Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

65Cb/79/2026

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: Slovenská autobusová doprava Poprad, akciová spoločnosť, so sídlom: Wolkerova 466, 05849 Poprad, IČO: 36 479 560, právne. zast.: MAPLE & FISH s.r.o., so sídlom Žižkova 22B, 81102 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 718 432, proti žalovanému: TATRA EXPRESS, s. r. o., so sídlom: Námestie slobody 397/2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 55 474 381, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 11.06.2026 podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorým sa domáhal zriadenia záložného práva k peňažným prostriedkom, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného na bankovom účte žalovaného špecifikovaného v návrhu. Zabezpečovacie opatrenie navrhoval zriadiť v prospech žalobcu. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že jeho pohľadávky pochádza z titulu bezdôvodného obohatenia ku ktorému došlo v dôsledku toho, že bývalí členovia predstavenstva žalobcu odčerpali žalobcove peňažné prostriedky prostredníctvom ich bezhotovostných prevodov v prospech bankového účtu žalovaného na základe domnelej zmeny spôsobu výkonu správy Autobusovej stanice Poprad, na základe zmluvy o výkone správy č. 2023/35 zo dňa 24.05.2023 (ďalej aj ako „zmluva o VS“) Žalovaný získal na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie vo výške najmenej 967 487,46 eur. Bezdôvodné obohatenie žalovaného vzniklo ako priamy dôsledok utajeného, systematického a cieleného odčerpávania peňažných prostriedkov žalobcu v prospech bankového účtu žalovaného, na ktorého bývalí členovia predstavenstva domnelo previedli správu AS Poprad, pričom nad žalovaným mali úplnú ekonomickú a právnu kontrolu. Bývalí členovia predstavenstva totiž obaja disponovali plným prístupom k bankovému účtu žalovaného, plným prístupom k jeho e-mailovým schránkam a dokonca disponovali aj splnomocnením na konanie v mene a prospech žalovaného, a to v rozsahu, ktorý kopíroval oprávnenie jeho štatutárneho orgánu, ku ktorému bol navyše bývalý podpredseda predstavenstva v blízkom osobnom vzťahu. Konkrétne šlo o A. B., ako jedinú spoločníčku a konateľku žalovaného, ktorá je inak zamestnaná ako chyžná v Hoteli Devín, a s ktorou mala byť ešte 3 dni predtým, než žalovaný vôbec nadobudol právnu subjektivitu uzatvorená Zmluva o VS, ktorá vytvorila nevyhnutný právny základ pre uzatvorenie ďalších zmlúv o užívaní Autobusovej stanice Poprad (ďalej aj „AS Poprad“). Na základe zmluvy o VS mal žalovaný poskytovať žalobcovi know-how v oblasti správy autobusových staníc výmenou najmä za oprávnenie fakturovať dopravcom využívajúcim AS Poprad poplatky za každý vstup do jej areálu. Tým bývalí členovia predstavenstva spoločne s A. B. prostredníctvom žalovaného odčerpali z prostriedkov žalobcu 967 487,46 eur, a to len za prvých 6 mesiacov účinnosti Zmluvy o VS, ktorej účinnosť dojednali až do 31.12.2033. Tým si bývalí členovia predstavenstva a A. B. vytvorili právny titul

