Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/57/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, právne zastúpeného: JUDr. Alojz Naništa, advokát so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovanému: CORS, spol. s r.o., so sídlom Jesenná 8, 080 01 Prešov, IČO: 36 467 057, právne zastúpenému: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom Jesenná 8, 080 01 Prešov, o zaplatenie 171 600,43 EUR s prísl., takto

rozhodol:

2

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

9

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.08.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 171 600,43 EUR spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % od 03.03.2022 do zaplatenia. Uplatnený nárok má predstavovať bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 28.07.2017, sp. zn. bol žalobca – vtedy v pozícii žalovaného – zaviazaný zaplatiť vtedajšiemu žalobcovi spoločnosti PRELAND LP, 272 BATH STREET, GLASGOW, G2 4JR, SCOTLAND, UK, zapísanej v Obchodnom registri Škótska IBC číslo: SL 19673, sumu 213 944,44 EUR s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 16.2.2007 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.04.2019, č. k. – 1956, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 28.07.2017 vo výroku o povinnosti žalobcu (vtedy v pozícii žalovaného) zaplatiť žalovanému (vtedy v pozícii žalobcu) istinu 79 090,52 EUR s prísl. a zároveň zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené nad sumu 79 090,52 EUR s prísl. tak, že v tejto časti žalobu zamietol. Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.04.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 07.06.2019 a vykonateľnosť dňa 11.06.2019. Žalobca tak na základe predmetného rozsudku krajského súdu dňa 07.06.2019 zo svojho účtu uhradil na účet žalovaného sumu 171 600,43 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 79 090,52 EUR a úrokov z omeškania vo výške 92 509,91 EUR. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 30.11.2021, sp. zn. rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.04.2019 č. k. – 1956 zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V čase podania žaloby bola vec vedená na odvolacom súde pod sp. zn. .

Keďže rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 24.04.2019 bol zrušený rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2021, žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 08.02.2022 na vrátenie sumy 171 600,43 EUR, ktorá bola zaplatená žalovanému na základe vykonateľného rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 24.04.2019. Žalovaný však podaním zo dňa 10.03.2022 odmietol vrátiť sumu 171 600,43 EUR s tým, že jeho nárok spočíva na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe. Žalobca mal za to, že plnenie, ktoré prijal žalovaný na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.04.2019 č. k.

- 1956, ktorý bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2021 sp. zn. je bezdôvodným obohatením. V žalobe žalobca zároveň navrhol prerušiť toto konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. , kde sa riešila otázka, ktorá má zásadný význam pre toto konanie.

2. Ako dôkazy žalobca predložil výpis z účtu, kópiu výzvy zo dňa 08.02.2022, kópiu listu zo dňa 10.03.2022 a zároveň navrhol oboznámiť zo spisu tunajšieho súdu zn. rozsudok zo dňa 28.07.2017, rozsudok zo dňa 24.04.2019, doložku právoplatnosti a zo spisu zn. uznesenie Najvyššieho súdu SR. Taktiež potvrdil, že žalobca ho podaním zo dňa 08.02.2022 vyzval na vrátenie sumy 171 600,43 EUR a že žalovaný podaním zo dňa 10.03.2022 odmietol vrátiť

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.11.2022 navrhol žalobu zamietnuť. Mal za to, že žalovaný sa mýli, ak tvrdí, že žalobcom uhradená suma 171 600,43 EUR je bezdôvodným obohatením. Uviedol, že skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, dopadá na tie prípady, kedy v čase poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti odpadol, stratil svoje právne účinky. Majúc ale na zreteli, že bezdôvodné obohatenie vzniká za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok, a teda na jeho vznik stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu, alebo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva, súdu rozhodujúcemu o žalobe na splnenie povinnosti na jeho vydanie naisto nepostačuje zistenie, že rozhodnutie, na základe ktorého bolo plnené (nie je rozhodujúce, či plnenie bolo dobrovoľné alebo bolo vymožené v exekučnom konaní), bolo následne zrušené, resp. došlo podľa procesných predpisov k strate jeho účinnosti. V prejednávanej právnej veci sa vrátenia plnenia domáha žalobca, ktorý plnil povinnosť mu uloženú súdom, a preto dôvodnosť jeho žaloby závisí od toho, či právny dôvod jeho plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe. Žalovaný zastával názor, za to, že právny dôvod plnenia v riešenej veci existuje, vyplýva z hmotného práva, a preto trval naďalej, bez ohľadu na to, či právoplatný a vykonateľný rozsudok (ktorý toto právo iba deklaroval) bol či nebol zrušený. Otázku, či tu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva a rozsah tejto povinnosti rieši súd v konaní o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia ako predbežnú. Zrušením rozhodnutia, na základe ktorého bolo plnené, by došlo k bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené len vtedy, ak by právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve, čo však nie je prípad žalovaného. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. z 23.11.2011, sp. zn. z 25.10.2017, sp. zn. z 09.04.2014 a taktiež aj nález ÚS SR sp. zn. -78 z 09.02.2017. Zároveň citoval tiež pasáž z uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 14.07.2010. Záverom žalovaný vyjadril nesúhlas s návrhom na prerušenie konania, keďže návrh považoval za bezpredmetný a žalobu žalobcu za predčasne podanú. Prerušenie konania považoval za bezdôvodné predlžovanie konania.

