Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-6-2026.pdf
PDF · 205.75 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/6/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Jany Vargovej (sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. XXXX/XX, 2/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., H. XXX/ X, zastúpená JUDr. Barborou Grigľovou, advokátkou, so sídlom Námestovo, Hviezdoslavova 15/9, 3/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. XXXX/XX, žalobca 3/ zastúpený žalobkyňou 2/, 5/ J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., K. XXXX/XX L., 6/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., C. XXX/XX, zastúpený M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., M. N. XXX/XX, 7/ N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., E. XXX/XXX, zastúpený žalobkyňou 1/, proti žalovaným: 1/ O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., K. XX/XX, zastúpená A. P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., K. XX/XX X/ M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. XXX/XXX, zastúpená A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., H. XXX/XX, 3/ M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. XXX/XXX, 4/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. XXX/XXX, 5/ M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., P. R. XXX/XX, 6/ A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., H. XXX/X, 7/ A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., E. XXX/XXX, 8/ G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., N. XXX/X, 9/ M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., K. XXXX/XX, 10/ U. K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., K. XXXX/XX, 11/ A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. XX/XX, 12/ A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. XX/ XX, žalovaní 9/ až 12/ zastúpení JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom v Námestove, Mieru 312/13, v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 15C/26/2023-180 zo dňa 02.10.2024, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie ostáva nedotknutý v časti výroku I. o zamietnutí žaloby žalobcov 1/, 3/ až 7/ a v časti výroku II. o trovách prvoinštančného konania medzi žalobcami 1/, 3/ až 7/ a žalovanými 1/ až 12/.
Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti potvrdzuje.
Žalovaným 9/ až 12/ priznáva voči žalobkyni 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Žalovaným 1/ až 8/ voči žalobkyni 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov 1/ - 7/, ktorou sa voči žalovaným 1/ - 12/ domáhajú určenia, že sú v žalobe uvedených spoluvlastníckych účastiach k celku podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností a priznal žalovaným 1/ - 12/ voči žalobcom 1/ - 7/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Predmet tohto sporu, ku ktorému sa žalobcovia domáhajú určenia ich spoluvlastníctva vo veľkosti podielov, ktoré majú zapísané na LV č. XXXX k. ú. C. D. (vychádzajúc z toho, že predmet tohto sporu má byť tiež vytvorený z PK parc. č. XXX/X/X, ako je tomu u nehnuteľností zapísaných na danom LV), predstavujú geometrickým plánom geodeta U. M. G. č. 41962249-59/2023, vyhotoveným a autorizačne overeným 04.04.2023, zamerané novovytvorené nehnuteľnosti - parc. KN-C č. 2035/368 - orná pôda o výmere 458 m2, KN-C č. 670/47 - trvalý trávny porast o výmere 271 m2, KN-C č. XXXX/X - trvalý trávny porast v výmere 118 m2 a KN-C č. 1590/3 - orná pôda o výmere 93 m2 k. ú. C. D. (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). Predmetné nehnuteľnosti majú byť podľa geometrického plánu identické, a to parc. 2035/368 s parc. KN-E č. XXXX/X ako časť (cca 1-ica) EN parc. č. XXXX a novovytvorené parc. KN-C č. 670/47, č. XXXX/X a č. XXXX/X s parc. KN-E č. XXXX/X ako časť (cca 1-ica) parc. KN-E č. XXXX. Parc. KN-E č. XXXX a XXXX majú existovať podľa mapy býv. EN z r. 1969. Podľa poznámky daného geometrického plánu majú byť všetky predmetné nehnuteľnosti vytvorené z PK parc. č. XXX/ X/X, kdežto ďalšie novovytvorené nehnuteľnosti parc. KN-C č. 2035/369 - orná pôda o výmere 460 m2 identická s parc. KN-E č. XXXX/X, predstavujúca druhú časť parc. KN-E č. XXXX a novovytvorené parc. KN-C č. 670/48 - trvalý trávny porast o výmere 269 m2, č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 119 m2 a č. XXXX/X - orná pôda o výmere 109 m2 predstavujúca druhú časť parc. KN-E č. XXXX, majú byť (podľa poznámky v geometrickom pláne) vytvorené z PK parc. č. XXX k. ú. C. D..
3. Žalobný návrh zdôvodnili skutkovým tvrdením, že pri porovnaní pozemkov na LV č. XXXX k. ú. C. D. parc. č. XXXX, za ktorým by logicky mal nasledovať pozemok parc. č. XXXX, tam sa nenachádza (lebo je zapísaný na LV č. XXXX k. ú. C. D.) a parc. č. XXXX, pred ktorým by logicky sa mal nachádzať pozemok parc. č. XXXX, tam sa nenachádza (lebo je zapísaný na LV č. XXXX k. ú. C. D.), všetko zápisom Z 2591/2019 ROEP. Žalobcovia sú v skutočnosti podielovými spoluvlastníkmi uvedených pozemkov, každý v spoluvlastníckej účasti prislúchajúcej titulom zápisu na LV č. XXXX k. ú. C. D. v tzv. „dvadsiatkach“, teda žalobkyňa 1/ v 80/480 úč., žalobkyňa 2/ v 120/480 úč., žalobca 3/ v 60/480 úč., žalobca 4/ v 60/480 úč., žalobca 5/ v 90/480 (3/16) úč., žalobca 6/ v 30/480 úč., žalobca 7/ N. M. v 40/480 úč., spolu v 480/480 úč. Žalobcovia zistili, že zo strany komisie ROEP v C. D. došlo k pochybeniu pri zápise sporných pozemkov, preto sa prostredníctvom žalobcov 2/ a 3/ domáhali písomnou námietkou zabezpečenia nápravy, dôvodiac, že tieto boli nesprávnym postupom zapísané vcelosti do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ - 12/. Správny orgán ich odkázal na uzavretie dohody vo veci opravy. Žalobcovia ďalej uviedli, že z dôvodu nesprávneho postupu v rámci ROEP C. D., ktorý je podľa ich mienky, potvrdený pripojenými listinnými dôkazmi a nemožnosti opravy v rámci ROEP C. D. ako aj z dôvodu, že boli odkázaní na konanie pred súdom, dali vypracovať znalecký posudok (U. M. G.) a tiež aj geometrický plán ku rozdeleniu pozemkov, ktoré sú predmetom žaloby.
4. Žalovaní 1/ - 3/ a 8/ sa k žalobe písomne nevyjadrili. Žalovaní 4/ - 7/, 9/ - 12/ žalobca uplatnený nárok v celom rozsahu neuznávajú a konštatujú, že nimi k žalobe priložené dôkazy nepotvrdzujú pravdivosť ich tvrdení. Žalovaní sa cítia riadnymi vlastníkmi sporných nehnuteľností.
5. Súd prvej inštancie v odôvodnení nepadnutého rozsudku v bodoch 6. až 8. v podrobnostiach obsiahol obsah ústnych prednesov strán sporu, tak na predbežnom prejednaní zo dňa 6.5.2024 ako aj na vo veci vykonaných pojednávaniach v dňoch 3.7.2024 a 11.9.2024, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje.
