Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3C-37-2025.pdf
PDF · 160.14 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/37/2025
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX B., zastúpeného ONUFER & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 56 931 361, proti žalovanej E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX F., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
r o z h o d o l :
I. Súd nariaďuje toto
neodkladné opatrenie:
Súd u k l a d á žalovanej povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva, zriadenia záložného práva, zriadenia vecného bremena alebo iného práva tretích osôb alebo iného spôsobu nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese Bardejov, obec F., v katastrálnom území F., evidovanými ako: parcela registra „C“ číslo 111/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 272 m2, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX a stavba - rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele registra „C“ číslo 111/2 a parcela registra „C“ číslo 111/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 374 m2, obidve nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, a to na obdobie 90 dní, počnúc 26.05.2025. II. Náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia stranám sporu n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom (v súlade s terminológiou používanou v ustanoveniach § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku súd dané podanie žalobcu bude označovať ako „návrh na nariadenie neodkladného opatrenia“, prípadne skrátene „návrh“) doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.05.2025 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva, zriadenia záložného práva, zriadenia vecného bremena alebo iného práva tretích osôb alebo iného spôsobu nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese Bardejov, obci F., katastrálnom území F.: a to parcela registra „C“ číslo 111/3 o výmere 272 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX a stavba - rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele registra „C“ číslo 111/2 a parcela registra „C“ číslo 111/2 o výmere 374 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXX, a to na obdobie 90 dní, počnúc 26.05.2025. Zároveň si voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu trov konania. 2. Podaný návrh odôvodnil tým, že medzi stranami bolo na Okresnom súde Bardejov vedené konanie o určenie neúčinnosti právnych úkonov pod sp. zn. 2C/9/2023. Uviedol, že platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18.08.2021, vydaným v upomínacom konaní sp. zn. 9Up/543/2021, právoplatnom a vykonateľnom dňa 21.09.2021, bola F. G., narodenému dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX F. („dlžník“), uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi ako jeho veriteľovi pohľadávku vo výške istiny 11.500,- eur, a to spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 11.000,- eur od 24.02.2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 500,- eur od 02.04.2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 2.000,- eur od 02.04.2020 do 23.08.2020, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky 40,- eur, nákladmi spojenými s uplatnením
pohľadávky 675,38 eur, a náhradou trov tohto upomínacieho konania vo výške 1.020,38 eur. Tvrdil, že nakoľko mu dlžník neuhradil túto judikovanú pohľadávku, a to ani v jej časti, tak dňa 01.10.2021 podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vykonanie exekúcie celej tejto pohľadávky a dňa 18.10.2021 Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Viere Lesňákovej („poverený súdny exekútor“). Predmetné exekučné konanie sa u tohto povereného súdneho exekútora vedie pod sp. zn. XXXXX XXXX/XX. Podľa tvrdení žalobcu poverený súdny exekútor po vykonaní lustrácie majetku dlžníka ako povinného zistil, že dlžník má vo vlastníctve nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. F., zapísané na LV číslo XXX, vedenom Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor, ako (I.) rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele CKN číslo 111/2, (II.) parcela CKN číslo 111/2 o výmere 374 m2, zastavaná plocha a nádvorie a zapísané na LV č. XXXX ako ( III.) parcela CKN číslo 111/3 o výmere 272 m2, zastavaná plocha a nádvorie („Nehnuteľnosti“); pričom dlžník je bezpodielovým spoluvlastníkom predmetných Nehnuteľností. Žalobca poukázal na to, že v priebehu exekučného konania, predtým ako bolo zriadené exekučné záložné právo k Nehnuteľnostiam, došlo k bezodplatnému scudzeniu Nehnuteľností dlžníka v prospech žalovanej, ktorá je dcérou dlžníka a exekučnou činnosťou poverený súdny exekútor zistil, že dlžník nemá iný postihnuteľný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Podľa tvrdení žalobcu žalovaná v predmetnom konaní o neúčinnosť bezodplatného prevodu Nehnuteľností vedenom pod sp. zn. 2C/9/2023 nepreukázala, že z jej strany bola vynaložená náležitá starostlivosť na spoznanie úmyslu dlžníka ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa a v nadväznosti na uvedené súd podanej žalobe vyhovel rozsudkom zo dňa 29.02.2024. Voči rozsudku podala žalovaná dňa 09.04.2024 odvolanie, v ktorom podľa žalobcu iba recyklovala svoje doterajšie skutkové tvrdenia a súdu namietala, že dospel k nesprávnym právnym záverom. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej uviedol, že sa dňa 10.12.2024 obrátil na tunajší súd s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd uznesením zo dňa 02.01.2025, č. k. 3C/70/2024-50, právoplatným dňa 31.03.