Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-164-2026.pdf
PDF · 136.72 KB
Case nature
Subarea
12CoP/164/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Kristína Srnková a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa rodičov: matka – C. D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, E., zastúpená: AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava, IČO: 36 854 930, a otec – C. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXXX/XXX, E., zastúpený: JUDr. Angelika Bůžek, advokátka so sídlom Björnsonova 14, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 11P/108/2026-44 zo dňa 05. augusta 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 1, § 2 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 až 3, § 332 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 5, § 35 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 19 ods. 2, § 20 ods. 1, § 59 ods. 1, § 144a ods. 1 a 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (ďalej len „Školský zákon“). Vecne tým, že matka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.06.2026 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nahradil súhlas otca ako zákonného zástupcu maloletej A. s podaním žiadosti o prijatie dieťaťa na F. vzdelávanie v školskom roku 2026/2027 do B. C. H. I., J. XX, XXX XX E. (ďalej len „B. I.“), nahradil súhlas otca s uzavretím Zmluvy o poskytovaní výchovy a vzdelávania s poskytovateľom B. I. a nahradil súhlas otca s nástupom maloletej do B. I. v školskom roku 2026/2027. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade matka neosvedčila existenciu takej naliehavej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá by nezniesla odklad, ani nepreukázala, že bez okamžitého zásahu súdu hrozí maloletému dieťaťu vznik ťažko napraviteľnej alebo nezvratnej ujmy. Z návrhu matky a z predložených listinných dôkazov vyplýva, že medzi rodičmi existuje nezhoda ohľadom výberu konkrétnej súkromnej C. školy, ktorú by maloletá mala od septembra 2026 navštevovať. Samotná existencia rozdielnych názorov rodičov na výber konkrétneho zariadenia však bez ďalšieho neodôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia. Podstatou konania o neodkladnom opatrení nie je konečné vyriešenie sporu medzi rodičmi ani nahradenie riadneho dokazovania, ktoré patrí do konania vo veci samej. Súd môže zasiahnuť len vtedy, ak je osvedčená potreba okamžitej úpravy pomerov z dôvodu bezprostredného ohrozenia
práv alebo oprávnených záujmov maloletého dieťaťa. Takéto ohrozenie však v posudzovanom prípade osvedčené nebolo. Matka svoju argumentáciu založila predovšetkým na skutočnosti, že B. I. rezervovala miesto pre maloletú len do 21.08.2026, po uplynutí ktorého termínu bude miesto ponúknuté ďalšiemu záujemcovi. Uvedená okolnosť síce vytvára časový tlak na prijatie rozhodnutia zo strany rodičov, sama osebe však nepredstavuje stav, ktorý by odôvodňoval okamžitý zásah súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Nejde o okolnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť bezprostredné ohrozenie života, zdravia, priaznivého vývoja alebo iných základných práv maloletého dieťaťa. Prvoinštančný súd zároveň prihliadol aj na vek maloletej, ktorá ku dňu rozhodovania ešte nedovŕšila K. roky a nenachádza sa vo veku, v ktorom by bola povinná absolvovať F. vzdelávanie, pričom z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by nenastúpenie do konkrétnej súkromnej C. školy od septembra 2026 malo za následok vznik takej ujmy na jej vývine, ktorú by už nebolo možné odstrániť alebo primerane kompenzovať neskorším rozhodnutím vo veci samej. Tvrdenia matky o priaznivom vplyve skoršej socializácie, výučby v anglickom jazyku, britského vzdelávacieho programu či adaptačného procesu sú okolnosti, ktoré si vyžadujú komplexné posúdenie po vykonaní riadneho dokazovania a porovnaní všetkých dostupných alternatív, nie iba jednej matkou preferovanej možnosti. Súd prvej inštancie prihliadol aj na to, že medzi rodičmi neexistuje spor o samotnú potrebu zabezpečenia starostlivosti o maloletú či o možnosť jej budúceho zaradenia do C. školy, ale predovšetkým o výber konkrétneho zariadenia. Otec pritom neodmieta princíp umiestnenia maloletej do C. školy ako taký, ale nesúhlasí s výberom konkrétnej súkromnej C. školy preferovanej matkou z dôvodov, ktoré považuje za významné z hľadiska jej finančnej náročnosti a praktickej organizácie starostlivosti o dieťa. Už samotná existencia takéhoto vecného sporu medzi rodičmi potvrdzuje potrebu jeho riadneho prejednania v konaní vo veci samej, v ktorom bude možné vykonať dokazovanie a komplexne posúdiť všetky okolnosti rozhodné pre prijatie záveru o tom, ktoré riešenie najlepšie zodpovedá záujmom maloletej. Ani matkou tvrdená potreba zabezpečenia starostlivosti o maloletú počas výkonu práce matky neodôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia. Zo samotného návrhu vyplýva, že starostlivosť o maloletú je počas pracovných aktivít matky v súčasnosti zabezpečovaná opatrovateľkou. Ak aj pokračovanie tejto formy starostlivosti môže byť pre matku organizačne alebo finančne náročnejšie, neosvedčuje bez ďalšieho vznik takej ujmy na strane maloletej, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu.
3. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a d) Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.
5. Namietala, že existencia hrozby vzniku ujmy nie je zákonnou podmienkou pre neodkladný zásah zo strany súdu, a teda toto nemôže byť dôvodom pre zamietnutie návrhu. Súd prvej inštancie nezohľadnil individuálne okolnosti v živote maloletej a rodiny. Hoci maloletá nemá ešte K. roky, a teda ani povinnosť navštevovať F. vzdelávanie, nemôže s ňou ostať doma, resp. na home office. Ak by odmietla od septembra 2026 nastúpiť do práce na plný úväzok, pravdepodobne by prišla o prácu alebo by bola nútená pristúpiť na zníženie mesačného príjmu, v dôsledku čoho by si nemohla dovoliť platiť opatrovateľku. Poukázala na to, že v zmysle ustanovenia § 59 Školského zákona je možné prijať dieťa do C. školy od jeho X rokov, čiže sám zákonodarca predpokladal situáciu, že v niektorých prípadoch (rodinách) bude potrebné, aby maloleté dieťa nastúpilo na inštitucionalizované vzdelávanie pred dovŕšením veku X rokov. Ďalej uviedla, že otcovi dala na výber medzi dvoma C. školami a tiež mu ponúkla alternatívu, aby hradili náklady na opatrovateľku rovným dielom. Otec všetky alternatívy odmietol, avšak sám žiadne iné riešenie nepriniesol. Otec aktuálnu situáciu zneužíva a snaží sa ju dotlačiť k uzavretiu rodičovskej dohody, ktorá nie je v záujme maloletej. Podľa matky nesúhlas otca a nenariadenie neodkladného opatrenia znamená, že maloletá nenastúpi do žiadnej C. školy. Nie je pravdepodobné, že sa nájde nejaké miesto v E. C. škole v čase, keď maloletá dovŕši X. rok veku. V B. I. je miesto rezervované pre maloletú len do začiatku školského roka 2026/2027, následne bude obsadené iným uchádzačom a nebude dodatočne vytvorené ani za podmienky, že by súd v konaní vo veci samej pristúpil k nahradeniu súhlasu otca alebo ak by sa s otcom neskôr na umiestnení maloletej v tejto C. škole dohodla. Matka zdôraznila, že pobyt v C. škole môže maloletej výrazne pomôcť vo vývine po všetkých stránkach. Pravidelná návšteva F. zariadenia vytvára dieťaťu pravidelný režim, podporuje jeho samostatnosť, jazykový a komunikačný rozvoj, fungovanie v malej skupine, rešpektovanie primeraných pravidiel a vytváranie vzťahov s rovesníkmi. Navyše B. I. má veľmi dobre plánovaný a overený adaptačný
proces. Vzdelávací program v H. tiež zodpovedá doterajšiemu vývinu maloletej. Malá skupina 13 detí s dvomi pedagógmi počas celého dňa umožňuje individuálnejší prístup. Vzdelávacie a záujmové aktivity prebiehajú priamo v H., maloletá tak nebude musieť po celom dni absolvovať ďalšie presuny na krúžky, čo je výhodné aj pre oboch rodičov. Komunikácia s vedením C. školy je nadštandardná. Opatrovateľka nie je porovnateľnou alternatívou k vzdelávaniu v C. škole. B. I. sa nachádza v blízkosti jej bydliska a približne 1 kilometer od pracoviska otca. Matka mala za to, že otcova námietka proti výške školného v B. I. je irelevantná. Otec odmieta dať súhlas s nástupom maloletej do B. I. z obavy, že tento jeho súhlas by mohol byť súdom vykladaný tak, že je ochotný sa finančne podieľať na úhrade nákladov s tým spojených. Ona však nežiada, aby sa otec finančne podieľal na akýchkoľvek nákladoch súvisiacich s návštevou B. I. maloletou. Výdavky na túto C. školu sú dokonca nižšie ako jej aktuálne výdavky na opatrovateľku pre maloletú.