6. V rámci dokazovania súd prvej inštancie vypočul oboch znalcov, ktorí vypracovali na žiadosť strán sporu súkromné znalecké posudky a tiež ako svedka aj konateľa spracovateľa ROEP v k. ú. C. D. U. S. K..
7. Znalec U. M. G. sa v celom rozsahu pridržiaval svojho znaleckého posudku. Uviedol, že v k. ú. C. D. je nezjednotený operát, teda vlastníctvo jednotlivých parciel sa určuje podľa pozemkovej knihy, ktorá je v krokárskom náčrte bez mierky, ale konkrétne polohové - matematické určenie jednotlivých parciel vychádza z mapy bývalého pozemkového katastra, kde sú však uvádzané aj iné čísla parciel. Jeho prvoradou úlohou bolo zidentifikovať údaje vyplývajúce z pozemkového katastra s údajmi z pozemkovej knihy. V prípade k. ú. C. D. bola špecifická podmienka pre spracovanie ROEP, že poloha šnúr má vychádzať z mapy pozemkového katastra a vnútorná deľba v rámci šnúry podľa užívacej mapy bývalej evidencie nehnuteľnosti. V pozemkovej knihe boli dve šnúry, jedna vlastnícka skupina parcela XXX/X/ X a druhá parcela XXX. V mape bývalého pozemkového katastra takáto deľba chýba. V pozemkovej knihe boli teda 2 pásy, ale v mape pozemkového katastra bol už len jeden pás, čiže akoby obe
pozemkovoknižné parcely boli v jednom páse. Preto vychádzal z užívacej mapy, kde identifikoval podľa mien vlastnícke skupiny z ľavej strany a z pravej strany, kde boli nejaké mená a v strede bola medza alebo osobitná parcela, pri ktorej neboli uvedené mená. Keďže v tej stredovej parcele žiadne mená nenašiel, preto sa rozhodol túto parcelu rozdeliť napoly. V mape EN bola ako užívateľ tej stredovej parcely uvedená obec. Nemohol túto parcelu uviesť ani ako spoločnú, keďže v pozemkovej knihe neexistuje parcela, ktorá by predstavovala spoločné vlastníctvo obidvoch vlastníckych skupín susediacich PK parciel. Tú stredovú parcelu, resp. šnúru nemohol dať ani ako obecnú parcelu, lebo v pozemkovej knihe sa žiadna obecná parcela nenachádza. Cesta predstavujúca parcelu bez vlastníkov bola prvýkrát v užívacej mape znázornená asi v tom r. 1970. V iných mapových podkladoch sa žiadna takáto parcela, resp. cesta nezobrazovala. Mapovanie v r. 1970 bolo letecké mapovanie. Nedokáže povedať, aká veľká bola jedna alebo druhá pozemkovoknižná parcela, lebo v pozemkovej mape neboli uvádzané žiadne výmery. Nevie, na základe čoho spracovateľ ROEP celú plochu, kde nebol evidovaný užívateľ v užívacej mape, pričlenil v prospech vlastníkov PK parc. XXX. V prípade, že aj v pozemkovom katastri by boli plochy zodpovedajúce PK parcelám nejako rozdelené a v mape EN by bola nejaká ďalšia parcela znázornená, tak by si dokázal presvietením zidentifikovať, komu tá parcela užívacia bez mien patrí, ale v tomto špecifickom prípade absentujú nejaké údaje z pozemkového katastra, kde to celé bolo evidované ako jedna parcela. V prípade k. ú. C. D. je viacero parciel, kde v užívacom stave neboli zapísaní k nejakým parcelám konkrétni užívatelia. Žiadnym iným spôsobom, okrem toho čo už uviedol, nezisťoval, kde by mala prechádzať hranica medzi PK parcelami XXX/X/X a XXX. Tú stredovú parcelu rozdelil na dve, lebo medzi týmito dvoma PK parcelami nebola v pozemkovej knihe evidovaná žiadna iná stredová parcela. Ani z posudku U. K. a z jej sútlače nevyplýva, že by v mape pozemkového katastra bola hranica rozdeľujúca tam evidovanú jednu parcelu, ktorá bola totožná s oboma PK parcelami XXX/X/X a XXX. Poukázal na prílohu č. 8, kde je sútlač všetkých troch máp, kde modrou sú vykreslené hranice z mapy pozemkového katastra a tam žiadna ďalšia čiara medzi týmito dvoma čiarami nie je. Zelenými čiarami sú znázorňované priebehy hraníc z mapy evidencie nehnuteľností. V prílohe č. 8 je sútlač máp z dvoch operátov EN a pozemkového katastra. Sútlač s mapou z pozemkovej knihy robená byť nemohla, lebo nejde o matematickú mapu. Ide o mapu bez mierky a bez matematického určenia.
8. Znalkyňa U. J. K. sa taktiež v celom rozsahu pridržiavala záverov svojho znaleckého posudku. Uviedla, že nešťastím v danej veci bolo, že za určený operát bol zvolený aj operát evidencie nehnuteľností, ktorý bol tvorený fotogrametricky, čo je metóda, keď lomové hranice jednotlivých parciel sa označujú bielymi štvorcami a potom, keď nalietava lietadlo, fotí určité úseky. Výstup z toho fotografovania je taký, že sú robené fotografie veľkosti A0, prípadne A1. Na jednej snímke potom vidieť pospájané štyri fotografie, ktoré zachytávajú dosť veľkú časť územia. Na týchto mapách potom vidieť trvalo označené hranice plotmi, stromami a tam, kde tie hranice neboli, tak sú urobené tými bielymi čiarami. Potom spracovatelia podľa jednotlivých lomových bodov vytvorili jednotlivé parcely, teda ich zakreslili do jednotlivých snímok čiernou čiarou. Zrejme aj zhotoviteľ ROEP v súvislosti aj so zadanou otázkou mal problémy, komu prístupovú cestu vyznačenú na EN mape má pričleniť. V súvislosti s touto otázkou si porovnala v počítači všetky tri mapy a v prípade pozemnoknižnej mapy, ktorú nedokáže dostať do počítača, vychádzala z papierovej verzie, z ktorej jej vychádzalo, že obe PK parcely by mali mať rovnakú šírku. Do počítača si teda natiahla mapu bývalého pozemkového katastra a mapu evidencie nehnuteľností. Väčšina týchto EN parciel mala číslo XXX pozemkového katastra. Sú tu zachované tzv. šnúry, ktoré boli dané v pozemkovej knihe, a sú zachované aj v mape pozemkového katastra, čo je zrejmé z prílohy č. 8. Rozdelila parcelu XXX bývalého pozemkového katastra v počítači na polovicu čo do šírky, a z toho jej jednoznačne vyplynulo, že tá prístupová cesta je z pozemnoknižnej parcely XXX. Aj z príloh posudku U. G. vyplýva, že EN parcela XXXX, ktorú delil napoly, v ďalšom priebehu pokračuje podľa EN mapy len z tej časti, ktorá má zodpovedať PK parcele XXX, preto je toho názoru, že prístupová cesta je tvorená len z PK parcely XXX. Pokiaľ ide o prílohu č. 8 jej znaleckého posudku, v nej sú vykreslené hranice katastrálnej parcely XXX zodpovedajúce vonkajším hraniciam PK parciel XXX a XXX/X/X. Keď si rozdelíme túto plochu po šírke na dve polovice, tak EN parcela XXXX predstavujúca prístupovú cestu v celej šírke prislúcha k parcele XXX, ktorá je kratšia než parcela XXX/X/X. Rovnako sa to týka aj parcely XXXX. Pri rešpektovaní približne rovnakej šírky PK parciel, celé EN parcely XXXX a XXXX prislúchajú k PK parcele XXX. Pri stanovisku, že PK parcela XXX je kratšia ako PK parcela XXX/X/X vychádzala len z tej ich častí, ktoré boli predmetom jej riešenia. Súhlasí s dielom ROEP v časti, pokiaľ toto vychádza v súlade s jej záverom z toho, že parcely XXXX a XXXX boli vytvorené, resp. zodpovedajú PK parcele XXX. Vo svojom posudku sa nezaoberala vlastníckymi vzťahmi, riešila len znalecký posudok U. G..
