Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sfk/7/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): TOPTRANS SLOVAKIA s. r. o., so sídlom Dopravná 3974, 955 01 Topoľčany, IČO: 46 864 865, právne zastúpený: JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice, IČO: 11 993 448, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100188951/2019 z 11.1.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp. zn. z 10.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia január až december 2013, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 100721017/2017 a č. 100721018/2017 z 27.4.2017 (ďalej len ,,protokol“). Na podklade protokolu správca dane vydal rozhodnutie č. 101461356/2018 z 30.7.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“) v sume 6 088,87 eur za zdaňovacie obdobie apríl 2013, a to z dôvodu nepriznania práva na odpočítanie dane z faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom AUTODOPRAVA MIRA TRADE, s.r.o. (ďalej len „AMT“) predmetom ktorých malo byť dodanie motorovej nafty.

2. Správca dane dospel k záveru, že všetky informácie a podklady súvisiace s preverovaním uskutočnenia zdaniteľného plnenia a skutočnosť, že existencia faktúry nie je relevantným dôkazom, že k dodaniu skutočne došlo, popierajú reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom. Spoločnosti AMT nebolo možné preveriť účtovné a daňové doklady z dôvodu, že táto spoločnosť nemá konateľa, je nekontaktná a spoločníkom spoločnosti je občan Thajského kráľovstva, s ktorým sa bývalý konateľ spoločnosti nikdy nestretol.

3. Spoločnosť AMT bola od 7.3.2013 bez konateľa, preto správca dane vypočul Petra Hrebíka, ktorý bol konateľom v čase deklarovaných dodaní. Z ústneho pojednávania vyplynulo, že spoločnosť vykonávala maloobchodnú a veľkoobchodnú činnosť, ale väčšina zamýšľaných obchodov neprebehla.

Konateľ osobne v mene tejto spoločnosti neuskutočnil žiadne obchody, účtovné doklady odovzdal splnomocnenému zástupcovi Rastislavovi Gábrišovi, ktorý ich pravdepodobne odovzdal novému konateľovi. Peter Hrebík predpokladal, že v obchodnom vzťahu so žalobcom za AMT jednal Rastislav Gábriš, avšak nepredložil splnomocnenie udelené pánovi Gábrišovi. Peter Hrebík nevedel povedať kto konal za žalobcu, kto v roku 2013 viedol účtovníctvo, kto vystavil, podpísal a uhradil faktúry. Pán Hrebík sa nevedel vyjadriť ani k preprave tovaru a pôvodu tovaru, či sa zdaniteľné obchody deklarované na predmetných faktúrach uskutočnili, či spoločnosti AMT vznikla daňová povinnosť a či bola odvedená.

4. Konateľ žalobcu pán Miroslav Fico na ústnom pojednávaní uviedol, že so spoločnosťou AMT nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke pohonných hmôt, nepamätá si, kto ho kontaktoval, pamätá si, že u neho bol „p. F.“, ktorý vystupoval za spoločnosť AMT a od ktorého dostal kontakt na obchodného zástupcu, ktorého meno si nepamätal, ale neskôr si spomenul na meno „E.“, ktorému telefonicky nahlásil požadované množstvo nafty. Uviedol, že tovar bol dovezený cisternou dodávateľa a vytankovaný v areáli žalobcu do bencaloru s tým, že v cene dodávky bola zahrnutá aj cena prepravy a vytankovanie nafty. Žalobca neviedol skladovú evidenciu pohonných hmôt, pretože sa pohonné hmoty do týždňa spotrebovali. S poukazom na uvedené správca dane uzavrel, že došlo k spochybneniu reálnosti uskutočnenia zdaniteľného plnenia, a to dodania pohonných hmôt deklarovaným dodávateľom AMT. Neboli splnené zákonné podmienky ustanovené v a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na priznanie nároku na odpočítanie zo sporných faktúr.

5. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100188951/2019 z 11.1.2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

6. Žalovaný uviedol, že v posudzovanej veci nebola spochybnená existencia tovaru, ale nebolo preukázané, že tento tovar dodal deklarovaný dodávateľ. V rámci vykonaného dokazovania bola spochybnená skutočnosť, či fakturované plnenie bolo reálne dodané práve dodávateľom uvedeným na faktúre, a táto pochybnosť nebola žalobcom vyvrátená. Správca dane nekonštatoval, že sa jednalo o podvodné konanie žalobcu, ale na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že pohonné hmoty, ktorých existencia spochybnená nebola, neboli dodané dodávateľom AMT.

7. Rovnako nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že v konkrétnom zdaňovacom období apríl 2013 bola spoločnosť AMT jediným dodávateľom, resp. subdodávateľom pohonných hmôt. Ďalšími dodávateľmi pohonných hmôt boli SHELL Slovakia s.r.o. a OMV Slovensko, s.r.o., táto skutočnosť vyplýva z dokladu „Podklady k dani z pridanej hodnoty za apríl 2013“.

8. K mailovej komunikácii s dodávateľom AMT žalovaný uviedol, že uvedená komunikácia bola zasielaná z mailovej adresy H..M., pričom nebola ani v jednom predloženom prípade podpísaná a ani uvedené meno osoby, ktorá mail napísala. Keďže z uvedenej komunikácie neboli zrejmé kontaktné údaje, tak správca dane nemohol vykonať v tejto veci dokazovanie.

9. Žalovaný poukázal na výpovede konateľa žalobcu, ktorému na uzatvorenie obchodného vzťahu so spoločnosťou AMT postačovalo, že ho oslovil „p. F.“, ktorý vystupoval za spoločnosť AMT, pričom podľa výpisu z Obchodného registra za spoločnosť AMT boli oprávnení konať konatelia Rastislav Gábriš od 17.6.2011 - 26.10.2012 a Peter Hrebík od 26.10.2012 - 6.3.2013. Spoločnosť od 7.3.2013 nemá konateľa a spoločníkom je od 25.1.2013 občan Thajského kráľovstva. Konateľ žalobcu v rámci ústneho pojednávania okrem iného uviedol, že nevie, kde je tovar nakladaný, prišla cisterna od dodávateľa, ktorý zabezpečil celý prevoz, nakládku aj vytankovanie motorovej nafty, nafta bola vytankovaná v areáli žalobcu do bencaloru, nepamätal sa na akých autách bola nafta prepravovaná, pričom uviedol, že chodili cisterny. Dôvodom ukončenia spolupráce s týmto dodávateľom bola žalobcova nespokojnosť s dodávkami, pre nedodržiavanie časového harmonogramu a požadovaných množstiev.

10. Žalovaný konštatoval, že záver správcu dane je správny a dôkazmi dostatočne preukázaný dodajúc, že žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania relevantný dôkaz, ktorý preukazuje oprávnenosť uplatnenia si práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr.

II. Konanie pred správnym súdom

11. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu všeobecnú správnu žalobu (ďalej len „žaloba“), o ktorej rozhodol Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom sp. zn. z 10.10.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom náhradu trov nepriznal.

12. Žalobca namietal nasledovné:

- rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zákonom, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

- ak správca dane nespochybňuje existenciu tovaru a keď zistil, že tovar nedodal dodávateľ AMT, potom ten istý tovar v rovnakých objemoch a v rovnakom čase dodal iný dodávateľ, ktorý za tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval ani platbu. Ak žalovaný za daného stavu pripúšťa možnosť, že identický tovar mohol dodať bez faktúry a zaplatenia iný dodávateľ, potom jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pretože dôvody rozhodnutia vo vzťahu k výroku sú vnútorne rozporné, protirečivé a odôvodnenie nedáva zmysel.

- nebol dôvod neakceptovať e-mailovú komunikáciu s dodávateľom z dôvodu, že nebolo na nej uvedené meno a podpis osoby, ktorá e-mail napísala, podstatné bolo to, že bola odosielaná z adresy H..M., a teda tovar sa objednával od dodávateľa AMT.

