Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/527/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Martina Valentová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpeného advokátom: Mgr. Miroslav Vilím, so sídlom Bratislava, Michalská 9, proti žalovanému: V. W., nar. XX.X.XXXX, bytom S., M. N. XXXX/ XX, o zaplatenie 982,28 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 2C/380/2012-209 zo dňa 18.6.2015 - v zamietajúcej časti a v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výrokoch, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,5% ročne zo sumy 870,27 Eur od 26.7.2012 do zaplatenia zastavil. Druhou výrokovou vetou uložil odporcovi (aktuálne žalovanému) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (aktuálne žalobcovi) sumu 94,69 Eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 26.7.2012 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Treťou výrokovou vetou vo zvyšku súd návrh zamietol a napokon štvrtou výrokovou vetou vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil aplikáciou ust. § 708, § 709, § 710, § 711, § 712 Obchodného zákonníka, § 37, § 39, § 40, § 52, § 451, § 456, § 458 ods. 1 a § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

3. Vecne ohľadom nároku žalobcu z titulu uzavretej zmluvy o bežnom účte zo dňa 27.6.2008, argumentoval tým, že v danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, pričom dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť zasahovať do jej obsahu, ani do obsahu Podmienok vedenia bežného účtu. Hoci zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, zároveň ide o zmluvu spotrebiteľskú, na daný právny vzťah sa preto vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka a subsidiárne ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane predpisov na ochranu spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu v zmysle čl. 4 zmluvy o bežnom účte a zo žiadnych predložených dôkazov nie je zrejmé do akej výšky mohol žalovaný nepovolene prečerpať bežný účet. Poukázal na čl. I. bod 2 zmluvy o bežnom účte, podľa ktorého sa majiteľ účtu zaviazal čerpať finančné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V zmysle bodu 7. podmienok vedenia bežného účtu banka zúčtuje príkaz,

ak je na účte dostatok disponibilných peňažných prostriedkov v deň splatnosti, resp. v nasledujúcich dvoch pracovných dní. Ak nie je možné zúčtovať príkaz pre nedostatok disponibilných peňažných prostriedkov, je vyradený zo spracovania. Za tejto situácie podľa súdu prvej inštancie bolo povinnosťou žalobcu v prípade nedostatku disponibilných peňažných prostriedkov vyradiť zo spracovania príkazy na úhradu. Žalobca si takto vytvoril inštitút tzv. nepovoleného prečerpania na bežnom účte, ktorý už vopred predpokladal, že debetný zostatok sa bude úročiť debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou bankou. Takýto postup žalobcu súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, z ktorej žalobcovi nemohli vzniknúť nároky, ktoré si v konaní uplatnil, preto nárok v časti o zaplatenie debetného zostatku 14,09 Eur zamietol.

4. K druhému nároku žalobcu vyplývajúcemu zo zmluvy o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte súd ustálil, že žalobca neuzavrel so žalovaným platnú zmluvu o úvere s úverovým rámcom, pretože v konaní nepredložil žiadnu písomnosť, z ktorej by vyplývalo, že ide o zmluvu s úverovým limitom, navrhovateľ písomne uzavretú zmluvu v konaní nepreukázal. Súdu preukázal iba Oznámenie o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte na základe registrovanej žiadosti. V oznámení banka žalovanému ako klientovi oznámila, že na základe jeho žiadosti mu poskytuje úver do výšky úverového limitu 15.000,- Sk, zároveň je v oznámení uvedená výška úrokovej sadzby, debetnej úrokovej sadzby a sadzby úrokov z omeškania. Na oznámení je podpis žalovaného ako dôkazu o prevzatí oznámenia dňa 20.5.2008. Z uvedenej listiny vyplýva, že ide o jednostranný úkon banky označený ako oznámenie o poskytnutí úveru s uvedenými podmienkami, ktorý má vychádzať z predchádzajúcej žiadosti žalovaného o poskytnutie takéhoto úveru. Nejde o dvojstranný právny úkon, nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme tak, ako to má na mysli ust. § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre nedostatok písomnej formy ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti.