9. Svedok U. S. K., ktorý je spoločníkom a konateľnom spracovateľa ROEP v k. ú. C. D. (spoločnosti GEOPLÁN - Dolný Kubín, s. r. o.) vypovedal, že špecifickým pri spracovaní ROEP bolo to, že sa vychádzalo až z dvojnásobnej identifikácie, a to najprv z pozemkovoknižnej mapy na katastrálnu a z katastrálnej následne na užívaciu mapu EN, ktorá bola vyhotovená leteckým snímkovaním z r. 1969 (vojenská mapa). Nebolo šťastným riešením zahrnúť do tejto identifikácie aj užívaciu mapu, pretože ešte sa dá urobiť identifikácia z ručne kreslenej mapy pozemnoknižnej na katastrálnu mapu, ale pri tej užívacej mape bol problém, že hranice jednotlivých parciel nesedeli s hranicami parciel podľa mapy pozemkového katastra. Predložil časti z mapy pozemkového katastra robenú vojakmi v r. 1892, mapu pozemkovoknižnú a mapu evidencie nehnuteľností týkajúcu sa práve dotknutých PK parciel č. XXX a XXX/X/X. Z porovnania týchto máp vyplýva, že PK parcela XXX je dlhšia ako PK parcela XXX/X/X, a to konkrétne v časti, kde sa spolu dotýkajú. Každá z týchto PK parciel podľa zápisu v pozemkovej knihe mala dvadsať siah a keďže v mape pozemkového katastra sú vedené ako jedna parcela, teda nie je medzi nimi vyznačená hranica, tak pri stanovení hranice túto sa snažili stanoviť tak, aby prechádzala približne stredom šírky týchto parciel. V prípade, že by nebola potreba identifikácie aj na EN stav z r. 1969, v takom prípade by to delili presne na polovicu tú parcelu, ktorá je vyznačená v mape pozemkového katastra a ktorá má zodpovedať PK parcelám XXX a XXX/X/X, ale keďže museli vychádzať aj z EN mapy z r. 1969, kde boli vyznačené určité parcely, tak sa snažili tú hranicu stanoviť v súlade s hranicami parciel podľa tejto EN mapy, a to tak, aby tá hranica prechádzala približne polovičkou, teda, aby to bolo čo najspravodlivejšie. Predložil aj sútlač mapy EN a mapy pozemkového katastra s tým, že z nej vidno, že je tam v EN stave viacero samostatných parciel, a teda sa snažili stanoviť výslednú hranicu medzi PK parcelou XXX a XXX/X/X tak, aby zodpovedala hranici niektorej z EN parciel po jej dĺžke, a to tej, ktorá je najviac približne v strede dotknutej plochy. Problémy z pribratia aj EN mapy vznikajú v tej súvislosti, že v k. ú. C. D. sa robili geometrické plány aj na EN stav aj na katastrálny stav. Niekomu viac vyhovuje jeden stav užívací, niekomu katastrálny a sú tam potom zmätky. Tento problém pozná z námietkového konania v rámci ROEP. Ak by sa strany sporu dokázali dohodnúť na tom, že hranica dotknutých PK parciel bude prechádzať presne ich stredom, tak by to dokázali urobiť. Snažil sa urobiť dielo ROEP tak, aby to bolo z jeho pohľadu čo najlepšie, ale dielo ROEP v k. ú. C. D. je vzhľadom na existujúce mapové podklady jedným z najhorších diel, ktoré robil, takže by nedokázal dať ruku do ohňa, že je tam všetko správne. O tom, čo bude určeným operátom, v konečnom dôsledku rozhodlo ministerstvo pôdohospodárstva, ale na podnet obce C. D., poprípade aj pozemkového úradu. Ani hranice šnúr, teda priebeh jednotlivých parciel nie sú v mapách identické, a teda aj vonkajšie hranice PK parciel XXX a XXX/X/X sa dajú stanoviť len relatívne presne, ale nie úplne presne. Keď sa zoberie, že presným je jeden operát, s ktorým nekorešponduje druhý operát, musíte zákonite kriviť ten druhý operát. Aj s ohľadom na odstup času je presvedčený, že by v dotknutej časti diela ROEP, ktorej sa týka predmet tohto sporu považuje stále svoj postup za najlepšie možné riešenie. Ak sa preukáže opak, je ochotný sa dať presvedčiť, ale musia byť na to nejaké dokumenty. Potvrdil, že navrhoval určité riešenie, a to aby sa mapa pozemkového katastra rozdelila presne na polovicu, ale že s takýmto riešením by museli súhlasiť obe strany. Keď dostane nejakú námietku, tak ju prešetrí a navrhne nejaké riešenie, akoby sa to dalo vyriešiť. Ak sa to riešenie týka viacerých stránok, tak musia s tým súhlasiť všetci. Ak sa s tým druhá stránka nestotožní, nemôžu ju nejako nútiť, aby s tým súhlasila. V rámci ROEP sa neriešili parcely registra C, ani tie, kde došlo k ich vytvoreniu na základe geometrického plánu. Riešili sa len parcely registra E. Ak sa to zmenilo v priebehu vyhotovovania diela ROEP, museli dotknuté plochy týkajúce sa parciel registra C vypustiť. Dielo sa musí stále aktualizovať. Šírka tej plochy, ktorá má zodpovedať PK parcelám XXX a XXX/X/X, bola v danom prípade modifikovaná o vypustené plochy zodpovedajúce parcelám registra C.
