Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/45/2024

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej, v spore žalobcu: Slovenská autobusová doprava Poprad, a. s., so sídlom Wolkerova 466, 058 49 Poprad, IČO: 36 479 560, právne zastúpený: MAPLE & FISH s. r. o., so sídlom Žižkova 22B, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 718 432, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Miloš Čičmanec, s.r.o., so sídlom Petra Jilemnického 5778/43, 058 01 Poprad, IČO: 53 530 926, o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. -165 zo dňa 17.06.2024, takto jednomyseľne

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že cit.: „Zakazuje žalovanej akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami spôsobom - previesť vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam na tretiu osobu, alebo ich zaťažiť akýmkoľvek právom tretej osoby, ani ich akokoľvek znehodnotiť, ani uzavrieť akúkoľvek nájomnú zmluvu na uvedené nehnuteľnosti, resp. zmluvu oprávňujúcu tretiu osobu na ich užívanie: nachádzajúcimi sa v k. ú. E., obec: E., okres: E., zapísanými na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálnym úradom: bytom č. XXX, nachádzajúci sa na X. E., vchod č. XX polyfunkčnej budovy so súpisným číslom X, popis stavby: Polyfunkčný objekt PALACE HILL I, postavenej na pozemku parcely reg. „C“ s parc. č. 628, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1168 m2 , a k tomu prislúchajúci spoluvlastníckym podielom o veľkosti 6080/344385 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (polyfunkčnej budovy), na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely reg. „C“ s parc. č. 628, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1168 m2 ; nachádzajúcimi sa v katastrálnom území E., obec: E., okres: E., zapísanými na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálnym úradom,: spoluvlastníckym podielom o veľkosti 6080/344385 na pozemku reg. „C“ s parc. č. 625/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 572 m2 , spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6080/344385 na pozemku reg. „C“ s parc. č. 627/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 150 m2 ; a nachádzajúcimi sa v k. ú. E., obec: E., okres: E., zapísanými na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálnym úradom, : spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/16 na pozemku reg. „C“ parc. č. 630/3, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 137 m2 , do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej o určenie odporovateľnosti právneho úkonu sp. zn. . O trovách konania bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.“ 2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. a , a , , a , , (ďalej len „“); , a , až 4 a .

3. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že o vymáhateľnú pohľadávku ide v prípadoch, ak túto možno vymáhať v základnom konaní, pričom sa nevyžaduje, aby šlo o pohľadávku judikovanú, t. j. priznanú právoplatným rozhodnutím súdu. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že je daná aktívna a pasívna legitimácia v danom spore. Súd ďalej uviedol, že je zrejmé že po podaní Oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu dňa 03.01.2024, adresovaného Okresnej prokuratúre Poprad, došlo k prevodu predmetných nehnuteľností dňa 28.03.2024 uzavretím Darovacej zmluvy medzi dcérou žalovanej a žalovanou a k zavkladovaniu vlastníckeho práva v prospech žalovanej. Bez vykonania riadneho dokazovania vo veci samej by bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatňovaný žalobkyňou vo veci samej o určenie neúčinnosti právneho úkonu, je očividne vylúčený. Vo veci samej sa totiž žalobkyňa domáha určenia neúčinnosti voči nej, darovacej zmluvy uzavretej medzi darcom dcérou žalovanej a obdarovanou žalovanou, ktorý nárok žalobca odôvodňuje tým, že má vymáhateľnú pohľadávku voči dcére žalovanej, titulom náhrady škody uplatnenej v trestnom konaní, obchodnom a pracovnom konaní. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, či je žaloba dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Súd je tiež toho názoru, že v danom prípade je splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že existuje obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Vo veci samej sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu, čo znamená, že v prípade úspechu žaloby, by bol odporovateľný právny úkon (darovacia zmluva) voči veriteľovi (žalobca) relatívne neúčinná, čo znamená, že žalobca ako veriteľ, by sa mohol na základe právoplatného rozsudku domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu sporného právneho úkonu. Právoplatný rozsudok v odporovom konaní sa totiž vzťahuje na konkrétny exekvovateľný majetok, a nie na osobu žalovanej ( ), ktorá sa nestáva povinnou v exekúcii, ale právne účinky úspešného odporu sa prejavia voči žalovanej v tom zmysle, že v rámci exekučného konania proti dlžníkovi, je povinná strpieť vedenie exekúcie (speňaženie) na predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého bola účastníkom. Veriteľ teda môže viesť proti povinnému dlžníkovi exekúciu za rovnakých podmienok, ako keby k spornému prevodu nedošlo iba s tým rozdielom, že exekúciou postihnutý majetok patrí osobe, ktorá mala z odporovaného úkonu prospech, a ktorá je povinná takúto exekúciu strpieť (žalovaná). Prípadná exekúcia by však mohla byť ohrozená, ak by žalovaná ešte pred právoplatným skončením konania o neúčinnosti právneho úkonu previedla sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, v ktorom prípade by uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku vydaného v tomto konaní nebolo možné. Exekúciu by v tom prípade bolo možné viesť na iný majetok žalovanej (adresáta odporu), a to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho úkonu, čo však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho rozhodnutia, ukladajúceho adresátovi odporu povinnosť na náhradu v zmysle , v časti vety za bodkočiarkou. Takýto postup by však bol značne neefektívny a viedol by len k množeniu súdnych sporov. Je žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam nevznikali zmeny, pretože autoritatívne súdne rozhodnutie by sa mohlo stať problematické zrealizovať, pokiaľ by medzičasom nehnuteľnosti boli prevedené a ich vlastníctvo by svedčalo v prospech iného. Preto je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov nariadeným neodkladným opatrením, čím pominie hrozba zmarenia prípadnej exekúcie, dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a umožní sa ničím nerušené judikovanie súdu vo veci samej. Zároveň tým nedôjde ani k obmedzeniu, či ohrozeniu práv žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu, nakoľko žalovaná nebude žiadnym spôsobom obmedzovaná v ich bežnom užívaní. Súd poukazuje na to, že z konštantnej rozhodovacej činnosti odvolacích súdov vyplýva, že práve v takomto type konaní (o odporovacej žalobe, pozn.) je nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zabráni ďalším prevodom nehnuteľností, dôvodné - porovnaj napr. rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. , Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.5Co/278/2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn. , Krajského súdu v Prešove sp. zn.18Co/44/2015 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. . Žalobca osvedčil, že voči dcére žalovanej ako zmluvnej strane odporovateľného právneho úkonu, má vymáhateľnú pohľadávku minimálne vo výške 1.234.429,93 eur (už vzniknutá škoda) v súlade s . Je osvedčené, že dcéra žalovanej darovacou zmluvou previedla uvedené nehnuteľnosti na žalovanú, čo sa javí ako konanie, ktorým sa zbavuje majetku aj v dôsledku začatého trestného stíhania a možných trestov. Pre úspech predmetnej žaloby o neúčinnosť právneho úkonu je potrebné splnenie predpokladov (ukrátenie veriteľa úkonom, včasnosť žaloby, blízky vzťah medzi dlžníkom a stranou ukracujúceho právneho úkonu). Žalobca osvedčil konanie dcéry žalovanej, ktoré by

podstatnou mierou ovplyvňovalo jej majetkové pomery. Na podklade Darovacej zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva v podiele 1/1 k celku v prospech žalovanej k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. E., obec: E., okres: E., zapísaných na LV č. XXXX, bytu č. XXX, na X. poschodí, vo vchode č. XX polyfunkčnej budovy so súp. č. X, E. F. E. G. H., postavenej na pozemku parcely reg. „C“ s parc. č. 628, a k tomu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6080/344385 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (polyfunkčnej budovy), na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely reg. „C“ s parc. č. 628; nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. E., obec: E., okres: E., zapísaných na LV č. XXXX, ako spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6080/344385 na pozemku reg. „C“ s parc. č. 625/1, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6080/344385 na pozemku reg. „C“ s parc. č. 627/1; a nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území E., obec: E., okres: Poprad zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálnym úradom, ako: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/16 na pozemku reg. „C“ s parc. č. 630/3, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 137 m2 , ktorý Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor povolil rozhodnutím č. V-875/2024 zo dňa 28.03.2024. Je zrejmé, že bola osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená, a teda je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vyhovel v plnom rozsahu. Žalobca v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nešpecifikoval časové obdobie trvania neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle určil, že nariadené neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas, a to do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej o určenie odporovateľnosti právneho úkonu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. .

