Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Csp-4-2017.pdf
PDF · 123.85 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v spore žalobkyne: W. U., narodená X. XX. XXXX, trvale pobytom W. XXXX/X, XXX XX P., proti žalovanej: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpená spoločnosťou: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o zaplatenie 229,28 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 31. 1. 2017, sa žalobkyňa domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 229,28 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 229,28 eura od 21. 12. 2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania titulom bezdôvodného obohatenia.
2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobkyňa ako spotrebiteľ uzatvorila so žalovanou ako podnikateľom dňa 27. 10. 2010 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru. Žalovaná pred uzatvorením zmluvy žalobkyni neposkytla informácie vyžadované v zmysle § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch vo forme formulára štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere a porušila právnu úpravu už pred uzatvorením zmluvy. Žalobkyni bol poskytnutý úver s nasledujúcou špecifikáciou: celková výška úveru 394,- eur, úrok 39,03 %, RPMN od 57,7 do 65,0 %, priemerná RPMN za úver 47,39 %, výška mesačnej splátky 27,94 eura, počet mesačných splátok 24, celková čiastka splatná spotrebiteľom 623,28 eura. V zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti, rozdelenie splátok na istinu, úrok a iné poplatky, adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti. Žalobkyňa pravidelne mesačne, od novembra 2010, splácala sumu vo výške 27,94 eura vždy k 15. dňu v mesiaci. Žalobkyňa žalovanej zaplatila celkovo sumu vo výške 623,28 eura. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nepochybné, že žalobkyňa plnila záväzok voči žalovanej riadne, pravidelnými mesačnými splátkami od novembra 2010, ku dnešnému dňu v celkovej výške 623,28 eura, pričom istina záväzku predstavuje sumu vo výške 394,- eur. Žalovaná plnenie žalobkyne vo výške 623,28 eura mesačne prijímala, a to od novembra 2010. V zmluve, na základe ktorej žalobkyňa plnila a žalovaná plnenie prijímala, absentujú zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch - absencia RPMN z dôvodu nesprávneho určenia RPMN, absencia výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, absencia doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, absencia adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti, a zmluva je v rozpore s niekoľkými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Dňa 7. 12. 2016 žalobkyňa vyzvala žalovanú, aby jej vydala bezdôvodné obohatenie, a to do 14 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaná jej plnenie nevydala.
3. Na preukázanie uvedených skutočností predložila žalobkyňa nasledovné listinné dôkazy: Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 10. 2010, predsporová výzva zo dňa 7. 12. 2016.
4. Súd dňa 6. 3. 2017 vydal platobný rozkaz, č. k. 23Csp/4/2017 - 18, ktorým uložil žalovanej, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila žalobkyni 229,28 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 229,28 eura od 21. 12. 2016 do zaplatenia a nahradila trovy konania vo výške 68,40 eura a súdny poplatok z návrhu vo výške 16,50 eura alebo v tej istej lehote podala odpor.
5. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením, v ktorom žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Namietala, že z jej strany nedošlo a ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímala platby (splátky úveru) žalobkyne oprávnene, a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami. Zmluvné strany sa na základe úverovej zmluvy dohodli na bežných mesačných splátkach vo výške 27,94 eura. Žalobkyňa uhrádzala jednotlivé mesačné splátky na základe platne uzatvorenej úverovej zmluvy. Žalovaná ďalej uviedla, že pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobkyňou titulom bezdôvodného obohatenia je potrebné, aby žalobkyňa preukázala, že medzi ňou a žalovanou právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, t. j. aby preukázala, že žalovaná bezdôvodné obohatenie získala, že jej vznikla majetková ujma, ako aj príčina súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa uvedené skutočnosti nepreukázala, a preto žalovaná považuje žalobu za nedôvodnú. Žalobkyňa uhradila jednotlivé splátky úveru v období december 2010 až november 2012, kedy došlo k ukončeniu úverovej zmluvy. V tejto súvislosti žalovaná vzniesla námietku premlčania na žalovanú sumu. Pri posúdení premlčania nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaná vychádzala z pečiatky dátumu doručenia žaloby súdu, z ktorej vyplýva, že žaloba bola súdu doručená dňa 31. 1. 2017 a poukázala na § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
