Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/101/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: T., s.r.o., IČO: X., so sídlom C., zast.: JUDr. K.,

advokátom so sídlom C., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so

sídlom Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu v daňovom konaní, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove zo dňa 03. apríla 2009 č. k. –41, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

zo dňa 03. apríla 2009 č. k. –41 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Rozhodnutím č. I/225/11845-82226/2007/990779-r zo dňa 08.11.2007 žalovaný ako

odvolací orgán v daňovom konaní v zmysle o správe daní

a poplatkov (ďalej na účely tohto rozsudku len „“) potvrdil odvolaním

2

napadnutý dodatočný platobný výmer Daňového úradu Stropkov č. 736/230/426-7148/07/Ber

z 23.07.2007, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005 v sume 285.000,– Sk z titulu neuznania nadmerného

odpočtu v hore uvedenej výške.

Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že v rámci daňovej kontroly bolo zistené,

že žalobca odpočítal daň z faktúry č. 05/054 z 29.12.2005 od dodávateľa F., a.s., B. za

vykonané práce v zmysle zmluvy o dielo, ktorej predmetom mal byť prieskum trhu,

zabezpečenie marketingu pre objednávateľa a činnosť smerujúca k zabezpečovaniu odbytu

pre objednávateľa v oblasti montáže, opráv a údržby telekomunikačných zariadení. Proti

tomuto záveru vzniesol žalobca námietku, že nesúhlasí s výsledkami kontroly, pretože

správca dane nepochopil vzájomné väzby v obchodných vzťahoch medzi obchodnými

spoločnosťami S., a.s., S., s.r.o., T., s.r.o. a F., a.s.

Na základe výzvy správcu dane žalobca uviedol, že dňa 11.04.2005 bola uzavretá

zmluva o dielo medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou F., a.s. ako

zhotoviteľom, ktorej predmetom je prieskum trhu pre žalobcu a činnosť smerujúcu

k zabezpečovaniu odbytu pre žalobcu v oblasti montáže, opráv a údržby telekomunikačných

zariadení. V odpovedi tiež žalobca uviedol, že spoločnosť F., a.s. bola tvorcom

podnikateľského zámeru pre žalobcu a zakladateľovi žalobcu poskytla informácie o situácii

na trhu a prísľub marketingom zabezpečiť pre spoločnosť S., a.s. výnimočný prechod

niektorých činností vykonávaných pre spoločnosť S., a.s. zo spoločnosti T.,

a.s. na iný subjekt s ročným obratom presahujúcim 3.000.000,– Sk.

Rovnako žalobca základe výzvy uviedol, že po uzavretí zmluvy o dielo medzi žalobcom

a spoločnosťou F., a.s. bola dňa 11.04.2005 uzavretá rámcová zmluva medzi žalobcom

a spoločnosťou S., s.r.o., ktorá je dôkazom, že k naplneniu čl. 1 ods. 1 zmluvy o dielo (tzn.

predmet zmluvy o dielo) medzi žalobcom a spoločnosťou F., a.s., B. došlo.

Žalobca v odpovedi tiež uviedol, že dňa 20.12.2005 odkúpil divíziu spoločnosti T., čím

sa stal jediným zabezpečovateľom týchto služieb v Slovenskej republike. Bez

marketingových skúseností dohľadom v logistike, personálnom obsadení a réžii zo strany

spoločnosti F., a.s. (najmä rokovania s prvými zákazníkmi ako bol p. D. a iní) by žalobca

nedokázal zadanú zákazku zrealizovať.

3

Naopak správca dane však zistil, že spoločnosť F., a.s., B. fakturované služby vykonala

pre spoločnosť S., s.r.o. Preto odpočítanie dane z uvedenej faktúry bolo žalobcom vykonané

v rozpore s ustanovením o dani z pridanej hodnoty (ďalej

na účely tohto rozsudku len „“), pretože služba nebola ním prijatá na

účely jeho zdaniteľných plnení.

Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je

povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ

s výnimkou podľa odsekov 3 a 7.

Podľa o správe daní a poplatkov ako dôkaz možno

použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne

záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania.

hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,

verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke,

povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Na základe ďalšej výzvy správcu dane žalobca predložil dve rámcové zmluvy, prvá

uzavretá medzi S., a.s. a S., s.r.o. a druhá medzi žalobcom a spoločnosťou F.,

a.s., ktoré v svojom predmete obsahujú realizovanie záručných a pozáručných opráv, montáží

a inštalačných služieb na rovnakých zariadeniach. Podľa žalobcu spoločnosť F., a.s., B.

poskytla služby na zabezpečovanie odbytu výhradne pre žalobcu v komunikácii

s objednávateľom, spoločnosťou S., a.s.

