Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/67/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Straku a sudcov JUDr. Michala Antalu a Mgr. Branislava Mikitu v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom A. - D., E. F. XXXX/X, t. č. v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 06. októbra 2026 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 10. júla 2026 a takto

r o z h o d o l :

Podľa sa sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 06.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 11.02.2014 bol A. B. odsúdený pre zločin lúpež podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona a prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák., § 47 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať rokov), so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uznesením Okresného súdu Ružomberok sp. zn. zo dňa 02.11.2021 bol odsúdenému zmenený spôsob výkonu trestu, keď bol preradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Odsúdený nastúpil výkon trestu odňatia slobody dňa 11. februára 2014. Uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 21. mája 2014 sp. zn. sa odsúdenému do nepodmienečného trestu odňatia slobody uloženého mu citovaným rozsudkom započítala vykonaná väzba od 03. januára 2013 do 11. februára 2014.

Dňa 06. mája 2026 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh - žiadosť odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody. Návrh odsúdený dodatočne doplnil podaním zo dňa 06. júla 2026, ktoré bolo doručené konajúcemu súdu dňa 07. júla 2026.

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. júla 2026 sp. zn. (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol takto :

„Podľa s použitím , a Tr. zákona sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, zamieta.“ Uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože odsúdený podal proti nemu v zákonnej lehote sťažnosť, zahlásiac ju do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení.

V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že povinnosť vyplývajúca z § 10 ods. 2

platí aj pre rozhodovanie ktorejkoľvek otázky, ktorú je potrebné v trestnom konaní riešiť. Teda aj v konaní o podanom návrhu podmienečného prepustenia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa podľa jeho názoru súd dostatočne nevenuje samotným dôvodom resp. podmienkam ustanovených zákonom podmienečného prepustenia, pretože podstatnú časť napadnutého rozhodnutia tvorí popis okolností vo vzťahu nekritického postoja odsúdeného k trestnej činnosti a zároveň trestnej minulosti, ktoré mali napokon vyústiť do zamietajúceho rozhodnutia súdu. Ďalej odsúdený poukazuje na početné nálezy tak Ústavného súdu SR, ako aj Ústavného súdu Českej republiky, ktoré sú podľa jeho názoru aplikovateľné aj na jeho vec. Záverom sťažovateľ dáva na vedomie krajskému súdu, že mu „bolo upreté právo na súdnu ochranu vo vzťahu svojvoľného vyhodnotenia materiálnych podmienok uvedených v Tr. zákona, ale aj bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces, keď prvostupňový súd pri uvedených podmienkach podmienečného prepustenia oprel svoje konanie a rozhodnutie na minulosti a nekritického postoja, čo je v rozpore z uvedenými nálezmi ústavného súdu či už Českej republiky, ale aj Slovenskej republiky, ktoré sú právnymi štátmi Európskej únie (Slovensko v zmysle čl. I. ods. I. ÚS)“.

Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd, na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 18. septembra 2026, na neverejnom zasadnutí dňa 06. októbra 2026 preskúmal podľa správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že hoci sťažnosť odsúdeného je prípustná, podaná oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste, nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. Okresný súd postupoval procesne správne, keď o návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa pred okresným súdom k priebehu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.

V rámci preskúmania správnosti samotného výroku napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák., pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zák., osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

pri aplikácii hmotnoprávneho inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody vyžaduje od súdu, aby skúmal, či sú u odsúdeného naplnené nielen formálne, ale aj materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Až splnenie formálnej podmienky (odsúdeným vykonaná potrebná časť uloženého trestu) v kumulácii (spojení) s materiálnymi

podmienkami (plnenie povinností odsúdeným a preukázané polepšenie sa v jeho správaní vo výkone trestu odňatia slobody a očakávanie, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život) pri dôslednom zistení skutkového stavu môže vyústiť do právneho záveru súdu, že je možné odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody, za súčasného obligatórneho určenia primeranej skúšobnej doby, s prípadne nariadením probačného dohľadu a uložením primeraných povinností a obmedzení, na posilnenie jeho účinku.

V posudzovanej veci preto krajský súd hodnotil, či sú splnené všetky zákonom vyžadované podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného, uvedené v ustanovení § 66 odsek 1, odsek 2 v spojení s § 67 odsek 1 Tr. zákona (vzhľadom k tomu, že odsúdenému bol uložený súhrnný trest práve za použitia § 47 ods. 2 Tr. zákona).

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu a obsahu napadnutého uznesenia sa krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu vysloveným v napadnutom rozhodnutí, že odsúdený nevykonal príslušnú požadovanú časť právoplatne uloženého a nariadeného nepodmienečného trestu odňatia slobody - tri štvrtiny z uloženého trestu odňatia slobody, teda formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nebola splnená. Tri štvrtiny trestu, čo predstavuje 180 mesiacov (pätnásť rokov), totiž odsúdený vykoná až dňa 03. januára 2028. Odsúdený teda podal návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody predčasne.

V tejto súvislosti považuje aj krajský súd ďalšiu argumentáciu odsúdeného poukazujúceho na , ktorým bol novelizovaný (v takom zmysle, že „po novom“ by mu už súd nemohol uložiť trest podľa zásady 3-krát a dosť), za právne bezvýznamnú. Z citovaného Tr. zákona totiž jednoznačne vyplýva, že v prípade trestov, ktoré boli uložené podľa Tr. zákona (teda podľa zásady 3-krát a dosť), je možné podmienečné prepustenie až po výkone troch štvrtín z uloženého trestu odňatia slobody. Odsúdenému takýto trest podľa Tr. zákona uložený bol a toto nebolo doposiaľ nijak zmenené. Výnimku predstavujú iba tie prípady, v ktorých došlo k zániku trestnosti skutku ( a nasl). Teda iba v tých prípadoch kedy konanie páchateľa podľa novej právnej úpravy už nie je trestným činom, čo však nie je tento prípad. Preto argumentácia odsúdeného v tomto smere neobstojí. Odsúdený vo svojom písomnom podaní tiež poukazoval na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS. 106/2011, ktoré sa týka primeranosti trestu. K tomu je nutné uviesť, že súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení neskúma a neprehodnocuje trest z hľadiska jeho primeranosti. Súd vychádza z trestu, ktorý bol odsúdenému uložený v pôvodnom konaní a obmedzuje sa iba na posúdenie toho či sú splnené podmienky pre podmienečné prepustenie v zmysle a Tr. zákona.

Pokiaľ ide o splnenie materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, k tomu krajský súd uvádza, že nesplnenie formálnej podmienky (vykonanie stanovenej časti trestu odňatia slobody), ktoré spôsobuje predčasnosť podania návrhu na podmienečné prepustenie totiž znemožňuje náležité posúdenie splnenia tzv. materiálnych podmienok, pretože ich hodnotenie spája s posudzovaním správania sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu minimálne v rozsahu časti trestu určenej zákonom, ktorú vyjadruje formálna podmienka. Akékoľvek hodnotenie materiálnych podmienok pri nevykonaní tejto časti trestu tak rovnako nemôže byť iné ako predčasné (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 18.06.2024).

Z uvedeného vyplýva, že ak odsúdený nespĺňa formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, preskúmavanie splnenia materiálnych podmienok významných pre rozhodnutie o žiadosti odsúdenej osoby o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je nadbytočné.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná, podľa rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.