10. Súd prvej inštancie východiskovo konštatoval, že U. M. G. rozdelenie parciel v geometrickom pláne vykonal na základe svojho záveru ako znalca v jeho znaleckom posudku č. 1/2021, podľa ktorého keďže hranica medzi parcelami XXX a XXX/X/X nie je nakreslená v mape pozemkového katastra (nedá sa ako šnúra prevziať), tak v mape evidencie nehnuteľností existujúce parcely v evidenčnom liste v užívaní obce (parc. KN-E č. XXXX a č. XXXX) tieto ako „slúžiace obidvom vlastníkom“ rozdelil na dve polovice. Súd prvej inštancie konštatoval, že prejednávaná vec má úzky súvis so spracovaním ROEP v k. ú. C. D., v rámci ktorého ohľadne plochy dotknutej bývalými EN parc. č. XXXX a XXXX (následne KN-E parc. s tými istými číslami) žalujúca strana nesúhlasila s „vyšetrením“ (zisteniami) vlastníckych vzťahov k nim zo strany spracovateľa diela ROEP, podľa ktorého tieto parcely majú predstavovať časť PK parc. č. XXX k. ú. C. D..
11. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že tomuto konaniu predchádzalo o. i. správne konanie iniciované žalobkyňou 2/, ktorá podala odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu Námestovo, pozemkový a lesný odbor č. OU-NO-PLO1-2023/000848-051 zo dňa 05.05.2023, ktorým uvedený orgán vo veci zmeny údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. C. D. zamietol jej žiadosť o prešetrenie vlastníckeho práva parcely EKN č. XXXX a vrátenie vlastníctva ich dvadsiatke, t. j. údajov schváleného ROEP k. ú. C. D. schváleného rozhodnutím Okresného úradu Námestovo, pozemkový a lesný odbor pod č. OUNO-PLO-2019/000192 z 22.11.2019, právoplatného 10.12.2019, zapísaného do katastra nehnuteľností 17.02.2020. O jej odvolaní rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím z 11.10.2023 tak, že odvolanie žalobkyne 2/ zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Odôvodnil to tým, že znalecké posudky č. 1/2021 U. M. G. zo 16.11.2021 (ďalej len „ZP Ing. G.“) a znalecký posudok č. 6/2022 U. J. K. zo 07.04.2022 (ďalej len „ZP U. K.“) sú si navzájom protirečiace, rovnako ako tvrdenia dvoch strán, z ktorých každá predložila svoj znalecký posudok. Tiež uviedol, že z vyjadrení komisie ROEP aj z vyjadrenia zhotoviteľa diela ROEP vzhľadom na nejednoznačnosť veci bolo možné uvedenú situáciu riešiť iba dohodou zainteresovaných strán a za ich súhlasu s novou hranicou vlastníctva a jej zápisom do operátu katastra, že riešenie navrhnuté ZP U. G. brali ako možnosť, ak by došlo k dohode sporných strán s takýmto spôsobom delenia. V prípade, že k dohode nedôjde, platí stav zapísaný z projektu ROEP do operátu katastra, čo je v súlade so ZP U. K. a vlastníctvo by sa potom riešilo jedine súdnou cestou. Konštatoval, že z dôkazov v konaní, ktorými boli najmä znalecké posudky, vyjadrenia účastníkov konania, vyjadrenia zhotoviteľa diela ROEP, závery komisie ROEP, nebola jednoznačne preukázaná existencia údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré by boli v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. Zásahy do diela ROEP je možné vykonať len v prípade jednoznačného preukázania chyby v diele ROEP. Tiež uviedol, že v odvolacom konaní predložený geometrický plán je možným riešením v prípade, ak by došlo k dohode zúčastnených strán, k čomu nedošlo.
12. Spoločným z posudkov U. G. a U. K. je to, že oba vychádzajú z rovnakých podkladov, ktorými sú pozemkovoknižné výpisy z PK vložiek č. XX, XX J. XX k. ú. C. D., ktorá je zapísaná (pod r.č. 5 vložky XX a XX a r.č. X vložky č. XX) parc. č. XXX a PK vložky č. XX, v ktorej je zapísaná PK parc. č. XXX/ X/X pod r.č. 1, k. ú. C. D., že PK mapa bola len krokárskou mapou, t. j. mapou vytvorenou nie na matematickom podklade kreslenou ručne bez mierky, v ktorej dané PK parcely predstavujúce šnúry sú navzájom susediace po ich dĺžke, že v mape pozemkového katastra vzniknutej v r. 1871 predstavujúcom určený operát pri tvorbe ROEP, ktorá plochu zodpovedajúcu PK parc. XXX/X/X a č. XXX evidovala ako jednu spoločnú plochu (šnúru) predstavujúcu na seba po šírke nadväzujúce parcely XXX a XXX, teda ktoré nereflektujú v svojom vnútri po ich dĺžke hranice šnúr - PK parc. XXX/X/X a XXX medzi nimi dvoma, ale len „vonkajšie hranice“.
13. Spracovateľ diela ROEP pri svojom závere, že parc. KN-E č. XXXX a XXXX predstavujú časť býv. PK parc. č. XXX, vychádzal z toho, že tieto parcely vytvorené pri mapovaní v r. 1969, ak by sa mala plocha zodpovedajúca podľa mapy pozemkového katastra uvedeným dvom PK parc. č. XXX a XXX/X/X rozdeliť po dĺžke na dve približne rovnaké polovice, tak v takom prípade by tieto parcely mali prislúchať k PK parc. č. XXX.
14. Rovnaký záver ohľadne toho, že obe KN-E parc. č. XXXX a XXXX k. ú. C. D. boli vytvorené (zodpovedajú) len časti PK parc. č. XXX, vyplýva aj zo ZP U. K., ktorá následne v podaní z 09.08.2024, v prílohe ktorého zaslala dve grafické prílohy sporných parciel spolu so šírkami jednotlivých PKN parciel č. XXX a XXX/X/X, uviedla, že šírka u PK parcely č. XXX je na začiatku parcely KN-E č. XXXX v 6-ich prípadoch väčšia ako šírka PKN parciel č. XXX/X/X, čo vyplýva aj zo zákresu v PKN mape (príloha č. 8 ZP U. K.). Ďalej pokračuje šírka PKN parc. č. XXX a tá je v 8-ich prípadoch väčšia ako u PKN parcely č. XXX/X/X.
15. Naproti tomu ZP U. G. a jeho spôsob riešenia hranice medzi PK parc. č. XXX/X/X a č. XXX k. ú. C. D. vychádzal z toho, že nakoľko len u parciel KN-E č. XXXX a XXXX vytvorených pri THM mapovaní v r. 1969 fotogrametrickou metódou nevyplýva existencia vlastníckych skupín zodpovedajúcich či už PK parc. č. XXX/X/X alebo PK parc. XXX, tak ako je tomu u ostatných parciel KN-E v rámci šírky parciel pozemkového katastra č. XXX a XXX zodpovedajúcim obom uvádzaným PK parc., ale ako ich užívateľ mala byť vedená obec, tak sa znalec „rozhodol“ túto parcelu rozdeliť napoly a z tohto „záveru“ potom vyplýval aj jeho následne vyhotovený geometrický plán a obsah poznámok v tomto pláne, podľa ktorého
predmetné nehnuteľnosti predstavujúce cca 1-icu parciel KN-E č. XXXX a XXXX tvoriace cca polovicu šírky týchto parciel od PK parcely č. XXX/X/X, majú predstavovať časti PK parcely XXX/X/X k. ú. C. D..
