Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-18-2026.pdf
PDF · 140.43 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/18/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D. E., v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, dieťa matky: F. G. A., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X, XXX XX G., zastúpená splnomocnencom: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ševčenkova 5, Bratislava a otca: F. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D. E., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 44P/24/2024-402 zo dňa 02.12.2025 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Pezinok č. k. 44P/24/2024-443 zo dňa 08.01.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti týkajúcej sa osobnej starostlivosti rodičov o maloletú počas upraveného obdobia letných školských prázdnin p o t v r d z u j e , a v časti týkajúcej sa vianočných sviatkov m e n í tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny kalendárny rok od 23.12. od 13.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 13.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod. a v časti uloženia povinnosti rodičom vzájomne si odovzdávať cestovný pas a preukaz zdravotného poistenia mení tak, že tento návrh z a m i e t a .
II. Návrh matky na úpravu vzájomnej informačnej povinnosti rodičov zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktorú bude matka zabezpečovať každý nepárny kalendárny týždeň v roku od pondelka od 08:00 hod. do pondelka nasledujúceho párneho týždňa do 08.00 hod. a ktorú bude otec zabezpečovať každý párny kalendárny týždeň v roku od pondelka od 08:00 hod. do pondelka nasledujúceho nepárneho týždňa do 08.00 hod. Výnimku tvoria vianočné prázdniny a letné školské prázdniny s tým, že počas vianočných prázdnin má matka zabezpečovať starostlivosť o maloletú každý nepárny kalendárny rok od posledného dňa školského vyučovania pred začiatkom vianočných školských prázdnin od 12:00 hod. do 25.12. do 10:00 hod. a každý párny kalendárny rok od 25.12. od 10:00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 10:00 hod. a otec bude počas vianočných prázdnin zabezpečovať starostlivosť o maloletú každý párny kalendárny rok od posledného dňa školského vyučovania pred začiatkom vianočných školských prázdnin od 12:00 hod. do 25.12. do 10:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 10:00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 10:00 hod. Počas letných prázdnin bude matka zabezpečovať starostlivosť o maloletú každý párny kalendárny rok od posledného dňa školského vyučovania od 12:00 hod. do 15.07. do 10:00
hod. a každý nepárny kalendárny rok od 15.07. od 10:00 hod. do 29.07. do 10:00 hod. a otec bude zabezpečovať starostlivosť o maloletú každý nepárny kalendárny rok od posledného dňa školského vyučovania od 12:00 hod. do 15.07. do 10:00 hod. a každý párny kalendárny rok od 15.07. od 10:00 hod. do 29.07. do 10:00 hod. Zároveň určil, že každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jej osobnými vecami, odovzdať druhému rodičovi preukaz zdravotného poistenia a cestovný pas maloletej a riadne ju pripraviť s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletej je počas vyučovacích dní miesto školského zariadenia, inak miesto odovzdávajúceho rodiča. Výrokom II. upravil právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok obom rodičom. Výrokom III. rozhodol, že výživné sa neurčuje a výrokom IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami čl. 3, čl. 4, čl. 5, § 36 ods. 1, § 28 ods. 1 a 2, § 24 ods. 3 a 5, § 62 ods. 1 až 6, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“).
3. Vecne dôvodil tým, že v konaní bola ťažiskovou otázka, ako nastaviť striedavú osobnú starostlivosť o maloletú počas letných prázdnin a vianočných sviatkov, pri ktorej matka navrhovala osobitnú úpravu a otec navrhoval, aby striedavá osobná starostlivosť prebiehala celý rok v týždenných intervaloch po celý rok bez výnimiek. Uzavrel, že osobitná úprava realizácie striedavej osobnej starostlivosti počas letných prázdnin a vianočných sviatkov nepredstavuje extrémny zásah oproti doposiaľ rodičmi prakticky dva roky vykonávanej striedavej osobnej starostlivosti o maloletú, nakoľko sa osobitná úprava počas letných prázdnin bude týkať len jedného mesiaca, kedy bude maloletá v dvojtýždňovej starostlivosti jedného z rodičov. Zohľadnil pritom vek maloletej aj dĺžku obdobia, v ktorom doposiaľ rodičia striedavú osobnú starostlivosť vykonávajú s tým, že podľa názoru súdu prvej inštancie takáto osobitná úprava nemôže sama o sebe negatívne ovplyvniť prežívanie maloletej. Prihliadal pri tom aj na argument matky maloletej A., že v prípade letného obdobia je toto spojené aj s plánovaním letných dovoleniek, ktoré nie je vždy možné vtesnať do týždňového intervalu. V prípade vianočných prázdnin a sviatkov prihliadol na skutočnosť, že sa jedná o výnimočný čas v roku, ktorý maloleté deti intenzívne vnímajú a prežívajú. Nepovažoval za spravodlivé medzi rodičmi, aby maloletá niekoľkokrát za sebou trávila tento čas len s jedným z rodičov. Osobitná úprava počas vianočných sviatkov