na odčerpanie najmenej 19 mil. eur za obdobie 10 rokov účinnosti Zmluvy o VS. Ďalej uviedol, že zmluva o VS bola pritom rozsudkom Okresného súdu Prešov posúdená ako absolútne neplatná rozhodnutím sp. zn. zo dňa 07.10.2025 a v dôsledku okolností súvisiacich so vznikom žalovaného a následným prenechaním správy AS Poprad práve žalovanému už došlo k vzneseniu celkom 2 obvinení jeho jedinej spoločníčke a konateľke (A. B.) ako aj bývalým členom predstavenstva žalobcu. Ďalej uviedol, že v dôsledku absolútne neplatnej zmluvy o VS a na ňu nadväzujúcich zmlúv o užívaní tak vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 967 487,46 eur, ktorému zodpovedá žalobcova pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ďalej uviedol, že spôsob výkonu funkcie členov štatutárneho orgánu bývalými členmi predstavenstva tvoril aj skutkový základ trestného konania, ktoré je vedené pred Krajským riaditeľstvom Policajného zboru (ďalej aj „KR PZ“) pre zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa ust. , . Trestné konanie, resp. trestné stíhanie bolo začaté vykonaním zaisťovacieho úkonu podľa ust. , a to zaistením peňažných prostriedkov na bankovom účte žalovaného, na čo dal podnet žalobca svojím podaním zo dňa 03.01.2024 (ďalej len „“). K zaisteniu peňažných prostriedkov na bankovom účte žalovaného došlo na základe príkazu dozor konajúceho prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad s č. k.: I PO-V-1/2024/7706-1 zo dňa 03.01.2024 (ďalej len „Príkaz OP PP“). Po vydaní Príkazu OP PP došlo následne aj k vyhotoveniu uznesenia o začatí trestného stíhania zo dňa 04.01.2024. Ďalej uviedol, že KR PZ svojím upovedomením vydaným pod ČVS: KRP-1/2-VYS-PO-2024 zo dňa 25.02.2026 (ďalej len „Upovedomenie KR PZ“) oznámil žalobcovi (ako poškodenému), že žalovanému nebude vznášať obvinenie s odkazom na ust. zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Ďalej uviedol, že práve v dôsledku vydaného upovedomenia je podľa žalobcu založená potreba vydania zabezpečovacieho opatrenia, keďže v súčasnosti sú odčerpané peňažné prostriedky blokované na bankovom účte prostredníctvom prostriedkov trestného práva, avšak z formálneho hľadiska sú blokované na bankovom účte osoby (Žalovaného), voči ktorej KR PZ a ani Okresná prokuratúra Poprad nebude viesť trestné konanie, v dôsledku čoho bezprostredne hrozí ich odblokovanie a umožnenie voľnej dispozície bývalými členmi predstavenstva. Ďalej uviedol, že existenciu tohto rizika pritom potvrdzujú najmä súčasné snahy žalovaného o zrušenie, resp. čiastočné zúženie rozsahu príkazu OP PP, keďže žalovaný sa zjavne domáha odblokovania sumy 239 310,28 eur. Konkrétne, žalovaný dňa 26.05.2026 podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadosť o zrušenie zaistenia v rozsahu 239 310,28 eur (ďalej len „Žiadosť o ZZ“). O Žiadosti ZZ rozhodla Okresná prokuratúra Poprad uznesením s č. k. – 181 zo dňa 07.06.2026 (ďalej len „Uznesenie OP PP II“), ktorým žiadosť o ZZ zamietla. V tejto súvislosti je však významné, že jednak ešte bude rozhodované o opravných prostriedkoch voči Uzneseniu OP PP II, a jednak, že žalovaný je subjektom, voči ktorému Trestné konanie nie je vedené. To by sa navzdory skutočnosti, že pohľadávku žalovaného z jeho bankového účtu možno považovať za výnos z trestnej činnosti mohlo vo výsledku prejaviť v zrušení Príkazu OP PP a v zmarení uspokojenia žalobcovej pohľadávky voči žalovanému. Ďalej uviedol, že z výpisu z bankového účtu žalovaného, ktorý bol zabezpečený KR PZ v Trestnom konaní vyplýva, že voči žalovanému je vedená aj daňová exekúcia pred daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej len „Daňový úrad“) s č. k. 1100000729231 (ďalej len „Daňová exekúcia“). Daňová exekúcia je tak vedená voči pohľadávke z bankového účtu žalobcu, a to z dôvodu, že žalovanému na základe podaného daňového priznania vznikla povinnosť uhradiť daň a po zablokovaní jeho bankového účtu v trestnom konaní vznikol daňový nedoplatok vo výške 165 445,24 eur. Ďalej uviedol, že podaním zo dňa 20.09.2024 si uplatnil právo na majetok tretej osoby, voči ktorému je vedená Daňová exekúcia. Daňový úrad následne rozhodol o uplatnení práva rozhodnutím č. 102903855/2024 zo dňa 07.10.2024, o ktorom Daňový úrad upovedomil žalobcu listom č. 102990439/2024 zo dňa 16.10.2024, a ktorým výkon Daňovej exekúcie odložil až do „rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní“ ktorý súdu predložil. K splneniu podmienky trvania nároku uviedol, že existencia jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplýva z ust. , keďže žalovaný získal plnenie zodpovedajúce pohľadávke bezdôvodného obohatenia na základe absolútne neplatnej zmluvy o VS a na ňu nadväzujúcich zmlúv o užívaní AS Poprad. K potrebe bezodkladnej úpravy pomerov a existencii rizika, že budúca exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená uviedol, že vplyvom vývoja v trestnom konaní, ako aj vplyvom len dočasného odloženia Daňovej exekúcie je založená aj obava, že budúca exekúcia pohľadávky žalobcu by bola bez zabezpečovacieho opatrenia ohrozená. Ďalej uviedol, že voči pohľadávke z bankového účtu je vedená aj Daňová exekúcia pre nedoplatok na dani z pridanej hodnoty, Ďalej uviedol, že za aktuálneho stavu hrozí, že v dôsledku odloženia časti trestného oznámenia týkajúcej sa žalovaného dôjde k zrušeniu zaistenia uskutočneného Príkazom OP PP o čo sa navyše žalovaný aj aktívne pokúsil svojou žiadosťou o ZZ zo dňa 26.05.2026. V takom prípade bude podstatná časť pohľadávky z bankového účtu nevyhnutne skonzumovaná Daňovou exekúciou, v ktorej sa neuplatňuje princíp restitutio in integrum (t. j. obnovenie