- správca dane nevyhodnotil skutočnosť, že platby boli poukázané na účet AMT, pričom žalovaný sa s týmto argumentom vysporiadal tak, že úhrada faktúry nie je podmienkou pre uplatnenie práva na odpočítanie dane.

13. Správny súd v súlade s ustanovením (ďalej len „“) poukázal na odôvodnenie skôr vydaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30.1.2024 (ďalej len „odkazované rozhodnutie“), vo veci toho istého žalobcu, totožného predmetu konania, v ktorom išlo o vyrubenie rozdielu žalobcovi za zdaňovacie obdobie marec 2013 v sume 2.936,60 eur. Odkazovaným rozhodnutím Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. -147 z 15.7.2021 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie, pričom vo veci vyslovil záväzný právny názor výsledkom aplikácie ktorého bude zamietnutie správnej žaloby pre jej nedôvodnosť podľa .

14. Kasačný súd v odkazovanom rozhodnutí konštatoval, že pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali tým, že žalobca nepreukázal, že mu tovar bol dodaný od AMT, spochybnili splnenie hmotnoprávnej podmienky práva na odpočet, dodanie tovaru osobou so statusom zdaniteľnej osoby, teda so statusom platiteľa dane podľa . Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané a ani žalobcom tvrdené, že by nejaká iná zdaniteľná osoba pohonné hmoty žalobcovi dodala. V konaní nebolo preukázané, že tovar/služby boli dodané zdaniteľnou osobou.

15. Pochybnosti správcu dane boli založené na nasledovných skutočnostiach:

- (i) spoločnosť AMT nemala od 7.3.2013 konateľa, teda už v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia (tovar bol podľa spornej faktúry dodaný 14.3.2013);

- (ii) bývalý konateľ Peter Hrebík (konateľom bol do 6.3.2013) vo svojej výpovedi uviedol, že v mene tejto spoločnosti neuskutočnil žiadne obchody, účtovné doklady nemal k dispozícii, tieto odovzdal splnomocnenému zástupcovi Rastislavovi Gábrišovi (tento zomrel v roku 2014), ktorý mal v období 01-03/2013 konať za spoločnosť, nevedel, kto konal za spoločnosť AMT, nevedel uviesť, kto konal za žalobcu, nevedel uviesť kto vystavil a podpísal faktúry, nevedel sa vyjadriť k úhrade faktúr, k preprave a k pôvodu tovaru, nepredložil splnomocnenie, ktoré mal udeliť pánovi Gábrišovi, nevedel, kto spoločnosti v roku 2013 robil účtovníctvo;

- (iii) účtovníctvo spoločnosti AMT nebolo k dispozícii;

- (iv) konateľ žalobcu uviedol, že s AMT nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke pohonných hmôt, nepamätá sa, kto koho kontaktoval, pamätá si, že bol u neho pán Križan, ktorý vystupoval za AMT, s ktorou komunikoval telefonicky, dostal kontakt na jeho obchodného zástupcu, ktorého meno si nepamätal, neskôr si spomenul na meno „E.“, ktorému telefonicky nahlásil požadované množstvo nafty. Pohonné hmoty boli dovezené cisternou dodávateľa a vytankované v areáli žalobcu do bencaloru, v cene dodávky bola zahrnutá aj cena prepravy a vytankovanie nafty, neviedol skladovú evidenciu pohonných hmôt, pretože pohonné hmoty sa do týždňa spotrebovali;

- (v) konateľ žalobcu nepredložil doklady o preprave tovaru, k preprave uviedol, že sa motorová nafta vozila v nákladných autách väčšinou značky Renault Magnum červenej a bielej farby, tieto mali ŠPZ okresu Ilava;

- konateľ žalobcu predložil emailovú komunikáciu, z ktorej nie je preukázané, že so žalobcom komunikovala práve spoločnosť AMT, nakoľko v nej nie je uvedené meno osoby, ktorá mala za túto spoločnosť komunikovať.

16. Kasačný súd uviedol, že daňové orgány náležite zistili a pomenovali pochybnosti týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane, pričom tieto neboli založené len na skutočnostiach týkajúcich sa spoločnosti AMT, keď samotný konateľ žalobcu komunikoval prostredníctvom mailu s neidentifikovanou osobou, resp. komunikoval údajne i osobne s rôznymi neidentifikovanými osobami (pán F., pán E.) bez preukázania ich oprávnenia konať za spoločnosť AMT. Kasačný súd zdôraznil, že dôvodné pochybnosti sa týkali len vzťahov a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom, teda išlo o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu. V tomto rozsahu bolo od žalobcu požadované aj vyvrátenie pochybností správcu dane. Vznesené pochybnosti pritom nasvedčujú tomu, že tovar nedodala spoločnosť AMT a z administratívneho spisu nevyplýva, kto bol skutočný dodávateľ deklarovaných služieb respektíve, že by dodávateľ deklarovaného tovaru nevyhnutne musel mať postavenie zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane, a netvrdil to ani žalobca.

17. Kasačný súd sa vysporiadal aj s námietkou vzťahujúcou sa k emailovej komunikácii, kde konštatoval že je skutočne preukázané, že v podstate jediným identifikátorom vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi bol názov emailovej adresy H..M., čo je na účely preukázania, že ide skutočne o túto spoločnosť nedostatočné, nakoľko založiť emailovú adresu s takýmto názvom môže v podstate ktokoľvek a dokonca ani znenie e-mailovej adresy samo o sebe nepreukazuje, že je túto adresu právne možné spojiť s konkrétnou právnickou osobou.

18. Ďalej žalobca v rámci vyrubovacieho konania navrhol vypočuť svojich zamestnancov, konkrétne E. L., A. L., E. F., H.. H. O., J. Y. C. H. H., ktorých správca dane aj vypočul, pričom z ich výpovedí sa skutočnosti týkajúce sa dodávateľa pohonných hmôt, ako aj prepravy preukázať nepodarilo. Títo nevedeli, kto je dodávateľom pohonných hmôt, respektíve iba svedok H.. H. O. uviedol, že nevie presne, kto bol dodávateľom, malo sa jednať o spoločnosti DAKA TRADE, OMV, MIRATRADE, svedkovia nevedeli kto bol prepravcom tovaru, nevedeli uviesť ŠPZ vozidiel, mali to byť ilavské značky, na vozidlách nebol názov žiadnej spoločnosti. Na uvedené poukazuje kasačný súd v odkazovanom rozhodnutí aj z toho dôvodu, že žalobca v rámci námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu namietal, že správcovi dane nič nebránilo požiadať NDS, a.s. o zistenie pohybu vozidiel z Ilavy do Topoľčian. K dispozícii však neboli konkrétne ŠPZ motorových vozidiel, preto nebolo možné pohyb vozidiel preveriť a vozidlá identifikovať.

19. Kasačný súd v odkazovanom rozhodnutí uvádza, že správca dane za účelom náležitého zistenia skutkového stavu realizoval viacero MVI, pričom vo vzťahu k spoločnosti AMT nesvedčala žiadna odpoveď dožiadaného orgánu vrátane predložených dokladov, ktoré sa naviac ani netýkali relevantného zdaniteľného obdobia, a to marec 2013. Uvedené konštatovanie sa vzťahuje k požiadavke žalobcu preveriť sklad HH Springs, s.r.o. v Ilave, ktorú žalovaný vyhodnotil za neopodstatnenú.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, konajúce daňové orgány vykonali rozsiahle dokazovanie, pričom nebolo preukázané, že pohonné hmoty v zdaňovacom období marec 2013 dodala žalobcovi spoločnosť AMT a ani iná zdaniteľná osoba. Správca dane komunikoval také relevantné pochybnosti k deklarovanému obchodu, ktoré žalobca nevyvrátil a neboli vyvrátené ani vykonaným dokazovaním. V súvislosti s uvedeným, nie je úlohou daňových orgánov vykonávať dokazovanie dovtedy, kým sa nezistí, kto tovar/službu skutočne dodal. Práve naopak, je na žalobcovi preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok potrebných na priznanie nároku na .

