Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-31-2026.pdf
PDF · 99.76 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/31/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, D., právne zastúpený: JUDr. Jozef Dobrovič, advokát, so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti manželke: E. C., F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, D., o rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.k. 3Pc/13/2025-34 zo dňa 1. októbra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov konania uzatvorené v Bratislave dňa 22.05.2004, keď z vykonaného dokazovania zistil, že ich manželstvo je trvalo rozvrátené a nemožno očakávať obnovenie spolužitia.
2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa ustanovenia článku 1, článku 4, § 18, § 22 a § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že účastníci konania dňa 22.05.2004 uzatvorili manželstvo, z tohto manželstva deti nepochádzajú. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2024, manželstvo však nebolo funkčné už predtým. Manželia totiž spoločne nehospodárili a dlhodobo (podľa navrhovateľa viac ako 12 rokov) spolu intímne nežili. Manželia manželské spolužitie neobnovili ani po podaní návrhu na rozvod na súd. Súd preto dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené, pričom ide o dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Preukázaný bol jednoznačný negatívny postoj navrhovateľa k možnosti obnovy manželského spolužitia, ktorú vylúčil, preto obnovenie spolužitia nemožno považovať za reálne. Zhodnotením vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, dospel súd k záveru, že sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre rozvod manželstva. Manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené a neplní svoj účel. Manželia spolu takmer rok nežijú, spoločne nehospodária, dlhodobo spolu intímne nežijú. Vzťahy medzi nimi je z tohto dôvodu potrebné považovať za vážne narušené, odcudzené a rozvrátené. Manželstvo je už nefunkčné, bez perspektívy obnovy, keďže bolo preukázané, že problém vo vzťahu manželov je dlhodobého a nezvratného charakteru a manželstvo účastníkov je skutočne len formálnym zväzkom. Súd preto návrhu vyhovel, pričom za príčiny rozvratu manželstva ustálil najmä citové odcudzenie manželov. Záverom pripomenul, že ani ústavná ochrana manželstva nezahŕňa nedobrovoľné zotrvanie v manželskom zväzku. Vzhľadom na postoj navrhovateľa je preto namieste považovať v uvedenom prípade za naplnené dôvody pre rozvod manželstva a na tomto závere
nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že manželka si želá v manželstve zotrvať. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP, keď v danom prípade sa o výnimku zo zákonom stanovenej zásady mimosporového konania, podľa ktorej si každý z účastníkov trovy konania znáša sám, nejedná.
3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhovateľa, majúc za to, že rozhodnutie je predčasné, vychádzajúce z nesprávnych skutkových zistení, nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke trvalého rozvratu manželstva a súd porušil jej právo na spravodlivý proces. Podľa názoru odvolateľky zo strany súdu nedošlo k náležitému zisteniu skutočného stavu veci. Tvrdenie navrhovateľa, že manželka neprispieva na domácnosť, je neúplné a zavádzajúce. Navrhovateľ tvrdil, že domácnosť finančne „živí len on“ avšak úplne opomenul nefinančné príspevky zo strany manželky, ktorá počas celého manželstva zabezpečovala väčšinu starostlivosti o domácnosť (varenie, upratovanie, pranie, žehlenie a pod.). Uvedené predstavuje významnú a neoddeliteľnú súčasť spoločného hospodárenia, ktoré Zákon o rodine rovnako považuje za plnenie manželských povinností. Napriek svojim zdravotným ťažkostiam (skleróza multiplex od roku 2009) sa manželka o domácnosť starala v maximálnom možnom rozsahu. Skutočnosť, že neprispievala finančne v rovnakom rozsahu ako manžel, bola spôsobená jej zdravotným stavom, ktorý súd vôbec nezistil ani nehodnotil, pričom manželka poberá čiastočný invalidný dôchodok (má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%). Súd nevykonal žiadne dokazovanie k otázke jej podielu na chod domácnosti a bez akéhokoľvek dokazovania prijal ako pravdivé tvrdenia manžela. Rovnako neboli vypočutí ani svedkovia, ktorí by potvrdili aktívny podiel manželky na každodennej starostlivosti o domácnosť. Súd vychádzal takmer výlučne z jednostranných tvrdení manžela o tom, že mu manželka nie je oporou a že sa do domácnosti nezapájala. Toto posúdenie je nesprávne, keďže manželka sa o domácnosť starala a navrhovateľ tieto skutočnosti účelovo zamlčal, rovnako ako aj jej zdravotné obmedzenia, ktoré súd rovnako nezohľadnil. Manžel sa niekoľkokrát pred manželkou a rodinnými príslušníkmi vyjadril, že návrh na rozvod stiahne (správa zo dňa 11.08.2025), čo zásadne spochybňuje, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené. Súd neprítomnosť manželky na pojednávaniach vyhodnotil ako nezáujem, hoci súdu oznámila, že sa s manželom dohodli, že návrh bude vzatý späť. Osobnú účasť na pojednávaní jej sťažoval aj zdravotný stav. Napriek tomu súd nezvážil objektívne okolnosti a rozhodol bez jej vypočutia. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie s povinnosťou doplniť dokazovanie najmä o zdravotnom stave manželky, o svedecké výpovede ohľadom starostlivosti o domácnosť, a spoločnom spoločenskom živote manželov, tiež aby súd vykonal dokazovanie komunikáciou o úmysle manžela vziať návrh späť a aby súd nariadil párovú terapiu.
4. Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že ho považuje za účelové s cieľom iba predĺžiť užívanie bytu vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, ktorý užíva výhradne manželka, keďže navrhovateľ s ňou nežije od decembra 2024. Navrhovateľ považuje rozhodnutie prvoinštančného súdu za zákonné a vecne správne. Manželke bol jeho návrh na rozvod riadne doručený aj spolu s predvolaním a táto žiadnym spôsobom nereagovala. Zákonná sudkyňa sa s manželkou aj telefonicky dňa 05.09.2025 spojila, pričom neuviedla, že nedáva súhlas s pojednávaním v jej neprítomnosti. Uviedla, že sa nechce rozvádzať, z čoho je zrejmé, že vedela o celom rozvodovom procese, ale účelovo sa mu vyhýbala, aby manželstvo trvalo čo najdlhšie a nemusela riešiť svoju bytovú otázku. Navrhovateľ považuje odvolanie za účelové a postoj manželky k ďalšiemu trvaniu ich nefunkčného manželstva za alibistický. Manželstvo účastníkov neplní od roku 2013 svoj spoločenský účel a je vážne a trvalo rozvrátené. Manželia nežijú v jednej domácnosti od roku 2024, navrhovateľ žije v prenajatom byte v D., kde uhrádza aj nájom, hoci má vlastný byt obývaný manželkou, ktorú však nemôže, vzhľadom na trvajúce manželstvo, vysťahovať. Zároveň navrhovateľ poukazuje na to, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrvával v nefunkčnom manželstve, ako sa o to snaží svojím konaním jeho manželka. Navrhol rozsudok potvrdiť.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 a § 94 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom odvolania, keďže tu išlo o návrhové konanie (§ 65 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok manželky sa odvolací súd plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu,
ktorý vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa plne stotožňuje. Reagujúc na odvolaciu argumentáciu však dopĺňa nasledovné:
7. Odvolací súd nezistil žiadne porušenie práva odvolateľky na spravodlivý proces. Manželka mala možnosť vyjadriť sa k podanému návrhu, predkladať súdu vlastné tvrdenia a dôkazy, mala tiež možnosť zúčastniť sa pojednávania, avšak žiadne zo svojich práv nevyužila, iba oznámila súdu, že s návrhom nesúhlasí a domnieva sa, že v zmysle ich komunikácie navrhovateľ vezme návrh späť. Navrhovateľ však návrh na rozvod nevzal späť, naopak, na podanom návrhu trval ako aj dôvodoch tam uvádzaných a žiadal ich nefunkčné manželstvo rozviesť. Keďže manželka napriek tomu, že bola súdom včas predvolaná na pojednávanie, sa pojednávania nezúčastnila ani nepožiadala z dôležitých dôvodov o jeho odročenie, zároveň netrvala na jej účasti, tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu účinne nespochybňovala a súdu žiadne dôkazy nenavrhovala, súd nemal žiadny dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie vo veci. Pokiaľ svoju pasivitu odvolateľka pripisuje zdravotnému stavu, treba uviesť, že táto netvrdila a nepreukázala konajúcemu súdu žiadne vážne zdravotné problémy, ktoré by jej bránili zúčastňovať sa aktívne na konaní (či už osobnou účasťou na pojednávaní alebo podávaním písomných vyjadrení a návrhov na dokazovanie).
8. V danom prípade potom aj podľa názoru odvolacieho súdu výsledky vykonaného dokazovania opodstatňujú prijatie záveru o tom, že manželstvo účastníkov konania neplní svoje základné spoločenské funkcie a v súčasnosti je iba formálnym zväzkom, v ktorom narušené vzťahy už nie je možné reparovať. Tento záver bolo možné prijať aj bez vykonávania ďalších dôkazov, ktoré manželka v odvolaní navrhla. I v prípade ak medzi manželmi existuje určitá dohoda ohľadom uhrádzania nákladov či už súvisiacich s bývaním alebo spoločným majetkom a pod., uvedené nepreukazuje funkčnosť manželského spolužitia. V danom prípade dlhoročná pretrvávajúca kríza v ich spolužití bola z dokazovania zrejmá, keďže (podľa tvrdenia navrhovateľa, ktoré jeho manželka v konaní nepoprela) manželia nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2024 a vyše 12 rokov sa už intímne nestýkajú.
