Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-188-2020.pdf
PDF · 83.36 KB
Case nature
Subarea
7CoE/188/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej v exekučnej veci oprávneného: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 36570460, Komenského 50, Košice proti povinnému S. H., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. XX, J. N., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mária Popiková, Exekútorsky úrad so sídlom Šrobárova 3842/9, Trebišov, pod sp.zn: EX 281/06, v konaní o vymoženie 62,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k.: 12Er/334/2006-11 zo dňa 11.6.2019 takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 75,41 Eur , na úhradu ktorých zaviazal oprávneného.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 2.6.2006 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému o vymoženie 62,02 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa 18.12.2006 zomrel ako nemajetný, pričom nie je možné od dedičov, ako právnych nástupcov po nebohom povinnom vymôcť ani úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na negatívne výsledky z opakovaných zisťovaní majetkových pomerov povinného mal súd za preukázané, že v danej exekučnej veci nie je predpoklad vymoženia predmetnej pohľadávky a pokračovaním v exekúcii by došlo k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania, preto záver súdneho exekútora o nemajetnosti je opodstatnený a odôvodnený.
3. O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle ustanovení § 196, §197 ods. 1, §200 ods.1, 2 Exekučného poriadku a § 3, §14 ods. 1,2,3, §15 ods.1, § 22 ods. 1,2, §25, §27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, na základe čoho súd posudzoval nielen vykonanie jednotlivých úkonov v exekučnom konaní, ale aj potrebnosť ich vykonania na účelné vymáhanie nároku oprávneného a účelnosť ich vynaloženia. Vzhľadom na uvedené priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 75,41 Eur.
4. V zákonom stanovenej lehote podal súdny exekútor podanie označené ako návrh na vydanie opravného uznesenia alternatívne jeho zrušenie. Uvedené podanie bolo podľa jeho obsahu posúdené ako odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 12Er/334/2006-11 zo dňa 11.6.2019 v časti trov exekúcie.
5. Súdny exekútor namietal, že súd v dôsledku nesprávneho procesného postupu mu znemožnil uplatniť jemu patriace právo- možnosť podať sťažnosť, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa súdneho exekútora mal o výške trov rozhodovať v súlade s § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník. Súdny exekútor namietal, že súd neuznal právo exekútora na časovú odmenu v súlade s § 14 ods. 1 písm.a, ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. , čo súd odôvodnil tým, že súdny exekútor si uplatnil aj paušálnu odmenu za úkony uvedené v časovej špecifikácii. Podľa súdneho exekútora v zmysle vyhlášky sa nevylučuje, aby sa k tzv. časovej odmene, ktorá patrí exekútorovi za čas účelne vynaložený na exekúciu prirátala aj paušálna odmena za úkony, ktoré sú vo vyhláške taxatívne vymenované. Súdny exekútor namietal, že súd nepostupoval v súlade s § 262 ods. 2 CSP, keď o výške trov mal rozhodnúť vyšší súdny exekútor, čo má za následok odobratie procesného práva účastníka konania v časti trov exekúcie, keď sa exekútor nemôže domáhať nápravy podaním sťažnosti podľa § 239 v spojení s §240 CSP. Preto súdny exekútor navrhol súdu, aby vydal opravné uznesenie, ktorým opraví výrok II. rozhodnutia tak, že súdnemu exekútorovi prizná odmenu v súlade s § 14 ods. 1 písm.a, ods. 2 vyhlášky, tak ako si ju uplatnil. Alternatívne navrhol zrušiť napadnuté uznesenie z dôvodu, že mu bolo odňaté právo na spravodlivé rozhodnutie, nakoľko o výške náhrady trov exekúcie nerozhodoval vyšší súdny exekútor, ale sudca.
6. Oprávnený sa o odvolaniu súdneho exekútora nevyjadril.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa otázkou, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. c) CSP.
8. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
12. Odvolací súd z predloženého exekučného spisu zistil, že exekučné konanie začalo dňa 6.4.2006 na návrh oprávneného, ktorým žiadal o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnému vo výške 62,02 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Rožňava zo dňa 25.10.2005 č.k. 15Ro/449/2005. Dňa 2.6.2006 bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu dňa 13.5.2009 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa 18.12.2006 zomrel ako nemajetný. Zároveň si súdny exekútor vyčíslil aj trovy exekúcie vo výške 131,18 Eur. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11.6.2019 exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 75,41 Eur. Proti uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal súdny exekútor odvolanie. Výrok o zastavení exekúcie odvolaním napadnutý nebol.
13. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
14. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
15. Civilný sporový poriadok v § 355 ustanovuje, že odvolanie možno podať len proti tým uzneseniam, proti ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Medzi taxatívne uvedené uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, nie je v ustanovení § 357 CSP zaradené uznesenie súdu o trovách exekúcie, ktoré však nemožno podriadiť pod ani pod § 357 písm. m) CSP. Trovy exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi nie sú totiž trovami konania (v zmysle § 251 CSP), pretože ide o odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku). Od 01.07.2016 (od novely účinnej súčasne s účinnosťou CSP) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok.
16. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie niektorým z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V žiadnom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o trovách exekúcie.
17. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora proti napadnutému uzneseniu je potrebné odmietnuť pre jeho neprípustnosť. Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd nezaoberá obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože zistí niektorý z dôvodov, ktorý vedie k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu. K odmietnutiu odvolania dochádza v prípade oneskorene podaného odvolania, odvolania podaného neoprávnenou osobou, ak odvolanie voči rozhodnutiu nie je prípustné alebo ak odvolanie nemá stanovené náležitosti a pre jeho vady nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
18. Vzhľadom na to, že odvolanie bolo podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP odvolanie súdneho exekútora odmietol.
19. Zároveň odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 502/2019 zo dňa 26.05.2020, v ktorom sťažovateľ dával do súvisu zásah do svojich práv aj s tým, že o jeho nároku na náhradu trov exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo sudca, a tak nemohol využiť proti napadnutému rozhodnutiu žiaden opravný prostriedok, v čom videl porušenie princípu dvojinštančnosti konania. Ústavný súd poukázal na svoje rozhodnutie č.k. PL. ÚS 10/2019-11 z 30.01.2019, v zmysle ktorého z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ani čl. 6 dohovoru samotné právo na odvolanie na súde vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva z judikatúry ESĽP, nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania. Ústavný súd tak konštatoval, že iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a nie vyšší súdny úradník, nemôže samo spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
odvolateľ nemal v tomto konaní úspech a oprávnenému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).