Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Svk-21-2026.pdf
PDF · 103.34 KB
Case nature
Area
Subarea
8Svk/21/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: D. R., nar. XX. G. XXXX, bytom K. XX, XXX XX L., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaKE-54304/11687/2024-66768/2024 zo 14. júna 2024, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 3S/31/2024-46 z 20. novembra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. III. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím č. KaKE-54304/11687/2024-66768/2024 zo 14. júna 2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci, a to podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o právnej pomoci“ alebo „zákon č. 327/2005 Z. z.“). 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca žiadosťou doručenou dňa 16. mája 2024 požiadal o poskytnutie právnej pomoci (ďalej aj „žiadosť o poskytnutie právnej pomoci“) v právnej veci o preskúmanie rozhodnutia Mesta Košice, pracovisko Košice - Západ (ďalej aj „stavebný úrad“) č. MK/A/2024/08219-22/II/SOM z 2. apríla 2024 (ďalej aj „rozhodnutie o umiestnení stavby“), ktorým rozhodlo na základe návrhu navrhovateľov: Majitelia a užívatelia záhrad v záhradkárskej osade Terasa, ulička 3, Československého odboja Košice (ďalej aj „navrhovatelia“) o umiestnení stavby s názvom „Rekonštrukcia vodovodnej prípojky a areálový rozvod pitnej vody“ na ulici Československého odboja v Košiciach, v záhradkárskej osade Terasa, ulička 3, na pozemkoch KN-C, parc. č. XXXX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, na pozemku KN-C parc. č. XXXX/X, a na pozemku KN-E parc. č. XXXX/X v kat. úz. F. tak, ako to je zakreslené v situačnom výkrese umiestnenia stavby (ďalej aj „predmetná stavba“). 3. Z listín predložených žalobcom žalovaný zistil, že Mesto Košice, referát stavebného úradu, pracovisko Košice - Západ rozhodnutím č. MK/A/2023/20194-07 z 21. novembra 2023 nevyhovelo žiadosti žalobcu a nepriznalo mu postavenie účastníka konania vedeného pod č. MK/A/2023/20194-02/II/SOM. Okresný úrad Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky v konaní o odvolaní žalobcu uvedené rozhodnutie
potvrdil. Následne bolo dňa 2. apríla 2024 vydané rozhodnutie o umiestnení stavby, pričom žalobca dňa 19. apríla 2024 podal proti rozhodnutiu o umiestnení stavby odvolanie. Stavebný úrad z dôvodu, že žalobcovi nebolo priznané účastníctvo, vo vyjadrení z 29. apríla 2024 žalobcovi oznámil, že odvolanie je neprípustné. 4. Žalovaný mal na základe doložených dokladov za preukázané, že žalobca nebol v postavení navrhovateľa, ktorý podal písomný návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, a nebol ani účastníkom územného konania o umiestnení predmetnej stavby, výsledkom ktorého je rozhodnutie o umiestnení stavby. Preto žalobcovi chýbala aktívna vecná legitimácia na podanie správnej žaloby proti tomuto rozhodnutiu. Samostatnou žiadosťou pritom žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci správnej žaloby opomenutého účastníka územného konania vedeného stavebným úradom pod č. MK/A/2024/08219-22/II/SOM, pričom z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že v danej veci mu bol nárok na poskytnutie právnej pomoci priznaný. 5. Žalovaný záver o zrejmej bezúspešnosti sporu vyvodil aj zo skutočnosti, že rozhodnutie o umiestnení stavby, ktoré malo byť predmetom súdneho prieskumu, je rozhodnutím stavebného úradu ako orgánu prvého stupňa, proti ktorému je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia a až následne, po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, je toto rozhodnutie preskúmateľné súdom, pričom žalobca riadne opravné prostriedky voči rozhodnutiu o umiestnení stavby nevyčerpal. 6. Žalovaný na základe vyššie uvedeného konštatoval, že v predmetnej veci ide o zrejmú bezúspešnosť sporu v zmysle § 8 zákona o právnej pomoci, a nie sú tak kumulatívne splnené zákonom stanovené podmienky na priznanie nároku na právnu pomoc. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že nie je nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žalobca spĺňa podmienku stavu materiálnej núdze a podmienku hodnoty sporu. II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie 7. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 8. Žalobca namietal, že orgány verejnej správy sa vo svojich rozhodnutiach vydaných v územnom konaní nevysporiadali so skutočnosťou, že vlastníkom existujúcej vodovodnej prípojky, ktorá sa má rekonštruovať, je Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov lokalita Terasa 32-24 v Košiciach a nie občianske združenie Záhradky Košice - Terasa, ulička č. 3, so sídlom Turgenevova č. 2241/33, Košice. Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov lokalita Terasa 32-24 v Košiciach tak nebola účastníkom stavebného konania a stavba sa má zrealizovať bez jej účasti. Žalobca je radovým členom Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov lokalita Terasa 32-24 v Košiciach, a preto je oprávnený konať v jej mene. Od tejto skutočnosti žalobca odvodzuje svoje účastníctvo v územnom konaní, na základe ktorého došlo k povoleniu umiestnenia predmetnej stavby. 9. Žalobca uviedol, že považuje administratívne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, a aj samotné rozhodnutie, za nezákonné. Žalovaný pri posúdení nároku žalobcu nepostupoval v súlade s § 6 ods. 1 a § 8 zákona o právnej pomoci a svojím rozhodnutím zasiahol do preskúmavacej kompetencie správneho súdu a prejudikoval súdne rozhodnutie, keď posúdil, že ešte len zamýšľaná žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu bude podľa ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietnutá. Žalovaný svojím postupom odoprel žalobcovi právo na súdnu ochranu, a porušil jeho práva garantované Ústavou Slovenskej republiky. 10. Rozhodnutie o umiestnení stavby žalobca považoval za nezákonné, nakoľko vec bola nesprávne právne posúdená, orgán verejnej správy vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 11. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 3S/31/2024-46 z 20. novembra 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol. 12. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že v tu súdenej veci sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu z dôvodu, že žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciu na súdny prieskum rozhodnutia o umiestnení stavby. Správny súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že so žalobcom nebolo konané v územnom konaní, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, nakoľko nebol jeho účastníkom. Žalobca svoje účastníctvo v administratívnom konaní (resp. ani v správnom súdnom konaní) nijako nepreukázal a žalovanému v tejto súvislosti nepredložil žiadne ďalšie dôkazy. Navyše, v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a následne aj v žalobe žalobca svoj záujem o účasť na územnom konaní (a následne aj v správnom súdnom konaní) odôvodňoval bránením práv a právom chránených záujmov Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov lokalita Terasa
32-24 v Košiciach, teda subjektu odlišného od osoby žalobcu, pričom ani účastníctvo tejto osoby v územnom konaní nebolo pre účely rozhodovania o žiadosti žalobcu nijakým spôsobom preukázané. Zároveň považoval správny súd za nepochybné, že žalobca nie je zainteresovanou verejnosťou, ktorá by za podmienok podľa § 42 SSP bola na podanie správnej žaloby oprávnená. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že absencia aktívnej legitimácie žalobcu v prípadnom správnom súdnom konaní o preskúmanie rozhodnutia o umiestnení stavby, a teda aj zrejmá bezúspešnosť sporu je zjavná, odôvodňujúca zamietnutie žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci. 13. Pokiaľ ide o povinnosť vyčerpať riadne opravné prostriedky (ktorú si žalobca nesplnil) proti rozhodnutiu, ktoré má byť následne predmetom súdneho prieskumu, správny súd skonštatoval, že uvedená skutočnosť taktiež odôvodňuje dôvodnosť záveru žalovaného o zrejmej bezúspešnosti sporu. 14. Správny súd ďalej zastal názor, že zrejmé posúdenie absencie aktívnej legitimácie žalobcu a nevyčerpania riadnych opravných prostriedkov zo strany žalovaného nie je zásahom do právomoci správneho súdu a naopak oprávňuje žalovaného na túto skutočnosť prihliadať pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci. 15. Z dôvodu, že vo veci o preskúmanie rozhodnutia o umiestnení stavby, ktorú mienil žalobca viesť pred príslušným správnym súdom, bola z vyššie uvedených dôvodov identifikovaná jeho zrejmá bezúspešnosť, žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc. Správny súd na základe uvedeného dôvodu preto usúdil, že nebolo ďalej potrebné, aby sa žalovaný zaoberal splnením zákonných podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. a), písm. c) zákona o právnej pomoci. 