Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/105/2026

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Krajčovej a členiek senátu JUDr. Natálie Kollárikovej a Mgr. Zuzany Gašpírovej, v právnej veci navrhovateľa: Pantheon Holdings s.r.o, so sídlom, Mlynské Nivy č. 56 , Bratislava, IČO: 50 712 667, proti: W. W., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. Ú. Č.. XXX, A., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia proti povinnému: D. o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. -46 zo dňa 07.07.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok, č. k. -46 zo dňa 07.07.2026 p o t v r d z u j e.

II. W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. údolie č. XXX, A., n e p r i z n á v a proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok, uznesením č. k. -46 zo dňa 07.07.2026, zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti D. úradu M.. H. H., so sídlom O. XXX/X, XXX XX N. - mestská časť Z. O., L.: XX XXX XXX, zdržať sa vyplatenia peňažnej sumy zloženej v notárskej úschove pod č. N XXXX/XXXX, U XXX/XXXX v prospech osoby W. W., nar. XX.XX.XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o náhradu škody, ktoré sa navrhovateľ zaviazal začať v lehote 45 dní od doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zdôvodnený navrhovateľovým výlučným vlastníctvom nehnuteľností na adrese Z. Q. XXXX/XXX, XXX XX A., zapísaných v Katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom A., Katastrálny odbor, okres A., obec A., katastrálne územie A., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, a to konkrétne: a.) parc. reg. "C", parc. č. XXXX, o výmere XXX m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie; b.) parc. reg. "C", parc. č. XXXX, o výmere XX m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie; c.)parc. reg. "C", parc. č. XXXX/X, o výmere XXXX m2, druh pozemku: U. pozemok; d.) stavba, súp. č. XXXX, na pozemku parc. č. XXXX, popis stavby: rekreačná chata, ktoré nadobudol udelením príklepu dňa 12.07.2022 v súlade s ust. o dobrovoľných dražbách, a to v rámci dobrovoľnej dražby N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX. V návrhu tvrdil, že po uhradení ceny dosiahnutej vydražením, zostal z výťažku dražby po uspokojení veriteľov zostatok vo výške 89.793,69 eur, ktorý bol dražobníkom zložený do notárskej úschovy na notárskom úrade povinného. Navrhovateľ po tom, ako sa fakticky dostal do držby nehnuteľností, zistil, že táto sa nachádza v dezolátnom, schátralom a zanedbanom stave, pričom nešlo o bežné opotrebenie, ale o stav vyžadujúci si okamžité a masívne sanačné a rekonštrukčné práce. Okrem katastrofálneho stavebno-technického stavu, bola nehnuteľnosť zaťažená aj skrytými právnymi vadami a záväzkami, ktoré jej hodnotu ďalej rapídne znižovali. Bývalý vlastník prevádzkoval nehnuteľnosť v rozpore s

