Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/39/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. - E. F., právne zastúpeného: JUDr. Matúš Hrib, advokát, so sídlom Tehelná 46, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237, proti žalovanej: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. - E. F., právne zastúpenej: JUDr. Miroslav Ondrušek, advokát so sídlom Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov, IČO: 45 244 341, o určenie, že vec nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. -95 zo dňa 01.07.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) rozhodol tak, že vo výroku I. žalobu zamietol, vo výroku II. priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. a (ďalej len „“).

3. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že žalobca vzájomnou žalobou zo dňa 04.06.2024 (doručenou súdu v pôvodnom konaní vedenom pod sp.zn. a vylúčenou rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 04.06.2024 č.k. -110 na samostatné konanie) sa voči žalovanej domáhal, aby súd určil, že osobné vozidlo značky B. B., VIN: H., strieborná metalíza svetlá nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, a to z dôvodu, že ho nadobudol zo svojich výlučných prostriedkov, ktoré získal predajom svojho spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome, ktorý spolu s k nemu patriacimi parcelami nadobudol od svojej sestry G. I. na základe darovacej zmluvy zo dňa 10.08.2006. Žalobca dom spolu so sestrou predali v auguste 2014 kupujúcim B. a J. H. a to tak, že najskôr bola uzatvorená zmluva o budúcej zmluve a neskôr kúpna zmluva za kúpnu cenu 117.000,- Eur. Predajom tak získal polovicu kúpnej ceny vo výške 58.500,- Eur. Z týchto prostriedkov následne v decembri 2015 zakúpil predmetné vozidlo B. B..

4. Súd prvej inštancie ešte v pôvodnom konaní rozsudkom zo dňa 04.06.2024 č.k. -110 žalobu žalovanej v procesnom postavení žalobkyne proti žalobcovi v procesnom postavení žalovaného v 1. rade a proti J. E., ako žalovanej v 2. rade, v ktorom sa domáhala určenia, že osobné motorové vozidlo B. B., VIN: H., evidenčné číslo (nové) K., patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne

a žalovaného v 1. rade z procesných dôvodov zamietol, keďže stranou sporou nebol manžel žalovanej v 2. rade, ktorého sa rozhodnutie v predmetnom spore dotýkalo ako bezpodielového spoluvlastníka motorového vozidla. Proti predmetnému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 18.03.2025 č.k. -166, právoplatným dňa 28.04.2025, potvrdil rozsudok tunajšieho súdu o zamietnutí žaloby.

5. Súd ďalej konštatoval, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je základnou formou usporiadania majetkových vzťahov medzi manželmi, pričom vzniká uzavretím manželstva. Medzi stranami nebolo sporné a z pôvodného konania vedeného pod sp.zn. vyplynulo, že žalobca a žalovaná uzatvorili manželstvo dňa 13.02.1999.

6. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a zároveň nebolo medzi stranami sporné, že žalobca, počas trvania manželstva so žalovanou, na základe darovacej zmluvy zo dňa 09.08.2006 ako obdarovaný nadobudol od darkyne G. I. 1-inu nehnuteľností v kat. úz. D. evidované na LV č. XXXX, a to rodinný dom číslo XXXX s príslušenstvom, postavený na parcele CKN XXXX/XX, parcely CKN XXXX/X - záhrada o výmere 99 m2, CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 176 m2, CKN XXXX/ XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 593 m2. Spoluvlastnícke podiely na vyššie uvedených nehnuteľnostiach sa nestali súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, ale boli vo výlučnom vlastníctve žalobcu ako obdarovaného z darovacej zmluvy.

7. Ďalej bolo preukázané a medzi stranami ani nebolo sporné, že žalobca spoločne s G. I. ako predávajúci svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach evidované na LV č. XXXX, kat. úz. D. v mesiaci august 2014 v celosti predali za kúpnu cenu 117.000,00 Eur, pričom žalobca mal získať polovicu kúpnej ceny, t.j. 58.500,00 Eur. K tomu súd uviedol, že ustálená rozhodovacia činnosť súdov dospela k záveru, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí ani vec, ktorú nadobudol niektorý z manželov počas manželstva, ak bola získaná za vec (za peniaze alebo inú vec), ktorú mal vo výlučnom vlastníctve. Veci získané výmenou za vec alebo z výťažku z predaja veci, ktorá bola vo vlastníctve jedného z manželov, sú preto naďalej vo vlastníctve tohto manžela, ide o tzv. transformáciu veci. Súd dodal, že pokiaľ sa však na nadobudnutie novej veci použili okrem prostriedkov v oddelenom vlastníctve jedného z manželov aj prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve (dôjde k tzv. zmiešaniu výlučného majetku so spoločným majetkom), takáto vec stane sa súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov (L., M.. [Predmet bezpodielového spoluvlastníctva]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1127, marg. č. 21.).

