Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Ek/211/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávnenej: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/XX, XXX XX C., v konaní právne zast.: JUDr. Vladimír Baťalík, advokát, so sídlom E. F. G. XX, XXX XX H., proti povinnému: LENOL SK s.r.o., so sídlom I. A. XXXX/X, XXX XX J. K., IČO: 50 163 841, o vymoženie 2.541,79 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Róbert Tutko, PhD., so sídlom exekútorského úradu Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava, pod sp. zn. 182EX 164/20, o námietkach oprávnenej proti výzve na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora, o sťažnosti oprávnenej voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 24.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávnenej z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 24.10.2025 uznesenie, ktorým námietky oprávnenej voči výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 182EX 164/20 zo dňa 25.09.2025 zamietol, aplikujúc ustanovenia , , , a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Nespokojnosť oprávnenej, ktorá sa neúspešne domáhala svojho práva a teraz je konfrontovaná s povinnosťou uhradiť ďalšie náklady, nebolo možné podľa platnej právnej úpravy považovať za dôvod nepriznania trov súdnemu exekútorovi. Vyšší súdny úradník poukázal na to, že podaním návrhu na vykonanie exekúcie oprávnená iniciuje činnosť súdneho exekútora, ktorý je štátom určenou osobou na nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí. Súdny exekútor po udelení poverenia súdom nemá možnosť odmietnuť vykonávanie exekúcie, je povinný začať vykonávať úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky. S touto činnosťou sú nevyhnutne spojené náklady. stanovuje, že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov. Tieto trovy primárne znáša povinný, avšak len za predpokladu, že exekúcia je úspešná. Ak sa tak nestane, zodpovednosť za ich úhradu prechádza na toho, kto vznik týchto trov svojím podaním zapríčinil - teda na oprávneného. Ide o prejav procesného rizika, ktoré na seba berie každý, kto sa obracia na súd so žiadosťou o výkon svojho práva. Všeobecne možno uviesť, že pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady s vedením exekúcie by súdnemu exekútorovi nevznikli. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva, nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. súdny poplatok), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý ich má mať nahradené. Za kľúčové pre rozhodnutie v tejto veci označil vyšší súdny úradník ustanovenie Exekučného poriadku, ktoré jednoznačne rieši situáciu, kto platí trovy pri neúspešnej exekúcii. V tomto prípade bola exekúcia zastavená podľa Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného. Ide o jeden z dôvodov, kedy súdny exekútor je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Zákon tak priamo spája zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného s povinnosťou oprávneného uhradiť trovy exekúcie. Zákonodarca tu neumožňuje súdu skúmať zavinenie ako ho prezentuje oprávnená. Dôvodom na uloženie povinnosti oprávnenej nie je

jej zavinenie na nemajetnosti povinného, ale objektívna skutočnosť, že na jej podnet vznikli náklady, ktoré nemožno vymôcť od povinného. Inak povedané zákonodarca v súvislosti s náhradou trov exekúcie nepoužíva inštitút subjektívnej právnej zodpovednosti, ktorá sa viaže na inštitút zavinenia subjektu práva, ale používa systém objektívnej zodpovednosti, t. j. zodpovednosti za výsledok. V tejto súvislosti potom nie je rozhodujúce konkrétne správanie sa účastníka exekúcie, ale je potrebné pozerať na dôvod zastavenie exekúcie ako taký, z neho vyvodiť kto nesie objektívnu zodpovednosť a toto preniesť do záveru o náhrade trov exekúcie. Premietnutím na posudzovanú vec, keď k ukončeniu exekúcie došlo upovedomením o jej zastavení podľa § 61n Exekučného poriadku v dôsledku nemajetnosti povinného, dospel vyšší súdny úradník k záveru, že súdny exekútor postupoval v súlade s § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, keď na zaplatenie trov vo výške 73,80 EUR zaviazal oprávnenú, ktorá nesie objektívnu procesnú zodpovednosť za podaný návrh. Súčasťou tejto objektívnej procesnej zodpovednosti je aj povinnosť oprávnenej niesť riziko, že exekúcia vedená voči povinnému nebude úspešná, resp. nastanú také okolnosti, ktoré spôsobia jej zastavenie, a to aj bez zapríčinenia povinného resp. oprávneného. Preto námietky oprávnenej v zmysle ustanovenia § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.