Uvedené tvrdenie však žalovaný v svojom odôvodnení neakceptoval, lebo žalobca

so spoločnosťou S., a.s. nemal v roku 2005 uzavretú žiadnu zmluvu a všetky objednávky na

vykonanie prác prijímal od spoločnosti S., s.r.o., čo bolo podľa žalovaného preukázané

z odpovedí dožiadaných správcov dane. Konkrétne na osoby, ktoré zabezpečovali samotný

výkon uvedených prác, sa kontaktovali zamestnanci spoločnosti S., s.r.o. a služby vykonávali

na základe objednávok od žalobcu, tzn. nie od spoločnosti F., a.s.

4

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že vyhodnotil skutočnosti

zistené správcom dane a na ich základe konštatoval, že nedošlo k naplneniu predmetu zmluvy

o dielo z 11.04.2005

II.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu z 23.01.2008 na Krajský súd v Prešove.

Krajský súd v Prešove ako súd prvého stupňa preskúmal podľa

napadnuté rozhodnutie a postup daňových orgánov pred jeho vydaním v rozsahu dôvodov

žaloby a dospel k záveru, že rozhodnutie je v súlade so zákonom a žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

S využitím skutkových zistení žalovaného spolu s aplikáciou ustanovení § 29 ods. 2, 4

a 8 ako aj krajský súd dospel

k rovnakému záveru ako správca dane a žalovaný, tzn. že spoločnosť F., a.s. fakturované

služby vykonala pre spoločnosť S., s.r.o. a nebolo podľa krajského súdu ani žalobcom

preukázané, že došlo k naplneniu predmetu zmluvy o dielo zo dňa 11.4. 2005,

podľa ktorej mala spoločnosť F., a.s. pre žalobcu vykonať prieskum trhu, zabezpečiť

marketing a činnosť smerujúcu k zabezpečeniu odbytu v oblasti montáže, opráv a údržby

telekomunikačných zariadení.

Takisto krajský súd odmietol námietku žalobcu o majetkovom a personálnom prepojení

žalobcu a spoločnosti S., s.r.o., nakoľko podľa krajského súdu ide o samostatné, ekonomické

a daňové subjekty.

III.

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 27.05.2009 (č. l. 50) proti rozsudku prvostupňového

súdu sa žalobca dovolával odvolacieho dôvodu podľa § . písm. d)

Predovšetkým poukázal na to, že z dôkazov, ktoré vykonal správca dane, a zo všetkých

dôkazov, ktoré žalobca predložil, použitie služieb v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 11.04.2005

na uskutočňovanie zdaniteľných plnení žalobcom vyplýva.

5

Z predložených dokladov, rámcových zmlúv a vyjadrení žalobcu vyplýva,

že spoločnosť F. a.s. fakturované služby vykonala pre žalobcu a žalobcom bolo preukázané,

že došlo k naplneniu predmetu zmluvy o dielo zo dňa 11.4.2005 pre žalobcu. Zabezpečenie

činnosti v oblasti montáže, opráv a údržby telekomunikačných zariadení s dohodnutým

objemom u žalobcu bolo nepochybne splnené, pričom aj odkúpením konkurenčného subjektu

získal žalobca významnú marketingovú pozíciu na trhu relevantných služieb.

Záverom žalobca požadoval zmenu rozsudku krajského súdu tak, že zruší rozhodnutia

žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu v Stropkove a vec vráti

žalovanému na ďalšie konanie spolu s uložením povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov

konania.

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 29.06.2009 (č.l. 56) vyplýva, že námietky uvedené

žalobcom v odvolaní považuje žalovaný za nedôvodné. Žalovaný ďalej konštatoval,

že žalobca v podstate iba bez akýchkoľvek argumentov konštatuje, že v konaní bolo

preukázané naplnenie predmetu zmluvy o dielo.

Vzhľadom na strohosť týchto dôvodov žalovaný odkázal na obsah odôvodnenia svojho

rozhodnutia ako aj na svoje vyjadrenie k žalobe č. I/225/3175-29712/2008 zo dňa 26.03.2008.