6. Záverom odvolania matka navrhla, aby odvolací súd zmenil uzneseniu súdu prvej inštancie a nariadil neodkladného opatrenie v zmysle jej návrhu.
7. Podaním zo dňa 19.08.2026 matka oznámila, že B. I. jej predĺžila rezerváciu miesta v C. škole pre maloletú do 30.09.2026.
8. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletej prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožňuje. Považuje ho za zákonné, správne a spravodlivé. Neodkladné opatrenie má riešiť situácie, ktoré neznesú odklad. Výber C. školy je otázkou, o ktorej majú rodičia rozhodovať dohodou. Nedohoda rodičov sama o sebe nezakladá dôvod na zásah súdu formou neodkladného opatrenia bez riadneho dokazovania. Matka neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, najmä však nepreukázala potrebu neodkladnej úpravy pomerov mal. A., resp. že bez takejto úpravy pomerov by bol jej život, zdravie či priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený. Podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v matkou požadovanom smere splnené neboli. Matka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj v odvolaní proti jeho zamietnutiu MS BAII, tvrdí, že vzťah rodičov je disharmonický a konfliktný, čo sa nepochybne prejavilo aj v tom, že sa nevedia dohodnúť v otázke F. zariadenia, ktoré má maloleté dieťa navštevovať. Uvedené tvrdenia matky nie sú pravdivé. Otec mal a má snahu sa dohodnúť. Otec dôrazne odmieta opis skutočností uvádzaných matkou v jej písomných vyjadreniach. Tieto sú nepravdivé. Otec sa s matkou snažil dohodnúť na striedavej osobnej starostlivosti. Matka nesúhlasila argumentujúc silnou citovou väzbou dcéry na matku. Na druhej strane matka vo svojich písomných vyjadreniach jasne uvádza, že dieťa je od XX mesiaca narodenia v starostlivosti opatrovateľky a aktuálne vo veku X,X roku musí nastúpiť do luxusnej H., kde ročné školné predstavuje sumu 13.320,- Eur + depozit vo výške 2.800,- Eur. Striedavá starostlivosť pre dieťa nie je vhodná, dieťa si musí na biologického otca postupne zvykať a nábeh musí byť pozvoľný. A to napriek tomu, že dieťa má svoje sociálne väzby vybudované práve z domácnosti otca (L. ul.), kde až do opustenia spoločnej domácnosti matkou, dieťa vyrastalo. Kde má, svoje hračky svoje zázemie a v neposlednom rade sociálne väzby. Matka s návrhom otca a striedavú osobnú starostlivosť nesúhlasila. Otec preto zaslal matke dňa 02.08.2026 kompromisný návrh dohody, kde styk upravil v zmysle požiadavky matky. Zároveň urobil aj ďalší ústupok a matke dal súhlas aj ohľadne H.. Aj z uvedeného konania matky je evidentné, že táto si v jednotlivých tvrdeniach protirečí, keď na jednej strane tvrdí, že otec so H. nesúhlasí. Matka tvrdí, že H. bude v plnom rozsahu hradiť, na druhej strane v písomných vyjadreniach otcovi vytýka, že odmieta na nákladoch týkajúcich sa A. participovať resp. len vo výške 300 eur a preto navrhuje 600 eur na bežnú starostlivosť o maloletú, daňový bonus si bude uplatňovať matka ako aj požaduje mimoriadne výdavky v pomere 50:50 avšak bez vo veľkej miere bez predchádzajúcej dohody rodičov. Ďalej, že otec nemá o dieťa záujem, pričom otec sa od narodenia aktívne o mal. A. staral, zabezpečil jej bývanie, zakúpil