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne v súlade s aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené ( ), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( . 6. Žalovaná v odvolaní uviedla, že neobstojí argument žalobcu, že veľký senát Najvyššieho súdu SR sa údajne v rozhodnutí sp. zn. priklonil k záverom z rozhodnutia R 44/2001 – Najvyšší súd SR tu len skonštatoval, že existujú dva protichodné názory a senát, ktorý sa obrátil na veľký senát, sa má k jednému z nich prikloniť. Žalobca pritom voči žalovanej, resp. voči I. I. J. B. ako dcére žalovanej, ktorá pôsobila u žalobcu ako generálna riaditeľka a zároveň predsedníčka predstavenstva žalobcu ku dnešnému dňu nedisponuje žiadnou „vymáhateľnou“ pohľadávkou. V tejto súvislosti nemôže obstáť ani argumentácia súdu uvedená v uznesení o nariadenom neodkladnom opatrení (bod 4), že žalobca osvedčil vymáhateľnú pohľadávku voči dcére žalovanej minimálne v sume 1.234.429,93 eur (údajná už vzniknutá škoda). Argument súdu nevychádza zo žiadnych relevantných dôkazov predložených v konaní. Voči dcére žalovanej sa nevedie žiadne trestné stíhanie a nie je voči nej vedené žiadne civilné konanie, v ktorom by si uplatňoval žalobca akýkoľvek peňažný nárok z titulu vzniknutej škody. Žalobca nedisponuje pohľadávkou, ktorá by mohla byť vymáhateľná na súde v základnom konaní, pretože dcéra žalovanej pri výkone svojej činnosti u žalobcu na pozíciách riaditeľky ani predsedníčky predstavenstva nikdy žalobcovi žiadnu škodu nespôsobila, vždy konala s odbornou starostlivosťou tak, ako jej to predpisoval (pri pozícii riaditeľky a neskôr generálnej riaditeľky) a (pri štatutárnej pozícii predsedníčky predstavenstva). Žalobca v tomto konaní nie je aktíve vecne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby voči žalovanej, keďže absentujú základné prvky pre aplikovanie odporovacej žaloby – vymáhateľná pohľadávka žalobcu ako veriteľa a úmysel poškodiť veriteľa.

Žalovaná a jej dcéra majú za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal naplnenie základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca len vo všeobecnej rovine uvádza výšku domnelej škody, ktorá mu mala konaním dcéry žalovanej vzniknúť. Základným predpokladom vzniku škody, okrem iného, je aj úbytok na majetkových hodnotách, resp. nenavýšenie majetkových hodnôt žalobcu v dôsledku porušenia zákonnej alebo zmluvnej povinnosti. Zmluva, na ktorú sa žalobca odvoláva v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, „zmluva AS Poprad“, obsahovo nezodpovedá zmluve o správe. Predmetom zmluvy o správe je odplatné zverenie autobusovej stanice „AS Poprad“ žalobcom TATRA EXPRESSu, ktorý má byť správcom tejto stanice.

Zo žalobcom uvádzanej zmluvy má priamy hospodársky prospech práve žalobca, nakoľko na základe tejto zmluvy TATRA EXPRESS za umožnenie výkonu správy „AS Poprad“ uhrádzal sumu 4.900,- eur bez DPH mesačne žalobcovi. Až následne, z pozície správcu autobusovej stanice „AS Poprad“, TATRA EXPRESS so žalobcom ako prevádzkovateľom siete autobusov uzatvoril druhú zmluvu, Zmluvu o užívaní priestorov autobusovej stanice v Poprade a Kežmarku zo dňa 21.06.2023 (ďalej len „zmluva o užívaní“), predmetom ktorej je umožnenie užívania stanice „AS Poprad“ jej správcom, ktorým je TATRA EXPRESS, dopravcovi, ktorým je žalobca, a to odplatne, s tarifne stanovenými sumami za každý vstup autobusu žalobcu a parkovanie na danú autobusovú stanicu. Žalobca tak prevažnú časť domnelej škody zakladá na zmluve, na základe ktorej takéto náklady (a následne škoda) ani len nemohli vzniknúť. Žalobcom vyčíslenú výšku škody, ako aj dôvod jej vzniku, rovnako bez náležitého zistenia skutkového stavu prevzal aj súd, z čoho je jednoznačné, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca za „pokútny“ považuje a vo svojom návrhu poukazuje na dátum uvedený na zmluve o správe (žalobcom označená ako „zmluva AS Poprad“). Zmluva mala byť podľa tvrdenia žalobcu uzatvorená dňa 24.05.2023, t. j. ešte pred vznikom samotného TATRA EXPRESS-u (ktorý vznikol až 27.05.2023). Je zrejmé, že sa jedná len o zrejmú nesprávnosť, chybu v písaní. K reálnemu plneniu vzájomných práv a povinností zmluvných strán z tejto zmluvy došlo až za mesiac júl 2023. Je nesporné, že odkedy dcéra žalovanej začala vykonávať činnosť u žalobcu, došlo k výraznému navýšeniu obratu a výnosov žalobcu z jeho podnikateľskej činnosti, ako aj zhodnocovaniu jeho majetku bez potreby výrazných investícií priamo zo strany žalobcu. Spoločnosť TATRA EXPRESS nebola založená „v tajnosti a tichosti“ dcérou žalovanej a p. I., ale práve naopak, ide o výsledok dlhodobých diskusií v rámci vnútorných štruktúr žalobcu. O založení TATRA EXPRESSU, jeho činnosti vedeli nielen členovia dozornej rady, ale najmä akcionári žalobcu. Na základe zmluvy o správe žalobca poveril správou „AS Poprad“ TATRA EXPRESS. Na základe zmluvy o užívaní umožňuje správca stanice „AS Poprad“ (TATRA EXPRESS) dopravcom odplatné užívanie stanice (tarifné poplatky za vstupy a parkovania autobusov), pričom v podstate 99 % autobusovej dopravy zabezpečuje žalobca. Náklady, ktoré žalobca vynaloží za užívanie stanice „AS Poprad“, si následne žalobca má právo (podľa čl. 1 bod 5 pôvodnej zmluvy s PSK, čl. 5.2.2 novej zmluvy s PSK) nárokovať od Prešovského samosprávneho kraja (ďalej len „PSK“) ako od subjektu verejnej správy, ktorý zastrešuje zabezpečenie autobusovej dopravy v Prešovskom kraji. Na tento nárok má žalobca právny nárok na základe zmlúv o službách, ktoré mal/má uzatvorené s PSK. Finančné prostriedky, ktoré TATRA EXPRESS nakumuluje od žalobcu, následne v zmysle obchodného plánu TATRA EXPRESS spätne investuje do infraštruktúry žalobcu. O každom kroku predstavenstva vrátane založenia a fungovania TATRA EXPRESSU mal vedomosť a náležite informácie p. K. K. ako jediný konateľ a spoločník majoritného akcionára žalobcu. Ten sa zúčastňoval pravidelne nielen valných zhromaždení, ale aj predstavenstiev žalobcu, na ktorých bola téma spolupráce s TATRA EXPRESS preberaná a vysvetľovaná, mimo iného sa zúčastnil napr. aj predstavenstva žalobcu zo dňa 15.06.2023 (bod 6), na ktorom sa schválilo uzatvorenie zmluvy o správe s TATRA EXPRESS, alebo predstavenstva žalobcu zo dňa 03.04.2023, na ktorom sa začalo uvažovať o spolupráci s TATRA EXPRESS, t. j. oddelenie hospodárenia správy staníc od dopravných služieb (uznesenie č. 1). E. K. mal zároveň nastavené automatické preposielanie e-mailov prijímaných na e-mailovú adresu sekretariátu žalobcu (D.) a ekonomické oddelenie žalobcu (L.), na ktoré taktiež pravidelne prichádzali informácie súvisiace s projektom TATRA EXPRESSu. Pán K. využíval parkovisko v areáli „AS Poprad“ aj v čase, kedy už jeho správcom bol TATRA EXPRESS (od 01.07.2023), ktorý bol výrazne označený pri vstupe na toto parkovisko ako správca. Pán K. spolu s pánom I. D., jeho osobným poradcom, niekoľkokrát na stretnutiach či už s dcérou žalovanej ako predsedníčkou predstavenstva, alebo s p. I. ako podpredsedom predstavenstva, celý projekt TATRA EXPRESS vychválili a vyzdvihli prácu vtedajšieho predstavenstva v tejto súvislosti, o čom existujú zvukové záznamy. Dcéra žalovanej nemala žiaden majetkový prospech z činnosti TATRA EXPRESSu a ani z jej založenia. V tomto prípade žalobcovi žiadna škoda nevznikla, pretože nedošlo k úbytku jeho majetku. O čo sa totiž reálny majetok žalobcu znížil platením poplatkov za užívanie „AS Poprad“ jeho autobusmi, to si žalobca môže nárokovať od Prešovského samosprávneho kraja na základe zmlúv, ktoré s ním mal/má uzatvorené. Dcéra žalovanej (a celé vtedajšie predstavenstvo žalobcu v rozhodnom období) vždy konala v mene žalobcu s odbornou starostlivosťou a v prospech žalobcu. Žalobca má vďaka už popísanej „schéme TATRA EXPRESS“ výrazný hospodársky prospech, ktorý by nebol býval dosiahol, pokiaľ by nebolo konania dcéry žalovanej.

Žalovaná nesúhlasí ani s argumentom žalobcu ohľadne konkurenčných záujmov medzi žalobcom a TATRA EXPRESS. Podstatná časť podnikateľskej činnosti a smerovanie žalobcu je zamerané na vnútroštátnu pravidelnú autobusovú dopravu a vnútroštátnu nepravidelnú autobusovú doprava, ktoré nie sú predmetom podnikania spoločnosti TATRA EXPRESS. Žalobcovi nevznikla žiadna škoda ani z titulu uhrádzania faktúr za energie za prevádzku autobusovej stanice „AS Poprad“. Náklady za spotrebu elektrickej energie sa spoločnosti TATRA EXPRESS fakturovali raz ročne. Náklady za energie spotrebované jednotlivými prevádzkami v rámci budovy pri „AS Poprad“ nemali byť fakturované TATRA EXPRESSu, keďže ten mal v správe len priestor pre parkovanie autobusov a nie administratívnu budovu v rámci „AS Poprad“. Tie mali byť fakturované jednotlivým nájomcom priestorov v tejto budove. Dôvodom priznania odstupného vybraným zamestnancom bolo ich osobné zapojenie sa do prípravy dokumentácie pre verejné obstarávania v súvislosti so zákazkami zadanými PSK, do ktorých sa žalobca zapájal a v ktorých bol úspešný. V pomere k hodnote vysúťaženej zákazky tak vyplatené odstupné predstavuje zanedbateľnú čiastku (cca 0,1% z hodnoty zákazky). Zároveň nie je pravdou, že všetci zamestnanci, ktorým bolo priznané odstupné, vzápätí podali výpoveď. Mnoho takto „odmenených“ zamestnancov však v pracovnom pomere u zamestnávateľa zotrváva dodnes (napr.: M. F., H. A., N. O., D. J.), pričom niektorí z nich k svojim pracovným zmluvám podpisovali dodatky, ktorých predmetom bola premena odstupného na odmenu, ktorá im bola aj vyplatená. Priznaním odstupného zamestnancom žalobcu vtedajšie predstavenstvo nesledovalo úmysel poškodiť žalobcu ako zamestnávateľa. Pokiaľ ide o navyšovanie mzdy dcéry žalovanej, toto bolo schválené dozornou radou žalobcu. Aj v prípade, pokiaľ by v tejto súvislosti vznikla žalobcovi škoda, je za ňu primárne zodpovedná dozorná rada žalobcu. Dcéra žalovanej si pri výkone svojich povinností, najmä z pozície predsedníčky predstavenstva žalobcu počínala s požadovanou odbornou starostlivosťou, výsledkom jej činnosti v žiadnom prípade nebola pre žalobcu škoda, ale práve naopak generovanie zisku, oprávnených nárokov voči tretím osobám (najmä refundácie od PSK) a udržiavanie spokojnosti dôležitých zamestnancov v rámci štruktúr žalobcu. Dcéra žalovanej tak v nijakom prípade nemala a ani nemohla mať vedomosť o tom, že by bola spôsobila žalobcovi akúkoľvek, hoc aj nepatrnú, škodu. Ku dňu podania odvolania nebola dcéra žalovanej predvolaná príslušnými OČTK na žiadny výsluch v tejto súvislosti, rovnako tak voči nej nebolo doposiaľ vznesené žiadne obvinenie v tejto súvislosti. Jediným konaním, v ktorom si žalobca voči dcére žalovanej uplatňuje svoje nároky civilnoprávnou cestou, je konanie vedené Okresným súdom Prešov pod sp. zn. , ktorého predmetom je určenie, že práva a povinností z dodatkov, ktorými sa zvýšila mzda dcéry žalovanej, tu nie sú (pozn. konkrétne tá časť škody, ktorú mala podľa tvrdení žalobcu spôsobiť dcéra žalovanej žalobcovi tým, že jej bola predstavenstvom v súčinnosti s dozornou radou zvýšená jej mzda). Žalovaná pri uzatvorení zmluvy, resp. ku dňu povolenia vkladu, nemala vedomosť o tom, že by bola jej dcéra v postavení dlžníka voči nejakému veriteľovi s výnimkou záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o hypotekárnom úvere, ktorú má dcéra žalovanej spolu s jej manželom za účelom nadobudnutia iných nehnuteľností a na zabezpečenie ktorých bolo zriadené a zapísané záložné právo v prospech banky práve k týmto nehnuteľnostiam, nie však k tým, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy. Dcéra žalovanej v čase uzatvorenia darovacej zmluvy nemala žiadnu vedomosť o tom, že žalobca si chce voči jej osobe uplatňovať akýkoľvek nárok či už v trestnom konaní alebo civilnom konaní. Žalobca ani žiaden nárok voči žalovanej doposiaľ neuplatnil. Žalobca len využil uzatvorenie darovacej zmluvy ako podstatný argument pri podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia voči dcére žalovanej. A zároveň neproporcionálne na ochranu svojich domnelých práv zaťažuje osoby, ktoré so spormi žalobcu nemajú nič spoločné. Žalobca neprimeraným spôsobom zasahuje do majetkových práv iných osôb, ale aj slobody rozhodovania o nich bez toho, aby riadne osvedčil svoj právny záujem. Darovacia zmluva uzatvorená medzi žalovanou a jej dcérou je výsledkom usporiadania ich rodinných vzťahov a vyriešenie bytových otázok. Dcéra žalovanej, pokiaľ subjektívne nepociťovala, že by svojim konaním spôsobila žalobcovi škodu, nemala žiadny dôvod obávať sa o svoj majetok z titulu prípadnej uhradzovacej povinnosti štatutára za ním spôsobenú škodu – o tomto mohla mať vedomosť až v momente, kedy si domnelé nároky začal voči nej žalobca uplatňovať. S poukazom na až 8 v spojení s žalovaná uviedla, že napriek tomu, že zákon žalobcovi ako obchodnej spoločnosti vyslovene určuje, od koho a akým spôsobom si má primárne uplatňovať škodu, žalobca opomína všetky ďalšie takto pasívne legitimované osoby a namiesto nich svojimi podaniami zasahuje výlučne len do práv dcéry žalovanej a do práv tretích osôb, ktoré s činnosťou žalobcu, predstavenstva a dozornej rady nemajú nič spoločné.

Aj keď je predstavenstvo žalobcu kolektívnym orgánom, ktorý pozostával z viacerých členov a jednotliví členovia zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne, žalobca sa upriamil len a práve na dcéru žalovanej a jej rodinu. Tým popri nej zasahuje aj do vlastníckych práv tretích osôb (voči žalovanej a voči manželovi dcéry žalovanej). Takáto konanie žalobcu možno označiť za zjavné zneužitie práva a nemalo by tak požívať právnu ochranu. Podľa žalovanej žalobca neosvedčil, že mu bola zo strany dcéry žalovanej spôsobená akákoľvek škoda. Žalobca vždy len uvádza tvrdenia o tom, ako mu dcéra žalovanej spôsobila škodu, ale akékoľvek konkrétne uplatnenie nárokov na náhradu škody z jeho strany voči dcére žalovanej absentuje. Dcéra žalovanej disponuje majetkom, z ktorého sa má možnosť žalobca uspokojiť, zároveň má možnosť si uplatňovať v súlade so zásadou solidárnosti nároky aj voči ostatným členom predstavenstva či dozornej rady. Žalobca nepreukázal ani úmysel, ani vymáhateľnú pohľadávku ako predpoklady pre uplatnenie odporovacej žaloby a samotná skutočnosť, že bola podaná odporovacia žaloba, na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje. Pokiaľ nie je daný dôvod na podanie žaloby, nie je daný ani dôvod na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré má dočasne upravovať pomery do rozhodnutia vo veci samej. Žalovaná od 01.04.2024 darované nehnuteľnosti prenajíma. To, že žalovaná predmetné nehnuteľnosti prenajme, nijakým spôsobom nebolo a ani nie je spôsobilé ohroziť práva a nároky žalobcu. V zmysle nariadeného neodkladného opatrenia však žalovaná nehnuteľnosti nemôže ani prenajímať. Jedná sa o enormný zásah do majetkovej sféry žalovanej. Žalovaná má nárok predmet svojho vlastníctva držať a užívať ho. Žalobca nariadeným neodkladným opatrením bráni nielen v nakladaní s nehnuteľnosťou, ale fakticky oberá o možnosť generovať zisk zo svojho vlastníctva. Ide o šikanózny výkon práva, ktorý nemôže požívať právnu ochranu. Na základe uvedeného žalovaná odvolaciemu súdu navrhla, aby nariadené neodkladné opatrenie zrušil v celom rozsahu ako nedôvodné a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. K údajnej neexistencii vymáhateľnej pohľadávky uviedol, že v zmysle právnej teórie ako aj ustálenej rozhodovacej praxe slovenských súdov pojem „vymáhateľnosť“ pohľadávky predstavuje kvalitu veriteľovej pohľadávky rovnajúcu sa vlastnosti tzv. „žalovateľnosti“ pohľadávky. Pohľadávka žalobcu voči dcére žalovanej túto vlastnosť nepochybne má, keďže ju preukázal napr. vystavenými faktúrami, výpismi z bankových účtov, zmluvnou dokumentáciou, e-mailovou komunikáciiou atď. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. je ďalším z rozhodnutí potvrdzujúcich výklad, v zmysle ktorého sa za vymáhateľnú pohľadávku považuje pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Zároveň nie je podstatné, že sa voči dcére žalovanej nevedie žiadne civilné konanie o náhradu škody. Žalobca z dôvodu hospodárnosti si náhradu škody voči dcére žalovanej uplatnil, respektíve uplatní v trestnom konaní v rámci takzvaného adhézneho konania. K údajnej neexistencii škody vzniknutej na základe zmluvy o správe AS Poprad žalobca uviedol že, ak by nebola správa AS Poprad prevedená zmluvou o správe AS Poprad na TATRA EXPRESS, k fakturácii za užívanie AS Poprad by nikdy nedošlo. Zmluva o správe AS Poprad a zmluva o užívaní AS Poprad sú dve na seba nadväzujúce vzájomne prepojené a jednostranne závislé zmluvy. Protiplnenie vo výške 4.900,- eur mesačne je pritom v absolútnom nepomere k výške už žalobcovi vzniknutej škode v sume vyše 1,2 milióna eur a bezprostredne hroziacej škode vo výške takmer 18 miliónov eur. Obe tieto zmluvy uzatvorené s dcérou žalovanej sa priečia záujmom žalobcu. Tvrdenia žalovanej o neexistencii škody sú preto absolútne nesprávne, nelogické a neobstoja. K dátumu uzatvorenia zmluvy o správe AS Poprad a údajnej chybe v písaní žalobca uviedol, že dátum uzavretia zmluvy o správe AS Poprad dňa 24.05.2023 nie je uvedený len pri podpise osôb, ale aj v záhlaví pri odtlačku evidenčnej pečiatky. Je vysoko nepravdepodobné, aby došlo na dvoch nesúvisiacich miestach k takej zásadnej chybe v písaní, ako je uvedenie dvoch dátumov, ktoré majú spoločné iba označenie kalendárneho roku (zmluva podpísaná dňa 24.05.2023, pričom podľa žalovanej malo byť uzatvorenie schválené až dňa 15.06.2023). Žalobca poukázal aj na to, že je otázne, ako mohla spoločnosť TATRA EXPRESS ešte pred týmto dátumom údajného uzatvorenia zmluvy o správe AS Poprad (15.06.2023) uzatvárať zmluvy o užívaní AS Poprad s inými dopravcami. Spoločnosť TATRA EXPRESS napríklad uzatvorila takúto zmluvu so spoločnosťou SAD Prešov a.s. už dňa 13.06.2023, pričom k tomuto dňu je vyhotovený a podpísaný aj cenník TATRA EXPRESS za užívanie AS Poprad. Žalobca sa teda nestotožnil s tým, že označenie chybného dátumu je chybou v písaní. Naopak, svedčí o vopred premyslenom a organizovanom konaní bývalých členov predstavenstva, ktoré sa priečia záujmom žalobcu.

K procesu založenia a fungovania spoločnosti TATRA EXPRESS žalobca uviedol, že nie je pravdou, aby akcionári žalobcu, menovite pán K., prípadne dozorná rada, mali od počiatku vedomosť o projekte bývalých členov predstavenstva, nie to ešte, že by tento organizovali, či riadili. Žalobca spochybnil aj autenticitu zápisníc predstavenstva predložených žalovanou vzhľadom na to, že v sídle žalobcu sa nenachádzajú žiadne zápisnice o rokovaniach predstavenstva z rozhodného obdobia t.j. od januára 2019 do decembra 2023, preto nie je možné s istotou overiť, či sa zasadnutie predstavenstva v žalovanou uvádzaných termínoch, za účasti označených osôb a s tvrdeným obsahom, uskutočnilo. Pokiaľ ide o zvukové nahrávky, z ktorých dve boli žalobcovi doručené a jedna z nich sa má nachádzať v elektronickom súdnom spise sp. zn. , žalobca uviedol, že nie je možné overiť ich autenticitu a nie je zrejmé kedy a za akých okolností a akým spôsobom mali vzniknúť. Okrem toho žalobca namietal, že ide o procesne neprípustný dôkaz, o čom svedčí aj uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. zo dňa 09.08.2024, ktorým Okresný súd Poprad vo výroku I. uložil bývalým členom predstavenstva, teda aj dcére žalovanej povinnosť zdržať sa vyhotovovania a akéhokoľvek rozširovania a zverejňovania alebo inej formy sprístupňovania všetkých a akýchkoľvek zvukových, obrazových alebo zvukovo-obrazových záznamov, prejavov osobnej povahy žalobcov smerom k akýmkoľvek fyzickým alebo právnickým osobám. Navyše žalobca dodal, že ani prípadná neskoršia vedomosť dozornej rady či akcionárov žalobcu o existencii spoločnosti TATRA EXPRESS ich vôbec nezbavuje zodpovednosti za vzniknutú škodu. V prípade, ak by z predložených nahrávok mal súd za to, že nejde o nezákonný a procesne neprípustný dôkaz, z ich obsahu vyplýva, že žalovanou označené osoby nemali o založení TATRA EXPRESS, ani o obsahu či podpise sporných zmlúv predchádzajúcu vedomosť. Pokiaľ ide o argument žalovanej týkajúci sa preplácania nákladov zo strany Prešovského samosprávneho kraja (ďalej len „PSK“), žalobca uviedol, že na takéto preplácanie neexistuje žiaden nárok. Žalobca poukázal na aj na oznámenie dcéry žalovanej zo dňa 20.12.2023, ktoré adresovala PSK a v ktorom sa dotazovala aj na možnosť preplácania ekonomicky oprávnených nákladov. PSK odpoveďou zo dňa 29.01.2024 informoval žalobcu, že nárok na náhradu týchto nákladov v zmysle uzatvorených zmlúv nie je daný a takéto náklady sa preplácať nebudú, keďže zjavne nespadajú pod EON. Pokiaľ ide o žalovanou predložený obchodný plán TATRA EXPRESS, podľa ktorého mali byť odčerpané prostriedky reinvestované do infraštruktúry žalobcu, žalobca uviedol, že takýto obchodný plán nemá žiadne právne účinky, ani nezakladá žalobcovi žiaden nárok na vrátenie odčerpaných prostriedkov. Žalobca tiež tvrdil, že postupom dcéry žalovanej nepochybne došlo k vzniku škody v rozsahu nerefakturovaných nákladov za energie AS Poprad. Ku škode z priznaného neprimerane vysokého odstupného vybraným zamestnancom žalobcu, žalobca uviedol, že nie je zrejmé, ako ma priznanie odstupného, na ktorého vyplatenie vznikne nárok až pri ukončení pracovného pomeru, motivovať zamestnanca zotrvať u zamestnávateľa čo najdlhšiu dobu. Poukázal aj na to, že 14 zo 17 neprimerane odmenených zamestnancov ukončilo svoj pracovný pomer so žalobcom zrejme iba zhodou okolností 1 až 2 dni pred odvolaním bývalých členov predstavenstva z výkonu ich funkcií. Žalobca dodal, že odstupné bolo vybraným zamestnancom na základe pokynu dcéry žalovanej spracované a poukázané na účet už bezprostredne po podpise dohôd o ukončení pracovného pomeru, t.j. hneď 22.12.2023, a nie až v bežne spoločnosťou zaužívanom termíne po ukončení odpracovaného mesiaca spolu so mzdou, t.j. vo výplatnom termíne až po 31.12.2023. Ku škode z titulu pracovnoprávnych nárokov dcéry žalovanej žalobca uviedol že je potrebné rozlišovať škodu, ktorá už nepochybne žalobcovi vznikla tým, že dcére žalovanej bola vyplatená mzda ako ďalšia duplicitná forma odmeny popri odmene za výkon funkcie predsedníčky predstavenstva v súhrnnej výške 144.930,- eur, ako aj náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 10.561,65 eur. Žalobca súčasne poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , v ktorom bolo vydané neodkladné opatrenie na odstupné, ktorým súd uložil dcére žalovanej povinnosť strpieť nevyplatenie odstupného v rozsahu podľa článku II. bodu 5 zmluvy o individuálnej mzde, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobca ďalej argumentoval tým, že tvrdenia o nevedomosti žalovanej a dcéry žalovanej o škode spôsobenej žalobcovi a o absencii úmyslu dcéry žalovanej ukrátiť pohľadávku žalobcu, sú účelové. S poukazom na žalobca dodal, že nie je potrebné preukazovať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a tento úmysel sa prezumuje. Je na žalovanej, aby preukázala, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla prezumovaný ukracujúci úmysel dlžníka poznať. Žalobca tiež vyslovil názor že je výhradne na jeho vôli, voči ktorému členovi predstavenstva alebo viacerým z nich, si bude škodu uplatňovať, pričom tento výber nemá povinnosť vysvetľovať alebo ho obhajovať. Súčasne uviedol že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovanej,

že nariadenie neodkladného opatrenia by malo neproporcionálne zasahovať do vlastníckeho práva tretích osôb. Poukázal na to, že je zriadené na časovo ohraničenú dobu. Žalovanej pritom nebráni nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, bežne ňou samou užívať. Čo sa týka prenájmu, žalobca zotrval na potrebe zakázať žalovanej nehnuteľnosti prenajímať, keďže žalovaná by mohla uzatvoriť nájomné zmluvy na veľmi dlhú dobu, pričom tieto nájomné zmluvy by sa mohli stať nevypovedateľnými. Takýto stav by mohol spôsobiť, že nehnuteľnosti nebude možné predať buď vôbec, prípadne za nižšiu cenu. Zrušením neodkladného opatrenia by podľa žalobcu došlo k výraznému oslabeniu jeho postavenia a takýto postup by bol neefektívny. V prípade preukázania vzniku škody dcérou žalovanej by to mohlo viesť k množeniu súdnych sporov až k faktickej nevymožiteľnosti priznaného nároku. Na základe toho žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovanej zamietol a aby mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (355 ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a násl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario). 9. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s nesprávnym právnym posúdením, nesprávnym skutkovým zistením a neobstátim skutkového stavu, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky ďalšieho procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 10. V prejednávanom spore bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu so žalobou vo veci samej, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáha určenia neúčinnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou ako obdarovanou a jej dcérou ako darkyňou, predmetom ktorej sú špecifikované nehnuteľnosti. 11. Odvolací súd konštatuje, že žalobca dôvodnosť svojho návrhu na uloženie povinnosti žalovanej zdržať sa akéhokoľvek nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami založil na tvrdení, že dcéra žalovanej zastávala funkciu predsedníčky predstavenstva žalobcu v období od 15.03.2019 do 21.12.2023, pričom počas svojej funkcie spolu s ďalším bývalým členom predstavenstva opakovane, premyslene a systematicky mali porušovať svoje zákonné povinnosti vyplývajúce z a nasledujúcich . Bývalí členovia predstavenstva mali tunelovať spoločnosť žalobcu prostredníctvom nimi novozaloženej spoločnosti TATRA EXPRESS počas obdobia takmer 8 mesiacov, čím mali žalobcovi spôsobiť škodu veľkého rozsahu. V zmysle zodpovedajú bývalí členovia predstavenstva spoločne a nerozdielne, čo znamená, že dcéra žalovanej je dlžníkom žalobcu. Žalobca tvrdil, že k odčerpávaniu prostriedkov zo spoločnosti žalobcu dochádzalo najmä na základe zmluvy o výkone správy autobusovej stanice v Poprade zo dňa 24.05.2023. Touto zmluvou došlo k prenechaniu autobusovej stanice Poprad do výlučnej správy TATRA EXPRESS, vrátane všetkých majetkových práv spojených s užívaním a správou autobusovej stanice. Na základe tejto zmluvy bývalí členovia predstavenstva prostredníctvom spoločnosti TATRA EXPRESS vyfakturovali žalobcovi za užívanie vlastnej autobusovej stanice za obdobie pol roka sumu vo výške 878.436,90 eur. Žalobca poukázal aj na ušlý zisk najmenej vo výške 59.674,08 eur, pričom ide o sumu vyfakturovanú spoločnosťou TATRA EXPRESS ostatným dopravcom za vstupy na autobusovú stanicu Poprad, ktorá by inak patrila žalobcovi. Tiež poukázal na skutočnú škodu vo výške 38.398,20 eur ako náklady za energie autobusovej stanice Poprad uhradené žalobcom, ktoré mali byť v zmysle zmluvy AS Poprad žalobcovi nahradené spoločnosťou TATRA EXPRESS, avšak ich náhradu si bývalí členovia predstavenstva nikdy u TATRA EXPRESS neuplatnili. Žalobca škodu zdôvodňoval aj uzavretím dodatkov bývalými členmi predstavenstva k pracovným zmluvám, ktoré zamestnancom priznali vysoké odstupné v súhrnnej výške 116.188,72 eur brutto. Okrem toho žalobca poukázal aj na to, že dcéra žalovanej si na základe ňou uzatvorených dodatkov k pracovnej zmluve sama sebe ako zamestnankyni vyplatila mzdu ako ďalšiu formu odmeny v súhrnnej výške 144.930,- eur a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 10.561,65 eur. Po tom ako dcéra žalovanej mala spôsobiť žalobcovi uvedenú škodu, darovacou zmluvou (vklad povolený pod č. M./XXXX dňa 28.03.2024) previedla nehnuteľnosti v jej vlastníctve na svoju matku, teda blízku osobu. Tým mala ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa v možnosti domáhania sa uspokojenia z majetku dcéry žalovanej ako dlžníka. Neodkladným opatrením žalobca žiadal zastabilizovať aktuálny právny stav, pretože vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovanej by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola výrazne znížená. 12. Neodkladné opatrenie v zásade neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby navrhovateľ jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho

nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (uznesenie NS SR sp.zn. , ). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. 13. O nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie v relatívne krátkej zákonnej lehote, počas ktorej nie je možné vykonať vlastné dokazovanie tak, ako sa uskutočňuje pri prejednaní a rozhodovaní vo veci samej, preto vychádza zo skutočností zistených z listinných resp. iných dôkazov, ktoré sú mu známe, z ktorých musia byť minimálne osvedčené skutočnosti, ktoré sú zásadné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. potreba bezodkladne upraviť pomery strán a dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana vo veci samej. 14. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach má osobitný význam ust. pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Bez ďalšieho je vylúčené, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada. 15. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 16. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 17. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 18. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 19. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva 20. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M z 29.07.2010). Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma 21. Predmetom odporovateľnosti (určenia právnej neúčinnosti) môžu byť len právne úkony dlžníka (nie inej osoby), ktorými sa zhoršuje možnosť uspokojenia pohľadávky veriteľa a ktorý je urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, pokiaľ bol tento úmysel druhej strane známy. Výnimkou sú právne úkony, ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb, pri ktorých sa takýto úmysel ukrátiť veriteľa predpokladá. V týchto prípadoch právna úprava prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku uľahčujúcu právnu pozíciu veriteľa, ktorú však možno vylúčiť preukázaním skutočností svedčiacich o náležitej starostlivosti, po vynaložení ktorej ani druhá strana odporovateľného právneho úkonu tento úmysel nemohla rozpoznať. 22. Žalovaná namietala, že žalobca nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou, a preto nie je aktívne vecne legitimovaný. Žalovaná tiež namietala, že žalobca tvrdil len domnelú škodu. Namietala aj absenciu úmyslu poškodiť veriteľa a jej znalosť úmyslu svojej dcéry a rovnako namietala neproporcionalitu zásahu do jej práv. 23. Pôvodná judikatúra Najvyššieho súdu SR zvolila k téme vymáhateľnosti pohľadávky pomerne pragmatický prístup v prospech veriteľa, ktorý bol vyjadrený v rozhodnutí R 44/2001 s tým, že zákonnému pojmu vymáhateľná pohľadávka zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Postupne sa začali vyskytovať rozhodnutia dovolacieho

súdu, v ktorých bol vyjadrený opozitný názor, ktorý presadzoval myšlienku, že ak v čase rozhodovania súdu o odporovacej žalobe žalobca nedisponuje zároveň exekučným titulom voči dlžníkovi, nemožno samotnej žalobe vyhovieť. Táto polemika bola uzavretá uznesením veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 17.05.2022, z ktorého vyplýva, že z teleologického hľadiska je účelom odporovacej žaloby ochrana veriteľa a výklad právnej normy súdom nesmie tento účel opomínať. Závery judikátu R 44/2001 pritom legitímne poskytujú veriteľovi vyššiu mieru ochrany, než opozitný výklad, ktorý veriteľa nedôvodne zaťažuje povinnosťou zabezpečiť pred vyhovujúcim rozsudkom o odporovacej žalobe plnohodnotný exekučný titul na plnenie voči dlžníkovi. Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR preto dospel k záveru, že vymáhateľná pohľadávka v zmysle a ods. 1 je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom konaní. 24. Právoplatný rozsudok, ktorým súd vyhovie odporovacej žalobe síce sám osebe nie je exekučným titulom, vytvára však efektívny priestor na uspokojenie veriteľovej pohľadávky dobrovoľným plnením alebo na konsenzuálne usporiadanie vzniknutých právnych vzťahov. Pokiaľ k tomu nedôjde, následný vznik exekučného titulu voči dlžníkovi (ak ním veriteľ ešte nedisponuje) naplní základný účel odporovania a umožní v exekúcii vedenej proti dlžníkovi postihnúť majetok žalovaného z konania o odporovacej žalobe. 25. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie zastáva názor, že žalobca listinnými dôkazmi osvedčil, že voči dcére žalovanej má vymáhateľnú pohľadávku. Z tohto pohľadu je žalobca nositeľom hmotného práva vyplývajúceho z , keďže sa ako veriteľ domáha neúčinnosti darovacej zmluvy, ktorá ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Toto právo má v zmysle voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Týmto subjektom je žalovaná, ktorá darovacou zmluvou nadobudla do svojho vlastníctva predmetné nehnuteľnosti. 26. Je teda nepochybné, že aktívna legitimácia a pasívna legitimácia označených subjektov je v prejednávanej veci namieste. 27. Pokiaľ ide o žalovanou tvrdenú domnelú škodu a neexistenciu úmyslu dcéry žalovanej ukrátiť svojho veriteľa, k uvedenému odvolací súd uvádza, že žalobca osvedčil dôvodnosť svojho nároku, a to listinami pripojenými k návrhu, z ktorých vyplýva, že žalobca s dostatočnou pravdepodobnosťou disponuje voči žalovanej vymáhateľnou pohľadávkou v sume 1.234.429,93 eur. Preukázanie existencie takejto pohľadávky v konaní o odporovacej žalobe zaťažuje žalobcu a splnenie súvisiacich podmienok úspešného odporovania musí súd prejudiciálne vyhodnotiť v konaní vo veci samej. Na právne posúdenie úkonu z hľadiska jeho odporovateľnosti sa vzťahuje vyvrátiteľná zákonná domnienka o vedomosti blízkej osoby o ukracujúcim úmysle dlžníka. U blízkej osoby, ktorou žalovaná je, keďže ide o matku žalobcovho dlžníka, totiž možno objektívne predpokladať bezprostrednú účasť na fraudóznom správaní sa dlžníka. Predloženými listinnými dôkazmi žalobca osvedčil pravdepodobnosť nároku, pričom stupeň osvedčenia (nie vyčerpávajúceho preukázania) je pre nariadenie neodkladného opatrenia postačujúci. Žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedené skutočnosti, ktoré v podstatnej miere osvedčil (t. j. javia sa ako pravdepodobné), zakladajú dôvodnosť obavy, že prípadná exekúcia jeho pohľadávky by bez jeho nariadenia mohla byť ohrozená. Účelom takéhoto neodkladného opatrenia je predovšetkým efektívne zastabilizovanie právneho stavu počas konania vo veci samej, a to prostredníctvom obmedzujúcej poznámky, zapísanej na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. 28. Veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, prioritne proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon (v danom prípade žalovaná), ako aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom, avšak v prípade prevodu tohto majetku žalovanou na tretie osoby má veriteľ právo odporovať právnemu úkonu len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi (por. a ). Preto akýkoľvek prevod týchto nehnuteľností alebo ich zaťaženie má potenciál poškodiť veriteľa dlžníka, ktorý odporovateľný právny úkon urobil. Po podaní žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu by bez nariadenia neodkladného opatrenia žalovanej nič nebránilo vykonaniu ďalšieho prevodu týchto nehnuteľností na tretie osoby, prípadne ich zaťaženiu alebo inému úkonu, ktorým by mohlo dôjsť k ohrozeniu prípadnej exekúcie pohľadávky žalobkyne. 29. Nebezpečenstvo hroziacej ujmy je osvedčené už samotnou skutočnosťou, že v prípade ďalšieho prevodu nehnuteľností nebude možné dosiahnuť účel odporovacieho konania (docieliť neúčinnosť právneho úkonu, na základe ktorého dlžník, t. j. dcéra žalovanej realizovala prvý prevod nehnuteľnosti). Neodkladné opatrenie má zabezpečiť, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý by už nemohol ovplyvniť hmotnoprávne postavenie strán konania a bol by samoúčelný. Vydaním

neodkladného opatrenia nedôjde k podstatnejšiemu zásahu, prípadne ohrozeniu práv vlastníka nehnuteľnosti, avšak nevydaním neodkladného opatrenia by mohlo, v prípade pozitívneho rozhodnutia vo veci samej, dôjsť práve k neprimeranému zásahu do práv žalobcu, pokiaľ by sa s nehnuteľnosťou nakladalo. Totiž nezabezpečená nehnuteľnosť môže byť kedykoľvek počas prebiehajúceho konania nielen špekulatívne prevedená na inú osobu, ale aj zaťažená iným právom tretej osoby (zriadenie záložného práva alebo vecného bremena). Dolózne zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti dlžníka prakticky znemožňuje veriteľovi speňaženie nehnuteľnosti v exekučnom konaní, keďže exekúciu na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Udelenie súhlasu od záložného veriteľa však oprávnený objektívne nemôže očakávať, keďže záložný veriteľ je v mnohých prípadoch blízkou osobou dlžníka fyzickej osoby. 30. O dôvodnej obave žalovanej nakladať s nehnuteľnosťou svedčí aj fakt, ktorý sama uviedla, a to, že od 01.04.2024 darované nehnuteľnosti prenajíma. V tomto kontexte je aj jej obrana o tom, že k prevodu nehnuteľností na základe darovacej zmluvy došlo z dôvodu vyriešenia bytovej otázky, sa javí ako nepravdepodobné a spochybniteľné. Pokiaľ v úmysle žalovanej nie je s nehnuteľnosťou nakladať spôsobom nezlučiteľným s obsahom nariadeného neodkladného opatrenia, tak potom jeho nariadenie nemá pre ňu zásadný právny význam, no ak takýto úmysel má, potom je nariadenie neodkladného opatrenia dôvodné. Okrem toho neodkladné opatrenie bolo nariadené do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Tým je zachovaná aj primeranosť zásahu neodkladného opatrenia do práv žalovanej. 31. Skutočnosť, že žalobca si uplatňuje svoje nároky voči žalovanej, ktorej dcéra je bývalou členkou predstavenstva žalobcu a zároveň jeho dlžníčkou, nemožno označiť za neprípustné. Keďže členovia predstavenstva v zmysle zodpovedajú spoločnosti spoločne a nerozdielne, je na žalobcovi, voči komu si svoj nárok uplatní. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.07.2010 vyplýva, že pri solidárnych záväzkoch má veriteľ samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi a môže vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu alebo jeho časť voči jednému, alebo niekoľkým alebo proti všetkým spoludlžníkom, a to súčasne alebo postupne. Splnenie záväzku však jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných spoludlžníkov. Z tohto pohľadu skutočnosť, že žalobca sa dožaduje neúčinnosti právneho úkonu a tiež nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanej, ktorá je matkou bývalej členky predstavenstva žalobcu a voči ktorej žalobca osvedčil vymáhateľnú pohľadávku, nemôže znamenať ani šikanózny výkon práva, ani konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ide o legitímny právny prostriedok na ochranu práv žalobcu, ktorú mu slovenský právny poriadok ponúka. 32. V súvislosti s ďalšími námietkami odvolateľky (že postupovala s odbornou starostlivosťou a nemohla žalobcovi spôsobiť škodu, že zástupcovia žalobcu mali vedomosť o založení a fungovaní TATRA EXPRESS, že zo spoločnosti TATRA EXPRESS nemala dcéra žalovanej žiaden prospech, že žalovaná nemala vedomosť o tom, že jej dcéra je dlžníčkou žalobcu) je potrebné poznamenať, že tieto nemôžu byť predmetom prieskumu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu, ako si predstavuje žalovaná. Tieto skutočnosti budú predmetom dokazovania vo veci samej a budú rozhodujúce pre úspešnosť žaloby. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia však nemajú význam, nakoľko pravdepodobnosť nároku žalobcu je v tomto štádiu dostatočne osvedčená a nariadenie neodkladného opatrenia potrebné z dôvodu, aby sa zabránilo ďalším podstatným dispozíciám s nehnuteľnosťami, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 33. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a zároveň nezistil ani naplnenie odvolacieho dôvodu, ktorého podstata spočíva v tom, že sú tu ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené, a preto skutkový stav neobstojí. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zdôvodnil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, a to poukazujúc na osvedčenie nároku žalobcu. 34. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností uznesenie ako vecne správne podľa a potvrdil. 35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie vo veci samej rozhodnutím, ktorým sa konanie končí ( ). 36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( )