Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/46/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: DIRKE s.r.o., IČO: 52 115 534, Cesta na štadión 4515/5, 974 04 Banská Bystrica, zastúpeného zastúpený AK Piliar s.r.o., IČO: 52 915 816, Medený Hámor 11, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: FABI s.r.o., IČO: 51 671 727, so sídlom Abranovce 98, 082 52 Abranovce, zastúpenému JUDr. Mgr. Radimom Komkom, LL.M., advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 27, IČO: 41343859, o zaplatenie 32.185,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -128 z 25.3.2022, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 32.185,- eur s prísl. Určil, že žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Vychádzal zo zistenia, že podľa rámcovej zmluvy o dielo z 27.10.2020 sa žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ dohodli na tom, že rámcová zmluva sa vzťahuje na všetky jednotlivé objednávky na zhotovenie diela alebo jeho časti, ktoré uzatvoria účastníci tejto rámcovej zmluvy o dielo od jej podpisu do konca roku 2020, ak sa účastníci nedohodnú inak. Na základe tejto rámcovej zmluvy o dielo sa objednávateľ zaviazal objednávať si u zhotoviteľa dielo spočívajúce v stavebných prácach, ako pomocných tak aj odborných, v súlade s kvalifikáciou zhotoviteľa a zhotoviteľ sa zaviazal, že objednávky objednávateľa akceptuje a vybaví riadne a včas v súlade s jednotlivými objednávkami. Dohodli sa, že dielo bude realizované na území Nemecka, podľa objednávky objednávateľa a že objednávky budú zadávané v akejkoľvek forme, podľa potreby objednávateľa, ak nie je ďalej ustanovené inak. Objednávky budú dohodnuté vždy na konkrétny predmet plnenia, cena za dielo, miesto plnenia a čas plnenia.

Podľa čl. I. bodu 1 zmluvy predmetom zmluvy je záväzok zhotoviteľa zhotoviť dielo, ktoré je špecifikované v jednotlivých objednávkach, a to podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve a v objednávkach a záväzok objednávateľa dielo prevziať a zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela, špecifikovanú v jednotlivých objednávkach.

Podľa čl.VI. - platobné podmienky bodu 1. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že zhotoviteľ je oprávnený fakturovať objednávateľovi cenu diela mesačne, na základe potvrdeného súpisu vykonaného diela s

odsúhlaseným obsahom a cenou zhotovenej časti diela zo strany obce objednávateľa. Cena diela je splatná v lehote 14 dní od doručenia faktúry s potvrdeným súpisom vykonaného diela objednávateľovi. V tomto článku zmluvy si dohodli prioritne bezhotovostný styk a dohodli si náležitosti faktúry.

V bode 4. predmetného článku bolo uvedené: „Zhotoviteľ akceptuje, že v prípade neuhradenia faktúry za cenu diela alebo jeho časti vyšším odberateľom odberateľa podľa tejto zmluvy má objednávateľ právo neuhradiť splatnú faktúru zhotoviteľa až do doby úhrady faktúry za dielo alebo jeho časť vyšším odberateľom. Odberateľ nie je v omeškaní s úhradou predmetnej splatnej faktúry.“

Z objednávky zo dňa 27.10.2020 vyplýva, že žalovaný ako objednávateľ adresoval žalovanému ako zhotoviteľovi na základe zmluvy o dielo č. 513/1991 (zrejme nesprávne očíslovanie zmluvy, nakoľko zmluva o dielo číslovaná nebola, ide zrejme o uvedenie čísla ) si žalovaný objednal dvoch ľudí na elektrikárske práce s uvedením popisu prác diela - diela s miestom výkonu v Nemecku, so začiatkom 30.10.2020 a termínom odovzdania 22.12.2020 s dohodnutou cenou diela v sume 21,- eur za nemecky hovoriaceho elektrikára a 20,- eur za elektrikára, s dojednanou odmenou v prípade prác naviac, respektíve prác menej 21,- eur pre nemecky hovoriaceho elektrikára a 20,- eur pre elektrikára.

Ďalej zo strany žalobcu bola predložená emailová komunikácia v zmysle, ktorej 5.11.2020 pán A. B. adresoval pánovi C. pokyny o adresách stavieb, kde majú jednotliví pracovníci vykonávať dielo a s ďalšími inštrukciami. Obsahom emailovej korešpondencie bola odpoveď zo dňa 23.9.2021, kde bol uvedený menný zoznam tímov pre jednotlivé zákazky (č.l. 16).

Podľa faktúr, ktoré boli fakturované dodávateľom ako dodávateľom a žalobcom a odberateľovi - žalovanému s uvedením adresy miesta vykonania diela, boli fakturované položky s poukazom na zmluvu o dielo za vykonané stavebné práce faktúry a boli predložené dve faktúry s dátumom splatnosti 9.12.2020 znejúcich na sumu 1.783,50 eur a 3.720,- eur, tri faktúry boli s dátumom splatnosti 22.12.2020 za uvedením sumy 6.150,- eur, 4.100,- eur a 7.440,- eur, ďalšia faktúra s dátumom splatnosti 28.12.2020 znejúca na sumu 1.550,- eur a dve faktúry s dátumom splatnosti 4.1.2021 znejúcej na sumu 3.854,- eur a 3.587,50 eur.

