Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Csp/88/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom v sporovej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: Q.a Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, Q., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Mutkovič, s. r. o., so sídlom SNP 10, Hlohovec, IČO: 53 121 279, o zaplatenie sumy 1.178,74,- eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca (spoločnosť Všeobecná úverová banka, a. s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 03.10.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.178,74- eur,- s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 04.03.2017 do zaplatenia. 2. Žalobu odôvodnil tým, že ako právny nástupca pôvodného veriteľa spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., z titulu zlúčenia spoločnosti, si uplatňuje pohľadávku voči žalovanej. Žalovaná a pôvodný žalobca uzatvorili dňa 19.05.2015 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička v sume 1.500,- eur. Žalovaná sa zaviazala pôžičku splácať v pravidelných 36 mesačných splátkach vo výške 58,96 eur. Do dňa podania žaloby uhradila sumu 766,48 eur. Vzhľadom na to, že porušila svoju povinnosť platiť splátky riadne a včas, žalobca dňa 29.12.2016 listom “predžalobná upomienka” vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, pričom ju upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia dlhu. Keďže k úhrade dlžných splátok nedošlo, dňa 19.02.2017 žalobca úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom z 26.02.2017 “Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru”. Žalovaná dosiaľ dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 1.178,74- eur. Súčasne si žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania od šiesteho dňa po doručení oznámenie o mimoriadnom zosplatnení úveru. 3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v odpore voči platobnému rozkazu zo dňa 27.11.2019 a uviedla, že zmluvu o pôžičke so žalobcom neuzatvorila a plnenie vo výške 1.500 eur neprijala. Zmluvu nepodpísala a na zmluve uvedený podpis klienta musela urobiť iná osoba, pričom žalovaná má podozrenie, že zmluvu zrejme podpísala bez jej vedomia jej dcéra K. Q., ktorej zrejme patrí aj bankový účet uvedený v zmluve a ktorá so žalovanou ako svojou matkou už dlhšie nekomunikuje. Žalovaná uviedla, že v zmluve sú uvedené nepravdivé údaje o žalovanej, a to konkrétne v položkách mobilné číslo, rodinný stav, dosiahnuté vzdelanie, spôsob bývania, priemerný čistý príjem a číslo bankového účtu. Žalovaná je rozvedená, nie vydatá, má ukončenú základnú a nie strednú školu, býva u svojho druhu a nie vo vlastnej nehnuteľnosti, jej príjem v roku 2015 bol starobný dôchodok vo výške 365,90 eur a nie 400 eur mesačne, telefónny kontakt a číslo bankového účtu nie sú uvedené správne. Navrhla vykonanie znaleckého dokazovania k pravosti podpisu na úverovej zmluve.

4. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 28.05.2021, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie listinami: notárska zápisnica na č. l. 4-8, zmluva o poskytnutí najlepšej pôžičky č. l. 10-13, predžalobná upomienka č. l. 14, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru č. l. 14 - rub, doručenka na č. l. 15, prehľad splátok a úhrad č. l. 16, rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku č. l. 26, kópia OP žalovanej na č. l. 88, potvrdenie o výplate dôchodkových dávok č. l. 88 - rub, súhlas so spracovaním osobných údajov č. l. 89 a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ a klient v zmluve identifikovaný ako Q. Q., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom L. XX, Q. a ďalej uvedenými údajmi o mobilnom a e-mailovom kontakte, osobnom stave, dosiahnutom vzdelaní a o zdroji a výške príjmu uzatvorili dňa 19.08.2015 Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu ako veriteľ zaviazal poskytnúť klientovi ako dlžníkovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 1.500,- eur, poskytnutý prevodom na v zmluve uvedený bankový účet. Klient sa zaviazal splácať úver v 36-tich mesačných splátkach vo výške 58,96 eur, celkom tak mal vrátiť sumu 2.122,56 eur (uvedená ako celková čiastka). Ročná úroková sadzba bola dojednaná fixná vo výške 27% a RPMN bola vo výške 27%. Termín splatnosti prvej splátky bol uvedený dňom 20.9.2015 a splatnosť ostatných splátok bola dohodnutá na 20. deň v mesiaci. Klient uhradil celkovo 766,48 eur na úver. Predžalobnou upomienkou zo dňa 29.12.2016, vyzval predchodca žalobcu žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach v sume 176,88 eur, pričom predžalobná upomienka bola adresovaná osobe Q. Q., V. XX, F., s tým, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Žalobca následne úver zosplatnil ku dňu 26.02.2017 “Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru” , s tým, že ako adresát oznámenia bola označená Q.a Q., V. XX, F..

6. Žalobca tvrdenia žalovanej, že úverovú zmluvu neuzatvorila, túto nepodpísala, plnenie sumy vo výške 1.500 eur neprijala a to, že niektoré údaje o žalovanej uvedené v texte zmluvy sú nesprávne, riadne a včas nepoprel.

P r á v n e v e c s ú d p o s ú d i l n a s l e d o v n e :

7. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.

8. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne

okolnosti prejednávanej veci. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila.

9. Ak žalobca tvrdil, že žalovaná dňa 19.08.2015 podpísala úverovú zmluvu, pričom žalovaná poprela, že na zmluve je jej podpis a poprela, že by zmluvu podpísala, bolo povinnosťou žalobcu označiť alebo predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie, že ide o pravý podpis žalovanej. Žalobca túto skutočnosť nepoprel a takéto dôkazy ani neoznačil, ani nepredložil, súd preto nemohol jeho tvrdenie o uzatvorení zmluvy so žalovanou považovať za preukázané.

10. Súd poukazuje na uznesenie NS SR, sp. zn. z 24.06.2010, podľa ktorého „Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.“. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (napr. tvrdenie, že žalovaný zmluvu nepodpísal), v dôsledku čoho dochádza k preneseniu dôkazného bremena na protistranu, v tomto prípade na žalobcu (pozri uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 31. mája 2010).

11. Hoci teda žalovaná v konaní spochybnila podpis na zmluve a uviedla, že nejde o jej podpis a ďalej pri výsluchu opätovne uviedla, že zmluvu nepodpisovala a nie je to jej podpis, žalobca nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie pravosti podpisu žalovanej (skúmanie znalcom grafológom), ani žiaden dôkaz ohľadom spôsobu uzatvárania zmluvy. Žalobcom uvádzané tvrdenie o tom, že zmluvu podpísala žalovaná, je takého charakteru, že to mal byť práve žalobca, kto mal v spore preukázať, že podpis na úverovej zmluve je pravým podpisom žalovanej.

12. Súd poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého je nevyhnutné, aby v prípade, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré sú potrebné vedecké poznatky, bolo vykonané znalecké dokazovanie. Posúdenie pravosti podpisu je vysoko odbornou otázkou, ohľadom ktorej všeobecný súd nie je oprávnený rozhodnúť bez jej odborného posúdenia, žalobca však návrh na vykonanie znaleckého dokazovania pred vyhlásením dokazovania za skončené nevzniesol. Keďže žalovaná poprela pravosť svojho podpisu na zmluve, bolo na žalobcovi, ktorý zmluvu ako dôkaz predložil, a ktorý na základe nej uplatňoval voči žalovanému nárok, aby v rámci svojho dôkazného bremena preukázal, že žalovaný zmluvu podpísal. Žalobca tak bol povinný uplatniť v konaní tvrdenie, že podpis žalovaného na návrhu je pravý a na preukázanie tohto tvrdenia navrhnúť relevantné dôkazy. Žalobca však vykonanie žiadnych dôkazov ohľadom pravosti podpisu žalovanej na úverovej zmluve nenavrhol (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 14.09.2016).

13. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že žalovaná uzavrela predmetnú úverovú zmluvu jej podpísaním a prejavila tak vôľu úverovú zmluvu uzavrieť ( ), a teda nebolo preukázané ani uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme tak, ako to predpokladá z. č. , o spotrebiteľských úveroch, ide preto o absolútne neplatný právny úkon podľa , na ktorú skutočnosť musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 22.02.2017).

14. Súd poukazuje na to, že na prejednanie veci nariadil pojednávania, na ktoré predvolal žalobcu, ktorý sa však z pojednávania ospravedlnil a žiadal pojednávať v jeho neprítomnosti. Pri postupe súdu podľa súd uviedol, že nemá za preukázané, že by medzi stranami sporu došlo k platnému uzavretiu úverovej zmluvy. Súd nebol povinný o uvedenom žalobcu upovedomiť písomne, pretože postup v zmysle sa realizuje práve na pojednávaní, pričom žalobca sa sám vzdal možnosti dozvedieť sa predbežné právne posúdenie veci súdom.

15. Keďže v konaní nebolo preukázané, že bola uzavretá písomná spotrebiteľská úverová zmluva, žalobcovi mohlo vzniknúť iba právo požadovať od žalovanej sumu, ktorá bola na základe úverovej

zmluvy poskytnutá, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V konaní však nebolo preukázané, že to bola žalovaná, ktorej suma úveru bola vyplatená, keďže žalovaná uvedené poprela a žalobca skutočnosť, že suma úveru bola vyplatená práve žalovanej ničím nepreukázal. Nakoľko nebola preukázaná pravosť podpisu žalovanej na zmluve, ani skutočnosť, že žalovaná bol pri uzatváraní zmluvy vôbec prítomná, a nemožno mať za preukázané, že úver bol vyplatený práve žalovanej, nemožno považovať žalovanú za aktívne vecne legitimovanú ani na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.)

16. Súd nevykonal dokazovanie navrhované žalovaným, a síce znalcom z odboru grafológia, keďže žalovaný neniesol dôkazné bremeno pravosti podpisu, ale niesol ho žalobca, ktorý však také dokazovanie nenavrhol.

17. Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania ).

18. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

19. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania sporových strán v zmysle ustanovenia tak, že v konaní v plnom rozsahu úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().