21. Kasačný súd uviedol, že správca dane v rámci daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom ďalšie dokazovanie bolo závislé od ďalších dokladov, ktoré buď predložené neboli (doklady týkajúce sa prepravy) alebo sa týkali iných zdaňovacích období. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia toto, z pohľadu kasačného súdu, reaguje na relevantné

odvolacie námietky, je dostatočne určité, zrozumiteľné a obsahujúce dôvody, pre ktoré nebol žalobcovi priznaný nárok na odpočet za zdaňovacie obdobie marec 2013.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu

22. Proti napadnutému rozhodnutiu správneho súdu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť podľa . Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.

23. Sťažovateľ v súvislosti so spochybnením skutočnosti, že mu bol tovar dodaný spoločnosťou AMT, poukazuje na § 46 ods. 5 daňového poriadku spolu s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 6.7.2010. Sťažovateľ uvádza, že pochybnosti správnych orgánov sa vzťahovali výlučne k nepreukázaniu dodania tovaru spoločnosťou AMT, bez toho, aby správne orgány poukazovali na dôkaznú povinnosť sťažovateľa preukázať, že skutočný dodávateľ tovaru mal postavenie zdaniteľnej osoby.

24. Sťažovateľ ďalej namieta, že správne orgány síce spochybnili dodanie tovaru dodávateľom AMT, ale ich rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku nie sú založené na tom, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane vo vzťahu postaveniu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby so statusom platiteľa dane. Naopak, podľa sťažovateľa, boli rozhodnutia daňových orgánov založené na tom, že identita dodávateľa uvedeného na faktúre, je základnou hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane v zmysle . Preto, ak súd dospel k záveru, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, konkrétne vo vzťahu k postaveniu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby, potom založil zásadnú zmenu právneho rámca predmetu daňového a súdneho sporu. Tento záver správneho súdu potom, podľa sťažovateľa, odôvodňuje zrušenie napadnutých rozhodnutí z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu.

25. Sťažovateľ uvádza, že kasačný súd v odkazovanom rozhodnutí založil zásadnú zmenu právneho rámca predmetu daňového a súdneho sporu. Uvádza, že správnemu súdu nič nebránilo poukázať na odkazované rozhodnutie a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-154/20, avšak uvedené mohlo založiť len dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa , a nie zamietnutie žaloby pre jej nedôvodnosť podľa . Uvedené plynie z toho, že zásadná zmena právneho rámca predmetu daňového a súdneho sporu je nevyhnutne spojená s tým, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

26. Sťažovateľ ďalej poukazuje, že zmenou právneho rámca predmetu daňového sporu správnym súdom a potvrdením zákonnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodov, ktoré vôbec neboli predmetom daňového a súdneho sporu správny súd, podľa sťažovateľa, odoprel sťažovateľovi možnosť uplatniť svoje práva vyjadriť sa k novo nastolenému meritu veci pred daňovými orgánmi. Skutočnosť, že správny súd za daného stavu žalobu zamietol v konečnom dôsledku viedla k tomu, že súd odňal sťažovateľovi právo preukázať splnenie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie práva na odpočet dane, teda preukázať, že dodávateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby so statusom platiteľa dane. Uvedeným konaním došlo aj k porušeniu práva na účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom podľa čl. 13 Dohovoru.

27. Sťažovateľ rovnako uviedol, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a to tým, že z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-154/20 vyplýva, že zdaniteľná osoba je povinná preukázať, že dodávateľ alebo poskytovateľ má postavenie zdaniteľnej osoby so statusom platiteľa dane, pričom to platí najmä, keď členský štát využil možnosť stanovenú v čl. 287 Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“) priznať oslobodenie od dane zdaniteľným osobám, ktorých ročný obrat neprekračuje určitú sumu. Ak je však možné zo skutkových okolností, akými sú objem a cena nadobudnutých tovarov alebo služieb vyvodiť, že ročný obrat dodávateľa túto sumu prekračuje, uvedený dodávateľ alebo poskytovateľ mal nevyhnutne postavenie zdaniteľnej osoby. V tomto smere zdôraznil, že správca dane nepriznal sťažovateľovi právo na odpočítanie dane z faktúr za dodávky motorovej nafty od deklarovaných dodávateľov AMT, DAKA TRADE a Lumium, s. r. o. za zdaňovacie obdobia február až október 2013 v celkovej sume 55 395,76 eur, čo zodpovedá obratu za uvedené zdaňovacie obdobia vo výške 332 374,56

