Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoP-27-2021.pdf
PDF · 178.38 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/27/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci o rozvod manželstva navrhovateľa: Y. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom S.. E. XXXX/XX, U., zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom P. Pazmáňa 2367/17A, Šaľa a druhého manžela: X. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom B. W. XXX/XX, U., zastúpená splnomocnenkyňou: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 14, Šaľa, za účasti Krajskej prokuratúry Trnava, Dolné Bašty 1, Trnava, o úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: F. F., narodený XX.XX.XXXX a H. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, so sídlom F. Kapisztóryho 1, Nové Zámky, o odvolaní otca proti výroku III. a o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 19P/42/2019-653 zo dňa 26.11.2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo navrhovateľa Y. F., narodeného dňa XX.XX.XXXX a manželky navrhovateľa X. F., rodenej T., narodenej dňa XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v U., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu U., vo zväzku 16, ročník 2004, na strane 122, pod poradovým číslom 13, rozviedol, výrokom II. maloleté deti zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, výrokom III. matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého F. výživným vo výške 130 Eur mesačne a na maloletého H. výživným vo výške 110 Eur mesačne, ktoré je povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, výrokom IV. matke určil, že je oprávnená sa stýkať s maloletými deťmi každý párny týždeň v kalendárnom roku, od piatka od 19:00 hod. do nedele do 19:00 hod., s tým, že si matka maloleté deti prevezme v mieste bydliska otca maloletých detí a na tom istom mieste maloletých otcovi včas a riadne odovzdá. Otec je povinný maloletých na stretnutia s matkou včas a riadne pripraviť, výrokom V. vrátil manželke navrhovateľa sumu vo výške 57,39 Eur zo zálohy, ktorú zložila ako preddavok na trovy dôkazu, a to na základe rozhodnutia Okresného súdu Galanta číslo konania 19P/42/2019-297 zo dňa 28.11.2019, ktorý je evidovaný pod položkou registra D14/78/2019, výrokom VI. vrátil navrhovateľovi sumu vo výške 57,39 Eur zo zálohy, ktorú zložil ako preddavok na trovy dôkazu, a to na základe rozhodnutia Okresného súdu Galanta číslo konania 19P/42/2019-297 zo dňa 28.11.2019, ktorý je evidovaný pod položkou registra D14/76/2019, výrokom VII. upravil učtáreň tamojšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia poukázala manželke navrhovateľa sumu vo výške 57,39 Eur zo zálohy na trovy dôkazu pod položkou registra D14/78/2019, výrokom VII. upravil učtáreň tamojšieho súdu, aby po právoplatnosti
tohto rozhodnutia poukázala navrhovateľovi sumu vo výške 57,39 Eur zo zálohy na trovy dôkazu pod položkou registra D14/76/2019, výrokom IX. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Rozsudok označený v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 1 ods. 1 až 3, § 18, § 19 ods. 1 až 3, § 22, § 23 ods. 1 a 2, prvá veta, ods. 3, § 24 ods. 1, 2, 4, 5, § 25 ods. 1, 3, 4, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 6, čl. 5 Zákona o rodine, § 92, § 93, § 94, § 96 ods. 1 a 2, 121 Civilného mimosporového poriadku, § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že maloletý F. mal v čase podania návrhu 15 rokov, v čase vyhlásenia rozsudku 16 rokov a navštevuje Gymnázium v W.. Otec predložil súdu prvej inštancie rozpis výdavkov v súvislosti s maloletým F., ktoré činia v priemere 112,96 eur mesačne. Maloletý H. mal v čase podania návrhu 12 rokov, v čase vyhlásenia rozsudku 13 rokov a navštevuje Základnú školu J. C. Q. v U.. Otec predložil súdu prvej inštancie rozpis výdavkov aj v súvislosti s maloletým H., pričom tieto činia v priemere 112,06 eur mesačne. Matka je vlastníčkou bytu v podiele 1/1 v U.. Vlastní osobné motorové vozidlo, ďalej vlastní pozemky - zastavanú plochu a nádvorie v k. ú. U. o výmere 580 m2 a ornú pôdu v k. ú. U. o výmere 1.244 m2. Matka má živnostenské oprávnenie od 01.05.2002, pričom hlavnou pracovnou agendou je vedenie účtovníctva. Základ dane mala v roku 2019 v sume 3.306,56 eur. Jediným zákazníkom matky bola spoločnosť T. U. s.r.o., ktorá s matkou ukončila spoluprácu z dôvodu častej neprítomnosti matky kvôli jej práceneschopnosti a rodinným problémom. V období od januára 2019 do októbra 2020 mala príjem z podnikateľskej činnosti, Prvej pomoci COVID-19 a z titulu dávok nemocenského poistenia celkovo vo výške 16.212,77 eur, čo predstavuje mesačne príjem 736,94 eur. Matka deklaruje zvýšené výdavky na liečbu v sume 387,48 eur mesačne. Deklaruje vysoké stresy, nádory, zhoršenú imunitu, bolesti chrbtice, poruchy pamäte, nedostatok energie, problémy so stravovaním. Zároveň deklaruje zvýšené výdavky na stravovanie pre alergiu na lepok, laktózu a biely cukor v sume 360,18 eur. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá bola v roku 2019 poberateľkou starobného dôchodku. Čistá priemerná mzda otca v roku 2019 bola v sume 2.014,01 eur. Čistá priemerná mzda otca za obdobie od 1-10/2020 bola vo výške 1.475,13 eur. Zdravotný stav otca je dobrý.