6. Žalobkyňa v replike zo dňa 28. 4. 2017 poukázala na to, že žalovaná v odpore neuviedla žiaden argument alebo dôkaz, ktorým by vyvrátila absenciu zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tvrdenia žalovanej o platnom uzavretí zmluvy ako aj údajnom konštitutívnom účinku rozhodnutia súdu považuje za účelové. Vo vzťahu k námietke premlčania uviedla, že začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty je viazaný na objektívne skutočnosti, bez ohľadu na subjektívnu stránku účastníkov právneho vzťahu. Objektívna premlčacia doba je v zmysle právnej úpravy rozdelená na trojročnú lehotu a desaťročnú lehotu, ktorá sa uplatní v prípade úmyselne získaného bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie získané žalovanou je úmyselným, a teda sa v tomto prípade uplatní desaťročná objektívna premlčacia doba. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej spočíva v tom, že prijíma od svojich klientov finančné plnenie v súvislosti s úverovými zmluvami, ktoré sú buď od počiatku neplatné (v takom prípade je bezdôvodným obohatením celé prijaté plnenie) alebo sa v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch považujú za bezúročné a bez poplatkov (v takom prípade je bezdôvodným obohatením plnenie spočívajúce v úrokoch a poplatkoch zaplatených dlžníkom). Ak by chcela žalovaná tvrdiť, že pri prijímaní bezdôvodného obohatenia nešlo o úmyselné konanie, zároveň žalovaná tvrdí, že nepoznala a nepozná právnu úpravu, a to aj napriek tomu, že žalovanou používané zmluvy sú právne šikovne koncipované v prospech žalovanej a v neprospech klienta. Žalovaná ako nebanková spoločnosť poskytujúca úvery v rámci svojej činnosti pracuje v podstate priamo len s touto úpravou, a teda je isté, že o nedostatkoch v rámci svojej zmluvnej úpravy vie a že tieto nedostatky využíva vo svoj prospech za účelom bezdôvodného obohatenia sa na úkor svojich klientov. Žalovaná aj v súčasnosti v takomto konaní pokračuje a prijíma od svojich klientov na základe úverových zmlúv plnenie, ktoré je bezdôvodným obohatením. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7Co/84/2011, podľa ktorého, cit.: „Správnym je i záver o vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v dôsledku čoho sa inak trojročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.“
7. Žalovaná v podaní zo dňa 1. 2. 2021 uviedla, že dátumom poslednej realizovanej splátky žalobkyne bol deň 14. 11. 2012 a dátum podania žaloby 31. 1. 2017. Ďalej uviedla, že v predmete činnosti má ako nebankový subjekt poskytovanie úverov, za ktoré mu patria úroky a poplatky a v danom prípade absentuje preukázanie úmyslu žalovanej bezdôvodne sa obohatiť. V tejto súvislosti poukázala na
uznesenie Najvyššieho súdu SR 1Cdo/238/2017 zo dňa 18. 10. 2018 a dodala, že nie je možné domáhať sa nároku po márnom uplynutí objektívnej doby a odvolávať sa na neuplynúcu dvojročnú subjektívnu dobu.
8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 5. 5. 2021, na ktoré predvolal žalobkyňu a právneho zástupcu žalovanej. Strany sporu sa na pojednávanie nedostavili, žalobkyňa svoju neúčasť vopred neospravedlnila, právny zástupca žalovanej svoju neúčasť ospravedlnil podaním, doručeným súdu dňa 30. 4. 2021. Súd preto podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti strán sporu.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
10. Z úverovej zmluvy mal súd preukázané, že dňa 27. 10. 2010 uzatvorila žalovaná spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s. ako veriteľ so žalobkyňou úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovaná žalobkyni úver vo výške 394 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 24 mesačných splátkach po 27,94 eura. Pokiaľ ide o termíny splatnosti splátok - je tu odkaz na jednu hviezdičku, pod ktorou je špecifikované, kedy sa stáva splatná prvá splatná - po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru; pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci; dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Úroková sadzba bola 39,03 % ročne. Priemerná hodnota RPMN bola uvedená ako 47,39 %. RPMN poskytnutého úveru bolo uvedené od 57,7 % do 65,0 %, pričom presná hodnota závisela od dňa poskytnutia úveru a mala byť oznámená po poskytnutí úveru. Termín konečnej splatnosti (lehota splatnosti) bol uvedený ako 24 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Celkové náklady spotrebiteľa boli uvedené v sume 229,28 eura a celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť bola uvedená v sume 623,28 eura. Zo zmluvy nevyplýva, že by žalobkyňa konala v rámci svojej podnikateľskej či inej obchodnej činnosti. V zmluve v bode 50 bolo uvedené nasledovné: „Balíček Premium: Klient podpisom zmluvy súhlasí, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu. Úhrada za poistenie Premium: 1,97 eura mesačne (7,58 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia). V zmluve bolo uvedené, že klient podpisom vyhlasuje, že sa oboznámil s obsahom poistnej zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX uzavretej medzi veriteľom a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ, a. s. ako poistiteľom, vrátane zvláštnych poistných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Ďalej je v zmluve uvedené, že žalobkyňa a žalovaná uzavreli dohodu o možnosti zmeny výšky a počtu splátok za poplatok 0,30 eura, ktorý je zahrnutý v splátke. Súčasťou úverovej zmluvy boli Úverové podmienky.