5. Žalobcovi potom vzniklo právo požadovať od žalovaného iba to, čo mu skutočne poskytol z titulu bezdôvodného obohatenia a nie z titulu poskytnutého úveru. Súd potom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi 94,69 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi uskutočnenými vkladmi a výbermi (2.731,76 Eur mínus 2.637,07 Eur). Keďže žalovaný doposiaľ túto sumu žalobcovi nevrátil, súd ho na zaplatenie zaviazal a zároveň mu uložil zaplatiť aj úroky z omeškania od 26.7.2012, keď súd je viazaný žalobou. Výška požadovaných úrokov z omeškania 8,5% ročne je pritom nižšia ako výška úrokovej sadzby podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorá bola 8,75%. Pokiaľ sa týka zvyšku žaloby o zaplatenie úroku z úveru z 845,90 Eur vo výške 23,47% ročne od 26.7.2012 až do zaplatenia, debetného úroku zo sumy 14,09 Eur vo výške 30% ročne od 1.7.2012 až do zaplatenia, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia o uzavretí platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd návrh ako nedôvodný zamietol. V závere poukázal na to, že v konaní nemohol zohľadniť platbu 1.150,- Eur uskutočnenú dňa 11.12.2012 prostredníctvom Internet Bankingu, keď platba nebola zrealizovaná na účet, ktorý sa vzťahoval k poskytnutej kreditnej karte, ale bola uhradená na iný účet, ktorý bol žalovanému zriadený na splácanie hypotekárneho úveru, ktorý ale nebol predmetom daného sporu.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a keďže mal žalobca úspech len čiastočný, rozhodol, že žiadny z účastníkov na náhradu trov konania nemá právo.

7. Proti tomuto rozsudku výlučne proti predposlednému a poslednému výroku, ktorými súd návrh vo zvyšku zamietol a rozhodol o náhrade trov konania, podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd v zmysle § 220 v spojení s § 223 OSP rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná mu celú žalovanú sumu včítane uplatnenej náhrady trov konania. Namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP). Poukázal na znenie § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy s tým, že predmetná zmluva bola vyhotovená v písomnej forme označená ako Oznámenie, obsahuje podpisy tak veriteľa, ako aj dlžníka a jedno vyhotovenie zmluvy dlžník prevzal, čo potvrdil podpisom na zmluve. Bez ohľadu na označenie listiny musí súd skúmať jej obsah, z ktorého vyplýva, že ide o dvojstranný právny úkon. Podotkol, že pri revolvingových úveroch výšku RPMN nemožno (vopred) určiť. Poukázal tiež na to, že žalovaný vo svojich vyjadreniach nespochybnil uzavretie úverovej zmluvy, naopak uznal, že mu bol poskytnutý úver ku kreditnej karte. Odvolateľ uzavrel, že úverová zmluva bola medzi veriteľom a dlžníkom riadne uzatvorená, obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a z predložených dôkazov vyplýva, že dlžník poskytnutý úver riadne využíval.

8. Pokiaľ súd zamietol žalobu o zaplatenie debetného zostatku vo výške 14,09 Eur podľa odvolateľa si zamieňa pojmy povolené prečerpanie bežného účtu a nepovolené prečerpanie bežného účtu. Žalobca nikdy netvrdil, že so žalovaným uzavrel zmluvu o povolenom prečerpaní, svoj nárok o zaplatenie tejto sumy označil ako nárok titulom nepovoleného prečerpania bežného účtu a riadne ho preukázal listinnými dôkazmi. Z obsahu zmluvy o bežnom účte aj všeobecných obchodných podmienok vyplýva aké dôsledky nastanú ak majiteľ účtu nebude na účte udržiavať dostatočné množstvo peňažných prostriedkov. Žalovaný si teda musel byť vedomý, že ak mu vznikne debetný zostatok, bude úročený debetnou úrokovou sadzbou. Žalobca preto zastáva názor, že jeho nárok na zaplatenie debetného zostatku na bežnom účte spolu s debetným úrokom je v celom rozsahu dôvodným a dostatočným spôsobom preukázaný.

9. V časti smerujúcej proti výroku o náhrade trov konania odvolateľ argumentoval tým, že súd vec nesprávne právne posúdil, na základe čoho návrh žalobcu v prevažnej časti zamietol, čím sa stal neúspešným. V prípade iného rozhodnutia súdu, ktoré žalobca požaduje v odvolaní, by bol úspešný a boli by mu priznané aj požadované trovy konania.

10. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

11. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej , ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 , ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 .

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je dôvodné ako vo výrokoch správny potvrdiť (§ 381 ods. 1 .

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah odvolania žalobcu a uplatnené odvolacie dôvody, bolo posúdiť zákonnosť a správnosť postupu súdu prvej inštancie, keď žalobu vo zvyšku (s výnimkou zastavenej a vyhovujúcej časti) zamietol a nadväzne na to rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže žalobca mal v konaní úspech len čiastočný. V odvolaním nenapadnutej zastavujúcej a vyhovujúcej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť.

