Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/55/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov Mgr. Ivana Kubínyiho a JUDr. Moniky Sitárikovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. F. XXX/X proti žalovanej: G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., B. XXXX/X, zast. JUDr. Júliusom Gogom, advokátom so sídlom v Nitre, Štefánikova 47, o zaplatenie sumy 609,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 7.októbra 2025, č. k.

- 739, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. novembra 2025, č. k. – 740, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti vo výrokoch I., II. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktoré je povinný zaplatiť jej žalobca s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, výrokom III. návrh na prerušenie konania zamietol a výrokom IV. rozhodol, že o trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 609,35 eur, ktorá predstavovala náhradu škodu spôsobenú stavebnými úpravami bytu susediaceho s bytom jeho právnej predchodkyne, matky, ktorá mu pohľadávku predstavujúcu predmet sporu postúpila zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.03.2022. Súd prvej inštancie uznesením č. k. -465 zo dňa 15.08.2022 pripustil zmenu na strane žalobcu, na základe ktorej do súdneho konania na miesto žalobkyne E. C., nar. XX.XX.XXXX vstúpil ako aktívne vecne legitimovaná strana sporu žalobca, ktorý na základe darovacej zmluvy nadobudol predmetný byt do výlučného vlastníctva. Tvrdil, že pri stavebných úpravách bytu žalovanej nebola dodržaná prevenčná povinnosť podľa a v príčinnej súvislosti s rekonštrukciou bytu došlo k porušeniu povinností podľa . V prípade úspechu vo veci voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol prvým rozsudkom č. k. -273 zo dňa 19.06.2018 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanú stranu zaviazal k zaplateniu sumy 609,35 eur a k náhrade trov konania vo výške 100 %. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. -321 zo dňa 02.05.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa názoru odvolacieho súdu bol záver

súdu prvej inštancie o príčinnej súvislosti medzi stavebnými úpravami v byte žalovaných a trhlinami v byte žalobkyne (právna predchodkyňa žalobcu) predčasný. Súd prvej inštancie sám konštatoval, že i napriek tomu, že znalec jednoznačne neurčil príčinu vzniku trhlín stien v byte žalobkyne, dospel k záveru, že zodpovednosť žalovaných za škodu v byte žalobkyne je daná a určil za príčinu porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z ust. . Odvolací súd konštatoval, že posúdenie príčin vzniku škody, v danom prípade príčiny trhlín v byte žalobkyne, bolo odbornou otázkou, ktorú musí zodpovedať znalec. Záver znaleckého dokazovania v danej veci nebol však jednoznačný a znalec sa vo svojom výsluchu vyjadril aj tak, že sa jednoznačne nedala určiť príčina vzniku trhlín v byte právnej predchodkyne žalobcu, potom sa vyjadril, že s akou činnosťou vznik trhlín nesúvisí /napr. oprava strechy bytového domu, rekonštrukcia susedného bytu žalobkyne/. Odvolací súd konštatoval, že záver znalca o vzniku príčin trhlín v byte žalobkyne nebol jednoznačný, a preto aj záver súdu prvej inštancie o zodpovednosti žalovaných za škodu v byte právnej predchodkyne žalobcu bol predčasný. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo doplniť dokazovanie v tomto smere najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že podľa vyjadrenia znalca žalovaná mu neposkytla súčinnosť - rozpočet stavebných prác, faktúry, z ktorých by bolo možné zistiť, akým spôsobom sa stavebné práce realizovali, aký materiál bol použitý a aký bol rozsah prác. Po obstaraní takýchto dôkazov a ich predloženia znalcovi, znalec sa mal opätovne vyjadriť k príčinám vzniku škody v byte právnej predchodkyne žalobcu.

4. Súd prvej inštancie v prejedávanej veci preto rozhodoval opätovne a na základe ním vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že právna predchodkyňa žalobcu ako výlučná vlastníčka bytu nachádzajúceho sa v Prievidzi, na J. K. L. XX/XX, ktorý je zapísaný v KN na LV č. XXXX, k. ú. M., bola susedou žalovanej a jej manžela, ktorí sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu nachádzajúceho sa v Prievidzi, na J. K. L. XX/X, ktorý je zapísaný v KN na LV č. XXXX, k. ú. M. a nachádza sa pod bytom právnej predchodkyne žalobcu. Na základe zmluvy o dielo zo dňa 21.05.2011 uzavretej medzi objednávateľkou, žalovanou a zhotoviteľom A-3DOM, spol. s r. o. so sídlom v Topoľčanoch bola v období od 23.05.2011 do 08.07.2011 vykonaná rekonštrukcia bytu žalovanej. Dňa 31.05.2011 vydalo Mesto Prievidza v pôsobnosti stavebného úradu oznámenie k ohláseniu stavebných úprav a udržiavacích prác, v ktorom konštatovalo, že dňa 18.05.2011 žalovaná ohlásila stavebné úpravy v bytovom dome na J. K. L. N. XXXXX, O. L. XX, B. L. X O. M. v rozsahu výmen obkladov, podláh, dlažby a sanity, výmeny dverných otvorov, rekonštrukcie rozvodov (elektrina, voda). Stavebný úrad po preskúmaní podaného ohlásenia stavebných úprav zistil, že žalovaná splnila ust. § 57 Stavebného zákona a proti vykonaniu stavebných úprav nemal námietky s tým, že žalovaná bola povinná dodržať podmienky uvedené v oznámení. Rekonštrukcia bytu žalovanej strany a stavebné práce boli realizované v období od 23.05.2011 do 08.07.2011, kedy sa vymieňali podlahy v byte, vchodové dvere, sanita, montovala sa nová kuchynská linka a sadrokartón na zvislé steny, vymieňala sa zárubňa medzi kuchyňou a spálňou a zamuroval sa dverový otvor medzi obývačkou a spálňou. Pred zamurovaním otvoru bola vybratá zárubňa. Menili sa okná v celom byte. Vykonala sa rekonštrukcia rozvodov elektriny, vody a plynu. Obklady sa vymieňali v kúpeľni a v kuchyni sa obklad dopĺňal. Zamurovali sa dvere do WC a pred tým sa vybrala zárubňa a osadili sa nové dvere a zárubňa do kúpeľne. V priebehu súdneho konania sa aktívne vecne legitimovanou stranou sporu stal žalobca, ktorému pohľadávku predstavujúcu predmet sporu postúpila pôvodne označená žalobkyňa zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.03.2022.

5. Súd prvej inštancie znalecký posudok G. A. P. č. 02/2017 zo dňa 26.06.2017 považoval za nespôsobilý jednoznačne a nepochybne preukázať príčinnú súvislosť medzi poškodením bytu žalobcu a stavebnými úpravami bytu žalovanej, nakoľko znalec ani v znaleckom posudku, ani vo svojej výpovedi neurčil jednoznačne príčinu vzniku trhlín stien v byte žalobcu. Znalec v závere znaleckého posudku konštatoval, že príčinou vzniku trhlín v byte právnej predchodkyne žalobcu s najväčšou pravdepodobnosťou boli stavebné úpravy v byte žalovanej, čo naznačil v zdokumentovanom priebehu trhlín v prílohe č. 18 posudku v spálni, kuchyni, na chodbe a v obývacej izbe, ktoré vznikli v dôsledku porúch v murive, ktoré boli spôsobené priehybom vodorovných nosných konštrukcií stropu nad 2. podlažím. Znalec ako ďalšiu významnú príčinu ich vzniku označil priebeh výstavby bytového domu a nesprávne konštrukčné prevedenie nenosnej steny, ktorá v skutočnosti nepôsobila ako nenosná deliaca priečka s pružným uložením pri strope, ale ako nosná stena, pretože podopierala stropnú konštrukciu. Trhliny podľa vyjadrenia znalca vznikli v dôsledku porúch v murive, ktoré boli spôsobené priehybom vodorovných nosných konštrukcií stropu nad 2. podlažím v dôsledku stavebných úprav. Nejednoznačnosť záverov znaleckého posudku konštatoval aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, keď uviedol, že záver znaleckého dokazovania v danej veci nebol jednoznačný a znalec sa vo svojom výsluchu vyjadril aj tak, že sa jednoznačne nedala určiť príčinu vzniku trhlín v byte právnej predchodkyne žalobcu. Vzhľadom

k tomu, že znalecký posudok G. A. P. nestanovil jednoznačnú príčinu, resp. príčiny poškodenia stien bytu žalobcu a nepotvrdil bez akýchkoľvek pochybností príčinnú súvislosť medzi poškodením bytu žalobcu a rekonštrukciou bytu žalovanej, súd prvej inštancie na jeho obsah neprihliadol. Znalec G. A. P. rozhodnutím MS SR č. S-MSSR-002152/2024 zo dňa 07.02.2024 bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, nebol ďalej oprávnený vyhotoviť doplnenie svojho znaleckého posudku za účelom jednoznačného určenia príčin vzniku poškodenia bytu žalovaného. Žalobca následne navrhol v predmetnej veci doplniť dokazovanie znaleckým dokazovaním na základe nových skutočností, ktoré vyšli najavo v dokazovaní, ktoré bolo vykonané následne po rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 02.05.2019, na základe čoho súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia statika stavieb a znaleckou úlohou poveril G. I. Q..

6. Znalec G. I. Q. v záveroch znaleckého posudku č. 1/2025 zo dňa 25.02.2025 konštatoval, že trhliny v byte žalobcu nevznikli v dôsledku stavebných prác realizovaných v byte žalovanej, ktorými nedošlo k zmene tuhosti konštrukcie, keďže nedošlo k posunu nenosných deliacich konštrukcií a ani k úpravám v nosných konštrukciách objektu. Stavebnými prácami nedošlo k zmene zaťaženia nosných konštrukcií v hodnotách, ktoré by vyvolali nárast deformácií nosnej konštrukcie nad podlažím, na ktorom boli realizované. Na základe statickej analýzy vykonanej metódou konečných prvkov a na základe zistení porúch rovnakého typu aj v iných priestoroch objektu, za príčinu poškodenia bytu žalobcu a vznik trhlín určil zmeny tvaru vyvolaného teplotnými účinkami na nosné konštrukcie vyvolávajúce dĺžkové pretvorenie stropnej konštrukcie z dôvodu minimálnej hrúbky tepelnej izolácie v kombinácii s priehybom stropnej konštrukcie. Na priehyb stropnej dosky podľa znalca nemali vplyv stavebné práce žalovanej. Za primárnu príčinu vzniku trhlín označil zaťaženie stropnej konštrukcie nad najvyšším podlažím zmenou teploty súvisiacou s minimálnou nedostatočnou tepelnou izoláciou. Vplyv teploty na stav napätosti murovaných konštrukcií je rádovo vyšší ako vplyv zvislých zaťažení generujúci priehyb stropných konštrukcií. Za sekundárnu príčinu vzniku trhlín označil priehyb stropnej konštrukcie, ktorý bol meraním stanovený hodnotou 16 mm, resp. 13 mm, čo predstavuje 1/325, resp. 1/400 rozpätia stropnej konštrukcie. Pre stropné konštrukcie, nad ktorými sú realizované konštrukcie náchylné na krehké porušenie, medzi ktoré patria aj murované priečky, je aktuálne platnými technickými normami priehyb obmedzený hodnotou 1/500 rozpätia konštrukcie. Na záveroch znaleckého posudku znalec zotrval aj vo svojej výpovedi, v ktorej konkrétne a logicky zodpovedal na otázky položené stranami sporu. Súd prvej inštancie obsah znaleckého posudku G. Q. a jeho výpoveď považoval za argumentačne presvedčivé a odborné vyjadrenia, o kvalifikovanosti ktorých nemal žiadne pochybnosti. Znalec logicky a erudovane vysvetlil príčiny vzniku trhlín v byte žalobcu, jednoznačne vylúčil príčinnú súvislosť medzi stavebnými úpravami bytu žalovanej a poškodením stien v byte žalobcu. Vzhľadom k tomu, že o odborných záveroch znalca súd prvej inštancie nemal žiadne pochybnosti, považoval ich za presvedčivé a správne a obsah jeho znaleckého posudku nebol vyvrátený žiadnymi inými kvalifikovanými dôkazmi predloženými žalobcom, súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. Súd prvej inštancie poukázal aj na obsah odborného vyjadrenia znalca G. D. č. 21/2020 a jeho výpoveď, v ktorých znalecký posudok G. P. považoval za nejednoznačný a nepreukazujúci, že praskliny stien v byte žalobcu vznikli stavebnou úpravou a rekonštrukciou bytu žalovanej

8. O nároku strán na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa a .

9. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie. Tvrdí, že žalovaná v priebehu celého konania nepredložila relevantné doklady k vykonanej rekonštrukcii, ani doklady, ktoré požadoval krajský súd k posúdeniu a doplneniu znaleckého posudku. Znalec G. P. mal byť vypočutý na pojednávam dňa 11.04.2024, kde sa dostavil a predložil rozhodnutie MS SR zo dňa 07.02.2024 o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov. Súd prvej inštancie z uvedeného dôvodu odmietol vykonať jeho výsluch. Výsluchom znalca malo byť zistené, z akého dôvodu nevykonal písomné doplnenie znaleckého posudku a mal sa vyjadriť aj k dôkazom, ktoré boli vykonané a mal ich k dispozícii, teda bol s nimi oboznámený ešte pred jeho vyčiarknutím zo zoznamu znalcov. Z dôvodu ukončenia znaleckej činnosti pôvodného znalca, G. A. P., vo veci bol pribratý súdom dňa 23.10.2024 nový znalec, G. I. Q., ktorý v posudku vylúčil možnosť, že k predmetnej škode došlo v dôsledku rekonštrukčných prác vykonaných v byte pod bytom žalobcu a určil, že trhliny v priečkach vznikli na základe zmeny tvaru vyvolaného teplotnými účinkami na nosné konštrukcii. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že obsah znaleckého posudku a jeho výpoveď sú argumentačne presvedčivé, že znalec logicky a erudovane vysvetlil príčiny v byte žalobcu a jednoznačne vylúčil príčinnú súvislosť medzi stavebnými úpravami

bytu žalovanej a poškodením stien bytu žalobcu. Podľa žalobcu uvedená argumentácia nemá žiadnu oporu v obsahu znaleckého posudku a už vôbec nie vo výpovedi znalca, tiež tvrdí, že keď podal dňa 26.03.2025 návrh na doplnenie znaleckého posudku, znalec tento návrh nedoplnil písomne, ale súd pristúpil k výsluchu znalca na pojednávam 10.06.2025. Výpoveďou znalca neboli podľa jeho názoru vôbec objasnené skutočnosti, ktoré boli predmetom návrhu na doplnenie. Konštatovanie súdu v odôvodnení rozsudku v bode 35., že žalovaná dodržala formálne podmienky pre realizáciu rekonštrukcie bytu, považuje žalobca za nesprávne a nerozumie postupu súdu, na základe ktorého dospel k takémuto konštatovaniu. Súd na zistené skutočnosti vôbec neprihliadal a dospel k nesprávnym zisteniam. Znalec G. P. v znaleckom posudku uviedol, že pri určení príčin vzniku poruchy prichádza do úvahy niekoľko možností. Jednou z možností je nadmerné dynamické zaťaženie, otrasy konštrukcie od použitých vŕtacích, búracích zariadení pri stavebných úpravách. Ďalšiu možnú príčinu určil aj nesprávny postup pri odstraňovaní zárubní a tiež nezabezpečenie stabilizácie stropnej konštrukcie pred odstraňovaním zárubní, prípadne aj normovo neprípustné drážkovanie stien pri výmene elektroinštalácie. Vzhľadom k uvedením skutočnostiam žalobca považuje rozhodnutie uvedené v odôvodnený rozsudku, neprihliadať na obsah znaleckého posudku G. P. za porušenie práv žalobcu. Namieta aj to akým spôsobom súd prvej inštancie konštatoval, že z výpovede svedka v odôvodnení rozhodnutia v bode 30 sa súd opiera o dôkaz, ktorý bol vykonaný v rozpore so zákonom a je nepoužiteľný v konaní a to odborné vyjadrenie G. D.. G. D. vypracoval odborné vyjadrenie, ktoré bolo predložené súdu, ktorého predmetom bolo „ Odborné vyjadrenie k Znaleckému posudku č. 02/2017 znalca G. P. z aspektu skúmania a posúdenia stavebno- technického stavu konštrukcií predmetného bytu zapísaného v KN na LV č. XXXX ako obytný dom, súp. č. XXX na CKN p. č. XXXXX ako byt č. XX na X. poschodí vo vchode č. XX všetko v k. ú. M.,, G. K. D. pôsobí ako znalec pod ev. číslom XXX XXX v Odbore stavebníctvo - 370000 odvetvia: 370901 - odhad hodnoty nehnuteľností, 371 002 - odhad hodnoty stavebných prác a 371 300 - poruchy stavieb. V odbornom vyjadrení posudzoval odbornosť a kompetentnosť znalca pribratého súdom a rozporoval znalecký posudok znalca G. P. - statika, napriek tomu, že sám v tomto odvetví nie je znalcom, a preto nemá oprávnenie pôsobiť, nakoľko nie je zapísaný ako znalec pre odvetvie statiky stavieb 370700. Posudok znalca G. P. označil ako posudok, ktorý nezodpovedá ustanoveniam § 17 ods. 5 ako aj § 18 ods. 1 Zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. G. D. bol následne aj vypočutý súdom ako svedok. Napriek tomu, že žalobca na pojednávaní navrhol aby súd z uvedených dôvodov neprihliadal na odborné stanovisko znalca ani jeho výpoveď ako svedka, súd prvej inštancie o tomto návrhu nerozhodol, odborné vyjadrenie aj výsluch svedka G. D. uviedol v odôvodnení rozsudku ako dôkazy podporujúce jeho rozhodnutie. Úkony vykonané G. D., a to odborné vyjadrenie ktoré podal, ako aj jeho výsluch ako svedka, boli vykonané v rozpore so zákonom. Ďalej uviedol, že znalec G. Q. svojím posudkom vylúčil vznik trhlín v dôsledku týchto prác, ako aj uvádzané prejavy, ale bez akéhokoľvek odborného posúdenia. Výslovne uviedol, že ich neskúmal, lebo sa to ani nedalo a teda to nebolo pre neho relevantné. Vyslovil takýto záver, bez akéhokoľvek odborného posúdenia a zdôvodnenia, čo je v znaleckom dokazovaní neprípustné. Vznik trhlín pripísal prehriatiu stropnej konštrukcie ku ktorému mohlo dôjsť kedykoľvek počas existencie stavby bytového domu, t. j. 51 rokov. Svoje odborné posúdenie odôvodnil tým, že skúmanie vykonal metódou konečných prvkov za použitia smernice STN 1991-1-5 z ktorej dosadil do výpočtového vzorca teplotu 60 stupňov celsia „odhadom“ nakoľko štatistické rozhranie pre teploty na lokalitu Prievidza podľa normy udávajú teploty

- 26 stupňov C až + 40 stupňov celsia. Táto norma nie je ani prílohou znaleckého posudku a ani verejne dostupný dokument. Záverom uviedol, že podľa jeho názoru boli uvedené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v konaní preukázané. Tiež podotkol, že zápisnice z pojednávaní nie sú totožné s nahrávkami z pojednávaní. Preto odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že celé konanie už trvá 12 rokov a žalobcovi bol dostatočne vytváraný priestor na predkladanie dôkazov. Žalobca nepreukázal, že praskliny v byte žalobcu boli spôsobené rekonštrukciou v byte žalovanej. Podľa názoru žalovanej znalecký posudok G. P. nebolo možné brať v úvahu, keďže znalec nemal kompetenciu na vypracovanie znaleckého posudku v tejto oblasti. Opakovane uviedla, že nebol zistený presný čas vzniku trhlín v byte žalobcu. Navrhla aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil.

11. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej s tým, že sa argumentačne pridržiaval svojich skorších vyjadrení v konaní. Tiež uviedol, že tvrdenie žalovanej o nekompetentnosti znalca je len zámerom žalovanej zdiskreditovať jeho osobu.

