Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Sf-6-2026.pdf
PDF · 79.23 KB
Case nature
Subarea
3Sf/6/2026
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: FINPOM s. r. o., so sídlom Šancová 23, Bratislava, IČO: 55 030 319, zastúpeného JUDr. Tomášom Sninčákom, PhD., LLM, advokátom, so sídlom Žabotova 2/B, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23574/2026 zo dňa 15.01.2026, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 27.02.2026 z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 27.02.2026, doručenou správnemu súdu dňa 02.03.2026, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23574/2026 zo dňa 15.01.2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 1/25/257771-36/52/0249752 zo dňa 10.10.2025, ktorým mu bola podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, podľa § 63 Daňového poriadku a všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 13/2019 o dani z nehnuteľnosti, v znení všeobecného záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 4/2020 a v znení všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 16/2023, vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2025 v sume X.XXX,XX eur.
2. Žalobca v podanej žalobe súčasne navrhol, aby správny súd podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) priznal správnej žalobe odkladný účinok. Tento návrh odôvodnil tým, že úhradou vyrubenej dane by na jeho strane došlo k úbytku finančných prostriedkov, a to na základe rozhodnutia, ktoré považuje za nezákonné. Uviedol, že v prípade úspechu vo veci samej by bol nútený vynaložiť ďalšie náklady a uskutočniť ďalšie úkony vo vzťahu k správcovi dane s cieľom dosiahnuť odstránenie vzniknutého stavu a vrátenie neoprávnene vybratej dane. Zdôraznil, že nejde o zanedbateľnú finančnú čiastku. Žalobca ďalej uviedol, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí vznik škody, keďže by bol povinný uhradiť daň napriek tomu, že v období od vydania rozhodnutia až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti právneho úkonu sa na neho podľa jeho názoru hľadí, akoby nikdy nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň uviedol, že dopad napadnutého rozhodnutia na jeho majetkové pomery je širší, keďže za predmetnú nehnuteľnosť už uhradil kúpnu cenu 200.000,- eur a zákon mu neumožňuje od kúpnej zmluvy odstúpiť. Podľa žalobcu hrozí, že obdobným spôsobom mu bude vyrubovaná daň aj v ďalších zdaňovacích obdobiach. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude podľa žalobcu v rozpore s verejným záujmom. 3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.06.2026 nesúhlasil s priznaním odkladného účinku správnej žalobe a nestotožnil sa s odôvodnením žalobcu o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej
škode a finančnej škode. Poukázal na to, že žalobca k žalobe priložil ako jediný dôkaz fotokópiu potvrdenia o bezhotovostnej platbe kúpnej ceny za nehnuteľnosť. Podotkol, že sa jedná o vyrubenie dane z nehnuteľností na základe riadne podaného daňového priznania k dani z nehnuteľností žalobcom.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP je potrebné naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku závažnej ujmy na životnom prostredí, 4. hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo s jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne stanovuje podmienku, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom.
8. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí byť na podklade predložených dôkazov osvedčené, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku, a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP.
9. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Správny súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017, z ktorého vyplýva, že preukázanie hrozby závažnej ujmy treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
10. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola
konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/24/2017 zo dňa 13.06.2018).
11. S prihliadnutím na § 185 písm. a) SSP správny súd v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
12. Žalobca ako dôvod pre vyhovenie jeho návrhu uviedol, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by mal na neho negatívny ekonomický dopad. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe priložil fotokópiu potvrdení o zaplatení kúpnej ceny za dotknutú nehnuteľnosť, avšak nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho aktuálnu ekonomickú situáciu. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol ani žiadne ďalšie skutočnosti podstatné pre posúdenie jeho tvrdení o hrozbe vzniku škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, na základe ktorých by správny súd mohol objektívne posúdiť dopad prípadného výkonu tohto rozhodnutia na majetkovú sféru žalobcu. Súd nespochybňuje, že povinnosť úhrady vyrubenej dane bude mať finančný dopad na žalobcu, avšak z návrhu na priznanie odkladného účinku a ani zo žalobcom priloženého dôkazu nie je nijako osvedčené, že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozbu žalobcom tvrdenej majetkovej škody by bolo možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však súdu nepreukázal. Na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len samotné tvrdenie, ale je potrebné tvrdené skutočnosti preukázať. Pokiaľ žalobca zakladá svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe iba na skutočnostiach, ktoré eventuálne (hypoteticky) môžu nastať, z týchto dôvodov nemôže jeho návrh obstáť ako dôvodný. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy, či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Všeobecne koncipované a dôkazmi nepodložené tvrdenia nie sú bez ďalšieho postačujúce na to, aby súd návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovel.
13. Správny súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami. Vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody a iného vážneho nenapraviteľného následku, neosvedčil ani splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v § 185 písm. a) SSP.
14. K argumentácií žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť predmetom prieskumu zo strany súdu až vo veci samej, nie však v štádiu posudzovania existencie dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP, ktoré ustanovenie predstavuje určitú formu predbežnej ochrany v danom konaní. Správny súd sa pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže zaoberať námietkami, ktoré k meritu veci smerujú a v rámci rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP.
15. Správny súd tiež uvádza, že ďalším predpokladom priznania odkladného účinku správnej žalobe je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil. Správny súd s odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.
16. Nakoľko vo veci neboli naplnené základné, zákonom vyžadované predpoklady, definované v § 185 písm. a) SSP, správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.