14. Ako prvé odvolací súd riešil, či súd prvej inštancie správne zamietol žalobou uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie 14,09 Eur z titulu vzniknutého debetného zostatku na bežnom účte žalovaného. Súd správne poukázal na čl. IV. Zmluvy o bežnom účte... uzavretej účastníkmi dňa 27.6.2008 (č.l. 9 spisu) podľa ktorého banka sa zaviazala výslovne na základe žiadosti majiteľa účtu vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania účtu a v prípade splnenia stanovených podmienok uzatvoriť s majiteľom účtu Zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu. Ako súd prvej inštancie správne uzavrel,

z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by k uzavretiu takejto zmluvy medzi účastníkmi došlo a jej uzavretie netvrdil ani žalobca. V dôsledku toho potom vo vzťahu účastníkov bolo potrebné uplatňovať bod 7. Podmienok vedenia účtu vyhlásených v čl. 5.2. za neoddeliteľnú súčasť zmluvy v zmysle ktorého banka zúčtuje príkaz iba za podmienky, že je na účte dostatok disponibilných peňažných prostriedkov v deň splatnosti, resp. nasledujúcich dvoch pracovných dňoch a ak nie je možné zúčtovať príkaz pre nedostatok disponibilných peňažných prostriedkov na účte, ani v týchto nasledujúcich dvoch pracovných dňoch, je vyradený zo spracovania. Pokiaľ teda na bežnom účte žalovaného vznikol debetný zostatok v žalovanej výške 14,09 Eur, ktorý si naviac banka úročí podstatne zvýšenou debetnou úrokovou sadzbou, žalobca ako veriteľ - banka postupoval v rozpore s uvedenými podmienkami vedenia bežného účtu, teda spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca ako veriteľ porušil svoju povinnosť tým, že príkaz napriek nedostatku disponibilných peňažných prostriedkov na účte žalovaného zúčtoval a nevyradil ho zo spracovania, ako sa v zmluve zaviazal. Zúčtovaním takéhoto príkazu v rozpore s dojednaním v spotrebiteľskej zmluve bol dlžník - spotrebiteľ veriteľom fakticky uvedený do omylu, keďže podľa zmluvy bolo dôvodné, aby sa spoliehal na to, že v prípade prekročenia prostriedkov na jeho účte banka príkaz nezrealizuje a jemu debet nemôže vzniknúť. Vzhľadom na uvedené dojednanie v zmluve, bolo opodstatnené aby spotrebiteľ zotrval v presvedčení, že pri zadaní príkazu, ktorý bol bankou riadne zrealizovaný, bolo na jeho účte dostatok disponibilných peňažných prostriedkov, keďže bolo dôvodné ním predpokladať, že ak by tomu tak nebolo, banka by jeho príkaz nezúčtovala a vyradila by ho zo spracovania. Vzhľadom na uvedené dojednanie, nie je potom ani rozhodné, že v zmluve sa v rozpore s ním a tým nezrozumiteľne a zmätočne pojednáva aj o osobitnom úročení debetu. Takýto postup banky ako veriteľa a dodávateľa vo vzťahu k spotrebiteľovi prvoinštančný súd potom odôvodnene považoval za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7 ods. 1, 2 písm. b) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa, ktorý na základe zmluvných dojednaní má dôvod sa spoliehať, že pri nedostatku disponibilných finančných prostriedkov jeho príkaz na úhradu nebude realizovaný a dlh mu tak nevznikne. Nekalá obchodná praktika v zmysle § 7 ods. 1 ostatne citovaného zákona je zákonom zakázaná. Zákonom zakázané konanie potom nemôže požívať súdnu ochranu. Súd prvej inštancie preto dôvodne žalobou uplatnený nárok žalobcu v časti o zaplatenie debetného zostatku 14,09 Eur zamietol.

15. K správnym skutkovým a právnym záverom dospel prvoinštančný súd aj vo vzťahu k zamietnutému časti nároku žalobcu z titulu zmluvy o poskytnutí úveru ku kreditnej karte, keď uzavrel, že medzi účastníkmi nebola uzavretá platná spotrebiteľská zmluva. Žalobca totiž ako listinné dôkazy, majúce preukázať uzavretie tejto zmluvy, predložil iba žiadosť o vydanie ČSOB úverovej/kreditnej karty pre fyzickú osobu podanú žalovaným dňa 14.5.2008 a následne oznámenie o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karty k predmetnej žiadosti zo dňa 20.5.2008 podpísaný zástupcom banky, pričom podpis žalovaného podľa predpísaného na tlačive je iba podpisom o tom, že dané oznámenie prevzal.

16. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nielen v zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aj v spojení s ust. § 4 ods. 1 v čase uzavretia zmluvy účinného zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.... musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom ide o absolútnu neplatnosť, ktorá je účinná voči každému od počiatku a súd na ňu musí prihliadať z úradnej povinnosti, nie je ani rozhodné, či účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli. Zmluva je dvojstranný právny úkon, v ktorom je prejavená vôľa zmluvných strán smerujúca najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 . Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia (§ 43a ods. 1 . Aby došlo uzavretiu dvojstranného právneho úkonu, je nevyhnutné, ak by k oferte pristúpilo prijatie návrhu tzv. akceptácia, teda včasné vyhlásenie urobené osobu, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas (§ 43c ods. 1 .

17. V danom prípade z obsahu spisu z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že návrh na uzavretie zmluvy tzv. oferta zo strany žalovaného bola vykonaná prostredníctvom písomnej žiadosti o vydanie ČSOB úverovej/kreditnej karty podpísanej žalovaným dňa 14.5.2008, v ktorej sú uvedené iba jeho osobné údaje, označenie účtu a denný limit výberu v hotovosti 15.000,- SKK. Iné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako ich vyžaduje § 4 ods. 2 v tom čase účinného zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere v žiadosti obsiahnuté nie sú. Niektoré z týchto náležitostí sú obsiahnuté až v listine nazvanej ako oznámenie o poskytnutí úveru v ČSOB kreditnej karte k predmetnej žiadosti zo dňa 20.5.2008, ktorá je už ale ako zmluvnou stranou podpísaná len zástupcom veriteľa, čiže opätovne

ide o jednostranný právny úkon zo strany banky (žalovaný na tejto listine podpísal len jej prevzatie). I keď by zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusela byť nevyhnute podpísaná zmluvnými stranami na tej istej listine (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka), v danom prípade z predložených listinných dôkazov je nesporné, že žiadosť o vydanie ČSOB úverovej/kreditnej karty podpísaná žalovaným neobsahuje zákonom predpísané podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a oznámenie o poskytnutí úveru ich síce čiastočne obsahuje, avšak nie je právnym úkonom žalovaného. I v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je iba odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. V danom prípade ale návrh na uzavretie úverovej zmluvy zo strany žalovaného a listina o oznámení poskytnutia úveru, ktorá by mala byť jeho prijatím, obsahujú v podstatnom rozsahu odlišný obsah, preto bolo nevyhnutým podanie žalobcu (banky - veriteľa) považovať za nový návrh, ku ktorého prijatiu zo strany žalovaného podľa obsahu spisu nedošlo. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že v danom prípade nedošlo k písomnému uzavretiu dvojstrannej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo v zmysle citovaných ustanovení spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Nie je pritom rozhodné, či zmluvné strany o tomto dôvode absolútnej neplatnosti vedeli a či následne existenciu takejto zmluvy hoci aj dlhé obdobie akceptovali a konali podľa nej.

18. Keďže potom, ako to správne uzavrel súd prvej inštancie, predmetná zmluva o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom, žalovanému vznikla v zmysle súdom prvého stupňa aplikovaných ust. § 451, § 456 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť vydať žalobcovi iba bezdôvodné obohatenie. V konaní bolo preukázaným a žalobcom nebolo ani popretým, že poskytol žalovanému sumu 2.731,76 Eur, z čoho žalovaný vrátil sumu 2.637,07 Eur, v dôsledku čoho zostal na strane žalovaného dlh v súdom prvého stupňa vyčíslenej výške 94,69 Eur, v ktorom rozsahu žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť túto sumu žalobcovi spolu s určeným úrokom z omeškania. Nadväzne súd tiež správne vo zvyšku v nepriznanej časti, v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobcom ohľadne uzavretia platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pre iba čiastočný úspech žalobcu potom o náhrade trov konania s poukazom na § 142 ods. 2 OSP rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktorý záver nebol odvolacími dôvodmi uplatnenými žalobcom napadnutý, keď rozhodnutie o náhrade trov konania bolo namietané iba vzhľadom na to, že žalobca mal mať v konaní plný úspech, z čoho pre seba vyvodil potrebu priznať plnú náhradu trov konania.

19. Odvolací súd potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, ktorými bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a vyslovené, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov (prvoinštančného) konania, ako vo výroku vecne správny, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.

20. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 , o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

22. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

23. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní

žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

24. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .