Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_48Sa-7-2020.pdf
PDF · 168.54 KB
Case nature
Area
Subarea
48Sa/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobkyne : D. E., dátum narodenia : XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu : B. XX, XXX XX B., právne zastúpená : JUDr. Michal Hargaš, advokát, so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava, proti žalovanému : Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia číslo: UPS/ US1/SSVOPPKPC2/SOC/2020/275/Chr z 19. februára 2020, takto
rozhodol:
I. Správny súd rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností číslo : UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2020/275/Chr z 19. februára 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobkyňa podala dňa 11. januára 2016 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica (ďalej aj ako len „úrad práce" alebo „orgán verejnej správny nižšieho stupňa") žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie maloletej J. E., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá trpí cystickou fibrózou.
2. Úrad práce rozhodnutím číslo : SE1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2016/29971-0006 zo 14. marca 2016 (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie") podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 447/2008 Z. z." alebo „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu") nevyhovel žiadosti žalobkyne podanej dňa 11.01.2016 a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby - J. E., narodenej XX.XX.XXXX, bytom J.. G. XXXX/ X, XXX XX J..
3. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že úrad práce pri rozhodovaní postupoval v zmysle komplexného posudku č. MC01/48/2016 SLE zo dňa 07.03.2016, podľa ktorého má maloletá dcéra stanovenú mieru funkčnej poruchy 50 %, podľa prílohy č. 3 časti III., bod 10. písm. a) k zákonu č. 447/2008 Z. z. a preto sa v zmysle § 2 ods. 3 tohto zákona považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Ďalej bolo poukázané na to, že maloletá J. E. býva s rodičmi v bytovom dome na treťom poschodí, lieči sa pre cystickú fibrózu, motorika dieťaťa je veku primeraná, chôdza bez obmedzenia, nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, počas sociálneho šetrenia na úrade práce matka maloletej uviedla, že je sebestačná pri všetkých úkonoch sebaobsluhy. Citujúc ustanovenie § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu úrad práce poukázal
na to, že na základe odborných nálezov, posudková lekárka posúdila odkázanosť maloletej J. E. na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých úkonov sebaobsluhy podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 448/2008 Z. z." alebo „zákon o sociálnych službách") s počtom bodov 120, čo zodpovedá I. stupňu odkázanosti. Preto uzavrel, že maloletá i napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby do takej miery, aby bola odkázaná na opatrovanie a preto nebol peňažný príspevok na opatrovanie v komplexnom posudku navrhnutý. Podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bol komplexný posudok číslo : MC01/48/2016 SLE zo dňa 07.03.2016, ktorý bol vypracovaný na základe lekárskeho posudku posudkového lekára - MUDr. O. R. zo dňa 05.02.2016.
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom poukázala na to, že sú rodičia dieťaťa chorého na cystickú fibrózu, pričom o diagnóze sa dozvedeli v roku 2010 na základe novorodeneckého screeningu. Diagnóza CF sa u dcéry prejavovala hneď po narodení. Poukázala na to, že dieťa je sledované v Centre cystickej fibrózy v Bratislave u MUDr. O. E. a navštevuje s dcérou pravidelne špeciálnych lekárov pre toto ochorenie a to v Centre pre liečbu CF v Bratislave. Ďalej uviedla, že od roku 2010 s týmto ťažkým životným údelom obetavo a odhodlane zápasia a to predovšetkým dennodennou náročnou starostlivosťou, čo ich veľmi psychicky, časovo a finančne vyčerpáva. Poukázala na to, že zdravotný stav ich dcéry je možné v medziach normy zvládať jedine nekompromisným dodržiavaním náročnej liečby : rehabilitácie, inhalácie, podávanie liekov, diéty s rôznymi ďalšími doplnkovými aktivitami (dezinfikovanie bytu, dohliadanie na prísnu hygienu, odhlieňovanie...). S poukazom na uvedené mala za to, že režim dňa ich dcéry je v porovnaní s jej rovesníkmi značne náročný, keď začínajú bežnou rannou hygienou, nasledujú špeciálne rehabilitačné techniky zamerané na uvoľnenie a odstraňovanie hlienov a podanie liekov, pričom pri všetkých týchto úkonov je potrebná asistencia aspoň jedného rodiča, pokračujúc, že počas dňa a večer musia zopakovať to isté ako ráno. Záverom poukázala na to, že nie je možné, aby jej dcéra dostala plný počet 120 bodov, pričom poukázala na činnosti 12 - potreba dohľadu.
5. Žalovaný rozhodnutím číslo : UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2016/5254-AIV z 8. júla 2016 (ďalej aj ako len „predchádzajúce rozhodnutie žalovaného" alebo „prvé rozhodnutie žalovaného") postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok") zamietol odvolanie žalobkyne a napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, odboru sociálnych vecí a rodiny potvrdil.
6. V odôvodnení svojho predchádzajúceho rozhodnutia žalovaný uviedol, že posudkový lekár odvolacieho orgánu vypracoval lekársky posudok, ktorý bol podkladom k vydaniu komplexného posudku zo dňa 27.06.2016, ktorý bol vydaný v zmysle § 15 zákona č. 447/2008 Z. z. so zreteľom na námietky uvedené v odvolaní. Poukázal na to, že pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúce z predloženého lekárskeho nálezu, a preto v súlade s § 11 ods. 9 citovaného zákona vykonal posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Uviedol, že výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, podľa ktorého bola miera funkčnej poruchy mal. J. E. určená na 50 %, čím sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom pri určení miery funkčnej poruchy vychádzal posudkový lekár z kapitoly III., bod 10. písm. a) prílohy č. 3 k tomuto zákonu ako postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením. Ďalej žalovaný poukázal na to, že posudkový lekár po preštudovaní zdravotnej dokumentácie menovanej predloženej k odvolaciemu konaniu a doložených lekárskych nálezov k odvolaniu, potvrdil výsledok lekárskej posudkovej činnosti úradu práce stanovením miery funkčnej poruchy i zaradením stupňa odkázanosti posudzovanej maloletej, pričom odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby bola hodnotená ako I. stupeň odkázanosti s dosiahnutým počtom bodov 115, keď posudzovaná J. E., u ktorej bola diagnostikovaná cystická fibróza, sledovaná na ambulancii detského pneumoftizeológa, opakovane hospitalizovaná s akútnym zápalom podžalúdkovej žľazy pri základnom ochorení, je dieťaťom v primeranom psychomotorickom vývoji s potrebnými nutnými opatrovateľskými úkonmi rodičov v rámci vývoja, pričom pri svojom základnom ochorení je schopná premiestniť sa k prostriedkom verejnej hromadnej prepravy, nastúpiť a vystúpiť z nich a udržať sa v nich a zvládnuť iné situácie vo vozidle. Žalovaný ďalej poukázal na to, že podrobné zhodnotenie odkázanosti na opatrovanie mal. J. E. na pomoc inej fyzickej osoby urobil posudkový lekár podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z., podľa ktorej sa posudzujú nasledovné úkony sebaobsluhy : stravovanie a pitný režim
- 10 bodov; vyprázdňovanie močového mechúra - 10 bodov, vyprázdňovanie hrubého čreva - 10 bodov,
osobná hygiena - 10 bodov, celkový kúpeľ - 10 bodov, obliekanie a vyzliekanie - 10 bodov, zmena polohy, sedenie, státie - 10 bodov, pohyb po schodoch - 10 bodov, pohyb po rovine - 10 bodov, orientácia v prostredí - 10 bodov, dodržiavanie liečebného režimu - 10 bodov, potreba dohľadu - 5 bodov, pričom výsledný počet bodov 115 zodpovedá I. stupňu odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, čo zodpovedá priemernému rozsahu odkázanosti maloletej na pomoci inej fyzickej osoby porovnateľnú s rozsahom poskytovania starostlivosti osoby jej veku. S poukazom na uvedené uzavrel, že so stanoveným stupňom odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby I., s počtom dosiahnutým bodov 115, nie je podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. mal. J. E. odkázaná na opatrovanie, nakoľko stupeň odkázanosti nedosiahol V. alebo VI. stupeň a preto jej nebol navrhnutý peňažný príspevok na opatrovanie.