16. S ohľadom na možnosť „viacerých prístupov“ pri riešení otázky, kadiaľ má prechádzať skutočná hranica medzi PK parc. č. XXX/X/X a XXX k. ú. C. D. pri existujúcich mapových podkladoch, ktoré sú k dispozícii a ich kvalite z hľadiska presnosti/nepresnosti, keď žalobcovia žiadali pri nimi požadovanom určení favorizovať prístup zvolený znalcom U. G., pri ktorom by predmetné nehnuteľnosti mali vlastniť žalobcovia ako spoluvlastníci plochy zodpovedajúcej býv. PK parc. č. XXX/X/X, musel súd žalobu zamietnuť, pretože tie dôkazy, ktoré boli v tomto spore vykonané, jednoznačne nepreukazujú, že by vlastnícka hranica prechádzala práve tak, ako bola ustálená v ZP U. G.. Inak povedané, žalobcovia v rámci tohto konania neuniesli dôkazné bremeno, že by plocha zodpovedajúca predmetným nehnuteľnostiam mala skutočne zodpovedať časti býv. PK parc. č. XXX/X/X k. ú. C. D..
17. Súd prvej inštancie zdôraznil, že práve od danej skutočnosti, t.j. že sporné nehnuteľnosti mali predstavovať súčasti bývalej PK parc. č. XXX/X/X k.ú. C. D. ako skutočnosti nosnej a prakticky jedinej žalobcovia odvodzovali dôvodnosť nimi požadovaného určenia.
18. Nad rámec potrebného odôvodnenia len podpore súd prvej inštancie záverom poukázal aj na to, že hodnovernejším prístupom než postup znalca U. G., sa mu javí postup spracovateľa ROEP, ktorý pri absencii výmer dotknutých PK parciel vychádzal pri ustálení hranice dotknutých PK parciel z toho, že pri ich rozdelení parciel pozemkového katastra zodpovedajúcim obom týmto PK parcelám na približne rovnaké šírky, by nehnuteľnosti predstavujúce KN-E parc. č. XXXX a XXXX mali prináležať k ploche PK parc. č. XXX, a to aj v tom kontexte, že z kópií PK máp založených ako príloha č. 6 ZP U. K. a č. 4 ZP U. G., hoc daná mapa nebola vyhotovená na matematickom základe, tak z v nej existujúceho zakreslenia je zrejmá prakticky po celej dĺžke väčšia šírka práve PK parc. č. XXX, než akú má mať PK parc. č. XXX/ X/X k. ú. C. D.. 19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie pri aplikácii ust. § 262 ods. 1 CSP, priznajúc žalovaným majúcim vo veci plný úspech voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 20. Včas podaným odvolaním domáha sa žalobkyňa 2/ zrušenia rozsudku prvej inštancie a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prioritne odvolateľka namieta porušenie svojho práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa podľa jej mienky nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, čím bolo porušené právo na jej riadne odôvodnenie rozhodnutia, ako aj zákaz prekvapivého rozhodnutia a ľubovôle súdu. V danej súvislosti odvolateľka poukazuje a cituje časť záverov obsiahnutých v rozhodnutí ÚS SR sp. zn. I. ÚS 243/07 zo dňa 19.06.2008, NS SR sp. zn. 8Sžo/122/2010, sp. zn. 2Cdo 238/2008 zo dňa 30.11.2009, dotýkajúcich sa vymedzenia obsahu pojmu právo na spravodlivý proces, resp. riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
21. Žalovaní nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vo svojich spoluvlastníckych podieloch na základe nesprávneho postupu v rámci ROEP C. D.. 22. PKN XXX/X/X je podľa, v konaní predloženého pozemnoknižného výpisu zo dňa 29. septembra 1970, široká 20 siah a rovnakú šírku mala PKN XXX – 20 siah. V prepočte je 40 siah 1,896484 metra, tzn. po vynásobení je 40 siah v prepočte 75,85936 metra. Jednoduchým laickým meraním cez portál katastra je možné konštatovať, že sporné nehnuteľnosti spolu s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcov PKN XXX/X/X presahujú polovičnú šírku pôvodnej PKN XXX/X/X a PKN XXX, a preto je zrejmé, že museli byť užívané ako súčasť PKN XXX/X/X. 23. Zo znaleckého posudku č. 1/2021 vypracovaného znalcom U. M. G. je zrejmé, že v mape evidencie nehnuteľnosti z roku 1969 existujú sporné nehnuteľnosti, ktoré slúžili ako spoločné parcely a boli v evidenčnom liste vedené v užívaní obce a slúžili tak žalobcom ako aj žalovaným. Súd sa touto skutočnosťou pri hodnotení dôkazov a vydávaní rozsudku vôbec nezaoberal. 24. Odôvodnenie rozsudku je zjednodušené a je v zásade uvedené nepresvedčivo len v jednom bode rozsudku č. 17, v ktorom súd priznal možnosť viacerých prístupov pri riešení otázky, avšak má za to, že žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno a priklonil sa k znaleckému posudku U. K. č. X/XXXX, na základe ktorého majú byť Sporné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných, pretože je zrejmá po celej dĺžke väčšia šírka parcely PKN č. XXX ako PKN č. XXX/X/X. Rozsudok je arbitrárny. Na základe jeho odôvodnenia nie je žalobkyni 2/ zrejmé, z akých konkrétnych dôvodov sa súd priklonil k záveru ZP U. K. a ako dospel k záveru o tom, že PKN XXX je po celej dĺžke širšia ako PKN XXX/X/X.
25. Žalobkyňa 2/ doložila súdu na pojednávaní dňa 06.05.2024 a do podateľne súdu dňa 09.05.2024 dôkazy, okrem iného aj dôkaz – zápisnicu z 25.novembra 2021 zo zasadnutia členov komisie ROEP a Odpoveď na žiadosť o súčinnosť GEOPLÁN – Dolný Kubín, s.r.o. zo dňa 22.02.2022 v ktorej je uvedené, že je potrebné rozdeliť sporné nehnuteľnosti pozdĺžne na 2 časti ideálne za účasti oboch strán. 26. Z dôkazu, ktorý v konaní predložila žalobkyňa 2/ – mapa, je evidentné, že žalobkyňa 2/ od rozpadu družstva v roku 1997 sporné nehnuteľnosti užívala aj spolu s ďalšími žalobcami. Ako uviedla vyššie, sporné nehnuteľnosti boli v užívaní obce, čo vyplýva aj čl. 2., odseku 3 a prílohy č. 8 k ZP U. G., takže žalovaní celkom zjavne neboli vlastníci týchto sporných nehnuteľností, pretože ich spravoval štát. Otec žalobkyne 2/ nadobudol nehnuteľnosti Kúpnou zmluvou z 17.12.1960, následne bola PKN XXX/X/X obhospodarovaná družstvom, ktoré vzniklo približne v roku 1976 a sporné nehnuteľnosti predstavovali vzorovú cestu medzi PKN č. XXX a PKN č. XXX/X/X. Po rozpade družstva približne v roku 1997 časť sporných nehnuteľností užívala a spravovala žalobkyňa 2/, ktorá na nich pestovala zemiaky a pšenicu. Na základe uvedeného je nepochybné, že žalobkyňa 2/ časť sporných nehnuteľností, ktoré prislúchajú k jej spoluvlastníckemu podielu na parcele PKN XXX/X/X, vydržala. Súd sa týmito skutočnosťami pri hodnotení dôkazov a vydávaní rozsudku vôbec nezaoberal. 27. Z výpovede svedka U. S. K. zo dňa 07.08.2024 je zrejmé, že PKN XXX je dlhšia ako PKN XXX/X/ X a každá z týchto PKN mala šírku 20 siah.
28. Skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti predstavovali cestu medzi PKN XXX/X/X a PKN XXX potvrdila aj žalobkyňa 1/, žalovaný 4/, žalovaný 5/ vo svojej výpovedi na predbežnom prejednaní sporu dňa 06.05.2024. Súd sa týmito skutočnosťami pri hodnotení dôkazov a vydávaní rozsudku vôbec nezaoberal.
29. Z výpovede znalkyne U. J. K. zo dňa 07.08.2024 vyplýva, že PKN XXX a PKN XXX/X/X majú rovnakú šírku a PKN XXX je kratšia ako PKN XXX/X/X. Následne listom zo dňa 09.08.2024 svoju výpoveď táto znalkyňa upravila a uviedla, že šírka PKN XXX je väčšia ako PKN XXX/X/X. Takáto upravená výpoveď podľa názoru žalobkyne 2/ nemôže mať váhu, keďže bola podaná po pojednávaní, a teda mohla byť ovplyvnená v záujme úpravy jej nepochybnej výpovede priamo na pojednávaní dňa 07.08.2024. Súd sa touto skutočnosťou pri hodnotení dôkazov a vydávaní rozsudku vôbec nezaoberal. Dodatočný list znalkyne o úprave svojej výpovede na pojednávaní nemožno považovať za výpoveď znalca, ale za odborné vyjadrenie, ktoré má s ohľadom na zložitosť práce pri vypracovaní znaleckého posudku menšiu váhu ako odborné vyjadrenie. 30. Znalci a svedok potvrdili rovnakú šírky PKN XXX/X/X a PKN XXX. 31. Súd sa priklonil k záveru ZP U. K., hoci mohol mať objektívne pochybnosti o jeho správnosti, keďže znalkyňa následne listom adresovaným súdu prvej inštancie dňa 09.08.2024 svoju výpoveď modifikovala. V prípade pochybností súdu o správnosti znaleckého posudku má súd kompetenciu nariadiť vypracovanie revízneho znaleckého posudku, čo súd prvej inštancie v konaní nenariadil. Znalkyňa U. K. svojim odborným vyjadrením zo dňa 09.08.2024 modifikovala svoj výsluch znalca, a preto sú dôvodné pochybnosti o správnosti jej záverov v ZP U. K.. 32. Vierohodnosť ZP U. K. a následný výsluch tejto znalkyne boli v konaní spochybnené odborným vyjadrením znalkyne U. K. zo dňa 09.08.2024. 33. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pretože na daný prípad, napriek argumentom žalobcov neaplikoval žiadnu právnu normu a už vôbec nie § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý rieši problematiku vydržania vlastníckeho práva. Žalobkyňa 2/ v súčinnosti s ostatnými žalobcami predložila súdu dôkazy o tom, že sporné nehnuteľnosti užívala približne od roku 1997. Súd sa týmito skutočnosťami pri hodnotení dôkazov a vydávaní rozsudku vôbec nezaoberal. 34. K odvolaniu žalobkyne 2/ vyjadrili sa len žalovaní 9/ až 12/. Navrhujú rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny, stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v napadnutom rozsudku.
35. Z tvrdení žalobcov pred súdom prvej inštancie skôr vyplýva, že dôvodom podania žaloby na rozdelenie pozemkov E KN parcely č. XXXX a E KN parcely č. XXXX je ich nespokojnosť s výsledkom diela ROEP v obci C. D. a želanie žalobcov dosiahnuť stav zápisu pozemkov podľa návrhu GP U. G.. V tomto smere je potrebné vnímať aj zápisnice z konaní na komisii ROEP, z ktorých je nesporné, že stav zápisu sporných nehnuteľností v zmysle V. U. G. by bolo možné vykonať len na základe súhlasu všetkých dotknutých strán a aj spracovateľ ROEP v obci C. D., GEOPLÁN – Dolný Kubín, s.r.o., trval na správnosti diela ROEP a iné rozdelenie pozemkov pripustil len za predpokladu, že dôjde k dohode zúčastnených strán, teda spoluvlastníkov dotknutých pozemkov.
36. Napadnuté rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil dostatočne a veľmi konkrétne, keď sa zaoberal všetkými, v konaní vykonanými dôkazmi. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, znaleckými posudkami predloženými stranami sporu, výsluchom znalca U. M. G. a znalkyne U. J. K. ako aj zástupcu spracovateľa ROEP v obci C. D. U. S. K., ako aj príslušnými listinnými dôkazmi, rozhodnutiami Okresného úradu PLO Námestovo, Okresného úradu Žilina odbor opravných prostriedkov a ďalšími dôkazmi. Súd návrh žalobcov zamietol po rozsiahlom, a vyčerpávajúcom dokazovaní, keď vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu, či už žalobcami alebo žalovanými. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynul záver o nedôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vymedzených v žalobnom návrhu. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní je na žalobcoch. Je nesporné, že žalobcovia dôkazné bremeno na svoje tvrdenia neuniesli. Súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie najmä o znalecký posudok č. 6/2022 U. J. K. a výpoveď svedka, U. S. K., zástupcu spracovateľa ROEP v obci C. D., ktoré dôkazy presvedčivo preukázali správnosť diela ROEP a to, že pozemky E KN parcela č. XXXX a E KN parcela č. XXXX sú vytvorené z pôvodnej PK parcely č. XXX . 37. Žalobcovia neprodukovali žiadny dôkaz o tom, že pozemky E KN parcela č. XXXX a E KN parcela č. XXXX boli časťou PKN parcely č. XXX/X/X. Žalovaní v tomto poukazujú aj na odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu pod bodom 13., 14., a 15., odôvodnenia rozsudku. Laické meranie pripojené žalobkyňou 2/ k odvolaniu považujú žalovaní 9/ - 12/ za irelevantné. Žalobcovia sa v prvostupňovom konaní nenavrhli vykonať kontrolný znalecký posudok, preto nemôžu tento dôkaz navrhovať v odvolacom konaní. Toto konanie je tzv. návrhovým konaním a súd vykoná len taký dôkaz, ktorý strany sporu navrhnú a aj to len za predpokladu, že súd posúdi vykonanie takého dôkazu za dôvodné. Tvrdenie žalobkyne 2/ o údajnom vydržaní, a to až v odvolacom konaní, bez konkretizácie čoho by sa malo vydržanie týkať, akých pozemkov, prípadne ktorého konkrétneho pozemku, či v celosti alebo podielu je neurčité, irelevantné. Pokiaľ žalobkyňa 2/ k odvolaniu pripojila kúpnu zmluvu zo dňa 17.12.960, potom táto kúpna zmluva trpí neurčitosťou, bez označenia parciel, a predmet uvedený výmerou 5 siah rolí lúk a pasienkov je neurčitý nekonkrétny, preto z nej nie je možné odvodiť žiadne vlastnícke a ani domnelé vlastnícke právo k určitému konkrétnemu pozemku. 38. Žalobkyňa 2/ v odvolacej replike opakuje podstatu skutkovej a právnej argumentácie, ktorú už uviedla v podanom odvolaní, na ktorej zotrváva v celom rozsahu. Na dôvažok dodáva.
