Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_109Ps-6-2026.pdf
PDF · 97.96 KB
Case nature
Subarea
109Ps/6/2026
Uznesenie
Okresný súd Trnava o právnej veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony A. B., narodenej X.X.XXXX, bytom C. XX, C., o návrhu navrhovateľa D. E., narodeného XX.X.XXXX, bytom F. B. X, C., rozhodujúc o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom podaným na Okresnom súde Trnava dňa 23.6.2026 navrhovateľ žiada, aby súd rozhodol o obmedzení spôsobilosti jeho pratety (sestry jeho starej matky) A. B., narodenej X.X.XXXX, bytom C. XX, C. (ďalej aj ako „osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná“) na právne úkony a súčasne ustanovil navrhovateľa za jej hmotnoprávneho opatrovníka. V návrhu uvádza, že s pratetou udržiava pravidelný a úzky kontakt, dlhodobo jej pomáha s chodom domácnosti a zabezpečovaním jej potrieb. Prateta je v pokročilom dôchodkovom veku a jej zdravotný stav sa v poslednom období výrazne a rapídne zhoršil. Bola jej diagnostikovaná pokročilá starecká demencia pri Alzheimerovej chorobe. Podľa odborného lekárskeho nálezu lekára - psychiatra MUDr. Radovana Vaškovského zo dňa 14.4.2025 trpí prateta duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná. Táto progresívna porucha jej úplne znemožňuje plne chápať následky svojho konania, ovládať ho a samostatne robiť akékoľvek zložitejšie právne úkony. Duševná porucha sa v každodennom živote prejavuje závažnými skutočnosťami, ktoré priamo ohrozujú jej majetok a osobné záujmy. Navrhovateľ poukazuje na stratu orientácie v hodnote peňazí, keď uvádza, že prateta nerozumie reálnej hodnote financií, bežne si zamieňa menu euro s bývalou slovenskou korunou - napr. hodnotu 100,- EUR vníma ako 100,- Sk, netuší, koľko stoja základné tovary, pri bežnom nákupe troch základných potravín dáva 100,- EUR a vyjadruje obavu, či táto suma vôbec bude postačovať. V ďalšom navrhovateľ dôvodí neschopnosťou porozumieť písanému textu a úradným úkonom. Uvádza, že prateta už nedokáže pochopiť zmysel textu, najmä ak je napísaný úradným alebo odborným jazykom, prejavuje sa u nej silná paranoja, napríklad aj pri podpisovaní bežných pracovných výkazov opatrovateliek, ktoré jej pomáhajú, opakovane upadá do úzkostných stavov a stability, že podpisom takýchto dokumentov ju niekto pripraví o dom a všetok majetok; tento strach a nedôvera pretrvávajú aj po podrobnom a trpezlivom vysvetlení zo strany rodiny. V konaní pratety sa objavuje paranoja a snaha o iracionálne nakladanie s majetkom. Choroba u nej vyvoláva bezdôvodný strach z budúcich udalostí. V nedávnej dobe sa pokúsila o predaj svojich pozemkov, čo odôvodňovala obavou pred prírodnou katastrofou (doslova uvádzala: „potrebujem peniaze, ak by prišla veľká voda alebo by mi víchrica odniesla strechu“). Navrhovateľ má za to, že hrozí riziko, že by mohlo dôjsť k podvodnému konania tretích osôb. Prateta býva často dezorientovaná, nepamätá si mená a v uplynulom období mala chvíľkové problémy rozpoznať aj vlastných rodinných príslušníkov, ktorí sa o ňu starajú. V dôsledku svojho stavu kategoricky odmieta opustiť svoj dom za účelom akýchkoľvek lekárskych či právnych úkonov, a to aj napriek zabezpečenej plnej asistencii a sprievodu zo strany navrhovateľa. Vzhľadom na vyššie opísané prejavy navrhovateľ vyjadruje presvedčenie, že nie je možné ochranu práv a majetku pratety zabezpečiť inými, menej obmedzujúcimi opatreniami (napríklad formou neformálnej rodinnej pomoci), keď kvôli postupujúcej demencii a paranoidným stavom odmieta akceptovať vysvetlenia rodiny,
nedokáže bezpečne nakladať s financiami a hrozí reálne riziko, že urobí právny úkon (napr. prevod majetku), ktorým vážne poškodí seba a rodinu. Zásah do jej spôsobilosti na právne úkony v rozsahu uvedenom v návrhu preto navrhovateľ považuje za nevyhnutný.
