Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

54Ek/369/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35910739, so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47255706, so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom 080 01 Prešov, o vymoženie 279,05 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Peter Hodermarský, so sídlom exekútorského úradu Akad. B. X, XXX XX C., pod sp. zn. 202EX 124/21, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08.05.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08.05.2026 z a m i e t a .

II. Oprávnený a povinný n e m a j ú nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08.05.2026.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 25.01.2021 domáhal od povinného vymoženia 279,05 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Prešov sp. zn. zo da 04.12.2017. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 11.02.2021.

2. Súdny exekútor vydal dňa 04.03.2026 upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na zaplatenie náhrady výdavkov, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok povinného sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

3. Uznesením sp. zn. zo dňa 08.05.2026 súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 202EX 124/21 zo dňa 04.03.2026 podľa ust. § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že súdny exekútor priebehu exekúcie vykonal viaceré majetkové lustrácie povinného v medzirezortných evidenciách. Súd mal za preukázané z vyjadrenia súdneho exekútora a z úkonov, ktoré vykonal súdny exekútor počas vedenia celej exekúcie, že povinný vlastní bankový účet na ktorom je mínusový zostatok, povinný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, nevlastní vozidlo, je vedený ako bezdomovec, naposledy zamestnaný v roku 1990, nie je poberateľa dôchodku, úrazovej dávky, dávky v nezamestnanosti ani nemocenskej dávky. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu predloženého povereným súdnym exekútorom konštatoval správnosť vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie z titulu nemajetnosti osoby povinnej zachytenej v rozhodnej dobe, ktorou je 60 kalendárnych mesiacov od okamihu

začatia exekúcie, keď napriek opakovaným výkonom lustračných mechanizmov zo strany súdneho exekútora neboli zistené žiadne relevantné majetkové hodnoty a taktiež nebol dosiahnutý žiadny výťažok. V kontexte oprávnením uvádzaného tvrdenia o fyzickom nezisťovaní hnuteľného majetku patriaceho osobe povinného či tvrdenia o chýbajúcej súčinnosti s tretími osobami, ktoré by mohli mať podľa názoru oprávneného informácie o majetku povinného súd uviedol, že predmetná argumentácia oprávneného je v celom rozsahu nedôvodná a rovnako i nespôsobila k založeniu celého radu úvah exekučnej činnosti súdneho exekútora, keď z obsahu spisového materiálu vyplýva, že poverený súdny exekútor postupoval pri výkone exekúcie s vynaložením odbornej starostlivosti a v súlade s jednotlivými ustanoveniami Exekučného poriadku, ktoré pojednávajú o uspokojení pohľadávky oprávneného peňažnej povahy. V tejto súvislosti súd uviedol, že poverený súdny exekútor je oprávnený postupovať len v medziach stanovených exekučným poriadkom, pričom z ustanovenia paragrafu 64 Exekučného poriadku vyplýva všeobecné pravidlo primeranosti výkonu exekúcie, ktoré je podriadené rozsahu vymáhanej povinnosti a jeho zodpovedajúcej hodnote zabezpečenia majetku. Oprávnenie súdneho exekútora vykonávať exekučnú činnosť a fakticky postihovať majetok patriaci povinnému, je tak výrazne obmedzené výškou vymáhanej povinnosti. Logickým záverom z uvedeného preto je, že úvahy oprávneného o vynakladaní ďalších zdrojov exekúcie pre opakované fyzické zisťovanie majetkovej podstaty vo vlastníctve povinného, je prezentovaním priam absurdného statusu, ktorý v jeho premietnutí do reálneho sveta by viedol k rozsiahlemu výkonu exekučnej činnosti pri peňažných pohľadávkach mimo exekútorského úradu povereného súdneho exekútora, a to v podobe fyzických návštev v mieste bydliska povinného, či inom mieste, kde sa povinný čo je len potenciálne zdržuje. Je nemysliteľné, aby súdny exekútor pri zohľadnení početných negatívnych záznamov z lustrácii v Registri obyvateľov SR, v katastri nehnuteľnosti, v peňažných ústavoch či v Sociálnej poisťovni a pri zistení, že povinný je vedený ako bezdomovec, absolvoval neskôr služobnú cestu, pri ktorej by hľadal povinného v záujme vyhotovenia súpisu hnuteľného majetku, keď uvedený procesný postup by výrazným spôsobom, pri tom neadresne, ovplyvňoval výšku vynaložených trov (nákladov) pre vedenie exekúcie a to za stavu, kedy by súdny exekútor ani len nemohol predpokladať skutočnú existenciu exekvovateľného majetku. Súd ďalej zdôraznil, že pri pohľadávkach s nižšou hodnotou je práve navyšujúca sa výška trov exekúcie dôvodom, pre ktorý je vyhľadávanie osoby povinnej, či osobné zisťovaní jemu patriaceho hnuteľného majetku nehospodárnym prostriedkom výkonu exekúcie. Uvedený záver súdu sa taktiež vzťahuje aj na oprávneným predkladanú výzvu k predloženiu vyhlásenia o majetku, či následného uloženia donucovacieho opatrenia, keď uloženie donucovacieho opatrenia predstavuje vzhľadom na peňažnú povahu vymáhanej pohľadávky len prostriedok navyšovania už existujúceho dlhu, ktorý nebol uspokojený žiadnym z taxatívne vymedzených spôsobov vykonania exekúcie. Podstatou donucovacieho opatrenia preto nemôže byť automatizované zväčšovanie rozsahu vymáhanej povinnosti, keď jeho výlučným účelom je donútenie povinného k splneniu určitej povinnosti, ktorej základ vychádza z konkrétnej skutkovej okolnosti zaznamenaný v spisovej dokumentácii súdneho exekútora. Súdny exekútor spolu s námietkami dostatočne preukázal úkony, ktoré vykoná a ktoré viedli k záveru, že nebol zistený majetok, ktorý by bol súdnym exekútorom v exekúcii postihnuteľný. Skutočnosť, že sa s uvedenými závermi oprávnený nestotožňuje nemá za následok bez ďalšieho dôvod na zrušenie súdnym exekútorom vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie. Oprávnený môže opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie a opätovne očakávať vedenie exekúcie na majetok povinného minimálne po dobu 5 rokov, počas ktorých môže dôjsť k zmenám v majetkových pomeroch povinného. Súdny exekútor, ani súd nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor ani sudca za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú. Súd nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti.

4. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podstata nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie spočíva podľa oprávneného najmä v nesprávnom posúdení oprávneného uplatneného nároku. Exekučný

súd má v konaní o námietkach posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie súdnym exekútorom. Z oznámená - správ o majetku povinného vyplýva, že súdny exekútor vykonal zisťovanie majetku povinného len formou automatického elektronického zisťovania podľa údajov, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, z prostredia svojho exekútorského úradu. Tieto zistenia nemôžu nijakým spôsobom potvrdzovať úplné majetkové pomery povinného. Z uvedených správ o majetku povinného rovnako nevyplýva, či sa povinný vôbec dozvedel o začatí a prebiehajúcom exekučnom konaní voči nemu, respektíve o jeho povinnosti plniť nejaký nárok voči oprávnenému. Podstatnou úlohou súdneho exekútora je vykonať také úkony voči povinnému, alebo voči jeho majetku, ktoré by viedli k čo najrýchlejšiemu a čo najefektívnejšiemu vymoženiu nároku oprávneného. Z dostupných podkladov si súdny exekútor túto úlohu nesplnil a to zrejme len z dôvodu hospodárnosti konania. Zisťovanie majetku povinného formou automatického elektronického zisťovania, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, z prostredia exekútorského úradu boli negatívne, tak jedinou možnosťou na vymoženie uplatneného nároku je výkon exekúcie zaistením peňažnej hotovosti u povinného, alebo súpisom a predajom hnuteľných vecí v mieste bydliska povinného, tieto úkony súdny exekútor neurobil. Súdny exekútor disponuje neporovnateľne silnejšími zákonnými kompetenciami na vymoženie pohľadávok ako iné subjekty ako napríklad oprávnený. Oprávnený má za to, že je spravodlivé, aby v právnom štáte oprávnený, ktorému bol nárok priznaný právoplatným exekučným titulom mohol očakávať riadne a dôkladné vykonávanie exekúcie bez toho, aby sám musel kontrolovať a dohliadať na činnosť exekútorov, ktorí majú na výkon exekúcie monopol, exekučné veci sú im náhodne prideľované a sú štátom poverené ako osobitne odborne spôsobilé a zmocnené osoby. Tiež sa nemá stať pravidlom spôsob vykonávania exekúcie formálnym spôsobom, v rámci ktorého exekútor iba od stola dožiada orgány a inštitúcie a pri negatívnom výsledku zastaví exekúcie a inkasuje náhrady podľa vyhlášky. Ak si exekútori presadili u zákonodarcu náhodné prideľovanie exekúcií, majú zabezpečiť, aby kvalita výkonu exekučnej činnosti u všetkých zodpovedala kvalite jej výkonu u tých exekútorských úradov, ktorých si do zavedenia náhodného prideľovania oprávnení na vedenie exekučného konania vyberali. V podmienkach všeobecne známej nízkej vymožiteľnosti práva v Slovenskej republiky by mali byť súdni exekútori tí poslední ktorí „od stola“ prístupom ešte znižujú možnosti veriteľov domôcť sa svojho práva. Nie je pravdou, že by im Exekučný poriadok nedával dostatok možností alebo im bránil v dôslednom výkone exekučnej činnosti neprimeraným dôrazom na práva povinných. Náhodné prideľovanie exekúcií sa zaviedlo aj z dôvodu lepšej dostupnosti a skrátenia vzdialenosti medzi súdnym exekútorom a povinným. To, že podľa § 59 ods. 1 Exekučného poriadku súdny exekútor prednostne zisťuje existenciu majetku povinného podľa údajov registroch, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, neznamená, že súdny exekútor vykoná iba zisťovania dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie. Súdny exekútor po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku). Výsledky zisťovania zaznamená v zozname majetku povinného. Súdnemu exekútorovi, ale aj Okresnému súdu Banská Bystrica pracovisko exekučného konania by malo byť z vlastnej činnosti známa skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko exekučného konania pri prípadoch s obdobným skutkovým základom neodvodňuje nemajetnosť povinného len samotné vykonanie lustrácií v registroch dostupných súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom, ale aj ďalšie úkony súdneho exekútora. Oprávnený poukázal na uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica a to zo dňa 06.12.2024 , zo dňa 06.02.2025 sp. zn. , zo dňa 18.02.2025 sp. zn. , zo dňa 21.05.2025 sp. zn. , zo dňa 15.07.2025 sp. zn. , zo dňa 28.07.2025 sp. zn. , zo dňa 29.07.2025 sp. zn. , zo dňa 18.12.2025 sp. zn. , zo dňa 09.01.2026 sp. zn. , zo dňa 08.01.2026 sp. zn. , zo dňa 12.01.2026 sp. zn. a zo dňa 15.01.2026 sp. zn. . Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo sa tunajší súd pri posudzovaní námietok oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie odklonil od zaužívanej vyššie uvedenej rozhodovacej praxe, v ktorej tunajší súd v prípadoch s rovnakým skutkovým základom rozhodol, že nemajetnosť povinného neodôvodňuje len samotné vykonanie lustrácii v registroch dostupných súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom. Oprávnený je toho názoru, že v podaných námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie urobil skutkové tvrdenia, ktoré súdny exekútor v podanom vyjadrení k nim nijakým spôsobom nepoprel a ani nepreukázal a teda podľa sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne

nepoprela považujú za nesporné. Oprávnený je teda názoru, že z napadnutého uznesenia a správ o majetku povinného nevyplýva, že súdny exekútor dostatočne preveril a zistil majetkové pomery povinného, že by povinný súdnemu exekútorovi poskytol súčinnosť, že došlo k zisťovaniu peňažnej hotovosti a hnuteľného majetku v mieste bydliska povinného a že by súdny exekútor použil donucovacie opatrenia. Oprávnený namieta, že počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu exekúcie súpisom a následným predajom hnuteľných vecí, ktorých povinný je vlastníkom/spoluvlastníkom. Oprávnený nepredpokladá, že povinný naozaj nevlastní žiadny hnuteľný majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach, kde žije resp. v jeho domácnosti nachádza. Podľa názoru oprávneného, v prípade povinného, ktorý je fyzickou osobou možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí zabezpečiť svoje životné potreby, musí disponovať nejakým príjmom a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí nevylúčený z exekúcie. Z predložených správ o majetku povinného nijakým spôsobom nevyplýva, že súdny exekútor za účelom zistenia majetku povinného vykonal osobné zisťovanie peňažnej hotovosti a hnuteľného majetku povinného na adrese trvalého pobytu povinného, že by požiadal o súčinnosť tretie osoby a to vlastníka nehnuteľnosti, kde má povinný evidovaný trvalý pobyt na základe akého zmluvného vzťahu užíva danú nehnuteľnosť, požiadal o súčinnosť prípadne tretie osoby žijúce v spoločnej domácnosti s povinným a požiadal o súčinnosť prípadne tretie osoby, prípadne vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného.

