Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_75PP-56-2026.pdf
PDF · 77.35 KB
Case nature
Area
Subarea
75PP/56/2026
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom A. – D., E. F. XXXX/X, t. č. v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom v ÚVTOS Dubnica nad Váhom dňa 10.07.2026, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Vojsoviča a prísediacich D. D. G. a H. B. I., pomerom hlasov 3:0, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 a § 67 ods. 1 Tr. zákona sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Súdu bol doručený návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Zo skráteného výpisu klienta (č. l. 38) a z oboznámených rozhodnutí súd zistil, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody vo výmere 20 rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (pôvodne stredný stupeň), ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/51/2013 zo dňa 06.12.2013 (č. l. 12) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/3/2014 zo dňa 11.02.2014 (č. l. 19), a to pre:
- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na § 47 ods. 2 Tr. zákona,
- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona,
na výkon trestu nastúpil dňa 11.02.2014 a trest má predpokladane po započítaní väzby (03.01.2013 - 11.02.2014) vykonať dňa 03.01.2033.
Uznesením Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 7Nt/30/2021 zo dňa 02.11.2021 (č. l. 11) bol odsúdenému zmenený spôsob výkonu trestu, a to jeho preradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Z odpisu registra trestov zo dňa 06.07.2026 vyplynulo, že odsúdený má evidovaných celkom 12 záznamov, pričom v minulosti už bol aj vo výkone trestu odňatia slobody.
Zástupca ústavu na verejnom zasadnutí uviedol, že od vypracovania hodnotenia nedošlo k zmene.
Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že v prípade podmienečného prepustenia by išiel bývať k matke, s ktorou o tom komunikoval, tá s tým súhlasí. Zabezpečenú prácu nemá, avšak v rámci výkonu trestu sa vyučil ako záhradník, vie robiť strechy, či sezónne stavebné práce. Pred nástupom na výkon trestu robil mäsiara v Nemecku v Ulme.
Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť návrh odsúdeného, nakoľko nie je u odsúdeného splnená formálna podmienka.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k názoru, že návrh odsúdeného nie je dôvodný, nakoľko tento nespĺňa dôsledne podmienky uvedené v ust. § 66 ods. 1 a § 67 ods. 1 Tr. zákona.
Z týchto ustanovení vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to, že odsúdený:
- vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody,
- vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie,
- môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.
Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to v akom ústave odsúdený vykonáva trest odňatia slobody ako aj na povahu spáchaného trestného činu (§ 66 ods. 2 Tr. zákona).
Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky táto nie je splnená.
Súd uvádza, že odsúdenému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov, a to za použitia zásady „3-krát a dosť“ v zmysle § 47 ods. 2 Tr. zákona.
Zo skráteného výpisu klienta (č. l. 38) a uznesenia o započítaní (č. l. 11 rub) vyplynulo, že odsúdený je vo výkone trestu (vrátane doby väzby) od dňa 03.01.2013.
V zmysle § 67 ods. 2 Tr. zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 Tr. zákona okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone 3/4 uloženého trestu odňatia slobody.
S ohľadom na vyššie uvedené odsúdený má vykonať pre splnenie formálnej podmienky viac ako 3/4 z uloženého trestu odňatia slobody. Tri štvrtiny trestu odsúdený vykoná dňa 03.01.2028. Odsúdený tak aktuálne nespĺňa formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie, keď ešte nevykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu odňatia slobody.
Odsúdený v písomnom podaní (č. l. 28) poukazoval, že zákonom č. 40/2024 Z. z. bol novelizovaný Tr. zákon, a to takým spôsobom, že v zmysle aktuálneho znenia Tr. zákona by mu už súd nemohol uložiť trest podľa zásady 3-krát a dosť.
Uvedené je podľa názoru súdu bez právneho významu vo vzťahu k splneniu formálnej podmienky pre podmienečné prepustenie. Z ust. § 67 ods. 1 Tr. zákona jednoznačne vyplýva, že v prípade trestov, ktoré boli uložené podľa § 47 ods. 2 Tr. zákona, teda podľa zásady 3-krát a dosť, je možné podmienečné prepustenie až po výkone 3/4 z uloženého trestu odňatia slobody. Odsúdenému takýto trest podľa § 47 ods. 2 Tr. zákona uložený bol a uvedené nebolo doposiaľ nijak zmenené. Vzhľadom na uvedené preto argumentácia odsúdeného neobstojí.
Tiež je nutné poukázať, že zákon č. 40/2024 Z. z. síce priniesol v mnohých prípadoch zmiernenie trestov, avšak zároveň týmto zákonom zákonodarca nestanovil povinnosť súdu dať do súladu právnu kvalifikáciu spáchaného skutku v právoplatne skončených veciach s novou právnou úpravou, resp. zákon nestanovil povinnosť súdu uložiť v právoplatne skončených veciach trest podľa aktuálneho znenia zákona. Výnimku predstavujú iba tie prípady, v ktorých došlo k zániku trestnosti skutku (§ 405a Tr. poriadku a nasl). Teda iba v tých prípadoch kedy konanie páchateľa podľa novej právnej úpravy už nie je trestným činom. Toto však nie je prípad odsúdeného.
