Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-47-2026.pdf
PDF · 121.54 KB
Case nature
Subarea
1Cob/47/2026
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: DS ELEKTRO s.r.o., Brezová 5460/16, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 47 726 083, zastúpeného HAVRILLA & Co. s.r.o., Nám. M. Benku 2, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 364 606 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. D. XXXX/XX, XXX XX A., štátny občan E., o zaplatenie istiny 26.491,80 eura a o nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 81Cb/34/2026-36 zo dňa 20.4.2026 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 81Cb/34/2026-36 zo dňa 20.4.2026 p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 31.3.2026, a to s odkazom na ustanovenia § 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 330 ods. 2, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.3.2026 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania so spoluvlastníckym podielom žalovaného vo veľkosti 1 na nehnuteľnostiach evidovaných Okresným úradom A., katastrálnym odborom, pre obec D., katastrálne územie D., na liste vlastníctva č. XXXX, parc. č. XXXX/XX o výmere 475 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; parc. č XXXX/X o výmere 91 m2, druh pozemku: orná pôda; parc. č. XXXX/X o výmere 209 m2, druh pozemku: orná pôda; parc. č. XXXX/X o výmere 370 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; parc. č. XXXX/XX o výmere 332 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a ďalej sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa nakladania s právami žalovaného patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva manželov k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1 na nehnuteľnostiach evidovaných Okresným úradom A., katastrálnym odborom, pre obec A., katastrálne územie A., na liste vlastníctva č. XXXXX, parc. č. XXXX/XX o výmere 99 m2, druh pozemku: vodná plocha; parc. č. XXXX/X o výmere 296 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a s právami žalovaného patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva manželov k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom A., katastrálnym odborom, pre obec A., katastrálne územie A., na liste vlastníctva č. XXXXX, parc. č. XXXX/X o výmere 1296 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; parc. č. XXXX/X o výmere 389 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; parc. č. XXXX/X o výmere 81 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; parc. č. XXXX/X o výmere 3 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; stavba bez súpisného čísla na parc. č. XXXX/X, druh stavby: hospodárska budova; stavba súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X, druh stavby: rodinný dom, a to najmä tak, že uvedený spoluvlastnícky podiel nesmie previesť, darovať, zameniť, vložiť do majetku tretej osoby, zaťažiť ďalším záložným právom, vecným bremenom alebo iným právom tretej osoby, ani podať návrh
na vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra nehnuteľností na základe právneho úkonu smerujúceho k takejto dispozícii, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
3. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že žalovaný je konateľom spoločnosti ORIM Trade s.r.o., IČO: 35 877 481 (ďalej aj „spoločnosť“), ktorá objednala u žalobcu vykonanie elektroinštalačných prác v obytnom súbore s názvom Groisov Dvor v obci D., pričom žalovaný vystupoval ako štatutárny orgán spoločnosti. Žalobca dohodnuté elektroinštalačné práce riadne vykonal a následne ich spoločnosti vyúčtoval viacerými neuhradenými, resp. sčasti neuhradenými faktúrami č. 14/2024, č. 15/2024, č. 16/2024, č. 18/2024, č. 29/2024, č. 37/2024 a č. 01/2025 v celkovej sume 26.491,80 eura. Pohľadávka žalobcu voči spoločnosti bola priznaná platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Up/763/2025 zo dňa 10.9.2025, ktorý sa stal vykonateľným exekučným titulom a na jeho podklade bolo následne voči spoločnosti začaté exekučné konanie (poverenie Okresného súdu Banská Bystrica č. 6125414574 zo dňa 28.10.2025). Zo správy súdneho exekútora o stave exekúcie vyplýva, že nebol zistený majetok spoločnosti postačujúci na uspokojenie pohľadávky žalobcu. U povinného boli síce zistené dva bankové účty, avšak na oboch bol nulový disponibilný zostatok; spoločnosť nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností postihnuteľných exekúciou, zistené motorové vozidlá sú viacnásobne blokované a napriek vykonaným zisťovaniam a exekučným úkonom