5. Predmetnú sťažnosť oprávneného súd súdnemu exekútorovi na vyjadrenie nezasielal, nakoľko tento vo veci podal vyjadrenie k námietkam oprávneného voči vydanému upovedomeniu o zastavení exekúcie a teda stanovisko súdneho exekútora vrátane rozsahu ním vykonaných úkonov v exekučnom konaní je súdu známe a pre rozhodnutie o podanej sťažnosti postačujúce.

6. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

8. Podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pri fyzickej osobe je predpokladom zastavenia exekúcie pre nemajetnosť nezistenie majetku exekvovateľného v tomto exekučnom konaní po dobu piatich rokov, nie absolútna nemajetnosť. Ak teda po dobu piatich rokov (od začatie exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku) nebude zistený ďalší existujúci exekvovateľný majetok povinného, úlohou exekútora je zastaviť exekučné konanie upovedomením o zastavení exekúcie.

13. Súd prvej inštancie ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( a ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol. V tomto smere treba konštatovať, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je vecne správne, keď vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a zo zisteného

skutkového stavu dospel k správnemu právnemu záveru, ktorý v napadnutom uznesení náležite odôvodnil.

14. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd prvej inštancie dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí aj súd prvej inštancie konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. V prvom rade možno konštatovať, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní, t.j. relatívna nemajetnosť, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Možno ešte doplniť, že spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bol povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemôže s argumentáciou oprávneného súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinného resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnosti vykonania exekúcie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného (ktoré v danom prípade súdny exekútor vykonal). Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdneho exekútora spolieha, keďže ako už súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou a do jeho činnosti súd zasiahne len v prípade vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré sú založené na objektívnych skutočnostiach. Domnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci, však nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak, šablónovitosť a všeobecnosť podanej sťažnosti (oprávnený sťažnosť s rovnakým obsahom totiž podal vo viacerých exekučných veciach) evokuje skôr snahu oprávneného len zbaviť sa resp. oddialiť povinnosť úhrady trov exekučného konania. Oprávnený totiž v podaných sťažnostiach nereflektuje na skutočnosti uvádzané súdom pri rozhodovaní o námietkach – v danom prípade napríklad na skutočnosť, že povinný má od 26.03.2015 hlásený pobyt bezdomovca a teda nie je zrejmé, kde by mal súdny exekútor vôbec vykonať súpis hnuteľného majetku povinného. V neposlednom rade súd poukazuje na vyjadrenie súdneho exekútora k námietkam

oprávneného ohľadom skutočnosti, že zo strany právneho zástupcu oprávneného ide o osobnú iniciatívu bez koordinácie s oprávneným, nakoľko oprávnený už uhradil trovy exekúcie a považuje konanie za ukončené.

16. Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného. Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jeho vôli. Veď aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal, tento majetok speňažiť, pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého, pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,-Eur (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani súd, však nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.

17. Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným poriadkom.

18. K poukazu oprávneného na rozhodnutia tunajšieho súdu v obdobných prípadoch súd uvádza, že pri svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle postupovať podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdnej autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za takú možno považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného tak tento exekučný súd v tejto veci nie je rozhodnutiami v iných exekučných konaniach, naviac spravidla vydaných iba vyššími súdnymi úradníkmi, ktoré neprešli sudcovským prieskumom viazaný.

19. Napriek uvedenému súd poukazuje aj na odlišnosť skutkových okolností, za ktorých boli rozhodnutia v jednotlivých exekučných konania vydané:

