Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3S-24-2024.pdf
PDF · 114.66 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/24/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a Mgr. Michala Magura, v právnej veci žalobcu: VS1 s.r.o., so sídlom T. J. Moussona 21, 071 01 Michalovce, IČO: 51 949 717, právne zastúpeného AK - JUDr. Vladimír Šatník s.r.o., so sídlom Mierová 64/2, 066 01 Humenné, IČO: 55 501 613, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice, so sídlom Žriedlová 3366/13, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54669464_8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2024/022090-001 zo dňa 27. mája 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu zamieta.
II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Mesto Michalovce (ďalej aj „stavebný úrad“) vydalo dňa 30. novembra 2023 rozhodnutie č. V-2022/57120-Pe, ktorým bol podľa § 37 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v platnom a účinnom znení (ďalej aj „stavebný zákon“) zamietnutý návrh žalobcu na umiestnenie stavby „Rezidencia Pod Hrádkom – novostavba“ na pozemkoch A. parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX, XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a KN-E parc. č. XXXX/X v katastrálnom území B. (ďalej aj „navrhovaná stavba“).
2. Stavebný úrad v odôvodnení uviedol, že navrhovaná stavba pozostávajúca z troch 4-podlažných bytových domov bola v čase podania žiadosti v rozpore s v tom čase platným územným plánom mesta Michalovce, pretože nespĺňala záväzné regulatívy uvedené v § 5, bod 3.2. a 3.5. záväznej časti územného plánu mesta Michalovce, keďže navrhovaná stavba bola navrhovaná v lokalite Tehelné pole, kde mohli byť umiestnené len rodinné domy alebo dvojdomy s najviac 2 nadzemnými podlažiami.
3. Ďalej stavebný úrad poukázal na to, že dňa 31. augusta 2023 uznesením č. 80 bola Mestským zastupiteľstvom v Michalovciach schválená územnoplánovacia dokumentácia -Dodatok č. 9 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Michalovce č. 107/2008, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu mesta Michalovce, v zmysle ktorého bol vypustený bod 3.2. § 5 a v § 4 v regulatíve 2.3. bode E nový text znie: „1. Rodinné domy a vily s max. výškou 2 nadzemné podlažia alebo 1 nadzemné podlažie a podkrovie.“ Podľa názoru stavebného úradu tak bol odstránený nesúlad textovej a grafickej časti Územného plánu mesta Michalovce.
4. Proti rozhodnutiu stavebného úradu podal žalobca odvolanie zo dňa 18. januára 2024, v ktorom vyjadril nesúhlas so záverom, že návrh žalobcu nie je v súlade s Územným plánom mesta Michalovce. Poukázal pritom na § 4 upravujúci prípustné, obmedzujúce alebo vylučujúce podmienky na využitie funkčných plôch, kde je uvedený aj zoznam záväzných regulatívov, pričom zamýšľaná stavba sa mala realizovať podľa záväzného regulatívu týkajúceho sa funkčného využitia územia rodinných domov (R4), kde hneď v úvode prípustného funkčného využitia sú v bode 1 uvedené rodinné domy, vily a bytové domy s maximálnym počtom 6 b.j. Uvedené má preukazovať aj stanovisko Referátu územnoplánovacej dokumentácie mesta Michalovce zn. V-55546/2020/Fr zo dňa 8. decembra 2020, z ktorého jednoznačne vyplýva, že pre danú lokalitu sú určené regulatívy v zmysle § 4 bod E. Referát územnoplánovacej dokumentácie mesta Michalovce má pritom v súlade s organizačným poriadkom mesta Michalovce oprávnenie na posudzovanie investičných zámerov, projektovej dokumentácie stavieb na území mesta z hľadiska územnoplánovacieho a ochrany životného prostredia pre účely konania podľa ustanovení stavebného zákona. Z uvedeného dôvodu je takéto stanovisko potrebné bezvýhradne rešpektovať. Stavebným úradom uvádzané regulatívy v bode 3.2. a 3.5. nemožno použiť, nakoľko pre dané využitie územia sú upravené záväzné regulatívy v § 4 a aj sám stavebný úrad vychádzal pri rozhodovaní iba z tejto časti. Pokiaľ stavebný úrad poukazoval na prijatie Dodatku č. 9 k Všeobecne záväznému nariadeniu mesta Michalovce č. 107/2008 žalobca uviedol, že pri rozhodovaní o vydaní územného rozhodnutia je potrebné vychádzať zo znenia Územného plánu mesta Michalovce platného v čase podania žiadosti, t.j. v roku 2021.
