Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/105/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Holecovej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v spore žalobcu MARO, s.r.o., so sídlom Podhradská cesta 2, 038 52 Sučany, IČO: 36 407 020, v konaní zast. Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanému Mesto Prievidza, so sídlom Námestie slobody 14, 971 01 Prievidza, IČO: 00 318 442, v konaní zast. POLÁČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 568 124, o zaplatenie 78.242,18 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. -871 zo dňa 20. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. -871 zo dňa 20. októbra 2023 v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovaného proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. -871 zo dňa 20. októbra 2023 o d m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prievidza ako súd prvej inštancie v rozsudku sp. zn. -871 zo dňa 20.10.2023 vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 78.242,18 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 24.937,15 Eur od 20.10.2017 do zaplatenia a zo sumy 53.305,03 Eur od 20.10.2017 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku II. vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a vo výroku III. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 26.10.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 78.242,18 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 24.937,15 Eur od 29.09.2017 do zaplatenia a zo sumy 53.305,03 Eur od 20.10.2017 do zaplatenia, zaplatenia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 80,- Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom dňa 07.07.2017 začal s realizáciou diela, ktorým bolo Multifunkčné ihrisko ZŠ Ul. P. Dobšinského v Prievidzi. Žalobca uviedol, že vykonával dielo v súlade so zmluvnými podmienkami podľa projektovej dokumentácie a oceneným výkazom výmer. Počas realizácie diela vystavil žalobca žalovanému za vykonané práce a dodávku materiálu faktúru č. 20170143 zo dňa 01.08.2017 na čiastku

27.209,14 Eur, ktorá bola splatná dňa 28.09.2017, a faktúru č. 20170164 zo dňa 18.09.2017 na čiastku 58.150,94 Eur, ktorá bola splatná dňa 19.10.2017. Dlžnú čiastku žalovaný neuhradil ani čiastočne.

3. Žalovaný navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. Potvrdil, že žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ uzatvorili Zmluvu o dielo, ktorá nadobudla účinnosť dňa 11.07.2017, predmetom ktorej bolo vykonanie diela „Multifunkčné ihrisko ZŠ Ul. P. Dobšinského v Prievidzi“ v lehote do 70 dní od účinnosti zmluvy. Jej predmetom bola realizácia multifunkčného ihriska v areáli základnej školy podľa výzvy, projektovej dokumentácie vypracovanej spoločnosťou SPORT SERVICE Diaková 05/2016 a rozhodnutia o využívaní územia č. 139/2016/487/SOÚ. Ihrisko malo byť multifunkčné o rozmeroch 44 x 24 m s umelým športovým povrchom - EPDM pre minifutbal, basketbal, volejbal a nohejbal. Ihrisko malo byť oplotené do výšky 4 m s ochrannou sieťou a vstupom na plochu cez dve uzamykateľné bráničky. Počas realizácie predmetu diela žalovaný namietal u žalobcu, že sú práce vykonávané v rozpore s projektovou dokumentáciou a žiadal o zastavenie prác. Žalobca oznámil žalovanému dňa 18.09.2017, že zhotoviteľ realizuje dielo v súlade so zmluvnými podmienkami a podľa projektovej dokumentácie. Dňa 21.09.2017 vyzval žalobca žalovaného na prevzatie diela dňa 27.09.2017. Žalovaný dielo dňa 27.09.2017 odmietol prevziať, čo odôvodnil tým, že práce žalobcu boli realizované v rozpore s projektovou dokumentáciou, konkrétne došlo k nesúladu súťažných podkladov vo vzťahu k športovému povrchu a jeho zloženiu pri namiešaní. Žalobca síce zasielal žalovanému faktúry priebežne v zmysle bodu 7.1 Zmluvy o dielo, avšak faktúry neobsahovali odsúhlasený súpis skutočne vykonaných prác zo strany žalovaného, ako je uvedené v bode 6.3 Zmluvy o dielo. Prílohou bol súpis prác, ktoré boli podpísané len žalobcom, žalovaným neboli odsúhlasené.

4. Žalobca v ďalšom priebehu konania uviedol, že súčasťou faktúr bol aj súpis skutočne vykonaných prác. Výkaz výmer prác bol prílohou k zmluve o dielo a žalobca vystavoval faktúry na základe uvedeného výmeru, ktorý bol odsúhlasený žalobcom aj žalovaným. Uvedené skutočnosti žalovaný nenamietal ani pri dokumente Žiadosť o predloženie dokladov a vrátenie faktúr zo dňa 29.09.2017, kde boli namietané len vady diela. Žalovaný tak nenamietal rozsah vykonaných prác, namietal vady diela. Nároky z porušenia zmluvy si žalovaný uplatňuje v dvoch rôznych konaniach, a to v konaní na Okresnom súde Martin sp. zn. a na Okresnom súde Prievidza sp. zn. . Žalobca tiež poukázal na to, že ihrisko je užívané tretími osobami.

5. Žalovaný v ďalšom priebehu konania uviedol, že žalovanému boli zo strany žalobcu doručené celkom 4 faktúry, Faktúra č. 20170143 na sumu 27.209,14 Eur, doručená dňa 22.08.2017, vrátená listom zo dňa 13.09.2017, Faktúra č. 20170164 na sumu 58.150,94 Eur, doručená dňa 18.09.2017, vrátená dňa 29.09.2017, Faktúra č. 20170176 na sumu 1.612,80 Eur (žalobca si neuplatnil v súdnom konaní) a Faktúra č. 20170170 na sumu 2.372,83 Eur (žalobca si neuplatnil v súdnom konaní). Faktúra č. 20170143 na sumu 27.209,14 Eur s DPH bola Mestu Prievidza doručená dňa 22.08.2017, a to za stavebné práce: spodná stavba - zemné práce, zakladanie, komunikácie, vrchná stavba - zvislé a kompletné komunikácie. K spodnej stavbe poukázal na odpoveď v znaleckom posudku č. 80/2021 v otázke č. 1 (str.10), podľa ktorej podkladové vrstvy spodnej stavby ihriska nespĺňajú predpísanú únosnosť - minimálnu hodnotu hutnenia 45 MPa. Sondy preukázali zrealizované vrstvy namiesto kameniva veľkosti (frakcie) 32-63 mm o hr. vrstvy 160 mm je kamenivo o veľkosti 0-63 mm o hr. 118-144 mm, namiesto kameniva veľkosti 16-32 mm o hrúbke vrstvy 50 mm nie je nič, čiže aj odkop zeminy musel byť v menšej hrúbke, namiesto kameniva veľkosti 0-16 mm o hrúbke 50 mm je hrúbka 30-60 mm. To znamená, že zhotoviteľ nedodržal skladbu podkladových vrstiev a ani ich celkovú hrúbku v zmysle projektovej dokumentácie a položiek rozpočtu. K vrchnej stavbe poukázal na odpoveď v znaleckom posudku č. 80/2021 v otázke č. 2 (str.42), podľa ktorej zmeny oplotenia ihriska podľa statického posudku vypracovaného autorizovaným statikom Ing. Homolom nie sú staticky vyhovujúce. Zhotoviteľ vykonal neodsúhlasené zmeny oproti projektovej dokumentácii - zmena výšky oplotenia z 4050 mm na 3775-3780 mm, zmena výšky siete je z 4000 mm na 3770 mm, zmena typu siete s okami 100 x 100 mm na 45 x 45 mm, zmena počtu napínacích drôtov, zmena rozmerov základovej pätky z 400 x 400 x1000 mm na 500 x 300 x700 mm, nepoužitie chráničiek pre stĺpy, zmena stuženia stĺpov v rohoch nie sú v súlade s PD a ani faktúrami. Faktúra č. 20170164 na sumu 58.150,94 Eur s DPH bola Mestu Prievidza doručená dňa 18.09.2017, a to za stavebné práce: vrchná stavba - zvislé a kompletné konštrukcie, komunikácie, ostatné konštrukcie a práce. K spodnej stavbe poukázal na odpoveď v znaleckom posudku č. 80/2021 v otázke č. 3 (str. 63), podľa ktorej zhotoviteľ vykonal neodsúhlasené zmeny oproti projektovej dokumentácii s tým, že zrealizované základové pätky basketbalových košov sú nedostatočné a basketbalové stĺpy nie sú osadené centricky, ale excentricky. Takto zrealizované