eur. Z tohto podľa sťažovateľa vyplýva, že uvedený (neznámy) dodávateľ mal nevyhnutne postavenie zdaniteľnej osoby so statusom platiteľa. 28. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV. Konanie na kasačnom súde a právne posúdenie veci kasačným súdom

29. Senát kasačného súdu po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ), je prípustná ( ) a má predpísané náležitosti ( a ), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa v spojení s .

30. Úlohou kasačného súdu bolo posúdiť zákonnosť záverov správneho súdu o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane vo vzťahu k zdaniteľným obchodom so spoločnosťou AMT, napriek tomu, že správca dane a žalovaný nespochybnili existenciu zdaniteľného plnenia.

31. Právo na odpočítanie vo všeobecnosti vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok, ktorými sú (i) poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (ii) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) a (iii) prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté (napr. rozsudok kasačného sp. zn. z 25.8.2022, bod 25; rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex z 15.9.2016, C-518/14, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó z 3.9.2020, C-610/19, bod 43 a vo veci Kemwater ProChemie z 9.12.2021, C-154/20, bod 24). Kým medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) deklarovaného dodávateľa, ako zdaniteľnej osoby, tak jeho identita, resp. jeho správne uvedenie na faktúre, patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie z 9.12.2021, C-154/20, bod 25; vo veci Ferimet z 11.11.2021, C-281/20, body 26, 27).

32. Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa Smernice, v kontexte ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa Smernice oslobodzuje od ( ). Hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby podľa ) Smernice sa preto mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa dane ( a ). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre ( ). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z .

33. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že dôkazné bremeno preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane prislúcha daňovému subjektu, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie . Súdny dvor zároveň dopĺňa, že zdaniteľná osoba je povinná predložiť objektívne dôkazy o tom, že tovar bol skutočne dodaný a služby boli skutočne poskytnuté na vstupe zdaniteľnými osobami pre potreby jej vlastných plnení podliehajúcich a v súvislosti s ktorými skutočne zaplatila (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet z 11.11.2021 C-281/20, bod 38 a 39; a vo veci Kemwater ProChemie z 9.12.2021, C-154/20, bod 33, 39).

34. Podstatou napadnutého rozsudku je prijatý záver, že pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali, že sťažovateľ nepreukázal, že mu bol tovar dodaný od deklarovaného dodávateľa AMT (resp. dodanie od deklarovaného dodávateľa bolo spochybnené), spochybnili práve splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítanie dane, a teda dodanie tovaru osobou so statusom zdaniteľnej osoby (so statusom platiteľa dane podľa ).

35. Z obsahu kasačnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ zastáva názor, že daňové orgány v administratívnom konaní spochybnili identitu dodávateľa, ktorá nie je hmotnoprávnou podmienkou pre odpočítanie . 36. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so sťažovateľom, že identita dodávateľa a jej súlad s údajom uvedeným na faktúre nepredstavuje materiálnu, ale formálnu podmienku práva na odpočítanie dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie z 9.12.2021, C-154/20, bod 25; vo veci Ferimet z 11.11.2021 C-281/20, body 26, 27). Materiálnou podmienkou práva na odpočítanie dane nie je identita dodávateľa, na druhej strane je potrebné konštatovať, že takouto podmienkou je postavenie dodávateľa ako zdaniteľnej osoby/platiteľa dane.

