Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

62Ek/1938/2026

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35776005, proti povinnému: neb. A. B., nar. XX.XX.XXXX, posledný trvalý C. D. E. XX, XXX XX C. D. E., o vymoženie pohľadávky vo výške 125,- EUR, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 31.07.2026 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 125,- EUR, a to na základe exekučného titulu – Rozhodnutie o uložení pokuty Okresného úradu Komárno, organizačný odbor č. k. OU-KN-OO-2023/009100-008 zo dňa 14.08.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.09.2023 a vykonateľnosť dňa 19.09.2023 (ďalej len ako „Exekučný titul“).

2. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „"): „Súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.“

3. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku: „Súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.“

4. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku: „Súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.“

5. Podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku: „Exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.“

6. Podľa § 31 ods. 1 Exekučného poriadku: „Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.“

7. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku: „Prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.“

8. Podľa prvej vety Exekučného poriadku: „Na exekučné konanie sa použijú ustanovenie , ak tento zákon neustanovuje inak.“

9. Podľa (ďalej len „“): „Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).“

10. Súd vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia Exekučného poriadku, preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. V prvom rade prihliadol súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle . Následne skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. Súd sa predovšetkým zaoberal otázkou vecnej legitimácie vyplývajúcej z Exekučného poriadku, ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (oprávnenia alebo povinností), ktoré je predmetom konania. Účastníkmi exekučného konania sú teda predovšetkým oprávnený a povinný, vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné, rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 12.09.2012).

11. V danej veci súd z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, t. j. po začatí exekučného konania.

12. Súd konštatuje, že v predmetnom exekučnom konaní ide o konanie vedené na základe exekučného titulu, ktorým sa ukladá sankcia v rámci správneho trestania. Na správne trestanie (t. j. ukladanie sankcií v rámci správneho trestania) je potrebné použiť aj základné zásady trestného konania a ukladania trestov v trestnom konaní. Jednou zo zásad ukladania trestov je zásada personality trestu vyjadrená v ustanovení (ďalej len „“), podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa. Trestná zodpovednosť fyzických osôb (na rozdiel od právnických osôb) je prísne individualizovaná, tzn. fyzická osoba zodpovedá iba za svoje vlastné protiprávne konanie. Teda trestnú zodpovednosť fyzickej osoby nie je možné „preniesť“ na inú fyzickú osobu a trestná zodpovednosť fyzickej osoby zaniká smrťou páchateľa. Na základe uvedeného exekučný súd konštatuje, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní nemá majetkovú povahu, ale osobnú povahu a je výlučne spojený s osobou povinného subjektu. Preto exekučný súd v prvom rade musí posúdiť, či povaha veci (v exekučnom konaní vymáhaného nároku) umožňuje pokračovať v exekučnom konaní s prípadnými dedičmi povinného alebo je potrebné návrh na vykonanie exekúcie oprávneného zamietnuť (viď stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Snj 68/2018 zo dňa 22. mája 2019, R 1/2019).

13. Právna úprava dedenia vychádza zo zásady univerzálnej sukcesie, ktorá znamená, že dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov svojho právneho predchodcu v plnom rozsahu s výnimkou práv rýdzo osobnej povahy. Právna veda majetok fyzickej osoby na účely dedenia komplexne vymedzuje ako veci hmotné, nehmotné statky (najmä predmety duševného vlastníctva), záväzky a pohľadávky majetkovej povahy a iné peniazmi oceniteľné hodnoty, ktoré majú majetkovú hodnotu a s ktorými je možné na základe právnych skutočností disponovať. Dedičstvo tvoria majetkové práva a povinnosti (aktíva a pasíva) poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli. Práva osobnej povahy zanikajú najneskôr smrťou resp. zánikom právnej subjektivity subjektu, ktorého sa týkajú, teda neprechádzajú smrťou na právnych nástupcov - dedičov. Medzi práva osobnej povahy možno zaradiť aj zodpovednosť za spáchaný správny delikt spočívajúci v povinnosti páchateľa správneho deliktu niesť zodpovednosť za právny následok spáchaného správneho deliktu, tzn. strpieť sankciu za spáchaný správny delikt. a rovnako ani zákon o priestupkoch neumožňujú prechod trestov, a to ani ešte nevykonaných,

na právnych nástupcov páchateľa. Ani zo žiadneho ustanovenia (ďalej len „“) nevyplýva, že sankcia za protiprávne konanie (napr. peňažný trest podľa alebo pokuta podľa zákona o priestupkoch) je súčasťou dedičstva a po smrti fyzickej osoby prechádza ako dedičstvo na dediča zomrelej fyzickej osoby. V prípade pokuty ako peňažnej sankcie za spáchaný priestupok (ako správny delikt) ide o osobný nárok, ktorý neprechádza na právnych nástupcov zomrelej fyzickej osoby (dedičov) (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 30.04.2008, publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Českej republiky pod č. 1592/2008, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 30.07.2014).

14. S poukazom na uvedené súd v danej veci aplikoval na výklad ohľadom možnosti právneho nástupníctva pri sankciách uložených v správnom konaní princípy správneho trestania v spojení s princípmi súdneho trestania. Sankcia uložená správnym orgánom má osobný charakter a je neoddeliteľne spojená s osobou delikventa. Výkon takejto sankcie nemôže v dôsledku smrti prejsť na inú fyzickú osobu - dediča. Nejedná sa o ani pohľadávku, ktorá by spadala do pasív dedičstva.

15. Vzhľadom k tomu, že povinný ako adresát správnej (administratívnej) sankcie pred začatím exekúcie zomrel, v exekučnom konaní nie je v dôsledku smrti páchateľa správneho deliktu, resp. priestupku splnená jedna z podmienok konania na strane účastníka. Nie je preto možné ani na podklade predloženého exekučného titulu začať proti prípadnému dedičovi poručiteľa exekúciu.

16. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatuje, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní nie je majetkovým právom, ale rýdzo osobným právom viazaným výlučne na osobu povinného, ktorý nie je predmetom dedenia a teda po smrti fyzickej osoby neprechádza na jeho právneho nástupcu - dediča. Z uvedeného dôvodu nie je možné v tomto exekučnom konaní pokračovať s prípadnými dedičmi povinného. Vzhľadom na to, že toto exekučné konanie nie je možné považovať za konanie, ktoré má povahu konania o majetkovom spore, ale je výlučne spojené s osobou zomrelého povinného. Na základe uvedeného súd konštatuje, že je tu dôvod, pre ktorý by exekúcia musela byť zastavená, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.

17. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie neuplatnil trovy exekučného konania a zároveň je oprávnený oslobodený od platenia súdneho poplatku v zmysle v spojení s o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania iba oprávnený a navyše oprávnenému žiadne trovy konania ani nevznikli ( Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu súd výrok o trovách exekučného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.02.2017, sp. zn. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.