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 06.03.2025, č. k. 6Co/7/2025-86, vykonateľným dňa 14.01.2025 v plnom rozsahu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil zákaz nakladania s nehnuteľnosťami do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn.2C/9/2023. Poukázal na to, že Krajský súd v Prešove rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil rozsudkom zo dňa 20.03.2025, č. k. 5Co/45/2024 – 229 a predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove tak potvrdzuje oprávnenosť podanej žaloby žalobcu voči žalovanej a s konečnou platnosťou rieši otázku odporovateľnosti sporných právnych úkonov. Žalobca poukázal na to, že sa dozvedel, že dňa 31.03.2024 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, týkajúci sa nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, ktorá je predmetom konania sp. zn. 2C/9/2023, ako aj nariadeného neodkladného opatrenia zo dňa 02.01.2025, sp. zn. 3C/70/2024. Jedná sa o parcelu registra „C“, parc. číslo 111/2, o výmere 374 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, zapísanú na LV č. XXX, nachádzajúcu sa v okrese Bardejov, obec F., k. ú. F. („111/2“), na ktorej je postavená stavba - rodinný dom, súpisné číslo XX a predmetné konanie sa na Okresnom úrade Bardejov, katastrálny odbor, vedie pod č. k. H./XXXX, na základe právneho titulu - zámennej zmluvy. Uviedol, že dňa 13.04.2025 sa preto znovu obrátil na tunajší súd s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd uznesením zo dňa 17.04.2025 č.k.1C/30/2025-62 v plnom rozsahu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým počnúc právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/45/2024 zo dňa 20.3.2025 uložil žalovanej povinnosť zdržať sa tam uvedeného nakladania s nehnuteľnosťami v k. ú. F., a to parcela registra „C“ č. 111/3- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 272 m2, zapísaná na LV č. XXXX a stavba - rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele reg. „C“ č.111/2 a parcela reg. „C“ č.111/2-zastavaná plocha a nádvorie o výmere 374 m2, zapísaná na LV č. XXX, a to až do uplynutia 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.03.2025 sp. zn. 5Co/45/2024 a priznal mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej. Žalobca uviedol, že nakoľko rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/45/2024 nadobudol právoplatnosť dňa 25.04.2025 a zákaz nakladať s nehnuteľnosťami podľa účinného neodkladného opatrenia je uložený do 25.05.2025, trvanie zákazu uplynie o 11 dní. Ďalej žalobca uviedol, že po právoplatnosti potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Prešove podal bez zbytočného odkladu návrh na vykonanie exekúcie a teda podnikol dostupné právne kroky na vymáhanie jeho pohľadávky, pričom dňa 06.05.2025 vydal Okresný súd Banská Bystrica poverenie sp. zn. 1Ek/1151/2025, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča vedením exekúcie. Tvrdiac, že podľa § 167 ods.2 Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi zriadenie exekučného záložného práva a predaj nehnuteľnosti poukázal na to, že dňa 13.05.2025 ho súdny exekútor ako oprávneného informoval o vydaní upovedomenia o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti. Žalobca poukazujúc na § 61k ods.2 a § 168 ods.1 písm. b) Exekučného poriadku uviedol, že exekútor môže zriadiť exekučné záložné právo najskôr po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu
na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok a v zmysle § 168 ods. 4 Exekučného poriadku je okresný úrad povinný zapísať zriadenie exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov dňom doručenia exekučného príkazu. Podľa žalobcu, vzhľadom na 1) skutočnosť, že doba trvania zákazu nakladania s nehnuteľnosťami podľa účinného neodkladného opatrenia uplynie dňa 25.5.2025, 2) objektívnu nemožnosť zriadenia exekučného záložného práva do uplynutia zákazu nakladania s nehnuteľnosťami v spojení s 3) existenciou plomby na prevod nehnuteľností z žalovanej na ďalšiu osobu je zjavné, že exekúcia na vymoženie pohľadávky žalobcu bude bez predĺženia trvania obmedzenia nakladať s nehnuteľnosťami nielen ohrozená ale jednoznačne zmarená, preto je nevyhnutné uložiť žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami aj na ďalší primeraný čas. Zmenou vlastníctva pozemku pod rodinným domom bude podľa žalobcu značne sťažené aj prípadné speňaženie tejto stavby v rámci prípadného núteného výkonu rozhodnutia a práve to podľa neho žalovaná sleduje zámenou dotknutej parcely č. 111/2. Z načasovania podania návrhu na vklad je podľa žalobcu taktiež zrejmé, že žalovaná sa snaží dosiahnuť, aby príslušný okresný úrad návrhu mohol vyhovieť bezodkladne po tom, ako sa skončí trvanie zákazu nakladať s nehnuteľnosťami. Toto konanie žalovanej podľa žalobcu jednoznačne preukazuje, že je ochotná urobiť akýkoľvek právny úkon, aby zmarila vymoženie pohľadávky žalobcu, a tak „ochránila“ majetok vlastný ako aj dlžníka pred jeho postihnutím a je preto tiež dôvodné predpokladať, že pristúpi k obdobným krokom aj u ďalšieho majetku, ktorý môže žalobca výkonom rozhodnutia postihnúť. Z vyššie uvedených dôvodov je podľa žalobcu zrejmé, že exekúcia pohľadávky je bezprostredne ohrozená. Ak sa žalovanej neuloží povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami aj po ďalší primeraný čas na zabezpečenie nehnuteľností prostriedkami exekučného práva, je podľa neho jednoznačné, že exekútor už nebude mať čo exekvovať. Podľa žalobcu vzhľadom na existenciu zákonných možností dlžníka oddialiť zriadenie exekučného záložného práva považuje uloženie zákazu nakladať s nehnuteľnosťami na dobu 90 dní za primeranú na dosiahnutie účelu sledovaného navrhovaným neodkladným opatrením. Poukázal na bod 50 a 51 odôvodnenia uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 02.01.2025 č. k. 3C/70/2024-50 a uviedol, že možnosť dosiahnutia sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením je v tomto prípade vylúčená, keďže by nebola splnená jedna zo základných zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP, lebo nehnuteľnosti nie sú vo vlastníctve dlžníka ale vo vlastníctve žalovanej. Z toho dôvodu sa vo veci domáha nariadenia neodkladného opatrenia. 3. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôkazy označil a spolu s ním predložil rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. 2C/9/2023 - 143 zo dňa 29.02.2024, uznesenie Okresného súdu Bardejov č. k. 3C/70/2027 - 50 zo dňa 02.01.2025 s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, výpis z LV č. XXX pre k. ú. F. s vyznačenou plombou, správu o stave exekučného konania zo dňa 11.01.2023 a platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Up/543/20201 zo dňa 18.08.2021 s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, oznámenie sp. zn. 121EX 506/25 zo dňa 13.05.2025 a Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 121EX 506/25 zo dňa 13.05.2025. 4. Vzhľadom na podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, postupujúc podľa § 328 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP) a v lehote tam uvedenej pristúpil súd k rozhodnutiu o tomto návrhu, pričom mal za to, že tento je dôvodný a preto mu vyhovel.