8. Súd uzavrel, že peňažné prostriedky, ktoré žalobca nadobudol z predaja svojich spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX, kat. úz. D. v sume 58.500 Eur nevstúpili do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale boli v jeho výlučnom vlastníctve, keďže ich získal ako kúpnu cenu za svoje spoluvlastnícke podiely v jeho výlučnom vlastníctve.

9. V nadväznosti na to súd posudzoval, či predmetné vozidlo bolo zakúpené iba a výlučne z finančných prostriedkov žalobcu, ktoré mal získať z predaja nehnuteľností, alebo na jeho zakúpenie boli aspoň z časti použité aj prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

10. Súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a teda nepreukázal svoje podstatné skutkové tvrdenie, že motorové vozidlo bolo v decembri 2015 zakúpené iba z výlučných finančných prostriedkov žalobcu. Niet pochýb o tom, že žalobca z predaja nehnuteľností získal v auguste 2014 značné finančné prostriedky, ktoré by postačovali na zaplatenie kúpnej ceny motorového vozidla v decembri 2015. Avšak žalobca ani skutkovými tvrdeniami a ani dôkazmi nepreukázal, že tieto finančné prostriedky v jeho výlučnom vlastníctve zostali oddelené od finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, aby mohol v konaní preukázať, že kúpna cena motorového vozidla bola uhradená iba z jeho výlučných finančných prostriedkov.

11. Ako nedôveryhodnú vyhodnotil súd výpoveď žalobcu v časti, keď tvrdil, že k predaju nehnuteľností pristúpil v auguste 2014 z dôvodu finančných problémov, keďže mali mať ako rodina minimálne príjmy. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca požičiaval značné sumy tretím osobám, a to aj pred predajom nehnuteľností a aj po predaji. Žalobca síce vo výpovedi tvrdil, že mu uvedené pôžičky boli postupne vrátené, avšak z upovedomenia o začatí exekúcie (odsek 11. odôvodnenia) vyplýva, že

iba voči jednému dlžníkovi sa domáhal vymoženia sumy 41.400,00 Eur, pričom exekučnými titulmi boli viaceré notárske zápisnice spísané postupne od októbra 2013 do januára 2016. Nebolo teda preukázané tvrdenie žalobcu, že ako rodina mali finančné problémy, ktoré musel riešiť predajom nehnuteľnosti. Medzi stranami nebolo sporné, že v júli 2013 spoločne predali nehnuteľnosti za cenu 26.500 Eur, že v rozhodnom období žalovaná poberala materskú a zároveň mali mať aj príjem zo živnosti žalovaného, u ktorého v tom čase žalovaná pracovala, aj keď iba neoficiálne. Zo skutkových tvrdení žalovanej a predloženého mzdového listu vyplýva, že žalobca v roku 2015 zamestnával oficiálne jednu zamestnankyňu, takže musel reálne vykonávať podnikateľskú činnosť a mať z nej príjem, aby mohol uhrádzať mzdu zamestnankyni.

12. Pri rozhodovaní o určenie, že predmetné motorové vozidlo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je podstatné, či žalobca mohol teoreticky disponovať finančnými prostriedkami vo výlučnom vlastníctve, ktoré by mu umožňovali zaplatiť z nich kúpnu cenu vozidla, ale podstatné je, či kúpna cena bola reálne iba z týchto prostriedkov aj zaplatená. Zároveň postačuje, aby len časť kúpnej ceny vozidla bola zaplatená aj z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v tom prípade motorové vozidlo sa stáva súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobca nepreukázal, ako sa konkrétne nakladalo s finančnými prostriedkami získanými z predaja nehnuteľností, a to takým spôsobom, aby súd mohol dospieť k záveru, že iba tieto finančné prostriedky boli použité na zaplatenie kúpnej ceny motorového vozidla. Žalobca ani len skutkovo netvrdil, či finančné prostriedky získané z predaja nehnuteľností prebral v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom. Zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy vyplýva, že kúpna cena vo výške 114.000,00 Eur mala byť poukázaná na bankový účet predávajúcich, teda aj žalobcu. Žalobca však výpis zo svojho účtu, na ktorý mu mala byť poukázaná jeho časť kúpnej ceny nepredložil a zároveň ani nepredložil výpis z účtu, ktorý by preukazoval, ako s uvedenými finančnými prostriedkami následne nakladal, resp. nenakladal a to do decembra 2015, keď bolo zakúpené motorové vozidlo. Žalobca teda nepreukázal, aby v decembri 2015 disponoval finančnými prostriedkami z predaja nehnuteľností a že iba týmito prostriedkami uhradil kúpnu cenu motorového vozidla.

13. Právny zástupca žalobcu navrhol doplnenie dokazovania predložením daňových priznaní žalobcu za roky 2012 až 2014, pričom žalovaná strana uvedené dokazovanie považovala za bezpredmetné, keďže daňové priznania boli vykazované nulové, resp. s minimálnym ziskom. Súd s poukazom na stanovisko žalovanej strany zamietol uvedený návrh žalujúcej strany na doplnenie dokazovania, keďže nemohol objasniť žiadne sporné skutkové tvrdenia, nakoľko medzi stranami nebolo sporu o tom, že daňové priznania žalobcu nevykazovali v zásade žiadne zisky z podnikateľskej činnosti.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s . Žalovaná mala plný úspech vo veci, preto jej súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd dodal, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

15. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Žalovaný dôvodil tým, že v manželstvách sa na základe vzájomnej dôvery vychádzajúcej z intimity vzťahu manželov nenakladá s prostriedkami ako v účtovnej jednotke, t.j. že sa robí peňažný denník a všetko sa zaznamenáva a monitoruje. S ohľadom na uvedené musí byť vykonávané aj hodnotenie dôkazov a tvorba skutkových zistení, kde je jednoznačne potrebné uviesť, že s ohľadom na charakter hospodárenia manželov so spoločným či oddeleným majetkom bude postačovať vyššia miera pravdepodobnosti tvrdení strany. V tejto súvislosti žalobca argumentoval rozhodnutím Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. a dodal, že podstatnou je miera vyššej pravdepodobnosti tvrdení strán, pokiaľ nemožno zabezpečiť priamy dôkaz, v danom prípade výpis z účtu o tom, že vozidlo bolo zakúpené z prostriedkov nadobudnutých z predaja domu. V danom prípade však šlo o vklad kúpnej ceny v hotovosti na účet autobazáru.

17. Podľa žalobcu je ťažké rozlišovať hotovostné prostriedky a ich prípadné zmiešanie s prostriedkami BSM, lebo prísne vzaté, ak by žalobca vybral z pokladne výlučných prostriedkov 8.000 eur na kúpu a po ceste natankoval a doložil 20 eur z výplaty, tak by sa v tom okamihu zmenil charakter vlastníctva z výlučného na BSM-kové.

18. Žalobca poukázal aj na časové súvislosti plynúce z dôkazov a vierohodnosť výpovedí strán: - júl 2013 predaj spoločného pozemku len za 26.500 eur, - od októbra poskytovanie pôžičiek, - august 2014 predaj domu žalobcu za 57.000 eur pre žalobcu, - kúpa motorky žalobcom po predaji za 3.000 eur, - december 2015 kúpa vozidla B. B., - jún 2017 upovedomenie o exekúcii I., - jún 2017 kúpa nového skútra za 4.851 eur. S ohľadom na uvedené je viac ako pravdepodobné, že predmetné vozidlo mohlo byť zakúpené len a len za prostriedky z predaja domu.

19. Pokiaľ v lete 2013 došlo k predaju pozemku a následne k pôžičkám pre I., je nepochybné, že pre nevrátenie prostriedkov tieto došli a žalobca musel predať polovicu zdedeného domu. V žiadnom prípade sa tak nezmiešavali prostriedky BSM s prostriedkami výlučnými. Je daná vysoká miera pravdepodobnosti tvrdení žalobcu, a nie žalovanej, ktorá na preukázanie toho, že manželia mali mať prostriedky, nepredložila jediný dôkaz a ešte aj ten, ktorý predložila (exekúcia a pôžičky), svedčí v prospech tvrdení žalobcu o nedostatku prostriedkov a potrebe predaja domu.

20. Súd nedôveryhodnosť videl aj v tvrdeniach o exekúciách, avšak z dôkazu predloženého protistranou v podobe námietok proti exekúcii plynie, že povinný I. potvrdzuje tvrdenia žalobcu v jeho výpovedi na pojednávaní o tom, že prostriedky vrátil. Súd z tvrdení žalobcu potvrdených tvrdeniami jeho protistrany v písomnom podaní na súd spred rokov z neznámych príčin a celkom nelogicky vyvodil nedôveryhodnosť, čo je neobhájiteľné. Keď si žalobca po predaji domu kúpil motorku, ostalo ešte 55.000 eur na necelých pol druha roka, ktoré sa nemohli spotrebovať ani na pôžičky, ani na réžiu. Žalobca na kúpu vozidla použil hotovosť, ktorú mal z predaja domu k dispozícii. Navyše žalovaná sa jednoznačne vyjadrila, že skútre patria žalobcovi, lebo si ich kúpil práve za predaj domu, pričom jeden bol kúpený po predaji domu a druhý až po kúpe vozidla. Ak teda žalovaná účelovo vybrala vozidlo ako patriace do BSM, zjavne vzbudzuje nedôveryhodnosť celej jej výpovede. Pokiaľ súd z uvedených dôkazov vyvodil nesprávne závery o pravdepodobnosti a dôveryhodnosti, je zrejmé, že došlo k vade v hodnotení dôkazov osve i v ich vzájomnej súvislosti a tiež k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keďže súd uzavrel, že len výpis z účtu žalobcu by mu mohol priniesť úspech v spore, čo možno hodnotiť ako arbitrárne.

21. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal mu náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

22. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že s napadnutým rozsudkom sa stotožňuje, považuje ho za zákonný a správny a zároveň za dostatočne odôvodnený. Súčasne dodala, že rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, na ktoré sa odvolával žalobca, nesúvisí s danou problematikou a len všeobecne rieši otázku dokazovania, navyše v pracovno-právnej veci. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Uplatnila si aj náhradu trov odvolacieho konania.

23. Ďalšie vyjadrenia neboli do odvolacieho konania podané.

24. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie strany bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom, t. j. stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Upovedomenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu zverejnené od 06.07.2026 do 16.07.2026. Dňa 16.07.2026 sa uskutočnilo verejné vyhlásenie rozsudku, na ktorom bol prítomný právny zástupca žalovanej.

25. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby o určenie, že vec nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) žalobcu a žalovanej. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že motorové vozidlo B. B. bolo zakúpené len z jeho výlučných peňažných prostriedkov nepatriacich do BSM, ktoré získal z predaja nehnuteľností, ktoré predtým získal darovaním.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (, , ), pretože prvoinštančné konanie a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a len na zdôraznenie dodáva:

27. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa . Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Táto odvolacia námietka naplnená nebola.

28. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie všetky vykonané dôkazy vyhodnotil správne a z odôvodnenia samotného rozsudku nevyplýva žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

29. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v bodoch 24. až 27. zreteľne vysvetlil, že peňažné prostriedky v sume 58.500 eur boli vo výlučnom vlastníctve žalovaného, čo napokon nebolo spornou skutočnosťou. Výlučné vlastníctvo týchto peňažných prostriedkov spočívalo v ich získaní za predaj nehnuteľností, ktoré predtým žalobca nadobudol darovaním od svojej sestry. Následne v bodoch 28. až 33. odôvodnenia súd prvej inštancie predstavil svoje myšlienkové pochody v hodnotení dôkazov vychádzajúc zo skutkových tvrdení a dôkaznej situácie, ktoré mu predstavili strany sporu, a to v kontexte záveru, že žalobca nepreukázal, aby motorové vozidlo bolo nadobudnuté len z jeho výlučných peňažných prostriedkov. Súd v tejto súvislosti vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe, podľa ktorej ak sa výlučné peňažné prostriedky jedného z manželov čo len sčasti zmiešajú so spoločným majetkom patriacim do BSM, stávajú sa súčasťou masy BSM. S týmito závermi súdu prvej inštancie sa stotožňuje aj odvolací súd.