V prípade, že objednávateľ namieta riadne vykonanie diela zhotoviteľom, musí preukázať, že dielo má vady, ktoré zistil a oznámil zhotoviteľovi. Žalobca v konaní tvrdil, že dielo vykonal riadne, bez vád a nedorobkov. Žalovaný tvrdil, že dielo resp. práce neboli vykonané riadne a, že chýba odsúhlasenie v akom rozsahu boli realizované práce, na to zo strany zhotoviteľa - žalobcu boli predložené sumarizácie časového rozsahu a obsah prác a tieto žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval, resp. v zmysle ustanovenia neuviedol vlastné tvrdenia o predmetný skutkových okolnostiach a súd teda považoval jeho popretie za neúčinné.

Žalovaný ďalej namietal, že predčasnosť podanej žaloby s poukazom na čl. VI bodu 4 zmluvy a uvádzal, že má „právo“ neuhradiť splatné faktúry zhotoviteľa, a to až do doby úhrady faktúry za dielo jeho vyšším odberateľom.

Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že zmluve bolo dojednané v článku VI. v bode 1., že cena diela je splatná (teda právo na zaplatenie vzniká) v lehote 14 dní od doručenia faktúry s potvrdeným súpisom vykonaného diela objednávateľovi, pokiaľ teda žalovaný namietal, že žalovaný mal právo neuhradiť splatnú faktúru s poukazom na čl.VI. bod 4. súd má za to, že uvedené dojednania (bod 1 a bod 4) sú v priamom rozpore, navyše bod 4. odporuje zákonu.

Zo strany žalovaného ani neboli produkované dôkazy, ktorými by v prípade, ak by aj uvedené ustanovenie bolo platné preukázal vznik práva neuhradiť splatnú faktúru, tu súd prvej inštancie poznamenáva, že žalovaný nerealizoval ani svoje procesné povinnosti po doručení uznesenia podľa ustanovenia , pritom včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany je základom právnej úpravy .

Výrok o úroku z omeškania odôvodnil ustanovením , a ustanovením , , nariadenia vlády č.

Výrok o paušálnej náhrade nákladov ako príslušenstva uplatnenej pohľadávky odôvodnil ustanovením .

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením .

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Odvolanie odôvodnil ustanovením , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením , t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a ustanovením , t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poukázal na to, že súd sa vyporiadal s argumentáciou žalobcu v tom zmysle, že neurčito vyznieva pojem vyššieho odberateľa, nakoľko nie je riadne v zmluve špecifikovaný a zákon takýto pojem nepozná. S týmto názorom však nemožno súhlasiť, pretože rámcová zmluva nie je upravená ako zmluvný typ v žiadnom zákone. V obchodných vzťahoch sa často používa vytvorenie rámca obchodnej spolupráce medzi dodávateľom a objednávateľom, pričom ide o nepomenovanú zmluvu v zmysle .

Z tejto rámcovej zmluvy vyplýva, že je v spojení s ďalšou zmluvou alebo objednávkou s treťou stranou na území Nemecka. Rámcová zmluva sa dá prirovnať k všeobecným obchodným podmienkam, keďže jej význam spočíva v uľahčení a zjednodušení procesu uzatvárania obchodu medzi podnikateľmi. Vyplýva to aj z čl. 5 – miesto zhotovenia diela, kde miestom plnenia je územie členských štátov Európskej únie, konkrétne miesto zhotoviteľa diela je uvedené v každej konkrétnej objednávke. Z toho vyplýva, že nie je možné použiť ustanovenie , keďže ide o nepomenovanú zmluvu viažucu sa na čiastkové plnenia od ďalších odberateľov. Pokiaľ si strany dojednali akceptáciu neuhradenia faktúry za cenu diela alebo jej časti vyšším odberateľom, má sa za to, že ide o čiastkovú zmluvu ďalšieho odberateľa a podľa zmluvy má objednávateľ neuhradiť splatnú faktúru zhotoviteľa až do doby úhrady faktúry za dielo alebo jeho časť vyšším alebo čiastkovým odberateľom.