16. Správny súd mal za to, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav na právne posúdenie veci, správne tento stav posúdil a v rámci zákonom danej kompetencie uzavrel, že žalobca z dôvodu zrejmej bezúspešnosti sporu nemá nárok na priznanie právnej pomoci. 17. Súčasne správny súd doplnil, že rozhodnutie, ktorým sa žalobcovi nepriznáva nárok na právnu pomoc, neznamená, že sa mu bráni v uplatňovaní jeho práv na súde, ale len to, že mu trovy advokáta neuhradí štát zo štátneho rozpočtu, a tieto musí znášať sám z vlastných zdrojov. 18. Pre úplnosť správny súd v závere doplnil, že z jeho vlastnej činnosti mu je známa skutočnosť, že žalobca sa domáhal právnej ochrany opomenutého účastníka vo vzťahu k rozhodnutiu o umiestnení stavby, ktoré konanie bolo na správnom súde vedené pod sp. zn. 5S/73/2024, pričom uznesením zo dňa 8. apríla 2025 správny súd žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde 19. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Žiadal aj o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. 20. Sťažovateľ uviedol, že § 8 zákona o právnej pomoci bol vykladaný žalovaným tak, že na základe slova „najmä“ vopred prejudikoval (ne)úspešnosť správnej žaloby. Podľa sťažovateľa mal žalovaný prihliadať výlučne len na to, čo je uvedené v § 8 zákona o právnej pomoci, a to síce, či (i) právo nezaniklo uplynutím času; (ii) sa právo nepremlčalo a tiež či (iii) je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Rovnako mal následne postupovať aj správny súd, ktorý mal preskúmať, či bol striktne dodržaný prieskum výlučne len toho, čo je výslovne uvedené v danom ustanovení. Sťažovateľ tvrdil, že správne orgány ani súdy nemôžu vykladať slovo „najmä“ svojvoľne, resp. ho zneužívať, a subsumovať pod neho samotnú prejudikáciu vecného merita správnej žaloby. Podľa sťažovateľa môžu byť pod slovo „najmä“ subsumované rádovo ďalšie skutočnosti, na základe ktorých by žiadateľovi nebolo možné priznať nárok na právnu pomoc. 21. Sťažovateľ navrhol, aby podľa § 100 ods. 1 písm. a) SSP bol podaný Národnej rade SR návrh, prostredníctvom ktorého by zákonodarca bol vyzvaný k tomu, aby vyšpecifikoval, ako si treba správne právne vykladať slovo „najmä“ uvedené v § 8 zákona o právnej pomoci, alebo navrhol začatie konania o súlade právnych predpisov podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, opäť za účelom výkladu slova „najmä“ v kontexte § 8 citovaného zákona. 22. Sťažovateľ navrhol kasačnej sťažnosti priznať odkladný účinok z titulu, že na základe troch rozhodnutí Mesta Košice, Referát stavebného úradu, Pracovisko Košice - Západ č. A/2023/20194-08/li/ SOM z 21. novembra 2023, č. A/2023/20194-07/Il/SOM z 21. novembra 2023 a č. MK/A/2024/08219-22/ li/SOM z 2. apríla 2024, hrozí závažná ujma v podobe „scudzenia“ jednej časti vodovodnej prípojky rozhodnutím o umiestnení stavby, ktorej vlastníkom je už vyššie spomínaná Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov lokalita Terasa 32-24 v Košiciach. Sťažovateľ tvrdil, že nastane
znefunkčnenie uvedenej vodovodnej prípojky, resp. odstrihnutia odberného miesta vody na polievanie sťažovateľovej záhradky. 23. Sťažovateľ tiež navrhol kasačnému súdu, aby mu priznal oslobodenie od súdneho poplatku, a taktiež oslobodenie od platenia trov tohto konania, a teda aj platenia trov protistrane z dôvodu hodného osobitného zreteľa, v prípade, že kasačný súd kasačnú sťažnosť odmietne alebo zamietne. IV. Posúdenie kasačného súdu 24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 25. Kľúčovou otázkou, k vyriešeniu ktorej bol kasačný súd sťažovateľom vyzvaný, v podstatnom bolo, či správny súd a žalovaný postupovali zákonne, keď na účely rozhodovania o priznaní nároku na právnu pomoc vyhodnotili sťažovateľovu správnu žalobu o prieskum rozhodnutia o umiestnení stavby ako zjavne bezúspešnú, čo malo za následok nepriznanie nároku na právnu pomoc podľa § 10 ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. 