Odsúdený vo svojom písomnom podaní tiež poukazoval na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS. 106/2011, ktoré sa týka primeranosti trestu. K tomu je nutné uviesť, že súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení neskúma a neprehodnocuje trest z hľadiska jeho primeranosti. Súd
vychádza z trestu, ktorý bol odsúdenému uložený v pôvodnom konaní a obmedzuje sa iba na posúdenie toho či sú splnené podmienky pre podmienečné prepustenie v zmysle § 66 ods. 1 a § 67 ods. 2 Tr. zákona.
Splnená nebola ani druhá zákonná (materiálna) podmienka, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje polepšenie, tak táto podmienka v danom prípade nebola splnená. V prípade druhej podmienky súd skúma, či je odsúdený schopný viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, a to plnením svojich pracovných aj mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody. Súd zároveň dodáva, že jedným z výrazov polepšenia sa odsúdeného je aj zmena nazerania na trestnú činnosť.
V prípade odsúdeného je súd toho názoru, že nedošlo u neho k takej náprave vo výkone trestu, ktorá by odôvodňovala jeho polepšenie. Podmienečné prepustenie totiž nie je na mieste iba za dobré správanie odsúdeného vo výkone trestu, ale predovšetkým vtedy ak si odsúdený uvedomí škodlivosť svojho protiprávneho konania a zbaví sa tých negatív, ktoré sa viažu k jeho osobe a pre ktoré sa dostal do výkonu trestu odňatia slobody.
Ústav v hodnotení (č. l. 6) vyhodnotil postoj odsúdeného k trestnej činnosti ako nekritický, keď spáchaný skutok nepriznáva a tvrdí, že doplatil na vtedajšiu legislatívu. Súd zastáva názor, že za stavu kedy si odsúdený neuvedomuje alebo nechce uvedomiť škodlivosť svojho protispoločenského konania, nie je možné hovoriť o polepšení sa.
Ako súd uviedol už vyššie zmyslom podmienečného prepustenia nie je prepustiť páchateľa iba za dobré správanie vo výkone trestu, tým prvotným zmyslom je naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je prevýchova odsúdeného, tak aby sa mohol zaradiť do spoločnosti. Prevýchova resp. náprava páchateľa trestnej činnosti je možná iba vtedy ak si ten uvedomí škodlivosť a negatíva svojej trestnej činnosti. Tým, že si odsúdený odmieta priznať svoju vinu, preukazuje, že toto uvedomenie mu chýba. Prevýchova resp. náprava odsúdeného s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti aktuálne nie je zavŕšená.
Relatívne dobre vyzerajúce hodnotenie (10-krát disciplinárne odmenený, pracovne zaradený) vyššie uvedený nedostatok nemôže nahradiť práve preto, že rozhodujúce pri posudzovaní splnenia podmienky polepšenia je skúmanie naplnenia výchovného účel trestu v podobe toho či si odsúdený dostatočne uvedomuje zodpovednosť za svoje protiprávne konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené nedošlo u odsúdeného k takej náprave vo výkone trestu, ktorá by odôvodňovala jeho polepšenie v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zákona.
Nakoniec splnená nebola dôsledne ani tretia z citovaných podmienok, ktorou je dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode, t. j. neexistencia rizika jeho recidívy. V prípade odsúdeného je podľa názoru súdu riziko recidívy veľké.
V prvom rade súd uvádza, že len veľmi ťažko možno očakávať vedenie riadneho života odsúdeným v podmienkach na slobode pokiaľ ten nepreukázal polepšenie vo výkone trestu odňatia slobody a zároveň pokiaľ je tento nekritický k spáchanej trestnej činnosti.
V prípade odsúdeného súd prihliadol aj na jeho trestnú minulosť, keď z odpisu registra trestov zo dňa 06.07.2026 vyplynulo, že odsúdený má celkom 12 záznamov, pričom už bol aj vo výkone trestu odňatia slobody (napr. vec OS Zvolen sp. zn. 3T/59/2004, 4T/21/2003, 2T/39/2001, 2T/43/1998, 5T/42/1994, 4T/59/1993, 3T/69/1987, 4T/70/1984). V prípade odsúdeného tak ide o osobu s výrazným sklonom k páchaniu protiprávnej činnosti, od ktorej páchania ho neodradili ani vykonané viaceré tresty odňatia slobody.
V tejto súvislosti súd uvádza, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.
Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam, ako aj vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a vzhľadom na ústav (minimálny stupeň stráženia), v ktorom odsúdený vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.
Nakoľko odsúdený nespĺňa ani jednu z podmienok pre podmienečné prepustenie súd jeho návrh zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.