Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoEk-3-2026.pdf
PDF · 91.36 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoEk/3/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Márie Malíkovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., o vymoženie pohľadávky v sume 1.202,97 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9Er/579/2009-26 zo dňa 14.11.2025 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 41 ods. 1, 2 písm. d), § 57 ods. 1. písm. g), 2, § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a čl. 3 bod. 1, 2, 3, čl. 6, čl. 7 bod. 1 Smernice Rady č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že dňa 20.06.2009 oprávnený spísal pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým návrh na vykonanie exekúcie s poukazom na exekučný titul, ktorým je rozsudok sp. zn. SR 14189/08 zo dňa 13.05.2009 Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Dňa 30.07.2009 bolo súdom prvej inštancie udelené poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. JUDr. Rudolf Krutý ukončil výkon funkcie súdneho exekútora dňa 31.10.2023 a jeho nástupcom sa stal súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, Bratislava. Právnym základom vymáhaného nároku je Zmluva o úvere číslo 4690030 zo dňa 05.06.2008 uzatvorená medzi účastníkmi exekúcie, podľa ktorej oprávnený poskytol povinnému úver v sume 663,88 eura zvýšený o príslušný poplatok v sume 531,10 eura, spolu 1.194,98 eura, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť v 10 mesačných splátkach po 119,50 eura počnúc dňom 05.07.2008. Uvedená zmluva je právnym základom vymáhaného nároku a súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Bod 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahuje rozhodcovskú doložku.
2. Následne súd prvej inštancie poukázal na základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravenú v Občianskom zákonníku, konkrétne v ustanovení § 52 a nasl. a dodal, že predložená Zmluva o úvere napĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy. V tomto smere poukázal na predmet podnikateľskej činnosti oprávneného (výpis z obchodného registra), a preto podrobil súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku, ktorá je inkorporovaná do bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a od ktorej Rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc. Povinný ako spotrebiteľ uzavretú rozhodcovskú doložku nemal možnosť ovplyvniť a takto uzatvorená rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou spotrebiteľskej zmluvy. Na základe uvedeného dochádza k výraznému narušeniu smernicou deklarovanej rovnováhy strán. Uvedená rozhodcovská doložka je výrazne v neprospech spotrebiteľa a podpisom zmluvy o úvere sa spotrebiteľ vzdal svojho práva na účinnú právnu ochranu. Oprávnený si zvolil Rozhodcovský súd, čím bol spotrebiteľovi sťažený prístup k právnej ochrane vzhľadom na značnú vzdialenosť medzi miestom jeho trvalého pobytu a sídlom rozhodcovského súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že rozhodcovský súd na základe vyššie citovanej rozhodcovskej doložky nemal právomoc rozhodovať, keďže rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, ďalej odporuje princípom ústavnosti deklarovaným v Ústave SR v článku 46 ods. 1, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR. Zároveň neboli dodržané ani ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok.
3. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011, 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.01.2012, 3Cdo/122/2011 zo dňa 09.02.2012 a uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.11.2011 a zastal názor, že ak rozhodcovská doložka nebola individuálne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Podľa názoru súdu prvej inštancie za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä také ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
4. Súd dospel k záveru, že s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere), je potrebné predmetnú exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a túto zastaviť v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, pretože rozhodcovská doložka (bod 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru) spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a uprednostňuje veriteľa pred spotrebiteľom. Rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a vydaný rozhodcovský rozsudok na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je nulitným právnym aktom. Podľa súdu je celý postup, a to od uzavretia zmluvy až po rozhodcovský rozsudok prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu, takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podané odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“). Uviedol, že s povinným uzatvoril dňa 05.06.2008 zmluvu o úvere č. 4690030 podľa ust. § 497 a násl. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ktorá má v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) tohto zákona povahu absolútneho obchodu. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej aj „VPPÚ“), kde priamo na prednej strane zmluvy o úvere je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ si oprávnený splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Oprávnený ďalej v odvolaní uviedol, že rozhodcovská doložka bola dojednaná vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Oprávnený poukázal na časovú verziu Občianskeho zákonníka účinnú v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ktorá nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky, ale táto doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, keďže umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Povinný mal kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán,
a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd alebo priamo na rozhodcovský orgán. Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo, nie rozhodcovská doložka. Povinný mal možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho práv alebo má možnosť brániť sa v rozhodcovskom konaní. Z vyššie uvedených dôvodov mal oprávnený preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného bol toho názoru, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach.
6. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.
7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 20.06.2009 spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, t. j. ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). Súd prvej inštancie uznesením č. k. 9Er/579/2009-26 zo dňa 14.11.2025 a aj odvolací súd o odvolaní oprávneného rozhodovali už za účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom postupovali v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Exekučným titulom v predmetnom konaní bol Rozhodcovský rozsudok, sp. zn. SR 14189/08 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou a. s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zo dňa 13.05.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.05.2009 a vykonateľnosť dňa 28.05.2009. Exekučný súd dňa 30.07.2009 vydal poverenie č. 5404 044048 *, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, vykonaním predmetnej exekúcie. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.
9. Dňa 11.04.2025 bolo na Krajský súd v Nitre doručené oznámenie JUDr. Martina Máčaja advokáta so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 31 815 138 o ukončení právneho zastúpenia, poskytovania právnych služieb pre oprávneného.
10. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
12. V danej právnej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo Zmluvy o úvere č. 4690036 uzatvorenej dňa 05.06.2008 v spojení so Všeobecným podmienkami poskytnutia úveru. Svoju právomoc si rozhodcovský súd odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17. VPPÚ, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere. Vo všeobecnosti, ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky/zmluvy. V tomto prípade povinný dlh riadne nesplácal, a tak sa oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok. Proti rozsudku rozhodcovského súdu povinný odvolanie nepodal a nepodal ani žalobu na súd o jeho zrušenie.
13. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods. 1, 2, 3 písm. a), ods. 4 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“
14. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví, sú uvedené v ustanovení § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd je povinný v priebehu celého konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekúcie, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky, a to aj za situácie, že príslušný súdny exekútor bol poverený na vykonanie exekúcie. V tomto prípade súd prvej inštancie správne považoval zmluvu o úvere zo dňa 05.06.2008 za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a dlžník, v tomto spore povinný, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil povinného ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne aplikoval aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.
15. Rozhodcovský súd si v tejto veci odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z rozhodcovskej doložky uvedenej vo VPPÚ ako súčasti zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka však nezodpovedala zákonným podmienkam upraveným v § 53 ods. 1, 2, 3 písm. a), ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bol povinný adekvátne poučený o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky a či mal reálnu možnosť znenie zmluvy a VPPÚ ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti ani netvrdil a k návrhu na exekúciu listinné dôkazy nedoložil. Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v takmer nečitateľných VPPÚ, bola dojednaná individuálne. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež mu poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.
16. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 zakotvuje pre exekučný súd v každej fáze konania povinnosť skúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a tak ak dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku zistil až v štádiu prebiehajúcej exekúcie, v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a § 53 ods. 4 OZ vydal predmetné uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. S ohľadom
na to odvolací súd posúdil odvolanie oprávneného ako neopodstatnené a napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018).
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).