2/ Voči uzneseniu podala oprávnená sťažnosť, nakoľko ho považovala za nesprávne. Súd dospel k záveru o jej povinnosti hradiť trovy exekúcie na základe rigidného a doslovného výkladu ustanovenia Exekučného poriadku. Tento výklad však neberie ohľad na kauzálne zavinenie a neaplikuje princíp spravodlivosti, a teda v konečnom dôsledku vedie k porušeniu základného práva na súdnu ochranu ( SR) a práva na ochranu majetku ( SR a Dodatkového protokolu k Dohovoru). Oprávnená neúspech exekúcie nezavinila a preto povinnosť zaplatiť trovy exekútorovi nesie výhradne povinný, ktorý svojou nemajetnosťou znemožnil vymoženie nároku. Uloženie náhrady trov konania poškodenému veriteľovi predstavuje neústavnú sankciu za to, že si oprávnená uplatnila svoje chránené právo na spravodlivé konanie. Poukázala i na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. z 31.08.2010, v ktorom bol vyslovený právny názor, že súdny exekútor musí znášať riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov, ktoré je do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Presúvanie rizika na oprávneného, ktorý je už poškodený nevymožením pohľadávky, je v rozpore s ústavnými princípmi. Za nesprávne považovala konštatovanie súdu, že povinnosť uhradiť trovy je súčasťou tzv. objektívnej procesnej zodpovednosti oprávnenej za podaný návrh. Hoci oprávnený nesie riziko neúspechu, toto riziko nemôže zahŕňať aj povinnosť platiť náklady, ktoré vznikli činnosťou orgánu verejnej moci v dôsledku stavu na strane povinného. Prijatie takého výkladu by viedlo k absurdnému stavu, kedy by bol veriteľ odrádzaný od uplatňovania svojich práv z obavy, že ak bude dlžník nemajetný, bude musieť za vymáhanie doplácať. Navrhla preto, aby súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že námietkam oprávnenej proti výzve na úhradu trov exekútora vyhovuje a neukladá jej povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.

3/ Súdny exekútor, ani povinný sa k sťažnosti nevyjadrili.

4/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

6/ Podľa § 61n ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

7/ Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

8/ Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.

Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

9/ Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

10/ Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

11/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľky, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv.

12/ Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia sudca už len dodáva, že z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že exekútorovi zásadne patrí náhrada trov exekúcie s výnimkami uvedenými v ustanovení § 198 ods. 1 Exekučného poriadku a § 199c ods. 2 pred bodkočiarkou Exekučného poriadku. V tomto prípade mal súd za to, že nenastala žiadna zo zákonom výslovne predpokladaných výnimiek, kedy by súd súdnemu exekútorovi náhradu trov nepriznal. K ukončeniu exekúcie nedošlo splnením vymáhaného nároku povinným (solúciou), ale jej zastavením, pri ktorom súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu výdavkov v zmysle § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku. Podľa ustanovenia § 199c ods. 1 Exekučného poriadku platí, že ak sa exekúcia ukončila z dôvodu, pre ktorý exekútorovi prináleží vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Súdny exekútor vydal dôvodne upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku (oprávnená zastavenie exekúcie ako také ani nenamietala), preto vznikla povinnosť oprávnenej predpokladaná zákonom uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie (náhradu hotových výdavkov).

13/ Tento dôvod a spôsob zastavenia exekúcie upovedomením súdneho exekútora zákon vždy vkladá na vrub oprávnenému, ktorý ako dominus litis podal návrh na vykonanie exekúcie, za čo nesie procesnú zodpovednosť. Hoci sa tento záver môže v procese uplatnenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu javiť ako nespravodlivý, je potrebné zdôrazniť, že ako procesná norma pri rozhodovaní o náhrade trov konania pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného neumožňuje zohľadniť žiadne „kauzálne zavinenie“, ktoré oprávnená požaduje. Pri spôsobe zastavenia exekúcie upovedomením súdneho exekútora totiž zákon priamo stanovuje oprávneného ako subjekt, ktorý platí trovy exekúcie, bez ohľadu na kategóriu zavinenia ( v spojení s Exekučného poriadku). Požiadavka oprávnenej, aby jej súd v súlade s princípmi spravodlivosti neuložil povinnosť

uhradiť trovy exekúcie, sa ako spravodlivá nebude javiť v očiach súdneho exekútora. Súdny exekútor je v zmysle § 35 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku tiež účastníkom konania pri rozhodovaní o trovách exekútora a jeho postavenie je z hľadiska náhrady trov exekúcie rovnocenné ostatným účastníkom exekučného konania, čo vyplýva i z Základných princípov . Požiadavka oprávnenej, aby jej trovy exekúcie neboli uložené, by tak nebola len nespravodlivá voči súdnemu exekútorovi, ktorý konal v súlade so zákonom, ale zároveň by popierala zákonnú úpravu o povinnosti náhrady trov oprávneným pri zastavení exekúcie upovedomením súdneho exekútora (, a Exekučného poriadku). Ani poukaz oprávnenej na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. z 31.08.2010 v tomto prípade neobstojí, nakoľko od uvedeného nálezu sa právna úprava exekučného konania zásadne zmenila, najmä po 31.03.2017 – od stanovenia časového limitu vedenia neúspešných exekúcií (pre nemajetnosť povinného), cez výslovnú úpravu povinnosti náhrady trov pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného, až po paušálnu výšku náhrady trov exekútora pri zastavení exekúcie. Oprávnená si tak už pri iniciovaní exekúcie mala byť vedomá, o to viac, ak je v konaní zastúpená advokátom, že vedenie exekúcie nemusí byť úspešné a nesie v sebe riziko ďalších nákladov, ktoré bude musieť znášať, čo vyplýva priamo z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku. Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.

14/ Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca s poukazom na ustanovenie sťažnosť oprávnenej ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).