autosedačku, hračky, platil dovolenky a pod. Otec od narodenia mal. dieťaťa rovnocenne participoval na jej výchove a starostlivosti a to tak, aby boli v plnom rozsahu zabezpečené vývinové potreby a citové väzby mal. A.. Ďalej matka tvrdí, že otec sa o dieťa nikdy nestaral, pričom výlety, akcie, krúžky, angličtina, v prípade ak matka nemohla a nebola k dispozícií ani opatrovateľka zobral si voľno a staral sa o mal. A.. Práve množstvo času, v ktorom otec realizoval aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchova, prítomnosť bol tou najúčinnejšou výchovnou metódou a v tejto chce otec pokračovať. Častý a intenzívny styk s dcérou považuje otec za dôležitý. Matka aktuálne tento rozsah neguje, dokonca tvrdí, že otec sa o dieťa nikdy nestaral. Ďalšie nepravdivé tvrdenie matky je, že otec na dieťa neprispieva. Napriek tomu, že predmetom tohto konania je nezhoda rodičov, uvádza, že na mal. A. prispieva matke sumou 300,- Eur/mes., počas spoločnej domácnosti otec zabezpečoval pre matku ako aj pre dcéru bývanie. Otec hradil stravu, zdravotnú starostlivosť,
autosedačku, platil aj dovolenky, krúžky. Ako vyplýva z obchodného registra SR, od r. 2018 matka aktívne podniká. Matka je jedinou spoločníčkou v spoločnosti D. & M. B., C. XX XXX XX E. - C. N. O., P.: XXXXXXXX. Matka aktívne podniká aj v druhej obchodnej spoločnosti. Je jedinou spoločníčkou v spoločnosti D. Q. B., L. XXX/X XXX XX R., P.: XXXXXXXX. Matka neustále pracovala a to aj počas tehotenstva, materskej a rodičovskej dovolenky a nie sú pravdivé tvrdenia matky, že musela pracovať. Matka je vedená ako advokát v zozname B. S. D., pričom aktívny výkon advokácie je komorou vedený od 2016. Právne služby ako advokát v plnom rozsahu zastrešuje ako spoločník a konateľ matka. Matka v roku 2025 dosiahla tržby 96.724,- Eur (D. Q. B.) a tržby 10.500,- eur (D. & M. B.). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že práve matka je tou osobou, ktorá nie je ochotná v záujme dieťaťa dospieť ku kompromisu, práve matka je tá, ktorá vyvoláva konfliktné situácie týkajúce sa zápisu maloletej A. na F. vzdelávanie. S matkou nie je možné uzavrieť rodičovskú dohodu resp. dohodnúť sa ohľadne maloletej dcérky na výške výživného, na výbere H. a pod. Maloletá A. ešte nemá ani X S. 1 roka a v podmienkach Slovenskej republiky nie je aktuálne povinná F. dochádzka ani pre deti od K. rokov. Matka svoje tvrdenia v písomnom podaní zo dňa 16.07.2026 náležite neosvedčila. Návrh má množstvo nejasností, v neposlednom rade obsahuje množstvo neprávd, ktoré sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia nedajú odstrániť. Na základe vyššie uvedených skutočností otec navrhuje, aby Krajský súd v Trnave ako súd odvolací Uznesenie Mestského súdu Bratislava II zo dňa 05.08.2026, sp. zn. 11P/108/2026, v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
10. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky maloletej, ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol nahradený súhlas otca s podaním žiadosti o prijatie maloletej na F. vzdelávanie v školskom roku 2026/2027 do B. I., s uzavretím Zmluvy o poskytovaní výchovy a vzdelávania so B. I. a s nástupom maloletej do B. I. v školskom roku 2026/2027.