basketbalové koše nie sú schopné bezpečnej prevádzky. Gumená podložka SBR vrstva hr. 30 mm bola zrealizovaná zhotoviteľom napriek nesúhlasu objednávateľa v rozpore s platnou technickou normou, v inom zmiešavacom pomere, ako bolo predpísané, čiže nie je možné užívať takéto ihrisko. EPDM - povrch (vrchná plocha ihriska) vykonané skúšky preukázali nesplnenie požiadavky rovinnosti podľa EN 13036-7:2004 - podľa odpovede v znaleckom posudku č. 80/2021 odpoveď č.4 (str. 79). Požiadavke na jednotlivé posúdenie fakturovaných položiek nie je preto možné vyhovieť, nakoľko jednotlivé položky tvoria jeden celok, ktorý zabezpečuje funkčnosť diela ako celku a navzájom spolu súvisia, o čom svedčí aj fakt, že nie je možné prevziať konkrétne položky, ale len dielo ako celok. Okrem uvedeného, žalobca podľa bodu 8.28 zmluvy o dielo neodovzdal väčšinu potrebných certifikátov, resp. z dodaných certifikátov viaceré nespĺňajú zákonné požiadavky. Podľa bodu 6.2 zmluvy o dielo, podkladom pre fakturáciu ceny za dielo budú doklady (súpisy vykonaných prác) o odovzdaní a prevzatí skutočne zrealizovaných prác potvrdené povereným zástupcom objednávateľa. Podľa bodu 6.3 zmluvy o dielo, faktúry okrem iného budú obsahovať aj súpis vykonaných prác potvrdený zástupcom objednávateľa, ako aj doklady o kvalite zabudovaných materiálov. Podľa bodu 6.4 zmluvy o dielo, v prípade, ak faktúra nebude obsahovať náležitosti uvedené v tejto zmluve alebo náležitosti ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, objednávateľ ju vráti zhotoviteľovi na prepracovanie. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu vo vyjadrení zo 16.08.2023, že súčasťou faktúr bol súpis odsúhlasených a vykonaných prác. Výkaz výmer, ktorý bol prílohou zmluvy o dielo, nemožno v žiadnom prípade zamieňať za potvrdený súpis skutočne zrealizovaných prác. Podľa vyššie citovaných zmluvných ustanovení bol žalobca povinný ešte pred vystavením faktúry zaslať žalovanému na odsúhlasenie súpis skutočne zrealizovaných prác a podkladom pre samotnú fakturáciu mal byť až takto potvrdený súpis povereným zástupcom žalovaného. Žalobca však vystavoval faktúry bez toho, aby postupoval v zmysle dohodnutých ustanovení zmluvy o dielo, vystavoval faktúry bez predchádzajúceho odsúhlasenia súpisu vykonaných prác objednávateľom a bez toho, aby žalovanému predložil príslušné certifikáty a potvrdenia a preto mu tieto boli v lehotách splatnosti riadne vrátené na prepracovanie.

6. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca si dal v konaní vypracovať súkromný znalecký posudok u znalca Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 119/2021. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že stavba „Multifunkčné ihrisko ZŠ ul. P. Dobšinského v Prievidzi“ nebola zhotovená podľa projektovej dokumentácie, ktorá tvorí prílohu Zmluvy o dielo č. 579/2017/ZOD/2.4.1. zo dňa 07.07.2017. Vady sú odstrániteľné bežnými stavebnými postupmi. Dielo je podľa odborného úsudku znalca aj napriek vadám možné užívať na predmetný účel.

7. Aj žalovaný si dal vypracovať súkromný znalecký posudok u znalca Ústav stavebnej ekonomiky, s. r. o., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 80/2021. Súd prvej inštancie pripomenul, že žalovaný sa v zmysle neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresný súd Prievidza č. k. -444 zo dňa 13.11.2018 mal zdržať akéhokoľvek zásahu do fyzickej podstaty diela „Multifunkčné ihrisko ZŠ Ul. P. Dobšinského v Prievidzi“ zhotoveného žalobcom na základe Zmluvy o dielo zo dňa 07.07.2017, a to vrátane odstránenia športového povrchu EPDM a podložky, vyspravenia podkladu, jeho zhutnenia a položenia novej vrstvy podložky a vrchného športového povrchu EPDM, odstránenia existujúceho oplotenia - základových pätiek, stĺpikov a siete, demontáže basketbalových košov a následného zhotovenia nových základových pätiek, osadenia stĺpov nového oplotenia, vstupných uzamykateľných bráničiek a osadenia nových basketbalových košov, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zo znaleckého posudku podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že znalec v rozpore s nariadeným neodkladným opatrením vykonal sondy, ktoré mali za úlohu zistiť hrúbky jednotlivých vrstiev športového povrchu a podkladových vrstiev, ktoré boli navrhnuté v projektovej dokumentácii, čím žalovaný zasiahol do fyzickej podstaty diela. Keďže uvedené sondy boli vykonané v rozpore s nariadeným neodkladným opatrením, súd prvej inštancie na skutočnosti zistené predmetnými sondami neprihliadal. Aj z tohto posudku však podľa súdu prvej inštancie vyplýva nesúlad vykonania diela s projektovou dokumentáciou.

8. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí potom považoval za nesporné, že dielo bolo vykonané v určitej časti v rozpore s projektovou dokumentáciou, avšak poukázal na článok 7 Zmluvy o dielo s názvom Platobné podmienky, kde bolo dohodnuté, že cenu za vykonané dielo zaplatí objednávateľ formou faktúr vystavených priebežne počas realizácie diela, na základe odsúhlaseného súpisu skutočne vykonaných prác.

9. Súd prvej inštancie pri posúdení uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela vychádzal zo zistenia, že z bodu 7.1 zmluvy o dielo vyplýva, že cenu za vykonanie diela zaplatí objednávateľ

formou faktúr vystavených priebežne počas realizácie diela na základe odsúhlasených súpisov skutočne vykonaných prác 1 x mesačne. V bode 6.3 zmluvy o dielo bolo dohodnuté, čo má faktúra obsahovať, a okrem iného je tam uvedený aj súpis vykonaných prác potvrdený zástupcom objednávateľa, pečiatkou a podpisom zhotoviteľa. Faktúry zaslané žalobcom žalovanému (faktúra č. 20170143 zo dňa 01.08.2017 splatná dňa 19.08.2017 v celkovej sume 27.209,14 Eur, faktúra č. 20170164 zo dňa 18.09.2017 splatná dňa 19.10.2017 v celkovej hodnote 58.150,94) obsahovali aj súpis vykonaných prác a dodávok materiálu potvrdený zhotoviteľom, bez potvrdenia objednávateľom. Objednávateľ v súpise doložených prác a dodávok k Faktúre č. 20170143 zo dňa 01.08.2017 namietal len položky 27, 28, 29 a zádržné právo, ktoré boli Dobropisom č. DV170004 zo dňa 18.09.2017 vyňaté a opravené a faktúra bola znížená na sumu 24.937,15 Eur.