nebola vymožená žiadna suma. Nemožnosť uspokojenia pohľadávky v exekučnom konaní je dôsledkom nemajetnosti spoločnosti. Zistené skutočnosti od obce D. nasvedčujú tomu, že majetková sféra developerského projektu nebola sústredená v spoločnosti, ktorá na seba vo vzťahu k žalobcovi prevzala záväzok úhrady ceny vykonaných elektroinštalačných prác, alebo bola minimálne sčasti držaná mimo nej. Všetky skutkové okolnosti nasvedčujú tomu, že spoločnosť nevystupovala ako konečný nositeľ majetkových hodnôt projektu, ale len ako subjekt, cez ktorý boli voči dodávateľom prijímané záväzky. Ak žalovaný umožnil, aby sa developerská činnosť, povoľovacie procesy, výstavba rodinných domov a dispozície s pozemkami uskutočňovali mimo majetkovej sféry spoločnosti, hoci spoločnosť ostala nositeľom záväzkov voči dodávateľom, išlo o konanie objektívne odporujúce záujmom spoločnosti a jej veriteľov. V dôsledku uvedeného porušenia povinností žalovaného došlo najmenej k tomu, že majetok spoločnosti bol zmenšený alebo nebol riadne vytvorený, zabezpečený a zachovaný v rozsahu potrebnom na úhradu jej splatných záväzkov. Škoda spôsobená spoločnosti tak spočíva minimálne v strate alebo neuchovaní majetkových hodnôt, z ktorých mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená, a to najmenej v rozsahu 26.491,80 eura. Označené nehnuteľnosti predstavujú podľa názoru žalobcu relevantný a konkrétne identifikovaný majetok, ktorý je spôsobilý stať sa predmetom dispozícií zo strany žalovaného a tým aj predmetom možného zmarenia alebo podstatného sťaženia budúceho výkonu rozhodnutia. Táto obava je v prípade nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX zosilnená tým, že ide o pozemky nachádzajúce sa priamo v lokalite projektu Groisov dvor, v ktorej žalobca vykonával pre spoločnosť elektroinštalačné práce. V prípade nehnuteľností evidovaných na listoch vlastníctva č. XXXXX a XXXXX je obava z ohrozenia budúcej exekúcie zosilnená aj tým, že na týchto nehnuteľnostiach už viaznu záložné práva, pričom na liste vlastníctva č. XXXXX je navyše vyznačená plomba na základe zmluvy o zriadení záložného práva (V-4330/2024) a súčasne aj exekučný príkaz 422EX 241/24. Uvedené osvedčuje, že s týmto majetkom sa právne disponuje alebo sa aspoň ďalej zaťažuje, čo zvyšuje riziko ďalšieho znižovania alebo komplikovania majetkovej základne použiteľnej pre budúci výkon rozhodnutia. Žalobca preto považuje za osvedčené, že bez bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov hrozí, že žalovaný prevedie, daruje, zamení, zaťaží alebo inak právne znehodnotí svoje spoluvlastnícke podiely. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa nesleduje neprimeraný zásah do práv žalovaného, ale len dočasné zachovanie existujúceho stavu do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
4. Súd prvej inštancie poukázal na zákonné východiská pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe preskúmania podaného návrhu dospel k záveru o jeho nedôvodnosti. Žalobca v návrhu tvrdil, že neodkladné opatrenie je potrebné nariadiť, pretože je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca existenciu tejto obavy v dostatočnej miere nepreukázal, keď uviedol všeobecne formulované podozrenia a obavy, ale neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplýval záver o bezprostrednom nebezpečenstve ohrozenia exekúcie. Samotná existencia pohľadávky, pričom v danom prípade sa jedná zatiaľ len o tvrdenú (nejudikovanú) pohľadávku, ešte nie je sama osebe dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie je odôvodnené nariadiť až v prípade, ak žalovaný začal robiť úkony, ktoré môžu smerovať k zmenšeniu jeho majetku a k ohrozeniu výkonu exekúcie. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne také relevantné a konkrétne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z návrhu nevyplýva, že by žalovaný zmenšoval
hodnotu svojho majetku. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť len základe domnienky bez toho, aby potreba neodkladnej úpravy pomerov bola náležite tvrdená a osvedčená a v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/2/2022 zo dňa 30.6.2022. Žalobca neosvedčil dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti svojho nároku. V návrhu uviedol len všeobecné tvrdenie, že predmetné nehnuteľnosti predstavujú relevantný majetok, ktorý je spôsobilý stať sa predmetom dispozícií zo strany žalovaného, pričom obava z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti je zosilnená tým, že na niektorých nehnuteľnostiach už viaznu záložné práva a spoločnosť je nemajetná. Žalobca však nepreukázal snahu žalovaného zbaviť sa svojho majetku. Súd prvej inštancie nemal zo skutkových tvrdení žalobcu za osvedčené, že by žalovaný vykonával faktické alebo právne úkony, ktorými by sa svojho majetku zbavoval, ponúkal ho na predaj, predal, disponoval s týmto majetkom iným spôsobom, či ho zaťažoval s tým následkom, že by malo dôjsť k zníženiu jeho hodnoty a tak maril výkon budúcej (potenciálnej) exekúcie. Splnenie tejto podmienky je však jednou z obligatórnych podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Existencia teoretickej možnosti zbavenia sa majetku v žiadnom prípade neodôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Skutočnosť, že na majetku žalovaného už viaznu záložné práva, bez ďalšieho neosvedčuje existenciu dôvodnej obavy, že by budúca exekúcia pohľadávky žalobcu bola zmarená alebo podstatne sťažená. Existencia záložných práv alebo iných práv tretích osôb predstavuje bežný stav v podnikateľských vzťahoch, ktorý spravidla súvisí s financovaním podnikateľskej činnosti a zabezpečením záväzkov voči iným veriteľom. Z tejto skutočnosti nemožno automaticky vyvodzovať záver o zhoršovaní majetkovej situácie žalovaného ani o jeho snahe zmariť budúce uspokojenie pohľadávky žalobcu.
5. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobca navrhol, aby súd nariadením neodkladného opatrenia zabránil žalovanému nakladať s jeho nehnuteľným majetkom v záujme toho, aby žalovaný nepreviedol k v návrhu špecifikovaným nehnuteľnostiam svoje vlastnícke právo. Pre sledovaný účel (odvrátiť riziko zmarenia exekúcie) však CSP upravil nielen inštitút neodkladného, ale aj zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ si pritom nemôže sám zvoliť, či mu viac vyhovuje nariadenie zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia, pretože zákonodarca výslovne pre zabezpečenie plnenia peňažnej pohľadávky favorizuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (§ 324 ods. 3 CSP). Pokiaľ sa žalobca domnieva, že ním sledovaný účel je možné splniť len nariadením neodkladného opatrenia, je povinný tento svoj výber odôvodniť. Žalobca však v návrhu neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré v danom prípade sledovaný účel odvrátiť obavu, že exekúcia bude ohrozená, nie je možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia, čo podľa súdu prvej inštancie predstavuje ďalší dôvod pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
6. Súd prvej inštancie konštatoval tiež nesúlad návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s princípom proporcionality, keďže žalobca ani odhadom neuviedol predpokladanú trhovú hodnotu nehnuteľností žalovaného vo väzbe na výšku uplatneného peňažného nároku 26.491,80 eura. Zákaz nakladania so všetkými nehnuteľnosťami zapísanými na listoch vlastníctva č. XXXX, F. XXXXX G. F. XXXXX tak nie je odôvodnený ani z pohľadu proporcionality.
7. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi navrhované neodkladné opatrenie vo vzťahu k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX, eventuálne aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. S poukazom na § 325 ods. 1 CSP vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie podmienky existencie obavy z ohrozenia budúcej exekúcie, a to z dôvodu, že nesprávne stotožnil osvedčenie dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie s preukázaním už prebiehajúcich dispozičných úkonov žalovaného. Takýto výklad je podľa žalobcu neprimerane reštriktívny a popiera preventívny účel neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil a listinami osvedčoval viacero konkrétnych okolností, ktoré vo vzájomnej súvislosti zakladajú dôvodnú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie, a to: a) existencia právoplatne priznanej a vykonateľnej pohľadávky žalobcu voči spoločnosti ORIM Trade s.r.o., kde žalovaný vystupuje ako konateľ spoločnosti; b) neúspešnosť exekúcie vedenej voči spoločnosti ORIM Trade s.r.o.; c) správu súdneho exekútora o nemajetnosti spoločnosti ORIM Trade s.r.o.; d) vymožené plnenie vo výške 0,- eur; e) existencia konkrétne identifikovateľného majetku žalovaného; f) existencia tiarch, záložných práv, plomby a exekučného záložného práva na časti majetku; g) prepojenie časti nehnuteľností v k.ú. D. s lokalitou developerského projektu Groisov Dvor, v ktorom vznikla pohľadávka žalobcu. Súd prvej
inštancie tieto okolnosti posudzoval izolovane, pričom každej jednotlivo odoprel význam, avšak je potrebné hodnotiť všetky okolnosti vo vzájomnej súvislosti a v ich kumulatívnom účinku.