tak podľa súdu prvej inštancie zabezpečí spravodlivé rozdelenie trávenia času s oboma rodičmi rovnomerne. Nemal v konaní nijako preukázané, že by takouto odlišnou úpravou došlo k nerešpektovaniu záujmu maloletej, prípadne k jeho poškodeniu. Naopak benefit videl v tom, že maloletá bude mať možnosť pravidelne na striedačku prežiť Vianoce a zimné prázdniny s oboma rodičmi, čo je v konečnom dôsledku rešpektovaním prejavenej vôle samotnou maloletou. Nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by ktoréhokoľvek rodiča vylučovali z realizácie práva zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, preto rozhodol, že toto právo budú realizovať obaja. Vzhľadom na skutočnosť, že striedavú osobnú starostlivosť realizovanú rodičmi vymedzil paritne, v spojení so skutočnosťou, že žiaden samotní rodičia určenie výživného nepožadovali, rozhodol podľa ustanovenia § 62 ods. 2 zákona o rodine tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti výživné neurčil.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Navrhol zmenu rozsudku súdu prvej inštancie tak, aby ostal zachovaný týždenný interval striedavej osobnej starostlivosti o maloletú bez výnimiek, tak ako prebieha od júla 2023 a na ktorý je zvyknutá a má naň vyhranený názor a ktorý zabezpečí, že nenastane nesúlad v striedavej osobnej starostlivosti s tým, že sleduje to, aby čas maloletej strávený s oboma rodičmi zodpovedal spravodlivému paritnému rozdeleniu. Zároveň navrhoval zmenu rozhodnutia tak, aby bolo upustené od odovzdávania cestovného pasu maloletej pri odovzdávaní medzi rodičmi. Mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je v záujme maloletej a nesprávne interpretuje jej názor. Súdu prvej inštancie vyčítal, že nemal k dispozícii dostatočný čas na vyjadrenie k návrhu navrhovateľky predloženému 02.12.2025 na súdnom pojednávaní a k správe kolízneho opatrovníka a záznamu školskej psychologičky. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie tiež vyčítal, že úprava počas letných prázdnin môže znamenať, že dieťa bude u jedného rodiča až 3 týždne bez prestávky, podobne sa môže predlžovať takáto starostlivosť aj počas vianočných prázdnin. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti odovzdávať cestovný pas, poukázal na zákonnú možnosť vyhotoviť pre občana dva cestovné pasy.
5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhovala rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. Mala za to, že otec svoje odvolanie neopiera o žiadne relevantné skutočnosti. Uvádzala, že
zákon neupravuje žiadnu pätnásťdňovú lehotu na vyjadrenie sa ku každému podaniu iného účastníka konania. Obaja rodičia mali podľa nej počas konania dostatočný priestor na vyjadrenie svojich postojov a obaja tento priestor aj využili. Skutočnosť, že súd prvej inštancie správu kolízneho opatrovníka z pohovoru s maloletou nevyhodnotil v súlade s predstavou otca nepovažovala matka za skutočnosť znamenajúcu, že ju súd vyhodnotil nesprávne. Uvádzala, že žiaden z rodičov nie je majiteľom vyhotoveného cestovného dokladu dieťaťa a nemôže si ani privlastňovať rozhodovanie o tom, či ho v prípade potreby vydá druhému rodičovi alebo nie. Nesúhlasila s tvrdením otca, že by kolízny opatrovník alebo jeho zamestnankyne akokoľvek stránili matke ani s tým, že by existovali akékoľvek väzby medzi matkou a kolíznym opatrovníkom. Nesúhlasila s tým, že by vysvetľovanie možného trvania dovolenky (napr. 12 dní alebo menej aj viac dní) malo predstavovať podsúvanie názorov školskej psychologičky maloletej. Deklarovala, že jej cieľom nebolo nejakým spôsobom zasahovať do starostlivosti otca o maloletú. Sledovala len možnosť tráviť dovolenku s maloletou, čo nie je vždy možné obmedziť týždňovým intervalom. Poukázala na to, že nikdy nebránila otcovi maloletej, aby mohol kontaktovať maloletú v období, kedy je maloletá u nej, rovnako mala za to, že takéto právo prislúcha aj matke a poukázala na to, že táto otázka nebola vyriešená vo výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie. Nesúhlasila s tým, že osobitná úprava striedavej osobnej starostlivosti počas letných prázdnin, resp. vianočných prázdnin môže pôsobiť zmätočne. Mala za to, že otec zneužil (v tom čase neprávoplatný) doručený rozsudok na to, aby matke nemusel počas vianočných sviatkov v roku 2025 odovzdať, v dôsledku čoho bola maloletá u otca od 22.12.2025, dňa 29.12.2025 jej ju neodovzdal, hoci to dovtedy bola medzi rodičmi zaužívaná prax a otec tak strávil s maloletou počas zimných prázdnin a vianočných sviatkov 11 dní, pričom matka len 3 dni. Zdôraznila, že sama v snahe nájdenia kompromisu upustila od svojho pôvodného návrhu, v ktorom navrhovala dvojtýždňový režim striedavej osobnej starostlivosti počas celých letných prázdnin a tento obmedzila len na mesiac júl. V doplnení svojho vyjadrenia matka navrhovala odvolaciemu súdu, aby upravil možnosť telefonického kontaktu alebo videohovoru s maloletou počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti, keď je maloletá u druhého rodiča a to vždy v stredu a v piatok v trvaní minimálne 10 minút v čase od 18:00 hod. do 19:00 hod., s tým, že túto možnosť by mali obaja rodičia.
6. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky nesúhlasil s tým, že zneužil stav konania, resp. skutočnosť, že sudkyňa súdu prvej inštancie nesprávne poučila účastníkov konania. Zotrval na tom, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je v záujme maloletej s tým, že táto nikde sama nedeklarovala, že by chcela byť v starostlivosti jedného z rodičov v trvaní dvoch týždňov. Zotrval aj na výhrade, že nemal dostatok času na pojednávaní, aby sa oboznámil s tam mu predloženým zmeneným návrhom matky a predloženou správou kolízneho opatrovníka z vykonaného pohovoru s maloletou a vyjadrením školskej psychologičky. Zotrval tiež na stanovisku, že súd prvej inštancie vyhodnotil správu kolízneho opatrovníka chybne, keďže maloletá ani raz nespomenula, že by chcela dvojtýždňovú starostlivosť v žiadnej časti roka. Zotrval aj na požiadavke, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie zmenený v časti uloženia povinnosti odovzdávať cestovný pas maloletej tak, že táto povinnosť nebude upravená. Poukázal na skutočnosť, že všetky tri pohovory s maloletou realizované počas konania sa vykonávali po bezprostrednom pobyte u matky, kde bola vystavené jej vplyvu. Mal za to, že matka návrhom na osobitnú úpravu realizácie striedavej osobnej starostlivosti nesleduje záujem maloletej, ale sleduje výlučne vlastný záujem. Nerozumel, prečo matka uvádza, že súd prvej inštancie sa vo výroku nevysporiadal s jej návrhom na úpravu kontaktu rodiča s maloletou v období, keď je maloletá u matky, keď sama sa odvolania výslovne vzdala, čo podľa otca znamená, že s výrokom súdu prvej inštancie súhlasila. Zotrval tiež na výhrade, že osobitná úprava striedavej osobnej starostlivosti počas letných prázdnin a počas vianočných sviatkov môže pôsobiť zmätočne a týždenný interval striedania naďalej považoval za veľmi stabilný a maximálne spravodlivý predovšetkým rešpektujúci názor a preferenciu maloletej. Mal za to, že rozsudok mu bol doručený už doručením zápisnice dňa 2.12.2025 a tým mu začala plynúť aj 15 dňová lehota na odvolanie a počas zimných prázdnin sa preto tohto rozsudku aj držal. Mal za to, že rozsudok stratil účinky právoplatnosti až vydaním opravného uznesenia. Mal za to, že kontaktovanie maloletej druhým rodičom v čase, kedy nerealizuje striedavú osobnú starostlivosť k maloletej, je zasahovaním starostlivosti druhého rodiča.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“)), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), nariadil odvolacie pojednávanie (§ 385 ods. 1 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočné dôvodné.
8. Na pojednávaní nariadenom odvolacím súdom súd z výsluchu matky zistil, že aktuálne prebieha odovzdávanie maloletej vždy v pondelok o 8.00 hod. v škole, pričom si ju vyzdvihuje rodič po týždni tiež v pondelok po skončení vyučovania. Počas prázdnin a sviatkov si odovzdávajú rodičia maloletú o 13.00 hod. na parkovisku v H., bez toho aby prišli do vzájomného kontaktu. Pokiaľ ide o komunikáciu rodičov tá ešte ako tak prebiehala prvý rok po rozchode s otcom, maloletá ešte vtedy navštevovala tenis, tam mala matka možnosť ju vidieť aj v čase, keď bola v starostlivosti otca. V tom čase sa ešte ako tak vedeli dohodnúť aj na prázdninách a vianočných sviatkoch. Neskôr bol tenis maloletej z rozhodnutia otca zrušený, posledné dva roky s ňou prakticky nemá kontakt, keď je u otca, niekedy za ňou ide v čase keď je u otca do školy. Tento rok sa to stalo asi tri krát. Dcéra jej sama komunikovala, že by chcela byť so ňou v kontakte keď je u otca s tým ale, že sama si je vedomá, že s tým otec nikdy nebude súhlasiť. Pokiaľ ide o dôvody prečo navrhuje osobitnú úpravu realizácie striedavej osobnej starostlivosti počas vianočných sviatkov a počas mesiaca júl, je to cez Vianoce preto, aby mohol jedny Vianoce tráviť s maloletou jeden rodič a tie ďalšie druhý rodič. To sa napríklad posledné dva roky nestalo, keď prvý rok bola dcéra s otcom a druhý rok keď mohla byť s matkou tak otec v dôsledku chyby v rozhodnutí toto znemožnil a bola s otcom aj druhý rok. Pokiaľ ide o leto a mesiac júl, chcela by som si s maloletou naplánovať aj dlhšiu dovolenku ako umožňuje týždenný interval striedania. Nevie o tom, že by dcéra mala nejaký problém byť dva týždne s jedným rodičom. Navrhla aj telefonickú komunikáciu, aby mala maloletá možnosť sa spojiť s rodičom s ktorým nie je, nakoľko je v starostlivosti druhého rodiča. Odôvodnila to tým, že maloletá vždy keď od nej odchádza hovorí, že jej bude chýbať, prežíva teraz v škole náročnejšie obdobie aj so spolužiačkami, často sa o tom rozprávajú. Má za to, že by jej možnosť porozprávať sa pomohla. Zároveň uviedla , že aj keď príde od otca ku nej vždy jej ten prvý deň deklaruje, že jej otec chýba. Mala za to, že dcéra si mala možnosť vyskúšať dvojtýždňový interval už počas prázdnin v roku 2024 a podľa matky nebolo badať, že by to zle znášala, rovnako v roku 2025 počas Vianoc bola u otca 12 dní bez prestávky, u nej bola len štyri dni. Uvádzala, že počas posledných troch rokov sa opakovane vyskytovali situácie, kedy otec matke neoznamoval podstatné skutočnosti.
9. Z výsluchu otca súd zistil, že starostlivosť o maloletú sa aktuálne realizuje tak, ako to popísala matka. Otec poprel, že by matku akokoľvek napádal, alebo že bol voči nej výbušný. K vzájomnému kontaktu medzi rodičmi pri odovzdávaní maloletej nedochádza, lebo si to podľa otca neželá samotná maloletá. Návrh na kontakt rodiča s dieťaťom v čase kedy voči dieťaťu striedavú osobnú starostlivosť realizuje druhý rodič, otec považoval za narúšanie realizácie starostlivosti druhého rodiča o dieťa (mal za to, že takýto pohľad mala aj kuratela počas konania), keďže týždňový interval nie je taký dlhý, aby to bolo potrebné. Maloletá si nikdy kontakt s matkou, v čase keď bola u otca nevyžadovala. Pokiaľ ide o jeho dôvody prečo trvá na tom, aby sa striedavá osobná starostlivosť realizovala bezvýhradne v týždňových intervaloch, vychádza z toho, že maloletá je na týždňové intervaly zvyknutá, funguje to tak už prakticky tri roky, bola vyslúchaná v priebehu konania, nikdy sama nepovedala, že by chcela dlhší ako týždňový interval. Z otcovho pohľadu je pre ňu akýkoľvek dlhší interval šokom. Týždennú realizáciu striedavej osobnej starostlivosti preferuje otec aj preto, že sa môže stať, že ak je tam výnimka, či už v lete alebo počas Vianoc, môže nastať situácia, že maloletá bude až tri týždne len s jedným rodičom. Ak sa upravujú akékoľvek výnimky z týždňovej starostlivosti matematicky to už potom nie je spravodlivé rozdelenie 50 % a 50 % pre každého z rodičov. Otec chce, aby obaja rodičia mali absolútne rovnaký podiel na starostlivosti. Aj teraz bola matka s dcérou v Grécku na dovolenke, on bol v Egypte od utorka do nedele, čo považuje za dostatočné, desaťdňové dovolenky sú z jeho pohľadu na dieťa vo veku maloletej možno aj veľa. Počas dovoleniek má s maloletou aktívny program, neležia na pláži, často mu povie, že je unavená, aj to považoval za dôvod, prečo trávenie letnej dovolenky nie je argumentom pre predlžovanie intervalu striedavej osobnej starostlivosti. Štedrý deň s maloletou trávia tak, že je s maloletou, hrajú sa, idú k rodičom kde sa stretnú celá rodina, rozbaľujú sa spoločne darčeky, doobeda majú nejakú aktivitu, napr. sa idú kúpať. Otec si je vedomý toho, že schopnosť rodičov komunikovať o podstatných náležitostiach týkajúcich sa maloletej je dôležitá, avšak má za to, že za obdobie posledných troch rokov sa v čase, keď bola maloletá u neho, nevyskytla žiadna podstatná okolnosť týkajúca sa maloletej, týkajúca sa jej zdravotného stavu, ktorú by bolo potrebné komunikovať. Zásadné veci (napr. zásadnú lekársku správu, resp. vycestovanie maloletej do cudziny) komunikuje výhradne poštou na adresu právnej zástupkyne matky. Nepopieral, že jeho komunikácia vedená voči
matky je agresívnou, odôvodňoval to tým, že matka s ním komunikuje provokatívne (čo ale v konaní nepreukázal) a teda je komunikácia vytrhnutá z kontextu. Vo vzťahu k námietke z odvolania, že sa nemal na pojednávaní súdu prvej inštancie možnosť riadne a včas oboznámiť s tam doručenými listinami uviedol, že už medzičasom mal možnosť sa k nim vyjadriť, k vierohodnosti listín námietky nemal, zotrval však na výhrade, že všetky pohovory s maloletou boli realizované v čase, keď bola maloletá u matky.