5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 2024/022090-001 zo dňa 27. mája 2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Žalovaný zotrval na závere, že navrhovaná stavba bola v rozpore s platným územným plánom už v čase podania žiadosti, nakoľko nespĺňala záväzné regulatívy uvedené v § 5 bod 3.2. a 3.5. jeho záväznej časti. Nesúlad podaného návrhu s platným Územným plánom mesta Michalovce potvrdila aj jeho spracovateľka v stanovisku zo dňa 28. júna 2021, ktorým reagovala na žiadosť stavebného úradu o súčinnosť pri rozhodovaní, kde konštatovala, že v danom území je možná zástavba len rodinnými domami alebo dvojdomami s najviac 2 nadzemnými podlažiami. Pokiaľ podľa názoru žalobcu súlad navrhovanej stavby s Územným plánom mesta Michalovce má preukazovať stanovisko Referátu územnoplánovacej dokumentácie mesta Michalovce zn. V-55546/2020/Fr zo dňa 8. decembra 2020, toto stanovisko bolo vydané len ako územnoplánovacia informácia, navyše v rozpore s územným plánom, keďže v ňom absentuje znenie § 5, bod 3.2., ktorý mal chrániť predmetné územie v štruktúre rodinné domy. Uvedené nemožno preto považovať za stanovisko obce ako dotknutého orgánu v zmysle stavebného zákona, nakoľko obec plní úlohu dotknutého orgánu len v prípadoch, ak nie je v postavení stavebného úradu. Pokiaľ ide o stanovisko stavebného úradu č. V-21842/2021/Fr zo dňa 16. marca 2021, uvedené predstavuje súhlas s umiestnením stavby „Rezidencia Pod Hrádkom - SO 11 Silnoprúdové elektrické rozvody a SO 12 Odberné elektrické zariadenia“. Žalovaný tak konštatoval pochybenie na strane stavebného úradu, keď si správnosť týchto stanovísk neoveril a na nesúlad bol upozornený zo strany účastníkov konania na ústnom pojednávaní dňa 24. júna 2021. V ďalšom žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/53/2016 zo dňa 20. septembra 2017, v zmysle ktorého územné plány prijímané formou všeobecne záväzných nariadení sú od doby ich prijatia prameňom práva a teda od doby ich účinnosti sa musia aplikovať i na právoplatne neskončené konania. Nakoľko však tejto veci nesúlad s platným územným plánom existoval už v čase podania návrhu, nie až po prijatí Dodatku č. 9, nevzniká otázka spätného pôsobenia právnych predpisov a prípadného nenaplnenia zásady legitímnych očakávaní účastníkov konania.
II.
Konanie pred správnym súdom
6. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 6. augusta 2024, doručenou na Správny súd v Košiciach dňa 7. augusta 2024, domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 2024/022090-001 zo dňa 27. mája 2024, ako aj rozhodnutia orgánu prvého stupňa – mesta Michalovce ako stavebného úradu č. V-2022/57120-Pe zo dňa 30. novembra 2023. Zároveň žiadal priznať právo na náhradu trov konania.