8. Žalobca v odvolaní s poukazom na § 366 písm. d) CSP uviedol, že dňa 7.5.2026 sa podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) dozvedel o ďalších skutočnostiach odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, a to, že obec D. má zámer nadobudnúť do vlastníctva pozemky parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX v k.ú. D., ktoré tvoria súčasť príjazdovej komunikácie v lokalite „Groissov dvor“ – ulica C. H..
9. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/66/2017 zo dňa 17.7.2017 s tým, že svoju obavu z ohrozenia budúcej exekúcie neodvodzuje iba z hypotetickej možnosti, že žalovaný môže so svojím majetkom nakladať, ale zo súboru konkrétnych okolností, ktoré vo vzájomnej súvislosti osvedčujú reálne riziko zmarenia alebo podstatného sťaženia budúceho výkonu rozhodnutia. Žalobca zastáva názor, že záver súdu prvej inštancie zužuje zákonný pojem „obava, že exekúcia bude ohrozená“ nad rámec § 325 ods. 1 CSP a je v rozpore s vyššie uvedenou judikatúrou.
10. Žalobca v odvolaní namietal aj nesprávne právne posúdenie zásady proporcionality, keď podľa jeho názoru táto zásada nevedie iba k binárnemu výsledku „vyhovieť celému návrhu“ alebo „zamietnuť celý návrh“, ale predpokladá odstupňovanú reakciu súdu. Ak mal súd pochybnosti o primeranosti zákazu nakladania so všetkými nehnuteľnosťami uvedenými v návrhu, mohol a mal zvažovať užší zásah a nariadiť neodkladné opatrenie iba vo vzťahu k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. D., teda k nehnuteľnostiam funkčne a skutkovo najbližšie prepojeným s projektom H. I., v rámci ktorého vznikla pohľadávka žalobcu.
11. K odvolaniu žalobca pripojil podanie obce D. zo dňa 7.5.2026 nadpísané ako „Poskytnutie informácií na základe zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.
12. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 veta druhá CSP dňa 25.5.2026 doručil odvolanie žalobcu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a prílohami žalovanému a poučil ho o možnosti predložiť svoje vyjadrenie v lehote 10 dní od doručenia. Žalovaný túto možnosť nevyužil a vyjadrenie nepodal.
13. Dňa 3.6.2026 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie nadpísané ako „Doplnenie odvolania žalobcu“. Na toto podanie však nebolo možné prihliadať z viacerých dôvodov. Jednak bolo súdu doručené po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty na podanie odvolania (posledným dňom lehoty bol deň 12.5.2026 – utorok, pracovný deň), pričom podľa § 365 ods. 3 CSP možno odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Navyše, ide o podanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, ktoré nebolo v zákonom stanovenej lehote 10 dní dodatočne doručené súdu v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu (§ 125 ods. 2 CSP).
14. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
15. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
17. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
19. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
20. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
21. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
22. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
23. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
24. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
25. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie vo dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V každom prípade však navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa navrhovateľ neodkladného opatrenia odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo možno dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.
26. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.4.2012 pod sp. zn. 1Cdo/147/2011 vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP, uviedol, že „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“.
27. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia... príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností – skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v ich podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Následne Ústavný súd Slovenskej
republiky v náleze č. k. III. ÚS 175/2017-44 zo 4. júla 2017 konštatoval, že závery ústavného súdu vyplývajúce z nálezu č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia.
28. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 31.3.2026 sa žalobca domáha, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26.491,80 eura titulom nároku na náhradu škody uplatňovaného podľa § 135a Obchodného zákonníka. Súčasťou žaloby je i návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1 na v návrhu špecifikovaných nehnuteľnostiach evidovaných Okresným úradom A., katastrálnym odborom, katastrálne územie D. na liste vlastníctva č. XXXX; zdržať sa nakladania s právami žalovaného patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva manželov k v návrhu špecifikovaným nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom A., katastrálnym odborom, katastrálne územie A. na listoch vlastníctva č. XXXXX G. F. XXXXX, a to najmä tak, že žalovaný uvedený spoluvlastnícky podiel nesmie previesť, darovať, zameniť, vložiť do majetku tretej osoby, zaťažiť ďalším záložným právom, vecným bremenom alebo iným právom tretej osoby ani podať návrh na vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra nehnuteľností na základe právneho úkonu smerujúceho k takejto dispozícii až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V rámci odôvodnenia samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol svoje zistenia o identifikovaných nehnuteľnostiach v majetkovej sfére žalovaného, ktoré majú predstavovať relevantný majetok spôsobilý stať sa predmetom dispozícií zo strany žalovaného a tým aj predmetom možného zmarenia alebo podstatného sťaženia budúceho výkonu rozhodnutia, pričom táto obava žalobcu má byť zosilnená v prípade nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX umiestnením pozemkov priamo v lokalite projektu Groisov dvor, kde žalobca vykonával elektromontážne práce a v prípade nehnuteľností evidovaných na listoch vlastníctva č. XXXXX G. F. XXXXX už existujúcimi záložnými právami a vyznačením plomby na základe zmluvy o zriadení záložného práva a exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva. Vyššie uvedené skutočnosti žalobca považoval za osvedčenie potreby bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov v spojení s nemajetnosťou obchodnej spoločnosti, v prospech ktorej žalobca vykonal elektromontážne práce, ktorých cena mu nebola uhradená.
29. Na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých v žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil žalobca súdu listinné dôkazy: platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica dňa 10.9.2025 pod sp. zn. 23Up/763/2025; faktúry vystavené žalobcom smerom na obchodnú spoločnosť ORIM Trade s.r.o., IČO: 35 877 481 za elektromontážne práce; správu o stave exekúcie zo dňa 21.1.2026; listy vlastníctva č. XXXX, F. XXXXX G. F. XXXXX; poskytnutie informácií obcou D. zo dňa 19.11.2025 a zo dňa 26.11.2025; grafické znázornenie pozemkov; výpisy z obchodného registra; upovedomenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28.10.2025 o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.
30. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neosvedčení základných zákonom predpokladaných podmienok pre nariadenie žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia a konštatuje, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležitým a presvedčivým spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie, keď v prvom rade správne aplikoval ustanovenie § 324 ods. 3 CSP a zároveň správne ustálil i záver o neosvedčení obavy z ohrozenia exekúcie, keďže žalobca neuviedol tvrdenia a neposkytol dôkazy, ktoré by dôvodnosť tejto ním tvrdenej obavy jednoznačne osvedčili. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobca v ňom uviedol v zásade len vágne formulované závery o existencii svojej subjektívnej obavy z ohrozenia exekúcie, pričom odkazoval na rôzne skutočnosti (existencia spoluvlastníckeho podielu žalovaného na identifikovaných nehnuteľnostiach, umiestnenie niektorých pozemkov v lokalite vykonávania elektromontážnych prác a existencia záložných práv k predmetným nehnuteľnostiam), avšak bez toho, aby uviedol, ako tieto skutočnosti majú z objektívneho hľadiska zakladať existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie. Odvolaciemu súdu nie je vôbec zrejmé, na základe čoho by skutočnosť, že niektoré z pozemkov označených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nachádzajú buď priamo alebo v blízkosti lokality, v ktorej mal žalobca pre obchodnú spoločnosť ORIM Trade s.r.o., IČO: 35 877 481 realizovať ňou objednané elektromontážne práce, mala mať potenciál zosilňovať alebo zakladať dôvodnosť žalobcom tvrdenej
