Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cb-89-2017.pdf
PDF · 96.42 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/89/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Rožňavská 1, IČO: 35 914 939, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.160,96 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti úroku z omeškania prevyšujúceho 5 % ročne zo sumy 1.160,96 eura a počítaného odo dňa skoršieho ako 07.01.2017 zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1.160,96 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.160,96 eura od 07.01.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I 16.06.2017 domáhala proti žalovanej a pôvodne žalovanému 2/ Ernestovi Bakovi (ďalej len „žalovaný 2/“) zaplatenia sumy 1.160,96 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.160,96 eura od 15.06.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe žalobkyňa uviedla, že 11.08.2015 došlo na aktívnom železničnom priecestí Sereď - Gáň na druhej traťovej koľaji počas jazdy vlaku OS 4557 k zrážke s motorovým vozidlom S. T. I.: B Pri nehode bolo poškodené železničné koľajové vozidlo DV 671 014-9 (ďalej aj „ŽKV“) vo vlastníctve žalobkyne. Poškodenie ŽKV zároveň spôsobilo prerušenie premávky vlakov žalobkyne v dĺžke 135 minút. Nehoda bola vyšetrená a uzatvorená správou vypracovanou príslušným orgánom žalobkyne. Podľa tejto správy príčinou vzniku nehody bolo prechádzanie motorového vozidla R. T. I.: B cez železničné priecestie v čase, keď k priecestiu prichádzalo ŽKV a bola dávaná svetelná a zvuková výstraha. Nehoda bola zavinená žalovaným 2/, pričom spomenuté motorové vozidlo bolo v tom čase povinne zmluvne poistené u žalovanej. Poistná udalosť bola žalovanej nahlásená a evidovaná pod č. 9525517900. Poškodené železničné koľajové vozidlo bolo opravené žalobkyňou a nad jej odborné kapacity v spoločnosti Škoda Vagonka a. s. Po oprave železničného koľajového vozidla vystavila žalobkyňa žalovanému 2/ faktúru č. 1900002334 znejúcu na sumu 27.175,13 eura so splatnosťou 14.06.2016. Predmetná faktúra bola zároveň doručená aj žalovanej. Suma 27.175,13 eura pozostávala zo sumy 3.860,15 eura predstavujúcu interné náklady žalobkyne na opravu železničného koľajového vozidla, zo sumy 23.147,53 eura predstavujúcu náklady žalobkyne na opravu ŽKV spoločnosťou Škoda Vagonka a. s., zo sumy 59,93 eura predstavujúcu náklady na železničnú dráhovú cestu a napokon zo sumy 107,52 eura - ušlý zisk za meškanie vlakov žalobkyne a zastavenie železničnej dopravy
v trvaní 87 minút. Z celkovej uplatnenej sumy 27.175,13 eura nezaplatila žalovaná sumu 1.160,96 eura z dôvodu odpočtu amortizácie. S týmto postupom žalobkyňa nesúhlasila a uviedla, že pri oprave železničného koľajového vozidla vznikli náklady, ktoré uhradila a ich vynaloženie žalovanej preukázala. Tieto finančné prostriedky boli vynaložené výlučne za účelom opravy poškodenia vzniknutého v príčinnej súvislosti s nehodou vlaku OS 4557. Výsledkom opravy bolo uvedenie veci do pôvodného stavu pred poškodením t. j. do stavu, v ktorom táto vec plní rovnakú funkciu ako pred poškodením. Svoje tvrdenia podporila odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/48/2012 z 28.03.2013. Keďže žalovaná a ani žalovaný 2/ žalobkyni zvyšnú sumu neuhradili, uplatnila si preto nárok na zaplatenie sumy 1.160,96 eura na súde. Z dôvodu, že žalovaná suma nebola žalobkyni v lehote splatnosti faktúry č. 1900002334 uhradená, uplatnila si aj o úrok z omeškania vo výške 8,05 % z dlžnej sumy a počítala ho od 15.06.2016. Na preukázanie svojich tvrdení predložila žalobkyňa súdu správu o uzatvorení menšej nehody z 29.09.2015, list adresovaný žalovanej z 15.05.2017, oznámenie o poistnom plnení z 12.12.2016 a 27.12.2016, faktúru č. 1900002334 znejúcu na sumu 27.175,13 eura, vyčíslenie škody z 12.08.2015, príjemku na sumu 16,07 eura, listinu preukazujúcu náklady na železničnú dráhovú cestu v sume 59,93 eura, daňové doklady vystavené spoločnosťou Škoda Vagonka a.s. vrátane objednávok, protokolov a potvrdení, zostavu interných PM zákaziek s nákladmi.
2. Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 32Cb/89/2017 z 19.09.2018 vyzval žalovanú a žalovaného 2/ na vyjadrenie sa k žalobe. Podaním doručeným súdu 29.03.2019 žalovaná súdu uviedla, že nárok žalobkyne považuje za nedôvodný. Pri určení výšky spôsobenej škody vychádzala z ceny veci v čase poškodenia. Železničné koľajové vozidlo je vec, ktorá sa používaním opotrebúva a znižuje sa jeho hodnota aj keď nie je v prevádzke. Pri určení výšky škody na starších opotrebovaných vozidlách sa odpočítava technické zhodnotenie, ku ktorému dôjde namontovaním nových náhradných dielov. Spôsob výpočtu škody je upravený vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, a teda žalovaná postupovala pri výpočte výšky plnenia žalobkyni v súlade s právnymi predpismi. Podľa žalovanej realizáciou opravy železničného vozidla došlo k zhodnoteniu tohto vozidla oproti jeho pôvodnému stavu. V rámci prevádzky dráhového vozidla dochádza k opotrebovaniu jednotlivých súčastí dráhového vozidla s potrebou ich výmeny. Výmenou dielov v rámci realizovanej opravy spojenej s dopravnou nehodou z 11.08.2015 tak došlo k predĺženiu životnosti týchto dielov a žalobkyňa nebude musieť tieto diely nahrádzať po dlhšiu dobu ich životnosti. Svoju argumentáciu podporila odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/89/2008, na vyhlášku Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 351/2010 Z. z. o dopravnom poriadku dráh a na účtovné odpisy žalobkyne „Triedenie a odpisovanie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku s účinnosťou od 01.01.2004 Železničnej spoločnosti, a. s.“. Uhradením sumy 25.846,72 eura boli preto uspokojené všetky nároky žalobkyne. K vyjadreniu priložila oznámenie škodovej udalosti, zápis z obhliadky škodovej udalosti na stroji (elektronickom zariadení), zápis z komisionálnej prehliadky železničného dráhového vozidla, oznámenie škodovej udalosti poškodeným, listinu „triedenie a odpisovanie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku“ a oznámenie o poistnom plnení z 23.12.2016.
3. K vyjadreniam žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným súdu 24.11.2020. V podaní uviedla, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/200/2011 z 26.04.2012 bolo prekonané rozhodnutím sp. zn. 2Obdo/48/2012 z 28.03.2013. K nehode došlo nezávisle od vôle žalobkyne a samotná oprava bola vynútená proti vôli žalobkyne a žalobkyňa len odstránila poškodenie spôsobené nehodou. Žalobkyňa by preto nemala byť postihnutá za nehodu, ktorú nespôsobila tým, že jej nebude vyplatená suma za následky nehody, ktorú odstránila. Za nepreukázané považovala tvrdenia žalovanej o predĺžení životnosti vymenených dielov. Práve v dôsledku nehody došlo k destabilizácii celistvosti ŽKV a narušeniu konštrukčnej jednoty ŽKV, čo môže mať za následok zníženie životnosti ŽKV. Zotrvala preto na podanej žalobe.
4. Súd nariadil pojednávanie na deň 03.02.2021 a 26.03.2021, ktoré sa v súlade (v tom čase účinnými právnymi predpismi) s § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v spojení s § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu neuskutočnili, keďže na základe výzvy súdu z 25.01.2021 žalovaný 2/ súdu neoznámil svoj (ne)súhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
5. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa v snahe o čo najrýchlejší a najhospodárnejší priebeh konania zobrala žalobu voči žalovanému 2/ späť. Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 32Cb/89/2017 z 23.03.2021 konanie proti žalovanému 2/ zastavil a nárok na náhradu trov konania mu nepriznal.
6. Ďalšie pojednávanie súd nariadil na 28.05.2021, ktoré sa konalo v prítomnosti žalobkyne a žalovanej. Na pojednávaní strany zotrvali na svojich písomných podaniach. Žalobkyňa na pojednávaní zobrala žalobu v časti úroku z omeškania prevyšujúceho 5 % ročne zo žalovanej istiny a počítaného skôr než 07.01.2017 späť, s čím žalovaná vyslovila súhlas.
