Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-64-2018.pdf
PDF · 116.47 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/64/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobkyne: W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. O. F. XXXX/X, XXX XX Ž., zast.: JUDr. Ján Kasenčák, advokát, so sídlom J. Fándlyho 2163/7, 010 01 Žilina, proti žalovanému: TUreality, s.r.o., IČO : 44 314 205, so sídlom Hálkova 2761/33, 010 01 Žilina, zast.: JUDr. Ivan Mikloška, advokát, so sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina, o zaplatenie 2.000 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 24.08.2018 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.000 Eur spolu s úrokom s omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 28.07.2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 28.05.2018 uzavrela so žalovaným zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti mimo sídla žalovaného. V zmysle zákona č. 102/2014 Z.z. mala žalobkyňa právo odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu do 14 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy o rezervácii. Predmetom sprostredkovania predaja bola nehnuteľnosť - rodinný dom č.s. XX a pozemky parc.č. KN - C XXX, XXX R. XXX/X, ktoré sa nachádzajú v k.ú. U. a sú zap. Na LV č. XXXX pre okres Z. Z., obec U., k.ú. U.. Žalobkyňa uskutočnila so žalovaným obhliadku počas ktorej nehnuteľnosť nebola pripravená na obhliadku, bola zaprataná hnuteľnými vecami, a preto si žalobkyňa a zamestnanec žalovaného p. U. Ď. dohodli ďalší termín obhliadky, ktorá sa uskutočnila dňa 09.06.2018 za účelom kontroly technického stavu nehnuteľnosti. V tento deň žalobkyňa oznámila zamestnancovi žalovaného, že tento stav jej bol zamlčaný, a preto sa rozhodla odstúpiť od zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti a vyzvala ho na vrátenie sumy 2.000 Eur. Tento zamestnanec žalovaného odoprel vrátenie zálohy z dôvodu, že nedisponuje hotovosťou a nemá oprávnenie od žalovaného na takéto konanie, preto sa dohodli na stretnutí dňa 11.06.2018. Žalobkyňa má za to, že takto konal koordinovane so žalovaným, úmyselne, pretože nereagoval na telefonáty žalobkyne, keď v tom čase plynuli posledné dni na odstúpenie od zmluvy bez udania dôvodu podľa zákona č. 102/2014 Z.z. . Zamestnanec žalovaného skontaktoval žalobkyňu až dňa 13.06.2018, teda po uplynutí lehoty na odstúpenie od zmluvy bez udania dôvodu a navrhol žalobkyni, že si ponechá sumu 1.500 Eur a žalobkyni vráti sumu 500 Eur. Žalobkyňa dňa 14.04.2018 odoslala odstúpenie od zmluvy, ale v odôvodnení odstúpenia od zmluvy uvádza skutočnosti rozhodné pre posúdenie dôvodnosti odstúpenia. Uvádza, že dňa 09.06.2018 sa uskutočnila druhá obhliadka nehnuteľnosti za účelom kontroly technického stavu nehnuteľnosti, kedy zistila, že nehnuteľnosť má vady a je neobývateľná (mokré steny, pleseň, narušená statika domu, nevyhovujúci stav domu na bývanie), pričom na jej užívanie je nutná nákladná a rozsiahla rekonštrukcia. Keďže žalobkyňa bola uvedená do omylu, že
nehnuteľnosť možno okamžite užívať, odstúpila od zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti. Na toto odstúpenie žalovaný reagoval listom zo dňa 29.06.2018, argumenty v ňom uvedené sú však irelevantné. Zároveň žalovaný úmyselne zmaril možnosť odstúpiť od zmluvy v lehote 14 dní od uzavretia bez uvedenia dôvodu. V odstúpení do zmluvy sú uvedené dôvody odstúpenia, pričom v bode 1.8. dokumentu označeného ako „Informácie, poučenie a súhlas spotrebiteľa“ , je zakotvené právo odstúpiť od zmluvy, ak služba vykazuje vady. Tou vadou je nedostatočná informácia o reálnom stave nehnuteľnosti. Keďže žalovaný napriek opakovaným výzvam žalobkyne na vrátenie sumy 2.000 Eur, žalobkyni túto sumu nevrátil, domáha sa žalobkyňa svojho práva súdnou cestou.
3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13C/64/2018 - 84 zo dňa 15.10.2019 tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to na tom skutkovom základe, že základe vykonaného dokazovania mal za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 28.05.2018 uzatvorili zmluvu o rezervácii nehnuteľností. Predmetnú zmluvu o rezervácii nehnuteľností súd posúdil ako sprostredkovateľskú zmluvu a zároveň zmluvu spotrebiteľskú, a tiež zmluvu uzavretou mimo prevádzkových priestorov predávajúceho v zmysle ust. § 2 ods.2 písm. a/ zákona č. 102/2014 Z.z. . Predmetom sprostredkovania predaja bola nehnuteľnosť rodinný dom č. súp. XX a prislúchajúce pozemky zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. U.. Nebolo sporné, že žalobkyňa zaplatila žalovanému zálohu vo výške 2.000 eur. Z výsluchu svedka U. Ď., ktorý zastupoval žalovaného mal súd za preukázané, že sa spolu so žalobkyňou zúčastnil dvoch obhliadok, prvá obhliadka predmetných nehnuteľností sa uskutočnila v mesiaci máj 2018 buď 23.05.2018 alebo 24.05.2018. Po tejto obhliadke žalobkyňa prejavila záujem o kúpu predmetného domu spolu s pozemkami, iniciovala uzatvorenie zmluvy o rezervácii nehnuteľností k uzatvoreniu ktorej došlo dňa 28.05.2019. Ďalej má súd z výsluchu svedka za preukázané, že následne sa uskutočnila druhá obhliadka dňa 09.06.2018. Aj po tejto obhliadke žalobkyňa naďalej deklarovala záujem o kúpu predmetných nehnuteľností, po tejto obhliadke žalobkyňa, svedok a vlastník nehnuteľností riešili spoločne aj otázku budúcej rekonštrukcie domu s tým, že vlastník domu sprostredkoval žalobkyni aj telefonický kontakt so svojim známym, ktorý vykonáva stavebné práce. Žalobkyňa s ním o tejto otázke telefonicky komunikovala za prítomnosti svedka a vlastníka nehnuteľností o svojich predstavách o rekonštrukcii domu. Následne žalobkyňa odstúpila od predmetnej zmluvy, pričom súd vyhodnotil toto odstúpenie žalobkyne od zmluvy o rezervácii nehnuteľností zo dňa 28.05.2018 ako neplatné. V bode IX. 1. zmluvy o rezervácii, bolo dohodnuté, že ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy z dôvodov, ktoré sú na strane záujemcu, je záujemca povinný zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu vo výške rezervačnej zálohy. V danej veci k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov na strane žalobkyne ako záujemcu o kúpu, a preto bola žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému odmenu vo výške rezervačnej zálohy v sume 2.000 Eur, a to s poukazom na citované § 775 Občianskeho zákonníka, a teda žalobkyni právo na jej vrátenie nevzniklo. Preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
4. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie svojim uznesením č.k. 11Co/46/2020 - 123 zo dňa 30.06.2020, právoplatným dňa 31.07.2020, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení vyslovil, že niet sporu o tom, že v prípade zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti sa jedná o klasickú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú skutočnosť konštatuje v dôvodoch svojho rozhodnutia aj súd prvej inštancie. Vychádzajúc z toho, že jednou stranou v spore je spotrebiteľ, ktorý má postavenie slabšej strany, bolo povinnosťou okresného súdu postupovať v konaní nielen podľa všeobecných ustanovení Civilného sporového poriadku, ale aj podľa jeho špeciálnych ustanovení, ktoré sú obsiahnuté v Prvom diele v Druhej hlave Civilného sporového poriadku. Z ustanovenia § 298 v spojení s § 295 CSP vyplýva povinnosť súdu aj bez návrhu skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, a to nielen tých, na ktorých spočíva uplatnený nárok, ale všetkých ostatných podmienok spotrebiteľskej zmluvy alebo iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. V aktuálne prebiehajúcom spore žalobkyňa už počas prvoinštančného konania namietla neprijateľnosť zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o rezervácii nehnuteľnosti, ktorú uzatvorila so žalovaným, pričom uviedla aj konkrétne ustanovenia, ktoré považuje za neprijateľné (čl. IX. bodu 1 zmluvy), ako aj dôvody pre takéto tvrdenie („...rezervácia nehnuteľnosti nesleduje hlavný záujem žalobkyne ako spotrebiteľky...žalovaný svojím postupom núti akéhokoľvek záujemcu do zmluvného vzťahu.... sprostredkovateľ ako dodávateľ služby nemôže mať nárok na odmenu, ak primárnu službu - sprostredkovanie predaja nesplnil, ale má prípadný nárok na náhradu nákladov, ktoré ale musia byť v
zmluve špecifikované...suma 2.000 eur ako rezervačná záloha je nepomerne vyššia oproti nákladom, ktoré vynaložil žalovaný...“). Ďalej vyslovil, že súd prvej inštancie sa s argumentáciou žalobkyne dostatočným spôsobom v dôvodoch svojho rozhodnutia nevysporiadal. Preto odvolací súd musel napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uložil súdu prvej inštancie odstrániť vytýkané nedostatky.
6. V ďalšom konaní súd postupoval v zmysle povinností uložených mu odvolacím súdom.
7. Preskúmal teda jednak či ustanovenie článku IX. bod 1 predmetnej zmluvy predstavuje alebo nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preskúmal z uvedeného pohľadu aj ostatný obsah predmetnej zmluvy.
8. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
9. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie, w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.
10. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. Čo treba rozumieť "značnou nerovnováhou", možno vydedukovať z úpravy neprijateľných podmienok upravených v citovanom odseku 4. Za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy.
12. Novela (zákon č. 575/2009 Z.z.) účinná od 1. marca 2010 zmenila znenie druhej vety v odseku 1 tak, že za neprijateľné nemožno považovať podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, a ďalej (to bolo aj pred novelou), že neprijateľnou nemôže byť taká podmienka, ktorá bola dojednaná individuálne.
13. Súd opakovane uvádza, že predmetná zmluva o rezervácii nehnuteľností je sprostredkovateľskou zmluvou, zároveň je zmluvou spotrebiteľskou, a tiež zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov predávajúceho v zmysle ust. § 2 ods.2 písm. a/ zákona č. 102/2014 Z.z. podľa ktorého zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov predávajúceho sa na účely tohto zákona rozumie zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzavretá za súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho.
14. Sprostredkovateľská zmluva je v Občianskom zákonníku upravená v § 774 až 777. Úprava tejto zmluvy je všeobecná, pretože zákon ráta s tým, že podrobnosti o obsahu zmluvy, najmä o právach a povinnostiach z nich vyplývajúcich si účastníci upravia individuálne, zrejme podľa predmetu a účelu, ktorý uzavretím zmluvy sledujú.
15. Podľa § 774 sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu vtedy, keď bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
16. Predmetom zmluvy je teda obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu. Toto obstaranie uzavretia zmluvy môže spočívať v tom, že sprostredkovateľ nájde partnera, ktorý chce so záujemcom uzavrieť zmluvu, že zoznámi budúcich zmluvných partnerov, že bude spolupôsobiť pri prerokúvaní veci a pripraví uzavretie zmluvy. Tým sa jeho úloha skončí. To znamená, že na rozdiel od zmluvy o obstaraní predaja veci (§ 737 a nasl.), zmluvu, uzavretie ktorej sa sprostredkovateľskou zmluvou sleduje, neuzaviera sám, ale len spolupôsobí pri jej uzavieraní. Záujemca teda uzaviera zmluvu sám, aj keď za pomoci sprostredkovateľa, ktorý mu pripraví aj potrebné podklady na uzavretie zmluvy.
17. Sprostredkovateľská zmluva je odplatnou zmluvou, dojednáva sa teda za odmenu. Pojmovým znakom tejto zmluvy je teda odplatnosť tejto zmluvy.
18. Ďalším pojmovým znakom tejto zmluvy je skutočnosť, že záujemca má povinnosť poskytnúť odmenu sprostredkovateľovi len vtedy, keď bol výsledok (t.j. uzavretie sledovanej zmluvy) dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
19. V čom treba vidieť pričinenie sa sprostredkovateľa o dosiahnutie sledovaného výsledku, treba posudzovať podľa obsahu konkrétnej sprostredkovateľskej zmluvy.
20. Zistený skutkový stav ostal v ďalšom konaní nezmenený.
21. Z bodu IX. bod 1. tejto zmluvy má teda súd za preukázané, že strany sa dohodli, že ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy z dôvodov, ktoré sú na strane záujemcu, je záujemca povinný zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu vo výške rezervačnej zálohy, v danej veci teda vo výške 2.000 Eur.
22. Z vykonaného dokazovania - z listiny označenej ako „Informácie, poučenie a súhlas spotrebiteľa“, ktorý žalobkyňa podpísala dňa 28.05.2018 má súd ďalej za preukázané, že žalobkyňa bola žalovaným riadne poučená o možnosti odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu v lehote 14 dní od jej uzatvorenia (čl. II. bod 2.1. tejto listiny založenej na č.l. 9).
23. Žalobkyňa však právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu v lehote do 14 dní od jej uzavretia nevyužila.
24. Žalobkyňa tak mohla odstúpiť od tejto zmluvy iba za podmienok upravených Občianskym zákonníkom.
25. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
26. Právo odstúpiť od zmluvy viaže Občiansky zákonník na splnenie nasledovných predpokladov: a/ existencia zmluvného záväzkového vzťahu, b/ právo na odstúpenie od zmluvy vyplývajúce zo zákona alebo zmluvy, c/ adresovaný prejav vôle účastníka zmluvy od nej odstúpiť, d/ zákon odstúpenie od zmluvy nezakazuje.
27. V danom spore zo zmluvy o rezervácii nehnuteľností uzavretej medzi stranami sporu nevyplýva právo žalobkyne ako zmluvnej strany jednostranne od tejto zmluvy odstúpiť, nakoľko si takúto možnosť a ani dôvody odstúpenia v nej strany nedohodli.
28. Právo odstúpiť od zmluvy je dané zákonom najmä vtedy, ak druhá strana vôbec nesplnila svoju záväzkovú povinnosť, alebo ju splnila nedostatočne.
29. Z výsluchu svedka U. Ď., ktorý zastupoval žalovaného, má súd za preukázané, že sa spolu so žalobkyňou zúčastnil dvoch obhliadok, prvá obhliadka predmetných nehnuteľností sa uskutočnila v mesiaci máj 2018 buď 23.05.2018 alebo 24.05.2018. Po tejto obhliadke žalobkyňa prejavila záujem o kúpu predmetného domu spolu s pozemkami, iniciovala uzatvorenie zmluvy o rezervácii nehnuteľností k uzatvoreniu ktorej došlo dňa 28.05.2019. Ďalej má súd z výsluchu svedka za preukázané, že následne sa uskutočnila druhá obhliadka dňa 09.06.2018. Aj po tejto obhliadke žalobkyňa naďalej deklarovala záujem o kúpu predmetných nehnuteľností, po tejto obhliadke žalobkyňa, svedok a vlastník nehnuteľností riešili spoločne aj otázku budúcej rekonštrukcie domu s tým, že vlastník domu sprostredkoval žalobkyni aj telefonický kontakt so svojim známym, ktorý vykonáva stavebné práce. Žalobkyňa s ním o tejto otázke telefonicky komunikovala za prítomnosti svedka a vlastníka nehnuteľností o svojich predstavách o rekonštrukcii domu. Následne žalobkyňa odstúpila od predmetnej zmluvy.
30. Strany sporu majú jednak povinnosť tvrdenia a jednak na ňu nadväzujúcu povinnosť dôkaznú. V danej veci žalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy nesplnil vôbec alebo si ich splnil nedostatočne, inými slovami žalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie existencie ňou tvrdených dôvodov odstúpenia.
31. Žalobkyňa však dôvody tvrdené v písomnom odstúpení od zmluvy nepreukázala. Nepreukázala, že by si žalovaný nesplnil svoje zmluvné povinnosti, resp. že tieto si splnil nedostatočne. Súd tak dospel k záveru, že odstúpenie žalobkyne od zmluvy o rezervácii nehnuteľností zo dňa 28.05.2018 je neplatné.
32. Ako je už uvedené, pojmovým znakom tejto zmluvy je skutočnosť, že záujemca má povinnosť poskytnúť odmenu sprostredkovateľovi len vtedy, keď bol výsledok (t.j. uzavretie sledovanej zmluvy)
dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. V čom treba vidieť pričinenie sa sprostredkovateľa o dosiahnutie sledovaného výsledku, treba posudzovať podľa obsahu konkrétnej sprostredkovateľskej zmluvy.
33. V danej veci pri vyhodnocovaní otázky, v čom treba vidieť pričinenie sa sprostredkovateľa o dosiahnutie sledovaného výsledku, súd vychádzal z obsahu predmetnej zmluvy o rezervácii, konkrétne z článku VIII. tejto zmluvy v zmysle ktorého mal žalovaný ako sprostredkovateľ tieto povinnosti :
- rezervovať pre záujemcu nehnuteľnosť ako predmet budúceho prevodu, t.j. neponúkať ho iným záujemcom, a to odo dňa podpisu tejto zmluvy až do dňa uzavretia zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva alebo kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti,
- vykonávať činnosti a úkony smerujúce k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi záujemcom a vlastníkom.
34. Ako je už uvedené, z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalovaný sa spolu so žalobkyňou zúčastnil dvoch obhliadok, prvá obhliadka predmetných nehnuteľností sa uskutočnila v mesiaci máj 2018 buď 23.05.2018 alebo 24.05.2018. Po tejto obhliadke žalobkyňa prejavila záujem o kúpu predmetného domu spolu s pozemkami, iniciovala uzatvorenie zmluvy o rezervácii nehnuteľností k uzatvoreniu ktorej došlo dňa 28.05.2019. Následne sa uskutočnila druhá obhliadka dňa 09.06.2018. Aj po tejto obhliadke žalobkyňa naďalej deklarovala záujem o kúpu predmetných nehnuteľností, po tejto obhliadke žalobkyňa, svedok a vlastník nehnuteľností riešili spoločne aj otázku budúcej rekonštrukcie domu s tým, že vlastník domu sprostredkoval žalobkyni aj telefonický kontakt so svojim známym, ktorý vykonáva stavebné práce. Žalobkyňa s ním o tejto otázke telefonicky komunikovala za prítomnosti svedka a vlastníka nehnuteľností o svojich predstavách o rekonštrukcii domu. Následne žalobkyňa odstúpila od predmetnej zmluvy.
35. Zhrnúc teda : z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalovaný si splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z predmetnej zmluvy o rezervácii. Tiež bolo preukázané, že naopak žalobkyňa neplatne od tejto zmluvy odstúpila.
36. V zmysle článku IX. bod 1. tejto zmluvy sa strany dohodli, že ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy z dôvodov, ktoré sú na strane záujemcu, je záujemca povinný zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu vo výške rezervačnej zálohy, v danej veci teda vo výške 2.000 Eur.
37. Z vykonaného dokazovania je teda preukázané, že kúpna zmluva na rezervované nehnuteľnosti nebola uzatvorená z dôvodov, ktoré sú na strane žalobkyne ako záujemcu, pričom žalovaný si splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z tejto zmluvy, a teda v zmysle článku IX. bod 1 zmluvy je povinná zaplatiť žalovanému dohodnutú odmenu vo výške 2.000 eur.
38. Ako je už uvedené, pojmovým znakom sprostredkovateľskej zmluvy je jej odplatnosť. V danej veci bola odplata dohodnutá v citovanom článku IX. bod 1 zmluvy, a preto ustanovenie článku IX. bod 1 zmluvy, nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale naopak, odplata je podstatnou náležitosťou zmluvy o sprostredkovaní vo všeobecnosti, t.j. je jej pojmovým znakom.