37. Správca dane na základe vykonaného dokazovania spochybnil zásadnú skutočnosť, a to že pohonné hmoty boli sťažovateľovi dodané zdaniteľnou osobou, konkrétne deklarovanou spoločnosťou AMT, pričom vykonaným dokazovaním nebolo ani preukázané a ani sťažovateľom tvrdené, že by nejaká ďalšia iná zdaniteľná osoba tovar dodala. Uvedené konštatovanie je kľúčovým argumentom v posudzovanej veci, nakoľko nielen samotná existencia tovaru a jeho následné použitie na ďalšie zdaniteľné plnenia zo strany sťažovateľa sú hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane, ale ďalšou nemenej dôležitou je podmienka, že tovar/služby boli dodané zdaniteľnou osobou, táto skutočnosť v posudzovanej veci preukázaná nebola. 38. Súdny dvor v rozsudku vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie posunul hranicu dokazovania v prospech daňového subjektu tým, že konštatoval, že ak sa počas daňového konania alebo v konaní pred súdom zistí, že dodávateľ uvedený na faktúre službu daňovému subjektu neposkytol, ale ju poskytol niekto iný, bez pričinenia deklarovaného dodávateľa (prípadného subdodávateľského kontraktu), možno v takej situácii priznať daňovému subjektu uplatnené odpočítanie dane len za predpokladu, že daňový subjekt upraví svoje tvrdenia a označí skutočného dodávateľa so statusom platiteľa dane, prípadne ak je z informácií dostupných finančnej správe zrejmé, že dodávateľom je iný (konkrétny) platiteľ dane. Týmto smerom sťažovateľ v daňovom konaní neargumentoval a z okolností prípadu takéto informácie taktiež nevyplývali, aby túto otázku mohol posúdiť a vyvodiť správca dane sám.

39. Vo vzťahu k aplikácii záverov rozhodnutia Kemwater ProChemie kasačný súd uvádza, že v daňovom konaní nevyvstala existencia inej (bližšie neurčenej) zdaniteľnej osoby v postavení skutočného dodávateľa. Sťažovateľ nič také nepreukázal, naopak zotrval na tom, že dodávateľom plnenia bol deklarovaný dodávateľ. Zo skutkových okolností, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo, nebolo možné takého jediného neznámeho dodávateľa (platiteľa ) ani určiť. Na základe zisteného skutkového stavu nebolo možné s dostatočnou istotou vyvodiť ani to, aký počet dodávateľov plnenie dodal. Tým menej možno s istotou potvrdiť, či tento dodávateľ alebo dodávatelia zdaniteľných plnení museli byť v postavení platiteľov , preto závery tohto rozhodnutia nie sú automaticky aplikovateľné na prejednávaný prípad.

40. Kasačný súd zastáva názor, že aj keď daňové orgány vo svojich rozhodnutiach zarámcovali svoje pochybnosti tak, že spochybňujú deklarovaného dodávateľa, je potrebné uviesť aj v kontexte vyššie uvedeného judikatúrneho posunu, že vo svojej podstate de facto spochybnili postavenie skutočného dodávateľa ako zdaniteľnej osoby/platiteľa dane (obdobne napr. rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25.5.2022, body 33. a 40.; sp. zn. z 25.8.2022, bod 57. ako aj sp. zn. z 25.7.2023, bod 57. a iné.).

41. Podstatné pochybnosti správcu dane boli založené najmä na skutočnostiach uvedených v bode 15. tohto rozsudku, s ktorými sa kasačný súd v plnej miere stotožňuje.

