Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/9/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX S., o vymoženie 800,25 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. -75 zo dňa 13.08.2020, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Účastníkom nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Martin (ďalej len „okresný súd“) napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu, pôvodne vedenú na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, v konaní EX 626/17 za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ust. , , , Exekučného poriadku a), , a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpisu zmluvy (ďalej len „“), , a , , a , a a čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, čl. 3 ods. 3 a čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 (ďalej len „smernica“).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, Bratislava, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, sp. zn. zo dňa 01.06.2016. Okresný súd vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava. Následne súd uznesením č. k. -45 zo dňa 27.01.2020 súdneho exekútora z vykonávania predmetnej exekúcie vylúčil. Dňa 01.08.2019 bolo na okresný súd doručené podanie označené ako „Námietka zaujatosti, Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, Návrh na zastavenie exekúcie, Námietky proti exekúcii, Námietky proti trovám exekúcie“ zo dňa 17.07.2019. K podaniu povinnej sa vyjadril aj oprávnený. Okresný súd pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinného do 31.03.2017, pretože dané exekučné konanie sa začalo pred 01.04.2017. Právny vzťah vyhodnotil ako spotrebiteľský vzťah založený zmluvou o úvere č. 607300371 uzatvorenou medzi oprávneným a povinnou dňa 05.03.2014. Nadväzujúc na prijaté závery o charaktere právneho vzťahu účastníkov z predloženej zmluvy o úvere ako vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy následne pristúpil k posúdeniu dojednania rozhodcovskej zmluvy od ktorej si založil rozhodcovský súd svoju právomoc. Vychádzal z ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v zmysle ktorého je súd oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Povinná uzavrela s oprávneným spolu so zmluvou o úvere aj rozhodcovskú zmluvu. Ide o typ formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Táto nebola

osobitne vyjednaná, povinná ju mohla len ako celok odmietnuť alebo prijať vo formulovanom znení. Okresný súd vyhodnotil, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo zmluvy, je v tomto prípade oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti povinnej, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Alternatívu konania pred všeobecným súdom obsiahnutú v rozhodcovskej zmluve vyhodnotil okresný súd iba ako zdanlivú, pričom poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax slovenských súdov, ktorí zastávajú názor, že o neprijateľnú rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej zmluve ide aj vtedy ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, a to z dôvodu, že ak by sa začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol následne nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Nemohol by si zvoliť všeobecný súd, ak by bol zažalovaný na rozhodcovskom súde - v takomto prípade by bol nútený riešiť spor výlučne na rozhodcovskom súde. Okresný súd uvádza, že zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako členskom štáte Európskej únie, minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje Smernica Rady 93/13/EH. Vychádza pritom zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Čo sa týka vyjadrenia oprávneného, že v danom prípade ide o nevýhradnú rozhodcovskú doložku a spor možno riešiť aj pred všeobecným súdom tak tu uvádza, že oprávnený spotrebiteľské spory rieši výlučne na rozhodcovskom súde a jeho konanie je účelové v snahe obísť legislatívu upravujúcu ochranu spotrebiteľa. Táto rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je v zmysle neplatná. Okresný súd zastáva názor, že daná rozhodcovská zmluva napĺňa znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky. S poukazom na uvedené okresný súd zistil, že exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. S ohľadom na uvedené okresný súd podľa Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a rozhodol o jej zastavení.

3. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a to podľa a a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie v I. výroku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Taktiež si uplatnil náhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania. Poukázal na ust. , platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere podľa ktorého je neprijateľnou podmienkou dojednanie, ktoré umožňuje, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom. Vyjadril presvedčenie, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov v čase jej uzatvorenia, je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinnej, aby spory s oprávneným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Dal do pozornosti čl. II. bod 1 rozhodcovskej zmluvy kde sa uvádza, že zmluvné strany sa dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Vzhľadom na uvedené je jasné, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu. Poukazuje na to, že v danom prípade bola medzi oprávneným a povinnou uzatvorená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej Zmluvy o úvere. Povinná svojím podpisom zo dňa 05.03.2014 vyhlásila, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí, zároveň vyhlásila, že bola pred uzatvorením zmluvy osobitne poučená o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. V podanom odvolaní poukazuje na rozhodnutia všeobecných súdov, konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. zo dňa 28.02.2016, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. -104, rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 13.11.2017, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. zo dňa 24.08.2017 a rozsudok Okresného súdu Svidník, sp. zn. -75 v ktorých tieto súdy vyhodnotili rozhodcovskú zmluvu ako platnú. Oprávnený odmieta akékoľvek argumenty žalobcu, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. V prípade predmetnej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú v zmysle naznačovanom povinnou. Je logické, že pokiaľ by zo strany spotrebiteľa došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka) alebo priamo na rozhodcovský

orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná). Poukazuje na ust. § 19 ZoRK podľa ktorého podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom, čo znamená prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení. Zároveň poukazuje na . Oprávnený je presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov (v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy) a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Tu poukazuje na znenie aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1), odporúčanie Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov, zároveň vo vzťahu k rozhodcovským doložkám poukazuje na niektoré rozhodnutia súdov Českej republiky a odbornú literatúru.

4. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného poprela jeho tvrdenia v celom rozsahu a uviedla vlastné tvrdenia. Napadnuté uznesenie považuje za zákonné, preskúmateľné, odôvodnené, vyvážené a zohľadňujúce argumenty a okolnosti v predmetnej veci, založené na správnom zistení skutkového stavu. Vyjadrila presvedčenie, že okresný súd v zmysle ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku je oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Má za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutia iných súdov, na ktoré poukazuje oprávnený nie sú dôkazmi v prejednávanej veci a žiaden súd nie je viazaný názorom ani odôvodnením iného súdu. Je toho názoru, že rozhodcovská doložka uvedená v rozhodcovskej zmluve zo dňa 05.03.2014 predstavuje neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. . S poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky uviedla, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc rozhodovať danú vec, preto daný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt. K rozhodcovskej doložke bližšie popísala: Rozhodcovská doložka síce dáva na výber žalujúcej strane medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, avšak v konečnom dôsledku je výber súdu na oprávnenom, pretože v prípade, že sa oprávnený rozhodol podať žalobu na rozhodcovský súd, vyberie niektorý z uvedených rozhodcovských súdov a možnosť voľby dlžníka je len iluzórna. Rozhodcovská zmluva nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Poukazuje na značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tu uvádza, že túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor. Popiera tvrdenie oprávneného kde tvrdí, že svojím „..podpisom potvrdila, že bola s účelom rozhodcovskej zmluvy oboznámená, a že súhlasí s tým, čo je v rozhodcovskej zmluve dohodnuté. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno účinne dovolávať ich neprijateľnosti, nakoľko podľa súdu boli individuálne dohodnuté“. Tu poukazuje na výpoveď obchodného zástupcu v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. , ktorý uzatváral aj predmetnú zmluvu. Uvádza, že z predmetnej výpovede je nesporné, že nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, nebola obchodným zástupcom upozornená, že môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy. Smernica jednoznačne hovorila, že je to dodatok k zmluve o úvere s tým, že rozhodcovská zmluva sa vydáva alebo zmenka sa vydáva na základe toho, že keď klient nebude splácať svoj úver, tak sa to postúpi na rozhodcovský súdu. Bez uzavretia rozhodcovskej zmluvy nebolo možné úver schváliť. Vo vzťahu k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.01.2013 podľa ktorého rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. v ustanovení za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvná podmienka sa nestáva individuálne dohodnutou podmienkou len tým, že s ňou spotrebiteľ nevyjadrí nesúhlas a dodatočne neodstúpi. Vo vzťahu k uvedenému poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.11.2012, sp. zn. . S ohľadom na tieto skutočnosti navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa potvrdil. Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( - ďalej len „CSP“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov daných ust. , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) uznesenie súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správne potvrdil.

6. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového procesného kódexu, odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu ( ) s tým, že účinky procesných úkonov strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované ( ).

7. V súdenej veci ide o exekučné konanie začaté pred 01.04.2017 a keďže ustanovenia až z. č. Exekučného poriadku neustanovili inak, krajský súd vec posudzoval podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dopĺňa nasledujúce skutočnosti.

10. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu o spotrebiteľskom charaktere Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 05.03.2014 medzi oprávneným a povinnou. Tento záver vo svojom odvolaní nenamietal ani odvolateľ. Taktiež sa stotožnil s právnym názorom formulovaným v napadnutom uznesení okresného súdu, ktorým zastáva názor, že predmetná rozhodcovská zmluva jednoznačne spĺňa charakteristiku neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa , .

11. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy vyznieva jednoznačne v neprospech spotrebiteľa - povinnej, ktorá sa síce mala možnosť oboznámiť s jej obsahom pred jej podpísaním, vrátane čl. III veľmi všeobecne formulovaného poučenia o rozhodcovskom konaní, avšak jej obsah už nijakým spôsobom nemohla ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, išlo o tzv. formulárovú, vopred pripravenú zmluvu oprávneným, ktorý tento formulár používa vo viacerých prípadoch určitého druhu a neurčitého počtu a spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jej obsah. Oprávnený sám, bez iniciatívy druhej zmluvnej strany predmetnú rozhodcovskú zmluvu pripravil, koncipoval jej podmienky vo vzťahu k zmluve o úvere a túto následne spolu s ostatnými dokumentmi súčasne so zmluvou o úvere predložil povinnej na podpis. Odvolací súd má za to, že takéto predkladanie rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy, ani z ostatných pripojených dokumentov nevyplýva, že by povinná ako spotrebiteľ bola osobitne oboznámená s možnosťou neuzavrieť túto zmluvu, nebolo oprávneným preukázané, že podmienkou uzavretia úverovej zmluvy nebolo aj uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Z uvedených dôvodov nebolo oprávneným preukázané, že by išlo o individuálne dojednaný právny úkon. Samotná skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na osobitnom formulári odlišnom od zmluvy o úvere uzavretej, taktiež na vopred pripravenom formulári, nezakladá záver o jej individuálnom dojednaní. Odvolací súd uvádza, že súdna prax je jednotná v tom, že za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať tzv. formulárovú zmluvu, t. j. zmluvu s vopred naformulovaným obsahom bez možnosti zmeny jej obsahu, prípadne výberu z viacerých možností. Aj keď táto zmluva v čl. II. dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd, pričom takýchto prípadov je väčšina. V prípade podania žaloby veriteľom na rozhodcovskom súde je nútený dlžník - spotrebiteľ podrobiť sa rozhodcovskému konaniu bez možnosti domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný a spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska a ani nijako nemohol zabrániť uskutočneniu rozhodcovského konania. Neobstojí preto argumentácia oprávneného, že vzhľadom na nevýhradnú povahu rozhodcovskej doložky sa na túto nevzťahuje ust. . I keď bola doložka koncipovaná ako tzv. nevýhradná, z pohľadu

spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti bezprostredne zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma eventualitami. Rozhodcovské konanie by bolo akceptovateľné v prípade skutočne individuálneho dojednania medzi zmluvnými stranami, nie nanútenia rozhodcovského konania spotrebiteľovi. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy na samostatnej listine v ten istý deň ako samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere, t. j. dňa 05.03.2014, malo len za účel obchádzanie zákonnej úpravy ochrany spotrebiteľa a nie povahu individuálne dojednanej rozhodcovskej zmluvy. Zároveň táto rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a tak ťažko možno očakávať od spotrebiteľa, aby v tom čase vedel riadne vyhodnotiť aj možnosť odstúpenia od predmetnej zmluvy.

12. Taktiež považuje za potrebné uviesť, že rozhodcovská zmluva síce obsahuje vyhlásenie dlžníka - povinnej, že bola pred jej uzavretím osobitne poučená o dôsledkoch jej uzavretia, no po preštudovaní rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o predtlačené formulárové znenie napísané malým písmom, ktoré povinná ako dlžník zrejme nemohla odmietnuť, keďže rozhodcovská zmluva a zmluva o úvere boli uzatvorené v jeden deň.

13. Pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. ).

14. Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských veciach, avšak, ak má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom ako prejav zmluvnej autonómie, a teda ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená, pričom z okolností uzatvárania zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že k tomu nedošlo.

15. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, ktorý rozhodcovskú zmluvu posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia , ktorá spôsobuje jej neplatnosť. Taktiež odvolací súd uvádza, že okresný súd vzal správne do úvahy čl. 6 ods. I Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

16. Právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Pokiaľ právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.3.2013).

17. Ak okresný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná. Uvedený postup súdu nie je v tomto prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k zrušeniu tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie len realizuje svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2,3 Exekučného poriadku.

18. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -18 zo dňa 13.09.2011 v ktorom konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať...“.

19. Odvolací súd preto zastáva názor, že predmetná rozhodcovská zmluva a v nej obsiahnutá rozhodcovská doložka jednoznačne spĺňa charakteristiku neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa , a . v ustanovení za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ust. je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. Ustanovenie nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd má za to, že v prípade ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, je oprávnená.

20. Odvolací súd vo vzťahu k iným rozhodnutiam všeobecných súdov Slovenskej republiky a k ostatným rozhodnutiam uvedeným v odvolaní poukazuje na právnu úpravu , z ktorej vyplýva, ktorými rozhodnutiami je súd viazaný, pričom právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. V zmysle daného ustanovenia je súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

21. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol vo výrokoch vecne správne, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle potvrdil.

22. V zmysle v spojení s o nároku na náhradu trov konania musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné exekučné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. V prejednávanej veci odvolateľ - oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane (povinnej) trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že povinnej v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy majúce sa nahradiť nevznikli.

24. Práve z tohto dôvodu je potrebné rozhodnúť nielen o nároku na náhradu trov konania, ale už aj o nepriznaní náhrady. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. zo dňa 28.2.2018. Z tohto dôvodu odvolací súd rozhodol tak, že nepriznal nárok na náhradu trov žiadnemu z účastníkov konania.

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu dovolanie n i e j e prípustné.