7. Žalobca v podanej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť. V úvode zopakoval svoje odvolacie námietky, keď poukázal na § 4 upravujúci prípustné, obmedzujúce alebo vylučujúce podmienky na využitie funkčných plôch, kde je uvedený aj zoznam záväzných regulatívov, pričom zamýšľaná stavba sa mala realizovať podľa
záväzného regulatívu týkajúceho sa funkčného využitia územia rodinných domov (R4), kde hneď v úvode prípustného funkčného využitia sú v bode 1 uvedené rodinné domy, vily a bytové domy s maximálnym počtom 6 b.j. Uvedené má preukazovať aj stanovisko Referátu územnoplánovacej dokumentácie mesta Michalovce zn. V-55546/2020/Fr zo dňa 8. decembra 2020, z ktorého jednoznačne vyplýva, že pre danú lokalitu sú určené regulatívy v zmysle § 4 bod E. Referát územnoplánovacej dokumentácie mesta Michalovce má pritom v súlade s organizačným poriadkom mesta Michalovce oprávnenie na posudzovanie investičných zámerov, projektovej dokumentácie stavieb na území mesta z hľadiska územnoplánovacieho a ochrany životného prostredia pre účely konania podľa ustanovení stavebného zákona. Podľa názoru žalobcu skutočnosť, že stanovisko sa nezaoberá § 5 bodom 3.2. a 3.5. záväznej časti Územného plánu mesta Michalovce, nemôže byť dôvodom neplatnosti tohto stanoviska.
8. V ďalšom žalobca namietal nesprávnosť výkladu bodu 3.2. Územného plánu mesta Michalovce v zmysle, že ide o neprípustné funkčné využitie územia znamenajúce nesúlad návrhu žalobcu s Územným plánom mesta Michalovce. Uvedené je podľa názoru žalobcu potrebné vykladať v zmysle systematického výkladu, podľa ktorého v uvedenej časti mesta majú prevládať v prípade výstavby skôr rodinné, než bytové domy. V opačnom prípade by uvedené obmedzenie bolo upravené priamo v § 4 Územného plánu mesta Michalovce, ktorý ale pripúšťa aj výstavbu bytového domu s 6 b.j. Žalobca tiež namietal, že aplikovanie nového znenia právnej normy na právoplatne neskončené konania vnáša vysokú mieru neistoty. Zároveň uviedol, že prijatie Dodatku č. 9 k Všeobecne záväznému nariadeniu mesta Michalovce č. 107/2008 zo dňa 31. augusta 2023 v zásade potvrdilo prípustnosť výstavby bytových domov s maximálnym počtom 6 b.j., v opačnom prípade by neexistoval dôvod na vykonanie takejto zmeny.
9. Žalobca zároveň navrhoval vo veci nariadiť znalecké dokazovanie v súvislosti s preukázaním súladu podanej žiadosti s Územným plánom mesta Michalovce.
10. V závere žalobca namietal nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nakoľko z neho nie je zrejmé, na základe akých skutočností došlo k zamietnutiu odvolania a potvrdeniu rozhodnutia stavebného úradu. Žalovaný sa pritom dostatočne nevysporiadal s argumentáciou žalobca s ďalšími skutočnosťami uvedenými v odvolaní.
11. Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.
12. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 10. februára 2025, v ktorom uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť. Zopakoval, že dôvodom pre zamietnutie návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby bol rozpor predloženej dokumentácie s Územným plánom mesta Michalovce platným už v čase podania žiadosti. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, svoje tvrdenia nepodložil nijakými tvrdeniami. Navyše podľa názoru žalovaného orgán verejnej správy nie je povinný dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania.
13. Žalovaný nariadenie pojednávania nežiadal.
14. V replike zo dňa 22. apríla 2025 žalobca uviedol, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení k žalobe nijako nevyjadril k námietke nesprávneho právneho postupu v danej veci, zameral sa predovšetkým na námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, avšak žalobca s jeho argumentáciou nesúhlasí.
15. V duplike zo dňa 24. júna 2025 žalovaný uviedol, že vo vyjadrení k žalobe nepovažoval za potrebné opakovať svoje úvahy vyjadrené v rozhodnutí stavebného úradu a následne v napadnutom rozhodnutí, nakoľko z oboch rozhodnutí je zrejmé, že projektová dokumentácia je v rozpore s Územným plánom mesta Michalovce a to bez ohľadu na to, či išlo o znenie platné v čase podania žiadosti alebo znenie platné od 31. augusta 2023.
16. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25. júna 2026, na ktorom žalobca, právny zástupca žalobcu ako aj zástupca žalovaného ospravedlnili svoju neúčasť a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.