právnymi predpismi, pričom náklady na nápravu tohto protiprávneho stavu v plnej miere znášal a znáša navrhovateľ. Výšku skutočnej škody predbežne vyčíslil sumou 108.258,18 eur, zároveň tvrdil, že mu vznikol i nárok na náhradu ušlého zisku, keďže nehnuteľnosť nebolo a nie je možné užívať na účel nájmu, a teda celková škoda podľa navrhovateľa predstavuje sumu 243.258,18 eur. V návrhu vyjadril obavu, že ak predchádzajúci vlastník notárovi preukáže, že odovzdal predmet dražby, resp. sa iným spôsobom splnia podmienky na vydanie peňazí z notárskej úschovy, notár po zistení totožnosti príjemcu vydá peniaze bývalému vlastníkovi ako príjemcovi. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov zdôvodnil tým, že nenariadením neodkladného opatrenia by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav vedúci k neodstrániteľným následkom pre navrhovateľa. Poukázal na to, že bývalý vlastník má v blízkej dobe získať prístup k sume 89.793,69 eur z notárskej úschovy, ktorá je pravdepodobne jeho jediným významnejším majetkom, z ktorého si môže navrhovateľ svoj nárok uspokojiť. Zdôraznil, že je vysoko pravdepodobné, že po vyplatení týchto prostriedkov ich bývalý vlastník okamžite spotrebuje, prevedie na tretiu osobu alebo inak sa ich zbaví, aby zmaril možnosť uspokojenia jeho pohľadávky. Naviac dňom 23.06.2026 po vyhlásení zamietavého rozsudku vo veci sp. zn. (neplatnosť dražby) sa radikálne zvýšilo riziko popísané v tomto návrhu, keďže bývalý vlastník bol v konaní procesne neaktívny, nezúčastňoval sa pojednávaní a nereagoval na výzvy súdu, preto je vysoká pravdepodobnosť, že z jeho strany nedôjde ani k podaniu odvolania a rozhodnutie rýchlo nadobudne právoplatnosť. Mal za to, že v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia mu hrozí vznik ťažko nahraditeľnej ujmy, keďže v budúcnosti priznaný nárok na náhradu škody by sa stal v praxi nevymožiteľným.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , (ďalej ako „“) a dospel k záveru, že zákonné podmienky pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia nie sú splnené.

4. Prvoinštančný súd mal za osvedčený právny vzťah navrhovateľa k nehnuteľnosti - predmetu dražby a jeho bývalého vlastníka, ktorý sa žalobou podanou na Okresnom súde Pezinok domáhal určenia neplatnosti dražby. Žaloba bývalého vlastníka bola zamietnutá, avšak rozsudok nenadobudol právoplatnosť. Navrhovateľ sa domáha uloženia povinnosti tretiemu subjektu, aby sa zdržal vyplatenia peňažnej sumy zloženej v notárskej úschove pod č. N XXXX/XXXX, U XXX/XXXX v prospech osoby W. W.. Konajúci súd zdôraznil, že ak by aj bola možnosť vydať neodkladné opatrenie, je potrebné mať na pamäti, že uložiť povinnosť subjektu, ktorý nie je označený ako strana v spore, ale ako tretí subjekt, je neštandardné. Za neosvedčenú vyhodnotil naliehavú potrebu úpravy pomerov, a to z dôvodu, že obava navrhovateľa z ohrozenia jeho práv je založená na predpokladoch a domnienkach, keďže navrhovateľ predpokladá, že rozsudok tunajšieho súdu rýchlo nadobudne právoplatnosť (rozsudok o zamietnutí určenia neplatnosti dražby), že notár pravdepodobne vyplatí bývalému vlastníkovi peniaze z úschovy a že ten pravdepodobne tieto utratí, investuje, alebo inak okamžite použije, a tak zmarí možnosť navrhovateľa domôcť sa náhrady škody. Súd prvej inštancie objasnil, že obava z ohrozenia práva musí byť v prípade nariadenia neodkladného opatrenia bezprostredná a aktuálna, avšak v danom prípade navrhovateľ vychádza z premisy, že ohrozenie práva ešte len nastane v blízkej budúcnosti a neodkladné opatrenie má slúžiť ako akási prevencia. Ohrozenie práva nie je možné iba hypoteticky predpokladať. K individuálnym okolnostiam poukázal na to, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností, ktoré získal vydražením. Môže nimi disponovať a plne vykonávať svoje vlastnícke právo. Rozsudok sp.zn. o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nie je právoplatný a podľa vedomosti konajúceho súdu, nie je ešte ani písomne vyhotovený. Nie je jasné, či žalobca (bývalý vlastník) podá odvolanie, alebo nie. Rovnako tak nie je zrejmé, kedy dôjde k vyplateniu peňažnej sumy z úschovy a ani to, ako s touto sumou bývalý vlastník veci naloží. Naviac súd prvej inštancie dal do pozornosti, že navrhovateľ v súčasnosti nemá proti bývalému vlastníkovi veci žiadnu splatnú pohľadávku a nie je možné ani prejudikovať to, či ju niekedy mať bude. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že ohrozenie práva na strane navrhovateľa, ktoré by vyžadovalo okamžitú intervenciu súdu v podobe neodkladného opatrenia neosvedčil. Pre úplnosť dodal, že nárok navrhovateľa na náhradu škody voči bývalému vlastníkovi veci je čisto hypotetický, pretože v súčasnosti nie je zrejmé naplnenie vzniku základných podmienok nevyhnutných na vznik nároku na náhradu škody podľa .