5. Neodkladné opatrenie možno na návrh nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( § 324 a § 325 ods.1 CSP). Podľa § 325 ods.2 písm. c/ a d / CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť aj to, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 10. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 11. Podľa § 338 CSP ak bolo neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej alebo ak skôr nariadené neodkladné opatrenie trvá aj po skončení konania vo veci samej, súd uznesenie o neodkladnom opatrení na návrh zruší, ak a) vzhľadom na stav exekučného konania už nie je potrebné alebo b) navrhovateľ mohol podať návrh na vykonanie exekúcie, ale tak v primeranom čase neurobil. 12. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia má byť obava z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca podal po rozhodnutí (vyhovení žalobe žalobcu) vo veci samej (o určenie neúčinnosti právnych úkonov), ktorá bola na tunajšom súde vedená pod sp. zn. 2C/9/2023 a po jeho právoplatnosti a zároveň po tom, čo žalovanej bolo už neodkladným opatrením zo dňa 02.01.2025, č. k. 3C/70/2024-50 uložené zdržať sa tam špecifikovaného nakladania s totožnými nehnuteľnosťami v k. ú. F., parcela registra „C“ číslo 111/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 272 m2, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX a stavba - rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele registra „C“ číslo 111/2 a parcela registra „C“ číslo 111/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 374 m2, obidve nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX do právoplatného skončenia konania pod sp. zn. 2C/9/2023 a po tom, čo následne neodkladným opatrením zo dňa 17.04.2025 č. k. 1C/30/2025-62 bolo jej uložené zdržať sa tam špecifikovaného nakladania s tými istými nehnuteľnosťami v k. ú. F. na obdobie 30 dní počnúc právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 2C/9/2023-143 zo dňa 29.02.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 5Co/45/2024-232 zo dňa 20.03.2025. Ide tu teda v poradí o tretí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci. 13. Nakoľko voči prvému neodkladnému opatreniu zo dňa 02.01.2025 žalovaná podala odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 06.03.2025 č. k. 6Co/7/2025-86 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie potvrdil, a teda závery o potrebe práve takej úpravy pomerov strán za účelom ochrany žalobcu neodkladným opatrením boli potvrdené aj po odvolacom prieskume, súd nemá pochybnosti o dôvodnosti poskytnutia ďalšej ochrany žalobcovi neodkladným opatrením aj v tomto prípade. Majúc na pamäti princíp právnej istoty v právnom štáte a zásadu jednotnosti súdneho rozhodovania v rovnakých veciach súd nevidí žiadne dôvody na odchýlenie sa od záverov už opakovane právoplatne vyslovených v neodkladnom opatrení zo dňa 02.01.2025 v spojení s uznesením odvolacieho súdu zo dňa 06.03.2025 a v neodkladnom opatrení zo dňa 17.04.2025. Keďže tieto závery a dôvody sú stranám známe, súd na ne v celom rozsahu odkazuje. 14. Pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci 1C/30/2025 žalobca žiadal nariadiť ho tak, aby povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami žalovanej bola uložená až do uplynutia 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.03.2025, sp. zn. 5Co/45/2024, a to za účelom poskytnutia časového priestoru príslušnému súdnemu exekútorovi na vykonanie úkonov smerujúcich k zabezpečeniu exekvovateľného majetku dlžníka žalobcu vrátane majetku žalovanej prevedeného právnym úkonom, ktorý je vo vzťahu k žalobcovi právne neúčinným. Uvedenému návrhu bolo vyhovené pričom vychádzajúc zo skutočnosti, že rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. 2C/9/2023-143 zo dňa 29.02.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 5Co/45/2024-232 zo dňa 20.03.2025 právoplatnosť nadobudol dňa 25.04.2025, súd má za osvedčené tvrdenie žalobcu, že účinky neodkladného opatrenia by bez ďalšieho zásahu súdu dňa 25.05.2025 zanikli (§ 330 ods. 1 a § 333 CSP). 15. Žalobcovi nemožno vyčítať pasivitu, keďže aktuálne preukázateľne inicioval exekučné konanie a navrhol zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti žalovanej zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXX v k. ú. F., čo mal súd za osvedčené predloženými listinami - oznámením súdneho exekútora zo dňa 13.05.2025 a upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 13.05.2025. Súd sa stotožňuje so žalobcom uvedenými dôvodmi o ktoré s poukazom na konkrétne postupy, ustanovenia a lehoty v zmysle Exekučného poriadku opiera svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a ďalšie predĺženie zákazu nakladania s nehnuteľnosťami žalovanej. Upovedomenie podľa § 168 ods. 1 Exekučného poriadku nemá vplyv na rozsah obmedzení nakladať s majetkom, ktoré povinnému vznikli doručením všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie (§ 61c a 61d). Inými slovami, právny úkon povinného uskutočnený po tom, čo mu bolo doručené upovedomenie podľa § 168 ods. 1 nie je ipso facto neplatný. Právne účinky takéhoto právneho úkonu sa posúdia podľa ustanovení o generálnom inhibitóriu (§ 61c a § 61d). K zriadeniu exekučného záložného práva dochádza vydaním exekučného príkazu podľa § 168 ods. 1 písm. b) (príkaz na zriadenie exekučného záložného práva). Okresný úrad, katastrálny odbor má povinnosť vykonať zápis exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností dňom doručenia exekučného príkazu. To platí aj v prípade, ak v čase doručenia exekučného príkazu