III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
19. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
20. Podľa § 134 ods. 2 SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
21. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí (musia) okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).
22. Podľa § 11 ods. 5 stavebného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b) prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d) zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e) hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len „zastavané územie“) a ostatným územím obce, f) zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g) plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.
23. Podľa § 32 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o umiestnení stavby.
24. Podľa § 35 ods. 1 stavebného zákona, územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktorí prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.
25. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.
26. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
27. Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
28. Podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.
29. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
30. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom a účinnom znení (ďalej aj „správny poriadok“), konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.
31. Podľa § 18 ods. 2 správneho poriadku, konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
32. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
33. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
34. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom
35. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju postupujúc podľa § 190 SSP zamietol.
36. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 2024/022090-001 zo dňa 27. mája 2024, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu prvého stupňa – mesta Michalovce ako stavebného úradu č. V-2022/57120-Pe zo dňa 30. novembra 2023 o zamietnutí návrhu na umiestnenie stavby „Rezidencia Pod Hrádkom – novostavba“. Žalobca v podanej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci, ak orgány verejnej správy dospeli k záveru, že navrhovaná stavba nie je v súlade s Územným plánom mesta Michalovce a zároveň považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, nakoľko sa žalovaný dostatočným spôsobom nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu.
37. Nakoľko správny súd nie je v zásade súdom „skutkovým“, základným predpokladom úspechu v konaní pred ním je podanie náležite odôvodnenej správnej žaloby. Vymedzenie žalobných bodov v správnej žalobe je pritom v správnom súdnictve rozhodujúce pre úspech vo veci a ich zmena je časovo striktne limitovaná. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Asan 2/2020 zo dňa 29. septembra 2021, v ktorom tento uviedol: „19. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25. novembra 2010).“ Správny súd tak napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie stavebného úradu podrobil súdnemu prieskumu výlučne v rozsahu žalobných námietok tak, ako boli uplatnené žalobcom, nakoľko v tu súdenej veci nevzhliadol ani žiadnu z výnimiek viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi správnej žaloby podľa § 134 ods. 2 SSP.
38. Vychádzajúc z preskúmavaných rozhodnutí, administratívneho spisu a Územného plánu mesta Michalovce mal správny súd za preukázané, že navrhovaná stavba je umiestnená v lokalite č. 10 – Tehelné pole, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Za nesporné tiež správny súd posúdil, že funkčné využitie územia, v ktorom sa navrhuje umiestnenie navrhovanej stavby, podlieha regulatívu R4 v zmysle kapitoly 2, bodu 2.3., časti E Záväznej časti Územného plánu mesta Michalovce. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že regulatív R4 pripúšťa pre dané územie rodinné domy, vily a bytové domy s maximálnym počtom 6 bytových jednotiek. Správny súd však zároveň považuje za potrebné navrhovanú stavbu posúdiť aj v kontexte s ostatnými ustanoveniami Územného plánu mesta Michalovce, konkrétne upravujúcimi funkčné využitie lokality Tehelné pole. V tejto súvislosti sa správny súd stotožnil so záverom orgánov verejnej správy, že na danú lokalitu Tehelné pole sa aplikuje taktiež obmedzenie v zmysle kapitoly 3 bodu 3.2. Záväznej časti Územného plánu mesta Michalovce, podľa ktorého sa v danej lokalite chráni územie pre výstavbu v štruktúre rodinných domov. Uvedený záver vyplýva aj zo samotného funkčného určenia lokality Tehelné pole (v zmysle popisu hlavných funkcií jednotlivých častí mesta podľa kapitoly 4, bodu 4.4.1. Organizačná štruktúra územia Textovej časti Územného plánu mesta Michalovce), v ktorom je hlavná funkcia lokality Tehelné pole špecifikovaná ako: bývanie (rodinné domy). Vychádzajúc z uvedeného správny súd konštatuje, že kým ustanovenie kapitoly 2 bodu 2. 3 časti E Záväznej časti Územného plánu mesta Michalovce všeobecne upravilo podmienky funkčného využitia územia podliehajúceho regulatívu R4, následne bod 3.2. v spojení s bodom 3.5. kapitoly 3 Záväznej časti Územného plánu mesta Michalovce presne vyšpecifikoval požiadavky na výstavbu v lokalite Tehelné pole a to len vo forme rodinných domov, ktoré pozostávajú z dvoch nadzemných podlaží alebo jedného nadzemného podlažia a podkrovia.