20. V konaní bolo dôvodom vyhovenia námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie skutočnosť, že súdny exekútor v priebehu exekúcie nielenže zistil existenciu majetku podliehajúci exekúcii, ale aj upovedomenie o zastavení exekúcie vydal pred uplynutím zákonnej lehoty 5 rokov. V konaní súd vyhovel námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie z dôvodu, že po preverení šetrenia majetkových pomerov povinného zistil, že súdny exekútor nevykonal náležité šetrenie majetkových pomerov povinného (zo spisového materiálu vyplynulo, že súdny exekútor nelustroval nehnuteľný majetok v katastri nehnuteľností, v období od 10.03.2020 do zastavenie exekúcie realizoval len majetkové lustrácii v súčinnosti so Sociálnou poisťovňou, čiže nevykonal úkony na náležité prešetrenie majetkových pomerov povinného). V konaní súd námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyhovel z dôvodu, že povinný bol vlastníkom motorových vozidiel s rokom výrobky 1997-1999. K zamestnaniu resp. k zárobkovým pomerom povinného sa exekútor nijako nevyjadril, rovnako ako sa nevyjadril ani k tomu, či pristúpil k zisťovaniu majetku na adrese trvalého pobytu povinného, či vykonal súpis hnuteľných vecí alebo vykonal iné zisťovanie majetku povinného. Exekútor podľa zoznamu úkonov nelustroval majetok súčinnosťou s príslušným Okresným dopravným inšpektorátom v dôsledku čoho súd vyvodil záver, že vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie bolo predčasné.

V konaní súd námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyhovel z dôvodu, že počas piatich rokov vedenia exekúcie bol povinný lustrovaný v katastri nehnuteľností, v bankovom registri a v systéme Sociálnej poisťovne iba raz, a to necelé dva mesiac pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie, čo súd považoval za nedostatočné. Ak by súdny exekútor súdu preukázal, že počas piatich rokov vedenia exekúcie vykonával lustrácie povinného v uvedených registroch opakovane a systematicky, súd by námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol. V konaní súd námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyhovel z dôvodu, že sám súdny exekútor s poukazom na argumentáciu oprávneného v konaní žiadal vyhovieť námietkam oprávneného s tým, že vykoná lustráciu majetku povinného. V konaní súd vyhovel námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie z dôvodu, že jednak súdny exekútor nevykonal zisťovanie ohľadom existenciu hnuteľných vecí, ako aj so zreteľom na existenciu nehnuteľného majetku povinného s tým, že súdny exekútor vo veci nepodal stanovisko z akého dôvodu nedošlo k výkonu predmetnej exekúcie predajom nehnuteľností vo vlastníctve povinného, resp. z akého dôvodu nepožiadal oprávneného o udelenie súhlasu s ich predajom. V konaní rozhodoval najprv vo veci vyšší súdny úradník, ktorý námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyhovel s odôvodnením, že po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu dospel k záveru, že súdny exekútor nepreukázal nemajetnosť povinného (po doručení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa v spise nachádzala jediná žiadosť o súčinnosť adresovaná Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov o poskytnutie informácie, či je povinný poberateľom niektorej z dávok poskytovanej úradom v akej výške a akým spôsobom sú povinnému vyplácané a o uvedenie adresy, ktorú úrad eviduje. V spise sa nachádzali len správy pre oprávneného, a teda z obsahu spisu nebolo možné prijať záver o nemajetnosti povinného). Voči uvedenému rozhodnutiu podal sťažnosť súdny exekútor, pričom uvedenú sťažnosť súd v osobe zákonného sudcu zamietol ako sťažnosť podanú neoprávnenou osobu. V konaní súd vyhovel námietkam oprávneného proti vydanému upovedomeniu o zastavení exekúcie z dôvodu, že povinný je výlučným vlastníkom nehnuteľností (v rodinnom dome nemá ani trvalý či prechodný pobyt) a teda nie je daný deklarovaný dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. V konaní zároveň bola preukázaná existencia hnuteľného majetku povinného. Rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka bolo podrobené prieskumu zákonným sudcom, ktorý sťažnosť povinného (sťažnosť podaná s argumentáciou, že vymáhaný nárok uhradil) a súdneho exekútora (ako sťažnosť podaná neoprávnenou osobu) zamietol. V konaní súd námietkam oprávneného vyhovel s odôvodnením, že súdny exekútor neozrejmil okolnosti, ktoré by vylučovali výkon exekúcie formou predaja nehnuteľností vo vlastníctve osôb povinných a zároveň kedy súdny exekútor neosvedčil nečinný stav oprávneného v podobe nevyjadrenia súhlasu s predajom týchto nehnuteľností.

21. K argumentácii oprávneného že mu zo správ súdneho exekútora nevyplýva, či sa povinný vôbec dozvedel o začatí a prebiehajúcom exekučnom konaní voči nemu, resp. o jeho povinnosti plniť nejaký nárok voči oprávnenému súd udáva, že o povinnosti plniť nárok oprávneného sa povinný dozvedá v prvom rade doručením samotného exekučného titulu.