10. Vychádzajúc z týchto zistení, súd prvej inštancie prijatie napadnutého rozhodnutia odôvodnil tým, že strany sporu sa dohodli na úhrade ceny diela postupne a zaplatenie ceny diela nepodmieňovali vykonaním a odovzdaním diela zhotoviteľom objednávateľovi. V zmysle zmluvy o dielo mali zhotoviteľom predložené faktúry obsahovať okrem iného aj súpis vykonaných prác potvrdený zástupcom objednávateľa. V tejto súvislosti súd prvej inštancie vyhodnotil, že aj keď zmluva o dielo obsahovala dojednanie o potvrdení súpisu vykonaných prác a dodávok tak zhotoviteľom, ako aj objednávateľom ako náležitosti faktúry, pri akceptovaní takého právneho záveru, podľa ktorého zhotoviteľ môže požadovať zaplatenie ceny diela, len ak disponuje odsúhlaseným výkazom o rozsahu prác od objednávateľa tak, ako sa na tom dohodli v zmluve, by totiž mohla nastať situácia a aj nastala, že nepodpísaním takého výkazu zo strany objednávateľa by zhotoviteľ nemal možnosť domôcť sa odplaty za dielo, hoci ho reálne vykonal. Takéto praktiky nemôžu požívať súdnu ochranu, pretože sú v rozpore s kogentným ustanovením , a odporujú aj zásadám poctivého obchodného styku. Obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v Trenčíne vo veci vedenej pod sp. zn. .

11. Súd prvej inštancie poukázal tiež na závery Najvyššieho súdu ČR vyslovené v rozsudku zo dňa 21.10.2003 sp. zn. , podľa ktorých ak si účastníci zmluvy o dielo dohodli podmienky a splatnosť ceny diela odchylne od , pričom úhradu faktúr neviazali na vykonanie diela, ale predpokladali platenie platieb v nadväznosti na práce vykonané v predchádzajúcom mesiaci, úhradu faktúr nemožno robiť závislou od dokončenia diela, resp. odovzdania prevzatia diela. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca si riadne nesplnil zmluvnú povinnosť vykonať dielo, resp. že plnil vadne, nie v požadovanej kvalite, bol povinný vady žalobcovi vytknúť po prevzatí diela a následne si uplatniť nároky zo zodpovednosti za vady diela.

12. Splatnosť žalobcom uplatnených faktúr aj napriek tomu, že neobsahujú žalovaným odsúhlasený súpis vykonaných prác a dodávok materiálu, tak podľa súdu prvej inštancie nastala, keďže práce boli žalobcom vykonané. To, že dielo nebolo žalovaným ako celok prevzaté a že dielo má vady, nemá význam pre vznik povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi za vykonané práce a dodávky materiálu dohodnutú odmenu. Faktúra č. 20170143 zo dňa 01.08.2017 po oprave Dobropisom č. DV170004 zo dňa 18.09.2017 (znížená o 10 % zádržné právo objednávateľa a položky 27, 28 a 29 súpisu vykonaných prác a dodávok ) na sumu 24.937,15 Eur sa stala splatnou dňa 19.10.2017. Faktúra č. 20170164 zo dňa 18.09.2017 na sumu 53.305,03 Eur sa stala splatnou dňa 19.10.2017. Pretože žalovaný splatné faktúry žalobcovi nezaplatil, súd prvej inštancie žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 78.242,18 Eur vyhovel.

13. Podľa zmluvy o dielo v prípade omeškania s peňažným plnením objednávateľa má zhotoviteľ nárok na úrok z omeškania vo výške vo výške 0,03 % z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania. Aj keď si žalobca uplatnil úroky z omeškania zo sumy 24.937,15 Eur (faktúra č. 20170143) od 29.09.2017 do zaplatenia, súd prvej inštancie bol toho názoru, že splatnosť faktúry č. 20170143 nastala až po jej oprave, a to dňa 19.10.2017 a žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania z uvedenej sumy až od 20.10.2017. Z uvedeného dôvodu uplatnené úroky z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 24.937,15 Eur od 29.09.2017 do 19.10.2017 zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému úrok z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 24.937,15 Eur od 20.10.2017 do zaplatenia a zo sumy 53.305,03 Eur od 20.10.2017 do zaplatenia, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou oboch faktúr od 20.10.2017.

14. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a tak, že v konaní takmer v celom rozsahu úspešnému žalobcovi (neúspech žalobcu bol len v nepatrnej časti žaloby 0,15 % zo žalovaného nároku), priznal súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania voči

žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

15. Proti napadnutému rozhodnutiu podal odvolanie v celom rozsahu žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, alebo aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle , keďže nevykonal celý znalecký posudok žalovaného a neprihliadol na závery vyplývajúce z vykonaných sond, ktoré dosvedčujú, že športový povrch a ďalšie vrstvy prekrytých častí diela boli vyhotovené v rozpore s projektovou dokumentáciou, pričom neodkladné opatrenie nevylučuje vyhotovenie znaleckého posudku žalovaného, vykonané sondy nepredstavujú zakázaný zásah do fyzickej podstaty diela a vykonanie sond bolo nevyhnutné za účelom dôsledného zistenia skutkového stavu a preukázalo sa ako podstatné.

17. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie vec tiež nesprávne právne posúdil v zmysle , keď kľúčovým dôvodom je nesprávne právne posúdenie splatnosti žalovaných pohľadávok. S rozsudkom možno súhlasiť len v tom rozsahu, že je kogentný. Je ho však potrebné vykladať v kontexte dispozitívneho . Z vyplýva, že cena za dielo je splatná vykonaním diela, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Odlišná dohoda o splatnosti ceny diela vyplýva z .2 a 7. zmluvy o dielo. Podľa .2 zmluvy o dielo podkladom pre fakturáciu ceny za dielo budú doklady (súpisy prác) o odovzdaní a prevzatí skutočne zrealizovaných prác potvrdené povereným zástupcom objednávateľa. Podľa .1 zmluvy o dielo cenu za vykonanie diela zaplatí objednávateľ formou faktúr vystavovaných priebežne počas realizácie diela na základe odsúhlasených súpisov skutočne vykonaných prác 1x mesačne. Podľa týchto ustanovení je odsúhlasenie súpisu prác zo strany žalovaného odkladacou podmienkou pre zaplatenie ceny diela, hoci len čiastočne za daný odpracovaný mesiac. Z právneho hľadiska .2 a 7.1 zmluvy o dielo zakladajú odkladaciu podmienku pre vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela spočívajúcu v odsúhlasení súpisu prác zo strany žalovaného. Bez odsúhlaseného súpisu prác tak nemôže dôjsť k splatnosti pohľadávok žalobcu na zaplatenie ceny diela. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého podmienenie vzniku nároku na zaplatenie ceny diela odsúhlasením súpisu prác žalovaným predstavuje konanie v rozpore s a zásadami poctivého obchodného styku, pretože žalovaný odmietol odsúhlasiť súpisy prác vo vzťahu k žalovaným faktúram v súlade so zákonom a zmluvou o dielo, pretože práce uvedené v súpisoch by boli žalovaným odsúhlasené len v prípade, ak by práce boli vykonané riadne v súlade so zmluvou o dielo, projektovou dokumentáciou, pokynmi žalovaného a súťažnými podkladmi, k čomu však nedošlo. Na podporu svojich záverov poukázal na rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. . Naopak, podľa názoru žalovaného súdne rozhodnutia, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, nie sú v prejednávanej veci relevantné.