7. Na základe doteraz uvedeného súd konštatuje, že spornou medzi stranami sporu je oprávnenosť krátenia poistného plnenia žalovanou o amortizáciu. Zvyšné tvrdenia neboli stranami sporu spochybnené, a preto sa považujú podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) za nesporné. V súlade s požiadavkou jasnosti a zrozumiteľnosti rozsudku súd preto nepovažuje za potrebné skutočnosti uvedené v bodoch 1. až 3. opätovne opakovať.
8. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
9. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
10. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0%.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.
12. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
13. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
14. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
15. Podľa § 145 ods. 2 a 3 C. s. p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
16. Podľa § 146 ods. 1 C. s. p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
17. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Žalobkyňa na pojednávaní konanom 28.05.2021 zobrala žalobu v časti špecifikovanej v bode 6. tohto rozsudku späť. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo po otvorení pojednávania vo veci samej, súd vyzval žalovanú na udelenie súhlasu so späťvzatím, s čím žalovaná súhlasila. Z uvedeného dôvodu súd konanie v časti úroku z omeškania prevyšujúceho 5 % ročne zo sumy 1.160,96 eura a počítaného odo dňa skoršieho ako 07.01.2017 zastavil.
20. Následne sa súd zaoberal samotným nárokom žalobkyne. Pod skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného a predstavujúcu majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť na uvedenie do pôvodného stavu. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Do úvahy prichádzajú dva spôsoby určenia výšky peňažnej náhrady za škodu spôsobenú na veci. Buď porovnanie ceny obvyklej, ktorú mala vec pred poškodením, s obvyklou cenou veci po poškodení, alebo náhrada nákladov potrebných k tomu, aby si poškodený uviedol vec do stavu pred poškodením. Ak poškodený nechá poškodenú vec opraviť, môže výšku škody vyčísliť cenou opravy pozostávajúcou spravidla z ceny uskutočnených prác a ceny vymenených (náhradných) dielov. Zhodnotenie veci opravou nastáva len vtedy, ak skutočne príde ku zvýšeniu obvyklej ceny veci a nie k jej technickému zhodnoteniu alebo zvýšeniu technickej hodnoty. Poškodený má teda v prvom rade právo na náhradu škody zodpovedajúcu rozdielu medzi obvyklou cenou veci pred poškodením a obvyklou cenou veci v stave po poškodení. Ak sa rozhodne pre opravu, zakladá mu to právo výberu požadovať náhradu škody vyčíslenú druhým spôsobom, totiž hodnotou opravy.
21. V konaní bolo nesporne preukázané, že 11.08.2015 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené železničné koľajové vozidlo, že škodu spôsobil žalovaný 2/ prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodené železničné koľajové vozidlo bolo opravené žalobkyňou a spoločnosťou Škoda Vagonka a. s. Náklady na opravu predstavovali v zmysle zostavy interných PM zákaziek s nákladmi sumu 3.860,15 eura a v zmysle faktúr (PFT/20160082 z 15.04.2016
- 6.778 eur, PFT/20160083 z 29.04.2016 - 7.360 eur, PFT/20160084 z 29.04.2016 - 7.285 eur a PFT/20160085 z 29.04.2016 - 1.740,60 eura) vystavených spoločnosťou Škoda Vagonka sumu 23.163,60 eura, t. j. spolu 27.023,75 eura. Zo sumy 27.023,75 eura žalovaná odpočítala sumu 16,07 eura za kovový odpad (príjemka č. 265618 znejúca na sumu 16,07 eura) Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Zvyšná suma 27.007,68 eura predstavuje skutočnú výšku škody na navrátenie poškodeného železničného koľajového vozidla do pôvodného stavu. Keďže žalovaná vychádzala pri určení výšky náhrady škody a zodpovedajúcej výšky poistného plnenia z čiastky vynaloženej žalobkyňou na opravu železničného koľajového vozidla v takom prípade už potom nie je možné použiť prvý spôsob určenia výšky peňažnej náhrady, teda určiť náhradu ako rozdiel obvyklej ceny pred a po poškodení. Aj napriek týmto skutočnostiam však žalovaná vychádzajúc z oznámenia o poistnom plnení z 27.12.2016 krátila poistné plnenie o amortizáciu v sume 1.160,96 eura.
22. K odpočtu amortizácie súd uvádza, že železničné koľajové vozidlo sa dopravnou nehodou aj napriek následne vykonanej oprave spočívajúcej v použití nových náhradných dielov znehodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, pri ktorej dôjde k jeho poškodeniu, sa jeho technická hodnota znižuje. Žalobkyňa bola nútená v dôsledku dopravnej nehody obnoviť stav železničného koľajového vozidla, ktorý tu bol pred dopravnou nehodou, a preto jej musí byť kompenzovaná ujma, ktorá jej vznikla z titulu dopravnej nehody. V opačnom prípade by bola porušená zásada nikoho nepoškodzovať. Účelom ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/48/2012, v ktorom tento vyslovil, že „škoda, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody, vykonanej opravy poškodeného vozidla, predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla, bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové. V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava v použití
nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje.“
23. Náhrada škody má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, teda má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Keďže poškodenie železničného koľajového vozidla pri dopravnej nehode viedlo nepochybne na strane žalobkyne ku vzniku skutočnej škody, pretože jej majetkový stav sa znížil o majetkové hodnoty, ktoré musela vynaložiť na to, aby železničné koľajové vozidlo uviedla do stavu pred poškodením, má právo na náhradu všetkých nákladov nutných k obnoveniu prevádzkyschopnosti železničného koľajového vozidla. Žalovaná pritom nerozporovala rozsah poškodenia a ani rozsah potrebných opráv na uvedenie železničného koľajového vozidla opätovne do prevádzky. Žalobkyňa navyše nežiada viac, ako čiastku opravy rozdielu medzi fakturovanou sumou za opravu železničného koľajového vozidla a plnením zo strany žalovanej. Je preto potrebné vychádzať zo záveru, že žalobkyni tzv. „zhodnotenie“ poškodeného železničného koľajového vozidla bolo vnútené protiprávnym konaním škodcu (žalovaného 2/), ktorého zodpovednosť je poistená u žalovanej. V dôsledku škodovej udalosti sa potom žalobkyňa dostala do situácie, že hoci postupovala v súlade s právom (neporušila žiadne právne predpisy), bola nútená vynaložiť zo svojho značné peňažné čiastky na to, aby železničné koľajové vozidlo mohlo byť používané rovnako ako pred škodovou udalosťou. Ak oprava poškodeného koľajového vozidla smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, pričom v konaní nebol tvrdený opak, nie je podľa súdu spravodlivé, aby žalobkyňa doplácala na sprevádzkovanie poškodeného koľajového vozidla. Žalobkyni musí byť kompenzovaná ujma, ktorá jej vznikla z titulu dopravnej nehody, za súčasného stavu, keď žalovaná nepreukázala a ani netvrdila, že by žalobkyňa na opravu použila také nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti železničného koľajového vozidla, resp. že by nové diely s opravou nesúviseli. V nadväznosti na uvedené súd žalobe žalobkyne vyhovel, pretože žalobkyňa preukázala vznik a výšku skutočnej škody, a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 1.160,96 eura, o ktorú žalovaná krátila poistné plnenie, žalobkyni. Napokon súd považuje za potrebné dodať, že odkaz žalovanej na vyhlášky a listiny o odpisovaní majetku (bod 2. tohto rozsudku) je podľa názoru súdu nenáležitý, pretože žalovaná nebola oprávnená amortizáciu odpočítať, a teda spôsob akým žalovaná dospela k sume amortizácie nemá pre daný spor právnu relevanciu.
24. Súd zároveň žalovanú zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania, keďže sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, ktorý bol uplatnený vo výške 5 % ročne (v súlade s bodom 10. tohto rozsudku) zo sumy 1.160,96 eura a počítaný po uplynutí 15. dňa od skončenia šetrenia poistnej udalosti t. j. od 07.01.2017 (bod 13. tohto rozsudku - poistná udalosť č. 9525415023 šetrenie podľa oznámenia o poistnom plnení z 27.12.2016 skončené 22.12.2016).
25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. Žalobkyňa bola v celom rozsahu úspešná (z hľadiska žalovanej istiny). Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z.).