26. Sťažovateľ svoju argumentáciu v podstatnom založil na nesprávnom výklade slova „najmä“ obsiahnutého v § 8 zákona o právnej pomoci žalovaným a správnym súdom, v dôsledku čoho bol prejudikovaný výsledok správnej žaloby sťažovateľa. Kasačný súd v prvom rade považuje za potrebné k tvrdenému prejudikovaniu sporu uviesť, že sa vo svojej rozhodovacej činnosti uvedenou problematikou opakovane zaoberal, pričom napr. v rozhodnutí sp. zn. 1Svk/20/2024 z 13. februára 2026 v bode 19. vyslovil, že „Centrum právnej pomoci pritom neprejudikuje výsledok sporu. S odbornou starostlivosťou totiž posudzuje otázku zrejmej bezúspešnosti sporu, avšak len na účel rozhodovania o poskytnutí právnej pomoci. Slovami Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (viď rozsudok sp. zn. 5Svk/6/2025 z 11.7.2025) „Takéto posúdenie predstavuje odbornú interpretáciu a aplikáciu relevantných právnych noriem na zistený alebo tvrdený skutkový stav, pričom nejde o záväzné vyriešenie sporu, ale o analytický krok smerujúci k zisteniu, či sú splnené podmienky poskytnutia právnej pomoci ustanovené zákonom. Posúdenie, ktoré sťažovateľ má vykonať podľa § 6 príslušného zákona, je pritom samotnou podstatou jeho „rozhodovacej“ činnosti, ak by bolo také posúdenie zamieňané s neprípustným prejudikovaním meritórneho rozhodnutia, uvedené zákonné ustanovenie by strácalo normatívnu funkciu.“ K uvedenému zaujal názor aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 253/2013-24 z 25. apríla 2013, v ktorom konštatoval, že „Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. je pritom len posúdením splnenia jednej zo zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení toho osobitného právneho predpisu, ide len o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako osoby v materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo neúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci koná.“ 27. Kasačný súd súhlasí so záverom správneho súdu, že v tu prejednávanej veci žalovaný správne vyhodnotil otázku zrejmej bezúspešnosti veci, pričom v rámci správnej úvahy nevybočil z hľadísk ustanovených v § 6 a § 8 zákona o právnej pomoci. Žalovaný dôvodil predovšetkým nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie sťažovateľa, pričom sťažovateľ svoje tvrdené účastníctvo žiadnym spôsobom v konaní pred žalovaným ani správnym súdom nepreukázal. Ako žalovaný správne podotkol, aktívna vecná legitimácia na strane sťažovateľa, t. j. existencia oprávnenia osoby na podanie správnej žaloby, je jednou zo základných procesných podmienok, ktoré správny súd skúma počas celého konania, pričom absencia splnenia tejto podmienky má za následok odmietnutie žaloby správnym súdom. Na základe uvedeného sa preto kasačný súd stotožňuje tak so žalovaným, ako aj so správnym súdom, že keďže sťažovateľ nebol účastníkom konania o umiestnení stavby, nepreukázal v konaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci práve vo vzťahu k preskúmaniu výsledku daného územného konania, že disponuje aktívnou vecnou legitimáciou na podanie takejto správnej žaloby, a preto bola zrejmá bezúspešnosť daného správneho súdneho konania preukázaná. 28. K sťažovateľovej námietke, že § 8 zákona o právnej pomoci obsahuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré má žalovaný pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, kasačný súd konštatuje, že sa aj tejto právnej otázke venoval, pričom ju uzavrel tak, že: „...ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, má prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej
bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od okolností konkrétneho prípadu.“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/57/2022 zo 17. februára 2023 bod 31). Ustanovenie § 8 zákona o právnej pomoci tak žalovanému nastavuje východiskové body pre skúmanie zrejmej bezúspešnosti sporu, ktoré musí preskúmať vždy, avšak práve preto, že sa jedná o demonštratívny výpočet relevantných skutočností, dané ustanovenie ho v žiadnom smere neobmedzuje. Pokiaľ však žalovaný prihliadne pri svojom rozhodovaní práve vo vzťahu k otázke zrejmej bezúspešnosti sporu aj na inú relevantnú skutočnosť, má povinnosť tento svoj prístup náležite odôvodniť, čo sa v práve preskúmavanej veci aj stalo. Žalovaný tak v jednotlivých prípadoch ad hoc vyhodnocuje konkrétne skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie zjavnej bezúspešnosti sporu. Uvedenému zodpovedá aj dôvodová správa k zákonu o právnej pomoci, ktorá vo vzťahu k tejto otázke uvádza, že „keďže by bolo však neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t. j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t. j. systémom „každému a vo všetkom“), pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch.“ 29. Je preto logické, že § 8 zákona o právnej pomoci je štylizovaný abstraktným a flexibilným spôsobom, aby mohol pokryť všetky prípady, pri ktorých by bolo poskytnutie právnej pomoci neúčelné. Žalovaný preto postupoval zákonne, keď subsumoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie sťažovateľa pod § 8 zákona o právnej pomoci, a na základe tejto skutočnosti vyhodnotil žalobu, vo vzťahu ku ktorej sťažovateľ právnu pomoc žiadal, ako zrejme bezúspešnú. Kasačný súd preto argumentáciu sťažovateľa vyhodnotil ako irelevantnú. 30. Kasačný súd rovnako zastáva názor, že zrejmá bezúspešnosť sporu je v danom prípade daná aj tým, ako to už uviedol žalovaný a správny súd, že predmetom súdneho prieskumu vo vzťahu ku konaniu, ktorému sa právnej pomoci sťažovateľ domáha, je prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu. Pokiaľ aj žalovaný a správny súd tvrdili, že sťažovateľ nevyčerpal riadny opravný prostriedok, kasačný súd tento záver dopĺňa, respektíve ho koriguje. Je nesporné, že sťažovateľ v rámci konania o umiestnení stavby opravný prostriedok v podobe odvolania podal, avšak z dôvodu, že nebol účastníkom tohto konania (o tejto skutočnosti bolo v danom konaní aj rozhodnuté dňa 21. novembra 2023, bližšie bod 3 tohto rozsudku), o podanom odvolaní sa nekonalo, keďže ho podala neoprávnená osoba. Z dôvodu, že sťažovateľovi účastníctvo v konaní nesvedčalo, tento sa následne domáhal ochrany svojich práv aj prostredníctvom správnej žaloby opomenutého účastníka, ktorou sa práve domáhal, aby mu prvostupňové rozhodnutie o umiestnení stavby bolo doručené. Ako uviedol správny súd, táto správna žaloba bola odmietnutá. Ani táto skutočnosť preto nenasvedčuje, že zrejmá bezúspešnosť sporu by bola v prípade sťažovateľa vyhodnotená nesprávne. 31. Záverom kasačný súd dodáva, že nevzhliadol dôvod, aby inicioval konanie o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“). Kasačný súd dáva do pozornosti, že iniciovanie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 144 ods. 2 Ústavy je oprávnením súdu a je podmienené vnútorným presvedčením súdu o možnom nesúlade medzi všeobecne záväznými právnymi predpismi. Kasačný súd tak nie je povinný žiadosti sťažovateľa o iniciovanie konania o súlade právnych predpisov vyhovieť, ale na druhej strane je povinný odôvodniť svoj postoj, prečo sa domnieva, že namietané právne predpisy sú v súlade (nie je presvedčený o rozpore medzi právnymi predpismi rôznej právnej sily; mutatis mutandis rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 269/09 zo dňa 7. júla 2009, publikované v ZNaUÚS pod č. 101/2009). Sťažovateľ sa tohto postupu kasačného súdu domáhal z dôvodu, že Ústavný súd Slovenskej republiky, resp. Národná rada SR mala kasačnému súdu poskytnúť výklad slova „najmä“, čo pod žiadaný postup sťažovateľa nespadá. Je to práve súd, ktorý má právo vykladať, pričom je notorietou, že pokiaľ právny predpis používa pri výpočte konkrétnych skutočností pojem „najmä“, jedná sa o demonštratívny (príkladný) výpočet skutočností, na ktoré je potrebné prihliadať, čo znamená, že výpočet netvorí uzatvorenú skupinu, ale táto môže byť rozšírená aj o ďalšie skutočnosti, ktoré súd a príslušné orgány odôvodnia. 32. Kasačný súd k sťažovateľovmu návrhu, aby bol oslobodený od súdneho poplatku, a taktiež oslobodený od platenia trov tohto konania, a teda aj platenia trov žalovanému, a to z dôvodu hodného osobitného zreteľa, uvádza, že sťažovateľ už od súdneho poplatku oslobodený bol, a to uznesením Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 3S/31/2024-63 z 9. februára 2026. Pokiaľ ide o trovy žalovaného, kasačný súd odkazuje na ustanovenie § 168 SSP, v zmysle ktorého „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne“, ktoré ustanovenie v práve posudzovanej veci aplikované nebolo, keďže
kasačný súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby žalovanému náhradu trov konania priznal. V. Záver 33. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd dospel k záveru, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 34. Návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti podľa § 447 ods. 1 SSP kasačný súd zamietol. Urobil tak preto, lebo pristúpil priamo k jej meritórnemu posúdeniu a vo veci rozhodol. 35. O nároku na náhradu trov kasačného konania kasačný súd rozhodol v zmysle § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Kasačný súd urobil tak z dôvodu, že sťažovateľ úspech v kasačnom konaní nemal a súčasne nezistil výnimočné dôvody (§ 168 SSP), pre ktoré by žalovaný mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania. 36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.