Záverom žalovaný požadoval potvrdiť napadnutý rozsudok krajského súdu.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia v spoj.

s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených

v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto

ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v

potvrdil.

6

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby

nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi

závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí

iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku

a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2

umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie

dôvody).

Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, že krajský súd sa v svojom odôvodnení

zaoberal interpretáciou najmä s dôrazom na rozdelenie dôkaznej

povinnosti medzi správcu dane a daňový subjekt v daňovom konaní. K uvedenej problematike

sa Najvyšší súd už viackrát vyjadril. Najmä v svojom rozhodnutí 5Sž-o-KS 29/2005 vyslovil

nasledujúce právne závery, ktoré v súlade s ust. v plnom znení cituje:

„V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní,

musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k vynaloženiu výdavkov skutočne

na jeho strane došlo.

Už samotné zistenie skutočnosti, že vystavovatelia dotknutých daňových dokladov

popreli ich vystavenie (inak povedané spochybnili hodnovernosť existencie daňového dokladu

ako aj v ňom zaznamenaných údajov o tovare), jednoznačne spochybňuje vierohodnosť

tvrdení žalobcu o výške výdavkov vychádzajúcich z týchto dokladov a deklarovaných v jeho

daňovom priznaní.

Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového

konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu I naopak v danom

okamihu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej výšky jeho

výdavkov, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré

povinne uvádza v priznaní (najmä výšku príjmov, výšku výdavkov a výšku dane). Najvyšší súd

na tomto mieste zdôrazňuje, že pri výklade „argumentum a contrario“ ustanovenia § 29

7

ods. 8 si žalobca nemôže túto povinnosť vysvetľovať ako svoje právo

požadovať od správcu dane, aby tento prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní výšky

výdavkov. “

Z uvedených právnych záverov pre Najvyšší súd vyplýva, že žalobca ako daňový

subjekt nemusí svoje tvrdenia ním uvádzané v rôznych daňových listinách, podaniach

a hláseniach preukazovať, pokiaľ nenastane opak, tzn. ak správca dane v počas daňovej

kontroly, resp. v daňovom konaní nepredloží daňovému subjektu svoje zistenia (§ 29 ods. 2

) jasne preukazujúce pochybnosti o jeho tvrdeniach. K tomuto stavu

došlo okamihom, kedy správca dane zistil z účtovnej evidencie žalobcu, že všetky objednávky

na vykonanie prác boli od spoločnosti S., s.r.o. a následne za vykonané práce spoločnosť T.,

s.r.o. vyhotovila faktúry pre spoločnosť S., s.r.o. Iných odberateľov spoločnosť T., s.r.o.

v roku 2005 nemala.“ [str. 7 Protokolu z 18.06.2007] a pred tým z výzvy správcu dane zo

14.05.2007 doplnené odpoveďami dožiadaných správcov dane z mája 2007.

Za tejto situácie bol žalobca zaťažený dôkazným bremenom v zmysle § 29 ods. 8

a mal povinnosť predložiť správcovi niektorý z dôkazných prostriedkov,

ktorých prípustný rozsah je príkladmo uvedený v Nakoľko

žalobca tak nekonal a pochybnosti správcu dane nevyvrátil svojimi dôkazmi, a naopak počas

daňového konania ako aj po ňom nasledujúceho súdneho konania zotrval iba pri všeobecnej

argumentácii, že daňové orgány nepochopili vzájomné väzby v obchodných vzťahoch medzi

obchodnými spoločnosťami S., a.s., S., s.r.o., T., s.r.o. a F., a.s.

Navyše odvolacie body žalobcu boli veľmi stručné a neboli k nim priložené príslušné

dôkazy na podporu argumentov – tvrdení žalobcu. Za tejto situácie nie je možné vytknúť

žalovanému žiadne právne pochybenie, a obdobne, ako krajský súd, aj Najvyšší súd

sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi žalovaného.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok žalobcu a stanoviska žalovaného ako aj s prihliadnutím na závery

obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí

sp.zn. 5Sž-o-KS 29/2005, pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod,

aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného

skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením

8

si argumentácie krajského súdu postupom podľa rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku rozsudku.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť

sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava povinnosti zaplatiť daň

z pridanej hodnoty je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade

s ust. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba

pojednávanie nariadiť.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s , podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na úplnú

náhradu trov tohto konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V B. 06. júla 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Ľubica Kavivanovová