30. V tejto súvislosti žalobca namietal, že je potrebné vychádzať z vyššej miery pravdepodobnosti tvrdení strán, pokiaľ nemožno zabezpečiť priamy dôkaz. Namietal, že motorové vozidlo B. B. bolo zakúpené z jeho výlučných prostriedkov a že tieto sa nezmiešali s prostriedkami patriacimi do BSM.

31. V okolnostiach danej veci aj s prihliadnutím na námietky žalobcu považuje odvolací súd za zásadné závery súdu prvej inštancie obsiahnuté v závere bodu 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje. Žalobca netvrdil a nepreukázal, akým spôsobom (v hotovosti alebo prevodom na účet) reálne prevzal peňažné prostriedky z predaja nehnuteľností, ktoré podľa Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 07.08.2014 uzavretej medzi predávajúcimi žalobcom a G. I. a budúcimi kupujúcimi B. a J. H. mali predstavovať sumu 117.000 eur a mali byť poukázané na účet predávajúcich, teda aj žalobcu. Súd prvej inštancie v zhode s názorom odvolacieho súdu konštatoval, že žalobca nepreukázal, ako s týmito výlučnými prostriedkami nakladal, resp. nenakladal až do decembra 2015, keď došlo k zakúpeniu vozidla B. B..

32. Vychádzajúc z uvedeného nemožno súdu prvej inštancie vytknúť nedostatky v zistení skutkového stavu a postup pri hodnotení dôkazov, a to prihliadnúc aj na skutočnosť, že manželia, t. j. strany sporu previedli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.07.2013 nehnuteľnosti na kupujúcich C. za kúpnu cenu 15.500 eur, čo znamená, že disponovali aj spoločnými peňažnými prostriedkami vrátane materskej, ktorú v rozhodnom období poberala žalovaná.

33. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca disponoval výlučnými peňažnými prostriedkami od augusta 2014, keď predal nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve, do decembra 2015, keď bolo zakúpené motorové vozidlo B. B., ale nepreukázal, že jeho výlučné peňažné prostriedky ostali oddelené od peňažných prostriedkov patriacich do BSM (bod 31. odôvodnenia) a že len za tieto bolo predmetné motorové vozidlo zakúpené.

34. Civilný sporový proces sa okrem iného riadi dispozičným a prejednacím princípom, princípom kontradiktórnosti konania, princípom koncentrácie a princípom formálnej pravdy, ktorý vyplýva z ust. . Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. V kontexte uvedeného je potrebné prisvedčiť argumentu žalovanej, ktorá uviedla, že žalobcom zmieňujúce rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. riešilo otázku hodnotenia dôkazov v iných súvislostiach. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v okolnostiach prejednávanej veci nie je namieste zohľadniť vysokú pravdepodobnosť tvrdení, pretože žalobcovi nebránilo nič v tom, aby preukázal, že peňažné prostriedky, ktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve, boli výslovne použité na kúpu motorového vozidla. Na žalobcovi bolo, aby preukázal nakladanie s vlastnými peňažnými prostriedkami, čo sa mu však nepodarilo. Z tohto pohľadu vyznieva ako bezpredmetná námietka žalobcu o tom, že súd prvej inštancie od neho vyžadoval výpis z účtu, aby svoje tvrdenia preukázal. Žalobca si svoju povinnosť tvrdiť a preukázať vysvetlil po svojom. Konečný účet je však jednoznačný, a teda, nebolo preukázané, že jeho výlučné peňažné prostriedky sa nezmiešali s prostriedkami patriacimi do BSM.

35. Ak žalobca namietal, že žalovaná si účelovo vybrala len motorové vozidlo B. B. v zmysle, že patrí do BSM, ale motorku, ktorá bola kúpená pred nadobudnutím motorového vozidla (a následne predaná) a skúter, ktorý bol zakúpený po nadobudnutí motorového vozidla, z BSM vyňala s tým, že tieto boli zakúpené zo žalobcovho výlučného majetku, odvolací súd uvádza, že ani chronologický sled týchto udalostí bezpečne nepotvrdzuje tvrdenia žalobcu. V zmysle § 186 ods. 2 súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. V danom spore nejde o zhodné skutkové tvrdenia strán a bol to žalobca, ktorý mal preukázať, že motorové vozidlo bolo zakúpené z jeho výlučných prostriedkov. Skutočnosť, že ohľadom iných vecí (motorka, skúter, resp. prostriedky z ich predaja) boli tvrdenia strán zhodné, nie je predmetom dokazovania v tomto spore. Žalobca nepreukázal účelovosť tvrdení žalovanej. Skutočnosť, že na iných veciach ohľadom (ne)zahrnutia do masy BSM sa strany vedeli dohodnúť, ešte neznamená, že žalobca v danom spore ustál bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno a že žalovaná konala účelovo.

36. Žalobca namietal, že v lete 2013 strany predali pozemky, následne došlo k pôžičkám pre I., a keďže rodine došli peniaze, musel predať polovicu „zdedeného“ domu. Z toho podľa neho vyplýva, že peniaze tvoriace BSM a jeho výlučné peňažné prostriedky sa nemohli zmiešať. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na závery súdu prvej inštancie v bode 32. odôvodnenia. Súd prvej inštancie nemal preukázané, aby rodina nemala v rozhodnom období príjmy a aby bol žalobca nútený danú situáciu riešiť predajom svojho výlučného majetku. Žalovaná predložila mzdový list preukazujúci, že žalobca v roku 2015 zamestnával jednu zamestnankyňu, ktorej musel platiť mzdu a súd tiež vychádzal zo zhodných tvrdení strán, že žalovaná poberala materskú. Ak aj strany zhodne uviedli, že daňové priznania žalobcu za roky 2012 až 2014 boli vykazované ako nulové, resp. s minimálnym ziskom, ešte automaticky neznamená, že žalobca nemal žiadne príjmy.

37. Ďalšou odvolacou námietkou bolo tvrdenie žalobcu, že súd ako nevierohodné vyhodnotil dôkazy o tom, že povinný I. v rámci námietok proti exekúcii, predmetom ktorej bolo vymoženie 41.400 eur v prospech oprávneného žalobcu, uviedol, že peniaze žalobcovi vrátil, čo tvrdil aj žalobca. Žalobca súčasne namietal, že po predaji nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve a po kúpe motorky mu ostalo

ešte 55.000 eur a tieto sa nemohli spotrebovať na réžiu, ani na pôžičky, pričom na kúpu motorového vozidla použil hotovosť, ktorú mal z predaja svojho výlučného majetku. Tu je potrebné uviesť, že žalobca nepreukázal tak, ako konštatoval súd prvej inštancie v bode 33. odôvodnenia, ako nakladal zo svojimi výlučnými peňažnými prostriedkami, teda tými, ktoré mu ostali po kúpe motorky a tými, ktoré mal prijať titulom vrátenia pôžičiek od dlžníka I..

38. Odvolateľ namietal aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

39. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

40. Odvolací súd konštatuje, že ani táto odvolacia námietka nebola naplnená, nakoľko súd prvej inštancie správne aplikoval na danú vec a toto zákonné ustanovenie, vzhľadom na skutkové tvrdenia a dôkaznú situáciu, správne vyložil, keď dospel k záveru, že žalobca prostriedkami procesného útoku nepreukázal, že motorové vozidlo B. B. nepatrí do BSM.

41. Odvolací súd rovnako nezistil ani takú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod zostávajúce odvolacie dôvody. Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2 , porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle ust. alebo napríklad posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. , alebo akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nespadajú pod ostatné odvolacie dôvody a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Keďže odvolací súd žiadnu takúto, ani inú vadu neidentifikoval, je nutné konštatovať, že ani tento odvolací dôvod nebol naplnený.

42. Skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je v zhode s názormi žalobcu, resp. jeho prianím, nemôže zakladať záver o tom, že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím porušil zákon, resp. že jeho rozhodnutie je nesprávne alebo neodôvodnené. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

43. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa s použitím a a žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Odvolací súd nevzhliadol žiadne relevantné dôvody pre odklon od zásady zodpovednosti za výsledok v spore, čo znamená, že nezistil opodstatnenosť aplikácie .

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - a ) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. a podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.