7. Žalobkyňa sa prostredníctvom žaloby domáhala preskúmania zákonnosti predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného, pričom konanie bolo vedené na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 21Sa/16/2016. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 21Sa/16/2016-80 z 15. novembra 2017 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia citovaného rozsudku, konkrétne z bodu 8 vyplýva, že predchádzajúce rozhodnutie žalovaného považoval správny súd za nepreskúmateľné [§ 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP" alebo „Správny súdny poriadok") a to pokiaľ išlo o bodové hodnotenie jednotlivých úkonov sebaobsluhy a zhodnotenia odkázanosti maloletej J. na pomoc inej fyzickej osoby. Rovnako s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. považoval správny súd za vhodné, aby bola maloletá prítomná pri posudzovaní jej zdravotného stavu.
8. Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 21Sa/16/2016-80 z 15. novembra 2017 podal žalovaný kasačnú sťažnosť, ktorá bola rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/111/2019 z 30. októbra 2019 zamietnutá.
9. Po vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie bol dňa 28.01.2020 opätovne vydaný lekársky posudok a následne dňa 19. februára 2020 rozhodnutie číslo : UPS/USI/SSVOPPKPC2/SOC/2020/275/Chr (ďalej aj ako len „napadnuté rozhodnutie"), ktorým žalovaný opätovne podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie úradu práce.
10. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, po opísaní priebehu predchádzajúceho konania poukázal na to, že lekársky posudok zo dňa 28.01.2020 bol vydaný v zmysle bodu 19 rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď konkrétne sú v ňom uvedené presné citácie s odôvodnením stanoveného bodového hodnotenia v jednotlivých činnostiach v súlade s prílohou č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z., konkrétne : k bodu 1. Stravovanie a pitný režim, posudkový lekár po citácii jednotlivých úkonov a ich bodového ohodnotenia uviedol, že posudzovaná J. E. nemá zmyslové postihnutie, nemá poruchy jemnej ani hrubej motoriky, všetky úkony uvedené v bode 1 sú aj u zdravého dieťaťa zabezpečované v rámci rodičovskej starostlivosti ev. ak dieťa navštevuje školu, čo je aj prípad J., tak zodpovednosť za úkony stravovania zabezpečuje škola v stravovacej prevádzke, hodnotenie 10 bodov bolo stanovených preto, lebo nejde o opatrovanie, ale štandardnú rodičovskú starostlivosť; k bodu 2. Vyprázdňovanie močového mechúra, posudkový lekár po citácii jednotlivých úkonov a ich bodového ohodnotenia uviedol, že posudzovaná J. E. pri každom uvedenom výkone potrebuje dohľad jedine ako každé iné zdravé dieťa v rámci rodičovskej starostlivosti, hodnotenie 10 bodov bolo stanovených preto, lebo nejde o opatrovanie, ale štandardnú rodičovskú starostlivosť; k bodu 3. Vyprázdňovanie hrubého čreva, posudkový lekár po citácii jednotlivých úkonov a ich bodového ohodnotenia uviedol, že posudzovaná J. E. pri každom uvedenom výkone potrebuje dohľad jedine ako každé iné zdravé dieťa v rámci rodičovskej starostlivosti, hodnotenie 10 bodov bolo stanovených preto, lebo nejde o opatrovanie, ale štandardnú rodičovskú starostlivosť; k bodu 4. Osobná hygiena, posudkový lekár po citácii jednotlivých úkonov a ich bodového ohodnotenia uviedol, že posudzovaná J. E. pri každom uvedenom výkone potrebuje dohľad jedine ako každé iné zdravé dieťa v rámci rodičovskej starostlivosti, záleží len od zručnosti dieťaťa v danom veku, ktoré výkony si zrealizuje samo, ale treba ich aj tak kontrolovať ev. vykonávať rodičmi tak, ako aj u zdravého dieťaťa, hodnotenie 10 bodov bolo stanovených preto, lebo nejde o opatrovanie, ale štandardnú rodičovskú starostlivosť; k bodu 5. Celkový kúpeľ, posudkový lekár po citácii jednotlivých úkonov a ich bodového ohodnotenia uviedol, že posudzovaná J. E. pri každom uvedenom výkone potrebuje dohľad jedine ako každé iné zdravé dieťa v rámci rodičovskej starostlivosti, hodnotenie 10 bodov bolo stanovených preto, lebo nejde o opatrovanie, ale štandardnú rodičovskú starostlivosť; k bodu 6. Obliekanie, vyzliekanie, posudkový lekár po citácii jednotlivých úkonov a ich bodového ohodnotenia uviedol, že posudzovaná J. E. pri každom uvedenom výkone
potrebuje dohľad jedine ako každé iné zdravé dieťa v rámci rodičovskej starostlivosti, hodnotenie 10 bodov bolo stanovených preto, lebo nejde o opatrovanie, ale štandardnú rodičovskú starostlivosť; k bodu 7. Zmena polohy, sedenie a státie, posudkový lekár po citácii jednotlivých úkonov a ich bodového ohodnotenia uviedol, že posudzovaná J. je mobilná, navštevuje školu a má mimoškolské aj pohybové aktivity, aktívny pohyb je jednou zo základných terapeutických a profylaktických aktivít, ktoré zabraňujú opakovaným respiračným infektom a posilňujú celkovú odolnosť organizmu, posudzovaná J. zatiaľ nemá žiadne pohybové obmedzenie, oblasť hodnotená na 10 bodov; k bodu 8. Pohyb na schodoch, posudkový lekár po citácii jednotlivých úkonov a ich bodového ohodnotenia skonštatoval to isté ako k bodu 7; k bodu 9. Pohyb po rovine, posudkový lekár po citácii jednotlivých úkonov a ich bodového ohodnotenia skonštatoval to isté ako k bodu 7 a 8; k bodu 10. Orientácia v prostredí, posudkový lekár po citácii jednotlivých úkonov a ich bodového ohodnotenia uviedol, že posudzovaná J. nemá zmyslové postihnutie, každé zdravé dieťa v jej veku vyžaduje rodičovskú kontrolu a preto všetky úkony v tomto bode sú zabezpečované v rámci rodičovskej starostlivosti, ani zdravé dieťa nie je odkázané na samostatný pohyb v cudzom prostredí bez kontroly a dohľadu rodičmi, hodnotenie 10 bodov bolo stanovených z dôvodu, že nejde o opatrovanie, ale štandardnú rodičovskú starostlivosť; k bodu 11. Dodržiavanie liečebného režimu, posudkový lekár opäť po citácii jednotlivých úkonov a ich bodového hodnotenia poukázal na to, že žiadne dieťa vo veku posudzovanej J. si nezabezpečuje lieky samo, nemá potrebu a ani sa to od neho nemôže vyžadovať, aby rozpoznávalo lieky samo, a ani si ich samo nemá aplikovať, dietetický režim organizuje a zabezpečuje rodič v rámci rodičovskej starostlivosti, rodič nenecháva dieťa, aby si výber vhodných potravín robilo samo nielen choré, ale i zdravé dieťa, stanovil 10 bodov z dôvodu, že nejde o opatrovanie, ale štandardnú rodičovskú starostlivosť; k bodu 12. Potreba dohľadu, rovnako posudkový lekár po citácii jednotlivých úkonov a ich bodovania skonštatoval, že posudzovaná J. pri každom uvedenom výkone potrebuje dohľad jedine ako každé iné zdravé dieťa v rámci rodičovskej starostlivosti, tiež, že nebola zistená odkázanosť na dohľad pri niektorej činnosti v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia, výlučne v rámci riadnej rodičovskej starostlivosti, rovnako ako maloleté dieťa v sledovanom období jej veku, pohlavia a za porovnateľných podmienok, stanovil 10 bodov.
11. Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že pri posudzovaní odkázanosti posudzovanej fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. dosiahla J. E. 120 bodov, preto stupeň odkázanosti je I. dodajúc, že hodnotenie odkázanosti fyzickej osoby, čiže aj dieťaťa na pomoc a starostlivosť druhej osoby, sa vykonáva porovnávaním so zdravou osobou rovnakého veku a pohlavia. Rovnako v tejto súvislosti poukázal na to, že posudzované dieťa má síce pozitívnu genetiku, ale nemá zatiaľ rozvinuté ochorenie, nemá žiadnu funkčnú poruchu, navštevuje školu, má nariadenú zvýšenú športovú aktivitu a je sledované na odbornej ambulancii, t. č. dieťa nevyžaduje žiadnu inú starostlivosť ako riadnu rodičovskú.
12. Tiež argumentoval, že posudkový lekár, s výlučnou odbornou kompetenciou vyjadriť sa ku stupňu odkázanosti ťažko zdravotne postihnutej osoby uviedol, že v čase posudzovania maloletá J. navštevovala škôlku v rozsahu 4 hodín denne, nemala zmyslové postihnutie, obmedzenia v pohybe, nemá poruchu orientácie, všetky úkony v rámci sebaobsluhy sú kontrolované rodičmi v rámci rodičovskej starostlivosti, liečba základného ochorenia pozostáva z preventívneho podávania liečiv, ktoré majú zabrániť komplikáciám ochorenia a pri zhoršení zdravotného stavu sú podávané ďalšie lieky a vykonávané ďalšie terapeutické úkony v spolupráci s lekárom a rodičmi - nie s dieťaťom, povinnosťou rodičov je aj dodržiavať dietetické opatrenia, tak ako aj u zdravého dieťaťa (výber stravy ako taký).
13. Ďalej žalovaný poukázal na to, že súčasťou rodičovských práv a povinností je okrem iných najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa dodajúc, že v čase posudzovania z dostupnej dokumentácie vyplýva, že posudzovaná maloletá navštevuje škôlku. V tejto súvislosti dodal, že starostlivosť o dieťa sa vykonáva v rodinnom prostredí dieťaťa, v prostredí účelovo vytvorenom a upravenom na výkon starostlivosti o dieťa alebo v rodinnom prostredí fyzickej osoby poskytujúcej starostlivosť o dieťa.
14. Záverom žalovaný zopakoval, že z priložených nálezov k posúdeniu vyplýva, že dieťa je liečené a sledované špecialistami pre základné ochorenie, ale v porovnaní so zdravým dieťaťom zatiaľ nemá také funkčné obmedzenia, z ktorých by vyplývala nutnosť opatrovania. Citujúc ustanovenia § 14 ods. 4, § 39 ods. 1 a 2, § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. a prílohu č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. žalovaný
dospel k záveru, že komplexný posudok úradu práce zo dňa 07.03.2016 bol vydaný v súlade s právnymi predpismi platnými v čase jeho vydania.
II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)
15. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnila nárok na náhradu trov konania. Rovnako navrhla správnemu súdu, aby s poukazom na ustanovenie § 182 ods. 1 písm. g) SSP nariadil vo veci pojednávanie.
16. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) Správneho súdneho poriadku, teda, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a tiež, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
17. Uviedla, že je pravdou, že správny orgán oprel svoje závery o lekárske posudky, ktoré majú byť podkladom pre vydanie rozhodnutia, avšak sa, podľa jej názoru, dostatočným spôsobom nevysporiadal so všetkými relevantnými námietkami dodajúc, že opakovane podrobne popísala zdravotný stav maloletej a to aj vo vzťahu k posudzovaniu zdravotného stavu maloletej v zmysle ustanovenia § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. V tejto súvislosti dodala, že vzhľadom na závažnosť zdravotného postihnutia maloletej je nevyhnutné, aby pri posudzovaní jej zdravotného stavu bola osobne prítomná, k čomu nedošlo, špeciálne, ak zo strany posudkového lekára dochádza k posudzovaniu miery sebaobsluhy, resp. pokiaľ sa tieto úkony vyjadrujú v číselných hodnotách.
18. Poukázala ďalej na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžk/111/2018 zo dňa 30.10.2018, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že : „Lekárskou činnosťou sa totiž nielen vykonáva medicínske hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby a určovanie miery funkčnej poruchy, ale aj posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia. Komplexný posudok napriek svojej významnosti, nepredstavuje a ani nemôže, za situácie predloženia odlišného lekárskeho názoru, predstavovať jediný podklad rozhodnutia v konaní podľa zákona č. 447/2008 Z. z."
19. Ďalej uviedla, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil súhlas s tým, že v danej veci existuje jej legitímne očakávanie, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného o nepriznaní peňažného príspevku za opatrovanie sa v zmysle zákonného príkazu na presvedčivé odôvodnenie podľa § 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku dozvie jasné argumenty.
20. Nesúhlasila s argumentáciou žalovaného, že posudkový lekár sa nevyjadruje v lekárskom posudku k sociálnym dôsledkom, keď posudkový lekár je nielen odborne spôsobilý zhodnotiť odkázanosť podľa predloženej zdravotnej dokumentácie a odborných lekárskych nálezov, ale v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z. posudzuje aj sociálne dôsledky v oblasti kompenzácií.
21. Poukázala na to, že cystická fibróza je veľmi špecifická diagnóza a preto je v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. potrebné hodnotiť stav posudzovanej osoby vždy komplexne dodajúc, že toto dedičné nevyliečiteľné ochorenie si pritom vyžaduje každodennú starostlivosť. V tejto súvislosti dôvodila, že zákon č. 448/2008 Z. z. v prílohe č. 3 ods. 12 jasne uvádza, že každej osobe s cystickou fibrózou, ktorá je odkázaná minimálne na 4 činnosti z bodov 1 až 11 má byť priznaných 0 bodov dodajúc, že ak by žalovaný postupoval v súlade s týmto zákonom, mal pre tento účel zisťovať u maloletej J., či je odkázaná minimálne na 4 činnosti (pozn.: v úkonoch pridaných špeciálne pre diagnózu cystická fibróza), žalovaný však takýmto spôsobom nepostupoval, pričom sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s takýmto konaním dostatočným spôsobom nevysporiadal. S poukazom na uvedené navrhla, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie v súlade s ust. zákona č. 448/2008 Z. z.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobkyne, duplika žalovaného
22. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť.
23. Po opise priebehu konania citoval zo stanoviska posudkového lekára MUDr. D. R., MPH zo dňa 07.08.2020, ktorý k žalobe uviedol nasledovné :
„Posudzované dieťa, J. E., nar. XX.XX.XXXX, mala v čase podania odvolania 6 rokov a 5 mesiacov, žiadosť o opatrovanie podaná v 3/2016. V čase posudzovania J. navštevovala škôlku v rozsahu 4 hodín denne. Nemala zmyslové postihnutie, ani obmedzenia v pohybe, nemala poruchu orientácie. Má základné ochorenie Cystickú fibrózu, pre ktoré je pravidelne sledovaná a liečená. Všetky úkony v rámci sebaobsluhy sú kontrolované rodičmi v rámci rodičovskej starostlivosti. Liečba základného ochorenia pozostáva z preventívneho podávania liečiv, ktoré majú zabrániť komplikáciám ochorenia a pri zhoršení zdravotného stavu sú podávané ďalšie lieky a vykonávané ďalšie terapeutické úkony v spolupráci s lekárom a rodičmi - nie s dieťaťom. Taktiež je nutné dodržiavať dietetické opatrenia čo je povinnosťou rodičov kontrolovať tak, ako aj u zdravého dieťaťa (výber stravy ako taký). Podávanie liekov rodičmi je samozrejmé, pretože ide o dieťa vo veku 6 rokov a 5 mesiacov. Žiadne, ani zdravé dieťa v čase akútneho zhoršenia zdravotného stavu (ale ani pri chronickom ochorení) si neordinuje, nedávkuje a nepodáva lieky samo. Vždy je to povinnosťou rodiča alebo inštitúcie, pokiaľ dieťa začne navštevovať kolektívne zariadenie. Súčasťou rodičovských práv a povinností je okrem iných najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. V čase posudzovania z dostupnej dokumentácie vyplýva, že posudzovaná škôlku navštevuje. Starostlivosť o dieťa sa vykonáva : v rodinnom prostredí dieťaťa, v prostredí účelovo vytvorenom a upravenom na výkon starostlivosti o dieťa alebo v rodinnom prostredí fyzickej osoby poskytujúcej starostlivosť o dieťa. Z priložených nálezov k posúdeniu vyplýva, že dieťa je liečené a sledované špecialistami pre základné ochorenie, ale v porovnaní so zdravým dieťaťom, zatiaľ nemá také funkčné obmedzenia, z ktorých by vyplývala nutnosť opatrovania. V správnej žalobe Krajského súdu v Trnave sp. zn. 48Sa/7/2020-43 zo dňa 28.7.2020 je žalobcom uvedené, že posudkový lekár by sa mal vyjadriť nielen k odborným lekárskym nálezom, ale aj k sociálnym dôsledkom, na čo je odborne spôsobilý. Posudkový lekár v Lekárskom posudku UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2020/3080, v Bratislave dňa : 28.01.2020 stanovil mieru funkčnej poruchy a aj sa vyjadril k sociálnym dôsledkom ťažkého zdravotného postihnutia tým, že dôsledne zhodnotil schopnosť sebaobsluhy dieťaťa - ako možného sociálneho dôsledku postihnutia tak, že náležite odôvodnil jednotlivé činnosti sebaobsluhy. Z hodnotenia Barthelovej indexu schopností sebaobsluhy vyplynulo, že v čase posudzovania nebola posudzovaná fyzická osoba osobou, ktorá by vyžadovala opatrovanie. K žalobe priložené lekárske nálezy : Prepúšťacia správa z hospitalizácie 10.6.2019 do 13.6.2019 chirurgia dievčatá MUDr. T. Detská pneumologická ambulancia 27.6.2019 MUDr. E. Výsledok magnetickej rezonancie 28.10.2019 MUDr. J. Detská endokrinologická ambulancia 17.12.2019 MUDr. E. Prepúšťacia správa z hostitalizácie 5.8.2019 do 15.8.2019 doc. H. Detská pneumologická ambulancia 7.1.2020 MUDr. T. Prepúšťacia správa z hospitalizácie 8.1.2020 do 15.1.2020 MUDr. F. ORL vyšetrenie 30.1.2020 MUDr. T.. Z uvedených priložených odborných nálezov, ktoré aktuálne nesúvisia s prejednávaným konaním, ktorého sa správna žaloba týka, vyplýva, že dieťa prekonáva opakovane zápaly podžalúdkovej žľazy ako komplikácie základného ochorenia. V dôsledku tejto komplikácie sa však naďalej neprejavujú významné dôsledky kvalitatívneho aj kvantitatívneho deficitu výživy so zásadným úbytkom hmotnosti s prejavmi zníženého výkonu, ktoré by zásadne ovplyvnili schopnosť sebaobsluhy. Po preštudovaní priložených nálezov je možné konštatovať, že schopnosti sebaobsluhy sa recidivujúcimi zápalmi podžalúdkovej žľazy nezmenili. Barthelovej index hodnotenia je základom posudzovania odkázanosti fyzickej osoby, čiže aj dieťaťa na pomoc a starostlivosť druhej osoby. Podstatou posudzovania je porovnávanie so zdravou osobou rovnakého veku a pohlavia."
24. Ďalej žalovaný citoval z vypracovaného lekárskeho posudku zdôvodnenie schopnosti vykonávať sebaobslužné výkony posudzovanej J. E., ktoré závery správny súd uviedol v bode 10 rozsudku. Z dôvodu, aby v rozsudku neboli opakované totožné skutočnosti, správny súd na tento bod odkazuje.
25. Žalovaný ďalej k správnej žalobe okrem opisu priebehu odvolacieho konania a záverov Krajského súdu v Trnave v rozsudku sp. zn. 21Sa/16/2016-140 zo dňa 15.11.2017 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/111/2018, z ktorých podľa jeho názoru vyplývalo, že lekársky a komplexný posudok bol nedostatočne odôvodnený a tiež, že sa nevysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne poukázal na to, že dňa 28.1.2020 vydal opätovne lekársky posudok s odstránením nedostatkov v konaní v zmysle 19. bodu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorom uviedol presnú citáciu s odôvodnením stanoveného bodového hodnotenia v jednotlivých činnostiach v súlade s prílohou č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z.. Ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní odkázanosti posudzovanej fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. dosiahla J. E. 120 bodov, preto stupeň odkázanosti je I. Žalovaný v tejto súvislosti uzavrel, že síce menované dieťa má pozitívnu genetiku, ale nemá zatiaľ rozvinuté ochorenie, nemá žiadnu funkčnú poruchu, navštevuje školu, má nariadenú zvýšenú športovú aktivitu a je sledované na odbornej ambulancii, teda dieťa nevyžaduje žiadnu inú starostlivosť ako riadnu rodičovskú.
26. Ďalej žalovaný uvádzal totožné skutočnosti, ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (body 11 až 13 rozsudku).
27. Záverom žalovaný uviedol, že opakovane preskúmal kompletnú spisovú dokumentáciu, boli opätovne zhodnotené dôkazy a zároveň i potreby J. E. pri posudzovaní zdravotného postihnutia a sociálnych dôsledkov jej ťažkého zdravotného postihnutia v rámci lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti, pričom uzavrel, že správne vyhodnotil skutkový stav a právnu stránku veci, čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
28. Žalobkyňa v replike zotrvala na dôvodoch správnej žaloby. Zároveň citovala z vyjadrenia komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím JUDr. W. J. zo dňa 04.09.2020, ktorá okrem iného uviedla : „Je zrejmé, že toto ochorenie vyžaduje od rodičov náročnú dennú starostlivosť, ktorá svojim obsahom aj rozsahom značne prevyšuje bežnú rodičovskú starostlivosť o zdravé dieťa, čo jednoznačne dokazuje aj Vami detailne opísaná starostlivosť o dcéru vo všetkých oblastiach a režim, ktorý je v porovnaní s bežnou starostlivosťou o dieťa rovnakého veku doslova vyčerpávajúca. Aj zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v prílohe č. 2, kapitole IV Choroby žliaz s vnútorným vylučovaním, výživy a premeny látok uvádza, že zdravotný stav spojený s ochorením spadajúcim pod metabolické poruchy vyžaduje osobitnú starostlivosť zo strany rodičov pri sledovaní celkového zdravotného stavu, sledovanie merateľných hodnôt, denný dozor, prevenciu akútnych zápalových ochorení, prípravu diéty, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, ošetrovanie komplikácií. Táto skupina ochorení vyžaduje osobitnú starostlivosť do 15. roku veku dieťaťa. V hodnotení ústredia práce úplne absentuje vnímanie rozdielov medzi starostlivosťou o zdravé dieťa a dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím. Pri jednotlivých úkonoch ústredie práce až zarážajúcim spôsobom spochybňuje a zľahčuje potrebu nadmernej starostlivosti o Vašu dcéru, a to aj v prípade potreby pomoci a dohľadu pri dodržiavaní liečebného režimu, ktorý je kľúčový pre zachovanie života Vašej dcéry. Ústredie práce riadne neposúdilo skutočný rozsah potrebnej starostlivosti z Vašej strany a tiež vôbec nezohľadnilo potrebu permanentného dohľadu nad Vašou dcérou. Cystická fibróza kladie neuveriteľné nároky na rodičov, pretože dieťa si vyžaduje zvýšenú špecifickú, časovo aj finančne náročnú starostlivosť. Nedostatok v posúdení ústredia práce vnímam aj v tom, že hoci súčasťou komplexného posudzovania je aj sociálne posúdenie, ktoré by malo zohľadniť nielen diagnostické kritérium, ale práve aj sociálnu situáciu a sociálne dôsledky, tak v tomto prípade sa vôbec nezohľadnila skutočnosť, že o maloletú dcéru sa staráte nepretržite 365 dní v roku, čo Vám znemožňuje sa riadne zamestnať." Žalobkyňa rovnako doložila potvrdenie zo dňa 08.10.2020 od pneumoftizeologičky MUDr. P. P. o zdravotnom stave maloletej, najmä vo vzťahu odkázanosti na činnosti a úkony, ktoré musí rodič vykonávať pri dodržiavaní liečebného režimu podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. S poukazom na uvedené preto navrhla správnemu súdu zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie mu veci na ďalšie konanie.
29. Žalovaný v duplike poukázal na to, že v celom rozsahu zotrváva na svojej argumentácii uvedenej vo vyjadrení k správnej žalobe, pričom zdôraznil, že v danom konaní sa hodnotí zdravotný stav maloletej v čase podania žiadosti t.j. v roku 2016 dodajúc, že pokiaľ u maloletej, prípadne iných účastníkov konania, nastali podstatné zmeny v zdravotnom stave alebo sociálnej situácii, ktoré sa posudzujú v súlade so zákonom č. 447/2008 Z. z., musia byť tieto nové skutočnosti prehodnotené v novom konaní, podaním novej žiadosti. Ďalej uviedol, že posudkový lekár trvá na vydanom lekárskom posudku, ktorého výsledkom je konštatovanie, že maloletá nie je odkázaná na opatrovanie v rozsahu 8-12 hodín denne v dôsledku jej zdravotného postihnutia dodajúc, že nakoľko je maloletá zaradená do riadneho vzdelávacieho procesu, sú jej potreby na starostlivosť porovnateľné s rovesníkom zdravej časti populácie. Dôvodil, že väčšina úkonov, ktoré sú zabezpečované matkou sú vykonávané v rámci rodičovskej starostlivosti dodajúc, že schopnosť miery sebareflexie matky pri výkone rodičovskej starostlivosti neprináleží lekárovi v rámci pôsobnosti zákona č. 447/2008 Z. z. K vyjadreniu JUDr. W. J., komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím uviedol, že jej neprislúcha mandát posudzovať stupeň odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby, ktorý je výlučne v pôsobnosti posudkového lekára, pričom poukázal na to, že vo vyjadrení JUDr. W. J. sa nesprávne používa argument zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého sa nepostupuje v konaní na účely peňažného príspevku na opatrovanie.
30. Duplika žalovaného bola žalobkyni zaslaná na vedomie (č.l. 86).
IV. Relevantná právna úprava
31. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
32. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
33. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
34. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.
35. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.
36. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.
37. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%.
38. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu.
39. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci
pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku.
40. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu.
41. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít.
42. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.
43. Podľa § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z. z. odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov.
44. Podľa § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z. ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada.
45. Bod dvanásť prílohy č. 3 časť A k zákonu č. 448/2008 Z. z. upravuje potrebu dohľadu. Za úkony dohľadu považuje dohľad pri činnostiach uvedených v bodoch 1 až 11. Počet 0 bodov získa fyzická osoba, ak je odkázaná na nepretržitý dohľad pri väčšine činností alebo fyzická osoba s cystickou fibrózou, ktorá je odkázaná na dohľad minimálne pri štyroch činnostiach, 5 bodov fyzická osoba, ktorá je odkázaná na dohľad počas dňa minimálne pri troch činnostiach a 10 bodov fyzická osoba, ktorá nie je odkázaná na dohľad pri žiadnej z činností.
V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu
46. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP), posudzujúc žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), nariadil na prejednanie veci podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
47. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobkyne uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov uvedených v správnej žalobe. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené dodajúc, že žalobkyňa žiadala, aby bola prítomná pri posúdení maloletej, čo jej nebolo umožnené. Tiež poukázal na správu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím JUDr. W. J., ktorú predložili správnemu súdu a z ktorej tiež vyplýva, že v danom prípade nebol skutkový stav dostatočne zistený a že nebol rešpektovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ďalej poukázal na vyjadrenie MUDr. P. P., ktorá poukázala na úkony, pri ktorých je potrebná pomoc žalobkyne. Záverom uviedol, že zdravotný stav maloletej sa zhoršuje, v auguste tohto roka sa má podrobiť komplexnému vyšetreniu. S poukazom na uvedené navrhol, aby správny súd rozhodol v zmysle uplatneného žalobného petitu.
48. Žalobkyňa prítomná na pojednávaní poukázala na skutočnosť, že v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z, konkrétne z bodu 12 prílohy č. 3 časť A k tomuto zákonu vyplýva, že v prípade, ak fyzická osoba s cystickou fibrózou, ktorú má jej maloletá dcéra, je odkázaná na dohľad minimálne pri štyroch činnostiach, má sa za to, že jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada. Ďalej uviedla, že o svoju dcéru sa pri týchto štyroch činnostiach stará nepretržite 365 dní v roku, pričom je to veľmi náročné. Záverom uviedla, že si praje, aby tieto spory so žalovaným už skončili.
49. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 18.08.2020 a dupliky zo dňa 25.11.2020, kde sú uvedené všetky dôvody potvrdzujúce zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázala na ustanovenie § 135 Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorého je pre správny súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia, to znamená, že v danom konaní sa hodnotil zdravotný stav maloletej v čase podanej žiadosti v roku 2016. V tejto súvislosti dodala, že nové skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu maloletej musia byť hodnotené v novom konaní a na základe novej žiadosti. Na okraj poukázala na to, že vo vzťahu k diagnóze cystická fibróza sa priebežne prehodnocujú podmienky vzťahujúce sa k vzniku nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu, konkrétne napríklad ustanovenie § 14 zákona č. 447/2008 Z. z. Ďalej poukázala na to, že nie je v kompetencii komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím posudzovať stupeň odkázanosti, nakoľko táto kompetencia patrí výlučne posudkovému lekárovi. Záverom uviedla, že rešpektovali tak právny názor Krajského súdu v Trnave, ako aj právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čo sa prejavilo v riadnom odôvodnení lekárskeho posudku, ktorý bol prevzatý do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
50. Právny zástupca žalobkyne následne opätovne zdôraznil, že je nevyhnutné, aby bola žalobkyňa osobne prítomná pri posudzovaní jej maloletej dcéry, aby mala možnosť sa vyjadriť k jednotlivým úkonom, ktoré sa na účely peňažného príspevku na opatrovanie posudzujú.
51. Poverená zástupkyňa žalovaného k tvrdeniu právneho zástupcu žalobkyne vo vzťahu k osobnej prítomnosti žalobkyne pri posudzovaní zdravotného stavu maloletej uviedla, že v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. nie je ustanovená povinnosť prítomnosti zákonného zástupcu posudzovanej maloletej osoby, pričom uvedené závisí výlučne na rozhodnutí posudkového lekára, ktorý tak môže urobiť, napríklad v prípade pochybností dodajúc, že táto zákonná povinnosť porušená nebola. V tejto súvislosti poukázala na to, že je potrebné, aby žalobkyňa svoju prítomnosť pri posudzovaní žiadala dodajúc, že by išlo len o formálne zopakovanie posudzovania, ktoré by neviedlo k priaznivejšiemu rozhodnutiu vo veci.
52. Právom záverečnej reči právny zástupca žalobkyne uviedol, že správna žaloba je dôvodná a majú za to, že je potrebné, aby bol opätovne posúdený zdravotný stav maloletej aj za prítomnosti jej zákonného zástupcu. V prípade úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
53. Poverená zástupkyňa žalovaného právom záverečnej reči uviedla, že správna žaloba je nedôvodná, navrhla ju z tohto dôvodu zamietnuť s tým, že zhoršenie zdravotného stavu navrhla riešiť novou žiadosťou.
54. Správny súd na úvod zdôrazňuje, že v prípade žiadosti žalobkyne o peňažný príspevok na opatrovanie maloletej J. E. z 11. januára 2016 už rozhodoval Krajský súd v Trnave a to rozsudkom č. k. 21Sa/16/2016-80 z 15. novembra 2017, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovaného. Následne na základe kasačnej sťažnosti žalovaného rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom z 30. októbra 2019 sp. zn. 9Sžsk/111/2018 kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol. Pre následné vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného je potrebné citovať z rozsudku kasačného súdu a to za účelom overenia, či žalovaný rešpektoval právny názor kasačného súdu. Kasačný súd v odôvodnení svojho rozsudku skonštatoval nasledovné :
„8. Pokiaľ žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že podrobné zhodnotenie odkázanosti na opatrovanie urobil posudkový lekár druhostupňového správneho orgánu podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. a so stanoveným stupňom odkázanosti nie je odkázaná na opatrovanie, nakoľko stupeň odkázanosti nedosiahol V. alebo VI. stupeň, kasačný súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že takéto rozhodnutie nie je dostatočne presvedčivé a odôvodnené, keďže v ňom nie je vysvetlené, ktoré úkony neboli zohľadnené z dôvodu podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. a ktoré úkony potrebné z
hľadiska zdravotného stavu dieťaťa, jeho rehabilitácie a potrebnej liečby považuje za činnosti, pri ktorých je odkázaná na pomoc nad rámec bežnej rodičovskej starostlivosti a dohľad.
9. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného, uvedenou v kasačnej sťažnosti, že posudkový lekár sa nevyjadruje v lekárskom posudku k sociálnym dôsledkom, že na ten účel sa vyhotovuje komplexný posudok. Posudkový lekár správneho orgánu je nielen odborne spôsobilý zhodnotiť odkázanosť podľa predloženej zdravotnej dokumentácie a odborných lekárskych nálezov, ale v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z. posudzovať sociálne dôsledky v oblasti kompenzácií. Požiadavka na riadne odôvodnenie platí rovnako aj vo vzťahu ku komplexnému posudku, ktorý je tiež podkladom rozhodnutia správneho orgánu o priznaní, či nepriznaní kompenzácií. Ak sú presvedčivo odôvodnené, obe sa stávajú spoľahlivým podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu. Tento je preto pred rozhodnutím samotným povinný vysporiadať sa s otázkou, či posudky ako podklady rozhodnutia sú úplné, riadne odôvodnené a či napr. v lekárskom posudku sa posudkový lekár vysporiadal so všetkými lekárskymi nálezmi, predloženými v konaní z hľadiska ich zhodnosti v hodnotení zdravotného stavu a presvedčivo odôvodnil, prečo ten-ktorý nález nepovažuje za úplný na účely posúdenia.
10. Vytknutým nedostatkom odôvodnenia rozhodnutia trpí predovšetkým samotné preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu o peňažnom príspevku na opatrovanie. Správny orgán obmedzil svoju úvahu len na zhodnotenie záverov lekárskych posudkov, ktoré majú byť podkladom pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu. Vôbec sa však nevysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvádzanými žalobkyňou....
19. V podanej žalobe žalobkyňa predovšetkým namietala, že maloletej malo byť za cystickú fibrózu podľa prílohy č. 3 časť A zákona č. 447/2008 Z. z. pridelených 0 bodov. Bude potrebné, aby správny orgán v ďalšom konaní vyhodnotil, pri koľkých činnostiach v čase podania žiadosti, resp. v neskoršom období maloletá bola a je odkázaná na dohľad pri minimálne štyroch činnostiach a teda či možno postupovať podľa § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z. (v zmysle bodu 12 prílohy č. 3 časť A k zákonu č. 448/2008 Z. z. jej prideliť 0 bodov a neprihliadať na body dosiahnuté podľa predchádzajúcich bodov - prvého až jedenásteho).
20. V súlade s ustanovením § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. je potrebné vyhodnotiť a zdôvodniť, ktoré činnosti vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku, a ktoré činnosti vykonávajú rodičia maloletej, resp. žalobkyňa nad rámec bežnej rodičovskej starostlivosti z dôvodu zdravotného postihnutia maloletej."
55. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že maloletá J. E., trpiaca cystickou fibrózou, sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50% a tiež, že v čase podania žiadosti o peňažný príspevok na opatrovanie dovŕšila šesť rokov. Spornou právnou otázkou zostala či maloletá J. E. je odkázaná na opatrovanie podľa komplexného posudku, pričom od zodpovedania tejto otázky je následne závislá odpoveď, či má žalobkyňa nárok na peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.
56. Žalobkyňa nesúhlasila s vydanými lekárskymi posudkami, ktoré určili, že maloletá dosiahla podľa prílohy č. 3 časť A k zákonu č. 448/2008 Z. z. 120 bodov, t. j. plný počet a preto stupeň odkázanosti je I. Tvrdila, a to aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/111/2018 z 30. októbra 2019, že v prípade maloletej malo byť posudzované, či je odkázaná na minimálne 4 činnosti z bodov 1 až 11 prílohy č. 3 časť A k zákonu č. 448/2008 Z. z., ktoré boli pridané špeciálne pre diagnózu cystická fibróza, čo by znamenalo, že by maloletá dosiahla 0 bodov v rámci úkonov dohľadu, ktorá skutočnosť by sa následne prejavila v tom, že podľa § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z. by bol automaticky, bez ohľadu na dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 časť A prvého bodu až jedenásteho bodu, daný VI. stupeň odkázanosti.
57. Vychádzajúc z prílohy č. 3 časť A k zákonu č. 448/2008 Z. z. správny súd uvádza, že úkony týkajúce sa cystickej fibrózy sú zahrnuté v bodoch 1, 3, 4, 11 a 12 citovanej prílohy. Konkrétne ide o dávkovanie a užívanie enzýmov na trávenie podľa množstva a zloženia prijímanej potravy (bod 1), permanentná kontrola a pomoc vrátane masáže pri vyprázdňovaní hrubého čreva (bod 3), čistenie uší, nosa a prínosných dutín (napríklad odsávanie sekrétov horných ciest dýchacích), čistenie dolných ciest dýchacích (napríklad zriedenie a vykašlanie hlienov) [bod 4] a vo vzťahu k potrebe dohľadu je explicitne
uvedené, že 0 bodov má fyzická osoba s cystickou fibrózou, ktorá je odkázaná na dohľad minimálne pri štyroch činnostiach. Rovnako je namieste ustáliť, že samotná diagnóza má vplyv aj na úkony týkajúce sa dodržiavania liečebného režimu (bod 11).
58. Správny súd nespochybňuje tvrdenie žalovaného, že posudzovanie stupňa odkázanosti patrí do kompetencie posudkového lekára, ktorého posúdenie nájde odraz v lekárskom a následne komplexnom posudku. Avšak aj samotné posudzovanie posudkovým lekárom musí reálne odzrkadľovať zdravotný stav posudzovanej osoby a podstatu jej diagnózy.
59. Podľa názoru správneho súdu posudkový lekár pri posudzovaní odkázanosti maloletej J. E. doposiaľ nezohľadnil podstatu cystickej fibrózy a jej prejavov, pretože inak by nemohol stanoviť plný počet bodov, t. j. 120. Rovnako, podľa názoru správneho súdu, posudkový lekár a následne žalovaný nerešpektovali právny názor kasačného súdu, ktorý v bode 20 rozsudku, s odkazom na ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., výslovne uviedol, že je potrebné vyhodnotiť a zdôvodniť, ktoré činnosti vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku, a ktoré činnosti vykonávajú rodičia maloletej resp. žalobkyňa nad rámec bežnej rodičovskej starostlivosti z dôvodu zdravotného postihnutia maloletej.
60. Nemôže, a to s poukazom na charakter tak závažného ochorenia, akou je cystická fibróza, obstáť tvrdenie posudkového lekára MUDr. D. R., MPH, že všetky úkony rodičov maloletej v súvislosti s ich starostlivosťou o svoju maloletú dcéru sa poskytujú v rámci štandardnej rodičovskej starostlivosti. Dokonca žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že dieťa nevyžaduje žiadnu inú starostlivosť, ako riadnu rodičovskú (bod 11 rozsudku). V tejto súvislosti správny súd uvádza, že v prípade maloletej je potrebné zohľadniť, že sa jedná o každodennú starostlivosť, inak povedané, zdravé dieťa, ktorému sa poskytuje rodičovská starostlivosť nemá naordinované každodenné užívanie liekov, odsávanie hlienov, masáže pri vyprázdňovaní hrubého čreva, dávkovanie a užívanie enzýmov na trávenie, pridávanie soli do jedla a nápojov a podobne a to všetko za účelom dodržiavania prísneho liečebného procesu, ktorý si cystická fibróza vyžaduje. Inak povedané, rodičovská starostlivosť pochopiteľne zahŕňa aj dávkovanie liekov, čistenie uší, nosa, avšak v danom prípade predsa nejde o klasické úkony rodičovskej starostlivosti, ale o úkony, ktorých účelom je záchrana a predĺženie života maloletého dieťaťa.
61. Iba automatické prevzatie záverov lekárskeho posudku s tvrdením, že je vo výlučnej kompetencii posudkového lekára posúdiť odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby by v podstate popieralo zmysel samotného správneho súdnictva, ktorého účelom je ochrana práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy a zabezpečenie súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy, konkrétne či tieto rozhodnutia sú zákonné. Preto je nesporne úlohou žalovaného, v prípade predloženia lekárskeho posudku, posúdiť, či tento zodpovedá zákonným ustanoveniam, konkrétne v danom prípade ustanoveniam zákona č. 447/2008 Z. z. (§ 14 ods. 2) a zákona č. 448/2008 Z. z. (§ 49 ods. 12) a nie len automaticky závery posudkového lekára prevziať.
62. V danom prípade je, na účely zákonnosti napadnutého rozhodnutia, nevyhnutné vykonať posúdenie, tak ako to skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v bode 19. rozsudku sp. zn. 9Sžsk/111/2018 zo dňa 30. októbra 2019, konkrétne pri koľkých činnostiach v čase podania žiadosti, resp. v neskoršom období maloletá bola a je odkázaná na dohľad, a teda či možno postupovať podľa § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z. Uvedené doposiaľ zo strany posudkového lekára dôsledne vykonané nebolo.
63. V súvislosti so zdravotným stavom maloletej a tvrdením žalovaného a posudkového lekára, že zhoršenie zdravotného stavu sa má riešiť novou žiadosťou a že pre správny súd je rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, správny súd upriamuje pozornosť žalovaného, že už z lekárskej správy zo dňa 28.01.2016 je preukázané, že maloletá trpí cystickou fibrózou s pľúcnymi prejavmi a v súvislosti so základným ochorením aj akútnou pankreatitídou. Teda problémy s pankreasom a pľúcne prejavy cystickej fibrózy boli prítomné už v čase podania žiadosti. Uvedené správny súd zdôrazňuje vo vzťahu k takým úkonom ako vyprázdňovanie hrubého čreva (permanentná kontrola a pomoc vrátane masáže pri vyprázdňovaní hrubého čreva), ďalej k úkonom osobnej hygieny nehovoriac už o úkonoch dodržiavania liečebného režimu.
64. Z dôvodu samotnej dĺžky konania o peňažnom príspevku na opatrovanie správny súd považuje za potrebné poskytnúť žalovanému výklad k bodu 12 prílohy č. 3 časť A k zákonu č. 448/2008 Z. z., ktorý stanovuje body pri úkonoch dohľadu. Podľa názoru správneho súdu „dohľad minimálne pri štyroch činnostiach" je potrebné, v prípade fyzickej osoby s cystickou fibrózou vykladať tak, že bude postačovať dohľad pri jednotlivých úkonoch resp. jednotlivom úkone konkrétnej činnosti. Konkrétne, ak bude preukázané, že maloletá potrebuje dohľad pri úkonoch vyprázdňovania hrubého čreva, a to pri permanentnej kontrole a pomoci vrátane masáže pri vyprázdňovaní hrubého čreva, bude sa to považovať za dohľad pri tejto činnosti, bez ohľadu na to, že 5 bodov získava fyzická osoba, minimálne pri dvoch úkonoch vyprázdňovania hrubého čreva. Uvedené sa rovnako vzťahuje aj na ostatné činnosti späté s cystickou fibrózou, ako stravovanie a pitný režim, osobná hygiena a dodržiavanie liečebného režimu. Teda nebudú sa zohľadňovať kritéria bodového hodnotenia pri činnostiach 1 až 11. Iný výklad by v podstate znemožnil fyzickým osobám trpiacim cystickou fibrózou aplikáciu bodu 12 prílohy č. 3 časť A k zákonu č. 448/2008 Z. z. v spojení s § 49 ods. 12 citovaného zákona, čo nebolo úmyslom zákonodarcu, ktorý výslovne pre osoby trpiace cystickou fibrózou prílohu č. 3 časť A k zákonu č. 448/2008 Z. z. upravil.
65. V súvislosti s výkladom bodu 12 prílohy č. 3 časť A k zákonu č. 448/2008 Z. z., ktorý je pre právne posúdenie veci v danom prípade kľúčové si správny súd dovolí poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 295/2017, v ktorom ústavný súd zdôraznil, že „...k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy." Obdobne Ústavný súd SR pripustil možnosť súdu odchýliť sa od doslovného znenia zákona aj v náleze sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. júla 2008, v ktorom skonštatoval, že : „Súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). V takýchto prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii."
66. Správny súd súčasne zastáva v danej veci názor, že za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci, konkrétne, či maloletá J. E. je pri jednotlivých vyššie uvedených úkonoch odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby - žalobkyne bude namieste, aby ju posudkový lekár spolu so žalobkyňou na posúdenie jej zdravotného stavu podľa § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. predvolal.
67. Záverom správny súd opakuje, že žalovaný nerešpektoval dôsledne právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v bodoch 19 a 20 rozsudku sp. zn. 9Sžsk/111/2018 zo dňa 30.10.2019. Konkrétne nezohľadňoval úkony, ktoré sú typické pre cystickú fibrózu a taktiež nedôsledne, až ľahkovážne vyhodnotil činnosti, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku, ktorá však netrpí diagnózou cystická fibróza s činnosťami, ktoré vykonáva žalobkyňa nad rámec rodičovskej starostlivosti z dôvodu zdravotného postihnutia maloletej. Správny súd však nateraz nevyužil ustanovenie § 80 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku a neuložil žalovanému pokutu za nerešpektovanie právneho názoru vysloveného v zrušujúcom rozsudku, nakoľko predchádzajúcim rozsudkom správny súd zrušil prvé rozhodnutie žalovaného z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, ktorú vadu sa žalovaný snažil odstrániť, avšak pozabudol na ďalšie pokyny kasačného súdu práve vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu a právnemu posúdeniu veci.
68. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a to podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) Správneho súdneho poriadku a vec podľa § 191 ods. 4 Správneho súdneho poriadku vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
69. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného riadiť sa právnym názorom správneho súdu uvedeného v bodoch 57 až 66 rozsudku, teda opätovne posúdiť odkázanosť maloletej J. E. na pomoc
inej fyzickej osoby v intenciách právneho názoru uvedeného v bode 64 rozsudku a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.
70. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP).
71. V správnom súdnom konaní úspešnej žalobkyni priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.