obavy. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca neuviedol žiadne tvrdenia, ktoré by nasvedčovali snahe žalovaného disponovať so svojím majetkom spôsobom vedúcim k jeho zmenšeniu, žalobca relevantným spôsobom nerozvinul ani svoje tvrdenie o existencii záložných práv k nehnuteľnostiam. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia absentujú akékoľvek tvrdenia o možnom vplyve existencie a prípadnej následnej realizácie týchto záložných práv na vymožiteľnosť žalobcom uplatňovanej pohľadávky vo výške 26.491,80 eura. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti (napríklad výška pohľadávok zabezpečovaných záložnými právami oproti výške žalobného nároku, poradie záložných práv a podobne), z ktorých by bolo možné odvodzovať nepriaznivý vplyv existujúcich záložných práv na prípadnú budúcu exekúciu. Samotná existencia záložných práv totiž pre nariadenie neodkladného opatrenia bez ďalšieho nepostačuje, keďže neodkladné opatrenie je inštitútom výnimočného charakteru a jeho nariadenie nemôže byť založené len na existencii obavy subjektívnej povahy bez uvedenia relevantných tvrdení a doloženia dôkazov, ktoré by umožňovali tvrdenú obavu vyhodnotiť ako objektívne dôvodnú. Rovnakú argumentačnú líniu obsahuje aj odvolanie žalobcu, v ktorom poukázal na ním tvrdené okolnosti pod bodmi a) – g) (bod 7 tohto odôvodnenia), ktoré podľa jeho názoru majú vo vzájomnej súvislosti zakladať dôvodnú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že ich posudzoval izolovane, a nie vo vzájomnej súvislosti a v ich kumulatívnom účinku. K tomu odvolací súd uvádza, že dôvodnosť obavy nemôže byť odvodená od počtu navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdených okolností, keď ani jedna z nich nie je podložená relevantnou argumentáciou, na základe ktorej by bolo možné z objektívneho hľadiska vyvodiť záver o osvedčení zákonom požadovanej podmienky v zmysle § 325 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolaní len konštatoval svoj záver o kumulatívnom účinku ním uvádzaných okolností bez toho, aby uviedol, v čom má vo väzbe na potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tento kumulatívny účinok spočívať. Obava z ohrozenia exekúcie nemôže byť založená na účelovom spájaní faktov a na všeobecných fabuláciách, ale musí ísť o osvedčenie reálnej a bezprostrednej obavy z ohrozenia exekúcie, ktorá by odôvodňovala potrebu zásahu súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia, k čomu však v danom prípade zo strany žalobcu napriek jeho subjektívnemu vnímaniu nedošlo.
31. V neposlednom rade odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie vzhľadom na jednoznačnú dikciu ustanovenia § 324 ods. 3 CSP považuje za nevyhnutné zdôrazniť skutočnosť, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom nezdôvodnil ani splnenie jednej zo základných súdom ex offo preskúmavaných podmienok pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to nemožnosť dosiahnutia sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva jednoznačný názor, že v danom prípade niet pochýb o tom, že účel sledovaný žalobcom by bolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže predmetom sporu vo veci samej je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie peňažnej pohľadávky a nehnuteľnosti, ktorých sa navrhované neodkladné opatrenie týka, sú evidované vo vlastníctve žalovaného, pričom predmetom sporu nie je určenie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, príp. iný žalobný nárok, ktorý by sledoval navrátenie predmetných pozemkov do vlastníctva žalobcu a účel efektívnej ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcu v súvislosti so zabezpečením výkonu jeho prípadnej v budúcnosti judikovanej peňažnej pohľadávky je jednoznačne dosiahnuteľný prípadným zriadením sudcovského záložného práva formou zabezpečovacieho opatrenia. K tomuto záveru súdu prvej inštancie predstavujúcemu jeden z dôvodov zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca v odvolaní nezaujal žiadne stanovisko a jeho správnosť vôbec nespochybnil, pričom ide o dôvod, ktorý sám osebe zakladá vecnú správnosť odvolaním dotknutého uznesenia súdu prvej inštancie.