2. Navrhovateľ zároveň žiada súd, aby v zmysle § 273 Civilného mimosporového poriadku nariadil neodkladné opatrenie, ktorým ho ustanoví za procesného opatrovníka pratety do času právoplatného skončenia tohto konania. Dôvodí, že vzhľadom na popísané prejavy správania a konanie pratety je nutné, aby ju navrhovateľ bezodkladne zastupoval pred obecným úradom, v sociálnych záležitostiach (napr. Sociálna poisťovňa) a pri spravovaní bežných účtov. Bez tohto opatrenia hrozí neschopnosť včas vybavovať jej neodkladné sociálne a úradné záležitosti. Navrhovateľ k návrhu priložil lekársku správu psychiatra MUDr. Radovana Vaskovského, psychiatrická ambulancia Komárno, datovanú k 14.04.2025, z ktorej vyplýva, že osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná, bola určená diagnóza F 00.1 demencia pri Alzheimerovej chorobe s neskorším začiatkom. V správe sa konštatuje, že si pacientka vyžaduje opatrovateľskú starostlivosť, právna spôsobilosť je redukovaná.
3. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebopre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
4. Podľa § 29 Občianskeho zákonníka súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.
5. Podľa § 272 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
6. Podľa § 274 ods. 2 CMP v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.
7. Podľa § 275 CMP súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo), ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania.
16. Z ustanovenia § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Potreba úpravy týchto pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V danom prípade, prípadné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony bude preukazované skutočnosťami, ktoré budú právne posúdené až v závere konania v rozhodnutí vo veci samej, avšak v tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že pri tvorbe podkladu rozhodnutia a v procese dokazovania má v takýchto konaniach zásadný význam znalecké dokazovanie, ktoré je jedným z ťažiskových dôkazných prostriedkov (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoPs/7/2026).
17. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho listinnej prílohy dospel súd k záveru, že pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle podaného návrhu nie sú splnené zákonné podmienky. V danom prípade súd rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podanom súčasne s návrhom vo veci samej, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozhodol o obmedzení spôsobilosti jeho pratety na právne úkony a súčasne ho ustanovil za jej hmotnoprávneho opatrovníka, ktorý by ju v rozsahu obmedzenia zastupoval pri právnych úkonoch. Navrhovateľ zároveň žiadal, aby súd do rozhodnutia vo veci samej rozhodol o jeho ustanovení za procesného opatrovníka neodkladným opatrením bez bližšej špecifikácie rozsahu opatrovníckych práv a povinností (na zastupovanie pri akých úkonoch), dôvodiac tým, že úprava pomerov účastníkov neodkladným opatrením je nevyhnutne potrebná z dôvodu potreby právneho zastupovania pred obecným úradom, v sociálnych záležitostiach a pri spravovaní bežných účtov s tým, že bez tohto opatrenia je ohrozené včasné vybavovanie neodkladných sociálnych a úradných záležitostí osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná (navrhovateľ vymedzil obsah navrhovaného neodkladného opatrenia len vágnym a neurčitým odkazom na oblasti spojené s tvrdenou potrebou zastupovania). Navrhovateľ v návrhu opísal konanie, prejavy správania, vyjadrenia svojej pratety, ktoré podľa neho odôvodňujú obmedzenie spôsobilosti jej na právne úkony, pričom priložil lekársku správu z jej vyšetrenia dňa 14.04.2025 v psychiatrickej ambulancii; iné dôkazy nepriložil, ani neoznačil. Z lekárskej správy mal súd osvedčené, že osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná, bolo na základe vyšetrenia u psychiatra MUDr. Radovana Vaškovského v ambulancii v Komárne diagnostikované duševné ochorenie Demencia pri Alzheimerovej chorobe, ktoré vo všeobecnosti máva trvácny charakter a ktoré pri progrese často býva dôvodom na zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony. Zároveň z lekárskej správy vyplýva, že lekár na základe vyšetrenia konštatoval dosah ochorenia na spôsobilosť pacientky na právne úkony. Obsah tohto listinného dôkazu však nemá bez ďalšieho silu dôkazného prostriedku, na základe ktorého by bolo možné vydať súdne rozhodnutie, ktorého dôsledkom by bol faktický zásah do spôsobilosti na právne úkony, a to ani v prípade rozhodnutia dočasného charakteru, akým je navrhované neodkladné opatrenie.
18. Pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony musia byť splnené zákonné predpoklady, ku ktorým konajúci súd môže dospieť len na základe dôsledne vykonaného dokazovania a nemôže rozhodnúť bez náležitého zistenia skutkového stavu. Súd vychádza zo zistení urobených na základe posudku znalca (§ 244 CMP), v spojení s ostatnými výsledkami dokazovania, vrátane výsluchu alebo vzhliadnutia osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Zároveň súd zdôrazňuje, že v
medziach ústavného významu práv človeka pri ich obmedzení sa primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v konaní o spôsobilosti na právne úkony došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. Dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí iba vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie existencie dôvodu na obmedzenie spôsobilosti nestačí. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje. Konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu, či dokonca k popretiu uvedených práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne konania o spôsobilosti na právne úkony, v ktorom je nevyhnutné vykonať rozsiahle dokazovanie. Súd vo vzťahu k uvedenému poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 313/2012 zo dňa 28.11.2012, ktorý sa tejto problematike podrobne venoval, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo 276/2014 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cz/67/1963 uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom 6/1964.
19. Pokiaľ sa navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby ho súd ustanovil za opatrovníka na zastupovanie posudzovanej, súd poukazuje na odlišnosti konania o ustanovenie opatrovníka podľa § 29 Občianskeho zákonníka (teda hmotnoprávneho predpisu) a konania o neodkladnom opatrení, ktoré je osobitným inštitútom upraveným v Civilnom mimosporovom a Civilnom sporovom poriadku. Podľa § 272 CMP súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis. Podľa § 29 Občianskeho zákonníka súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu. Ak sa naplní hmotnoprávny predpoklad neznámeho pobytu osoby a zároveň hmotnoprávny predpoklad potreby ochrany záujmov osoby alebo verejného záujmu, súd ustanoví osobe opatrovníka ako zákonného zástupcu. Rovnako súd postupuje aj v prípadoch iného vážneho dôvodu, ktorým môže byť napríklad komplikovaný, nepriaznivý zdravotný stav osoby, ktorý nemožno subsumovať pod duševnú poruchu podľa § 10. V týchto prípadoch súd ustanoví opatrovníka osobe vtedy, ak si to vyžaduje ochrana jej záujmov alebo verejný záujem. Je dôležité, aby súd pri zisťovaní naplnenia týchto predpokladov, vychádzal z riadne vykonaného dokazovania v zmysle princípu materiálnej pravdy typického pre mimosporové konania, medzi ktoré sa zaraďuje aj konanie o ustanovenie opatrovníka (§ 272 a nasl. CMP). Rozsah práv a povinností, na ktoré je opatrovník v týchto prípadoch ustanovený, vymedzí súd vo výrokovej časti rozhodnutia. Konanie o ustanovenie opatrovníka je konanie, ktoré prebieha obligatórne s pojednávaním (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 15CoPs/17/2025).
20. Je nepochybné, že navrhovaným neodkladným opatrením by došlo k významnému zásahu do právnych pomerov osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, ktorá by bola v dôsledku takéhoto rozhodnutia fakticky vylúčená z rozhodovania o právnych veciach, ktoré sa jej týkajú. Uplatnenie vyššie charakterizovaných zásad konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na charakter a povahu konania významne obmedzené, a preto k zásahu do integrity osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, neodkladným opatrením vydaným pred rozhodnutím vo veci samej môže dôjsť len veľmi ojedinele vo výnimočných prípadoch odôvodnených osobitými okolnosťami vyžadujúcimi si neodkladnú úpravu pomerov účastníkov, a to najmä v záujme osoby, ktorá skutočne nemá možnosť ovládať svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, keďže súd primárne sleduje jej záujem a až následne záujem verejný, či záujem tretích osôb. Z tohto dôvodu je preto nevyhnuté klásť zvýšené nároky na osvedčenie nutnosti zásahu do pomerov účastníčky.