4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2017. Od septembra 2018 maloletí bývali striedavo u matky a otca v týždňových, resp. dvojtýždňových intervaloch, podľa rozhodnutia detí. U maloletého H. došlo približne v čase začatia rozvodového konania k odmietaniu matky. Od júla 2019 žijú maloletí v domácnosti otca. Otec navrhoval zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, keďže od júla 2019 sú synovia v jeho výlučnej starostlivosti. Matka neskôr navrhovala zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti z dôvodu, že otec nechce riešiť výchovné problémy ich synov, nespolupracuje s odborníkmi a u maloletých sa prehlbujú výchovné problémy. Maloletí kontinuálne vyjadrovali názor, že chcú, aby boli zverení do osobnej starostlivosti otca. S maloletým H. sú výchovné problémy. Je drzý voči matke, učiteľom, spolužiakom, nerešpektuje pokyny matky, učiteľov. Obaja maloletí trávia na počítači, resp. mobile, príliš veľa času a maloletý H. sa stretával s nevhodnou partiou. Spočiatku sa maloletý H. správal voči matke odmietavo. Od novembra 2019 sa maloletí stretávajú s matkou každý druhý víkend a súd prvej inštancie konštatuje postupné zlepšovanie vzťahu maloletého H. s matkou. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by sa situácia ohľadne detí zhoršovala, práve naopak, obom sa zlepšil prospech. Obaja maloletí sa vyjadrili, že u matky trávia na počítači, resp. mobile viac času ako u otca. Maloletý H. označil otca ako prísneho, čo sa týka nárokov kladených na prípravu do školy. Maloletý F. sa vyjadril, že matka nezvláda maloletého H.. Matka opakovane poukazovala na nespolupracovanie otca s odborníkmi, čo však nevyplýva z vykonaného dokazovania. Otec sa zapájal do všetkého poradenstva, zaujímal sa o dianie v školách, venuje sa maloletému H. pri príprave do školy, čo potvrdil sám maloletý a pracuje na zlepšení rodičovských zručností. Matka naďalej odmieta prevziať akúkoľvek zodpovednosť za správanie detí a všetku vinu kladie na otca. Maloletý H. trpel problémami, ktoré sa týkali vzťahov v rodine už v roku 2016, kedy neboli maloletí vo výlučnej starostlivosti otca. Správanie maloletého H. sa zhoršilo po tom, čo otec opustil spoločnú domácnosť, aby sa vyhol traumatizovaniu maloletého H.. Maloletý H. sa ťažko vyrovnáva s rozpadom rodiny, konfliktami rodičov, čo sa prejavilo na jeho psychickom zdraví, pričom obaja rodičia nesú zodpovednosť za jeho stav. Znalkyňa konštatovala, že určite to nie je možné prisúdiť zmene výchovného prostredia otcovi. Znalkyňa poukázala na to, že u maloletého H. je na nevedomej úrovni túžba po emocionálnom nasýtení od matky a negatívne vníma prítomnosť priateľa matky. Matka sa bojí emocionálne priblížiť k synovi, aby nestratila úplne jeho priazeň, čo ju paradoxne od
syna vzďaľuje. Na nevedomej úrovni, akoby strácal mamu a z uvedeného dôvodu partnera neakceptuje. Maloletý H. je nadpriemerne inteligentné dieťa, ktorý je o to vnímavejší na vonkajšie podnety. Matka neustále prejavuje absolútnu nedôveru, čo sa týka rodičovských kompetencií otca. Zatiaľ boli jej trestné oznámenia na otca vyhodnotené ako nedôvodné. Maloletí sa vyjadrili tak, že najťažšie je hľadanie pravdy medzi rodičmi. Matka tvrdí, že otec jej bráni v styku s deťmi, čo však nevyplýva z dokazovania. Znalkyňa navrhla zveriť deti do osobnej starostlivosti otca z dôvodu, že obe deti potrebujú v tomto veku stabilitu rodinného prostredia aj s ohľadom na narušené vzťahy rodičov, potrebujú pravidlá, regule a práve týmito predpokladmi disponuje otec. Vzhľadom na vek oboch detí, prihliadla aj na ich názor. Súd prvej inštancie nenachádza žiaden dôvod, pre ktorý by nemal tento záver znalkyne akceptovať. Znalkyňa sa vyjadrila ku všetkým námietkam matky ohľadne znaleckého dokazovania a súd prvej inštancie na tieto odkazuje. Ide o prianie detí, u ktorých znalkyňa nekonštatovala manipuláciu zo strany otca v tomto ohľade. Matka nevedomo preferuje riešenie vlastných telesných potrieb a automaticky vyžaduje ohľaduplnosť okolia. Súd prvej inštancie zveril maloletých do osobnej starostlivosti otca, keďže nenachádza žiaden dôvod, pre ktorý by nemal byť rešpektovaný ich názor, ktorý bol odobrený znalcom, kolíznym opatrovníkom a prokurátorkou. Súd prvej inštancie mal za to, že je v záujme maloletých detí upraviť stretávanie sa s matkou jednotne. Stretávanie sa detí s matkou každý druhý víkend je podľa názoru súdu prvej inštancie postačujúce na zachovanie výchovného vplyvu matky a citových väzieb s matkou. Maloletý F. sa vyslovene vyjadril, že si nevie predstaviť, že by mal k matke chodiť v týždni kvôli školským aktivitám. Prevzatie a odovzdanie maloletých bolo odsúhlasené matkou na pojednávaní. Problematickou otázkou zostala úprava styku matky s deťmi počas sviatkov a prázdnin. Znalkyňa a aj účastníci, kolízny opatrovník a prokurátorka navrhli upraviť stretávanie sa matky a otca rovnomerne. Súd po dôkladnom uvážení tento styk matky osobitne neupravil z nasledovných dôvodov. Maloletí sú v adolescentom veku, majú svoje záujmy, potreby a predstavy o trávení voľného času. Súd prvej inštancie má obavu, že v prípade striktnej úpravy týchto období by mohlo dôjsť k situácii, že maloletí budú mať program, ktorý nebude v súlade so súdom nariadeným stykom. Matka sa bude domáhať vykonateľnosti rozhodnutia, čo v prípade maloletých s ohľadom na ich vek bude problematické a čo v konečnom dôsledku môže vyústiť do zhoršenia celej situácie v rodine. Maloletý F. vyslovene preferoval styk neupraviť. Maloletí sa s matkou od novembra 2019 stretávajú bez problémov s tým, že rodičia sa vedeli dohodnúť. Súd prvej inštancie nevidí dôvod k tomu, aby odobral rodičom a deťom možnosť vzájomnej dohody. Súd prvej inštancie ponecháva túto úpravu na dohodu rodičov a detí, podľa konkrétnych okolností danej situácie. Súd prvej inštancie nezistil, že by otec akokoľvek bránil matke v styku a že by maloletí odmietali styk s matkou. Rodičia vyslovene netrvali na úprave styku počas sviatkov. Súd prvej inštancie preto upravil iba bežný styk matky s deťmi. Súd prvej inštancie ďalej uzavrel, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva znížená pracovná schopnosť matky. V priebehu konania bola viackrát práceneschopná, ale popri tom bola schopná pracovať. Z jednotlivých výpisov z bankových účtov matky sú zrejmé finančné operácie, ktoré preukazujú príjem matky z podnikateľskej činnosti a poberanie nemocenskej dávky súčasne. Ňou tvrdené zdravotné problémy nie sú takého charakteru, aby bola považovaná za osobu, ktorá nemôže vykonávať pracovnú činnosť. Súd prvej inštancie nechce nijakým spôsobom zľahčovať situáciu matky a jej zdravotné problémy, ale je potrebné uviesť, že v takom prípade nepristupuje k situácii zodpovedne. Má dve maloleté deti a musí počítať s tým, že výdavok na výživné má vždy prednosť. Súd prvej inštancie neprihliadal na prechodné zhoršenie zdravotného stavu a vychádzal zo schopností a možností matky, keďže preukázala, že aj napriek zdravotným problémom chronického charakteru dokázala dosahovať príjem. Nezohľadnil vyššie výdavky matky na lieky a výživové doplnky, keďže tieto si naordinovala sama. Súd prvej inštancie nenašiel žiaden dôvod, aby matka nemohla dosahovať aspoň priemernú mzdu v hospodárstve Slovenskej republiky, t.j. 1.096 eur brutto (1-3 Q/2020), približne 814,26 eur netto. Práca účtovníka v období COVID-19 patrí k medzi menej „postihnutým“ profesiám. Súd prvej inštancie stanovil výživné v rozsahu 30% z čistého príjmu rodiča na všetky vyživovacie povinnosti, čo zodpovedná súdnej praxi. Súd prvej inštancie nemohol aplikovať zákonnú domnienku príjmu vo výške 20-násobku životného minima.
5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III., v časti určenej výšky výživného na maloletého F. a na maloletého H. podal odvolanie otec z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku a podľa ustanovenia § 63 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie nezohľadnil potencionalitu príjmu matky a skutočnosť, že je podnikateľka. Má za to, že určené výživné je nízke a nie je primerané veku a potrebám maloletých detí. Namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal príjmami matky na jej bankových výpisoch, pričom je zrejmé, že matka si na účty vkladala sumy finančnej hotovosti alebo robila prevody z účtov, ktoré
nedokázala súdu hodnoverne vysvetliť. Taktiež namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj návrh otca na aplikáciu ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine na strane matky. Matka je podnikateľka, a preto je povinná súdu preukázať svoje skutočné príjmy, ak existuje dôvodná pochybnosť o tom, že údaje vyplývajúce z daňového priznania nezodpovedajú skutočnému stavu. Otec má za to, že príjem deklarovaný matkou na základe daňového priznania nezodpovedal skutočnému stavu. Poukázal na to, že súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenie § 63 Zákona o rodine a v zásade to ani v dostatočnej miere neodôvodnil, vyhodnotil skutkový stav nesprávne tým, že pri výške výživného vychádzal zo sumy 30% z príjmov dosahovaných matkou, za ktorú súd prvej inštancie zobral príjmy matky v sume 736,94 eur/mesačne. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku III. zmenil tak, že zaviaže matku hradiť výživné na maloletého F. v sume 250 eur mesačne a na maloletého H. v sume 200 eur mesačne, počínajúc od právoplatnosti rozsudku.
6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala odvolanie matka. Uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie o rozvode manželstva, a to aj napriek tomu, že otec maloletých detí ignoruje, podkopáva a porušuje všetky jej práva ako rodiča maloletých detí. Napriek prísľubom a dohodám odmieta súčinnosť vo vzťahu a jeho komunikácia sa podstatne zhoršila. Zároveň uviedla, že nesúhlasí so skutočnosťou, že sa maloleté deti zverujú do osobnej starostlivosti otca, keďže takéto rozhodnutie nie je v najlepšom záujme maloletých detí, neprihliada na ich vývinové potreby, stabilitu východného prostredia a ani nezohľadňuje schopnosti otca detí dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o deti s matkou. Má za to, že deti vyrastali pri otcovi v zlom prostredí, preto nemôže súhlasiť s tým, aby mu boli zverené do osobnej starostlivosti. Súhlasí s konštatovaním znalkyne PhDr. Smikovej v jej znaleckom posudku, že zlý psychický stav maloletého H. nie je možné prisúdiť zhoršenému výchovnému prostrediu u otca, nakoľko dôvody jeho stavu sú popísané dávno predtým. V tejto súvislosti poukázala na vyjadrenia psychológov, ktoré boli doručené súdu prvej inštancie, z ktorých je jasné, že problémom je správanie otca a to aj pred rozchodom rodičov. Matka zdôraznila, že deti nezačali bývať s otcom na základe ich vlastnej vôle a že ona mala s deťmi vždy výborný vzťah. Deti sú v súčasnosti hlavne pod vplyvom otca pričom sa ich stav nezlepšuje, ale práve naopak. Ďalej uviedla, že súdna znalkyňa PhDr. Smiková odporučila zveriť deti otcovi za podmienky, že bude podporovať vzťah matky s deťmi. Otec však tento vzťah nepodporuje, dokonca obmedzuje kontakt ovplyvňovaním detí alebo sa otec proste rozhodne, že neprídu a podobne. Robí to podľa toho, ako a kedy sa rozhodne. Matka tiež uviedla, že otec s ňou nekomunikuje o deťoch, neinformuje ju o nich a taktiež opakovane poukazovala na nespoluprácu otca s ňou, ale aj s odborníkmi. Podotkla, že žiadala súd prvej inštancie o psychiatrické vyšetrenie otca, na ktorom stále trvá. Matka má za to, že otcovi nejde o deti, ale iba o majetok, peniaze a o pomstu. Taktiež poukázala, že odkedy sú deti po rozchode u otca, ich výsledky a správanie sa výrazne zhoršili, čo sa ona snažila pravidelne a často riešiť, ale otec to odmietal a odmieta aj naďalej. Čo sa týka výsledkov v škole maloletého F., tieto sa evidentne a výrazne zhoršili. Čo sa týka maloletého H., tomu bol v škole vypracovaný individuálny vzdelávací program, avšak veľa vecí rieši otec a nevedie maloletého H. k samostatnosti. Ďalej matka namietala aj výšku určeného výživného, ktoré nezohľadňuje jej pomery a možnosti, nakoľko v súčasnosti poberá prvú pomoc COVID-19 a nemocenskú dávku. Otázku výživného však považuje za sekundárnu, vzhľadom na to, že má záujem, aby deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. K odvolaniam rodičov sa kolízny opatrovník nevyjadril.
8. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Vo vyjadrení konštatovala, že otec namietal výšku určeného výživného, ktorú považuje za neprimeranú veku a potrebám maloletých detí. Matka sa nestotožňuje s dôvodmi uvádzanými otcom v odvolaní. Poukázala predovšetkým na skutočnosť, že aj ona namieta výšku výživného, ktoré považuje za vysoké a ktoré nezohľadňuje jej pomery a možnosti. Má za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko neprihliadol na jej zhoršený zdravotný stav, keďže je dlhodobo práceneschopná, poberá nemocenskú dávku a príspevok od štátu pre živnostníkov v súvislosti s opatreniami prijatými kvôli COVID-19. Namietala tiež, že súd prvej inštancie nezohľadnil ani výdavky na lieky, či výživové doplnky, ktoré vzhľadom na jej zdravotný stav pravidelne užíva a tiež neboli akceptované jej reálne platené výdavky na deti. Podotkla, že pre svoj zdravotný stav zatiaľ nedokáže, resp. nie je schopná fyzicky ani psychicky a ani časovo pracovať. K právnej argumentácii otca k aplikácii ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, uviedla, že tento právny názor nemá absolútne žiadnu oporu v dokazovaní vykonanom v súdnom konaní. Opätovne uviedla, že jej cieľom a tiež najlepším záujmom maloletých detí je, aby tieto boli zverené do jej osobnej starostlivosti.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. K odvolaniu otca sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta. Vo vyjadrení uviedla, že s argumentáciou otca sa nestotožňuje a zastáva názor, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Poukázala na to, že z vykonaného dokazovania zároveň vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o určení výživného na maloleté deti bral na zreteľ nielen príjem matky vykázaný v daňovom priznaní za rok 2019, ale posudzoval majetkové pomery matky skutočne komplexne, o čom svedčí aj rozsah súdom vykonaného dokazovania v predmetnej veci. Daňové priznanie matky za rok 2019, na ktoré otec opakovane poukazuje, nebolo jediným súdom vykonaným dôkazom, na podklade ktorého by súd prvej inštancie určoval výšku výživného pre maloleté deti. Prokurátorka zdôraznila, že súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal aj opodstatnenosťou výdavkov matky. Otec sám nemal na pojednávaní konanom dňa 26.11.2020 žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Prokurátorka vo vyjadrení poukázala aj na tú skutočnosť, že kým na uvedenom pojednávaní otec žiadal, aby súd určil výživné pre maloletého F. vo výške 220 eur mesačne a pre maloletého H. vo výške 180 eur mesačne, v odvolaní už žiadal o určenie výživného vo výške 250 eur mesačne pre maloletého F. a vo výške 200 eur mesačne pre maloletého H.. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, považuje odvolanie otca za nedôvodné a navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
10. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. K námietke, že matka nesúhlasí s rozvodom manželstva podotkol, že matka nie je ani oprávnená podať odvolanie voči výroku I. napadnutého rozsudku, nakoľko s rozvodom manželstva počas konania súhlasila, a preto nie je zrejmé, čo matka takýmto podaním sleduje. Vo vyjadrení uviedol, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie matky, že by otec deťom ubližoval. Má za to, že matka ignoruje závery psychológov, znalkyne, ale aj názory maloletých detí. Maloleté deti opakovane vyjadrili svoje rozhodnutie zostať s otcom, ako aj dôvod ich rozhodnutia. Podľa jeho názoru, matka odmieta akceptovať to, čo deti reálne potrebujú. K námietke matky, že otec má negatívny vplyv na maloleté deti uviedol, že v konaní nebolo zistené, že by deti boli otcom ovplyvňované, sami a spontánne sa vyjadrili, u ktorého z rodičov chcú zostať bývať po rozvode a prečo, a skutočnosť, že to matka odmieta akceptovať, je prejavom toho, ako uviedol súd prvej inštancie aj znalkyňa v konaní, že je ním nekritické sledovanie vlastných cieľov matkou. Ďalej otec uviedol, že taktiež v konaní nebolo preukázané, že by nespolupracoval s odborníkmi. Maloletý H. si sám vybral, s ktorým psychológom sa mu dobre spolupracuje, pričom otec v tejto spolupráci aj riadne pokračuje. Podotkol, že len vďaka jeho prístupu sa zlepšil vzťah maloletých detí k matke. Deti uvádzajú, že keď sú u matky, tak ten čas trávia radšej na PC alebo s kamarátmi vonku. Taktiež podotkol, že ani u jedného z detí nie je zrejmé, že by svoje školské povinnosti zanedbávali alebo mali zlé známky. K námietke matky týkajúcej sa výšky určeného výživného otec poukázal na svoje odvolanie voči rozsudku v časti výživného. Má za to, že argumenty matky sú irelevantné pričom matka si musí uvedomiť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorú je povinná si plniť aj na úkor vlastných potrieb. Poukázal tiež na to, že rozsudkom č. k. 19P/171/2019-459 zo dňa 26.11.2020 bolo určené výživné na čas do rozvodu v sume 130 eur na maloletého F. a v sume 110 eur na maloletého H., vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom 06.10.2019. Uvedený rozsudok je predbežne vykonateľný, avšak matka výživné podľa rozsudku neplatí. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov, otec navrhuje, aby odvolací súd odvolanie matky odmietol, alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., II., IV. až IX. potvrdil, ako vecne správny a vo výroku III. zmenil v zmysle odvolania podaného otcom.