11. Predžalobnou výzvou zo dňa 7. 12. 2016 vyzvala žalobkyňa žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia do 14 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.
12. Medzi stranami sporu neboli sporné skutkové tvrdenia o poskytnutí a čerpaní úveru v sume 394 eur žalobkyňou od žalovanej na základe úverovej zmluvy zo dňa 27. 10. 2010, rovnako nebolo sporné tvrdenie o úhrade splátok zo strany žalobkyne od novembra, resp. decembra 2010 (žalobkyňa tvrdila, že svoj záväzok plnila od novembra 2010 vo výške 27,94 eura a žalovaná tvrdila, že žalobkyňa splácala od decembra 2010 až do novembra 2012) na úver s tým, že posledná splátka bola zo strany žalobkyne uhradená dňa 14. 11. 2012. V priebehu konania žalobkyňa presne nešpecifikovala kedy, akú sumu uhradila žalovanej, resp. nepredložila o tom žiadny dôkaz, iba tvrdila, že úver splácala od novembra 2010. V konaní bol sporným úmysel žalovanej bezdôvodne sa na základe zmluvy o revolvingovom úvere obohatiť, ako aj včasnosť podania žaloby v súvislosti so vznesením námietky premlčania nároku zo strany žalovanej.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
19. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
22. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
23. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
24. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
25. Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
26. Podľa § 2 písm. h) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
27. Podľa § 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa ročnou percentuálnou mierou nákladov rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
28. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
29. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
30. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1; b) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa ods. 2, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
31. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.
32. Žalovaná je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jej podnikania je poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalobkyňa konala pri uzatváraní zmlúv ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Úverová zmluva sa preto v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to § 1 ods. 2 tohto zákona v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy ako aj § 52 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka považuje za spotrebiteľskú zmluvu.
33. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh žalobkyne nie je dôvodný, a to s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania. Žalobkyňa si svoj nárok na zaplatenie sumy vo výške 229,28 eura uplatňovala z dôvodu, že sa žalovaná bezdôvodne obohatila na základe tej skutočnosti, že úverová zmluva, uzatvorená dňa 27. 10. 2010 neobsahuje zákonom stanovené náležitosti v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a na základe toho ju súd má posudzovať ako bezúročnú a bez poplatkov, pričom keďže žalobkyni bola poskytnutá celková suma vo výške 394 eur a táto zaplatila spolu sumu 623,28 eura, došlo zo strany žalovanej k bezdôvodnému obohateniu.
34. Keďže zo strany žalovanej bola vznesená námietka premlčania uplatneného práva žalobou, súd z dôvodu hospodárnosti skúmal, či právo uplatnené žalobou je premlčané alebo nie je.
35. Je nepochybné, čo medzi stranami sporu ani nebolo sporné, že žalobkyňa z titulu poskytnutého úveru z úverovej zmluvy, ktorá je predmetom tohto sporu uhradila žalovanej poslednú splátku dňa 14. 11. 2012. Žaloba bola podaná na súd žalobkyňou dňa 31. 1. 2017.
36. Ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka ustanovuje kombinované premlčacie doby, a to subjektívnu, ktorá je dvojročná a objektívnu, ktorú nemožno prekročiť, hoci by ešte boli podmienky pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby, a ktorej dĺžka je určená rozdielne podľa charakteru získania bezdôvodného obohatenia. V prípade, že bolo bezdôvodné obohatenie získané bez úmyselného konania, jej dĺžka je tri roky a ak bol taký prospech získaný úmyselne, určil Občiansky zákonník jej dĺžku v rozsahu desať rokov. Aj plynutie týchto lehôt je stanovené odlišne a aj ich plynutie a skončenie nie sú na sebe závislé. Osobitne je upravený aj začiatok plynutia týchto premlčacích dôb. Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Pritom nie je rozhodujúce,
že oprávnený sa mohol o získaní tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti prípadne aj skôr. Naproti tomu, plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor; v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka plynie odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu (R 25/1986).
37. Občianske právo nedefinuje pojem zavinenia a pri skúmaní tejto otázky vychádza tradične z trestného práva hmotného. Zavinenie je založené na dvoch zložkách, a to vedomostnej a vôľovej zložke. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. Definícia úmyselného zavinenia je obsiahnutá v ustanovení § 15 Trestného zákona.
38. Podľa § 15 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Preto v prípade skúmania úmyslu páchateľa je potrebné vždy skúmať vedomostnú zložku (či páchateľ vedel, že koná protizákonne) a vôľovú zložku (či chcel konať protizákonne). Právna teória trestného práva rozoznáva dve formy úmyselného zavinenia, a to úmysel priamy a úmysel nepriamy.
39. Priamym úmyslom (dolus directus) sa v zmysle § 15 písmeno a) Trestného zákona rozumie to, keď páchateľ chcel spôsobom uvedeným v (trestnom) zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom. Vedomostná zložka však nie je v tomto ustanovení riešená výslovne (ako pri nepriamom úmysle). Uvedené ustanovenie ale predpokladá, že ak chcel páchateľ porušiť alebo ohroziť chránený záujem, musel vedieť aj o tom, že bude konať protiprávne. Iná situácia však nastáva pri nepriamom úmysle (dolus indirectus). V tomto prípade páchateľ vie (vedomostná zložka), že svojím konaním ohrozí záujem chránený trestným zákonom avšak pre prípad, že sa tak stane, je s tým uzrozumený (vôľová zložka). Z toho vyplýva, že páchateľ priamo nechce záujem ohroziť alebo porušiť, ale je uzrozumený s tým, že sa tak môže stať.
40. Z civilnoprávneho hľadiska pri bezdôvodnom obohatení nie je možné pri zavinení hovoriť o páchateľovi a o porušení alebo ohrození záujmov chránených Trestným zákonom. Analogicky tu ide o úmyselné získanie neoprávneného majetkového prospechu, ktorý v tomto prípade predstavuje úmyselné bezdôvodné obohatenie jedného subjektu na úkor druhého subjektu.
41. Súd konštatuje, že samotné všeobecné skutočnosti (fakty) o profesionálnom podnikateľskom postavení nebankových subjektov v oblasti poskytovania úverov a doterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany spotrebiteľov v obdobných prípadoch samé o sebe nemôžu bez ďalšieho zakladať nepriamy úmysel nebankového subjektu (veriteľa). Ako už bolo vyššie uvedené, v predmetnom prípade je nutné dôsledne skúmať vôľovú a vedomostnú zložku zavinenia aplikujúc analógiu podľa trestného práva hmotného pri právnom posúdení formy zavinenia, a to s dôrazom na čas konania protiprávneho úkonu, resp. získania neoprávneného majetkového prospechu. Pri bezdôvodnom obohatení je preto dôležité zistiť, kedy k obohateniu došlo z objektívneho hľadiska a v tom čase preukázať úmysel veriteľa, resp. jeho zavinenie, aby bolo možné jednoznačne posúdiť, či je potrebné aplikovať 3- ročnú alebo 10-ročnú premlčaciu lehotu. Z uvedeného teda zákonite vyplýva, že v prvom rade je potrebné správne právne posúdiť, z akého dôvodu došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Iná situácia nastáva napr. pri bezdôvodnom obohatení bez právneho dôvodu ako pri bezdôvodnom obohatení z neplatného právneho úkonu z časového hľadiska, kedy k obohateniu reálne došlo. Až po správnom určení okamihu, kedy k obohateniu došlo, je možné pristúpiť ku skúmaniu zavinenia veriteľa, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Žalobca musí preukázať, že v čase kedy došlo k obohateniu, mal žalovaný úmysel získať majetkový prospech na jeho úkor. V prípade nepreukázania úmyslu žalovaného (vedomostnej aj vôľovej zložky úmyslu) musí byť aplikovaná všeobecná trojročná objektívna lehota. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/238/2017).
42. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže zo strany žalovanej bola vznesená námietka premlčania, mal za to, že právo uplatnené žalobou je premlčané uplynutím trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Je nesporné, že žalobkyňa zaplatila žalovanej poslednú splátku dňa 14. 11. 2012, žalobkyňa to nerozporovala, a objektívna premlčacia doba pri bezdôvodnom obohatení získaným plnením bez právneho dôvodu, vzniká samotným prijatím plnenia, čo znamená, že najneskôr 14. 11. 2012 začala plynúť objektívna lehota, pričom podľa názoru súdu aj skôr, a uplynula najneskôr 14. 11.
2015. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 31. 1. 2017, bola podaná po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehote.
43. Súd nesúhlasil s názorom žalobkyne, že v danom prípade ide o úmyselné obohatenie, a preto je nutné aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/238/2017, pričom žalobkyňa v danom konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že v čase kedy došlo k obohateniu, mala žalovaná úmysel získať majetkový prospech na jej úkor. Preto súd aplikoval všeobecnú 3-ročnú objektívnu lehotu. Na preukázanie úmyslu získať bezdôvodné obohatenie nepostačuje iba to, že formulárovú zmluvu, ktorá nespĺňa všetky náležitosti podľa zákona, vyhotovila žalovaná, ktorá dlhodobo a legálne vystupuje z pozície poskytovateľa spotrebiteľských úverov. Zo samotnej podstaty tohto podnikania vyplýva to, že chcela poskytnúť peniaze s tým, aby sa jej tieto peniaze vrátili aj so ziskom. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná sa nemohla chcieť bezdôvodne obohatiť, pretože dôvodom jej podnikateľskej činnosti bolo poskytovanie úverov (§ 497 Obchodného zákonníka). Úmyslom žalovanej ako poskytovateľa úveru nebolo sa bezdôvodne obohatiť, ale poskytnúť finančné prostriedky za úroky, teda za účelom dosiahnutia zisku. K uzavretiu predmetnej zmluvy došlo v roku 2010, pričom až vývojom spotrebiteľského práva došlo ku kontrole spotrebiteľských vzťahov a ich vyhodnocovaniu v súdnych konaniach. Iba skutočnosť, že žalovaná ako veriteľ očakávala zisk z dovoleného podnikania, nemôže sama o sebe znamenať jej úmysel bezdôvodne sa obohatiť.
44. Súd podotýka, že v prípade, ak nebankový subjekt (veriteľ) koná nekorektne a neuvedie do úverovej zmluvy všetky zákonom predpísané údaje, je toto jeho konanie zo zákona sankcionované tým, že zmluva sa stáva bezúročnou a bezpoplatkovou. Čo v podstate znamená, že spotrebiteľ je povinný zaplatiť veriteľovi len samotnú istinu úveru (pôžičky) (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/238/2017). Skutočnosť, že absenciu zákonom požadovaných obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon o spotrebiteľských úveroch sankcionoval v záujme zvýšenej ochrany spotrebiteľa bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru, bol daný žalobkyni účinný nástroj na to, aby sa v zákonom stanovenej premlčacej dobe bránila voči popísaným postupom žalovanej ako poskytovateľa úveru (poukaz rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/90/2015 zo dňa 15.3.2016).
45. Súd má za tiež za to, že uplynutím objektívnej 3- ročnej premlčacej doby, zostalo právne bezvýznamným zaoberať sa otázkou uplynutia subjektívnej 2- ročnej premlčacej doby, keď pre posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania a z toho plynúci záver o nevyhnutnosti žalobu zamietnuť je rozhodujúci záver o uplynutí objektívnej 3-ročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 14. 11. 2015 a žaloba bola podaná až dňa 31. 1. 2017.
46. Vzhľadom na to, že súd bol toho názoru, že právo uplatnené žalobou je premlčané, žalobu zamietol a bližšie už úverovú zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu z dôvodu hospodárnosti neposudzoval.
47. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
48. Podľa § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.
49. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
50. Podľa § 256 odsek 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
52. Ďalšie argumenty žalobkyne súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatné tvrdenia žalobkyne súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.