prebieha iné vkladové alebo záznamové konanie. „Inhibitórium, ktoré vzniká doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, nie je generálnym inhibitóriom v zmysle automatického zákazu povinnému nakladať s akýmkoľvek jeho majetkom...Platná právna úprava pre konania začaté od 1. apríla 2017 výslovne ustanovuje, že úkon povinného porušujúci inhibitorium nemá za následok neplatnosť úkonu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či bolo porušené všeobecné inhibitórium alebo inhibitorium in concreto“. (citované z Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, komentár). Za aktuálneho stavu veci a zápisov na LV, pri potrebe zachovať postup pri zriadení exekučného záložného práva, ako je podrobne popísaný aj v oznámení súdneho exekútora zo dňa 13.05.2025 a v poučení v upovedomení o začatí exekúcie, preto je dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie voči tu žalovanej, nakoľko účinky skôr vydaného neodkladného opatrenia dňom 25.05.2025 zaniknú a bez tohto neodkladného opatrenia reálne hrozí ujma na právach žalobcu. 16. Súd podporne poukazuje na Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku, 2. vydanie autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2022, strana 1275, výklad k § 333 CSP, z ktorého cit. „Pre každé časovo obmedzené neodkladné opatrenie platí, že uplynutím stanoveného času bez ďalšieho zaniká ex lege; pokiaľ už skôr nedošlo k jeho zrušeniu. Aplikácia zákonných dôvodov zrušenia neodkladného opatrenia v zmysle § 334 až 338 CSP nie je pri tomto druhu neodkladných opatrení nijako obmedzená. O zániku neodkladného opatrenia nevydáva súd osobitné rozhodnutie. Zánik jeho účinkov sa viaže na objektívnu právnu skutočnosť, ktorou je uplynutie času. Uznesením o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný, len čo ho vyhlásil; ak nebolo vyhlásené, len čo ho vydal (§ 237 ods. 1 CSP). To platí aj vo vzťahu k vymedzeniu časového úseku, uplynutím ktorého má byť neodkladné opatrenie obmedzené. Nejde teda o lehotu v zmysle § 117 a § 118 CSP, ktorú by mohol súd následne predĺžiť. Po zániku uplynutím času však nezakladá pôvodné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia procesnú prekážku res iudicata pre prípadný nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ domáhal identickej procesnej ochrany, avšak už v rámci odlišného časového úseku, resp. bez časového obmedzenia“. 17. Aj v súvislosti s neodkladnými opatreniami pri odporovacích žalobách a hrozbou zmarenia exekúcie súd odkazuje na Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku, 2. vydanie autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2022, strana 1286, výklad k § 338 CSP, v zmysle ktorého cit. „Osobitnú povahu majú rozsudky, ktorými súd určí neúčinnosť právneho úkonu voči žalobcovi na základe dôvodne podanej odporovacej žaloby podľa § 42a a § 42b OZ. Takýto rozsudok neukladá povinnosť plniť a nie je sám osebe exekučným titulom. Jeho právne účinky však v zmysle § 42b ods. 4 OZ umožňujú exekučne postihnúť majetok tretej osoby v rámci exekúcie vedenej na základe iného exekučného titulu voči povinnému, ktorý odporovaným právnym úkonom pôvodne ukrátil uspokojenie žalobcovej pohľadávky. To odôvodňuje primeranú aplikáciu § 338 CSP aj na odporové rozsudky a neodkladné opatrenia vydané v konaniach o odporovacích žalobách. V zmysle § 338 písm. a) CSP bude súd posudzovať stav exekučného konania na základe iného exekučného titulu, v rámci ktorého má byť exekučne postihnutý predmet hmotnoprávneho úkonu, ktorému žalobca úspešne odporoval. Vo vzťahu k § 338 písm. b) CSP bude relevantné, či žalobca v primeranom čase uskutočnil všetky úkony smerujúce k exekučnému postihnutiu takéhoto majetku, resp. či v primeranom čase (podľa vlastnej dispozície a objektívnych možností) podal návrh na vykonanie exekúcie na základe súvisiaceho exekučného titulu, pokiaľ v čase právoplatnosti odporového rozsudku nebola ešte takáto exekúcia začatá.“ 18. Tak ako vo veciach sp .zn. 3C/70/2024 a 1C/30/2025, aj tu žalobca osvedčil, že platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18.08.2021 sp. zn. 9Up/543/2021, právoplatným a vykonateľným dňa 21.09.2021, súd žalobcovi priznal voči otcovi žalovanej - F. G. nárok na zaplatenie sumy 11.500 eur s príslušenstvom a trov konania. Podľa listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. F. je žalovaná výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, a to parcely registra „C“ č. 111/3 o výmere 272 m2 – zastavaná plocha a nádvorie. Titulom nadobudnutia je darovacia zmluva zo dňa 04.11.2021 – V 3352/2021. Podľa listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. F. je žalovaná výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, a to parcely registra „C“ č. 111/2 o výmere 374 m2 – zastavaná plocha a nádvorie a stavby - rodinného domu súpisné číslo XX, postaveného na parcele č. 111/2. Titulom nadobudnutia je darovacia zmluva zo dňa 04.11.2021 - V 3351/2021. Na predmetnom LV č. XXX pre k. ú. F. je ohľadom parcely CKN č. 111/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 374 m2 vyznačená plomba na základe V-634/2025 (Zámenná zmluva). Z verejne prístupnej informácie o stave katastrálneho konania z katastrálneho portálu (§ 185 ods. 2 CSP) vyplýva, že podanie č. H./XXXX – zámenná zmluva na konanie katastru predložené bolo dňa 31.03.2025. 19. Podľa predloženej správy poverenej súdnej exekútorky zo dňa 11.01.2023 vydanej v exekučnej veci vedenej pod 290EX 1244/21, povinný F. G. nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Zistené boli dva účty v banke, pričom na prvom predstavuje účtovný zostatok sumu 0 eur, na druhom účte je evidovaný
zostatok 159,- eur. Na obidvoch účtoch povinného je vedená rezervácia na sumu 30.944,81 eur. Povinný je vlastníkom traktora, nie je poberateľom dôchodku, úrazovej renty, dávky v nezamestnanosti, nemocenskej dávky a je zamestnaný v Daniel Trans s.r.o.. Povinný má centrálnom registri exekúcií vedený ďalší záznam, podľa ktorého je pod sp. zn. EX 290 487/22 poverenou súdnou exekútorkou vymáhaná pohľadávka VÚB, a.s. proti povinnému vo výške 31 157,70 eur s príslušenstvom. 20. Okresný súd Bardejov v konaní žalobcu proti žalovanej o určenie neúčinnosti právnych úkonov rozsudkom č. k. 2C/9/2023 - 143 zo dňa 29.02.2024 vo veci samej rozhodol nasledovne: I. Súd u r č u j e , že darovacia zmluva, ktorá bola dňa 04.11.2021 uzavretá medzi darcom F. G., rodeným G., nar. XX.XX.XXXX a obdarovanou F. G., nar. XX.XX.XXXX, na základe ktorej bol Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom pod číslom H. XXXX/XXXX dňa 08.11.2021 povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej ako obdarovanej k nehnuteľnosti - parcele registra „C“ číslo 111/3 o výmere 272 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, v celosti, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, okres E., obec F., katastrálne územie F., je voči žalobcovi p r á v n e n e ú č i n n á. II. Súd u r č u j e , že darovacia zmluva, ktorá bola dňa 04.11.2021 uzavretá medzi darcami F. G., rodeným G., nar. XX.XX.XXXX a PaeDr. B. G., rodenou G., nar.XX.XX.XXXX a obdarovanou F. G. nar. XX.XX.XXXX, na základe ktorej bol Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom pod číslom H. XXXX/XXXX dňa 08.11.2021 povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej ako obdarovanej k nehnuteľnostiam
