu dlhu, táto bola nepretržite 90 dní v omeškaní, a teda Poštová banka, a.s. ani nemusela vyzvať žalovanú, nakoľko jej omeškanie presiahlo jeden rok. Podľa žalobcu je tiež napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, čím súd porušil práva žalobcu podľa SR. Aj ochrana spotrebiteľa pritom má svoje limity, pričom ochranu spotrebiteľa nemožno ponímať ako ochranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti. Súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a nie je ju možné chápať ako ochranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalovaná uzavrela zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku.

5. Žalovaná odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( á contrario), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania, musel sa zaoberať právne významnou skutočnosťou, vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka - žalovanej v priebehu odvolacieho konania uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 11.7.2019 v konkurznej veci sp. zn. , ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 136/2019 dňa 17.7.2019 (tieto údaje sú verejne dostupné).

7. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze () alebo sa považuje za nevymáhateľnú ().

8. Podľa § 166a cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred

kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. (ods. 1) Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou. (ods. 2)

9. Podľa § 166b cit. zákona za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára (ods. 1) Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky (ods. 2).

10. Podľa § 166c ods. 1 cit. zákona oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa , h) nepeňažná pohľadávka.

11. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone ( o konkurze a reštrukturalizácii) dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti, druhej hlavy ) alebo splátkovým kalendárom (podľa štvrtej časti, tretej hlavy uvedeného zákona). Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na oddlženie, kde by vhodnú formu určil súd, príp. správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná dlžník podaním príslušného návrhu.

12. K procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu podľa štvrtej časti konkurzného zákona odvolací súd vyzdvihuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu (druhá časť, prvá hlava konkurzného zákona), súdne konania, v ktorých sa uplatňujú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a a nasl.) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b) sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e).

13. Žalobca si žalobným návrhom uplatnil voči žalovanej pohľadávku zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktorá mala podľa žalobcu vzniknúť pred vyhlásením konkurzu na majetok žalovanej v rámci jej oddlženia. Vzhľadom na to, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovanej sa začal konkurz, ako aj na skutočnosť, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalovanej, boli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie predmetného konania, s poukazom na , k čomu potom odvolací súd i pristúpil, tu po predchádzajúcom zrušení napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu s podporným použitím v spojení s (dôvody pre vydanie napadnutého rozhodnutia neskôr odpadli), vychádzajúc pritom tiež zo znenia

(umožňujúceho použiť analógiu ako špecifický prostriedok interpretácie práva), keďže zákonodarca pri koncipovaní na vec sa vzťahujúcu právnu normu výslovne neriešil všetky do úvahy prichádzajúce situácie, za ktorých môže dôjsť k naplneniu zákonných predpokladov na zastavenie konania podľa § 167e, teda že sa tak môže stať aj v odvolacom konaní. Účelom predmetného zákonného ustanovenia je jednoznačne zastavenie konania bez rozhodnutia o uplatnenej pohľadávke, ktorá pohľadávka môže byť uspokojená iba v konkurze, preto podľa odvolacieho súdu zastaveniu konania musí predchádzať zrušenie napadnutého rozsudku o predmetnej pohľadávke, na čom je v podstate koncipovaný aj sám , ktorý so zastavením konania odvolacím súdom vždy viaže i zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

14. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté postupom podľa v spojení s a s analogickým použitím , vychádzajúc zo situácie, že zákonným dôvodom zastavenia konania bola objektívna skutočnosť, vyhlásenie konkurzu na majetok žalovanej ako zákonný dôvod zastavenia konania, ku ktorej právnej skutočnosti došlo až v prebiehajúcom konaní (odvolacom konaní), čím potom žiadnej zo strán sporu z procesného hľadiska nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, preto potom ani žiadna zo strán sporu nemôže mať právo na náhradu trov konania.

15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).