Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Ek/2691/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávnených: 1/: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 2/: E. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX F., obaja právne zast.: JUDr. Ľubomír Kaščák, advokát, so sídlom Horná 90/35, 974 01 Banská Bystrica, IČO 37 890 247, proti povinnej: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX/X, XXX XX D., o vymoženie 5.187,06 EUR a trov exekúcie, vedenom súdnym exekútorom: Mgr. Ivan Jambor, so sídlom I. X, XXX XX D., pod sp. zn. 271EX 987/23, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. dňa 07.04.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinnej z a m i e t a .

II. Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 07.04.2026 rozhodnutie, ktorým návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , ods. 1, , , , a , a , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

2/ V posudzovanej veci sa povinná domáhala zastavenia exekúcie z dôvodu, že dňa 05.01.2026 uhradila na účet právneho zástupcu oprávnených celú vymáhanú pohľadávku. Vyšší súdny úradník poukázal, že exekučné konanie začalo dňa 21.11.2023, doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu, na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Nitra, č. k. - 395 zo dňa 17.08.2023 v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra, č. k. - 425 zo dňa 03.10.2023. S prihliadnutím na dátum úhrady konštatoval, že ide o plnenie v rámci exekúcie a preto sa exekučné konanie aj exekúcia začali dôvodne. Podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu v prípade splnenia dlhu, avšak musí ísť o splnenie dlhu, ktoré nastalo po vydaní exekučného titulu ale mimo rámca vykonávania exekúcie, to znamená ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V prípade splnenia dlhu v rámci exekúcie, pokiaľ povinný splní vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, nie je v právomoci exekučného súdu zastaviť exekúciu v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku. V takom prípade súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie v zmysle ust. § 61o Exekučného poriadku. Inými slovami povedané plnenie poskytnuté povinnou v prospech oprávnených realizované po začatí exekúcie treba považovať za plnenie poskytnuté v rámci exekučného konania. V posudzovanej veci preto nemôže byť sporné, že k zániku judikovanej pohľadávky došlo až po začatí exekúcie, pritom je irelevantné, že sa tak stalo plnením priamo v prospech právneho zástupcu oprávnených a nie prostredníctvom súdneho exekútora. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie preto vyhodnotil ako nedôvodný.

3/ Tvrdenia o neexistencii nevymoženého exekučného titulu a snahy exekútora vykonávať exekúciu už len na svoju províziu, ktorú si podľa povinnej nezaslúži, vyhodnotil vyšší súdny úradník rovnako ako neopodstatnené. Aj napriek skutočnosti, že účinky splnenia sú predovšetkým hmotnoprávne, počas prebiehajúceho exekučného konania, má zánik dlhu splnením aj konkrétne procesnoprávne účinky (otázka náhrady trov exekúcie). Súdnemu exekútorovi patrí nárok na náhradu trov exekúcie v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku, pričom ich výška a spôsob určenia je upravený vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej i len „Vyhláška “). Za výkon exekučnej činnosti v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania za predpokladu, že tieto neboli kryté paušálnymi výdavkami. Nárok exekútora na odmenu vzniká postupne, a to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného. V exekučnom konaní sa v súvislosti s otázkou platenia trov exekútora uplatňuje základné pravidlo, podľa ktorého tieto trovy platí povinný. Z uvedeného pravidla existuje výnimka, v zmysle ktorej platí trovy exekútora oprávnený v prípadoch, ak sa exekučné konanie končí inak, ako uspokojením pohľadávky oprávneného. V tejto súvislosti možno hovoriť o tých prípadoch, ak súdnemu exekútorovi prináleží vydať v konaní upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v Exekučného poriadku alebo ak o zastavení exekúcie rozhodne exekučný súd podľa Exekučného poriadku a zároveň dôjde k naplneniu ďalšieho zákonného predpokladu, že dôvod zastavenia je možné pričítať oprávnenému. Keďže v predmetnej veci povinná plnila v prospech oprávnených až po začatí exekúcie, je jej povinnosťou uhradiť trovy súdneho exekútora, na ktoré má v zmysle vyššie uvedeného nárok, a to bez ohľadu na to, že plnila exekúciou vymáhaný nárok priamo na účet právneho zástupcu oprávnených a nie prostredníctvom súdneho exekútora. Takýto spôsob plnenia vymáhanej pohľadávky a obchádzanie súdneho exekútora s úmyslom vyhnúť sa plateniu trov exekútora je v rámci vykonávania exekúcie neprípustný. Povinný je povinný v rámci exekúcie uhradiť aj trovy súdneho exekútora a až po tom čo uhradí aj tieto trovy, môže dôjsť k ukončeniu exekučného konania. Premietnutím vyššie uvedených záverov na predmetné konanie a s poukazom na skutočnosť, že povinná uspokojila pohľadávku oprávnených z exekučného titulu v celom rozsahu po začatí exekúcie, vyšší súdny úradník návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný podľa Exekučného poriadku zamietol. Do pozornosti jej dal ustanovenie Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa exekučné konanie zo zákona (ex lege) končí doručením upovedomenia o ukončení exekúcie súdu, pričom súdny exekútor je povinný upovedomenie vydať vtedy, ak povinný splnil alebo ak súdny exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nerozhodoval, nakoľko oprávnení ani povinná si nárok na ich náhradu neuplatnili.