- stavbe - rodinnému domu, súpisné číslo XX, postavenému na parcele registra „C“ číslo 111/2 a k parcele registra „C“ číslo 111/2 o výmere 374 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, v celosti, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, okres Bardejov, obec F., katastrálne územie F., je voči žalobcovi p r á v n e n e ú č i n n á . III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. Predmetný rozsudok po odvolaní žalovanej, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 5Co/45/2024 - 232 zo dňa 20.03.2025 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil nadobudol právoplatnosť dňa 25.04.2025. 22. Tunajší súd uznesením č. k. 3C/70/2025 - 50 zo dňa 02.01.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co/7/2025 - 86 zo dňa 06.03.2025 právoplatným dňa 31.03.2025 rozhodol nasledovne: I. Súd u k l a d á žalovanej povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva, zriadenia záložného práva, zriadenia vecného bremena alebo iného práva tretích osôb alebo iného spôsobu nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese Bardejov, obec E., katastrálnom území E., evidovanými ako: · parcela registra „C“ číslo 111/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 272 m2, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX a · stavba - rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele registra „C“ číslo 111/2 a parcela registra „C“ číslo 111/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 374 m2, obidve nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou 2C/9/2023. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %, o výške ktorých po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Tunajší súd následne uznesením č .k. 1C/30/2025 - 62 zo dňa 17.04.2025 rozhodol nasledovne: I. Súd u k l a d á žalovanej povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva, zriadenia záložného práva, zriadenia vecného bremena alebo iného práva tretích osôb alebo iného spôsobu nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese Bardejov, obec F., katastrálnom území F., evidovanými ako: · parcela registra „C“ číslo 111/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 272 m2, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX a · stavba - rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele registra „C“ číslo 111/2 a parcela registra „C“ číslo 111/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 374 m2, obidve nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, a to na obdobie 30 dní, počnúc právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k.2C/9/2023-143 zo dňa 29.02.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 5Co/45/2024-232 zo dňa 20.03.2025. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %, o výške ktorých po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán alebo obava z ohrozenia z exekúcie. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, resp. obavu z ohrozenia exekúcie, pričom tieto musia byť takého
charakteru, že ak by k neodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti návrhu vymedzuje priamo § 326 CSP. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Takýto procesný postup je zákonom aprobovaný a typický iba pre zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 344 CSP). 25. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: a.) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b.) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c.) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti) d.) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e.) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f.) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Súčasne je nevyhnutné zohľadniť, že neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne. Právne účinky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. To platí aj v prípade, ak z hmotného práva vyplýva možnosť priznania určitého nároku alebo uloženia povinnosti za predchádzajúce obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery, či hrozby ohrozenia exekúcie je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (napr. v konaní o ochranu proti nekalej súťaži, v odporovacom konaní, v konaniach o ochranu vlastníckeho práva a pod.). 26. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 27. Medzi žalobcom a žalovanou bol vo veci samej vedený na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2C/9/2023 spor o neúčinnosť darovacích zmlúv, ktorými otec žalovanej (sčasti spoločne s matkou žalovanej) previedol na žalovanú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným vyššie. V konaní vo veci samej nebolo sporné, že medzi zmluvnými stranami existuje príbuzenská väzba, kedy žalovaná je dcérou obidvoch darcov. Konanie vo veci samej bolo právoplatne skončené, pričom súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 29.02.2024, ktorý napadla odvolaním žalovaná, vyhovel podanej žalobe o určenie právnej neúčinnosti právnych úkonov a toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť. 28. Ako vyplýva z odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobca žiada o nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej z dôvodu, že je daná dôvodná obava, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený, keďže žalovaná ako výlučný vlastník, môže po blížiacom sa uplynutí lehoty pre zákaz nakladania s nehnuteľnosťami v zmysle neodkladného opatrenia zo
dňa 17.04.2025 č.k.1C/30/2025-62, čím dôjde k zániku neodkladného opatrenia s nehnuteľnosťami vlastnícky disponovať, čím zmarí uspokojenie pohľadávky žalobcu v exekúcii vedenej voči jeho dlžníkovi