11. K odvolaniu matky sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta. Vo vyjadrení uviedla, že zastáva názor, že odvolanie matky nezodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku a odvolateľka mala byť súdom prvej inštancie vyzvaná podľa § 62 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku na doplnenie odvolania. Po oboznámení sa s predloženým odvolaním, z ktorého je zrejmý len subjektívny nesúhlas matky so závermi znaleckého dokazovania a v ktorom sa matka, obdobne ako v priebehu celého konania, zameriava výlučne na spochybňovanie rodičovských zručností otca maloletých detí uviedla, že toto odvolanie považuje za nedôvodné a bez právnej relevancie spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Má za to, že z odvolania matky nie sú zrejmé žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie riadne právne a skutkovo odôvodnil a ktorého rozhodnutiu pri úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode nemožno vytknúť, že by nekonal a nehľadal (dlhodobo) riešenie, ktoré bude v najlepšom záujme maloletého F. a H.. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti považuje odvolanie matky za nedôvodné a navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenými subjektmi - účastníkmi (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
13. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o rozvode manželstva rodičov a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva na čas po rozvode. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním manželstvo navrhovateľa a druhého manžela rozviedol, maloleté deti zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého F. výživným vo výške 130 eur mesačne a na maloletého H. výživným vo výške 110 eur mesačne, ktoré je povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, matka je oprávnená sa stýkať s maloletými deťmi každý párny týždeň v kalendárnom roku, od piatka od 19:00 hod. do nedele do 19:00 hod., s tým, že si matka maloleté deti prevezme v mieste bydliska otca maloletých detí a na tom istom mieste maloletých otcovi včas a riadne odovzdá, otcovi uložil povinnosť maloletých na stretnutia s matkou včas a riadne pripraviť, vrátil manželke navrhovateľa a navrhovateľovi zostatky na zložených preddavkov na trovy dôkazu a v nadväznosti na to upravil učtáreň súdu na poukázanie záloh a napokon rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody účastníkov predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na rozhodnutie o rozvode manželov a na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému F. a H. na čas po rozvode rodičov spôsobom určeným súdom prvej inštancie.
14. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým na čas po rozvode rodičov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie rozvode manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým na čas po rozvode odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
15. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky druhého manžela, ako aj predchádzajúce konanie spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie napadnutým odvolaním vo výroku o rozvode manželstva a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku na tieto v celom rozsahu poukazuje. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho
predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci sú splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva manželov. Odvolacie námietky druhého manžela, ani obsah spisu, neboli podkladom pre privodenie zmeny rozsudku súdu prvej inštancie napadnutého odvolaním vo výroku o rozvode manželstva, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 Civilného mimosporového poriadku).
16. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva navrhovateľa a druhého manžela a pre vyhovenie návrhu na rozvod manželstva. Uzavretie manželstva nie je bezúčelné, ale má plniť spoločenské funkcie, a to najmä funkciu výchovnú, ak z manželstva pochádzajú maloleté deti, funkciu vzájomnej pomoci, funkciu ekonomickú a funkciu biologickú, ktorých dôležitosť a preferovanie sú rôzne v závislosti od konkrétneho životného obdobia manželov a nimi založenej rodiny. Preto možno k rozvodu manželstva pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch, teda vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Vážnosť rozvratu vzťahov medzi manželmi je daná jeho intenzitou (hĺbkou) a trvaním. Intenzita rozvratu vzťahov medzi manželmi je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, t. j. spoločenských funkcií manželstva. Trvalosť rozvratu vzťahov medzi manželmi nezáleží len na tom, aká dlhá doba uplynie od vzniku rozvratu do podania návrhu na rozvod manželstva, ale aj na povahe príčin rozvratu a miere ich následkov. Obsahom úvahy súdu o existencii podmienok na rozvod manželstva s maloletými deťmi má byť nielen hodnotenie vývoja a stavu vzájomných vzťahov medzi manželmi, ale aj hodnotenie záujmov maloletých detí na trvaní a zrušení manželstva ich rodičov.
17. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že manželstvo navrhovateľa a druhého manžela si neplní svoje spoločenské funkcie, pretože manželia spolu nežijú od apríla 2017. K obnoveniu riadneho manželského spolužitia nedošlo ani v priebehu konania, ktoré začalo v marci 2019. V manželstve dlhšiu dobu pretrvávajú nezhody ohľadne podstatných otázok manželského života, ktoré prerástli až do odcudzenia a rozvratu manželských vzťahov zo strany navrhovateľa aj druhého manžela. Pred súdom prvej inštancie druhý manžel vyslovil nepochybný súhlas s rozvodom manželstva, až v odvolaní uvádza, že s rozvodom nesúhlasí, bližšie relevantné dôvody nesúhlasu s týmto výrokom neuviedol. Pokiaľ druhý manžel svoj súhlas s rozvodom si rozmyslel z dôvodu nesúhlasu s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takýto argument je nenáležitý, pretože v prípade rozvodu manželstva ide o splnenie rozdielnych hmotnoprávnych podmienok ako v prípade úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Navyše manželka udržiava dlhšie známosť s iným mužom. Za tohto stavu rozvod manželstva navrhovateľa a druhého manžela nie je v rozpore so záujmami ich maloletých detí, ktorých pomery sa ani v prípade rozvodu nezmenia k horšiemu. Skutkový stav vo vzťahu k naplneniu predpokladov na rozvod manželstva mal súd prvej inštancie dostatočne zistený z písomných podaní a výpovedí navrhovateľa a druhého manžela. Odvolací súd sa preto s rozhodnutím súdu prvej inštancie o rozvode manželstva manželov stotožnil.
18. Podľa § 24 ods. 1 Zákon o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
19. Podľa § 24 ods. 4 Zákon o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
20. Podľa § 28 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa (ods. 1). Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (ods. 2).
21. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne tak, ako to predpokladá Čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečia, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom.
22. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pri rozhodovaní o zabezpečovaní starostlivosti maloletému dieťaťu je súd povinný rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Do práva rodiča výchovne pôsobiť na dieťa možno obmedzujúco zasiahnuť len vtedy, ak na to existujú dôvody, ktoré by mohli viesť k pozastaveniu, obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv. Spôsobilosť rodičov dieťa vychovávať nie je daná len ich hmotnými podmienkami, ale aj ich prístupom k právam druhého rodiča a k právu dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem dieťaťa, ktorý však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia.
23. Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie bolo preukázané, že je v najlepšom záujme maloletých a súčasne najoptimálnejším riešením zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca. Matka navrhovala zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti. Obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať obe maloleté deti a majú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletých, obaja rodičia majú k maloletým pozitívny vzťah, ich záujem je skutočný a stály. Maloleté deti sú v starostlivosti otca od júla 2019, predtým (od septembra 2018) sa rodičia v starostlivosti o deti striedali podľa želania detí. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že vzťah detí k rodičom je primárne ovplyvňovaný ich vzájomnými konfliktami. Pre H. je otec dominantnou vzťahovou osobou, mamu vyčleňuje z rodinného prostredia, na nevedomej úrovni túži po emocionálnom nasýtení od nej. Aktuálne je vzťah H. k matke odmietavý, matka sa bojí jeho reakcií a volí ponechanie zodpovednosti na syna, čo syn využíva a aj zneužíva. Vzťah otca k H. je pozitívny, vo zvýšenej miere ochraňujúci, akceptuje jeho potreby. F. vníma otca v rodine ako dominantného, vytrvalého, chrániaceho si deti, k bratovi má ochranársky postoj, k rodičom má pozitívny vzťah, kriticky vníma ich vzájomné konflikty, preferuje bývanie s otcom. Znalkyňa nezistila snahu rodiča o separáciu detí od druhého z rodičov. Na základe komplexného znaleckého dokazovania znalkyňa navrhla zverenie detí do starostlivosti otca s tým, že stretávanie s mamou každý druhý týždeň od piatka do nedele, prázdniny a sviatky v rovnakom pomere s jedným resp. druhým rodičom. Znalkyňa pri výsluchu pred súdom uviedla, že obe deti potrebujú stabilitu rodinného prostredia, potrebujú pravidlá, regule a týmito predpokladmi disponuje otec, znalkyňa prihliadla na ich názor, výrazne odťažitý postoj H. k matke. Odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o vhodnosti súdom prvej inštancie zvoleného výchovného prostredia pre maloletých u otca, keď súd pri svojich úvahách sledoval najmä záujem maloletých, predovšetkým stabilitu výchovného prostredia, súrodenecké väzby a názor maloletých detí. Zverením maloletých do osobnej starostlivosti otca súd prvej inštancie nepochybil a odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku o tejto otázke.
24. Pokiaľ ide o odvolacie námietky matky vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu, tieto považoval odvolací súd za neopodstatnené. Matka považuje závery znaleckého dokazovania za nesprávne. Odvolací súd v rovine vyhodnotenia znaleckého dokazovania poukazuje primerane a podporne na to, že podľa ustálenej súdnej praxe od iných dôkazných prostriedkov sa dôkaz znaleckým posudkom podaným ústne či písomne líši tým, že jeho hodnoteniu (podľa § 191 Civilného sporového poriadku) nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd pritom hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými prevedenými dôkazmi. Ide o špecifický a významný dôkaz, ktorý súd použije pri rozhodovacej
činnosti založenej na riešení odbornej otázky. Znalec musí vychádzať z odborných znaleckých záverov a nielen zo skutočností, ktoré účastníci vnímajú svojimi zmyslami. Znalkyňa v prejednávanej veci tak vychádzala z vyhodnotenia psychologického vyšetrenia účastníkov konania prostredníctvom psychodiagnostických metód, lebo v danom prípade bolo potrebné zistiť, ktoré výchovné prostredie je najvhodnejšie na zabezpečenie zdravého fyzického, sociálneho a psychického vývoja maloletých detí. Po oboznámení sa so Znaleckým posudkom č. 02/2020 znalkyne PhDr. Evy Smikovej, PhD., odvolací súd konštatuje, že znalkyňa ustanovená vo veci so zreteľom na svoje odborné znalosti a skúsenosti a vykonané psychologické vyšetrenie, prehľadným a logickým zdôvodnením vyložila svoje odborné závery a podklady, z ktorých pri zodpovedaní jej zadaných odborných otázok postupovala. Odvolací súd zdôrazňuje, že závery znaleckého posudku sú presvedčivé v častiach týkajúcich sa odbornej analýzy vzájomných vzťahov medzi rodičmi a maloletými, skúmania osobnostných predpokladov rodičov pre zabezpečenie ďalšej starostlivosti o maloletých, dopadu konfliktov medzi rodičmi na maloletých a aj pokiaľ ide o skúmanie prípadného ovplyvňovania maloletých a v nadväznosti na to i vhodnosti výchovného prostredia pre maloleté deti. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nemal pochybnosti o správnosti záverov znaleckého dokazovania. Správne postupoval súd prvej inštancie, ak v súdenom spore považoval za jeden z ťažiskových dôkazných prostriedkov práve Znalecký posudok č. 02/2020 znalkyne PhDr. Evy Smikovej, PhD., ktorý nasvedčoval požiadavke otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti s úpravou styku pre matku.
25. Žiada sa zdôrazniť, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zverení maloletých do osobnej starostlivosti otca nezaložil iba a len na záveroch znaleckého dokazovania, keď závery znaleckého dokazovania sú akceptovateľné aj v kontexte ďalších vykonaných dôkazov, najmä výsluchov účastníkov, znalkyne a listinných dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie náležite zobral do úvahy aj zhodné prianie maloletých, aby boli zverené do osobnej starostlivosti otca. Odvolací súd sa priklonil k rešpektovaniu prvoradého záujmu maloletých a s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o zverení maloletých do osobnej starostlivosti otca za správne. Naďalej však majú rodičia zachované právo vzájomnej dohody v otázke osobnej starostlivosti o maloleté deti.
26. Súd prvej inštancie dôvodne na čas po rozvode upravil aj zastupovanie maloletých a spravovanie majetku maloletých detí v bežných veciach, k čomu určil obidvoch rodičov. Zásadne totiž platí, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti vrátane zastupovania a správy majetku maloletého dieťaťa, okrem prípadov, keď jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, prípadne mu bol výkon rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo a nebol zistený žiaden dôvod odkloniť sa od takejto úpravy.
27. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).
28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov matky a otca s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých, odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené matke súdom prvej inštancie zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom matky, ako i odôvodneným potrebám maloletých. Pri rozhodovaní o výške výživného pre maloletých súd prvej inštancie vychádzal z dokladov predložených otcom o výške jeho priemerného čistého mesačného príjmu, pričom priemerný čistý mesačný príjem od januára do októbra 2020 predstavoval u otca sumu 1.475,13 eur, matka je živnostníčka v oblasti účtovníctva a v rozhodnom
období poberala príjem Prvej pomoci Covid-19 vo výške 540 eur a nemocenské dávky 290 eur, v júni 2019 previedla z BSM na účet sumu 15.390 eur, z ktorých uhrádza výdavky na bežnú spotrebu, so zostatkom 1.000 eur. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie maloletý F. mal 16 rokov, navštevoval 2. ročník gymnázia v W. a jeho priemerné mesačné výdavky boli 112,96 eur. Maloletý H. mal 13 rokov, navštevuje 8. ročník základnej školy, jeho priemerné mesačné výdavky boli 112,06 eur, obaja boli v starostlivosti otca. Rodičia okrem maloletých nemali inú vyživovaciu povinnosť. Čo sa týka primeranosti výšky výživného odvolací súd sa zhodol so závermi súdu prvej inštancie, že primeraným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám maloletých detí ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom matky zodpovedá určenie výživného pre maloletého F. v sume 130 eur mesačne a pre maloletého H. v sume 110 eur mesačne. Odôvodnenosť tejto výšky výživného súd prvej inštancie podrobne vysvetlil v preskúmavanom rozsudku, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd plne stotožňuje bez potreby ich opakovať. Rovnako náležitým bolo i zistenie pravidelných mesačných výdavkov maloletých a rodičov, ktoré správne ustálil súd prvej inštancie vychádzajúc najmä z výpovede rodičov a z predložených listinných dôkazov, pričom i odvolací súd považuje (súdom prvej inštancie zistené a podrobne v preskúmavanom rozsudku rozpísané) výdavky maloletých za primerané ich veku a potrebám a v tomto smere opäť odkazuje na obsah preskúmavaného rozsudku.
30. Odvolací súd na základe preskúmania rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného nezistil okolnosti, ktoré by viedli k záveru o nesprávnosti rozhodnutia o určení sumy výživného pre maloleté deti. Vykonaným dokazovaním, ako vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, bolo rozhodne preukázané, že na strane matky ako povinnej osoby vo vzťahu k maloletým, sú dané dostatočné majetkové pomery pre to, aby boli potreby maloletých pokryté výživným z jej strany i zo strany otca, berúc do úvahy i vyššiu mieru osobnej starostlivosti otca o maloletých a berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičom má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je prvoradá.
31. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné sami sa živiť. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, určil vyživovaciu povinnosť matky na maloletých správne. Súdom prvej inštancie určené výživné na maloletých je vzhľadom na ich vek, zdravotný stav, aktuálne životné náklady a tendenciu zvyšovania ich životných nákladov v budúcnosti primerané.
32. Otec v odvolaní zotrval na názore o aplikácii ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine na strane matky, nakoľko matka je podnikateľka, a preto je povinná súdu preukázať svoje skutočné príjmy, ak existuje dôvodná pochybnosť o tom, že údaje vyplývajúce z daňového priznania nezodpovedajú skutočnému stavu, otec má za to, že príjem deklarovaný matkou na základe daňového priznania nezodpovedal skutočnému stavu. Súd prvej inštancie k tejto otázke uviedol, že matka preukázala súdu žiadané podklady ohľadom podnikania a sprístupnila žiadané informácie, preto súd nemohol aplikovať zákonnú domnienku 20- násobku životného minima.
33. V prípade posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča, ktorý je podnikateľom, resp. má príjem z inej ako závislej činnosti je tzv. vyšetrovacia zásada prelomená § 63 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý ukladá povinnému rodičovi, ktorý má príjem z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, povinnosť preukázať pred súdom 1. príjmy z inej než závislej činnosti, 2. predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a 3. umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si povinný rodič uvedené povinnosti nesplní, nastupuje domnienka, resp. fikcia príjmu povinného obligatórne a súd už nie je oprávnený uvažovať o jej použití. Z obsahu spisu vyplýva, že matka predložila za obdobie počas ktorého vykonávala podnikateľskú činnosť daňové priznania, účtovné závierky a poskytla podnikateľské a osobné účty, pričom súd následne zabezpečil z banky výpisy z účtov. Uvedeným spôsobom podľa názoru odvolacieho súdu matka splnila povinnosť predložiť podklady na zhodnotenie majetkových pomerov ako aj umožnila súdu sprístupniť údaje na zistenie ďalších potrebných skutočností. Z uvedených dôvodov bol správny záver súdu prvej inštancie, že matka si svoje povinnosti splnila a preto nenastúpila domnienka príjmu matky uvedená v § 63 ods. 1 Zákona o rodine.
34. Matka v odvolaní o námietke výšky určeného výživného argumentovala tým, že neboli súdom zohľadnené jej pomery a možnosti, nakoľko v súčasnosti poberá prvú pomoc Covid-19 a nemocenskú dávku. Námietku považuje odvolací súd za neopodstatnenú, pretože súd prvej inštancie pomery riadne zistil a pokiaľ matka poberá prvú pomoc Covid-19 vo výške 540 eur mesačne a zároveň nemocenskú dávku približne 290 eur mesačne, teda spolu 830 eur mesačne tak z takto zisteného príjmu môže platiť výživné v rozsahu určenom súdom prvej inštancie. Možno sa stotožniť aj s názorom súdu prvej inštancie, že matka dostatočne nepreukázala dôvody pre ktoré by podnikateľskú činnosť nemohla vykonávať, na pojednávaní dňa 27.11.2020 uviedla, že práceneschopnosť jej nebráni vo vykonávaní podnikateľskej činnosti, išlo o odpoveď matky na dotaz súdu ohľadom možnosti poberania nemocenskej dávka a súbežnom čerpaní pomoci podnikateľom od štátu počas pandémie Covid-19. Pokiaľ ide o nezohľadnené výdavky matky na výživové doplnky, k tejto námietka treba uviesť, že výživné má prednosť v zmysle § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine.
35. Podľa § 25 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (odsek 1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (odsek 2).
36. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti súd prihliada predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktorým je jeho zdravý psychický a fyzický vývoj a nie na subjektívne predstavy rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Odvolací súd pri rozhodovaní o úprave styku zhodne so závermi svojej skoršej rozhodovacej praxe v obdobných veciach považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu súd upravuje ako komplex oprávnení a povinností oboch rodičov s cieľom zabezpečenia riadneho a bezproblémového vývoja dieťaťa napriek okolnosti rozpadu vzťahu rodičov dieťaťa a to tak, aby každý z rodičov mal v rámci stanovenej úpravy priestor nielen na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu, ale i na uplatňovanie svojho výchovného vplyvu (pôsobenia) na dieťa a tiež na čo najširšie rozhodovanie o otázkach z tohto pohľadu významných. To platí bez ohľadu na to, či v konkrétnej veci má dôjsť k úprave rodičovských práv a povinností rodičov dieťaťa v súvislosti s rozvodom ich manželstva (práve o prípad rodičov, ktorí manželmi sú a rozvádzajú sa ide v prejednávanej veci), alebo k úprave práv a povinností takých rodičov dieťaťa, ktorí manželmi nikdy neboli alebo boli či ešte sú, ale spolu nežijú. Vo všetkých vyššie zmienených prípadoch sa tak deje predovšetkým z dôvodu nedostatku spolužitia rodičov dieťaťa (bez ohľadu na to, či tento bol vždy existujúcim stavom, alebo naopak nastal až ako dôsledok krízy v partnerskom vzťahu), ktorý vylučuje ich spoločnú starostlivosť a teda i spoločný výkon tohto konkrétneho rodičovského práva a súčasne i povinnosti. V prípade trvania stavu zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov je žiadúce vytvoriť aj druhému rodičovi (popri určení mu vyživovacej povinnosti na dieťa) podmienky na to, aby sa aj on mohol podieľať na výchove dieťaťa a tiež na rozhodovaní o niektorých ďalších otázkach spôsobilých ovplyvniť jeho vývin. Len takto sa totiž môže vytvoriť, resp. v tom lepšom prípade pri existencii náležite kultivovaného vzťahu každého z oboch rodičov na jednej a dieťaťa na druhej strane, i prehĺbiť pocit spolupatričnosti takýchto osôb. Takto to potom musí / má byť bez zreteľa na kvalitu vzájomného vzťahu oboch rodičov dieťaťa, či prípadné nadviazanie nimi nových partnerských vzťahov, alebo dokonca i formalizovanie takýchto nových vzťahov, či niektorého z nich - uzavretím manželstva, či ďalšieho manželstva a tiež bez zreteľa na prípadné osobné antipatie medzi rodičmi a ich inými príbuznými. Prvoradým je tu totiž záujem dieťaťa a tomu musia ustúpiť i všetky prípadné animozity, a to i v podobe schopnosti rodičov i ďalších osôb na veci prípadne zainteresovaných sa nad svoje spory, či nimi subjektívne vnímané utrpené krivdy povzniesť. Ak potom možnosti rodiča dieťaťa nemajúceho dieťa v osobnej starostlivosti sú limitované práve časovými úsekmi vyhradenými styku dieťaťa s takýmto rodičom a majú spravidla charakter len doplnkového pôsobenia na dieťa vo vzťahu k výchove realizovanej tým rodičom, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, žiaducou je taká úprava, ktorá na jednej strane bude rešpektovať i konkrétne okolnosti prípadu a potreby dieťaťa, na druhej strane však bude schopná eliminovať, či aspoň minimalizovať všetky potenciálne rušivé vplyvy.
37. Pri riadení sa úvahami podanými vyššie potom odvolací súd má za to, že je potrebné potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním aj vo výroku o úprave styku matky s maloletými deťmi. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v preskúmavanom rozsudku, že v konaní boli preukázané dôvody pre úpravu styku práve v rozsahu určenom súdom
prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia majú diametrálne odlišné predstavy o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým a diametrálne odlišne popisujú vzťahy v rodine a ich vzájomnú komunikáciu a akákoľvek dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému medzi nimi nie je možná, keďže matka v odvolaní zotrvala na požiadavke zverenia maloletých do svojej osobnej starostlivosti. Preto správne súd prvej inštancie prihliadol na závery znaleckého dokazovania a výsluch účastníkov konania o tom, že je v záujme maloletých stretávanie sa s matkou jednotným spôsobom u oboch maloletých z dôvodu zachovania súrodeneckých väzieb. Súdom prvej inštancie upravený rozsah styku umožní matke utužovať vzťah s maloletými, korigovať vnímanie a prežívanie predovšetkým maloletého H. vo vzťahu k nej a prehlbovať existujúce citové väzby medzi nimi. Odvolací súd sa s stotožňuje s úpravou styku upravenou preskúmavaným rozsudkom súdom prvej inštancie, ktorá úprava styku vychádza z doterajších pomerov na strane účastníkov konania, rešpektuje záujmy maloletých, ich vek a návyky a je z hľadiska záujmu maloletých a úspešnej realizácie styku s maloletými vyhovujúca.
38. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že súdom prvej inštancie upravený styk s maloletými sleduje legitímny cieľ, ktorým je udržiavanie vzťahov maloletých s matkou. Súd prvej inštancie ním určeným rozsahom úpravy styku s maloletými dosiahol čo najoptimálnejšie a najzmierlivejšie usporiadanie výkonu rodičovských práv vymedzením rozsahu, intenzity stretnutí matky s maloletými a zvolený model stretávania sa matky s maloletými jej nepochybne umožňuje naďalej prehlbovať vzájomný vzťah matky a detí.
39. Takto upravený styk je potrebné považovať za dočasný a je možné ho zmeniť, ak sa zmenia pomery, či už dohodou rodičov, ktorá má prednosť pred rozhodnutím súdu alebo ktorýkoľvek z rodičov môže požiadať o zmenu úpravy styku príslušný súd. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičia by mali pri výchove maloletých detí kooperovať, v záujme maloletých zlepšiť komunikáciu a vzájomné vzťahy. Preto je potom dôležité, aby rodičia eliminovali napätie a konflikty pri vzájomných stretnutiach a docielili uskutočnenie styku v pokojnej atmosfére. Podľa názoru odvolacieho súdu je nepochybne v záujme maloletých, aby sa matka tiež podieľala na ich výchove a na starostlivosti o nich, keďže maloleté dieťa potrebuje k zdravému a harmonickému vývoju starostlivosť a lásku oboch rodičov.
40. I keď je možné akokoľvek chápať postoj rodiča, ktorý nebol v konaní úspešný, nezostáva než konštatovať, že v týchto prípadoch je predovšetkým vecou rodičov, aby po vzájomnej dohode umožnili maloletým deťom čo najširší kontakt s oboma rodičmi, pretože žiadny súd nemôže svojím všeobecným výrokom zabezpečiť bezproblémové fungovanie vzájomných rodinných vzťahov. Vývoju maloletých detí predovšetkým nijako neprospieva dlhý spor rodičov, navyše sprevádzaný nevyhnutnosťou znaleckého dokazovania a ktorý fakticky ani nemôže byť uspokojivo vyriešený orgánmi štátu.
41. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
42. Matka napadla odvolaním rozsudok vo všetkých výrokoch teda aj V. - VIII., pričom však žiadne námietky voči týmto výrokom vo svojom odvolaní neuviedla. Odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o vrátení zostatkov zložených záloh účastníkmi konania z titulu preddavkov na trovy dôkazu a následnú úpravu učtárni realizovať ich vrátenie, preto tieto výroky považoval za správne.
43. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
44. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.
45. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).