32. Pokiaľ ide o nové skutkové tvrdenie v odvolaní o tom, že obec D. má zámer nadobudnúť do vlastníctva pozemky parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX v k.ú. D., pri ktorom žalobca prípustnosť takejto odvolacej novoty odvodil z dátumu podania obce D. (7.5.2026), odvolací súd konštatuje jeho irelevantnosť. Žalobca jednoznačným spôsobom nepreukázal prípustnosť tejto novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 písm. d) CSP, t.j. že bez svojej viny nemohol tento prostriedok procesného útoku uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ide totiž o listinu, ktorá vznikla pričinením samotného žalobcu na základe jeho žiadosti o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií. Žalobca v odvolaní neuviedol, kedy túto žiadosť podal a z akého dôvodu nemohol tento dôkaz zabezpečiť v čase konania pred súdom prvej inštancie. Ani po obsahovej stránke nejde o tvrdenie a s ním súvisiaci dôkaz, ktorý by spochybňoval správnosť záverov súdu prvej inštancie. Z podania obce D. nevyplýva žiadny záujem žalovaného iniciovať alebo realizovať prevod vlastníckeho práva k pozemkom, ale je v ňom deklarovaný len zámer obce D. s tým, že neprebehlo jednanie a nebolo prijaté žiadne uznesenie.
Z predloženého podania navyše ani nevyplýva, že v prípade realizácie tohto obcou deklarovaného zámeru by malo ísť o bezodplatný alebo pre žalovaného finančne nevýhodný prevod vlastníckeho práva. Odvolaciemu súdu vzhľadom na nedostatočnú argumentáciu žalobcu nie je zrejmé, ako by tento zámer obce alebo aj jeho prípadná realizácia mala osvedčovať snahu žalovaného zbaviť sa svojho majetku za účelom znemožnenia alebo sťaženia výkonu exekúcie.
33. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení zásady proporcionality súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie svoj záver postavil na absencii akýchkoľvek tvrdení o predpokladanej trhovej hodnote nehnuteľností žalovaného vo väzbe na výšku uplatneného peňažného nároku v sume 26.491,80 eura. Absencia relevantných tvrdení v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zároveň vylučuje aj opodstatnenosť odvolacej námietky, podľa ktorej mal súd prvej inštancie zrealizovať užší zásah a nariadiť neodkladné opatrenie len vo vzťahu k niektorým nehnuteľnostiam. Pri absencii akýchkoľvek aspoň orientačných informácií o hodnote nehnuteľností súd prvej inštancie totiž s prihliadnutím na výšku žalobného nároku nemal k dispozícii žiadne východiská, na základe ktorých by mohol takýto užší zásah vôbec zvažovať a následne dospieť k objektívnemu záveru. V žiadnom prípade nie je možné zásahy takéhoto charakteru realizovať len na základe voľnej úvahy súdu nepodloženej žiadnymi relevantnými skutočnosťami. Súčasne je nutné uviesť, že pre obmedzenie vlastníckeho práva strany sporu formou neodkladného opatrenia je pri posudzovaní naplnenia princípu proporcionality úplne irelevantné hľadisko prepojenia nehnuteľností s projektom Groisov Dvor, ako to uvádzal odvolateľ.
34. Za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcej z ustanovenia § 380 CSP je odvolací súd nútený konštatovať, že odvolacia argumentácia žalobcu vôbec nereflektuje na jeden z podstatných dôvodov zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzajúci z princípu subsidiarity nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu (§ 324 ods. 3 CSP). V ostatnom žalobca v odvolaní v zásade len zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby relevantným spôsobom reagoval na jasne a zrozumiteľne formulované dôvody a závery súdu prvej inštancie obsiahnuté v napadnutom uznesení a tieto spochybnil spôsobom, ktorý by mu mohol privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V nadväznosti na uvedené (body 28-33 vyššie) odvolací súd dospel k záveru o nenaplnení žalobcom uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pričom nezistil ani žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré by podľa § 380 ods. 2 CSP musel prihliadnuť, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
35. Odvolací súd konštatuje správnosť záveru súdu prvej inštancie o neosvedčení zákonom upravených podmienok, čo zakladá vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
36. O nároku na náhradu trov konania, ktoré vznikli stranám sporu v súvislosti s predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane odvolacieho konania, rozhodne s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.
37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).