11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
12. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým uznesením ako i s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení dostatočne vyložil, z akých dôvodov návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nevykazuje žiadne logické, skutkové ani právne medzery, je objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania). Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne. Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami matky, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
13. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 329 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (2).
17. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
18. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
19. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytvárania a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
20. Podľa § 28 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa (1). Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (2). Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije alebo je neznámy. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená (3).
21. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
22. Podľa § 59 ods. 1 Školského zákona, na predprimárne vzdelávanie sa prijíma dieťa od troch rokov veku. Dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku možno výnimočne prijať na predprimárne vzdelávanie, ak zvláda základné sebaobslužné úkony a materská škola má kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa a materiálno-technické, priestorové a personálne zabezpečenie.
23. Podľa § 28a ods. 1 Školského zákona, pre dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole, je predprimárne vzdelávanie povinné.
24. Podľa § 144a ods. 1 a 2 Školského zákona, na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, o ktorých sa rozhoduje v správnom konaní, sa vyžaduje podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka, ak odsek 2 neustanovuje inak; za podpis sa na účel podávania prihlášky na vzdelávanie v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole považuje aj vyjadrenie súhlasu v elektronickej podobe vyznačením v podregistri prijímania na vzdelávanie (1). Podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak a) jednému z rodičov bol obmedzený alebo pozastavený výkon rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, ak jeden z rodičov bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, alebo ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, b) jeden z rodičov nie je schopný zo zdravotných dôvodov podpísať sa, alebo c) vec neznesie odklad, zadováženie súhlasu druhého rodiča je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa (2).
25. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie môže byť nariadené vtedy, ak má súd za osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia však v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery.
26. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.
27. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníkov nenariadením neodkladného opatrenia. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.
28. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
29. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia v rovnakom rozsahu, pokiaľ niektorý z nich nebol v týchto právach obmedzený, alebo mu neboli odňaté, či pozastavené (čo však nie je daný prípad). Zákon o rodine rozlišuje medzi tzv. bežnými vecami súvisiacimi s výkonom rodičovských práv a povinností a podstatnými vecami. Pri podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností sú rodičia povinní sa dohodnúť. Podstatným rozhodnutím vo veci maloletého dieťaťa treba rozumieť také rozhodnutie rodiča, ktoré svojím obsahom a dôsledkami výrazne zasahuje do výkonu
rodičovských práv a povinností druhého rodiča a súčasne má výrazný vplyv na záujem samotného dieťaťa. Pokiaľ sa rodičia v takej veci dohodnúť nevedia, ktorýkoľvek z nich môže podať návrh na súd, kedy dohoda rodičov o tejto podstatnej veci, ku ktorej nemôžu dospieť, bude v zmysle ustanovenia § 35 Zákona o rodine nahradená autoritatívnym rozhodnutím súdu.
30. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletá pochádza z partnerského vzťahu rodičov. Matka sa s maloletou dňa 27.06.2026 odsťahovala zo spoločnej domácnosti potom, čo ju mal otec fyzicky napadnúť. Rodičovské práva a povinnosti k maloletej nie sú zatiaľ upravené súdnym rozhodnutím ani dohodou rodičov. Matka dňa 20.07.2026 podala na súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o nahradenie súhlasu otca s podaním žiadosti o prijatie maloletej na F. vzdelávanie v školskom roku 2026/2027 do B. I., s uzavretím Zmluvy o poskytovaní výchovy a vzdelávania so B. I. a s nástupom maloletej do B. I. v školskom roku 2026/2027. Poukazuje na to, že s otcom sa dohodli, že maloletá od septembra 2026 nastúpi do C. školy, avšak otec nesúhlasí, aby maloletá navštevovala B. I.. Podľa vyjadrenia matky sa otec obáva toho, že bude musieť prispievať na školné poplatky. Otcove obavy sú však neopodstatnené, nakoľko náklady spojené so H. bude znášať ona. Otcom navrhovaná B. C. H. E. nemá podľa zistení matky už žiadne voľné miesta, pričom otec nenavrhuje inú alternatívu. Matka ďalej uvádza, že od X mesiacov veku maloletej pracuje na čiastočný úväzok formou home office, pričom od septembra 2026 má záujem vrátiť sa do práce na plný úväzok. Pôsobí ako advokátka v advokátskej spoločnosti D. Q. B., v ktorej je jedinou spoločníčkou a konateľkou. Maloletá je teda od X mesiacov až do súčasnosti počas plnenia pracovných povinností v starostlivosti opatrovateľky. Maloletá má v B. I. rezervované miesto, ak však otec neudelí súhlas, resp. tento nebude nahradený neodkladným opatrením hrozí, že maloletá stratí možnosť nastúpiť do tejto C. školy. Podľa matky sa maloletá nachádza vo veku, v ktorom je pre jej sociálny, komunikačný a emocionálny vývin prospešný pravidelný kontakt s deťmi rovnakého veku a postupné osvojovanie si režimu F. zariadenia. Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplýva, že otec považuje návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný, keďže matka nepreukázala, že by bol život, zdravie či priaznivý vývin maloletej vážne ohrozený alebo narušený. Pokiaľ matka tvrdí, že je v záujme maloletej, aby navštevovala medzinárodnú anglickú školu, v konaní je potrebné vykonať dokazovanie vo veci samej. Podľa názoru otca sa nezhoda rodičov týka iba výberu konkrétneho F. zariadenia, ktoré má maloletá navštevovať, a preto ide o nepodstatnú vec, o ktorej neprislúcha súdu rozhodovať pre nedostatok jeho právomoci. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia navrhol preto zamietnuť. V rámci vyjadrenia k odvolaniu uviedol, že v návrhu dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu súhlasí s predmetnou C. H. a nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
31. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v preskúmavanej veci nie je daná potreba nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky, ktorá neosvedčila existenciu bezprostredného ohrozenia záujmu maloletej A., ktoré by vyžadovalo okamžitý zásah. Využitie inštitútu neodkladného opatrenia ako dočasného riešenia je možné iba na základe osvedčených závažných skutočností, z ktorých by jednoznačne vyplývalo vážne ohrozenie záujmov maloletého dieťaťa. V predmetnej veci osvedčené skutkové okolnosti neindikujú záver, že je život, zdravie a priaznivý vývin maloletej ohrozený alebo narušený. V posudzovanej veci nejde o povinný nástup dieťaťa do školského zariadenia podľa vyššie citovaného § 28a ods. 1 Školského zákona, ale o fakultatívny nástup na F. vzdelávanie (v danom prípade dokonca u dieťaťa, ktoré až vo februári 2027 dovŕši X roky veku života). Je síce nepochybné, že nástup do C. školy je právom maloletého dieťaťa, avšak nie jeho povinnosťou, a jeho oddialenie alebo riešenie v rámci predmetného konania nemožno kvalifikovať ako ohrozenie vyžadujúce bezodkladný zásah. V danom prípade sa rodičia nevedia dohodnúť na konkrétnom F. zariadení, ktoré by mala maloletá navštevovať, preferujú súkromné F. zariadenia, preto je potrebné vykonať riadne dokazovanie, ktoré však presahuje rámec konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Otec maloletej síce uvádza, že s navrhovanou C. H. súhlasí, avšak dosiaľ k uzatvoreniu rodičovskej dohody nedošlo. Na základe vyššie uvedeného však súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že naliehavosť nebola osvedčená.
32. Matka argumentovala tiež tým, že F. vzdelávanie je v záujme maloletej, lebo podporuje jej rozvoj a adaptáciu v kolektíve. Odvolací súd nespochybňuje, že F. vzdelávanie je vo všeobecnosti v záujme každého dieťaťa, ktoré dosiahne zákonom stanovený vek a je zdravotne spôsobilé. To však ešte samo osebe neznamená, že je potrebné o tomto nástupe rozhodnúť okamžite formou neodkladného opatrenia. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie je, či dieťaťu hrozí bezprostredná a vážna ujma, ktorá by odôvodňovala ingerenciu súdu. Odvolací súd konštatuje, že je potrebné rozlišovať medzi záujmom
dieťaťa na vzdelávaní vo všeobecnosti a potrebou neodkladného zásahu. V čase rozhodovania nebola preukázaná žiadna konkrétna ujma, ktorú by mala maloletá utrpieť, ak nebude okamžite prijatá do C. školy. Rovnako nebolo preukázané, že by bolo ohrozené jej právo na vzdelanie ako také, keďže otázka zápisu môže byť predmetom meritórneho konania. Maloletá navyše podľa vyjadrenia matky od X mesiacov navštevuje rôzne záujmové krúžky (4 x týždenne), to znamená, že maloletá má možnosť byť v pravidelnom kontakte s deťmi rovnakého veku a rozvíjať tak sociálnu interakciu.
