Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-47-2026.pdf
PDF · 83.7 KB
Case nature
Subarea
1Co/47/2026
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Brondoša a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v spore navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, D., proti povinnému z neodkladného opatrenia: E. B., nar. X.XX.XXXX, bytom F. XX, D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Mestského súdu Košice, sp. zn. 64C/8/2026-8 zo dňa 10. marca 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal povinnému z neodkladného opatrenia (ďalej aj „povinný“) vstupovať do bytu na adrese F. XX G. D., a to až do právoplatného skončenia dedičského konania po matke strán konania H. I..
2. Návrh skutkovo odôvodnila tým, že v súčasnosti prebieha dedičské konanie po matke strán, ktorá bola vlastníčkou predmetného bytu, v ktorom robí povinný „žúrky“, čím dochádza k narúšaniu pokojného stavu a hrozí poškodzovanie majetku. Podľa nasledovnej argumentácie navrhovateľky, má táto obavu zo vzniku škody a znehodnotenia majetku a taktiež sa obáva, aby povinný svojvoľne nenakladal s nehnuteľnosťou.
3. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
4. Právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1 a 3, § 325, § 326, § 132 ods. 1, § 327 § 328 a § 329 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a po posúdení návrhu podľa jeho obsahu dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu, pretože navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami formou neodkladného opatrenia, keďže k návrhu nepripojila žiadne listinné dôkazy (okrem potvrdenia o pomoci v hmotnej núdzi), ktoré by osvedčovali ňou tvrdené skutočnosti, a síce, že medzi stranami existuje príbuzenský vzťah, že byt, o ktorý sa jedná, ktorý navyše ani nekonkretizovala, je predmetom dedičského konania, že jeho vlastníčkou bola matka sporových strán, že strany konania prichádzajú do úvahy ako dedičia po nebohej H. I. a že sa povinný dopúšťa tvrdeného konania. Doplnil, že navrhovateľka napokon nepreukázala ani to, v čom spočíva potreba bezodkladnej úpravy pomerov a prečo je nevyhnutné nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k jeho naliehavosti a nevyhnutnosti, že hrozí alebo že vznikla nejaká škoda, a preto existuje potreba okamžitej súdnej ochrany a neosvedčila naliehavosť potreby nevyhnutného zásahu zo strany súdu, keďže súdu nepredložila žiadne listinné dôkazy, ktoré by neželané konanie povinného preukazovali s tým, že len jej tvrdenie o tom, že konanie povinného je nevhodné a narúšajúce pokojný stav, ktorý bližšie nešpecifikuje, nepostačuje na to, aby
súd upravil pomery medzi stranami formou neodkladného opatrenia. Napokon rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že procesne neúspešnej navrhovateľke ich náhrada neprináleží a povinnému v konaní žiadne trovy nevznikli, z ktorého dôvodu mu ich náhradu nepriznal.
5. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil a jej návrhu vyhovel. V odvolaní v prvom rade nesúhlasila so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Stručne zopakovala v návrhu tvrdené skutočnosti bez toho, aby ich podporila akýmikoľvek dôkazmi. Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na prítomnosť právnych vád rozhodnutia navrhovateľka podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnila odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Odvolací súd v tejto spojitosti upriamuje pozornosť na záver vyplývajúci z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2019 z 5. novembra 2019, v zmysle ktorého odvolací dôvod nemôže spočívať len na všeobecnom vyjadrení nespokojnosti s rozhodnutím bez bližšej špecifikácie vytýkaných nesprávností v kontexte konkrétnych okolností prípadu. Napokon odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 CSP viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).
6. Povinný z neodkladného opatrenia sa na výzvu odvolacieho súdu (§ 329 ods. 1 CSP) k odvolaniu a k veci nevyjadril.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie navrhovateľky ako podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že jej odvolaniu nie je možné vyhovieť.
8. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
9. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia konštatuje, že tento navrhovateľkou uplatnený odvolací dôvod nie je v posudzovanom spore naplnený.
10. Navrhovateľka svojimi odvolacími námietkami nastolila predmetom odvolacieho prieskumu správnosť spôsobu právneho posúdenia súdom prvej inštancie otázky splnenia/nesplnenia zákonných predpokladov pre okamžitú (bezodkladnú) úpravu pomerov strán, uložením povinnosti povinnému z NO zdržať sa vstupu do číslom bližšie neoznačeného bytu nachádzajúceho na prízemí bytového domu na ulici F. XX G. D., do nekonkretizovaného právoplatného skončenia dedičského konania po ich dátumom narodenia alebo úmrtia neoznačenej matke. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v okolnostiach prípadu možno podanie navrhovateľky subsumovať pod ustanovenie § 325 ods. 2 písm. d) CSP a to napriek ňou použitej terminológii (zákaz vstupu do bytu), keďže z neho nevyplynulo, že by dôvodom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo podozrenie z násilia (§ 325 ods. 2 písm. e) CSP) alebo ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity (§ 325 ods. 2 písm. f) CSP).