pôvodného stavu) a vo zvyšnej časti pohľadávky z bankového účtu žalovaný získa plný prístup k peňažným prostriedkom patriacim žalobcovi. Bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia tak dôjde k podstatnému zhoršeniu právneho postavenia žalobcu a súčasne aj k ohrozeniu budúcej vymožiteľnosti jeho pohľadávky. Ďalej uviedol, že žalovaný od odvolania bývalých členov predstavenstva, t. j. od konca roku 2023, nevykázal žiaden obrat. Z toho dôvodu je zrejmé, že žalovaný v aktuálnej situácii ani len nedokáže uspokojiť pohľadávku žalobcu v celom jej rozsahu. Jediným faktickým výkonom podnikateľskej činnosti žalovaného totiž doposiaľ bolo iba odčerpávanie peňažných prostriedkov žalobcu bývalými členmi predstavenstva, ktorí v rozhodnom čase mali plnú kontrolu nad žalobcom ako aj žalovaným. K rozsahu a primeranosti zabezpečovacieho opatrenia smerujúceho voči žalovanému uviedol, že zabezpečovacie opatrenie „postihujúce“ pohľadávku z bankového účtu neprimerane nezaťažuje žalovaného, keďže v súčasnosti je pohľadávka z jeho bankového účtu ešte stále zaistená aj Príkazom OP PP. Vzhľadom na odmietnutie časti trestného oznámenia vo vzťahu k žalovanému a následnú aktívnu snahu žalovaného o zrušenie príkazu OP PP je však pravdepodobné, že príkaz OP PP bude zrušený, čo jednak vyvoláva obavu z ohrozenia budúcej exekúcie pohľadávky žalobcu a zakladá potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným a jednak to zakladá primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Ani odloženie časti trestného oznámenia totiž žiadnym spôsobom neliberuje žalovaného spod jeho súkromnoprávnej zodpovednosti za vzniknuté bezdôvodné obohatenie. Naopak, táto skutočnosť zakladá potrebu zabezpečenia pohľadávky žalobcu, pričom z hľadiska efektivity vymožiteľnosti žalobcovej pohľadávky je zjavne najhospodárnejšie túto zabezpečovať prostredníctvom pohľadávky z bankového účtu, keďže ku dňu podania tohto návrhu nie je žalobcovi známy žiaden iný majetok žalovaného, z ktorého by mohol svoju pohľadávku uspokojovať. Ďalej uviedol, že to platí aj navzdory tomu, že pohľadávka žalobcu (vo výške 967 487,46 eur) zjavne prevyšuje aktuálny stav pohľadávky z bankového účtu (vo výške 866 260,23 eur) čo len umocňuje žalobcov záver o primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a tiež potvrdzuje aj jeho opodstatnenosť, keďže vzhľadom na vzájomný nepomer pohľadávky žalobcu voči pohľadávke z bankového účtu je zrejmé, že žalovaný s odčerpanými peňažnými prostriedkami nakladal. Ďalej uviedol, že, vo vzťahu k rozsahu, v ktorom žalobca navrhuje zriadiť záložné právo k pohľadávke z bankového účtu je potrebné uviesť, že aj navrhovaný rozsah zabezpečovacieho opatrenia je primeraný, keďže kopíruje rozsah, v ktorom možno viesť exekúciu prikázaním totožnej pohľadávky z totožného bankového účtu (ust. § 93 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku). Z toho dôvodu žalobca navrhoval zriadiť zabezpečovacie opatrenie v rozsahu pohľadávky z bankového účtu, ktorý podlieha budúcej exekúcii. Odkázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR so spis. zn. zo dňa 28.11.2012, sp. zn. zo dňa 09.02.2017 a na uznesenie Krajského súdu v Trnave so spis. zn. zo dňa 03.08.2013. Záverom uviedol, že navrhuje, aby mu uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej voči žalovanému v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia podľa tohto návrhu. K lehote uviedol, že ide o pomerne komplikovanou skutkovou situáciou v prejednávanej veci, kedy už len v rámci konania o tomto návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia tvorí jeho prílohy celkom 87 listinných dôkazov.

2. Žalobca k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil nasledovné listinné dôkazy Notárska zápisnica o osvedčení právne významných skutočností č. NZ 54202/2023 zo dňa 21.12.2023, výpis z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č. 50362/S, zo dňa 05.03.2026, informácie o Žalovanom zverejnené na portály C., Zápisnica o výsluchu A. B. v Trestnom konaní zo dňa 31.07.2024 Zápisnica o výsluchu Bývalého podpredsedu predstavenstva v Trestnom konaní zo dňa 31.07.2024, List vlastníctva č. XXXX evidovaný Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, Informácie o spoločnosti na internetovej stránke SAD, dostupné na: D., E- mailová správa Bývalej predsedníčky predstavenstva zo dňa 26.06.2023 adresovaná p. D. vrátane príloh, E-mailová správa Bývalého podpredsedu predstavenstva zo dňa 15.08.2023 adresovaná p. D. vrátane príloh, E-mailová komunikácia p. D. s Bývalým podpredsedom predstavenstva zo dňa 04.08.2023, Informácie o Bankovom účte Žalovaného zabezpečené v Trestnom konaní, E-mailová komunikácia medzi Bývalým podpredsedom predstavenstva a p. D. zo dňa 24.08.2023, E-mailová komunikácia medzi Bývalým podpredsedom predstavenstva a p. D. zo dňa 31.08.2023, Zápisnica o výsluchu E. F. D. v Trestnom konaní zo dňa 08.08.2024, E-mailová komunikácia medzi Bývalým podpredsedom predstavenstva a p. G. (H. I.) zo dňa 01.06.2023, E-mailová správa p. D. zo dňa 07.07.2023 adresovaná asistentke riaditeľky Žalobcu vrátane príloh, E-mailová komunikácia medzi p. D. a p. G. (H. I.) zo dňa 19.07.2023, E-mailová správa p. D. zo dňa 23.08.2023 adresovaná Bývalému podpredsedovi predstavenstva vrátane príloh, E-mailová komunikácia medzi Bývalým podpredsedom predstavenstva a p. D. zo dňa , E-mailová komunikácia medzi p. J. a p. D. zo dňa

16.10.2023, E-mailová komunikácia medzi p. J. a p. D. zo dňa 17.10.2023, E-mailová komunikácia medzi p. J. a FlixBus CZ s.r.o. zo dňa , E-mailová komunikácia medzi p. D. a FOP Onchul V.I zo dňa vrátane príloh, Splnomocnenie udelené Bývalému podpredsedovi predstavenstva zo dňa 18.05.2023 (dôkaz priložený k Oznámeniu), Zápisnica o výsluchu Bývalej predsedníčky predstavenstva v Trestnom konaní zo dňa 05.08.2024, Preukaz splnomocnenca p. E. G. (H. I.) s platnosťou od 14.06.2023 do 13.05.2033 vydaný pobočkou Slovenskej pošty, a. s, Zmluva o výkone správy autobusovej stanice Poprad zo dňa 24.05.2023,Zmluva o užívaní AS Poprad zo dňa 21.06.2023,Oznámenia o zmene prevádzkovateľa AS Poprad zo dňa 30.05.2023, listy Žalovaného adresované ostatným dopravcom – zaslanie zmlúv o užívaní zo dňa 13.06.2023, Faktúry vystavené ďalším dopravcom, Faktúra č. 032/2023 zo dňa 09.10.2023 znejúca na sumu 424 619,46 EUR s DPH a Faktúra č. 055/2023 zo dňa 20.12.2023 znejúca na sumu 453 817,44 EUR s DPH spoločne s príslušnými výpismi z bankového účtu Žalobcu, Pracovná zmluva E. K. H. zo dňa 13.12.2006, Zmluva o výkone funkcie člena dozornej rady E. K. H. zo dňa 31.03.2021, Dodatok k pracovnej zmluve E. K. H. zo dňa 03.04.2023, Pozvánka na zasadnutie dozornej rady SAD Poprad spoločne s údajmi o jej doručení E. K. H. zo dňa 15.12.2023, Preberací protokol k podkladom rokovania dozornej rady zo dňa 15.12.2023 (11:08 hod.), Oznámenie E. K. H. o vzdaní sa funkcie člena dozornej rady zo dňa 15.12.2023, Uznesenie o vznesení obvinenia s ČVS: KRP-1/2-VYS-PO-2024 zo dňa 05.12.2025, E-mailová správa p. D. adresovaná Bývalému podpredsedovi predstavenstva zo dňa 30.05.2023, Zápisnica zo zasadnutia dozornej rady Žalobcu zo dňa 09.01.2024, Zápisnica o výsluchu E. H. L. v Trestnom konaní zo dňa 16.09.2024, Sťažnosť A. B. v Trestnom konaní zo dňa 29.01.2025, Faktúry za energie do AS Poprad – obdobie 07-12/2023, Uznesenie Okresného súdu Prešov s č. k. -119 zo dňa 05.02.2024, Uznesenie Krajského súdu v Košiciach s č. k. - 116 zo dňa 28.06.2024, Zápisnica o pojednávaní v konaní so spis. zn. zo dňa 07.10.2025, Dodatky k pracovným zmluvám vybraných zamestnancov, Pracovná zmluva p. H. J., Podniková kolektívna zmluva Žalobcu platná a účinná v roku 2023, Sumár odstupné – tabuľka, Výpis z účtu Žalobcu – potvrdenie o úhrade odstupného, Dohody a oznámenia o skončení pracovného pomeru Vybraných zamestnancov so Žalobcom zo dňa 19. až 20.12.2023, Zmluva o výkone funkcie člena predstavenstva (Bývalý podpredseda predstavenstva) zo dňa 10.12.2021, Pracovná zmluva zo dňa 22.02.2019 (Bývalý podpredseda predstavenstva), Dodatok č. 1 k Pracovnej zmluve Bývalého podpredsedu predstavenstva zo dňa 03.04.2023, Zmluva o výkone funkcie člena predstavenstva (Bývalá predsedníčka predstavenstva) zo dňa 15.03.2019 a zo dňa 15.03.2023, Zmluva o individuálnej mzde Bývalá predsedníčka predstavenstva zo dňa 13.07.2023, Zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 01.12.2018 uzatvorená medzi Žalobcom a IVD, Prehľady faktúr uhradených IVD za obdobie 01/2021 až 12/2023, faktúra č. 0262023 znejúcu na sumu 24 750,- EUR vystavená subjektom IVD, faktúra č. 23-6-2023 znejúca na sumu 8 600,- EUR vystavené subjektom COSA,faktúry č. 23-042023, č. 23-062023 a č. 23-072023 v súhrnnej výške 21 400,- EUR vystavené subjektom MOVIA, Uznesenie Okresného súdu Prešov so spis. zn. zo dňa 23.04.2024, Uznesenie Krajského súdu v Košiciach so spis. zn. zo dňa 26.09.2024, Uznesenie Okresného súdu Prešov so spis. zn. zo dňa 03.04.2025, Uznesenie Krajského súdu v Košiciach so spis. zn. zo dňa 24.09.2025, Uznesenie Okresného súdu Poprad so spis. zn. zo dňa 17.06.2024, Uznesenie Krajského súdu v Prešove so spis. zn. zo dňa 26.09.2024, Uznesenie Okresného súdu Prešov so spis. zn. zo dňa 04.11.2024, Uznesenie Krajského súdu v Košiciach so spis. zn. zo dňa 19.08.2025, Uznesenie Okresného súdu Poprad so spis. zn. zo dňa 12.08.2024, Uznesenie Krajského súdu v Prešove so spis. zn. zo dňa 10.04.2025, Uznesenie Okresného súdu Poprad so spis. zn.19C/90/2025 zo dňa 28.11.2025, s návrhom na zaistenie peňažných prostriedkov na Bankovom účte zo dňa 03.01.2024, Príkaz prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad s č. k.: I PO-V-1/2024/7706-1 zo dňa 03.01.2024, Uznesenie Okresného súdu Poprad uznesením so spis. zn. zo dňa 04.12.2024, Uznesenie o vznesení obvinenia s ČVS: KRP-1/2-VYS-PO-2024 zo dňa 18.01.2025, Sťažnosť M. G. N. zo dňa 29.01.2025, Sťažnosť M. M. zo dňa 29.01.2025, Uznesenie Krajskej prokuratúry v Prešove s č. k. -14 zo dňa 17.04.2025, Upovedomenie Generálnej prokuratúry SR s č. IV/1 Pz 244/25/1000-6, IV/1 Pz 245/25/1000-5, IV/1 Pz 246/25/1000-5 zo dňa 12.08.2025, Upovedomenie KR PZ s ČVS: KRP-1/2-VYS-PO-2024 zo dňa 25.02.2026, uznesenie Okresnej prokuratúry Poprad s č. k. – 181 zo dňa 07.06.2026, Upovedomenie o začatí trestného stíhania zo dňa 09.04.2025, Uplatnenie práva na majetok tretej osoby, voči ktorému je vedená daňová exekúcia zo dňa 20.09.2024, List Daňového úradu Banská Bystrica č. 102990439/2024 zo dňa 16.10.2024.