5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý namietal, že napadnuté uznesenie trpí zásadnými právnymi vadami. Argumentoval nesprávnym vyhodnotením povahy neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, ktorý od neho vyžadoval absolútne preukázanie skutočností, namiesto osvedčenia. Zdôraznil, že účelom neodkladného opatrenia nie je definitívne

rozhodnúť o nároku, ale poskytnúť rýchlu a dočasnú ochranu. Podľa stačí nárok a ohrozenie hodnoverne osvedčiť (t. j. preukázať vysokú mieru pravdepodobnosti), nie nespochybniteľne dokázať (čo je úlohou konania vo veci samej). Navrhovateľ predložil fotografie a faktúry za opravy, čím jasne osvedčil vznik masívnej škody na nehnuteľnosti (108.258,18 eur) spôsobenej predchádzajúcim vlastníkom. Zdôraznil, že nárok nie je hypotetický, ale reálne existuje a jeho výška bola doložená účtovnými dokladmi. K záveru súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého nebezpečenstvo nie je aktuálne, lebo rozsudok o neplatnosti dražby (sp. zn. ) nenadobudol právoplatnosť poukázal na to, že práve toto prechodné obdobie predstavuje najväčšie riziko. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku budú splnené všetky podmienky na vydanie úschovy. V momente, keď notár sumu 89.793,69 eur bývalému vlastníkovi vyplatí, peniaze sa nenávratne stratia v majetkovej štruktúre nemajetného bývalého vlastníka. Neodkladné opatrenie má exekúciu zabezpečiť preventívne - a čakať na moment, kedy peniaze reálne prevezme a minie, by znamenalo úplné zmarenie účelu tohto inštitútu. Práve notársky úrad ako uschovávateľ finančných prostriedkov je v tomto prípade jediným subjektom, ktorý môže reálne zabrániť bezprostrednej strate majetku, z ktorého sa má navrhovateľ uspokojiť. Podľa môže súd uložiť povinnosť komukoľvek, ak je to potrebné na ochranu práv žalobcu, preto záver konajúceho súdu vyjadrený v napadnutom rozhodnutí spočívajúci v tom, že „uložiť povinnosť tretiemu subjektu (notárovi), ktorý nie je stranou sporu je neštandardné“, vyhodnotil za nesúladný s ustálenou judikatúrou a zmyslom neodkladných opatrení. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel, alternatívne, aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

6. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolanie navrhovateľa bolo protistrane doručené, ktorá však možnosť vyjadriť sa nevyužila. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( C <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015>SP), oprávneným subjektom - navrhovateľom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané ( <http://zakony.judikaty.info/ predpis/zakon-160/2015> ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015> ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a <http:// zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015>), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správne.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu navrhovateľa, bolo posúdiť vecnú správnosť napadnutého uznesenia , ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, k záveru, že navrhovateľ neosvedčil splnenie zákonom stanovených predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. V celom rozsahu sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ako i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia a na podporu prijatých záverov v nadväznosti na odvolacie námietky odvolateľa dopĺňa nasledovné.

10. Podľa od. 3 , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo

obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Okrem uvedeného zákonného predpokladu je nevyhnuté pre nariadenie neodkladného opatrenia skúmať i ďalší zákonný predpoklad, a to osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Žalobca je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana (viď vyššie citované ust. ). So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia, ako ich možno vyvodiť aj z dôvodovej správy k predmetným vyššie citovaným ustanoveniam, možno dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Osvedčenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, neznamená len osvedčenie niečoho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná a predbežná ochrana. Osamotený odkaz na riešenie tejto otázky v konaní vo veci samej bez akejkoľvek ďalšej argumentácie nie je naplnením zákonom predpokladaného osvedčenia práva, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.03.2023, sp. zn. ). Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a to aj pokiaľ nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo pred nadväzujúcim konaním vo veci samej. Vzhľadom na uvedené, v rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí navrhovateľ opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z normatívneho textu vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza jednak z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, a jednak z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Rozhodne však možno uzavrieť, že bez hodnoverného osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy („Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku môže navrhovateľ neodkladného opatrenia dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou“; ÚS SR <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=njzwwxzsgazdgx3jnfpxk427gqyds&refSource=text> z 24.08.2023).

14. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s poukazom na neosvedčenie naliehavej úpravy pomerov, ktorá vychádzala iba z predpokladov a domnienok ohrozenia tvrdeného nároku navrhovateľa, ktorý naviac vyhodnotil súd prvej inštancie iba ako hypotetický, a to pre neosvedčenie naplnenia základných podmienok vzniku nároku na škodu podľa .

15. Navrhovateľ v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, nakoľko mal za to, že dostatočne osvedčil (nebol povinný preukazovať) splnenie všetkých zákonných predpokladov pre vyhovenie návrhu na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.

16. Odvolací súd zistil, že navrhovateľ opodstatnenosť, ako aj existenciu a trvanie hmotnoprávneho nároku, ktorého ochrany sa prostredníctvom neodkladného opatrenia domáhal zdôvodnil svojím nárokom na náhradu škody a ušlého zisku voči W. W. ako bývalému vlastníkovu nehnuteľností, ktoré navrhovateľ nadobudol udelením príklepu dňa 12.07.2022 v súlade s ust. o dobrovoľných dražbách, v rámci dobrovoľnej dražby D. Navrhovateľ osvedčoval vznik škody tvrdením, že po vydražení predmetných nehnuteľností zistil, že sú v katastrofálnom stavebnom a technickom stave; sú zaťažené skrytými právnymi vadami a záväzkami, pričom na nápravu tohto stavu vynaložil sumu 108.258,18 eur; zároveň uviedol, že mu vznikol i ušlý zisk, keďže nehnuteľnosti nebolo možné užívať na účel nájmu, celkovo vyčíslil svoj peňažný nárok sumou 243.258,18 eur. Vznik škody osvedčoval fotodokumentáciou nehnuteľností a výšku škody faktúrami vystavenými navrhovateľovi rôznymi dodávateľmi.