Pojem vyšší odberateľ alebo čiastkový odberateľ možno vykladať tak, že miestom plnenia vo vzťahu k takémuto odberateľovi je územie členských štátov Európskej únie. Rámcová zmluva môže obsahovať podmienku úhrady diela zhotoviteľovi až po uhradení faktúry v zmysle čl. 5 uvedenej rámcovej zmluvy. Z pojmu rámcová zmluva vyplýva, že nezakladá záväzkový vzťah a pohľadávky a záväzky zmluvných strán z nej nevznikajú, pričom význam rámcovej zmluvy spočíva v tom, že strany tam, kde predpokladajú dlhodobejší obchodný vzťah, si prostredníctvom rámcovej zmluvy zakladajú základné pravidlá, ktorým budú podliehať všetky konkrétne tzv. realizačné zmluvy na jej základe v budúcnosti uzavreté. Rámcová zmluva nemá iný význam alebo funkciu, než že sa dojednajú zmluvné podmienky následne uzatváraných konkrétnych realizačných zmlúv. Pri vzniku realizačnej zmluvy uzatvorenej na základe rámcovej zmluvy,

sa potom v rozsahu, pokiaľ strany nedojednali v realizačnej zmluve iné podmienky, stávajú pravidlá – zmluvné podmienky dojednané v rámcovej zmluve, ktorá je súčasťou obsahu realizačnej zmluvy.

Naviac treba konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnené, a preto je formalistické, arbitrárne a nepreskúmateľné.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a nebol zistený nesprávny procesný postup znemožňujúci strane (v danom prípade žalovanému), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa , dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa , cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa ustanovenia objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že na základe rámcovej zmluvy o dielo z 27.10.2020 sa zaviazal žalobca vykonať viaceré diela spočívajúce v stavebných, pomocných a odborných prácach, vrátane elektromontáže. Tieto práce, ktoré boli následne špecifikované objednávkou z 27.10.2020 a e- mailovou komunikáciou z 5.11.2020, boli fakturované faktúrami pod č. 20200101, 20200104, 20200106, 20200107, 20200108, 20200112 a 20200113 tak, ako sú špecifikované v rozhodnutí súdu prvej inštancie s celkovou sumou 32.185,- eur, ktorú však žalovaný neuhradil.

Nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaného spočívajúcou v tom, že súd prvej inštancie nezistil úplne skutkový stav a neposúdil náležite predmetnú rámcovú zmluvu, ktorá mala pôsobnosť na celom území Európskej únie a predstavovala len rámec dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, pričom výšku konkrétneho plnenia musel odsúhlasiť vždy tzv. vyšší odberateľ, teda strana (v danom prípade na území Nemecka), ktorá bola konečným odberateľom prác predstavujúcich obsah zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie sa týmito okolnosťami zaoberal, pričom treba poukázať najmä na to, že žalovaný nepredložil jediný dôkaz, ktorým by preukázal, že predmetné práce neboli v skutočnosti prevzaté a schválené ďalším odberateľom na území Nemecka, resp. že tieto práce boli z nejakých dôvodov (nekvalita alebo nedostatočný rozsah prác) odmietnuté iným odberateľom.

Dôkazné bremeno v tomto smere leží na žalovanom, ktorý však túto základnú povinnosť pri dokazovaní si nesplnil a dôkazné bremeno v tomto smere neuviedol. Od počiatku konania síce poukazoval na túto okolnosť (doposiaľ nepreukázanú), ktorej právnym základom bol čl. VI bod 4 predmetnej rámcovej zmluvy o dielo, v zmysle ktorej zhotoviteľ – žalobca akceptoval, že v prípade neuhradenia faktúry za cenu diela alebo jeho časti vyšším odberateľom podľa zmluvy, má objednávateľ právo neuhradiť splatnú faktúru zhotoviteľa až do doby úhrady faktúry za dielo alebo jeho časť vyšším odberateľom, avšak táto argumentácia zostala len v polohe tvrdenia.

Naviac treba súhlasiť s právnym názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v súlade s ďalšou judikatúrou (Krajský súd v Trenčíne ), že toto ustanovenie predmetnej rámcovej zmluvy o dielo je neplatné, pretože zakotvuje absolútnu možnosť odmietnutia platieb zhotoviteľovi – dodávateľovi diela (v danom prípade žalobcovi) v prípade nesúhlasu vyššieho odberateľa, teda zmluvného partnera žalovaného, s ktorým však žalobca v zmluvnom vzťahu nie je. Takáto možnosť odmietnutia platieb vo vzťahu k dodávateľovi diela je podľa tohto ustanovenia formulovaná tak, že nie je spojená so žiadnym reklamačným konaním, teda s existenciou vád dodaného diela (alebo prác) s riadnym reklamačným konaním, teda v polohe vytknutia vád a uplatnenia si práva vyplývajúceho zo zodpovednosti za vady. Preto takéto ustanovenie zmluvy o dielo nemôže byť platné a požívať súdnu ochranu.

V tomto kontexte nemožno teda súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaného spočívajúcou v tom, že predmetné rozhodnutie má arbitrárny charakter, nakoľko toto rozhodnutie je riadne odôvodnené, a tak z hľadiska použitej argumentácie i vnútornej logickej štruktúry spĺňa toto rozhodnutie všetky zákonom stanovené požiadavky na riadne odôvodnené rozhodnutie v zmysle .

Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe vyhovel, vrátane príslušenstva pohľadávky a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ( ).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (, ).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).