21. Zohľadňujúc uvedené dospel súd k záveru, že skutočnosti uvádzané v návrhu spolu s predloženou lekárskou správou síce odôvodňujú vedenie konania o spôsobilosti na právne úkony, ako však vyplýva z vyššie uvedených podmienok vydanie rozhodnutia vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, tvrdenia navrhovateľa podporené lekárskou správou, navyše staršieho dáta, bez vykonania ďalších dôkazov v žiadnom prípade nevytvárajú podklad pre vydanie neodkladného opatrenia
v zmysle podaného návrhu. Takéto rozhodnutie, ktoré by predchádzalo riadnemu dokazovaniu, by bolo predčasné a jeho nariadenie by bolo spojené s rizikom nedôvodného, resp. neprimeraného obmedzenia práv osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. Potreba nariadenia neodkladného opatrenia nebola zo strany navrhovateľa navyše osvedčená (ani v dostatočnom rozsahu odôvodnená) nebezpečenstvom bezprostredne hroziacej ujmy na právach a záujmoch osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, keď síce navrhovateľ vágne dôvodil, že pre jej nepriaznivý zdravotný stav existuje hrozba omeškania pri vybavovaní právnych vecí v pôsobnosti obci, sociálnych vecí a vecí týkajúcich sa spravovania bežných účtov, avšak svoje tvrdenie bližšie nekonkretizoval, neosvedčil. Navrhovateľ ani neidentifikoval zmeny predchádzajúce podaniu návrhu, z ktorých by vyplývalo, že doterajší spôsob vybavovania právnych, či iných praktických záležitostí zo strany osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná (s ktorými jej napokon doposiaľ pomáha navrhovateľ, ako sám uviedol v návrhu), by viac nebolo možné, resp. by predstavovalo skutočne existujúcu hrozbu pre jej faktické a právne pomery, ktorej riešenie by neznieslo odklad do rozhodnutia vo veci samej.
22. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že navrhovateľ neosvedčil naliehavú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov autoritatívnym zásahom do práv posudzovanej v zmysle návrhu na ustanovenie opatrovníka. V zmysle postupu § 272 CMP v spojení s § 29 Občianskeho zákonníka je potrebné vychádzať z riadne vykonaného dokazovania, ktoré presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení. Z uvedeného dôvodu nebolo možné návrhu vyhovieť, pričom ani nebola osvedčená potreba bezodkladného zásahu súdu vo vzťahu k návrhu na ustanovenie opatrovníka.
23. V tomto kontexte dáva do pozornosti ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zabezpečujúce ochranu práv posudzovanej, ktoré upravuje neplatnosť právnych úkonov z dôvodu, že boli urobené v duševnej poruche, t.j. v stave, keď konajúca osoba nie je schopná posúdiť následky svojho konania alebo ovládať svoje konanie, aj bez toho, aby táto osoba bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Pokiaľ teda posudzovaná skutočne trpí duševnou poruchou odôvodňujúcou obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony, predmetné ustanovenie zabezpečuje ochranu jej majetkových práv pre prípad, že by v dôsledku svojej duševnej poruchy uskutočnila právny úkon, na ktorý by nebola spôsobilá.
24. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na zdravotný stav posudzovanej, uvedené nemá vplyv na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď otázka spôsobilosti na právne úkony posudzovanej bude predmetom dokazovania vo veci samej. Samotná skutočnosť, že posudzovanej bola diagnostikovaná demencia pri Alzheimerovej chorobe (správa z 14.4.2025) nezakladá dôvod pre vyhovenie návrhu na ustanovenie opatrovníka posudzovanej v zmysle požiadavky navrhovateľa. Obavy zo zmenšenia majetku posudzovanej nie sú dôvodom pre rozhodnutie o ustanovení opatrovníka. Vyhovením takémuto návrhu by došlo k významnému zásahu do osobnostných práv posudzovanej. Pre potreby rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje osvedčenie/ preukázanie bezodkladnej potreby úpravy pomerov, to znamená nevyhnutného riešenia veci týkajúcej sa konkrétnych úkonov, na ktoré žiada byť navrhovateľ ustanovený ako opatrovník a ktoré si naliehavo vyžadujú riešenie. V tomto prípade navrhovateľ neosvedčil nevyhnutnú potrebu vykonania úkonu súvisiaceho s jeho ustanovením za opatrovníka posudzovanej v rozsahu v akom požaduje.
25. Keďže súd vychádzajúc zo skutočností vyššie uvedených nemal osvedčené splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci, návrh na vydanie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uznesenie je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.