3. Podľa (ďalej ako „“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

5. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

6. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa ustanovenia (ďalej aj ako „TP“), ak skutočnosti nasvedčujú tomu, že peňažné prostriedky na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky alebo iné peňažné prostriedky sú nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz, aby peňažné prostriedky boli zaistené. Príkaz na zaistenie podľa prvej vety sa môže týkať aj peňažných prostriedkov dodatočne došlých na tento účet vrátane príslušenstva, ak sa dôvod zaistenia vzťahuje aj na ne.

10. Podľa , so zaistenými peňažnými prostriedkami možno nakladať len po predchádzajúcom písomnom súhlase predsedu senátu a v prípravnom konaní prokurátora. Pokiaľ trvá zaistenie, sú neúčinné všetky právne úkony a uplatnenia nárokov voči zaisteným peňažným prostriedkom.

11. Podľa , súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

12. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

13. Podľa , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

14. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či žalobca zabezpečovacieho opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. K návrhu musí žalobca zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

15. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva podľa a nasl. , ktoré v prípade plurality záložných veriteľov garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná.

16. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Vzťah medzi neodkladnými a zabezpečovacími opatreniami je vyjadrený v . Je možné konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. Predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: (i) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, (ii) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, (iii) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a (iv) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

17. Jedným z predpokladov je, že zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento konkrétny peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ďalším predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pri skúmaní obavy z budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Zabezpečovacie opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia povinný dbať na to, aby ujma osoby, proti ktorej zabezpečovacie opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa.

18. v súvislosti s vyššie citovanými ustanovenia a nasl. , výslovne vyžaduje, aby žalobca uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí preto žalobca opísať skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie zabezpečovacieho opatrenia do úvahy. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 22. 07. 1997 (R 20/1998): „Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.“

19. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a pripojených listinných dôkazov má súd za to, že zo strany žalobcu neboli preukázané predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca sa návrhom domáhal zriadenia záložného práva k finančným prostriedkom nachádzajúcim sa na bankovom účte žalovaného. V zhode s právnym názorom žalobcu má súd za to, že peňažné prostriedky nachádzajúce sa na bankovom účte žalovaného môžu byť predmetom záložného práva a teda aj predmetom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V súvislosti s tým súd dodáva, že v návrhu a pripojenými prílohami bolo osvedčené, že bankový účet na ktorom sa nachádzajú finančné prostriedky je bankovým účtom žalovaného. Pri formulácii petitu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na zabezpečenie pohľadávky z bankového účtu je potrebné, aby bola presne špecifikovala pohľadávka z účtu v banke, ku ktorej sa zriaďuje záložné právo, pričom petit (a následne aj výrok súdu) musí byť formulovaný tak, aby bolo zrejmé, ku ktorej časti pohľadávky sa vzťahuje zabezpečovacie opatrenie a ku ktorej časti pohľadávky z účtu v banke sa nevzťahuje z dôvodu, že nepodlieha exekúcii, čo bolo žalobcom v podanom návrhu splnené, keď ten

jasne špecifikoval pohľadávku ku ktorej sa zabezpečovacie opatrenia má vzťahovať, ako aj tú časť, vo vzťahu ku ktorej sa nevzťahuje.