22. Súd ďalej udáva, že názor oprávneného, že v podaných námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie urobil skutkové tvrdenia, ktoré súdny exekútor v podanom vyjadrení k nim nijakým spôsobom nepoprel a ani nepreukázal a teda podľa sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela považujú za nesporné sťažnostný súd považuje za zjavne nesprávny z nasledovných dôvodov:

23. Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len "exekučná činnosť").

24. Podľa Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len , ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa a 5 , zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.

25. Podľa § 5 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

26. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

27. V prvom rade, ako z citovanej právnej úpravy vyplýva, súdny exekútor nie je účastníkom exekučného konania, ani akousi protistranou voči oprávnenému (tým je povinný). Súdny exekútor má postavenie verejného činiteľa, je v pozícii orgánu verejnej moci, keďže vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci na základe poverenia exekučným súdom ako orgánom verejnej moci. Prípadné vyjadrenie súdneho exekútora je vyjadrením v rámci námietkového konania proti jeho rozhodnutiu ako orgánu verejnej moci – upovedomeniu o zastavení exekúcie, námietky predstavujú Exekučným poriadkom stanovenú procesnú obranu voči jeho rozhodnutiu, o ktorej rozhoduje exekučný súd, exekučný súd teda vykonáva prieskum správnosti rozhodnutia súdneho exekútora a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Vyjadrenie súdneho exekútora teda nie je vyjadrením účastníka exekučného konania, ktorým by mal popierať (skutkové) tvrdenia oprávneného. Súdny exekútor má postavenie účastníka konania len v jedinom prípade – pri rozhodovaní súdu o jeho procesnom nároku – nároku na náhradu jeho trov (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku). Preto nie je procesnou povinnosťou, či úlohou súdneho exekútora popierať skutkové tvrdenia účastníka konania, protistrany.

28. V druhom rade sťažnostný súd poukazuje na ust. Exekučného poriadku, podľa ktorého na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

29. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

30. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že aj keby bol súdny exekútor účastníkom konania, resp. stranou sporu (čo nie je), nevyjadrenie sa k (skutkovým) tvrdeniam oprávneného nespôsobuje ich nespornosť, pretože ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, (medzi ktoré patria aj skutkové tvrdenia účastníka) sa v exekučnom konaní nepoužijú, teda nepoužije sa ani ust. stanovujúce, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

31. Na záver súd konštatuje, že podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

32. So zreteľom na vyššie uvedené preto súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom sp. zn. zo dňa 08.05.2026 ako nedôvodnú zamietol, keď napadnuté uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

33. O trovách konania súd rozhodol tak, že oprávnený ani povinný nemajú nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podanou sťažnosťou oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08.05.2026. Oprávnený si v podanej sťažnosti nárok na náhradu trov konania neuplatnil, povinnému nárok na náhradu trov konania nevznikol (sťažnosť oprávneného mu na vyjadrenie zaslaná nebola).

34. Navyše súd konštatuje, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná, pričom je možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené komplexne (napr. zásada úspechu a neúspechu). Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje Exekučný poriadok v až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Keďže sa jedná o taxatívny výpočet, náklady iných subjektov, ale ani iné náklady nominovaných subjektov nemožno považovať za trovy exekučného konania (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 814). V ustanovení Exekučného poriadku zákon taxatívnym spôsobom ďalej vymenúva, čo považuje za trovy účastníkov konania, a teda na strane oprávneného sú to výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie; na strane povinného sú to výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Účastník konania teda môže vynaložiť aj akékoľvek iné výdavky, ale zákon pri nich ani neuvažuje o možnej náhrade v exekučnom konaní. Uvedené plne korešponduje aj s právnou úpravou obsiahnutou v Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v zmysle ktorého v rámci exekúcie možno priznať náhradu trov právneho zastúpenia len za tie úkony, ktoré sú tu uvedené, a to prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu (pod čo treba subsumovať aj návrh na zastavenie exekúcie), zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. Ako je z uvedeného zrejmé, zákonodarca mal jednoznačne spomenutou právnou úpravou za to, aby trovy v rámci exekučného konania boli minimalizované na maximálnu možnú mieru tak, aby bolo zachované právo na súdnu ochranu a právnu pomoc účastníkov, čo zodpovedá aj charakteru exekučného konania ako konania vykonávacieho. V priebehu exekučného konania sa nepredpokladá existencia nových a závažných skutočností, ktoré by si vyžadovali iné ďalšie úkony, ako tie ktoré sú uvedené v Vyhlášky MS SR č.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).