4/ Voči rozhodnutiu podala povinná sťažnosť, v ktorej trvala na tom, že nárok z exekučného titulu zanikol splnením a súdny exekútor si v súčasnosti už len vymáha svoje trovy, na ktoré nemá nárok, keďže nič nevykonal. Vyšší súdny úradník podľa nej nepochopil, že dlh bez jej vedomia zaplatil jej bývalý manžel. Pre konanie je nepodstatné, že súdny exekútor nepostupoval podľa § 61n Exekučného poriadku a ani nemal výhrady voči tomu, aby súd konanie zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. a/, prípadne podľa písm. d/ Exekučného poriadku. Mala za to, že inou okolnosťou je hmotnoprávny zánik pohľadávky, ktorá sa vymáha mimo exekučného konania. Odôvodnenie, že plnenie poskytnuté povinným v prospech oprávnených počas exekúcie treba považovať za plnenie poskytnuté v rámci exekučného konania, sa na tento prípad nevzťahuje, pretože povinná žiadne plnenie neposkytla a ani jej rodinný príslušník - rozvedený manžel je pre ňu cudzia osoba. Z každého plnenia si exekútor odmenu priebežne zrážal a zrazil. Vyšší súdny úradník podľa nej chráni a koná v spolupráci s exekútorom, aby si vymáhal len svoju odmenu mimo platného exekučného titulu, aby ho neobchádzali, hoci po dobu 3 rokov mal exekútor na svoju činnosť dosť času. Je v rozpore s princípom spravodlivosti, aby mal exekútor odmenu za to, čo nevykonal, teda za plnenie, ktoré nezexekvoval. Súdy ani advokátom nepriznávajú trovy konania za úkony, ktoré nevykonali a ak ich niekedy aj vykonali, nepovažujú ich za účelné. V tomto prípade sa súd postavil už len do polohy chrániť práva na odmenu pod údajným obchádzaním zákona za to, čo nevykonal. Žiadala preto exekúciu zastaviť.

5/ V rámci plynutia lehoty na podanie sťažnosti povinná ďalším svojim podaním – doplnením sťažnosti uviedla, že sama vymáhanú pohľadávku zaplatiť nemohla, pretože jej účty boli exekútorom zablokované. Súd však nesprávne v napadnutom uznesení uvádzal, že povinná uhradila na účet právneho zástupcu oprávnených celú vymáhanú pohľadávku a že dokonca toto súdu oznamovala. Trovy súdneho exekútora