10. Otec na pojednávaní odvolacieho súdu navrhoval, aby rozhodol tak, aby sa striedavá osobná starostlivosť realizovala v týždenných intervaloch bez výnimiek, tak ako si to podľa neho želá samotná maloletá, ktorá pri žiadnom z troch realizovaných pohovorov nepovedala, že by si želala dvojtýždňový interval starostlivosti. Zotrval aj na svojej výhrade k povinnosti odovzdávať cestovný pas.
11. Matka na pojednávaní odvolacieho súdu navrhovala, aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, aby počas školského roka SOS voči maloletej zo strany oboch rodičov prebiehala v týždňových intervaloch s výnimkou vianočných prázdnin, ktoré tento párny kalendárny rok žiadala začať u matky (keďže posledné dvoje Vianoce strávila maloletá u otca) a pokiaľ ide o letné školské prázdniny počnúc budúcim kalendárnym rokom v júli zaviesť dvojtýždňový interval SOS s tým, že SOS od posledného dňa školského roku by začínala u matky (keďže sa to tento rok už nestihlo doriešiť). V auguste by bol systém striedavej osobnej starostlivosti rovnaký ako je režim počas školského roku. Navrhla tiež, aby odvolací súd uložil informačnú povinnosť otcovi informovať matku o akejkoľvek zmene zdravotného stavu, návštev lekára a iných záležitostiach maloletej bezodkladne, recipročne rovnako matke vo vzťahu k odovzdávaniu informácií otcovi. Zároveň navrhla uložiť povinnosť otcovi zabezpečiť telefonicky kontakt maloletého dieťaťa s matkou v stredu a piatok od 18.00 hod. do 19.00 hod. s predpokladanou dĺžkou telefonátu 10 minút. Rovnako deklarovala ochotu takúto povinnosť splniť vo vzťahu k otcovi. Vo vzťahu k povinnosti otca odovzdať pas uvádzala, že s jeho návrhom nesúhlasí, nakoľko si nie je istá či je možné zaobstarať ďalší pas a ak áno, či sa na to nevyžaduje súčinnosť druhého rodiča.
12. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť správnosť určenia režimu striedavej osobnej starostlivosti súdom prvej inštancie počas letných prázdnin a vianočných sviatkov, dôvodnosť uloženia povinnosti rodičom odovzdávať si pri odovzdávaní maloletej cestovný pas (a z povahy logiky výroku rozhodnutia aj povinnosť odovzdávania preukazu zdravotného poistenia) a posúdiť tiež dôvodnosť návrhu matky na rozšírenie úpravy režimu striedavej osobnej starostlivosti o realizáciu telefonických hovorov, prípadne videohovorov maloletej s rodičom u ktorého sa aktuálne nenachádza ako aj dôvodnosť návrhu matky na uloženie vzájomnej informačnej povinnosti.
13. Odvolací súd uvádza, že nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie pri odôvodnení jeho rozhodnutia, pokiaľ ide o úpravu režimu striedavej osobnej starostlivosti počas letných prázdnin, resp. mesiaca júl v rámci nich a aj pokiaľ ide o samotnú potrebu osobitnej úpravy striedavej osobnej starostlivosti pre obdobie vianočných sviatkov (hoci samotný režim striedania napokon zmenil). Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre jeho rozhodnutie a dostatočne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k posúdeniu vhodného režimu starostlivosti o maloletú. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je presvedčivé a odvolaciemu súdu dáva (v časti, v ktorej bolo potvrdené) možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie ( § 387 ods. 2 CSP). Argumentáciu súdu prvej inštancie odvolací v tejto časti odvolací súd dopĺňa len za účelom vysporiadania sa s podstatnými odvolacími námietkami otca maloletej.
14. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Podľa § 388 CSP Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
17. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 18. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 19. V zmysle čl. 41 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 20. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
21. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
22. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
23. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. 24. Podľa § 24 ods. 6 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 25. Odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že maloletá sa už tri roky nachádza v režime prakticky realizovanej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá fungovala takmer bez výnimky. Zo šetrení vykonaných kolíznym opatrovníkom a pohovorov realizovaných kolíznym opatrovníkom bolo v konaní preukázané, že maloletá má zachovaný pozitívny a vrúcny vzťah k obom rodičom a to aj napriek tomu, že rodičia sami nedokážu dostatočne efektívne a racionálne komunikovať. Úlohou odvolacieho súdu tak bolo hľadať v sporných a nevyriešených otázkach medzi rodičmi riešenie, ktoré doterajší stav vzťahu medzi maloletou a rodičmi nenaruší, nakoľko práve v tomto odvolací súd vidí sledovanie záujmu maloletej. 26. Skutočnosť, že vzájomný vzťah rodičov je preukázateľne animózny, nedáva predpoklad, že by sa odvolací súd mohol spoľahnúť na to, že rodičia dokážu k vzájomnej spokojnosti vyriešiť vzájomnou dohodou svoj rozdielny pohľad na trávenie letných prázdnin (resp. mesiaca júl) a tiež na trávenie vianočných sviatkov. 27. Pokiaľ ide o letné prázdniny, treba uviesť, že rozdielna úprava režimu striedavej osobnej starostlivosti počas letných prázdnin, práve z ohľadom na ich voľnočasový charakter z pohľadu maloletých detí, je úplne štandardnou súčasťou rozhodovacej praxe súdov. Súdy ňou sledujú naplnenie možnosti rodičov a detí tráviť voľný spoločný čas v širšom rozsahu ako to umožňuje bežný kalendárny rok. Preto sa úplne
bežne upravuje striedanie starostlivosti v širších celkoch a úplne legitímnym dôvodom je aj možnosť plánovať komerčne dostupné dovolenkové pobyty, ktoré sú štandardne v širšom rozsahu, ako je jeden týždeň. Ak sa teda matka domáha takejto rozdielnej úpravy pre mesiac júl (od pôvodného návrhu upraviť dvojtýždňové intervaly aj v mesiaci august upustila) odvolací súd tento jej návrh považuje za úplne legitímny. Z dokazovania nijako nevyplynul záver prezentovaný otcom, že by takáto výnimočná úprava bola v priamom rozpore so želaním dieťaťa a ním prejaveným názorom. Z pohovorov s maloletou vyplynulo, že jej v zásade vyhovuje súčasne nastavený model striedania po týždni, nikdy sa však nevyjadrila proti výnimočnej (treba povedať, že v de facto len jednorazovej) úprave umožňujúcej dlhší interval, ktorá by zabezpečila obom rodičom alebo tomu rodičovi, ktorý na tom bude mať záujem, naplánovať si dostatočne včas trávenie spoločnej letnej dovolenky s maloletou. To, že si to s ohľadom na vek nemusí úplne presne vedieť predstaviť, takúto úpravu nevylučuje. Odvolací súd vidí dôvodnosť takejto úpravy práve v pretavení záujmu maloletej. Ten spočíva aj v tom, aby obaja rodičia mohli saturovať aj legitímnu predstavu o trávení spoločnej dovolenky s maloletou. To, že sa predstavy rodičov v tomto smere nezhodujú, teda že otec považuje za dostačujúce vtesnať dovolenkový pobyt do týždňa, kým matka by ho rada trávila dlhšie, nie je dôvodom, aby súd návrhu matky nevyhovel. Naopak, odvolací súd vidí potenciál rizika v tom, že by to len ďalej prehlbovalo animózne nastavenie rodičov a predstavovalo by to situáciu, kedy by sa matka musela prispôsobiť (v zásade bez toho, aby na to bol legitímny dôvod) pokiaľ ide o rozsah jej spoločne trávenej dovolenky s maloletou, predstave otca, čo od matky v konkrétnom prípade ani súd a ani otec nemôže požadovať. Ak otec argumentuje tým, že sleduje deklarovanú preferenciu maloletej, odvolací súd upriamuje pozornosť na dve skutočnosti. Maloletá v rámci pohovorom deklarovala, že jej vyhovuje aktuálne realizovaný model starostlivosti, nikdy sa však nevyhranila proti výnimočnej, jednorazovej úprave v jednom mesiaci, ktorá by bola širšia. Ak by to aj bola urobila, to neznamená, že úlohou súdu pri rozhodovaní by bolo bez ďalšieho prevziať takúto predstavu do výroku rozhodnutia. Zodpovednosť za konečné