Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/14/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobkyne: W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. O. F. XXXX/X, XXX XX K., zast.: JUDr. Ján Kasenčák, advokát, so sídlom V. XX, XXX XX V. - U. O. U., proti žalovanému: TUreality s. r. o., so sídlom Hálkova 2761/33, 010 01 Žilina, IČO: 44 314 205, zast.: JUDr. Ivan Mikloška, advokát, so sídlom B. XX, XXX XX K., o zaplatenie 2.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -144 zo dňa 24.09.2020, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu žalobkyne (výrok I.). Žalovanému proti žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil poukazom na ust. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ust. , , , , , . Uviedol, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala vrátenia sumy 2.000,- eur s príslušenstvom, ktorý nárok jej mal vzniknúť na základe odstúpenia od zmluvy o rezervácii nehnuteľností, ktorú uzatvorila so žalovaným dňa 28.05.2018. Predmetom sprostredkovania predaja bola nehnuteľnosť - rodinný dom č. s. XX a pozemky parc. č. KN-C 896, 897 a 898/1, ktoré sa nachádzajú v k. ú. U. a sú zap. na LV č. XXXX pre okres Z. Z., obec U., k. ú. U.. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 28.05.2018 uzatvorili zmluvu o rezervácii nehnuteľností. Predmetnú zmluvu o rezervácii nehnuteľností súd posúdil ako sprostredkovateľskú zmluvu a zároveň zmluvu spotrebiteľskú, a tiež zmluvu uzavretou mimo prevádzkových priestorov. Sporným medzi stranami zostalo odstúpenie žalobkyne od zmluvy, ktoré vykonala listom zo dňa 14.06.2018 s odôvodnením, že nehnuteľnosť vykazuje vady, a to mokré steny, pleseň, narušenú statiku a jej nevyhovujúci stav na bývanie vyžadujúci si nákladnú rekonštrukciu. Po oboznámení sa so zmluvou o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 28.05.2018, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a tiež aj na základe výpovedí strán sporu a svedka U. U. súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňou uplatnený nárok nie je dôvodný. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -84 zo dňa 15.10.2019 tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Voči tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie svojím

uznesením č. k. -123 zo dňa 30.06.2020, právoplatným dňa 31.07.2020, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení, vychádzajúc z toho, že jednou stranou v spore je spotrebiteľ, vyslovil, že v danom prípade bolo povinnosťou súdu prvej inštancie postupovať v konaní nielen podľa všeobecných ustanovení , ale aj podľa jeho špeciálnych ustanovení, ktoré sú obsiahnuté v Prvom diele v Druhej hlave . Poukázal na konkrétne ustanovenie zmluvy o rezervácii nehnuteľností, voči ktorým žalobkyňa namietla neprijateľnosť zmluvných podmienok a zároveň vyslovil, že súd prvej inštancie sa s argumentáciou žalobkyne dostatočným spôsobom v dôvodoch svojho rozhodnutia nevysporiadal. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie preskúmal, či ustanovenie článku IX. bod 1 predmetnej zmluvy predstavuje, alebo nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a preskúmal z uvedeného pohľadu aj ostatný obsah predmetnej zmluvy. Súd opakovane uviedol, že predmetná zmluva o rezervácii nehnuteľností je sprostredkovateľskou zmluvou, zároveň je zmluvou spotrebiteľskou, a tiež zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. Predmetom zmluvy je obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu. Toto obstaranie uzavretia zmluvy môže spočívať v tom, že sprostredkovateľ nájde partnera, ktorý chce so záujemcom uzavrieť zmluvu, že zoznámi budúcich zmluvných partnerov, že bude spolupôsobiť pri prerokúvaní veci a pripraví uzavretie zmluvy. Tým sa jeho úloha skončí. Záujemca teda uzaviera zmluvu sám, aj keď za pomoci sprostredkovateľa, ktorý mu pripraví aj potrebné podklady na uzavretie zmluvy. Sprostredkovateľská zmluva je odplatnou zmluvou, dojednáva sa teda za odmenu. Pojmovým znakom tejto zmluvy je odplatnosť a skutočnosť, že záujemca má povinnosť poskytnúť odmenu sprostredkovateľovi len vtedy, keď bol výsledok (t. j. uzavretie sledovanej zmluvy) dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Súd prvej inštancie uvádza, že zistený skutkový stav ostal v ďalšom konaní nezmenený. Čo sa týka článku IX. bod 1. predmetnej zmluvy, mal súd za preukázané, že strany sa dohodli, že ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy z dôvodov, ktoré sú na strane záujemcu, je záujemca povinný zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu vo výške rezervačnej zálohy, v danej veci teda vo výške 2.000,- eur. Z listiny označenej ako „Informácie, poučenie a súhlas spotrebiteľa“, ktorú žalobkyňa podpísala dňa 28.05.2018, mal súd ďalej za preukázané, že žalobkyňa bola žalovaným riadne poučená o možnosti odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu v lehote 14 dní od jej uzatvorenia (čl. II. bod 2.1. tejto listiny založenej na č. l. 9). Toto právo však v danej lehote nevyužila. Taktiež z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný sa spolu so žalobkyňou zúčastnil dvoch obhliadok, prvá obhliadka predmetných nehnuteľností sa uskutočnila v mesiaci máj 2018 buď 23.05.2018 alebo 24.05.2018. Po tejto obhliadke žalobkyňa prejavila záujem o kúpu predmetného domu spolu s pozemkami, iniciovala uzatvorenie zmluvy o rezervácii nehnuteľností, k uzatvoreniu ktorej došlo dňa 28.05.2019. Následne sa uskutočnila druhá obhliadka dňa 09.06.2018. Aj po tejto obhliadke žalobkyňa naďalej deklarovala záujem o kúpu predmetných nehnuteľností, po tejto obhliadke žalobkyňa, svedok a vlastník nehnuteľností riešili spoločne aj otázku budúcej rekonštrukcie domu s tým, že vlastník domu sprostredkoval žalobkyni aj telefonický kontakt so svojím známym, ktorý vykonáva stavebné práce. Následne žalobkyňa odstúpila od predmetnej zmluvy. Keďže podľa od zmluvy môže účastník odstúpiť len, ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, žalobkyňa mohla od zmluvy odstúpiť už len vtedy, ak by si druhá strana, t. j. žalovaný nesplnil svoju záväzkovú povinnosť alebo ju splnil nedostatočne (ide o zákonné dôvody odstúpenia od zmluvy). Dôkazné bremeno v tomto smere však neuniesla, nepreukázala, že by si žalovaný nesplnil svoje povinnosti. Žalobkyňa dôvody tvrdené v písomnom odstúpení od zmluvy nepreukázala. Súd tak dospel k záveru, že odstúpenie žalobkyne od zmluvy o rezervácii nehnuteľností zo dňa 28.05.2018 je neplatné. Kúpna zmluva na rezervované nehnuteľnosti nebola uzatvorená z dôvodov, ktoré sú na strane žalobkyne ako záujemcu, pričom žalovaný si splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z tejto zmluvy, bola žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému dohodnutú odmenu vo výške 2.000,- eur. V danej veci bola odplata dohodnutá v citovanom článku IX. bod 1 zmluvy, a preto ustanovenie článku IX. bod 1 zmluvy, nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale naopak, odplata je podstatnou náležitosťou zmluvy o sprostredkovaní vo všeobecnosti, t. j. je jej pojmovým znakom. Súd preskúmal aj ostatný obsah predmetnej sprostredkovateľskej zmluvy a konštatuje, že táto zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, teda neobsahuje také podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej len „“), keď konštatoval, že žalovaný bol v konaní plne úspešný, a preto má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti uvedenému rozsudku žalobkyňa (ďalej aj „odvolateľka“) podala odvolanie, v ktorom súdu prvej inštancie vytýkala nesprávne právne posúdenie veci. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil tak, že žalovaný je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni 2.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.000,- eur odo dňa 28.07.2018 do zaplatenia. Žalobkyňa si uplatnila náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V bližších podrobnostiach uviedla, že nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie spočíva v tom, že súd považoval ust. čl. IX. bodu 1 zmluvy o rezervácii za platné. Takáto zmluvná podmienka je však podľa jej presvedčenia neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa , , . Zároveň vyslovila, že zmluva o rezervácii uzatvorená medzi ňou a žalovaným nie je sprostredkovateľskou zmluvou. Ide o typovo nepomenovanú zmluvu, ktorá však v tomto prípade nesleduje hlavný ekonomický záujem žalobkyne ako spotrebiteľa, pretože právny vzťah je primárne založený medzi vlastníkom nehnuteľnosti a realitnou kanceláriou, t. j. žalovaným. Žalovaný svojím postupom núti akéhokoľvek záujemcu do zmluvného vzťahu, pričom odmenu za sprostredkovanie predaja má primárne zaplatiť majiteľ nehnuteľnosti, ako je to aj konštruované v zmluve o rezervácii, keďže zložená záloha má byť započítaná na úhradu kúpnej ceny. Na pojednávaní svedok potvrdil, že žalobkyňa túto nehnuteľnosť nekúpila a žalovanému sa nepodarilo nehnuteľnosť predať inej osobe. Keďže žalobkyňa pôvodne mala záujem o kúpu nehnuteľnosti, strany sporu a vlastník nehnuteľnosti mohli hneď pristúpiť k vypracovaniu kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej by odmena žalovaného bola uhradená buď žalobkyňou priamo ako jedna zo zložiek kúpnej ceny alebo by túto odmenu za sprostredkovanie uhradil vlastník nehnuteľnosti (keďže primárne vzťah vznikol medzi žalovaným a vlastníkom nehnuteľnosti). Rezervácia nehnuteľnosti tak nesledovala hlavný záujem žalobkyne ako spotrebiteľky, preto ustanovenie zmluvy, v zmysle ktorého má spotrebiteľ zaplatiť odmenu za rezerváciu nehnuteľnosti, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je neplatné. Okrem toho predmetom sprostredkovateľskej zmluvy má byť záväzok sprostredkovať uzavretie kúpnej zmluvy a záväzok záujemcu sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa, čo však v tomto prípade nenastalo. Okrem toho v čl. IX. bod 1 zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti je zakotvený nárok na odmenu. Sprostredkovateľ ako dodávateľ služby však nemôže mať nárok na odmenu, ak primárnu službu (sprostredkovanie predaja) v zmysle zmluvy nesplnil, ale má prípadný nárok na náhradu nákladov, ktoré ale musia byť v zmluve špecifikované. Takéto ustanovenie je v rozpore s a zároveň v rozpore s , pretože suma 2.000,- eur je nepomerne vyššia oproti nákladom, ktoré vynaložil žalovaný, ktorý evidentne len publikoval minimálne informácie o nehnuteľnosti na svojom webovom sídle a na obhliadku poslal makléra, ktorý ako priznal na pojednávaní, sa ani nevyzná v nehnuteľnostiach a v posudzovaní ich stavu. Napokon predmetné ustanovenie možno posúdiť ako neprijateľné aj v zmysle , v zmysle ktorého neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá prikazuje spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, pretože žalovaný si nesplnil hlavný záväzok, ktorým je sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti. Taktiež vyjadrila presvedčenie, že ustanovenie čl. IX. bod 1 zmluvy o rezervácii nehnuteľností je svojím spôsobom zmluvnou pokutou podľa . Tu dala do pozornosti odvolacieho súdu rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 15.08.2012.

4. Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania. Bližšie uviedol, že je nepochybné, že medzi sporovými stranami bola dňa 28.05.2018 uzatvorená zmluva o rezervácii nehnuteľnosti, ktorá svojím charakterom a obsahom je zmluvou sprostredkovateľskou. Pretože táto zmluva bola uzatvorená mimo prevádzkových priestorov žalovaného bola žalobkyňa v súlade so informovaná a poučená o svojich právach. Žalobkyňa svojím podpisom potvrdila, že poučeniu porozumel a udelil súhlas so začatím poskytovania služieb. K uzatvoreniu predmetnej zmluvy došlo výlučne na základe jej podnetu, pretože o kúpu nehnuteľnosti prejavila záujem. Žalovaný vo vyjadrení poprel, že uzatvorenie tejto zmluvy bolo žalobkyni nanútené, pričom poukázal na vyjadrenie svedka, ktorý uviedol, že k uzatvoreniu danej zmluvy došlo až na základe vykonanej obhliadky nehnuteľnosti. Žalobkyňa bola oprávnená od zmluvy odstúpiť výlučne na základe ustanovení , čo ale neurobila, keďže od zmluvy odstúpila až po uplynutí zákonnej lehoty stanovenej v tomto zákone. Poukazujúc na čl. VIII. bod 3 a čl. IX. bod 3 zmluvy o rezervácii, má preto sprostredkovateľ právo na odmenu vo výške rezervačnej zálohy, keďže k uzatvoreniu zmluvy o prevode, resp. kúpnej zmluvy nedošlo, a to z dôvodov, ktoré boli na strane záujemkyne. Samotná výška odmeny je primeraná vo vzťahu k hodnote nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom prevodu. Žalovaný ako sprostredkovateľ si v plnom rozsahu svoj záväzok vyplývajúci mu z danej zmluvy splnil, pričom k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo výlučne na strane žalobkyne.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobkyne v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami , a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario s použitím rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní nového rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. ), keďže ani zo strany odvolateľky neboli v priebehu odvolacieho konania uvedené žiadne nové skutočnosti, a preto odvolaciemu súdu neprislúcha vyhodnotiť namietané skutočnosti iným spôsobom. To, že pri aplikácii ustanovenia postačuje len odkaz na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého „...odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , )...“.