- F. G.. V prejednávanej veci smeruje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia k odvráteniu hrozby zmarenia exekúcie, a to uložením zákazu nakladania s označenými nehnuteľnosťami s vymedzením spôsobov, na ktoré sa má zákaz nakladania vzťahovať, a to na obdobie pokým súdny exekútor nevykoná reálne príslušné úkony exekučného konania za účelom zabezpečenia majetku žalovanej. 29. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Žalobca musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda že osoba, ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je to, že aj pri prípadnom osvedčení ohrozenia nároku žalobcu tu existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. 30. V predmetnej veci vo vzťahu k požadovanému nariadeniu neodkladného opatrenia je potrebné pre úplnosť uviesť, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy ohrozenia exekúcie v obdobných situáciách je potvrdená ustálenou rozhodovacou praxou slovenských súdov, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/31/2019. Súd zároveň poukazuje na právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/278/2014 zo dňa 30.04.2014, s ktorým sa v predmetnej veci plne stotožňuje: „Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že zásadne nie je podmienkou na nariadenie predbežného opatrenia, aby preukázal a osvedčil odporkynin úmysel nehnuteľnosť ďalej scudziť resp. zaťažiť. Navrhovateľ v tomto smere správne argumentoval tým, že jeho možnosť osvedčiť vnútorný vzťah osoby k budúcej právnej skutočnosti je vzhľadom na plynutie lehôt stanovených zákonom na nariadenie predbežného opatrenia absolútne nereálna. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že ak by sa vyčkávalo na prejavenie úmyslu odporkyne nehnuteľnosť scudziť, mohlo by dôjsť k jej ďalšiemu prevodu, po realizácii ktorého by sa právne postavenie navrhovateľa zhoršilo do takej miery, že by bolo otázne, či sa mu ešte oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu v konaní vo veci samej. Pokiaľ teda okresný súd založil svoje rozhodnutie aj na tom, že navrhovateľ nepreukázal úmysel odporkyne nehnuteľnosť scudziť či zaťažiť, tento jeho záver nepovažuje odvolací súd za správny.“ 31. Tu je podľa názoru súdu dôvodné na zabezpečenie riadneho vedenia exekúcie na odporovateľným právnym úkonom prevedený majetok na istý čas obmedziť právo žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami za účelom dočasného vyriešenia vzťahu medzi stranami tak, aby mohla byť trvalo vyriešená otázka výkonu exekúcie na odporovateľným právnym úkonom prevedenom majetku, s poukazom na čo možno považovať zásah do vlastníckeho práva žalovanej za primeraný uvedenému účelu. Nepochybne vydaním neodkladného opatrenia nedôjde k podstatnejšiemu zásahu, prípadne ohrozeniu žalovanej, naopak nevydaním neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť práve k neprimeranému zásahu do práv žalobcu, pokiaľ by žalovaná nakladala s uvedenou nehnuteľnosťou (porov. uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 11Co/208/2012 zo dňa 12.06.2012). Zámer dispozície s nehnuteľnosťou zapísanou do katastra nehnuteľností sa dá osobe nezúčastnenej na takejto dispozícii zistiť spravidla až keď takáto dispozícia nastane (plomba), alebo až po jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť ochrana pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou predbežného opatrenia účinne, nemožno vyčkávať na stav, kedy sa takáto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej potom predbežným opatrením už nemožno spravidla zabrániť (uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/255/2016 zo dňa 24.05.2016). 32. Rozhodujúce skutočnosti uvedené žalobcom odôvodňujúce potrebu odvrátenia hrozby zmarenia exekúcie formou neodkladného opatrenia, má súd za dostatočne osvedčené na základe pripojených listín ako aj na základe listín predložených v konaní vo veci samej, ktorými žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Je zrejmé že po vydaní platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18.08.2021 sp. zn. 9Up/543/2021, právoplatného a vykonateľného dňa 21.09.2021, ktorým bol otec žalovanej zaviazaný na plnenie voči žalobcovi, došlo k prevodu predmetných nehnuteľností z otca žalovanej na žalovanú dňa 04.11.2021 uzavretím darovacích zmlúv a k zavkladovaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovanej. Tunajší súd vo veci vedenej pod sp. zn. 2C/9/2023 konštatoval neúčinnosť právnych úkonov, ktorými
dlžník žalobcu previedol na žalovanú nehnuteľnosti, s ktorých nakladaním navrhuje žalobca žalovanú obmedziť podaným návrhom. 33. Žalovaná je v súčasnosti obmedzená v nakladaní s vyššie označenými nehnuteľnosťami neodkladným opatrením nariadeným uznesením tunajšieho súdu č. k. 1C/30/2025 – 62 zo dňa 17.04.2025. Trvanie tohto neodkladného opatrenia súd v zmysle návrhu žalobcu limitoval 30 dňami od dátumu právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, čím dôjde k zániku obmedzenia žalovanej v nakladaní s nehnuteľnosťami v zmysle neodkladných opatrení, teda k voľnej dispozícii žalovanej s predmetnými nehnuteľnosťami. Súd mal v predmetnej veci za osvedčené, že ohľadom jednej z nehnuteľností, ktoré boli žalovanej prevedené odporovateľným právnym úkonom (parc. CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 374 m2), došlo zo strany žalovanej k nakladaniu s nehnuteľnosťou (zámenná zmluva), a to napriek výslovnému zákazu nakladania (aj) s touto nehnuteľnosťou, súdom nariadeným neodkladným opatrením (!). Z uvedeného vyplýva, že žalovaná nerešpektuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o obmedzení nakladania s nehnuteľnosťami, čím má súd zhodne s názorom žalobcu za osvedčené to, že v prejednávanej veci je daná dôvodná obava, že exekúcia pohľadávky žalobcu voči jeho dlžníkovi bude ohrozená tým, že žalovaná môže nakladaním s nehnuteľným majetkom prevedeným odporovateľnými právnymi úkonmi, zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu v exekúcii vedenej voči povinnému a to scudzením nehnuteľností, ktoré boli žalovanej prevedené odporovateľnými právnymi úkonmi. Prevodom nehnuteľností, ktorých sa týka odporovateľnosť zmluvy o prevode vlastníckeho práva by došlo k stavu, kedy by sa žalobca musel voči žalovanej domáhať novou žalobou vydania plnenia, ktoré žalovaná následným prevodom získala, čo súd považuje za neefektívne a nehospodárne, spôsobujúce ohrozenie a oddialenie uspokojenia pohľadávky žalobcu a v neposlednom rade vznik ďalších trov v nemalej výške. Súd prvej inštancie v konaní vo veci samej dospel rovnako ako odvolací súd k záveru o právnej neúčinnosti predmetných právnych