39. Žalobkyňa 2/ popiera tvrdenia žalovaných o tom, že ňou navrhovaný petit žaloby je nevykonateľný, pretože súd posudzuje podanie podľa obsahu a z podaní a vyjadrení žalobkyne 2/ je zrejmé, čoho sa v konaní domáha. Túto skutočnosť súd prvej inštancie ani žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietali. Žalovaní ďalej vo svojom vyjadrení uvádzajú, že dôvodom podania žaloby na rozdelenie pozemkov je nespokojnosť žalobcov s výsledkom diela ROEP v obci C. D. a stav zápisu sporných nehnuteľností v zmysle geometrického plánu by bolo možné vykonať len na základe súhlasu všetkých dotknutých spoluvlastníkov. Žalovaní zámerne uvádzajú nepravdivé skutočnosti. Žalobkyňa 2/ uvádza, že súhlas všetkých dotknutých spoluvlastníkov na zápis geometrického plánu nenahrádza žalobu o určenie vlastníckeho práva. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, je to, že účastníci majú vecnú legitimáciu, a že žalobca má na určení naliehavý právny záujem. O naliehavý právny záujem môže zásadne ísť iba vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo žalobcu, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. To znamená, že u žalobcu musí ísť buď o právny vzťah (právo) už existujúce (aspoň v dobe vydania rozhodnutia), alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Prerozdelenie pozemkov v rámci ROEP predstavuje vo všeobecnosti len súpis pozemkov a ich vlastníkov, najmä tých, ktorí z rôznych dôvodov neboli evidovaní v katastri. ROEPom sa teda najmä odstraňujú hluché miesta v evidencii nehnuteľností, ktoré vznikli v minulosti, keď sa vlastníci nehnuteľností dôsledne neevidovali. Schválenie ROEP nepredstavuje univerzálne riešenie vecnoprávnych sporov, a práve z toho dôvodu je žaloba o určenie vlastníckeho práva vhodným a právne prípustným právnym nástrojom na určenie vlastníckeho práva žalobkyne 2/ k sporným nehnuteľnostiam, pretože jedine rozhodnutím súdu vo veci žaloby o určenie vlastníckeho práva môže byť napravené pochybenie spracovateľa ROEP. 40. Odvolateľka poukazuje na ust. článok 2 ods. 1 CSP, § 150 ods. 2 CSP a § 181 ods. 4 CSP, zdôrazňujúc, že súd má možnosť podieľať sa na hľadaní pravdy v civilnom procese, napr. uviesť, že na preukázanie nimi tvrdených skutkových okolností neuviedol dôkaz a vyzvať stranu na navrhnutie dôkazu. Súd prvej inštancie tak v konaní neurobil, čím porušil právo odvolateľky na spravodlivý proces. Mal vyzvať na predloženie revízneho znaleckého posudku alebo určiť lehotu na splnenie tejto povinnosti.
41. Žalovaní vo svojom vyjadrení uvádzajú, že žalobkyňa 2/ uviedla informáciu o vydržaní predmetných sporných nehnuteľností až v odvolacom konaní bez konkretizácie toho, čoho by sa malo tvrdenie týkať a pripojila k odvolaniu kúpnu zmluvu zo dňa 17.12.1960, ktorá trpí neurčitosťou. Uvedené tvrdenia sa nezakladajú na vykonaných dôkazoch. V prvom rade, v čase podpisu predmetnej kúpnej zmluvy nebol účinný zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý by ustanovoval náležitosti určitého právneho úkonu. V druhom rade, žalobkyňa 2/ túto skutočnosť tvrdila aj na pojednávaní dňa 03.07.2024, kde vtedy doložila aj mapu z obdobia po zániku družstva. Zároveň sú tieto skutočnosti uvedené aj v zápisnici o predbežnom prejednávaní sporu zo dňa 06.05.2024, kde žalobkyňa 2/, žalobkyňa 1/, žalobca 3/, žalovaný 4/, žalovaný 5/, žalovaný 6/ uviedli, že pôvodná parc. č. XXXX a XXXX predstavovali vozovú cestu, ktorú užívali. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj znalec U. M. G. vo svojej výpovedi zo dňa 03.07.2024 v ktorej uviedol, že táto cesta bola znázornená v užívacej mape z roku 1970. Zároveň dodal, že medzi parcelami PK XXX a PK XXX/X/X nebola v pozemkovej knihe evidovaná žiadna iná parcela. Z výpovede spracovateľa ROEP, ktorá je zachytená v zápisnici o pojednávaní zo dňa 07.08.2024 je zrejmé, že v prípade, že by nebola potreba identifikácie aj na EKN stav z roku 1969, by delili presne na polovicu parcelu, ktorá zodpovedá parcelám PK XXX a XXX/X/ X. Skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti boli dlhodobo obrábané žalobcami potvrdil aj žalobca v 5. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 11.09.2024. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalovaní vo svojom vyjadrení prezentujú závery, ktoré sú v rozpore s vykonanými dôkazmi v konaní. 42. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie pri aplikácii § 387 ods. 1 CSP potvrdil vo väzbe k odvolateľke – žalobkyni 2/ ako vecne správny. Vo väzbe k žalobcom 1/, 3/ až 7/, ktorí odvolanie nepodali, v časti výroku I. o zamietnutí žaloby žalobcov 1/, 3/ až 7/ a v časti výroku II. o trovách prvoinštančného konania medzi žalobcami 1/, 3/ až 7/ a žalovanými 1/ až 12/, ostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. 43. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutiu predchádzajúceho konania konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie vrátane výroku o náhrade trov konania náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie, a preto naň v celom rozsahu a v podrobnostiach v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Uvedené bolo tiež dôvodom pomerne rozsiahleho opisu dôvodu rozhodnutia súdu prvej inštancie k rozhodnutiu odvolacieho súdu. 44. Odvolateľka prioritne namieta absenciu riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, jeho arbitrárnosť a tým i porušenie práva odvolateľky na spravodlivý proces. V danej súvislosti poukazuje na závery obsiahnuté v rozhodnutiach ÚS SR sp. zn. I. ÚS 243/07 zo dňa 19.06.2008, NS SR sp. zn. 8Sžo/122/2010 zo dňa 12.05.2011, sp. zn. 2Cdo 238/2008 zo dňa 30.11.2009, týkajúce sa výkladu obsahu pojmu právo strany sporu na spravodlivý proces a požiadaviek na odôvodnenie rozhodnutia súdu.