42. Kasačný súd vzhľadom na pochybnosti v bode 15. tohto rozsudku uvedené, zaujal názor, že správca dane a žalovaný náležite zistili a pomenovali pochybnosti týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov. Pochybnosti sa týkali vzťahov a okolností medzi sťažovateľom a jeho deklarovaným dodávateľom. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére sťažovateľa. V tomto rozsahu bolo od sťažovateľa požadované vyvrátenie pochybností správcu dane. Kasačný súd zastáva názor, že od sťažovateľa možno požadovať, aby okrem faktúry preukázal alebo označil aj ďalšie dôkazy na preukázanie prepravy (EČV, mená osôb realizujúcich prepravu, protokoly o prevzatí tovaru s uvedením osobných údajov osôb tovar odovzdávajúcich a preberajúcich). Sťažovateľ nebol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom vo

vzťahu k preukazovaniu skutočností, ktoré sú z hľadiska splnenia podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane relevantné. 43. Kasačný súd dopĺňa, že nemožno prijať ani názor sťažovateľa, že nárok na odpočet dane by mal byť automaticky bez ďalšieho uznaný iba preto, že obchodovaný tovar bol v hodnote prevyšujúcej sumu 49.790 eur, a teda dodávateľ musel mať nevyhnutne postavenie zdaniteľnej osoby podľa . Zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom dane až registráciou a vydaním osvedčenia o registrácii pre daň. Platiteľom sa teda zdaniteľná osoba nestane už okamihom uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Zároveň je potrebné uviesť, že nemožno vylúčiť, že tovar mohol byť dodaný od viacerých dodávateľov. Ak je aplikovaná kategória neznámeho, neidentifikovaného dodávateľa, bez ďalšieho nemožno vychádzať z toho, že tovar dodal daňovému subjektu jediný dodávateľ. Ak by aj plnenie uskutočnil jeden dodávateľ, musí byť preukázané, že v rozhodnom zdaňovacom období bol platiteľom .

44. Aplikujúc uvedené východiská z pohľadu námietok sťažovateľa, je potrebné uviesť, že dôvodom na nepriznanie práva na odpočet dane zo sporných obchodov medzi sťažovateľom a dodávateľom AMT bolo neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu, že tovar bol sťažovateľovi dodaný deklarovaným dodávateľom, resp. iným platiteľom dane, teda príslušné finančné orgány spochybnili práve splnenie hmotnoprávnej podmienky práva na odpočet , dodanie tovaru osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa ) v spojení s smernice o , t. j. so statusom platiteľa dane podľa .

45. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd uzatvára, že konajúce daňové orgány vykonali rozsiahle dokazovanie, pričom nebolo preukázané, že pohonné hmoty v zdaňovacom období apríl 2013 dodala sťažovateľovi spoločnosť AMT a ani iná zdaniteľná osoba. Správca dane komunikoval relevantné pochybnosti k deklarovanému obchodu, ktoré žalobca nevyvrátil a neboli vyvrátené ani vykonaným dokazovaním. V súvislosti s uvedeným považuje kasačný súd za potrebné upriamiť pozornosť sťažovateľa, že nie je úlohou daňových orgánov vykonávať dokazovanie dovtedy, kým sa nezistí, kto mu tovar/službu skutočne dodal. Práve naopak, je na sťažovateľovi preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok potrebných na priznanie nároku odpočet .

46. Kasačný súd obiter dictum dáva do pozornosti, že mu je z rozhodovacej činnosti známe, že sa obdobnými vecami sťažovateľa zaoberal už vo veci napr. sp. zn. z 29.4.2025, sp. zn. z 25.4.2025 a sp. zn. z 30.4.2025, ktoré sa týkali odlišných zdaňovacích období a aj iných dodávateľov, avšak vychádzali z rovnakého protokolu z daňovej kontroly a boli založené na obdobných skutkových zisteniach, obdobnom procesnom priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Sťažovateľ proti uvedeným rozhodnutia podal ústavnú sťažnosť, ktorá bola odmietnutá uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého: „ 29. Podľa ústavného súdu je tak ústavne udržateľný záver konajúcich správnych súdov, že sťažovateľka nepreukázala splnenie materiálnej podmienky uplatneného práva na odpočet dane - preukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia dodávateľom deklarovaným na dodávateľskej faktúre, prípadne iným dodávateľom v postavení platiteľa .“

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

47. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje vo výroku za vecne správny, dostatočne odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa ako nedôvodnú zamietol.

48. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov konania nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania ( v spojení s a ).

49. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.