20. V súvislosti s rozhodovaním o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je pre súd rozhodujúci stav v čase rozhodovania súdu. Z návrhu vyplýva, že zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáha za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky z bezdôvodného obohatenia sa žalovaného. Žalobca poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 17.10.2024, ktorým súd určil, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným vyplývajúci zo zmluvy o VS tu nie je. S prihliadnutím na skutkové vymedzenie podaného návrhu vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke a jej výške možno konštatovať, že v konaní bola osvedčená žalobcom aj pohľadávka svedčiaca žalobcovi voči žalovanému. ktorej zabezpečenia sa podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáha.

21. Predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia však je aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov a existencia dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie. Súd má za to, že v danom prípade žalobca uvedené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil. Z podaného návrhu vyplýva, že finančné prostriedky nachádzajúce sa na bankovom účte žalovaného sú v čase rozhodovania o podanom návrhu v celom rozsahu zaistené príkazom prokurátora, na základe ktorého banka od jeho doručenia nesmie s peňažnými prostriedkami vykonávať žiadne operácie ani s nimi inak nakladať. Kým toto zaistenie trvá, žalovaný nemá žiadnu legálnu možnosť s prostriedkami manipulovať, prevádzať ich či ukrývať. Pokiaľ banke nebol doručený formálny príkaz na zrušenie zaistenia, blokácia majetku trvá a peniaze sú pre žalovaného neprístupné. Okrem uvedeného z predložených rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní vyplýva, že trestné konanie je vedené voči viacerým podozrivým zo spáchania trestného činu, pričom peňažné prostriedky nachádzajúce sa na bankovom účte žalovaného boli zablokované z dôvodu podozrenia, že pochádzajú z ich trestnej činnosti. Samotné nevznesenie obvinenia voči žalovanému automaticky neruší majetkové zaistenie a to aj s prihliadnutím na existenciu viacerých podozrivých a podozrenia orgánov činných v trestnom konaní o tom, že zaistené finančné prostriedky pochádzajú z ich spoločnej trestnej činnosti. Uvedené nevyplýva ani z rozhodnutia o žiadosti žalovaného o zrušenie príkazu, o ktorom bolo rozhodnuté v trestnom konaní. Tak ako bolo uvedené vyššie pre súd je vo vzťahu k rozhodnutiu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Z obsahu pripojených listín nebolo osvedčené, že by nevznesením obvinenia voči žalovanému, ako právnickej osobe, malo spôsobiť zrušenie príkazu prokurátora v trestnom konaní, keďže trestné konanie je ďalej vedené voči ďalším podozrivým zo spáchania trestného činu, pričom orgány činné v trestnom konaní zároveň vyslovili podozrenie je zaistené finančné prostriedky na bankovom účte žalovaného majú pochádzať z trestnej činnosti. Na základe subjektívneho presvedčenia o potencionálnych budúcich rozhodnutiach v trestnom konaní nemožno obmedziť vlastnícke právo žalovaného vo väčšom rozsahu než už nariadenými príkazmi je obmedzené Žalobcom tvrdená obava z konania žalovaného je v čase rozhodovania súdu s prihliadnutím na uvedené objektívne dôvody vylúčená pre skutočnosť, že finančné prostriedky sú zaistené pre účely trestného konania, ktoré je aj naďalej vedené. Nedôvodné sú podľa súdu aj tvrdenia žalobcu o obave z ohrozenia budúcej exekúcie s poukazom na to, že žalovaný už s finančnými prostriedkami manipuloval a poukazom na prebiehajúcu exekúciu daňového úradu. V návrhu podľa súdu neboli osvedčené také konkrétne kroky žalovaného, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že ten sa snaží zmariť prípadnú budúcu exekúciu. Aj z oznámenia daňového úradu vyplýva, že daňová exekúcia je odložená do právoplatného skončenia trestného konania. Žalobca neosvedčil skutočnosť, že sa žalovaný mieni zbaviť, alebo že by sa aktívne zbavoval aj svojho majetku (pričom okrem finančným prostriedkov na jeho bankovom účte to môže byť napríklad hnuteľný majetok, ktorého žalovaný môže byť vlastníkom a ktorý nemusí byť známy z verejne dostupných informácií) s úmyslom ohroziť výkon súdneho rozhodnutia. Obava z ohrozenia exekúcie, predstavuje jednu zo zákonných podmienok, pričom nesmie byť založená len na subjektívnom vnímaní navrhovateľa, ale ide o kategóriu, ktorá musí byť do najvyššej možnej miery objektivizovaná. Hrozba toho, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a bezprostredná, čo v danom prípade osvedčené nebolo. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na to, že možno predpokladať, že žalovaný je vlastníkom aj iného majetku, a teda ani v tomto prípade by nebolo dôvodné sa domnievať, že by bola daná obava, že exekúcia bude ohrozená.