Podľa odvolacieho súdu navrhovateľ osvedčil nadobudnutie nehnuteľností od W. W. udelením príklepu dňa 12.07.2022 v súlade s ust. o dobrovoľných dražbách, a to v rámci dobrovoľnej dražby N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX. Taktiež osvedčil podanie žaloby bývalým vlastníkom o určenie neplatnosti tejto dobrovoľnej dražby, ktorú Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp.zn. zamietol, avšak rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť (konanie vedené na Okresnom súde Pezinok sp.zn. je vyznačené v poznámke na LV č. XXXX pre k.ú. A.). Nemožno však na základe uvedených tvrdení navrhovateľa, ani s prihliadnutím na doloženú fotodokumentáciu a faktúry, považovať za hodnoverne osvedčený jeho nárok z titulu náhrady škody voči bývalému vlastníkovi vydražených nehnuteľností, keďže v danom prípade je potrebné zohľadniť i zákonnú úpravu vyplývajúcu z ust. o dobrovoľných dražbách upravujúcu podmienky osobitnej zodpovednosti, ktorá v zmysle zásady lex specialis derogat lex generalis má prednosť pred ustanoveniami o zodpovednosti za škodu. V prípade dražby totiž dochádza k prechodu vlastníckeho práva na vydražiteľa, a teda vydražiteľ nemôže voči predchádzajúcemu vlastníkovi draženého predmetu použiť občianskoprávne inštitúty súvisiace s prevodom práva. V zmysle prijatej koncepcie prechodu vlastníckeho práva v prípade dobrovoľnej dražby vydražiteľ nadobúda dražený predmet „tak ako je“, napriek tomu však aj zákon o dobrovoľných dražbách rieši podmienky zodpovednosti súvisiace s dražbou, a to vrátane zodpovedných subjektov za vznik škody - navrhovateľ dražby, dražobník atď. Vzhľadom na uvedené, správne súd prvej inštancie ustálil, že nárok navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia je „čisto hypotetický“, naviac podľa odvolacieho súdu miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe, ktorú má v úmysle podať navrhovateľ voči bývalému vlastníkovi v tomto štádiu konania rozhodne nie je vyššia, ako pravdepodobnosť jej zamietnutia, čím nedošlo k osvedčeniu nároku navrhovateľa pre účely nariadenia neodkladného opatrenia. Zároveň navrhovateľ neosvedčil obavu ohrozenia exekúcie, ani potrebu bezodkladnej úpravy pomer strán sporu. Prvoinštančný súd dôvodne neprihliadol na domnienky navrhovateľa, pričom podľa odvolacieho súdu je potrebné vziať do úvahy i konanie bývalého vlastníka nehnuteľností, ktorý inicioval konanie o určenie neplatnosti dražby, čo vylučuje jeho zámer bezodkladne prevziať výťažok z dražby z notárskej úschovy a naplniť obavy navrhovateľa. Navrhovateľ netvrdil ani neosvedčoval žiadne konkrétne úkony osoby, voči ktorej smeruje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, smerujúce k ohrozeniu exekúcie. Rozhodujúcou je i skutočnosť, že navrhovateľ splatnou pohľadávkou voči bývalému vlastníkovi vydražených nehnuteľností v rozsahu zostatku z výťažku dražby v sume 89.793,69 eur v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nedisponoval.

17. Nad rámec vyššie uvedeného, odvolací súd ešte považuje za potrebné uviesť, že podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je nemožnosť dosiahnutia rovnakého účelu zabezpečovacím opatrením ( <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuztimy&refSource=text>). Zabezpečovacie opatrenie má pred neodkladným opatrením prednosť. Práve účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa (veriteľa) z dôvodu obavy z ohrozenia jej exekúcie ( ). Spravidla vždy je možné účel neodkladného opatrenia navrhovaného z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie peňažnej pohľadávky dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd bez ohľadu na to, či sú splnené ostatné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, zamietne návrh na jeho nariadenie, keď zistí, že jeho účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ svojím návrhom a ani listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise neosvedčil žiadne skutkové okolnosti, ktoré by bez rozumných pochybností umožňovali prijať záver o existencii a trvaní hmotnoprávneho nároku, ktorého ochrany sa prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia domáhal, následne neosvedčil ani nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov a ani obavu z ohrozenie exekúcie, v dôsledku čoho nie je možné poskytnutie procesnej prevencie súdom požadovaným neodkladným opatrením.

19. Súd prvej inštancie vyvodil správny záver o nesplnení podmienky bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu ako jednej z predpokladov vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako ani neosvedčenie existencie nároku a po aplikovaní správneho právneho predpisu a jeho správnej interpretácie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodne zamietol, na základe čoho, nie je možné priznať úspech navrhovateľovej odvolacej námietke podľa ust. .

20. Záverom, odvolací súd dodáva, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd reagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. , , a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

21. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, dospel odvolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa , a preto uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, ako vecne správne potvrdil ( ).

22. Odvolací súdu o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa a v spojení s tak, že úspešnému W. (osobe, proti ktorej návrh smeroval), ktorému by inak patrila náhrada trov odvolacieho konania, nárok na ich náhradu nepriznal, pretože mu preukázateľne žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli (R 72/2018).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).