nevyplývajú z exekučného titulu a tým, že zaplatila (hoci nezaplatila) na účet právneho zástupcu oprávnených, sa dopustila obchádzania zákona, súdneho exekútora s úmyslom vyhnúť sa plateniu trov exekútora. Podľa sa pri obchádzaní zákona považuje právny úkon za neplatný. Nebolo jej zrejmé, či súd preto považoval za právne neplatný návrh na zastavenie exekúcie alebo že neplatne došlo k zániku exekučného titulu a i napriek tomu, že bol vyplatený treťou osobou, stále existuje, ako nevyplatený. Ak súd nazýva obchádzanie súdneho exekútora za neprípustné (zrejme neplatné), konštatuje, že jej návrh na zastavenie exekúcie podľa k ods. 1 písm. a/, d/, ods. 3, 5 Exekučného poriadku je v súlade so zákonom a sú naplnené všetky zákonné dikcie. Teda formálne zákon je naplnený, len účinky sú iné. Prehlásila, že nikdy nemohla vytvoriť neplatný právny úkon s inými účinkami. Nič neplatila a k zániku exekučného titulu došlo konaním tretej osoby, ktorá konala v úmysle zaplatiť záväzky. Táto tretia osoba nepodávala návrh na zastavenie konania. Preto konštatovala, že došlo k zániku exekučného titulu a preto sa domáhala zastavenia exekúcie, nakoľko po jeho vzniku nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Účelom exekúcie nie je napomáhať exekútorom, aby čo najviac "zarobili" za to, čo nevykonali, ale účel je, aby oprávnený mal zaplatené všetky nároky, vyplývajúce z exekučného titulu, Exekútor má za prácu zaplatené, lebo si z každej vymoženej čiastky strháva svoju províziu. To sa dialo aj v tomto prípade. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie, podľa zákona patrí exekútorovi náhrada výdavkov. V tomto prípade súd návrh zamietol, keď konal vyslovene v rozpore s Exekučného poriadku. Takéto rozhodnutie je v rozpore s princípom práva na spravodlivý proces, keď orgán verejnej moci nerešpektuje zákon a hľadí na tzv. mimozákonné účinky, čím dochádza k porušovaniu ústavných práv povinnej. Ak dôjde k zastaveniu konania, potom bude súd predsa riešiť exekútorskú odmenu, pretože exekútor jej neoprávnene strháva čiastky po zániku exekučného titulu, nepoukazuje tieto platby oprávneným a všetky si ponecháva. Je možné, pri dosiahnutí určitej sumy, že bude možné konštatovať zneužívanie právomoci verejného činiteľa.

6/ Oprávnení sa k sťažnosti nevyjadrili.

7/ O stanovisko k sťažnosti bol súdom požiadaný aj súdny exekútor, ktorý uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí so sťažnosťou napadnutým uznesením a konanie povinnej považuje za pokus o obchádzanie súdneho exekútora s úmyslom vyhnúť sa plateniu jeho trov. Exekučné konanie sa začalo dňa 21.11.2023 a exekúcia sa podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 30.11.2023. Pohľadávka oprávnených bola uhradená v plnej výške dňa 05.01.2026, čo oprávnení oznámili dňa 05.01.2026 s tým, že až po zaplatení trov exekúcie požiadajú o zastavenie exekučného konania. Nakoľko povinná plnila v prospech oprávnených až po začatí exekúcie, je jej povinnosťou uhradiť trovy súdneho exekútora, na ktoré má nárok v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a Vyhláškou . To, že pohľadávku namiesto povinnej uhradil jej bývalý manžel, je z hľadiska exekučného konania irelevantné. Zároveň odmietal tvrdenia povinnej o zneužívaní právomoci verejného činiteľa. Exekúcia sa vykonáva v súlade s Exekučným poriadkom. Návrh na zastavenie exekúcie povinnej nemá odkladný účinok, nakoľko ide o návrh v zmysle k ods. 3 Exekučného poriadku. Zo mzdy povinnej sa vykonávajú zrážky vo výške 66,52 EUR mesačne, ktoré si exekútor ponecháva na trovy exekúcie, nakoľko pohľadávka oprávnených je uhradená. Ide o postup, ktorý je v súlade s Exekučného poriadku.

8/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e/ je predpoklad, že iná povinnosť uložená

exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

12/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia sudca preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver. Zároveň sudca poukazuje na znenie ustanovenia Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľky, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Sudca preto nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v rozsahu podanej sťažnosti dopĺňa nasledovné.