12. Opravným uznesením zo dňa 19.11.2025 č. k. -740 opravil záhlavie rozsudku v označení sudkyne rozhodujúcej vo veci.

13. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa , pričom v náväznosti na odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

14. Odvolaním žalobcu neboli napadnuté výroky III. a IV. napadnutého rozsudku, tým zostávajú tieto výroky napadnutého rozhodnutia týmto rozhodnutím nedotknuté.

15. Primárnou odvolacou námietkou žalobcu bol tvrdenie, že znalecký posudok G. P. nebol nejednoznačný, práve naopak preukazoval vznik škody na byte žalobcu neodborne vykonanou rekonštrukciou v byte žalovanej. Naopak nesúhlasil so závermi znalca G. Q. v konaní vykonanom druhom znaleckom posudku.

16. V konaní na súde prvej inštancie boli vykonané dva znalecké posudky, a to znalecký posudok G. A. P. č. 02/2017 zo dňa 26.06.2017, kde znalec v závere znaleckého posudku konštatoval, že príčinou vzniku trhlín v byte právnej predchodkyne žalobcu s najväčšou pravdepodobnosťou boli stavebné úpravy v byte žalovanej, ale ako ďalšiu významnú príčinu ich vzniku označil priebeh výstavby bytového domu a nesprávne konštrukčné prevedenie nenosnej steny, ktorá v skutočnosti nepôsobila ako nenosná deliaca priečka s pružným uložením pri strope, ale ako nosná stena, pretože podopierala stropnú konštrukciu. Trhliny podľa vyjadrenia znalca vznikli v dôsledku porúch v murive, ktoré boli spôsobené priehybom vodorovných nosných konštrukcií stropu nad X. podlažím v dôsledku stavebných úprav. Tento znalecký posudok tak nepreukazoval jednoznačný záver vzniku trhlín v byte žalobcu. Druhým znaleckým posudkom bol znalecký posudok G. I. Q. pod č. 1/2025 zo dňa 25.02.2025, v ktorom znalec konštatoval, že trhliny v byte žalobcu nevznikli v dôsledku stavebných prác realizovaných v byte žalovanej. Stavebnými prácami nedošlo k zmene zaťaženia nosných konštrukcií v hodnotách, ktoré by vyvolali nárast deformácií nosnej konštrukcie nad podlažím, na ktorom boli realizované. Na základe statickej analýzy vykonanej metódou konečných prvkov a na základe zistení porúch rovnakého typu aj v iných priestoroch objektu, za príčinu poškodenia bytu žalobcu a vznik trhlín určil zmeny tvaru vyvolaného teplotnými účinkami na nosné konštrukcie vyvolávajúce dĺžkové pretvorenie stropnej konštrukcie z dôvodu minimálnej hrúbky tepelnej izolácie v kombinácii s priehybom stropnej konštrukcie. Súdu prvej inštancie sa javil práve znalecký posudok G. I. Q. za presvedčivý a správny.

17. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a navrhovaním dôkazov a ich hodnotením. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo na to, aby bol účastník konania úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení účastníkov, ako ani iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených námietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok ().

18. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúca z ustanovenia znamená, že záver, ktorý sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotiaca úvaha súdov v danom prípade zodpovedá zásadám formálnej logiky, vychádza zo zisteného skutkového stavu veci a z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym posúdením veci ( v spojení s ).

19. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia správne vyhodnotil svoje závery pri ktorých vychádzal najmä zo znaleckého posudku G. Q.. Nemožno sa stotožniť s názorom odvolateľa - žalobcu, že znalec G. A. P. ešte mohol byť vypočutý na pojednávaní konanom dňa 11.04.2024, nakoľko sa mohol vyjadriť k posudku aj k dôkazom, ktoré boli vykonané a mal ich k dispozícii, ešte pred jeho vyčiarknutím zo zoznamu znalcov. Znalec G. P. na základe vlastnej žiadosti o stanovisko podanej Ministerstvu spravodlivosti SR, žiadal o vyjadrenie k príslušnosti jeho znaleckej činnosti v odbore