9. Pokiaľ sa odvolateľka napriek tomu domnieva, že manželstvo je funkčné a dá sa zachrániť, odvolací súd jej nedal za pravdu. Isteže názorové nezhody a konflikty samotné nemôžu byť dôvodom na rozvod manželstva, za predpokladu, že i za takýchto okolností si obaja manželia želajú zotrvať v manželstve. Toto platí zvlášť v prípade, keď inak manželstvo plní svoje ostatné spoločenské funkcie v zmysle § 18 a 19 Zákona o rodine, najmä keď manželia spoločne žijú, vzájomne si pomáhajú, spoločne uspokojujú potreby rodiny a vytvárajú (podľa možností) zdravé rodinné prostredie. V prejednávanej veci ale o takýto prípad nešlo. Tak ako správne uviedol prvoinštančný súd, rozhodujúcim bolo citové ochladnutie voči manželke deklarované navrhovateľom a jeho pevné rozhodnutie nezotrvať viac v tomto manželstve pri súčasne preukázanom dlhé roky pretrvávajúcom intímnom odlúčení manželov. Ani finančné podporovanie rodiny nepostačuje na preukázanie funkčnosti manželstva a jeho zachovanie do budúcna, pokiaľ z dokazovania vyplýva trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi a navrhovateľ spolužitie v manželskom zväzku odmieta.
10. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom; pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (odsek 2). Tak ako správne pripomenul už prvoinštančný súd, so zreteľom na obsah citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického fungovania; potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.
11. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania niet pochýb o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené a zhodne s prvoinštančným súdom aj odvolací súd dospel k záveru, že tu nie je žiaden dôvod predpokladať, že by mohlo dôjsť k náprave narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné obnovenie harmonického manželského spolužitia, pokiaľ to raz jeden z manželov výslovne odmieta, ako to odmieta navrhovateľ. Preto bolo namieste považovať v uvedenom prípade za naplnené dôvody pre rozvod manželstva a na tomto závere nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že manželka má ešte k navrhovateľovi citový vzťah a želá si v manželstve zotrvať.
12. Nedôvodná bola v danom prípade aj výčitka odvolateľky, že súd dostatočne neusiloval o zmierenie manželov, hoci to bola jeho zákonná povinnosť. Je pravda, že rozvod manželstva je najkrajnejšou formou riešenia rozvratu manželstva a možno k nemu pristúpiť len pri naplnení podmienok predpokladaných ustanovením § 23 Zákona o rodine, avšak v tomto prípade súd prvej inštancie nijako nepochybil. V ustanovení § 23 je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť teda kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Zákon výslovne v ustanovení § 96 CMP ukladá súdu povinnosť usilovať o zmierenie manželov, avšak možnosti súdu pokiaľ ide o odstraňovanie príčin rozvratu manželstva, sú obmedzené a aktivita vyvíjaná zo strany súdu závisí vždy od okolností každého prípadu. Takto v zmysle ods. 1 cit. ustanovenia súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie, odsek 2 mu dáva aj možnosť, ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, aby účastníkov vyzval pokúsiť sa o zmierne riešenie mediáciou. Postup súdu potom závisí od okolností každého prípadu. Inak postupuje súd vo veci, kde je trvalý rozvrat manželstva zrejmý a nepochybný, iný postup je namieste tam, kde sa zo zistených skutkových okolností javí, že je tu možnosť zachrániť manželský zväzok. Zákon teda neukladá súdu presný spôsob, akým sa má pokúsiť manželov v rozvodovom konaní zmieriť a súd preto túto povinnosť realizuje vždy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, pričom nie je vylúčené, aby od snahy o odstránenie príčin rozvratu manželstva upustil, keď mu je zrejmé, že nie je možné manželov uzmieriť. V danom prípade vzhľadom na jednoznačný a rozhodný postoj navrhovateľa, ktorý sa chce rozviesť a súčasne vzhľadom na absolútnu pasivitu jeho manželky v tomto konaní, nebolo ani podľa názoru odvolacieho súdu účelné vyvíjať zo strany súdu v tomto smere ďalšie aktivity.
13. Záver prvoinštančného súdu, že manželstvo účastníkov konania je v súčasnosti už len formálnym zväzkom nespĺňajúcim žiadnu zo svojich funkcií, treba považovať za súladný so skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania a odvolací súd sa s ním plne stotožňuje, pričom zhodne so súdom prvoinštančným nepovažoval za dôvodné vykonávať v tomto smere žiadne ďalšie dokazovanie požadované manželkou, či už k otázke jej podielu na chode domácnosti (aktuálne bez právneho významu), alebo vo vzťahu k zamýšľanému späťvzatiu návrhu na začatie tohto konania zo strany jej manžela (k späťvzatiu návrhu nedošlo) ani žiadnymi inými dôkazmi, keďže by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a nebolo by spôsobilé zvrátiť výsledok konania.
14. Vedený týmito úvahami preto odvolací súd s poukazom na správnosť napadnutého rozhodnutia, toto rozhodnutie za použitia ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
15. S ostatnými námietkami odvolateľky sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ustanovenia § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).