13/ Návrh na zastavenie exekúcie podala povinná (nie tretia osoba, ani oprávnení), v ktorom uviedla, že pohľadávku uhradil jej bývalý manžel. Voči rozhodnutiu, ktorým vyšší súdny úradník jej návrh zamietol podala sťažnosť, ktorej obsah sťažnostný súd vníma ako vnútorne rozporný. Na jednej strane sa totiž povinná domáha zastavenia exekúcie s tvrdením, že po vzniku exekučného titulu došlo k zániku vymáhaného nároku jeho úplným splnením. Na druhej strane však opakovane uvádza, že sama žiadne plnenie neposkytla, že platbu vykonal jej bývalý manžel, ktorý je podľa jej vlastných tvrdení vo vzťahu k nej cudzou osobou, a preto nemožno predmetnú úhradu považovať za jej plnenie. Ak by súd vychádzal z tej časti argumentácie povinnej, podľa ktorej platba vykonaná bývalým manželom nepredstavovala plnenie na jej záväzok priznaný exekučným titulom, potom by takejto platbe nebolo možné priznať účinky splnenia vymáhaného nároku. V takom prípade by nešlo o plnenie na pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom konaní a absentoval by aj skutkový základ pre tvrdenie povinnej, že vymáhaný nárok zanikol. Exekúcia by potom mohla pokračovať na vymoženie nároku priznaného exekučným titulom v rozsahu, v akom by zostal nesplnený.

14/ Ak však povinná naopak tvrdí, že predmetnou úhradou došlo k uspokojeniu pohľadávky oprávnených a k zániku vymáhaného nároku, potom sama vychádza z toho, že platba vykonaná treťou osobou mala vo vzťahu k jej záväzku účinky splnenia dlhu. V takom prípade však ide o splnenie vymáhaného nároku po začatí exekúcie, čo nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník postupoval v napadnutom rozhodnutí správne, ak aj napriek úhrade, ku ktorej došlo počas exekúcie, exekúciu nezastavil. Plnenie sa považuje za spôsob zániku vymáhaného nároku, ktorý sa zaraďuje pod dôvod zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku (nejde teda o skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu), avšak iba vtedy, ak k takému plneniu dochádza po vzniku exekučného titulu a mimo rámca exekúcie. Plnenie po začatí exekúcie spôsobuje ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie (ani čiastočnom) nevydáva. Ak teda povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekúcie, pôjde vždy o vymoženie, resp. prijatie plnenia v rámci exekúcie podľa, čím sa exekúcia (jej časť) bez ďalšieho končí a žiadne rozhodnutie (o zastavení) súd nevydáva. Na plnenie vykonané v priebehu exekúcie prihliada súdny exekútor tým, že ho už v tomto rozsahu od povinnej nevymáha, ale v exekúcii pokračuje na vymoženie dosiaľ neupokojených trov, na ktoré mu vznikol nárok. na účely vzniku trov súdneho exekútora nerozlišuje, či bol vymáhaný nárok po začatí exekúcie uspokojený dobrovoľným plnením (povinného prípadne treťou osobou v jeho prospech) alebo bol vymožený niektorým zo zákonných spôsobov vykonania exekúcie. Vo viacerých svojich ustanoveniach počíta nielen s núteným plnením nároku niektorým zo spôsobov vykonania exekúcie, ale aj s dobrovoľným plnením, napr. („ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie...“), („ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie

alebo splnenie vymáhaného nároku...“), § 199c ods. 4 („v ostatných prípadoch platí trov exekútora povinný, a to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie...). Rozhodujúcou právnou skutočnosťou nie je forma plnenia, ale okamih, kedy k nemu došlo. Ak bol vymáhaný nárok uspokojený (splnený) až po začatí exekúcie, ide z pohľadu Exekučného poriadku o plnenie uskutočnené v rámci exekúcie bez ohľadu na spôsob jeho realizácie a v takom prípade vzniká súdnemu exekútorovi nárok na trovy exekúcie.

15/ Súd súčasne podotýka, že priamo počíta aj s prípadným špekulatívnym plnením počas exekúcie priamo oprávnenému (napr. s úmyslom vyhnúť sa plateniu trov exekúcie), keď pre nadobudnutie účinkov splnenia vymáhaného nároku platí postup uvedený v Exekučného poriadku. Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému totiž nastávajú účinky splnenia vymáhaného nároku len vtedy, ak sa plnenie v rozsahu, v ktorom prislúcha exekútorovi podľa , dostane exekútorovi. Uvedené znamená, že účinky splnenia dlhu k rukám oprávneného nastávajú iba vtedy, ak došlo aj k splneniu trov exekúcie, pričom pomer plnenia vymáhaného dlhu a trov exekúcie je 76:24 (). Výšku trov súdneho exekútora určuje ustanovenie Vyhlášky , podľa ktorého je základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie výška vymoženého plnenia. Odmena exekútora je 20% zo základu na jej určenie ( Vyhlášky). Aj keď povinná tvrdila, že súdny exekútor si priebežne ponechával trovy z vymoženého plnenia, súdny exekútor evidentne nedostal prislúchajúcu sumu trov aj za priame plnenie oprávneným, na ktoré má zákonný nárok. To znamená, že dokiaľ nedošlo aj k splneniu prislúchajúcich trov súdneho exekútora, súdny exekútor nemá dôvod ukončiť exekúciu vydaním upovedomenia podľa Exekučného poriadku.