11. Procesné podmienky a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní sú upravené v ust. §§ 324 až 326 CSP, ktoré správne použil v danej veci aj súd prvej inštancie, správne ich aj interpretoval a aplikoval na zistený skutkový stav.
12. Podľa § 324 ods. 1 až 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to, či je nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení sa upravujú pomery strán, pokiaľ je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie, ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Alebo inak povedané, hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s 1540, str. 1108). Procesný inštitút neodkladného opatrenia zároveň umožňuje operatívne upraviť pomery strán za predpokladu, že takýto zásah sa javí byť ako nevyhnutný, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré poukazujú na naliehavosť a nutnosť takéhoto zásahu.
17. Pretože pri nariaďovaní samotného NO prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom NO, bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Inak postupuje iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch (§ 329 CSP). Riadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Navrhovateľ opísaním rozhodujúcich skutočností a predložením dostupných dôkazných prostriedkov musí osvedčiť najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o potrebe nariadiť NO v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie NO, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Miera osvedčenia sa pritom riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom NO je totiž rýchle riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.
18. Na základe všetkých doterajších tvrdení navrhovateľky možno súhlasiť so súdom prvej inštancie, že okrem toho, že navrhovateľka hodnoverne neosvedčila nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, keďže neuviedla údaje o dedičskom konaní po jej matke, ktorú navyše ani riadne neoznačila uvedením dátumu narodenia, príp. úmrtia, hodnoverne neosvedčila ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán. K potrebnosti okamžitého zásahu súdom do právneho pomeru strán musí vždy pristúpiť ďalšia navrhovateľom tvrdená a osvedčená skutočnosť odôvodňujúca záver, že neodkladná úprava neznesie odklad preto, že bez nej navrhovateľ utrpí na právach. V závere o naliehavosti okamžitej úpravy pritom musí byť premietnutý ako časový (bezprostrednosť), tak i vecný vzťah (efektívnosť a proporcionalita) medzi narušením usporiadania pomerov strán a ich neodkladnou úpravou. Akiste totiž naliehavosť riešenia nebude bez ďalšieho vyplývať len z porušenia práva trvajúceho dlhý čas a celkom nepochybne znesie odklad i taký zásah do právneho postavenia strán, v dôsledku ktorého je možné očakávať, že ujma, ktorá tým povinnému vznikne, bude kvantitatívne alebo kvalitatívne väčšia alebo zasiahne hierarchicky spoločnosťou vyššie radenú hodnotu, než akú tvrdí oprávnený, že mu bez takejto úpravy vzniká. Z návrhu, ako aj zo samotného odvolania, je zrejmé, že ohrozenou hodnotou je v skutočnosti záujem navrhovateľky na pokojnom užívaní bytu po ich matke. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v okolnostiach prípadu navrhovateľka neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP za situácie, ak neosvedčila existenciu príbuzenského vzťahu k poručiteľke, že daný byt je predmetom dedičského konania, že jeho vlastníčkou bola matka sporových strán, ktorí prichádzajú do úvahy ako dedičia po nebohej H. I., že sa povinný dopúšťa tvrdeného konania, že hrozí alebo že vznikla nejaká škoda, a preto existuje potreba okamžitej súdnej ochrany a neosvedčila naliehavosť potreby nevyhnutného zásahu zo strany súdu, keďže súdu nepredložila žiadne listinné dôkazy, ktoré by neželané konanie povinného preukazovali s tým, že len jej tvrdenie o tom, že konanie povinného je nevhodné a narúšajúce pokojný stav, ktorý bližšie nešpecifikuje, nepostačuje na to, aby súd upravil pomery medzi stranami formou neodkladného opatrenia.
19. Odvolací súd z týchto dôvodov s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP. V prejednávanom spore v odvolacom konaní bola navrhovateľka neúspešná a plne úspešnému povinnému z NO žiadne trovy nevznikli, keďže ostal v odvolacom konaní nečinný, z ktorého dôvodu odvolací súd stranám náhradu odvolacích trov nepriznal.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP. Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).