rozhodnutie, za predpokladu, že rodičia nedokážu sami nájsť vhodné riešenie vzájomnou dohodou je na súde. Nikto, ani rodičia, ani súd, nemôže od maloletej v jej veku požadovať, aby to bola ona, kto ponesie zodpovednosť za režim realizácie striedavej osobnej starostlivosti. Tá je v tomto prípade, nakoľko rodičia pokiaľ ide o prázdniny majú rozdielny pohľad, na súde, ktorý vo veci rozhoduje. Preto odvolací súd má za to, že ak by aj v konaní bolo preukázané, že samotná maloletá sa vyslovila bez výnimky za režim striedania po týždňoch bez výnimiek (k čomu ale takto nedošlo), je predovšetkým jeho úlohou posúdiť, či je takýto jej pohľad správny v celom rozsahu. V konkrétnom prípade by ho s ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu vo vzťahu k úprave režimu striedavej osobnej starostlivosti v mesiaci júl nemohol odvolací súd zohľadniť. Otec argumentoval svoj odmietavý postoj k dvojtýždňovému striedaniu aj tým, že by mohlo predstavovať šok pre maloletú, ktorá je zvyknutá na striedanie po týždňoch. Tento argument neobstojí, už aj s ohľadom na skutočnosť, že otec sám realizoval starostlivosť v mesiaci december 2025/január 2026 inak ako na týždňovej báze striedania. Ak to odôvodňoval tým, že rešpektoval podľa neho v tom čase právoplatné rozhodnutie súdu, tento dôvod neobstojí. Rozsudok súdu prvej inštancie doposiaľ nenadobudol ani právoplatnosť, ani vykonateľnosť. Nebolo tomu tak ani v decembri 2025, ani v januári 2026. Jediným dôsledkom nesprávneho poučenia súdom prvej inštancie v rozsudku bola skutočnosť, že súd prvej inštancie musel vydať opravné uznesenie a otcovi sa týmto postupom predĺžila lehota na podanie odvolania. Nemalo to však žiaden dosah na vykonateľnosť rozhodnutia a už vôbec to neznamenalo, že by ním mohol otec považovať za dôvodné, že matke a maloletej neumožnil počas vianočných a novoročných sviatkov vzájomný kontakt. Už vôbec nie, ak otec k takémuto konaniu dospel kombináciou dovtedy zaužívaného modelu starostlivosti o maloletú a práve pre ten čas neprávoplatne a nevykonateľne upraveného modelu realizácie striedavej osobnej starostlivosti. Je pravdou, že takýto model môže mať za následok skutočnosť, že úprava počas mesiaca júl môže kontinuálne nadviazať na striedavú starostlivosť realizovanú rodičom v rámci bežného režimu, teda v konečnom dôsledku sa môže stať, že bude trvať dlhšie, niekedy možno až do troch týždňov. Je to však bežný dôsledok osobitnej úpravy režimu striedavej osobnej starostlivosti počas prázdnin, ktorý nemožno označiť ako nespravodlivosť, už len z dôvodu, že nie je viazaný na konkrétneho rodiča, ktorého by zvýhodňoval a v kontexte trvania celého roka je to dôsledok marginálny. Odvolací súd tak považuje rozdielny model striedavej osobnej starostlivosti pre letné prázdniny (presnejšie pre mesiac júl), tak ako ho upravil súd prvej inštancie za správny a preto v tejto časti odvolaniu otca nevyhovel a rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil. 28. Pokiaľ ide o úpravu realizácie striedavej osobnej starostlivosti počas vianočných sviatkov, podstatou argumentácie matky bola snaha zabezpečiť, aby sa rodičia v starostlivosti o maloletú striedali, pričom matka poukazovala na to, že posledné dvoje Vianoce strávila maloletá s otcom. Aj v tomto prípade považoval odvolací súd požiadavku matky za legitímnu. V tomto prípade možno zároveň uzavrieť, že
si to takto želala aj samotná maloletá. Nie je však potrebné pre jej naplnenie riešiť ju komplikovaným delením. Obzvlášť, ak aj z vyjadrenia matky jednoznačne vyplynulo, že jej návrh smeruje v rámci obdobia zimných prázdnin predovšetkým k tráveniu Vianoc. Odvolací súd tak nevidel dôvod, aby tento osobitný režim zasahoval do bežného režimu v širšom rozsahu, ako je pre rovnomernú starostlivosť o maloletú počas Vianoc nevyhnutné. Preto odvolací súd osobitný režim striedavej osobnej starostlivosti počas zimných prázdnin upravený súdom prvej inštancie zmenil. Odvolací súd s ohľadom na skutočnosť, že posledné dvoje vianočné sviatky strávila maloletá s otcom zároveň vyhovel návrhu matky, aby podstatnú časť Vianoc v tomto roku (teda v párnom roku) strávila s matkou, s tým, že následne bude v jednotlivých rokoch prebiehať medzi rodičmi striedanie. 