8. Len pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že:

9. Predmetom konania je žaloba žalobkyne, ktorou si uplatňuje nárok na vrátenie sumy 2.000,- eur s príslušenstvom, z titulu odstúpenia od zmluvy o rezervácii nehnuteľností, ktorú uzatvorila so žalovaným dňa 28.05.2018 (ďalej len „zmluva“). Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní žalobu žalobkyne prvým rozsudkom zo dňa 15.10.2019, č. k. -84 zamietol, dôvodiac, že odstúpenie žalobkyne od zmluvy o rezervácii, je neplatné. V dôsledku odvolania podaného žalobkyňou, odvolací súd, rozhodujúc o tomto odvolaní, napadnutý (prvý) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vzhľadom na spotrebiteľský vzťah žalobcu a žalovaného vytkol súdu prvej inštancie predovšetkým to, že sa dostatočne nevysporiadal s argumentáciou žalobkyne ohľadom neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o rezervácii nehnuteľností, pričom táto uviedla aj konkrétne ustanovenie („čl. IX. bod 1 zmluvy“), ktoré považuje za neprijateľné, ako aj dôvody pre takéto tvrdenie („...rezervácia nehnuteľnosti nesleduje hlavný záujem žalobkyne ako spotrebiteľky...žalovaný svojím postupom núti akéhokoľvek záujemcu do zmluvného vzťahu.... sprostredkovateľ ako dodávateľ služby nemôže mať nárok na odmenu, ak primárnu službu - sprostredkovanie predaja nesplnil, ale má prípadný nárok na náhradu nákladov, ktoré ale musia byť v zmluve špecifikované...suma 2.000,- eur ako rezervačná záloha je nepomerne vyššia oproti nákladom, ktoré vynaložil žalovaný...“). Následne súd prvej inštancie v ďalšom konaní postupoval v zmysle povinností uložených mu odvolacím súdom. Napadnutým rozsudkom, opätovne žalobu žalobkyne zamietol, dôvodiac, že žalovaný si splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o rezervácii taktiež, že kúpna zmluva na rezervovanú nehnuteľnosť nebola uzatvorená z dôvodov vzniknutých na strane žalobkyne ako záujemcu, odstúpenie od zmluvy o rezervácii nehnuteľností zo dňa 28.05.2018 je neplatné a zároveň, že ustanovenie čl. IX bod 1 zmluvy, nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale naopak, odplata je podstatnou náležitosťou zmluvy o sprostredkovaní. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnila žalobkyňa, vytýkajúc súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie danej veci, poukazujúc na dôvody totožné s predchádzajúcim odvolaním.

10. Pokiaľ žalobkyňa nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie vidí v tom, že tento považuje zmluvu o rezervácii za sprostredkovateľskú zmluvu, ktorou táto zmluva nie je, odvolací súd uvádza, že predmetná rezervačná zmluva je síce tzv. nepomenovanou zmluvou, avšak táto je svojím obsahom a účelom najbližšie ( ) sprostredkovateľskej zmluve ( a nasl. ).

11. V zmysle ustanovenia a nasl. , sprostredkovateľskou zmluvou je zmluva, v ktorej sa jedna strana (sprostredkovateľ) zaväzuje vyvíjať činnosť, ktorá vedie k tomu, aby druhá strana (záujemca) mala príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak činnosťou sprostredkovateľa došlo k uzavretiu zmluvy.

12. V konaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný vykonal úkony a vyvíjal činnosť smerujúcu k tomu, aby došlo k uzatvoreniu zmluvy o kúpe nehnuteľnosti - rodinného domu č. s. XX a pozemkov parc. č. KN-C 896, 897 a 898/1, ktoré sa nachádzajú v k. ú. U. a sú zap. na LV č. XXXX pre okres Z. Z., obec U., k. ú. U. (bod III. zmluvy), o ktorú žalobca prejavil záujem. Tým bola splnená jedna podstatná náležitosť sprostredkovateľskej zmluvy, a to záväzok sprostredkovateľa obstarať záujemcovi príležitosť k uzavretiu zmluvy. Pokiaľ ide o druhú podstatnú náležitosť a to, že nárok na odmenu sprostredkovateľa sa viaže ku skutočnosti, že výsledok (teda uzavretie zmluvy) bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa aj táto bola naplnená. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že si žalovaný splnil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o rezervácii nehnuteľností, avšak žalobkyňa svojím konaním spôsobila, že ku kúpe nehnuteľnosti nedošlo. Tu odvolací súd poukazuje na čl. IX. bod 1 zmluvy o rezervácii nehnuteľností, z ktorého vyplýva, že „ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy o prevode resp. kúpnej zmluvy z dôvodov, ktoré sú na strane záujemcu, je záujemca povinný uhradiť sprostredkovateľovi odmenu vo výške rezervačnej zálohy“. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie nepovažuje dané ustanovenie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom v bližšom odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Obsah predmetnej zmluvy považuje odvolací súd za dostatočne určitý, jasný a zrozumiteľný.

13. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že spotrebiteľ je všeobecne vnímaný ako slabšia strana, a preto zakazuje, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali také ustanovenia, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Avšak nie každá podmienka, ktorá by sa najprv javila ako neprijateľná, neprijateľnou aj v skutočnosti je. Posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je závislé od okolností každého jednotlivého prípadu. Pri takomto posudzovaní je potrebné zohľadniť ďalšie podmienky obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, ako aj iné skutočnosti, ktoré vyplynuli z daného právneho vzťahu.

14. Odvolací súd je toho názoru, že zmluva o rezervácii a s ňou spojená úhrada rezervačnej zálohy nie je výnimočným inštitútom a využíva sa pomerne často, pretože predstavuje akýsi prvý právny krok, ktorý záujemca (kupujúci) urobí v prípade, že má vážny záujem a úmysel kúpiť konkrétnu nehnuteľnosť a chce zaistiť, aby predávajúci, resp. realitná kancelária nehnuteľnosť ďalej neponúkala iným záujemcom.

15. Čo sa týka výšky rezervačnej zálohy, táto závisí od dohody zmluvných strán. Podľa sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa . V súčasnosti však platný všeobecný cenový predpis ( o cenách) nijakým spôsobom bližšie limity výšky odmeny za sprostredkovateľskú činnosť neustanovuje, a preto výška odmeny bude vždy závisieť predovšetkým od vzájomného konsenzu oboch zmluvných strán sprostredkovateľskej zmluvy.

16. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazuje na rozhodnutie českého súdu, odvolací súd uvádza, že súdy Slovenskej republiky nie sú viazané rozhodnutiami českých súdov. Viazanosť všeobecného súdu inými rozhodnutiami je vymedzená v . Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR tiež nemožno považovať za súčasť ustálenej súdnej prax, tak ako ju má na mysli judikatúra Najvyššieho súdu SR (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2017, sp. zn. ). Odhliadnuc od uvedeného, odvolací súd poukazuje na to, že v danom rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 15.08.2012 si zmluvné strany pre prípad porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich im zo zmluvy dojednali zmluvnú pokutu ako sankciu za porušenie, avšak v danom prípade sa jedná o odmenu určenú sprostredkovateľovi za to, že si splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z tejto zmluvy o rezervácii.

17. Právnym posúdením odstúpenia žalobkyne od rezervačnej zmluvy sa súd prvej inštancie zaoberal v odseku 22. a nasl. rozsudku, s ktorým odvolací súd súhlasí a tieto závery považuje za správne. Žalobkyňa neuniesla dôkazne bremeno ohľadne dôvodov tvrdených v písomnom odstúpení od zmluvy zo dňa 28.05.2018, a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že odstúpenie žalobkyne od zmluvy o rezervácii nehnuteľností je neplatné. S ohľadom na uvedené nebolo potrebné sa zaoberať skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v odstúpení žalobkyne od rezervačnej zmluvy. Taktiež odvolací súd

uvádza, že žalobkyňa mala právo odstúpiť od tejto zmluvy bez uvedenia dôvodu v lehote 14 dní (čl. II. bod 2.1. „Informácie, poučenie a súhlas spotrebiteľa“), avšak toto právo nevyužila.

18. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o trovách konania súdu prvej inštancie, keďže tento vykazuje vecnú správnosť; zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v rozhodnutí uvedeným.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznáva žalovanému v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalobkyni úspešný.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )