Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/13/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: G. C., U. XX.X.XXXX, R. XX. U. XX, XXX XX E., právne zastúpený JUDr. Jozef Karabaš, advokát, so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov proti žalovanému: 1. G. R., U.. XX.X.XXXX, R. U.R. XX, XXX XX E., X. D. R., U.. XX.X.XXXX, R. U. XX, XXX XX E., o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 29.09.2020 č.k. -26, takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I. a II. vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„ I. Žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade sú povinní vypratať garáž súp. č. XXXX, postavenú na par. č. XXXX a pozemok, par. reg. ,,C“, par. č. XXXX o výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísané v katastri nehnuteľnosti vedeného Okresným úradom E., katastrálnym odborom na LV č. XXXX, pre obec E. a kat. územie E., všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému v 1.rade a voči žalovanému v 2.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Vec právne posúdil podľa ust. , , , , , podľa , , (ďalej len „“).

3. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca je výlučným vlastníkom garáže so súpisným č. XXXX, postavenej na pozemku, parcele č. XXXX, tiež je vlastníkom pozemku, parcely č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané Okresným úradom E., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre O. E., katastrálne územie E.. Žalobca výzvou zo dňa 24.01.2020 vyzval žalovaného v 1. rade, aby predmetnú nehnuteľnosť vypratal a protokolárne ju odovzdal. Na výzvu žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Na pojednávaní konanom dňa 29.09.2020 v neprítomnosti žalovaných (žalovaný v 1. rade svoju neúčasť ospravedlnil), žalobca trval na podanej žalobe s tým, že žalovaní mu bránia vo využívaní garáže, ktorej je výlučným vlastníkom. Žalobca už v tejto súvislosti podal na žalovaných trestné oznámenie, ktoré bolo odstúpené na priestupkové konanie.

4. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd prvej inštancie mal za preukázané vlastníctvo žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti, rovnako nebolo žalovanou stranou spochybnené tvrdenie žalobcu o jeho nemožnosti nehnuteľnosť užívať. S ohľadom na vyššie uvedený skutkový stav, ako aj citované právne ustanovenia súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaných k povinnosti vypratať nehnuteľnosti - garáž a pozemok do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobca, ktorý bol v konaní plne úspešný, má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a odvolaním napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (./, ). Žalovaný v 1. rade prioritne namietal, že súd nezohľadnil skutočnosť, že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť prakticky užíva prevažne na účely bývania. Dennodenne v nej niekoľko hodín oddychuje, zotavuje sa a má k nej silný citový vzťah. Okrem toho má v garáži odložené množstvo potravín, ktoré uskladňuje, preberá a podobne. Preto vypratanie garáže z jeho strany by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V prípade, ak odvolací súd rozsudok vo veci samej potvrdí, žiadal o poskytnutie dlhšej lehoty na vypratanie garáže a pozemku.

6. Podaním zo dňa 16.11.2020 žalovaný v 1. rade v zákonom stanovenej odvolacej lehote doplnil dôvody odvolania v ktorých uviedol, že prejednávajúci sudcu C.. G. N. zneužil právomoci verejného činiteľa, keď v konaní neakceptoval listinné dôkazy, návrhy v súdnych žalobách, ktoré zvýhodňujú B.. H. proti jeho osobe a jeho rodiny. Konajúci sudca už pred 10. rokmi pošpinil česť žalovaného v 1. rade vo verejnoprávnej televízií, keď uviedol, že žalovaný užíva bytové priestory B.,. H. neoprávnene. Žalobcu opakovane upozornil, že garáž mu nikdy nevypratá, nakoľko ide o jeho jediné vlastníctvo, na ktoré mu prispeli krstní rodičia jeho synov. Na podnet B.. H. bola voči nemu vedená exekúcia u exekútora A. W., na ktorého podal trestné oznámenie v súvislosti s výkonom exekúcie týkajúcej sa predmetnej garáže. Z toho dôvodu má za to, že odvolaním napadnutý rozsudok je vydaný predčasne; v danom prípade bolo dôvodné prerušenie konania za účelom vyčkania na rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, respektíve o tom, či súdny exekútor C.. A. W. sa dopustil trestnej činnosti pri výkone exekúcie, nakoľko ide o dôležitú otázku, ktorá môže ovplyvniť meritórne rozhodnutie v danej veci. Okrem toho podal trestné oznámenie aj na konateľov spoločnosti M. za úmyselný trestný čin podvodu a trestný čin úmyselného obohacovania sa na úkor žalovaného v 1. rade. Na záver uviedol, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, má stredne ťažkú astmu s astmatickými záchvatmi, vysoký krvný tlak s arytmiou srdca. Preto sa obrátil na komisárku pre zdravotne ťažko postihnutých, žiaľ bezúspešne. Zdôraznil, že nečinnosť štátnych orgánov je na prvom mieste, tieto nie sú tu pre ľudí, ale na ľudí. Ako prílohy k odvolaniu predložil kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 24.07.1998, odpoveď na podnet na vykonanie cenovej kontroly zo dňa 30.05.2002, sťažnosť na nečinnosť a prieťahy v konaní sp. zn. , žiadosť o zrušenie a zastavenie exekučného konania sp.zn. , trestné oznámenie podané na konateľov spoločnosti M., B.. H., B.. H. zo dňa 03.07.2020.

7. Žalobca k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že tvrdenia žalovaného uvedené v podanom odvolaní sú vymyslené, účelové, absurdné a právne irelevantné. Žalovaný v odvolaní tvrdí, že predmetnú nehnuteľnosť prevažne užíva na účely bývania a má k nej silný citový vzťah, pričom toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Žalovaný v 1. rade má v garáži, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a ktorú žalobca nemôže kvôli žalovanému užívať, uskladnené veci, túto nenavštevuje, garáž je zamknutá a žalovaný ju odmieta žalobcovi dobrovoľne vydať a sprístupniť. Žalovaný v 1. rade, v odvolaní uvádza, že garáž nepredstavuje nebytový, ale bytový priestor slúžiaci na bývanie. Toto konštatovanie považuje žalobca za absurdné, odtrhnuté od reality. Garáž je jednoznačne nebytovým priestorom a žalovaný v nej nebýva; býva na adrese trvalého pobytu a garáž mu slúži výlučne na uskladnenie vecí. Preto žalobca podal na žalovaného v 1. rade trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práva domu, bytu, resp. nebytového priestoru. V rámci trestného konania žalovaný v 1. rade nič z toho, čo uvádza v odvolaní neuviedol. Jeho obrana spočívala len v tom, že má výhrady voči nadobudnutiu vlastníctva žalobcom, lebo podľa neho bola nehnuteľnosť získaná nezákonnými praktikami štátnych orgánov. Žalobca k svojmu tvrdeniu predložil odvolaciemu súdu uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v D., odbor poriadkovej polície, W.: O.-XXX/SB-PO-XXXX zo dňa 30.06.2020. Pokiaľ žalovaný v odvolaní žiadal,

aby mu súd umožnil dlhšiu lehotu na vypratanie garáže s tým nesúhlasil, lebo žalovaný mal dostatok času na to, aby garáž dobrovoľne vypratal a sprístupnil ju žalobcovi. Žalovaný v 1. rade mal minimálne rok vedomosť o tom, že nie je vlastníkom garáže a že ju neoprávnene užíva.

8. Žalovaný v 1. rade v replike zo dňa 30.12.2020 uviedol, že podal na C.. W. trestné oznámenie, lebo konateľ firmy M. sa dohodol so žalobcom a exekútorom, aby garáž nadobudol žalobca. Zdôraznil, že voči konateľovi firmy M. nemá žiadne pozdĺžnosti, a preto celá vec je momentálne v šetrení U.. Preto žiada, aby rozsudok, ktorý vydal sudca C.. N., ktorý je voči jeho osobe zaujatý, poškodil jeho meno a česť vo verejnoprávnej televízií v roku 2010 bol zrušený ako nedôvodný.

9. Podaním zo dňa 02.03.2021 zákonný sudca C.. G. N. uviedol, že strany sporu nepozná, necíti sa byť vo veci zaujatý. Žalobca namieta po vyhlásení rozsudku len procesný postup súdu, preto sa v zmysle ust. , , vec nadriadenému súdu nepredkladá.

10. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané žalovaným v 1. rade v zákonom stanovenej lehote ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konaniu mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. nasl. bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že rozhodnutie v jeho napadnutom rozsahu je vo výroku vecne správne, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie podľa .

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ vymedzuje nie len to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami, i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR sp.zn. ).

13. Žalovaný v 1. rade v odvolaní namietal nesprávnosť skutkových zistení súdom prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil skutkové vady napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

14. Odvolací dôvod podľa ust. na ktorý poukazuje žalovaný, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami prednesené, prípadne že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logickým rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

15. Žalovaný v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov, než súd prvej inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa nároku o vypratanie nehnuteľnosti. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. . Podľa citovaného ust. hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán

alebo vyšli nejako inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. - .

16. Odvolacím dôvodom podľa ust. totiž možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu ako k nemu súd dospel. Nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

17. Žalovaný v odvolaní tvrdí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

18. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor v merite veci aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalovaný nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

19. Možno teda naproti námietkam žalovaného uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď, pričom tak učinil v snahe garantovať právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom, neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

20. Podľa , dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

21. Podľa , v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

22. Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

23. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v citovanom ustanovení vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva, najmä umožňuje domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna legitimácia). Ani preukázanie vlastníckeho práva nemusí byť nárok na ochranu opodstatnený, ak žalovaný má právo na užívanie veci alebo na zasahovanie do vlastníckeho práva na základe platnej zmluvy, vecného bremena alebo iných skutočností.

24. Základným predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie (vypratanie) veci je, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka. U nehnuteľnosti môže ísť aj o vypratanie veci, ak tam žalovaný vniesol svoje veci.

25. Predmetom tohto konania bol žalobný návrh žalobcu ako subjektu realizujúceho jedno zo svojich práv vlastníka vo vzťahu k žalovanému, ktorý do jeho vlastníckeho práva zasahuje tým, že napriek tomu, že nie je vlastníkom vypratávanej nehnuteľnosti ani nositeľom iného samostatného práva oprávňujúceho ho užívať vypratávanú nehnuteľnosť, túto bez právneho dôvodu užíva.

26. Každá fyzická aj právnická osoba môže svoje potreby užívať hnuteľné veci i nehnuteľnosti uspokojovať trvalým spôsobom, buď ako vlastník veci alebo ako nájomca na základe platnej zmluvy, alebo ako oprávnený z vecného bremena obsahom ktorého je oprávnenie užívať hnuteľné veci i nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade žiadne z vyššie uvedených kritérií nespĺňa, navyše v konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný žalobcovi ako vlastníkovi garáže a pozemku neumožňuje nehnuteľnosť nerušene užívať, nakoľko v nej má uskladnené svoje veci a odmieta žalobcovi garáž a pozemok sprístupniť i napriek tomu, že žalobca je ich výlučným vlastníkom.

27. Preto odvolaniu žalovaného v 1. rade, ktorý správnosť rozhodnutia de facto ani nespochybnil, nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie postupom vyplývajúcim z ust. , ako vecne správny potvrdil, vrátane správne výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.

28. K odvolacej námietke, že žalovaný garáž a pozemok užíva na základe kúpnej zmluvy, táto námietka je právne irelevantná. Žalovaný v odvolaní síce predložil kúpnu zmluvu zo dňa 24.07.1998, ale táto sa netýka vypratávania garáže a pozemku. Z predloženej kúpnej zmluvy vyplýva, že bola uzavretá medzi predávajúcim, Q.., a.s., a kupujúcou spoločnosťou M., s.r.o., zastúpenou B.. W. H. a B.. E. H., konateľmi spoločnosti, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti, a to budova slobodárne a pozemky v k.ú. E.. Z článku III. kúpnej zmluvy vyplýva, že predávajúci oboznámil kupujúceho s existenciou nájomného vzťahu na služobný byt na prízemí, ktorého nájomcom je žalovaný v 1.rade. Byt mu bol pridelený na základe rozhodnutia vedenia právneho predchodcu predávajúceho zo dňa 02.06.1986. Kupujúci prehlasuje, že preberá všetky práva a povinnosti z týchto nájomných vzťahov. Z predloženej kúpnej zmluvy teda vyplýva, že táto nemá žiaden vzťah k prejednávanej veci, naviac z nej vyplýva, že žalovaný je nájomcom bytu, ktorého vlastníkom je spoločnosť M., s. r. o. v E.. Keďže zo strany žalovaného v 1. rade dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, takéto konanie žalovaného v 1. rade nemôže používať právnu ochranu. Je preto v rozpore s dobrými mravmi, aby žalovaný v 1. rade bránil žalobcovi v užívaní jeho vlastníckeho práva a odmietol mu garáž a pozemok sprístupniť.

29. K odvolacej námietke žalovaného o určenie dlhšej lehoty pre vypratanie nehnuteľnosti odvolací súd uvádza, že vychádzajúc z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie E., žalobca je výlučným vlastníkom vypratávaných nehnuteľností titulom uznesenia Okresného súdu Prešov sp.zn. . Už výzvou zo dňa 24.01.2020 žalobca bezúspešne vyzval žalovaného v 1. rade, aby predmetnú nehnuteľnosť vypratal a odovzdal ju žalobcovi do 31.12.2020. Žalovaný v 1. rade mal preto rok vedomosť o tom, že nie je vlastníkom garáže, že ju neoprávnene užíva, a preto odvolací súd neumožnil žalovanému dlhšiu lehotu na vypratanie nehnuteľnosti.

30. K odvolacej námietke žalovaného, že rozsudok bol vydaný predčasne a v danom prípade bolo na mieste prerušenie konanie za účelom vyčkania výsledkov trestného konania, odvolací súd poznamenáva, že žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz o tom, že podal voči súdnemu exekútorovi C. A. W. trestné oznámenie v súvislosti s výkonom exekúcie vedenej voči nemu. Predložil len podanie, trestné oznámenie zo dňa 03.07.2012, ktoré podal na konateľov spoločnosti M., B.. H. a B.. H., pre podozrenie z trestného činu podvodu, vydierania, obmedzovania žalovaného a jeho rodiny. Žalovaný v 1. rade v prejednávanej veci neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností, keď z dokazovania nevyplynulo, aby žalovaný v 1. rade mal právo na užívanie garáže a pozemku alebo na zasahovanie do vlastníckeho práva na základe platnej zmluvy, vecného bremena alebo iných skutočností.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v 1. rade v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ).

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).