4. Uznesením č.k. -44 zo dňa 10.01.2023, potvrdeným rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k. -65 zo dňa 24.05.2023, tunajší súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde Prešov pod sp. zn. .

5. Po tom, čom Krajský súd v Prešove rozhodol vo veci sp. zn. rozsudkom č.k. -2463 zo dňa 27.06.2023, tunajší súd pokračoval v konaní v predmetnej veci o vydanie bezdôvodného obohatenia a pokračoval v postupe podľa a .

6. Žalobca v replike zo dňa 17.01.2024 zotrval na podanej žalobe. Opätovne popísal skutkový stav toho, ako boli postupne vydané rozhodnutia prvoinštančného súdu, odvolacieho súdu a Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. a dodal, že žalobca podaním zo dňa 17.05.2023 čiastočne zobral žalobu späť „a to v sume 79 092,04 EUR, ktorá prináleží k pozemkom, ktoré žalovaný užíval titulom vlastníckeho práva.“ Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 27. júna 2023 č. k. -2463 vo výroku pod I. pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 79 090,52 eur a v tejto časti konanie zastavil. Z uvedeného prehľadu súdnych rozhodnutí považoval žalobca za zrejmé, že žalovaná strana

(v konaní pred KS Prešov žalobca) nezobral žalobu o príslušenstvo pohľadávky späť a odvolací súd o pripustení späťvzatia žaloby vo vzťahu k úrokom omeškania nerozhodol. Konštatoval, že v súčasnosti neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie na základe, ktorého by mal žalobca plniť žalovanému. Zároveň s poukazom na argumentáciu žalovaného považoval za dôvodné ako predbežnú otázku riešiť, či vôbec na strane žalobcu bola povinnosť plniť a zároveň rozsah tejto povinnosti. Poukázal na dokazovanie vykonané v konaní vedenom na OS Prešov pod sp. zn. a na ním vznášanú argumentáciu a navrhnuté dokazovanie. Vo vzťahu k riešeniu predbežnej otázky rozsahu povinnosti na vydanie bezdôvodného obohatenia argumentoval tým, že k bytovým domom vzniklo právo vecného bremena. Vzhľadom na zákonnú definíciu priľahlého pozemku k bytovému domu potom rozsah priľahlého pozemku je oveľa širší ako len tá časť pozemku na ktorom je postavená pozemná komunikácia resp. chodník. Žalobca tak navrhol vykonať obhliadku na mieste samom v lokalite A. B. C. A. na vymedzenie rozsahu priľahlého pozemku k obytným domom za účasti architekta D. E. na vymedzenie rozsahu priľahlého pozemku, ku ktorému vzniklo právo vecného bremena vlastníkom jednotlivých bytov obytných domov (priamo zo zákona). Zároveň navrhol, aby súd do konania pribral ako znalca znaleckú organizáciu za účelom stanovenia primeranej náhrady resp. výšky bezdôvodného obohatenie za užívania pôvodných pozemkov parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 15 467 m2, č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 362 m2, č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 429 m2 a č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 535 m2 t. j. v lokalite A. B. B. v období r. od 24.10.2005 do 31.12.2005 a za obdobie od 1.1.2006 do 27.12.2006.

7. Žalovaný v duplike zo dňa 15.02.2024 s vyjadrením žalobcu kategoricky nesúhlasil a navrhol žalobu zamietnuť. Mal za to, že žalobca zo skutočnosti čiastočného späťvzatia žaloby v konaní sp. zn. vyvodzuje nesprávne závery v súvislosti s predmetným konaním. Späťvzatie žaloby zo strany žalovaného v pôvodnom konaní vychádzalo z jedinej skutočnosti, a síce, že pokiaľ by v pôvodnom konaní žalovaný zotrval na žalobe aj v tejto časti, súd by jeho žalobu zamietol, čo by pri posudzovaní (ne)úspechu žalovaného v pôvodnom súdnom konaní mohlo mať voči nemu negatívne následky vo vzťahu k trovám konania. Zároveň platí, že ak na základe predchádzajúceho právoplatného a vykonateľného rozsudku súdu, ktorý bol následne zrušený, zaplatil žalobca (vtedy v pozícii žalovaného) žalovanému (vtedy v pozícii žalobcu) prisúdenú čiastku, bolo potrebné túto skutočnosť zohľadniť pri novom prejednaní veci. Ak bola uplatňovaná pohľadávka zaplatená, súd vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vyhlásenia rozsudku, nemá inú možnosť ako žalobu zamietnuť, a to aj v tých prípadoch, ak by dospel k záveru, že nárok je opodstatnený. Ak by súd v rozpore s týmto uvedeným pravidlom priznal svojim novým rozsudkom (v pôvodnom konaní) žalovanému – vtedy v pozícii žalobcu právo na zaplatenie už raz čiastočne uhradenej pohľadávky (ktorá je predmetom sporu), založil by tým neprípustne exekučný titul na jeho opätovné vymáhanie- V tomto poukázal na uznesenia NS SR sp. zn. zo dňa 25.10.2017 a sp. zn. zo dňa 29.3.2018. Vo vzťahu k späťvzatiu žaloby v pôvodnom konaní tak Krajský súd v Prešove v rozsudku č. k. -2463 zo dňa 27.06.2023 konanie zastavil. Otázka, či hmotnoprávny nárok žalovaného na zaplatenie (v tomto konaní) žalovanej sumy (ne)vznikol, bola však už právoplatne zodpovedaná a odpoveď na ňu ponúka práve vyššie uvedený rozsudok krajského súdu. Žalovaný citoval body 84., 86. a 87. odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č. k. -2463 zo dňa 27.06.2023, ktorých považoval za zrejmé, že žalovaný má hmotnoprávny nárok na prijaté finančné plnenie. Má to byť zrejmé aj z logiky veci, keďže platí, že pokiaľ by nárok žalovaného nebol dôvodný, krajský súd by mu II. výrokom rozsudku v pôvodnom konaní nebol priznal ďalšie finančné plnenie (v porovnaní s rozsudkom sp. zn. z 24.04.2019). Ak by neexistoval hmotnoprávny vzťah, krajský súd by nemohol žalobcu (vtedy v pozícii žalovaného) zaviazať na ďalšie plnenie. Podľa žalovaného je bez ďalších pochybností zrejmé, že pôvodne priznaný nárok vo výške 79 090,52 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 16.02.2007 do zaplatenia (čo predstavuje sumu 92 509,91 EUR) a čo spoločne predstavuje sumu 171 600,43 EUR, ktorú v prejednávanej právnej veci uplatňuje žalobca voči žalovanému ako bezdôvodné obohatenie, je nárokom, ktorý žalovanému patrí (vyplýva z hmotnoprávnych predpisov), a to bez ohľadu na skutočnosť, že rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -1956 zo dňa 24.04.2019, ktorým bolo toto plnenie pôvodne priznané, bol zo strany dovolacieho súdu zrušený. Návrh žalobcu v prejednávanej právnej veci opätovne otvoriť otázku či plnenie, ktoré v minulosti poskytol žalovanému (nie) je bezdôvodným obohatením, a za týmto účelom návrh žalobcu vykonať obhliadku a znalecké dokazovanie, považoval za nedôvodný, pretože na túto otázku bola žalobcovi poskytnutá právoplatná odpoveď v zmysle citovaných bodov 85. až 87. ostatného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého má žalovaný na prijaté plnenie právny základ, a teda nie je dôvod toto plnenie od žalovaného žiadať späť. Plnenie, ktorého sa žalobca domáha v prejednávanej právnej veci nemožno

označiť za bezdôvodné obohatenie. Právna otázka, od posúdenia ktorej závisí výsledok tohto konania už bola právoplatne zodpovedaná v prospech žalovaného. Návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania v prejednávanej právnej veci preto nemajú žiadne logické a právne opodstatnenie. Neúspech žalobcu, ktorý v pôvodnom konaní bol zo strany súdov konajúcich vo veci zaviazaný poskytnúť žalovanému plnenie, nemôže za daných okolností a skutkového stavu viesť k úspešnému iniciovaniu ďalšieho súdneho konania, ktorého účelom je len snaha o revidovanie právoplatných odpovedí poskytnutých mu zo strany konajúcich súdov v pôvodnom konaní. Ako dôkaz žalovaný predložil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -2463 zo dňa 27.06.2023.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.04.2024. Na predmetnom pojednávaní strany sporu zotrvali na nimi v písomných podaniach prezentovanej argumentácii. Právny zástupca poukazoval na skutočnosť, že keďže žalovaný nevzal v predchádzajúcom konaní čiastočne späť žalobu aj v časti úroku z omeškania zo sumy 79 090,52 EUR, tak odvolací súd tým pádom v treťom výroku svojho rozhodnutia, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, zamietol aj žalobu v časti úroku z omeškania plynúceho zo sumy 79 090,52 EUR. Právny zástupca žalovaného v tomto smere poukazoval a to, že je bezpredmetné, či vzal žalobu späť a v akej časti (či iba v istiny, či aj v časti úroku z omeškania), pretože mal za to, že hmotnoprávny základ nároku žalovaného je daný, pretože ak by aj nevzal žalovaný v predchádzajúcom konaní sp. zn. žalobu v časti späť, výsledkom by bolo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým by bola priznaná suma 27 881,70 EUR s úrokom z omeškania a v prevyšujúcej časti by bol celý nárok zamietnutý, avšak zamietavý výrok by v tomto prípade vychádzal aj z danej procesnej situácie ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, keďže odvolací súd už mal informáciu o realizovanej úhrade zo strany žalobcu.

9. Na pojednávaní dňa 23.04.2024 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise (na čl. 4 odpoveď na list zo dňa 08.02.2022 - list žalovaného adresovaný žalobcovi, a to zo dňa 10.03.2022, na čl. 5 kópia doručený zo zásielky adresovanej žalovanému doručenej 03.03.2022, na čl. 6 výzva na vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 08.02.2022, na čl. 7 doklad o platobnej transakcii zo dňa 07.06.2019, na čl. 71 rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. - 2463 zo dňa 27.06.2023, na čl. 111 rozsudok Okresného súdu v Prešove č.k. - 1810 zo dňa 28.07.2017 spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti; na čl. 130 rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. - 1956 zo dňa 24.04.2019 spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, na čl. 140 uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.11.2021 spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti), oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu, i ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 28.07.2017, sp. zn. bol žalobca – vtedy v pozícii žalovaného – zaviazaný zaplatiť vtedajšiemu žalobcovi spoločnosti PRELAND LP, 272 BATH STREET, GLASGOW, G2 4JR, SCOTLAND, UK, zapísanej v Obchodnom registri Škótska IBC číslo: SL 19673, sumu 213 944,44 EUR s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 16.2.2007 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

11. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.04.2019, č. k. – 1956, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 28.07.2017 vo výroku o povinnosti žalobcu (vtedy v pozícii žalovaného) zaplatiť žalovanému (vtedy v pozícii žalobcu) istinu 79 090,52 EUR s prísl. (I. výrok) a zároveň zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené nad sumu 79 090,52 EUR s prísl. tak, že v tejto časti žalobu zamietol (II. výrok). Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.04.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 07.06.2019 a vykonateľnosť dňa 11.06.2019.

12. Z nesporných skutkových tvrdení strán i dokladu o prevode vyhotoveného dňa 24.01.2022 (čl. 7) vyplýva, že žalobca dňa 07.06.2019 zaplatil žalovanému sumu 171 600,43 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 79 090,52 EUR a úrokov z omeškania vo výške 92 509,91 EUR.

13. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 30.11.2021, sp. zn. rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.04.2019 č. k. – 1956 zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Výzvou zo dňa 08.02.2022 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie sumy 171 600,43 EUR zaplatenej žalovanému na základe rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 24.04.2019. Žalovaný však podaním zo dňa

10.03.2022 odmietol vrátiť sumu 171 600,43 EUR s tým, že jeho nárok spočíva na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe.

15. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. -2463 zo dňa 27.06.2023 pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 79 090,52 EUR a v tejto časti konanie zastavil (I. výrok), zároveň zaviazal terajšieho žalobcu – vtedy v pozícii žalovaného zaplatiť terajšiemu žalovanému – vtedy v pozícii žalobcu sumu 27 881,70 EUR ako zostatok časti uplatneného nároku o výške 106 972,22 EUR, spolu s 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 27 881,70 eur od 16.02.2007 do zaplatenia, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (II. výrok) s tým, že v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (III. výrok). Výrokom IV. priznal štátu nárok na náhradu trov voči žalobcovi – vtedy v pozícii žalovaného v rozsahu 100 % a výrokom V. priznal nárok na náhradu trov konania terajšiemu žalovanému – vtedy v pozícii žalobcu v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy. Predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa03.08.2023 a vykonateľnosť dňa 5.09.2023 vo výroku II. a dňa 03.08.2023 vo výrokoch I., III., IV. a V.

16. V odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu sa v bodoch 84., 86. a 87. uvádza: „84. Po čiastočnom späťvzatí žaloby z vyššie uvedených dôvodov, ktorú už žalovaný vyplatil, považoval nárok žalobcu na doplatok rozdielu medzi sumou 106.972,22 eur - 79 090, 54 eur = 27.881,7 eur za vecne správne rozhodnutie súdu 1. inštancie, Odvolací súd teda podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že rozsudok súdu prvej inštancie nad rámec sumy 106.972, 22 Eur, zmenil a žalobu zamietol.

85. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne sp.zn. dostatočne objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Toria c. Španielsko z 09.12.1994, séria A č. 303-A, str. 12, § 29). Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto pre rozhodnutie vo veci samej boli bez významu.

86. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, že pripustil späťvzatie žaloby v časti sumy 79.090,52 eur a v tejto časti konanie zastavil. Keďže priznal nárok žalobcovi v jeho pôvodne uplatnenej sume, ktorú reagoval na polovicu, to znamená z priznanej sumy pripustenie späťvzatia žaloby vykonal podľa ust. , a konanie v tejto časti zastavil.

87. Za dôvodné považoval z pôvodnej sumy priznanej rozsudkom Okresného súdu v Prešove 213.944,44 eur s príslušenstvom, po čiastočnom späťvzatí žaloby v sume 79.090,52 eur, uplatnenie sumy 27.881,07 eur, ako zostatok uplatneného nároku (213.944,44 eur : 2 = 106.972,22 eur - 79.090,52 = 27.881,07 eur). Táto suma s príslušenstvom je oprávnenou požiadavkou (po moderácií uvedenej v predošlom texte rozhodnutia odvolacieho súdu ) a z pôvodne priznanej sumy priznal súd prvej inštancie, priznal polovicu. Odvolací súd na základe predloženého rozhodnutia a odborného vyjadrenia žalobcom ( bod 63. tohto rozsudku ) priznal nárok žalobcovi, pokiaľ ide o výmeru v celom rozsahu. Dôvodom je tá okolnosť, že z dôkazu vyplýva zmena druhu pozemku už v období pred podanou žalobou, teda aj za uplatnené obdobie. To znamená, že dôvod, pre ktorý časť náhrady odvolací súd nepriznal, (rozsudok na č.l. - 1956 zo dňa 24.4.2019) za výmeru 4 377 m2, odpadol, nejedná sa o ornú pôdu, preto aj v tomto rozsahu nárok žalobcu odvolací súd uznal. Je potrebné konštatovať, že priznaná náhrada žalobcovi predstavuje náhradu za prístupovú cestu a chodníky vo vlastníctve žalovaného a vnútroblokovú zeleň.“

17. Vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. sa vedie dovolacie konanie.

18. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa nasledujúcej právnej úpravy:

19. Podľa a kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

21. Medzi stranami sporu neboli sporené skutkové okolnosti týkajúce sa priebehu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. a rozhodnutí vydaných v predmetnom konaní, ani skutočnosť, že žalobca uhradil žalovanému sumu 171 600,43 EUR titulom priznanej istiny 79 090,52 EUR s prísl., pričom následne sa dožadoval jej vrátenia a žalovaný odmietol uvedenú čiastku vrátiť žalobcovi. Medzi stranami bolo sporné iba právne posúdenie toho, či zrušením rozhodnutia súdu, na podklade ktorého žalobca pôvodne plnil žalovanému, vzniklo bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu. Zároveň je pre súd pritom rozhodujúci aj aktuálny stav v čase vyhlásenia rozsudku, a teda či prípadne aktuálne existuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného na úkon žalobcu. 22. Právoplatný rozsudok súdu predstavuje právnu skutočnosť a tým aj právny dôvod plnenia iba v prípade, ak účinky právoplatnosti rozhodnutia smerujú k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, a teda iba konštitutívne rozhodnutia súdu majú povahu hmotnoprávnej skutočnosti. Pravidlom v sporových konaniach však bývajú deklaratórne účinky súdnych rozhodnutí, ako je tomu aj v danom prípade vo veci sp. zn. . Ak súd svojím meritórnym rozhodnutím len deklaruje existenciu hmotnoprávneho dôvodu plnenia, nepredstavuje samotné rozhodnutie súdu právny dôvod, ale len formu autoritatívnej ochrany dôsledkov existencie tohto právneho dôvodu. Právoplatný rozsudok súdu teda bude právnym dôvodom plnenia iba vtedy, ak sa právoplatnosťou rozsudku konštituujú (zakladajú, menia alebo rušia) práva a povinnosti subjektov právnych vzťahov. Ak by bol zrušený v dôsledku mimoriadneho opravného prostriedku takýto konštitutívny rozsudok, tak vtedy by šlo o právny dôvod plnenia, ktorý by dodatočne odpadol (napr. v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva so stanovením povinností peňažne saturovať niektorých spoluvlastníkov, zriadenie vecného bremena za náhradu a pod.) a v takomto prípade by bola bez ďalšieho relevantná aj žaloba o bezdôvodné obohatenie. Ak však súd v rozhodnutí len deklaruje existenciu hmotnoprávneho dôvodu, právnym dôvodom plnenia tak nie je samotný rozsudok súdu, ale onen hmotnoprávny dôvod rozhodnutím súdu autoritatívne chránený. (obdobne viď ŠTEVČEK, Marek. [Pojem, funkcie a skutkové podstaty]. In: F., G., DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, G. a kol. II. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1730, marg. č. 12.)

23. Súdna prax je jednotná v tom, že zrušenie právoplatného rozhodnutia deklaratórnej povahy, nezakladá bez ďalšieho právo strany v konaní na vrátenie poskytnutého plnenia, lebo rozhodujúce je, či právny dôvod plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe. Zrušením rozhodnutia, na základe ktorého bolo plnené, by došlo k bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené, len vtedy, ak by právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve. Tieto závery vyplývajú napríklad z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , ako aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn., ktoré sa zaoberali otázkou vzniku bezdôvodného obohatenia v prípade poskytnutia plnenia na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskôr v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku (obnovy konania, dovolania, mimoriadneho dovolania) zrušené.

24. Ako už súd uviedol, v danom prípade malo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré bolo následne zrušené rozhodnutím najvyššieho súdu, iba deklaratórne účinky. A tak bol súd vzhľadom na okolnosti daného sporu – opätovne prebiehajúce odvolacie konanie a vted ešte nejudikovanú pohľadávku, ktorá ale bola predmetom samostatného súdneho konania sp. zn. nútený prerušiť toto kompenzačné konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia do času, kým nebude právoplatne rozhodnuté o samotnom nároku žalovaného v konaní sp. zn. (resp. vtedy do skončenia odvolacieho konania), v ktorom by bol následne deklarovaný hmotnoprávny základ nároku žalovaného titulom náhrady za užívanie nehnuteľnosti. Vzhľadom na obsah rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. -2463 zo dňa 27.06.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.08.2023, je zrejmé, že hmotnoprávny základ nároku žalovaného na sumu 171 600,43 EUR bol a je daný. Síce sa to vzhľadom

na skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku nepremietlo do jednoznačného vyhovujúceho výroku súdu, ale vyplýva to práve z odôvodnenia predmetného rozhodnutia. Odvolací súd v odôvodnení predmetného rozsudku v bodoch 84., 86. a 87. objasnil, aký nárok žalovanému titulom náhrady za užívanie dotknutých nehnuteľností patrí a celkovo vyčíslil, že žalovanému – vtedy v pozícii žalobcu – by mal patriť celkovo nárok vo výške 106 972,22 EUR, avšak následne zohľadňujúc stav v čase vyhlásenia rozsudku, a teda už uhradenú čiastku 79 090,52 EUR s príslušenstvom, priznal žalovanému – vtedy v pozícii žalobcu už iba nárok na doplatenie sumy 27 881,70 EUR (ako rozdielu medzi 106 972,22 EUR a už uhradenej časti 79 090,52 EUR), a to aj s úrokom z omeškania z uvedenej čiastky plynúcim od 16.02.2007 do zaplatenia, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Hoci odôvodnenie odvolacieho rozsudku explicitne nehovorí o tom, že zamietavý výrok v sebe zahŕňa aj zamietnutie nároku na úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 79 090,52 EUR od 16.02.2007 do zaplatenia, z okolností daného prípadu je to zrejmé, že zamietanú „prevyšujúcu“ časť predstavovalo aj toto príslušenstvo. Tu je však potrebné zdôrazniť, že k jeho zamietnutiu zjavne došlo nie pre neexistenciu hmotnoprávneho základu nároku na tento úrok z omeškania, ale z dôvodu, že žalobca – vtedy v postavení žalovaného ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu už plnil aj úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 79 090,52 EUR od 16.02.2007 do zaplatenia (kapitalizované v sume 92 509,91 EUR), a tak súd nemohol založiť nový exekučný titul na už neexistujúcu pohľadávku žalovaného – vtedy v pozícii žalobcu, ktorá už zanikla splnením. Vychádzajúc z predmetného odôvodnenia odvolacieho súdu je tak podľa názoru súdu zrejmé, že nárok žalovaného na náhradu za užívanie dotknutých nehnuteľností v sume 79 090,52 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 79090,52 EUR od 16.02.2007 do zaplatenia (v danom prípade do 07.06.2019), čo súhrnne predstavovalo sumu 171 600,43 EUR mal svoj hmotnoprávny základ, a teda na strane žalovaného nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu.

25. Súd zamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania obhliadkou na mieste samom a znaleckým dokazovaním, pretože otázka hmotnoprávneho základu nároku žalovaného bola už právoplatne vyriešená v konaní sp. zn. , ktorého sporovými stranami boli totožné subjekty. Právoplatné meritórne rozhodnutie vo veci sp. zn. je pre obe strany sporu záväzné a súd nemôže opätovne posudzovať judikovaný nárok na náhradu za užívanie dotknutých nehnuteľností, pretože predmetná právna vec už bola súdom právoplatne prejednaná a rozhodnutá. V danom prípade otázka hmotnoprávneho základu nároku na náhradu za užívanie nehnuteľností predstavovala prejudiciálnu (predbežnú alebo predurčujúcu) otázku, a keďže táto bola už medzi totožnými sporovými stranami právoplatne vyriešená v konečnom meritórnom rozhodnutí vo veci vedenej pod sp. zn. , tak vzhľadom na subjektívnu záväznosť predmetného meritórneho rozhodnutia neostáva súdu iné než rešpektovať jej vyriešenie v predchádzajúcom súdnom konaní.

26. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú, pretože na strane žalovaného nevzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, pretože existoval hmotnoprávny základ nároku žalovaného na sumu 171 600,43 EUR, ktorý bol deklarovaný meritórnym rozhodnutím vo veci sp. zn. .

27. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 29. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bola odôvodnená aplikácia , v dôsledku ktorej by bol žalovanému nepriznaný nárok na náhradu trov konania. Žalobca mohol vzhľadom na okolnosti daného prípadu a vývoj konania vo veci sp. zn. vziať ešte žalobu prípadne späť, kde by následne súd aj videl dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania, keďže by bola akceptovateľná obava žalobcu oslabenie jeho práv a snaha zabezpečiť si nepremlčanie svojho nároku až do konečného rozhodnutia vo veci sp. zn. . Avšak za daného stavu, kedy napriek výsledku konania vo veci sp. zn. žalobca zotrval na podanej žalobe, mal súd za to, že dôvody pre aplikáciu tu nie sú. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

2

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.