29. Samotný návrh matky upraviť v rámci režimu striedavej osobnej starostlivosti rodičovi, ktorý realizuje starostlivosť o maloletú aj povinnosť umožniť druhému rodičovi telefonický kontakt, prípadne videohovor s maloletou je súčasťou návrhu úpravy striedavej osobnej starostlivosti. Súd pri rozhodovaní o návrhu rodiča na úpravu rodičovských práv a povinnosti (resp. konkrétnej úpravy starostlivosti o maloleté dieťa) nie je návrhom viazaný. Ak teda návrhu v celom rozsahu nehovie, znamená to, že konečná úprava je výsledkom jeho diskrečnej právomoci. Ak teda súd prvej inštancie výslovne vo výroku rozhodnutia tento návrh nereflektoval (ani napr. jeho zamietnutím), neznamená to, že pochybil. Znamená to, že takýto návrh nepovažoval za dôvodný. Po vyhodnotení dokazovania ho nepovažuje za dôvodný ani odvolací súd a to berúc do úvahy predovšetkým vývoj v posledných troch rokoch. Hoci je v konaní nesporné, že rodičia majú rozdielnu predstavu vo vzťahu k potrebe osobitnej úpravy realizácie striedavej osobnej starostlivosti počas Vianoc a počas letných prázdnin a zároveň je nesporné, že rodičia nedokážu racionálne komunikovať, je preukázané, že inak prebieha režim v zásade nerušene, vo zvyšku je medzi rodičmi zhoda a čo je podstatné, aj v tejto komplikovanej situácii sa podarilo dosiahnuť stav, v rámci ktorého má maloletá oboch rodičov bez rozdielu rada a rada s nimi trávi čas. Hoci samotná skutočnosť, že by mohla komunikovať s rodičmi aj v čase, keď sa nachádza v starostlivosti druhého z nich by nemala žiaden negatívny dosah na maloletú, riziko, že by každá táto komunikácia bola spojená so stretmi medzi rodičmi, ktorých by bola účastná a ktoré by mohli v konečnom dôsledku viesť k narušeniu aktuálneho vzťahu maloletej voči niektorému z rodičov, je príliš významné, aby odvolací súd takúto dodatočnú úpravu považoval za dôvodnú. Preto odvolací súd tomuto návrhu matky nevyhovel, majúc na zreteli, že mimo tejto možnosti prebieha zo strany rodičov prakticky nerušená striedavá osobná starostlivosť na rovnocennej báze. 30. Odvolací súd ustálil, že dôvodná je námietka otca vo vzťahu k vzájomnej povinnosti rodičov odovzdávať si cestovný pas. Zároveň má odvolací súd za to, že takáto povinnosť nie je dôvodná ani vo vzťahu k preukazu zdravotného poistenia. V oboch prípadoch nič nebráni tomu, aby rodičia mali vlastný doklad. Obaja rodičia majú rovnocenné právo zastupovať maloletú. To znamená, že ani jednému z rodičov nič nebráni, aby dal pre maloletú vyhotoviť v zmysle ustanovení zákona č. 647/2007 Z. z. druhý cestovný pas a tým odpadá potreba odovzdávať si jediný doklad. Rovnako takúto možnosť má každý z rodičov vo vzťahu k duplikátu preukazu zdravotného poistenia vo vzťahu k príslušnej zdravotnej poisťovni. Úprava takejto povinnosti priamo vo výroku rozhodnutia by bola na mieste, ak by konaním jedného z rodiča bolo obmedzené právo vycestovať s maloletou, prípadne jej zabezpečiť potrebnú zdravotnú starostlivosť. Takáto hrozba ale neexistuje, nakoľko je v dispozícii matky predísť jej bez toho, aby to bolo sprevádzané potenciálom ďalšieho pravidelne sa každý týždeň opakujúceho konfliktu rodičov, ktorého by mala byť v horšom prípade svedkom a účastníkom aj maloletá. 31. Odvolací súd považoval za nedôvodný aj návrh matky na úpravu vzájomnej informačnej povinnosti rodičov. Ustanovenie § 24 ods. 6 zákona o rodine predpokladá, že niektorý z rodičov nemá zabezpečené pravidelné informovanie o maloletom dieťati, spravidla z dôvodu, že mu dieťa nebolo zverené do starostlivosti (dikcia poslednej vety: „Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.“). V konkrétnom prípade rodičia tri roky realizujú striedavú starostlivosť o maloletú. Možno dôvodne predpokladať, že majú detailný prehľad o tom, kde maloletá navštevuje školskú dochádzku, kde trávi organizované aktivity, kde jej je poskytovaná lekárska starostlivosť a pod. Je tak zrejmé, že potrebnú bázu informácií si vedia zabezpečiť sami, bez toho, aby bolo potrebné a účelné upravovať informačnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 24 ods. 6. 32. Podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/ stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). 33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 a § 57 CMP v spojení s § 396 ods. 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Účastníci konania si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, toto konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, pričom súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly mimosporového konania.
34. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).