22. Odhliadnuc od uvedeného súd dodáva, že zabezpečenie pohľadávky žalobcu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa zabezpečia prostriedky na účte žalovaného nemusí naplniť samotný účel zabezpečovacieho opatrenia. Pre naplnenie účelu zabezpečovacieho opatrenia je totiž

rozhodujúci tzv. moment prekvapenia dlžníka (žalovaného), ktorý má na účte finančné prostriedky, ktorý dobrovoľne nesplnil svoj dlh a nepredpokladá, že sa mu znemožní tieto finančné prostriedky previesť alebo vybrať. Majiteľ účtu (žalovaný) by sa tak nemal dozvedieť o nariadení zabezpečovacieho opatrenia skôr, ako mu banka odmietne vyplatiť peňažné prostriedky z účtu z dôvodu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Moment prekvapenia sa však pri zabezpečovacích opatreniach nemusí dostaviť, keď podľa zákonnej úpravy má súd povinnosť doručiť uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia stranám, teda aj žalovanému, do troch dní odo dňa jeho vyhotovenia. Ak totižto žalovaný získa vedomosť o zabezpečovacom opatrení skôr, mohol by využiť čas medzi tým, čo mu bolo doručené uznesenie o jeho nariadení, a okamihom účinnosti záložného práva voči banke.

23. Uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia síce je vykonateľné doručením, ale záložné právo sa zriadi už okamihom vydania uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Týmto momentom však záložné právo k pohľadávke z účtu v banke nevzniká, pretože na jeho vznik je potrebný zápis do príslušného registra (Notárskeho centrálneho registra záložných práv). A hoci záložné právo vzniká registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv, banka ním nie je viazaná, pretože na to aby bolo záložné právo účinné aj voči banke ako poddlžníkovi je potrebné banke predložiť výpis z registra záložných práv. Kým sa uskutoční celý tento proces, odporca už môže mať vedomosť o nariadenom zabezpečovacom opatrení a môže svoje disponibilné prostriedky vybrať z účtu, ktorý je špecifikovaný v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a uložiť na inom účte, ktorého sa záložné právo netýka, a tým by sa minul účinok celého zabezpečovacieho opatrenia. Aj v tejto súvislosti sa súdu javí ako lepšia možnosť na dosiahnutie sledovaného cieľa nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by smerovalo voči odporcovi a banke. Pri neodkladnom opatrení totižto nie je potrebná registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv, a rovnako ako pri zabezpečovacom opatrení je uznesenie o neodkladnom opatrení vykonateľné doručením, tzn. že po doručení uznesenia o neodkladnom opatrení by bola banka povinná okamžite zablokovať finančné prostriedky na účte žalovaného.

24. Na základe vyššie uvedeného, ako aj na základe skutočností uvedených v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho nariadenia a listinných dôkazov predložených žalobcom, dospel súd k záveru, že žalobca dostatočne obavu potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie, čím neboli splnené všetky zákonnom predpokladané podmienky v zmysle a nebolo možné návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. Súd preto návrh žalobcu postupom podľa v spojení s zamietol. Pre úplnosť súd dodáva, že v prípade, že sa v budúcnosti zmenia skutkové okolnosti, žalobca môže podať nový návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

25. Podľa , na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

26. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa pomeru úspechu vo veci. žalovaný bol plne úspešný avšak mu v konaní žiadne trovy nevznikli a z uvedeného dôvodu mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Uvedené rozhodnutie predstavuje z hľadiska trov konania konečné rozhodnutie, teda bez rozhodnutia o výške náhrady trov konania po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne vo vyhotovení dvojmo na súd prvej inštancie (Okresný súd Banská Bystrica). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.