33. Pokiaľ matka poukazovala na to, že maloletá dovŕši X roky veku života vo februári 2027, t. j. v priebehu školského roka, kedy už nebudú voľné kapacity v E. C. školách, odvolací súd konštatuje, že hrozba, na ktorú matka poukazuje, je len potenciálna a podmienená budúcim vývojom kapacitných možností C. škôl. Nejde o aktuálnu a bezprostrednú ujmu, ktorú by bolo nutné odvrátiť okamžitým zásahom. Výchova a vzdelávanie dieťaťa nie je ohrozené do takej miery, že by sa musel aplikovať výnimočný prostriedok neodkladného opatrenia.
34. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v odvolaní uvádzala, že sa plánuje zaradiť do pracovného procesu v plnom rozsahu, a preto je dôvodné, aby maloletá začala navštevovať F. zariadenie. Tu odvolací súd poukazuje na to, že matka uvedenú skutočnosť nijako neosvedčila. Navyše matka už od X mesiacov veku života maloletej pracuje na čiastočný úväzok, pričom pôsobí ako advokátka vo vlastnej advokátskej kancelárii, ktorá má starostlivosť o maloletú počas plnenia svojich pracovných povinností zabezpečenú opatrovateľkou. Úmysel matky vrátiť sa späť do práce podľa názoru odvolacieho súdu nepredstavuje akútne ohrozenie maloletej takej intenzity, ktorá by vyžadovala okamžitý zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky.
35. Odvolací súd konštatuje, že nezhoda rodičov ohľadom C. školy nezakladá sama osebe dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Naopak, potvrdzuje potrebu, aby otázka výberu C. školy (pokiaľ sa rodičia nedohodnú) bola riešená v riadnom konaní vo veci samej, kde súd bude môcť vykonať dokazovanie, vyhodnotiť záujem dieťaťa v širších súvislostiach a autoritatívne rozhodnúť. Inštitút neodkladného opatrenia je však určený na elimináciu okamžite hroziacej ujmy, ktorá v tomto prípade osvedčená nebola. Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že rodičia sa v danom okamihu nevedia dohodnúť, neznamená, že sú zbavení povinnosti usilovať sa o dosiahnutie dohody. Hoci Zákon o rodine neukladá rodičom výslovnú povinnosť uzavrieť rodičovskú dohodu vo veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, vyplýva z neho princíp spoločného výkonu rodičovských práv a povinností v záujme dieťaťa (§ 28 a § 35 Zákona o rodine). Rodičovská dohoda je totiž východiskovým princípom výkonu rodičovských práv a povinností, a preto od rodičov ako dospelých a zodpovedných osôb možno oprávnene očakávať, že budú opakovane a s maximálnou snahou hľadať konsenzus v otázkach týkajúcich sa ich maloletého dieťaťa. Nemožnosť dohody v minulosti preto neospravedlňuje rezignáciu na ďalšie pokusy o spoluprácu, keďže práve schopnosť rodičov dohodnúť sa a predchádzať konfliktom je najviac v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Odvolací súd súčasne zastáva názor, že v situácii úplnej absencie konsenzu medzi rodičmi, protichodných návrhov a zásadne odlišného hodnotenia skutkového stavu je potrebné uprednostniť riadne dokazovanie v konaní vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by nahrádzalo dohodu rodičov bez komplexného posúdenia všetkých okolností, by mohlo totiž ešte viac reálne prehĺbiť rodičovský konflikt.
36. Ďalšie odvolacie argumenty matky maloletej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov veci uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu matky maloletej zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
37. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdil.
38. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu odvolacieho konania.
39. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).