úkonov voči žalobcovi. Súd je toho názoru, že v danom prípade je splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že existuje obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Právoplatný rozsudok v odporovom konaní sa vzťahuje na konkrétny exekvovateľný majetok, a nie na osobu žalovanej (§ 42b ods. 2 OZ), ktorá sa nestáva povinnou v exekúcii, ale právne účinky úspešného odporu sa prejavia voči žalovanej v tom zmysle, že v rámci exekučného konania proti dlžníkovi, je povinná strpieť vedenie exekúcie (speňaženie) na predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého bola účastníkom. Veriteľ teda môže viesť proti povinnému dlžníkovi exekúciu za rovnakých podmienok, ako keby k spornému prevodu nedošlo iba s tým rozdielom, že exekúciou postihnutý majetok patrí osobe, ktorá mala z odporovaného právneho úkonu prospech, a ktorá je povinná takúto exekúciu strpieť (žalovaná). Prípadná exekúcia, by však mohla byť ohrozená, ak by žalovaná po právoplatnom skončení konania vo veci samej previedla sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu. Vzhľadom na uvedené je žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam nevznikali zmeny, pretože autoritatívne súdne rozhodnutie by sa mohlo stať problematické zrealizovať, pokiaľ by medzičasom nehnuteľnosti boli prevedené a ich vlastníctvo by svedčilo v prospech iného. Preto je podľa názoru súdu daná hrozba zmarenia exekúcie a nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a umožní sa ničím nerušený priebeh exekúcie voči dlžníkovi a to prípadným vykonaním exekúcie predajom nehnuteľnosti. Zároveň tým nedôjde ani k obmedzeniu, či ohrozeniu práv žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu, nakoľko žalovaná nebude žiadnym spôsobom obmedzovaná v ich bežnom užívaní. Súd poukazuje na to, že z konštantnej rozhodovacej činnosti odvolacích súdov vyplýva, že práve v takomto type konaní (o odporovacej žalobe, pozn.) je nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zabráni ďalším prevodom nehnuteľností, dôvodné - porovnaj napr. rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/208/2012, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/278/2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/23/2015, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/44/2015 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/255/2016. 34. Žalobca osvedčil konanie žalovanej, ktorá napriek nariadenému obmedzujúcemu neodkladnému opatreniu pristúpila k uzavretiu zámennej zmluvy, ktorá sa týka nehnuteľnosti, ktorá jej bola prevedená voči žalobcovi neúčinným právnym úkonom. Zároveň súd z listov vlastníctva zistil, že uvedená zámenná zmluva sa týka pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom, ktorý bol žalovanej prevedený odporovateľným právnym úkonom, čo zvýrazňuje potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko platné a účinné uzavretie tejto zmluvy môže mať podstatný vplyv na realizovateľnosť exekúcie predajom nehnuteľností prevedených odporovateľným právnym úkonom a v neposlednom rade aj na ich hodnotu. Z uvedeného je zrejmé, že bola osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená, a teda je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vyhovel v plnom rozsahu. Veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku, prioritne proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon (v danom prípade žalovaná), ako aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom, avšak v prípade prevodu tohto majetku žalovanou na tretie osoby má veriteľ právo odporovať právnemu úkonu len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi (por. § 42b ods. 3 a 4 OZ). Preto akýkoľvek prevod týchto nehnuteľností alebo ich zaťaženie má potenciál poškodiť veriteľa dlžníka, ktorý odporovateľný právny úkon urobil. Nebezpečenstvo hroziacej ujmy je osvedčené už samotnou skutočnosťou, že v prípade ďalšieho prevodu nehnuteľností nebude možné dosiahnuť účel odporovacieho konania (docieliť neúčinnosť právneho úkonu, na základe ktorého dlžník, t. j. otec žalovanej realizoval prevod nehnuteľností). Neodkladné opatrenie má v predmetnej veci zabezpečiť to, aby sa nezmaril účel rozhodnutia vydaného vo veci samej. Totiž nezabezpečená nehnuteľnosť môže byť kedykoľvek počas prebiehajúceho exekučného konania nielen špekulatívne prevedená na inú osobu, ale aj zaťažená iným právom tretej osoby (zriadenie záložného práva alebo vecného bremena). Dolózne zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti dlžníka prakticky znemožňuje veriteľovi speňaženie nehnuteľnosti v exekučnom konaní, keďže exekúciu na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Udelenie súhlasu od záložného veriteľa však oprávnený objektívne nemôže očakávať, keďže záložný veriteľ je v mnohých prípadoch blízkou osobou dlžníka fyzickej osoby (uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/45/2024 zo dňa 26.09.2024). Súd vyhradil počiatok trvania nariadeného neodkladného opatrenia na dátum 26.05.2025, nakoľko dňa 25.05.2025 ex lege zaniknú účinky už nariadeného neodkladného opatrenia. Potrebu kontinuity neodkladných opatrení obmedzujúcich žalovanú v nakladaní so spornými nehnuteľnosťami zvýrazňuje aktuálne evidovaná plomba na LV (V-634/2025). V prípade nenariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia odôvodnene hrozí, že príslušný katastrálny odbor zrealizuje na základe zámennej zmluvy vklad vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti (parcela CKN č. 111/2) v prospech tretieho subjektu, čím by v zmysle vyššie uvedených skutočností mohlo dôjsť k zmareniu exekúcie pohľadávky žalobcu. Súd sa stotožnil s návrhom žalobcu aj vo vzťahu k času trvania neodkladného opatrenia, a to 90 dní počnúc od 26.05.2025 pričom toto časové vymedzenie súd považuje za primerané vo vzťahu k príslušným úkonom povereného súdneho exekútora a s nimi spojeným zákonným lehotám a možnosti obrany dlžníka v exekučnom konaní, ktorými dôjde k zabezpečeniu odporovateľnými právnymi úkonmi prevedených nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej. Pokiaľ v úmysle žalovanej nie je s nehnuteľnosťami nakladať spôsobom nezlučiteľným s obsahom nariadeného neodkladného opatrenia (s výnimkou parcely CKN č. 111/2), tak potom nariadenie neodkladného opatrenia nemá pre ňu zásadný právny význam, no ak takýto úmysel má, potom je nariadenie neodkladného opatrenia dôvodné. 35. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd musí pamätať na to, že ochrana musí byť poskytnutá ako tomu, kto žiada nariadenie neodkladného opatrenia, tak v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vzhľadom na požiadavku rýchlosti rozhodnutia nemá možnosť a nie je povinný vykonávať podrobné dokazovanie, vychádza zo skutočností preukázaných alebo osvedčovaných žalobcom. 36. Každý účastník (strana) konania si musí byť vedomý, že jeho pomery môže dočasne upraviť inštitút neodkladného opatrenia a jeho obsah nemusí byť dokonca v celom rozsahu adekvátny výsledku právoplatného skončeného konania. „Odmietnutie spravodlivosti alebo základného práva v spojitosti s predbežnými opatreniami predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľne procesnými prostriedkami obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku. Takýmto porušením však nemôže byť samo o sebe nariadenie predbežného opatrenia“ (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR č. 57/2000 zo dňa 7.6.2000, č. judikátu 57). Uvedené podľa názoru súdu rovnako platí pre nový inštitút neodkladného opatrenia. 37. Súd rovnako ako pri predošlých nariadeniach neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie v spojení s potvrdzujúcim uznesením odvolacieho súdu v tejto veci sa stotožňuje s tvrdením žalobcu v bode 33 návrhu, že je splnená aj podmienka v zmysle § 324 ods. 3 CSP (že sledovaný účel nemožno tu dosiahnuť zabezpečovacím opatrením). Vzhľadom na všetko vyššie uvedené preto súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. 38. V zmysle Civilného sporového poriadku je potrebné aj pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania, v prípade, že ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.1 CSP). 39. Tu rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Preto súd o trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol. Podľa výsledku konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal úspech žalobca, ale podľa názoru
súdu mu náhradu trov konania priznať nemožno a keďže žalovanej pre neúspech nárok na ich náhradu nevznikol, súd vyslovil, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva. 40. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 41. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 42. Žalobca síce s podaným návrhom bol úspešný, avšak trovy spojené s podaním návrhu súd v špecifických okolnostiach tejto veci nepovažuje za odôvodnene a účelne vynaložené, nakoľko k podaniu návrhu žalobca pristúpil aj podľa svojich vlastných tvrdení len preto, lebo hrozilo uplynutie času účinkov skoršieho neodkladného opatrenia. K tomu však treba uviesť, že čas trvania skoršieho neodkladného opatrenia navrhol sám žalobca, súd pri takom jeho nariadení vychádzal z jeho návrhu, preto samotné dodatočné uvedomenie si žalobcu a jeho zistenie, že vzhľadom na zákonnú úpravu v Exekučnom poriadku a tam uvedené postupy a lehoty tento čas nebude dostatočný nemôže byť dôvod pre priznanie mu náhrady trov konania spojených s ďalším návrhom na neodkladné opatrenie. Inými slovami, dôvodom podania návrhu podľa tvrdení žalobcu nebolo žiadne ďalšie (nové) správanie žalovanej, ku ktorému by došlo po podaní predošlého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, teda po dni 13.04.2025 (žalobca argumentoval zámennou zmluvou ešte z marca 2025), ale len a výlučne to, že je potrebný dlhší čas jeho trvania na zabezpečenie práv žalobcu, čo však bolo bezosporu možné dosiahnuť už tým, že by žalobca priamo v pôvodnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vo veci 1C/30/2025) navrhol jeho trvanie po dlhší čas. Iná situácia by bola v prípade, ak by tak žalobca urobil a čas trvania neodkladného opatrenia by „skrátil“ súd. Tu sa však súd v celom rozsahu držal návrhu žalobcu, preto len to, že žalobca dodatočne zistil, to čo vyplýva z právnej úpravy, že na reálne zabezpečenie úspechu exekúcie vzhľadom na zákonné lehoty je potrebný čas dlhší nemožno ani len nepriamo pričítať žalovanej. Podanie návrhu tu tak v širšom zmysle zavinili svojim konaním rovnakou mierou obe strany, preto im náhradu trov priznať nemožno. Žalovaná tým, že vôbec vznikol dôvod pre neodkladné opatrenia (nakladanie s majetkom dokonca po prvom neodkladnom opatrení, ale pred podaním druhého návrhu), ale aj žalobca tým, že žiaden tretí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol by vôbec potrebný, ak by už v druhom návrhu navrhol dostatočný čas jeho trvania. Žalobcovi v konaní vo veci samej, ako aj v konaniach o predošlých návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia bol priznaný nárok na náhradu trov konania proti žalovanej vrátane trov odvolacieho konania. Na rozdiel od týchto predošlých konaní však tu priamy podnet na začatie konania nezadalo správanie žalovanej, ale konanie žalobcu a zavinenie vzniku trov na strane žalovanej bolo už zohľadnené v predošlých rozhodnutiach o trovách konania. Nie je navyše možné nezohľadniť to, že v prípade tohto, v poradí už tretieho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia išlo v prevažnej miere už len o opakovanie (mechanické prekopírovanie) predošlých návrhov a ich argumentácie (dokonca vrátane chýb v písaní, nakoľko žalobca opakovane uviedol dátum podania návrhu zámennej zmluvy na vklad 31.03.2024, hoci to bolo 31.03.2025). 43. Teória aj súdna prax sa zhodli, že dôvodom pre aplikáciu § 257 CSP ktorá musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri k tomu napr. R 34/1982) môžu byť aj výnimočné, osobitné okolnosti prípadu či procesná situácia. Žalobca neponúkol žiadne akceptovateľné dôvody pre takéto „kúskovanie“ svojej právnej ochrany do viacerých samostatných návrhov na neodkladné opatrenie, pričom v tomto poslednom prípade sa tak stalo bez akéhokoľvek správania, či zavinenia žalovanej a preto táto situácia podľa názoru súdu nutne vedie k nepriznaniu náhrady trov konania žalobcovi, lebo tieto jednak nemožno považovať za vynaložené odôvodnene a účelne a priznaniu ich náhrady bránia aj dôvody hodné osobitného zreteľa. 44. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd o trovách konania rozhodol tak, že náhradu trov stranám sporu - konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.