18. Splatnosť žalovaných pohľadávok nemohla nastať aj z dôvodu chýbajúcich dokladov o kvalite materiálov. Podľa čl. 6.3 zmluvy o dielo mali byť tieto doklady priložené k faktúram vystaveným žalobcom. V zmysle bodu 6.4 zmluvy o dielo bol žalovaný oprávnený vrátiť žalobcovi faktúry, ktoré nespĺňali náležitosti podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a podľa zmluvy o dielo. Nová lehota splatnosti faktúr môže nastať, až keď budú doručené so všetkými prílohami podľa zmluvy o dielo. Žalobca nedoručil žalovanému opravené faktúry, ktoré by v súlade s čl. 6.3 zmluvy o dielo obsahovali súpis prác odsúhlasených žalovaným, ako aj príslušné doklady a certifikáty ku kvalite materiálov bližšie špecifikované v bode 9.3 zmluvy o dielo.

19. Žalovaný tiež namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čo zakladá odvolací dôvod podľa , keď neprihliadol na výsledky znaleckého posudku žalovaného z dôvodu jeho údajnej nezákonnosti.

20. Súd prvej inštancie tiež nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tak, ako to predpokladá , keď vydal rozsudok bez toho, aby rozhodol o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, ktorý podal žalobca už v januári 2022.

21. Podľa názoru žalovaného konanie pred súdom prvej inštancie má tiež inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo zakladá odvolací dôvod podľa , ktorá spočíva v tom, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 % aj napriek tomu, že nemal stopercentný úspech v spore. Súd prvej inštancie v odseku 39. napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca je neúspešný len v nepatrnej časti žaloby 0,15 % zo žalovaného nároku (neúspešný bol v časti žaloby o zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle rozhodujúceho dňa, od kedy sa úroky z omeškania počítajú a v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Podľa u žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Súd prvej inštancie vo výroku III. napadnutého rozhodnutia potom nesprávne rozhodol, keď žalobcovi napriek jeho čiastočnému úspechu neoprávnene priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Uviedol, že súd prvej inštancie správne odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. , keď na uvedené rozhodnutie odkazujú vo svojich rozhodnutiach aj iné krajské súdy, a to napr. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 09.08.2023 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 20.10.2022. Tiež poukázal na to, že žalovaný netvrdil, že by žalobca práce nevykonal. Tvrdil, že práce boli uskutočnené vadne. Žalobca súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že obe faktúry sú potom splatné. Tým, že súd prvej inštancie rozhodol bez zrušenia neodkladného opatrenia, nebolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces. Súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že neúspech žalobcu bol len v nepatrnej časti žaloby vo výške 0,15 %.

23. V odvolacej replike žalovaný rozvinul svoju odvolaciu argumentáciu zdôrazňujúc, že žalované pohľadávky nie sú splatné, pretože žalovaný odmietol schváliť súpisy prác z legitímnych dôvodov, pretože tieto práce neboli vykonané v súlade so zmluvou o dielo a dielo nespĺňalo kvalitu, ktorú si žalovaný zmluvne vymenil. Žalovaný dielo neprevzal a nebol povinný ho prevziať, a preto mu nevznikla ani povinnosť oznamovať vady postupom podľa ustanovenia a nasl. . Súd prvej inštancie navodil právny stav, kedy žalovaný musí zaplatiť za dielo, ktoré si neobjednal. Súd prvej inštancie vyvodzoval z neodkladného opatrenia pre žalovaného nepriaznivé dôsledky v podobe zákazu zabezpečovania dôkazov, mal sa preto procesne vysporiadať s návrhom na jeho zrušenie. Keďže tak neurobil, postupoval procesne nesprávne, keď odňal žalovanému jeho základné procesné právo zabezpečovať a predkladať dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. Lehota, v rámci ktorej rozhodne súd o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, by bez objektívnych dôvodov nemala výrazne presahovať 30 dňovú lehotu podľa .

24. V odvolacej duplike žalobca v celom rozsahu zotrval na svojich tvrdeniach, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k odvolaniu, ako aj tých, ktoré uviedol v rámci konania pred súdom prvej inštancie.

25. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), viazaný rozsahom odvolania ( ), odvolacími dôvodmi ( ) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutom výroku I. a III. vecne správne a preto v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa potvrdil. Pokiaľ odvolanie žalovaného smerovalo proti výroku II. napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, odvolanie v tejto časti bolo podané neoprávnenou osobou, a preto odvolací súd odvolanie žalovaného smerujúce proti výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle v spojení s odmietol. Na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil ( a contrario) a rozsudok verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici ( a , ).

26. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu žalovaného vyhodnotil, že z jeho obsahu v zmysle nepochybne vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolateľ napadol odvolaním v celom jeho rozsahu (uvedená skutočnosť vyplýva z obsahu odvolania, ako aj z odvolacieho návrhu), teda aj v jeho výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol. Odvolanie je

právny inštitút, ktorý len pri súčasnom splnení všetkých zákonom požadovaných podmienok (zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania, procesná legitimácia odvolateľa, spôsobilý predmet odvolania a dodržanie zákonných náležitostí odvolania) umožňuje odvolaciemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

27. Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

28. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

29. Pred posúdením vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia je odvolací súd podľa povinný vyhodnotiť i to, či odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho subjektívnej prípustnosti, teda posúdenie otázky, či bol odvolateľ napadnutou časťou výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie negatívne dotknutý. Odvolací súd dospel k záveru, že výrok II. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním žalovaného nezasiahol do postavenia žalovaného v jeho neprospech, pretože v tejto časti nebolo žalobe žalobcu vyhovené a žaloba žalobcu bola v tejto časti zamietnutá. Odvolací súd preto vyhodnocuje, že napadnutý výrok II. rozhodnutia súdu prvej inštancie nepredstavuje výrok v neprospech žalovaného, pretože ani po hmotnoprávnej a ani po procesnej stránke nepredstavuje žiadny negatívny zásah do jeho pomerov.

30. Pretože podanie odvolania proti výroku II. napadnutého rozhodnutia zákon umožňuje iba tej strane, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), odvolací súd odvolanie žalovaného smerujúce proti II. výrokovej vete napadnutého rozhodnutia podľa odmietol. Vzhľadom na dôvod, pre ktorý bolo potrebné odvolanie žalovaného v tejto časti odmietnuť, sa odvolací súd ďalej nezaoberal ani vecnou správnosťou výroku II. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Už len pre úplnosť preto odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní ani žiadne dôvody nesprávnosti výroku II. napadnutého rozhodnutia v odvolaní neuviedol.

31. Ďalej odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na podanie odvolania, keďže podľa platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa platí, že odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolacie konanie nepredstavuje všeobecnú kontrolu správnosti napadnutého rozhodnutia zo strany odvolacieho súdu z úradnej povinnosti, ale jeho zmyslom je cielený prieskum rozhodnutia súdu prvej inštancie na základe podaného odvolania. Odvolací súd preto preskúmal napadnuté rozhodnutie len v rozsahu a z dôvodov uvedených a obsahovo vymedzených žalovaným v podanom odvolaní a vyhodnotením tých námietok a argumentov, ktoré mali význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu (porov. napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.03.2005), dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vychádzal tiež zo správnych skutkových zistení, keď žalobe žalobcu vo výroku I. vyhovel v časti o zaplatenie 78.242,18 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 24.937,15 Eur od 20.10.2017 do zaplatenia a zo sumy 53.305,03 Eur od 20.10.2017 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces a ex offo nezistil ani vady procesných podmienok. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti tejto časti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalovaného dopĺňa v zmysle ďalšie dôvody.

32. Z obsahu žaloby vyplýva, že predmetom sporu medzi stranami bol nárok žalobcu na zaplatenie istiny 78.242,18 Eur s prísl. predstavujúcej cenu diela. Správne posúdenie tohto sporu tak záviselo na vyriešení otázky, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela.

33. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu diela jeho vykonaním. V zmysle sa ale jedná o dispozitívne ustanovenie, čo znamená, že zmluvné strany si môžu vznik nároku na zaplatenie ceny diela dohodnúť aj inak, t.j. vznik nároku na zaplatenie ceny diela nemusia viazať na jeho (riadne) vykonanie. Zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi

stranami podľa a nasl. zo dňa 07.07.2017 vyplýva a medzi stranami to nebolo ani sporné, že tzv. platobné podmienky boli medzi zmluvnými stranami dohodnuté v . Podľa .1 zmluvy o dielo, cenu za vykonanie diela zaplatí objednávateľ formou faktúr vystavovaných priebežne počas realizácie diela na základe odsúhlasených súpisov skutočne vykonaných prác 1x mesačne. Podľa .2 Zmluvy o dielo, podkladom pre fakturáciu ceny za dielo budú doklady (súpisy vykonaných prác) o odovzdaní a prevzatí skutočne zrealizovaných prác potvrdené povereným zástupcom objednávateľa.

34. Podľa zistení súdu prvej inštancie, ktoré neboli v odvolacom konaní spochybnené, faktúry zaslané žalobcom žalovanému (faktúra č. 20170143 zo dňa 01.08.2017 splatná dňa 19.08.2017 v celkovej sume 27.209,14 Eur, faktúra č. 20170164 zo dňa 18.09.2017 splatná dňa 19.10.2017 v celkovej hodnote 58.150,94 Eur), obsahovali aj súpis vykonaných prác a dodávok materiálu potvrdený zhotoviteľom, no bez (písomného) potvrdenia objednávateľom. Súd prvej inštancie tiež vychádzal zo zistenia, ktoré nebolo zo strany žalovaného nijak spochybnené ani v podanom odvolaní, že objednávateľ vo vzťahu k súpisu doložených prác a dodávok, a to len k faktúre č. 20170143 zo dňa 01.08.2017, namietal položky 27., 28., 29. a zádržné právo, ktoré boli dobropisom č. DV170004 zo dňa 18.09.2017 z fakturácie vyňaté a opravené. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie, a to najmä z vyjadrení strán vyplýva, že žalovaný v konaní iný rozsah vykonaných prác a dodávok materiálu ako taký nenamietal, namietal vady diela, keďže celá jeho obrana proti uplatnenej žalobe spočívala predovšetkým v tvrdení, že práce neboli vykonané riadne v súlade so zmluvou o dielo, projektovou dokumentáciou, pokynmi žalovaného a súťažnými podkladmi (t.j. nespočívala v tom, že práce neboli skutočne zrealizované). Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný odvolacou argumentáciu nijak nespochybnil záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého fakturované práce (po oprave faktúry č. 20170143) boli žalobcom aj vykonané.

35. Podľa názoru odvolacieho súdu tak súd prvej inštancie pri posúdení tohto sporu správne vychádzal zo zistenia, že fakturované práce a dodávky materiálu (t.j. po odpočítaní žalovaným namietaných položiek 27., 28., 29. zo súpisu vo vzťahu k faktúre č. 20170143) boli žalobcom vykonané. Správe potom súd prvej inštancie konštatoval, že splatnosť žalobcom uplatnených faktúr nastala aj napriek tomu, že neobsahujú žalovaným (písomne) odsúhlasený súpis vykonaných prác a dodávok materiálu, argumentujúc, že ak si totiž účastníci zmluvy o dielo dohodli podmienky a splatnosť ceny diela odchylne od , pričom úhradu faktúr neviazali na vykonanie diela, ale na práce vykonané v predchádzajúcom mesiaci, úhradu faktúr nemožno robiť závislou od dokončenia diela, resp. odovzdania a prevzatia diela. To, že dielo nebolo žalovaným ako celok prevzaté a že dielo má prípadné vady, nemá význam pre vznik povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi za vykonané práce a dodávky materiálu dohodnutú odmenu. Aj keď zmluva o dielo obsahovala dojednanie o potvrdení súpisu vykonaných prác a dodávok tak zhotoviteľom, ako aj objednávateľom, ako náležitosti faktúry, pri akceptovaní takéhoto právneho záveru, podľa ktorého zhotoviteľ môže požadovať zaplatenie ceny diela, len ak disponuje odsúhlaseným výkazom o rozsahu prác od objednávateľa, tak by podľa súdu prvej inštancie v súdenej veci nastala situácia, že iba v dôsledku nepodpísania takéhoto výkazu zo strany objednávateľa by zhotoviteľ nemal možnosť domôcť sa odplaty za dielo. Takéto konanie by bolo v rozpore s a zásadami poctivého obchodného styku.

36. Odvolací súd tieto závery súdu prvej inštancie považuje v okolnostiach súdenej veci za správne, a dodáva, že tak ako to uviedol aj súd prvej inštancie, v súdenej veci bolo potrebné upriamiť pozornosť na to, že nárok na zaplatenie čiastkovo vyúčtovanej ceny diela podľa jednotlivých faktúr bol viazaný na faktúry vystavené na základe odsúhlasených súpisov skutočne vykonaných prác, a nie na riadne vykonanie diela (resp. na riadne vykonanie jednotlivých prác a dodávok materiálu tvoriacich dielo) ako celku v súlade s projektovou dokumentáciou. Preto za situácie, kedy nebolo sporné, že žalovaný ako objednávateľ vo vzťahu k súpisu doložených prác a dodávok len vo vzťahu vystavenej k faktúre č. 20170143 namietal (ne)realizáciu prác pod položkami 27., 28., a 29., je možné dospieť k záveru, že skutočnú realizáciu prác a dodávok materiálu vo vzťahu k ostatným položkám žalovaný nenamietal, pretože pre nevykonanie iných vykonaných prác a dodávok materiálu faktúry žalobcovi nevrátil. Ustanovenie čl. 7.1 vo väzbe na ustanovenie čl. 6.2 zmluvy o dielo rozdelilo tvorbu a kontrolu súpisu prác medzi žalobcu ako zhotoviteľa a žalovaného ako objednávateľa. Podstatnou pre súdenú vec bola práve skutočnosť, že žalovaný súpisom, z ktorého vyplýva položkovité určenie vykonaných prác a dodaného materiálu, disponoval, žalobca ho žalovanému predložil spolu s faktúrami, avšak žiadnu konkrétnu vecnú výhradu žalovaný voči druhu, množstvu a rozsahu týchto konkrétnych prác s výnimkou položiek 27., 28., a 29. vo vzťahu k faktúre č. 20170143 neuviedol, a predložené faktúry pre nevykonanie žiadnych iných prác a dodávok materiálu žalobcovi nevrátil. V čl. 6.4 zmluvy o dielo sa pritom strany dohodli, že

žalovaný je oprávnený faktúru vrátiť, ak nebude obsahovať náležitosti uvedené v tejto zmluve, medzi ktoré podľa čl. 6.3 patril tiež súpis vykonaných prác potvrdený zástupcom objednávateľa. Pokiaľ bolo v konaní preukázané, že žalobca si splnil svoju povinnosť a vyhotovil súpis prác za konkrétne časové obdobie, a pokiaľ žalovaný potom mohol súpisy za účelom kontroly a porovnania vyúčtovaných prác a dodávok materiálu so skutočne vykonanými prácami a dodávkami materiálu buď potvrdiť, alebo faktúru vrátiť späť (pretože neobsahuje ním schválený súpis), a pokiaľ z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný skutočne aj konkrétne vecné výhrady k plneniu, resp. rozsahu prác žalobcovi vytkol vo vzťahu k položkám č. 27., 28., a 29. viažucim sa k faktúre č. 20170143, a k žiadnym iným, pričom žalobca na toto reflektoval a vystavil k tejto faktúre dobropis, ktorým sa znížila fakturovaná cena o tieto položky, aj odvolací súd je toho názoru, že vo vzťahu k ostatným súpisovým položkám tvoriacim podklad takejto fakturácie boli splnené predpoklady na vznik nároku na zaplatenie fakturovanej ceny diela, pretože žalovaný v odvolaní nijak nespochybnil pre tento spor podstatný záver súdu prvej inštancie, že ostatné fakturované práce a dodávky obsiahnuté v predložených súpisoch boli aj skutočne vykonané. Ako na to správne poukázal tiež súd prvej inštancie, strany totiž neviazali úhradu faktúr na vykonanie diela bez vád a nedorobkov, ale predpokladali platenie faktúr v nadväznosti na práce skutočne vykonané žalobcom. Úhrada faktúr preto nebola závislá od dokončenia, resp. odovzdania diela v súlade so zmluvou o dielo, projektovou dokumentáciou, pokynmi žalovaného a súťažnými podkladmi, ale na odsúhlasené súpisy skutočne vykonaných prác.