39. Pre úplnosť správny súd dodáva, že Územný plán mesta Michalovce bol v takomto znení (rozhodnom pre tu súdenú vec) schválený už v roku 2008, teda je možné uzatvoriť, že navrhovaná stavba nespĺňala podmienky pre vydanie územného rozhodnutia už v čase podania žiadosti. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/53/2016 zo dňa 20. septembra 2017, správny súd uvádza, že tento nie je po skutkovej ani právnej stránke obdobný tu súdenej veci,
nakoľko aj v danom prípade síce došlo v priebehu administratívneho konania k zmene územného plánu zóny, konkrétne pred vydaním rozhodnutia o odvolaní a uvedené všeobecne záväzné nariadenie obce (rovnako) neobsahovalo žiadne intertemporálne ustanovenia o aplikácii dotknutých predpisov, avšak čo je relevantné, zmena upravila inak podmienky umiestnenia stavby. V tu súdenej veci k žiadnej zmene ustanovení, teda podmienok umiestnenia stavby, rozhodných pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí nedošlo, nakoľko vo vzťahu k lokalite Tehelné pole Dodatok č. 9 k Všeobecne záväznému nariadeniu mesta Michalovce č. 107/2008 len systematicky zjednotil podmienky umiestnenia stavby pôvodne vyplývajúce z viacerých ustanovení.
40. Pokiaľ žalobca poukazoval na stanovisko Referátu územnoplánovacej dokumentácie mesta Michalovce zn. V-55546/2020/Fr zo dňa 8. decembra 2020, správny súd zhodne so žalovaným uvádza, že v zmysle § 140a ods. 1 písm. b) stavebného zákona mesto Michalovce nemalo postavenie dotknutého orgánu, preto ani uvedené stanovisko nie je možné považovať za záväzné stanovisko v zmysle § 140b stavebného zákona. Zároveň pokiaľ ide o stanovisko stavebného úradu č. V-21842/2021/Fr zo dňa 16. marca 2021, uvedené predstavuje súhlas s umiestnením stavby „Rezidencia Pod Hrádkom - SO 11 Silnoprúdové elektrické rozvody a SO 12 Odberné elektrické zariadenia“, nevyjadruje však akýkoľvek súhlas s navrhovanou stavbou.
41. K námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu správny súd uvádza, že ju posúdil ako nedôvodnú, nakoľko podstatnou odvolacou námietkou bol (ne)súlad navrhovanej stavby s Územným plánom mesta Michalovce, k čomu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí náležite vyjadril. Žalobca nijako inak presnejšie nešpecifikoval, v čom namietaný nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vzhliadol. Správny súd zároveň dodáva, že orgán verejnej správy nie je povinný odpovedať na irelevantné námietky účastníka konania, ktoré nemajú vplyv na konanie a meritórne rozhodnutie vo veci, a to ani okrajovo. Tieto závery plne korešpondujú s rozhodovacou činnosťou Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Georiadis proti Grécku z 29.5.1997, Higgins proti Francúzsku z 19.2.1998) aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 56/01, II. ÚS 224/09, III. ÚS 341/07, IV. ÚS 115/03, atď.). Rozhodnutie žalovaného nevykazuje preto žiadne znaky arbitrárnosti a opomenutia vyjadriť sa k podstatným skutočnostiam pre vec rozhodujúcim.
42. K návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania na posúdenie súladu navrhovanej stavby s Územným plánom mesta Michalovce správny súd uvádza, že tento dôkaz nevykonal, nakoľko úlohou súdov v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, posúdiac námietky žalobcu uvedené v žalobe dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je nedôvodná a preto ju konajúc podľa § 190 SSP zamietol.
44. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
45. Vo veci rozhodol senát v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).