39. Podľa § 775 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a. Tým, že Občiansky zákonník odkazuje na všeobecne záväzný (cenový) predpis, s ktorým musí byť dohodnutá odmena v súlade, ponecháva riešenie tejto otázky záväznému právnemu (cenovému) predpisu. Ak by taký existoval, muselo by z neho vyplývať, do akej miery a v akom rozsahu musí byť dohodnutá odmena v súlade s týmto predpisom. V súčasnosti platný všeobecný cenový predpis (zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách) neupravuje výšku odmeny za sprostredkovanie uzavretia zmluvy, a preto dojednanie jej výšky je vecou dohody zmluvných strán.
40. Súd preskúmal aj ostatný obsah predmetnej sprostredkovateľskej zmluvy a konštatuje, že táto zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, teda neobsahuje také podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
41. Argumentáciu žalovaného spočívajúcu v jeho tvrdeniach, že v danej veci rezervácia nehnuteľnosti nesledovala hlavný záujem žalobkyne ako spotrebiteľky, že žalovaný svojím postupom nútil žalobkyňu ako záujemcu do zmluvného vzťahu, že sprostredkovateľ ako dodávateľ služby nemôže mať nárok na odmenu, ak primárnu službu, keď sprostredkovanie predaja nesplnil, vyhodnotil súd ako právne
irelevantnú, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že žalovaný nenútil žalobkyňu do zmluvného vzťahu, žalobkyňa zmluvu uzavrela z vlastnej vôle, aktívne sa zúčastňovala obhliadok predmetných nehnuteľností, prejavovala teda záujem o ich kúpu a napokon neplatne od zmluvy odstúpila. Tiež bolo preukázané, že žalovaný si splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z predmetnej zmluvy a k uzavretiu kúpnej zmluvy napokon nedošlo výlučne z dôvodov na strane žalobkyne. Súd tak žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu opätovne zamietol.
42. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu navrhovala výsluch svedkyne - M. M., pričom právny zástupca tvrdil, že táto svedkyňa má preukázať, že žalobkyňa nepotrebovala nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom sprostredkovania. Súd tento dôkaz nevykonal, nakoľko už z predtým vykonaného dokazovania mal preukázané, a to nesporne, že žalovaný sa spolu so žalobkyňou zúčastnil dvoch obhliadok, prvá obhliadka predmetných nehnuteľností sa uskutočnila v mesiaci máj 2018 buď 23.05.2018 alebo 24.05.2018. Po tejto obhliadke žalobkyňa prejavila záujem o kúpu predmetného domu spolu s pozemkami, iniciovala uzatvorenie zmluvy o rezervácii nehnuteľností k uzatvoreniu ktorej došlo dňa 28.05.2019. Následne sa uskutočnila druhá obhliadka dňa 09.06.2018. Aj po tejto obhliadke žalobkyňa naďalej deklarovala záujem o kúpu predmetných nehnuteľností, po tejto obhliadke žalobkyňa, svedok a vlastník nehnuteľností riešili spoločne aj otázku budúcej rekonštrukcie domu s tým, že vlastník domu sprostredkoval žalobkyni aj telefonický kontakt so svojim známym, ktorý vykonáva stavebné práce. Žalobkyňa s ním o tejto otázke telefonicky komunikovala za prítomnosti svedka a vlastníka nehnuteľností o svojich predstavách o rekonštrukcii domu. Bolo teda nesporne preukázané, že žalobkyňa mala záujem o ich kúpu, a teda ak by ich nepotrebovala, bolo by teda prinajmenšom nelogické, že by konala úplne opačným spôsobom, teda spôsobom z ktorého nesporne vyplýva, že záujem o kúpu predmetných nehnuteľností mala. Uvedený dôkazný návrh súd teda vyhodnotil ako prinajmenšom „zvláštny“, ale najmä za nadbytočný, ktorý by nemohol nič zmeniť na prijatých záveroch súdu, a preto tento navrhovaný dôkaz nevykonal.
43. O náhrade trov konania rozhodol na základe ust. § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd proti žalobkyni ako neúspešnej strane priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).