37. Aj keď je potom možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že odsúhlasenie súpisu prác zo strany žalovaného bolo podmienkou pre zaplatenie ceny diela, zároveň žalovaný abstrahuje od skutočnosti, že vo vzťahu k jednotlivým súpisom doložených prác a dodávok mal zmluvne predpokladanú možnosť (ne)odsúhlasiť súpisy vykonaných prác a dodaného materiálu, ale v tomto smere namietal v rámci súpisu prác k faktúre č. 20170143 z dôvodu ich nevykonania len položky 27., 28., a 29., ktoré boli následne zo strany žalobcu z fakturácie vyňaté formou dobropisu. V zmysle čl. 6.3 náležitosťou faktúry mal byť tiež súpis vykonaných prác potvrdený zástupcom objednávateľa, t.j. žalovaného (akým spôsobom, to zmluva nešpecifikuje, pozn. odvolacieho súdu), pečiatkou a podpisom zhotoviteľa. Tento súpis vykonaných prác mal byť len odsúhlasený, resp. potvrdený zástupcom objednávateľa, čo v súdenej veci je možné považovať za splnené, keďže žalovaný neodsúhlasil a nepotvrdil len konkrétne tri položky, ktoré žalobca v súlade s týmto neodsúhlasením vykonaných prác a dodávok materiálu zo svojej fakturácie vyňal.

38. V prejednávanej veci preto nejde o situáciu absencie súpisu, kedy by žalobca svojvoľne v rozpore s dohodnutými zmluvnými podmienkami vyúčtoval faktúrami cenu diela, ale súčasťou doručených faktúr boli aj súpisy, ktoré žalovaný neodsúhlasil len vo vzťahu ku konštatovaným trom položkám, a ktoré žalovaným neodsúhlasené položky ani netvoria súčasť žalobného nároku na zaplatenie ceny diela. Odhliadnuc od skutočnosti, že zmluvné ustanovenie čl. 6.3 zmluvy o dielo pripojenie podpisu zástupcu žalovaného na súpise priamo nepredpokladá, v okolnostiach súdenej veci pokiaľ aj tento podpis zástupcu žalovaného vo vzťahu k jednotlivým (nenamietaným resp. schváleným) položkám absentuje, sám žalovaný potom tento stav vyvolal, pretože je zrejmé, že skutočné vykonanie fakturovaných prác a dodávok obsiahnutých v súpisoch nenamieta. V tomto kontexte potom odvolací súd súhlasí tiež s tým názorom súdu prvej inštancie, že takýto postup žalovaného je v okolnostiach súdenej veci v rozpore s kogentným ustanovením , podľa ktorého zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie, a teda z ktorého nepochybne vyplýva, že objednávateľ je povinný uhradiť dohodnutú cenu diela podľa zmluvy. Samotné faktické nepodpísanie súpisov zo strany oprávnenej osoby za žalovaného na znak odsúhlasenia ostatných položiek súpisu preto nemôže v súdenej veci viesť k záveru o nesplnení podmienky podľa .1 zmluvy o dielo, v zmysle ktorého cenu za vykonanie diela zaplatí objednávateľ formou faktúr vystavovaných priebežne počas realizácie diela na základe odsúhlasených súpisov skutočne vykonaných prác 1x mesačne, za situácie, kedy ich vykonanie žalovaný ani nenamieta, resp. kedy z jeho konania nie je možné vyvodiť, že by skutočné vykonanie a dodanie jednotlivých súpisových položiek tvoriacich podklad aktuálnej fakturácie neodsúhlasil.

39. Pokiaľ potom žalovaný v odvolaní argumentoval tým, že splatnosť žalovaných pohľadávok nenastala z dôvodu nesplnenia odkladacej podmienky, podľa ktorej mal žalovaný vystavovať faktúry až po schválení súpisu prác za daný mesiac, odkazujúc pri tom na a , odvolací súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že zmluva výslovne nevylučuje, aby takýto (neodsúhlasený) súpis bol predložený aj spolu s faktúrou, čím je žalovanému vytvorená objektívna príležitosť takýto súpis schváliť (a zaplatiť fakturovanú sumu), alebo v konkrétnej časti

neschváliť, a faktúru vrátiť. V súdenej veci potom niet pochýb o tom, že to, akým spôsobom a kedy bude splnená podmienka odsúhlasenia súpisu, záviselo od súčinnosti žalovaného. Ani z pohľadu odvolacieho súdu preto nebolo možné priznať ochranu žalovanému, ktorý zjavne nenamieta skutočné nevykonanie a nerealizovanie konkrétnych súpisových položiek tvoriacich podklad pre fakturáciu, ale z formálneho hľadiska namieta absenciu podpisu jeho zástupcu na takomto súpise potvrdzujúceho odsúhlasenie ich skutočného vykonania. Odvolací súd preto v tomto kontexte poukazuje tiež na ustanovenie , podľa ktorého ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí (v súdenej veci nepripojením podpisu na súpise na znak súhlasu, že fakturované práce a dodávky materiálu zo strany žalobcu boli skutočne realizované), stane sa právny úkon nepodmieneným. Žalovaný (jeho zástupca) nepripojením podpisu na znak odsúhlasenia súpisu napriek absencii námietok vo vzťahu k skutočnej realizácii jednotlivých súpisových položiek sám založil vo svoj prospech stav, že nemohli byť podľa jeho tvrdení splnené zmluvne dohodnuté podmienky na zaplatenie ceny diela, a teda na ťarchu žalobcu žiada pripísať stav, ktorý sám vytvoril. Preto aj odvolací súd výslovne s poukazom na dohodnuté platobné podmienky v zmluve o dielo je toho názoru, že v zmysle zásady poctivosti následkom takéhoto konania je, že zmluva sa stala v tejto časti nepodmienenou, čo je v súlade so závermi a posúdením tohto sporu tiež zo strany súdu prvej inštancie, ktorý ako už bolo uvedené, správne konštatoval, že takýto postup žalovaného je v okolnostiach súdenej veci v rozpore s kogentným ustanovením .

40. Pokiaľ sa aj žalovaný bránil tým, že nebolo jeho povinnosťou súpis odsúhlasiť z dôvodu, že práce neboli vykonané v súlade so zmluvou o dielo, projektovou dokumentáciou, pokynmi žalovaného a súťažnými podkladmi, žalovaný v tomto smere nepoukázal na konkrétne ustanovenie zmluvy o dielo, z ktorého by takéto oprávnenie pre žalovaného malo vyplývať, a opätovne žalovaný opomína skutočnosť, že prípadné vady prác/diela neboli vzhľadom na znenie čl. 7.1 zmluvy o dielo právne významnou skutočnosťou. Nemožno preto súhlasiť ani s argumentom žalovaného, že súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím navodil právny stav, kedy žalovaný musí zaplatiť za dielo, ktoré si neobjednal, pretože súd prvej inštancie musel vychádzať zo zmluvy o dielo, v ktorej obe strany zhodne vyjadrili vôľu naviazať zaplatenie ceny diela na fakturáciu, ktorej základ tvoria odsúhlasené súpisy skutočne vykonaných prác.