16/ Súd sa v zmysle vyššie uvedeného nestotožňuje s námietkou povinnej, že súdny exekútor nemá nárok na trovy exekúcie, pretože podľa jej názoru nevykonal dostatočnú činnosť smerujúcu k uspokojeniu pohľadávky oprávnených a preto sú neúčelné. Nárok súdneho exekútora na trovy exekúcie nie je v tomto prípade založený na posudzovaní účelnosti jednotlivých úkonov, ani na subjektívnom hodnotení, či si exekútor odmenu „zaslúži“ alebo „nezaslúži“. Ide o zákonný nárok, ktorého vznik, rozsah a spôsob určenia sú priamo ustanovené Exekučným poriadkom a vykonávacím predpisom (Vyhláškou č. ). Rozhodujúcim kritériom pre vznik a výšku tohto nároku je skutočnosť, že k uspokojeniu vymáhaného nároku došlo po začatí exekučného konania. Pokiaľ teda povinná tvrdí, že úhradou vykonanou jej bývalým manželom došlo k zániku pohľadávky oprávnených, musí zároveň akceptovať aj zákonné následky takejto úhrady, vrátane nároku súdneho exekútora na trovy exekúcie zo splnenej sumy v rozsahu ustanovenom právnymi predpismi. Úvahy o účelnosti alebo rozsahu vykonanej exekučnej činnosti preto nie sú pre posúdenie tejto otázky právne významné.

17/ Povinná ďalej nesprávne poukazuje na skutočnosť, že súdny exekútor údajne nenamietal zastavenie exekúcie súdom. Súdny exekútor nie je účastníkom konania o návrhu na zastavenie exekúcie a nerozhoduje o tom, či sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Posúdenie existencie dôvodov zastavenia exekúcie patrí výlučne exekučnému súdu, ktorý je povinný skúmať splnenie zákonných podmienok samostatne a nezávisle od právneho názoru súdneho exekútora. Prípadný súhlas, nesúhlas alebo absencia vyjadrenia súdneho exekútora preto nemôžu mať žiadny vplyv na rozhodnutie súdu o návrhu na zastavenie exekúcie. Za nesprávne považuje súd aj opakované tvrdenia povinnej o tom, že úhradou pohľadávky došlo k „zániku exekučného titulu“. Povinná tým zamieňa dva odlišné právne inštitúty, a to zánik vymáhaného nároku a zánik exekučného titulu. Splnením povinnosti uloženej exekučným titulom môže dôjsť k zániku vymáhaného nároku, nie však k zániku samotného exekučného titulu. Skutočnosť, že pohľadávka oprávnených bola uspokojená po začatí exekúcie, nemá za následok zánik exekučného titulu a neodstraňuje ani právne následky, ktoré s takouto úhradou spája.

18/ Súd preto uzatvára, že žiadna z námietok uplatnených povinnou v sťažnosti nespochybňuje správnosť právnych záverov napadnutého uznesenia. Naďalej platí, že k uspokojeniu pohľadávky oprávnených došlo až po začatí exekúcie, teda v priebehu prebiehajúceho exekučného konania. Takáto okolnosť nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 písm. a/, ani písm. d/ Exekučného poriadku, ale zakladá právne následky predvídané Exekučným poriadkom pre prípad splnenia vymáhaného nároku počas exekúcie. Z týchto dôvodov považoval súd sťažnosť povinnej za nedôvodnú a podľa ju zamietol.

19/ O trovách sťažnostného konania rozhodol súd tak, že ich oprávnenému ani povinnému (teda žiadnemu z účastníkov sťažnostného konania) nepriznal, nakoľko žiadnemu z nich podľa § 199a Exekučného poriadku nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).