Stavebníctvo – statika stavieb a odhad nehnuteľností a otázok ktoré mu boli zadané a mal za úlohu zodpovedať na základe uznesenia o ustanovení jeho osoby ako znalca v prejednávanej veci. Na základe stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR, znalec G. P. nebol kompetentný skúmať komplexné príčiny vzniku prasklín a poškodení v byte žalobcu. Následne G. P. požiadal o vyčiarknutie zo zoznamu znalcov v odbore Stavebníctvo – statika stavieb a odhad nehnuteľností. Z dôvodov napadnutého rozsudku je teda zrejmé, prečo súd prvej inštancie v konaní ďalej znalca G. P. nevypočul a prečo na jeho znalecký posudok ďalej neprihliadal. Žalobca namietal tiež postup a metódu, ktorou druhý ustanovený znalec G. Q. určil príčiny vzniku trhlín v byte žalobcu. Odvolací súd dáva do pozornosti, že pravidlá hodnotenia dôkazov sú upravené v článku 15 ako aj v ustanovení jeho a spravujú sa teóriou voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazy a tvrdenia strán hodnotí súd spolu podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva zákon. Pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti prijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti; súd však hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (uznesenie najvyššieho súdu z 24. mája 2011 sp. zn. ). Úlohou súdu je teda len skúmať, či predložený znalecký posudok je presvedčivý a v súlade s ostatným vykonanými dôkazmi, súd neposudzuje odbornosť posudku a odborné postupy znalca pri vypracovaní posudku, keďže sám nedisponuje odbornými vedomosťami v konkrétnom obore.

20. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalobcu v tom, keď tvrdil, že úkony vykonané G. D., a to odborné vyjadrenie ktoré podal, ako aj jeho výsluch ako svedka na pojednávaní konanom dňa 16.02.2023, boli vykonané v rozpore so zákonom. Hoci je pravdou, že znalci v zmysle a nasl. a svedkovia podľa majú v civilnom sporovom konaní zásadne odlišné postavenie, pričom postavenie znalca je zásadne nezlučiteľné s postavením svedka, znalec G. D. na predmetnom pojednávaní ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania, že ,,pokiaľ by sa mal vyjadriť k obsahu svojho odborného vyjadrenia č. 21/20, vyjadrí sa k nemu ako znalec, a pokiaľ ho súd mieni vypočuť ako svedka, žiada aby bol pozbavený mlčanlivosti podľa zákona o znalcoch. Pokiaľ nebude vypočutý v postavení znalca a nebude si môcť za svoju účasť na dnešnom pojednávaní účtovať znalečné nebude sa vyjadrovať k obsahovej stránke svojho odborného vyjadrenia.“ Znalec sa v priebehu výsluchu k obsahu jeho odborného vyjadrenia vôbec nevydaril. Odvolací súd k tomu dodáva, že výpoveď G. D. nebola jediným z rozhodujúcich dôkazov na základe ktorých bol nárok žalobcu zamietnutý.

21. Žalobca tiež namietal, že výpoveď svedka R. sa v priebehu konania menila, a teda nepodporovala výsledky znaleckého posudku G. Q., tak ako to konštatoval súd prvej inštancie. Odvolací súd však vo výpovediach svedka R. nevidel zásadné rozdiely. Svedok R. na pojednávaní dňa 23.07.2015 aj na pojednávaní dňa 21.10.2021 obdobne uvádzal, že stavebné úpravy tak ako ich vykonával, podľa jeho názoru nemohli spôsobiť trhliny na stenách bytu žalobcu.