41. Žalovaný argumentoval tiež tým, že splatnosť žalovaných pohľadávok nemohla nastať aj z dôvodu chýbajúcich dokladov o kvalite materiálov, keď podľa čl. 6.3 zmluvy o dielo mali byť tieto doklady priložené k faktúram vystaveným žalobcom, a keď v zmysle čl. 6.4 zmluvy o dielo bol žalovaný oprávnený vrátiť žalobcovi faktúry, ktoré nespĺňali náležitosti podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a podľa zmluvy o dielo, pričom nová lehota splatnosti faktúr mohla nastať až po doručení faktúr so všetkými prílohami podľa zmluvy o dielo. Nakoľko žalobca nedoručil žalovanému opravené faktúry, ktoré by v súlade s čl. 6.3 zmluvy o dielo obsahovali súpis aj príslušné doklady a certifikáty ku kvalite materiálov bližšie špecifikované v bode 9.3 zmluvy o dielo, nenastala podľa žalovaného splatnosť faktúr. Vo vzťahu k tejto námietke nemohlo ujsť pozornosti odvolacieho súdu, že strany konania si odlišne dohodli fakturačné podmienky, platobné podmienky a podmienky odovzdania diela, keď v zmysle čl. 7.1 nebolo medzi stranami dohodnuté, že cenu diela zaplatí objednávateľ na základe faktúr so všetkými dohodnutými prílohami zmluvy, ale na základe súpisu prác, pričom z č.l. 6.4 ani nevyplýva, že by opravené faktúry museli obsahovať dohodnuté prílohy podľa čl. 6.4 zmluvy o dielo, ale len náležitosti daňového dokladu vystaveného podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Čl. 9.3 zmluvy o dielo sa nevzťahuje na platobné podmienky. Argument žalobcu (naviac všeobecný, nereflektujúci na vykonané dokazovanie), že nová lehota splatnosti faktúr mohla nastať až po opätovnom doručení faktúr so všetkými prílohami podľa zmluvy o dielo, vrátane príslušných dokladov a certifikátov ku kvalite materiálov bez ich bližšej špecifikácie, nenachádza podklad v žalovaným označených ustanoveniach zmluvy o dielo. Vzhľadom na všeobecnú povahu týchto tvrdení žalovaného žiadne ďalšie preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ touto námietkou odvolaciemu súdu neumožnil.

42. Na podporu svojej argumentácie žalovaný poukázal tiež na závery súdov vyslovené v rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn. , Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. , uznesení Najvyššieho súdu ČR sp. zn. a rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. . K tomu odvolací súd predovšetkým uvádza, že v zmysle platí, že právnu istotu na účely civilného procesu zákonodarca definuje ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne

očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Rozhodnutia českých súdov a rozhodnutia slovenských krajských súdov však nepredstavujú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít s prihliadnutím na základných princípov (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , vo vzťahu k rozhodnutiam českých súdov porov. tiež roz. Najvyššieho súdu SR sp. zn. ), ktorú by mal odvolací súd povinnosť zohľadniť pri svojej rozhodovacej činnosti. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalovaný cituje závery z týchto súdnych rozhodnutí bez väzby na osobitné okolnosti súdenej veci, keď žalovaný aj v podanom odvolaní vyslovene tvrdil, že „by odsúhlasil súpisy vykonaných prác predložené žalobcom len v prípade, že práce uvedené v súpisoch boli vykonané riadne, v súlade so zmluvou o dielo, projektovou dokumentáciou, pokynmi žalovaného a súťažnými podkladmi, k čomu však nedošlo“, t.j. kedy v priebehu tohto súdneho konania ani neargumentoval tým, že by ku skutočnému vykonaniu fakturovaných prác a dodávok na podklade predložených súpisov nedošlo, alebo že by z jeho strany došlo k ich neodsúhlaseniu z dôvodu ich nevykonania. Rovnako žalovaný netvrdil ani totožné znenie zmlúv o dielo v ním označených konaniach v porovnaní so zmluvou o dielo uzavretej medzi stranami tohto súdneho konania, kedy aj malé odlišnosti v znení zmluvných ustanovení upravujúcich platobné podmienky vo vzťahu k cene diela môžu viesť k rôznemu výsledku súdneho konania, a žalovaný ani nijak bližšie neozrejmil konkrétny skutkový stav v týchto konaniach. Preto podľa názoru odvolacieho súdu je aj vzhľadom na osobitosti skutkových okolností súdenej veci prípadný „odklon“ súdov konajúcich v tejto veci od záverov súdov vyslovených v žalobcom označených rozhodnutiach plne odôvodnený, kedy v rámci princípu právnej istoty podkladom pre naplnenie legitímneho očakávania strany na rovnaké právne posúdenie môže byť len rovnaký (z hľadiska skutočností významných podľa hmotného práva) skutkový stav.

43. Žalovaný v podanom odvolaní argumentoval tiež tým, že nebol povinný prevziať vadné dielo a nebol tak povinný vytýkať žalobcovi ani jeho vady, preto tieto závery súdu prvej inštancie označil za nesprávne. Odvolací súd k tejto časti odvolania žalovaného uvádza, že z odseku 31. napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by súd prvej inštancie dospel k záveru, že bolo povinnosťou žalovaného prevziať vadne vykonané dielo. Podľa názoru odvolacieho súdu zároveň ide o námietku bez právneho významu vo vzťahu k posudzovaniu otázok významných pre správne posúdenie tohto sporu. Ak aj súd prvej inštancie v rámci všeobecnej idey spravodlivosti pripomenul, že v zmysle platnej právnej úpravy objednávateľovi zákon priznáva právne prostriedky ochrany pri vadách diela, tieto ale netvorili predmet tohto konania, v ktorom boli konajúce súdy oprávnené a povinné posudzovať len otázku dohodnutých platobných podmienok, nie otázku riadneho vykonania diela, ktorá bola vzhľadom na znenie čl. 7.1 zmluvy o dielo pre súdenú vec irelevantná, čo konštatoval priamo aj súd prvej inštancie v poslednej vete odseku 31. napadnutého rozhodnutia, v ktorej vyslovil, že skutočnosť, že dielo má vady, nemá význam pre vznik povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi za vykonané práce a dodávky materiálu dohodnutú odmenu, s ktorým záverom sa v okolnostiach súdenej veci stotožňuje aj odvolací súd. Ako to naznačil súd prvej inštancie, vady diela by mohli mať význam v rámci posudzovania prípadnej zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela, v súdenej veci však boli bez právneho významu.

44. V tomto kontexte potom odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú pre súdenú vec tiež argumentáciu žalovaného, podľa ktorej napadnuté rozhodnutie je nesprávne z toho dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal celý znalecký posudok žalovaného a neprihliadol na závery tohto posudku vyplývajúce z vykonaných sond, ktoré dosvedčujú, že športový povrch a ďalšie vrstvy prekrytých častí diela boli vyhotovené v rozpore s projektovou dokumentáciou, pretože ako už bolo opakovane uvedené, otázka existencie vád diela nebola pre posúdenie tohto sporu nijak podstatná. Rovnaké závery je možné vztiahnuť aj na odvolací argument žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď neprihliadol na výsledky znaleckého posudku žalovaného ohľadom vykonaných sond diela z dôvodu údajnej nezákonnosti tohto posudku z dôvodu, že odporuje nariadenému neodkladnému opatreniu, pretože znalecký posudok žalovaného pojednáva o vadách diela, ktoré vzhľadom na znenie zmluvy o dielo nemohli ovplyvniť vznik povinnosti na zaplatenie ceny diela. Vo väzbe na tieto skutočnosti odvolací súd považuje za irelevantnú tiež tú argumentáciu žalovaného, podľa ktorej súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď vydal napadnuté rozhodnutie bez toho, aby rozhodol o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, ktorý podal žalobca už v januári 2022, keďže nerozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia nebolo spôsobilé ovplyvniť výsledok tohto konania. Aj súd prvej inštancie totiž v odseku 20. napadnutého rozhodnutia vysvetlil, že aj keď považoval za nesporné, že dielo bolo vykonané v určitej časti v rozpore s projektovou dokumentáciou, medzi stranami bolo v čl. 7

zmluvy o dielo dohodnuté, že cenu za vykonané dielo zaplatí objednávateľ formou faktúr vystavených priebežne počas realizácie diela, na základe odsúhlaseného súpisu skutočne vykonaných prác. Ani v prípade, ak by sa odvolací súd stotožnil s námietku žalovaného, že vykonanie sond nebolo v rozpore s neodkladným opatrením nariadeným v súdenej veci, a súd prvej inštancie mal prihliadať na celý znalecký posudok žalovaného vypracovaného k vadám diela, v súdenej veci platí, že vady diela neboli vzhľadom na znenie čl. 7.1 a čl. 6.2 zmluvy o dielo nijak právne dôležité pre posúdenie vzniku nároku na zaplatenie ceny diela. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že žalovaný netvrdil, že by ním predložený znalecký posudok prípadne podával dôkaz o tom, že predložené súpisy nezodpovedajú vykonaným prácam a dodávkam, v podanom odvolaní výslovne uviedol, že jeho znalecký posudok osvedčuje vady diela, podáva celkový obraz o stave diela, o vyhotovení diela a o životnosti diela z hľadiska podkladových vrstiev. Rovnaké závery odvolacieho súdu platia aj vo vzťahu k námietkam žalovaného k znaleckému posudku žalobcu. Keďže táto odvolacia argumentáciu žalovaného smerovala k otázke vád diela, ktorej zodpovedanie nebolo pre vec podstatné a súd prvej inštancie na jej posúdení ani nezaložil prijatie napadnutého rozhodnutia, ani posúdenie námietok žalovaného týkajúcich sa znaleckých posudkov zo strany odvolacieho súdu by nebolo spôsobilé zmeniť alebo zvrátiť výsledok rozhodovacej činnosti súdu prvej inštancie v prospech žalovaného. Preto nebolo potrebné zo strany odvolacieho súdu sa týmito námietkami zaoberať.

45. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 % aj napriek tomu, že bol čiastočne neúspešný, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že neúspech žalobcu predstavuje len 0,15 % zo žalovaného nároku, teda je len v nepatrnej časti. Pokiaľ ide o neúspech žalobcu v spore v časti príslušenstva uplatnenej peňažnej pohľadávky, ktorý po jeho matematickom vyčíslení nedosiahne matematicky významnú hodnotu, je aj podľa názoru odvolacieho súdu možné dospieť k záveru o tom, že je možné priznať žalobcovi plný úspech v spore, a k takémuto záveru umožňuje dospieť tiež pravidlo o matematickom zaokrúhľovaní, čo však pri takto vyčíslenom neúspechu žalobcu ale nemožno hodnotiť tak, že by sa súd prvej inštancie dopustil nesprávneho právneho posúdenia v otázke nároku na náhradu trov konania, alebo že by súd prvej inštancie nezohľadnil rozhodujúcu skutočnosť, že žalobcovi nie je možné pripísať v tejto veci plný úspech, pretože súd prvej inštancie jeho žalobe nevyhovel v celom rozsahu. Súd prvej inštancie naopak vo svojom rozhodnutí dostatočne vysvetlil, prečo aj vzhľadom na čiastočný neúspech žalobcu v časti príslušenstva pohľadávky (a tomu zodpovedajúci čiastočný úspech žalovaného), priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Je potrebné z pohľadu odvolacieho súdu zdôrazniť i to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom neuviedol, aké by potom malo byť správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, a teda aký mal byť podľa jeho názoru správne určený pomer úspechu žalobcu a aký mal byť jeho názoru správne určený správny pomer úspechu žalovanej strany, a teda ako má v súdenej veci správne znieť odvolaním napadnutý výrok o trovách konania. Keďže nie je úlohou odvolacieho súdu riešiť všeobecné a hypotetické námietky strán sporu, odvolací súd bol povinný pri preskúmaní výroku o trovách konania zohľadniť skutočnosť, že žalovaný žiadny konkrétny výpočet a námietku vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania vo svojej odvolacej argumentácii neuviedol a nešpecifikoval. Odvolací súd je preto toho názoru, že v žalovanému sa nepodarilo spochybniť záver súdu prvej inštancie, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

46. Odvolací súd zároveň pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (). Odvolací súd preto nezachádzal do všetkých detailov sporu a na účely právneho posúdenia tohto prípadu vyhodnocoval len tú argumentáciu strán sporu, ktorá mala význam pre toto konanie a rozhodnutie a inými tvrdeniami strán sporu sa nezaoberal, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal výlučne v zmysle dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní, z ktorého obsahu odvolací nevyabstrahoval žiadne ďalšie odvolacie námietky spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, a to najmä vo vzťahu k určeniu dátumu omeškania a výšky zmluvného úroku zo strany súdu prvej inštancie. V tomto smere tiež odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie tvorí s rozhodnutím odvolacieho súdu organickú jednotu (porov. roz. NS SR sp. zn. , ÚS SR sp. zn. ).

47. Vedený týmito úvahami odvolací súd odvolanie odvolateľa proti výroku II. napadnutého rozhodnutia odmietol a rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. a vo výroku III. potvrdil ako vecne správne podľa .

48. Rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania proti napadnutému výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie a rozhodnutie odvolacieho súdu o potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a III. je rozhodnutím, ktorým sa konanie pred odvolacím súdom končí, a preto podľa v spojení s bolo povinnosťou odvolacieho súdu rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania. Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa podľa použijú aj na odvolacie konanie.

49. Vo vzťahu k odmietnutiu odvolania žalovaného smerujúceho proti výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že žiadne z ustanovení a nasl. o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie výslovne neupravuje rozhodovanie o náhrade trov konania v prípade odmietnutia odvolania. Vzhľadom na dôvod, pre ktorý bolo potrebné odvolanie žalovaného odmietnuť, odvolací súd sa nezaoberal obsahom odvolania a ani vecnou správnosťou odvolaním napadnutého výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania je v tejto časti rozhodnutím procesným, a nie rozhodnutím vo veci samej. Ustanovenie upravuje rozhodovanie o náhrade trov konania v rozhodnutí vo veci samej, čo nie je daný prípad, na danú procesnú situáciu tak podľa názoru odvolacieho súdu primerane dopadá ustanovenie , ktoré upravuje rozhodovanie o trovách konania v prípade zastavenia konania, kedy súd nerozhoduje vo veci samej, ale vydáva procesné rozhodnutie (o zastavení konania), ktorým sa končí konanie. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu k napadnutému výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie preto odvolací súd pri absencii výslovnej právnej úpravy s využitím rozhodoval podľa per analogiam, ktoré je čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci. Pretože žalovaný zavinil odmietnutie odvolania tým, že ho podal ako osoba, ktorá nie je procesne legitimovaná na jeho podanie, pretože v tejto časti napadnuté rozhodnutie nebolo v jeho neprospech, žalobcovi ako protistrane v časti odmietnutia odvolania žalovaného proti výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie patrí proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k napadnutému výroku I. a III. odvolací súd rozhodoval podľa a dospel k záveru, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, patrí v tejto časti proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa , , a per analogiam žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

50. Podľa , o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Strana sporu má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).