22. K námietkam žalobcu, ktorými poukazoval na nesúlad zápisnice a zvukovej nahrávky, odvolací súd uvádza, že z právnej úpravy nevyplýva povinnosť doslovného prepisu nahrávky pojednávania. Zápisnica sa totiž vyhotovuje len fakultatívne a jej obsah je definovaný v veta druhá , podľa ktorého v zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh procesného úkonu a uvedie sa podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia. Je teda zjavné, že zápisnica má obsahovať len základ toho, čo sporové strany uviedli. Žalobca konkrétne videl rozpor v zvukovej nahrávke z pojednávania zo dňa 23.07.2015, kde v 21. minúte svedok R. uviedol, že „Diamantovou brúskou rozrezal zárubne v polovici. Pajsérom sa stiahnu dohromady a vyhodia sa z muriva. Popadané tehly sa vyhodia a nahradia sa novými. Zárubňa nie je vždy prvok výplňový a nie je nosný, to znamená že priečka a tá diera je samonosná, má hore vždy preklad. Tá oceľová zárubňa je tam len že drží dvere, je tam len za účelom pántov. “ Odvolací súd poukazuje na prepis zvukovej nahrávky v zápisnici z pojednávania dňa 23.07.2015 (č. l. 79 spisu), ,,zárubne sa demontovali tak, že brúskou sa rozrezali na polovice, vybrali sa z otvoru a následne sa dverový otvor zamuroval. Demontáž zárubne a zamurovanie otvoru sa robilo postupne, v jeden deň. Uviedol, že demontovanie zárubne by nemalo spôsobovať vznik prasklín, pretože zárubňa nie je nosným prvkom.“ Tak ako odvolací súd uviedol vyššie, zápisnica nemusí predstavovať doslovný prepis nahrávky z pojednávania, ale podstatný obsah prednesov, pričom tu musí odvolací súd konštatovať, že to v tomto prípade dodržané preukázateľne bolo. Iné žalobcove všeobecné tvrdenia o nesúlade nahrávky a zápisnice, nemali z hľadiska odvolacieho prieskumu napadnutého rozsudku žiadny význam.

23. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil, nakoľko žalobca v prejednávanej veci neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Priamym dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je pre stranu procesný neúspech, teda rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť a jeho neunesenie má za následok, že postihuje nepriaznivým účinkom toho účastníka, ktorý má v súvislosti s ňou dôkaznú povinnosť (rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 26.08.2015 a rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 30.09.2014). Tento účinok sa uplatní aj v situácii dôkaznej núdze, keď pravdivosť tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, čo povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo v prospech pre nositeľa dôkazného bremena. Také hodnotenie dôkazu, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť, ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.02.2010). Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že na posúdenie prejednávanej veci nie je použiteľné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 6/2023 pod č. 84, v ktorom sa uvádza, že za najhospodárnejší postup pri predložení dvoch rozdielnych znaleckých posudkov možno považovať taký, keď sa súd snaží odstrániť nejasnosti, nedostatky, prípadne námietky strán výsluchom znalca a položením doplňujúcich otázok. Ak súd pri rozdielnych záveroch znaleckých posudkov nezdôvodní svoje úvahy, z ktorých vychádzal a pre ktoré sa priklonil ku konkrétnemu znaleckému posudku, zaťaží svoje rozhodnutie vadou zmätočnosti, takéto rozhodnutie nemožno považovať za zákonné, spĺňajúce atribúty kladené na rozhodnutie súdu v zmysle , resp. . V prejednávanej veci sa však súd prvej inštancie riadne vysporiadal s tou skutočnosťou prečo nezohľadnil v poradí prvý znalecký posudok, a prečo vychádzal vo svojom konaní z druhého znaleckého posudku, ktorý bol nariadený po zrušení veci odvolacím súdom a následne nejasnosti a nezrovnalosti odstránil tak ako ukladá výsluchom znalca na pojednávaní, čím poskytol priestor obom stranám sporu na kladenie otázok a vyjadrenie námietok k tomuto znaleckému posudku. Následne sa súd prvej inštancie správne a riadne vysporiadal so všetkými vznesenými námietkami a v konečnom dôsledku správne vo veci uzavrel, že je to žalobca, ktorý neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by príčinou vzniku škody na strane žalobcu bolo konanie žalovaných pri rekonštrukcii sporného bytu. Tak ako uviedol súd prvej inštancie v bodoch 35 a 36 svojho odôvodnenia, žalobcom nebolo preukázané, že vznik škody v jeho byte bol v príčinnej súvislosti s porušením prevenčnej povinnosti žalovanej podľa pri stavebných úpravách jej bytu, a preto správnu žalobu zamietol práve z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou uplatnenou žalobcom a stavebnými úpravami realizovanými žalovanou.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, nakoľko bola v odvolacom konaní plne úspešná. O výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie ( ).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).