45. Odvolací súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné a právne významné. Na tomto mieste odvolací súd pripomína, že rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu (obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/163/2015 zo dňa 17.03.2016). V danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a svoje závery precízne vysvetlil. Z pohľadu logiky argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť žiadne nedostatky. 46. Na dôvažok odvolací dodáva, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (obdobne rozhodnutia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 251/03). Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa mienky odvolacieho súdu v celom rozsahu zodpovedá požiadavkám na riadne odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré sú uvádzané v žalobcom citovaných záveroch rozhodnutí Ústavného súdu SR, resp. Najvyššieho súdu SR.
47. Žalobkyňa 2/ namieta, že žalovaní nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vo svojich spoluvlastníckych podieloch na základe nesprávneho postupu v rámci ROEP C. D..
48. Úvodom k danej námietke odvolací súd uvádza, že katastrálny zákon v § 70 ods. 1 ustanovuje, že údaje katastra nehnuteľností uvedené v § 7 katastrálneho zákona sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Katastrálny zákon teda v priamo v ust. § 70 ods. 1 ustanovuje domnienku hodnovernosti údajov katastra. Jej obsah spočíva v tom, že vybrané údaje katastra nehnuteľností tvoriace jeho obsah sú hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Tým, že sa dané údaje ex lege považujú bez ďalšieho za hodnoverné, ide o právnu a nie skutkovú domnienku, keďže táto nie je závislá od nejakého skutkového konania vlastníkov alebo iných oprávnených osôb. Súčasne ide o domnienku vyvrátiteľnú, pretože katastrálny zákon explicitne umožňuje preukázanie opaku, t. j. nehodnovernosti, teda nesprávnosti údaja katastra nehnuteľností. Preukazovanie chybného obsahu zapísaného práva k nehnuteľnosti sa uskutočňuje najmä na podklade súdnych rozhodnutí o určenie práva k nehnuteľnosti v intenciách ust. § 137 písm. c) CSP.
49. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila.
50. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na preukázanie svojich tvrdení dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je rozhodnúť o veci samej aj v tých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že táto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec. 51. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazu na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma tak zásadne určuje tak rozsah bremena tvrdenia, ako aj rozsah dôkazného bremena (t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť nielen tvrdené, ale následne aj preukázané) a v konečnom dôsledku aj nositeľa dôkazného bremena a bremena tvrdenia.
52. Žalobca je pánom sporu, nie je povinnosťou súdu (odvolací súd zdôrazňuje, že ani právom súdu) namiesto strany sporu a v jej záujme vyhľadávať substancované skutkové tvrdenia z pripojených dôkazov, nakoľko by takýto postup bol v príkrom rozpore s ústavnou zásadou rovnosti účastníkov konania a kontradiktórnosti konania.
53. Vo väzbe k prejednávanej veci je potrebné východiskovo zdôrazniť, že predmetom konania v prejednávanej veci nebolo určenie, že žalovaní nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, ale sa žalobcovia (vrátane žalobkyne 2/ - odvolateľky) domáhali určenia, že sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti v špecifikovaných podieloch – preto žalobcov zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Uneseniu dôkazného bremena naviac predchádzala potreba uniesť bremeno tvrdenia. Pre úspech v danom spore nepostačuje preto spochybňovať vlastnícke právo subjektov, ktorým svedčí zápis v katastri nehnuteľností, nakoľko sa predpokladá jeho hodnovernosť, kým nie je preukázaný opak. Odvolateľka mala v konaní produkovať skutkové tvrdenia/dôkazy na preukázanie vlastného titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v žalovanom podiele 120/480-in, najmä tvrdiť, kedy vlastnícke právo nadobudla, z akého zákonom predpokladaného dôvodu, po akých právnych predchodcoch. 54. Odvolateľka v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že na daný prípad napriek argumentom žalobcov neaplikoval žiadnu právnu normu, a už vôbec nie § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý rieši problematiku vydržania vlastníckeho práva. Žalobkyňa 2/ v súčinnosti s ostatnými žalobcami predložila dôkazy o tom, že sporné nehnuteľnosti užívala približne od roku 1997, namieta, že sa s týmito skutočnosťami súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov a vydávaní rozsudku vôbec nezaoberal.
55. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie na prejednávanú vec aplikovať normu § 134 Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyňa 2/ v rámci svojich skutkových tvrdení produkovaných pred súdom prvej inštancie neuvádzala také substancované skutkové tvrdenia, ktoré by mali byť/mohli byť podradené pod uvedené hmotnoprávne ustanovenie, t. j. skutkové tvrdenia relevantné z hľadiska jeho aplikácie (najmä bolo jej povinnosťou identifikovať moment vstupu do oprávnenej držby a skutkovo vymedziť okolnosti, ktoré mali založiť jej dobromyseľnosť vo väzbe k žiadanému podielu, t. j. vymedziť dostatočne konkrétne okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda tzv. putatívny dôvod (titul), ktorý by mohol mať (hoc v skutočnosti de iure nemal) za následok vznik vecného práva, vymedziť okolnosti, z ktorých by bolo možné dôvodiť, že pri bežnej opatrnosti, ktorú by od nej bolo možné požadovať, nemala/nemohla mať vedomosť o tom, že jej vecné právo v stanovenom podiele patrí, skutkovo vymedziť, že nakladala s vecným právom (stanoveným podielom) po celú zákonom stanovenú vydržaciu dobu ako s vlastným atď..
56. Hoci odvolateľka v danej námietke vytýka súdu, že „napriek argumentov žalobcov“ neaplikoval normu § 134 Občianskeho zákonníka, odvolací súd upriamuje pozornosť na fakt, že odvolateľka ani na tomto mieste neidentifikuje, ktoré konkrétne „argumenty“ relevantné z hľadiska aplikácie § 134 Občianskeho zákonníka boli onými argumentami produkovanými už pred súdom prvej inštancie. V tejto časti odvolacej námietke chýba atribút konkrétnosti, ktorý je predpokladom preto, aby súd mohol poskytnúť špecifickú odpoveď na danú odvolaciu námietku.
57. Na tomto mieste i vo väzbe na ďalšiu odvolaciu argumentáciu odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na obsah žaloby, odvolacej repliky, resp. výpoveď žalobkyne 2/, či už na predbežnom prejednaní sporu, pojednávaniach v dňoch 03.07.2024 a 11.09.2024 (ktoré sú v podrobnostiach rozvedené v bodoch 2., 4., 6.2, 7.2, 8.2 napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie), z ktorých obsahu nemožno dovodiť dostatočne relevantné substancované skutkové tvrdenia preto, aby mohli byť podradené nielen pod ust. § 134 Občianskeho zákonníka upravujúce podmienky vzniku vlastníckeho práva vydržaním, ale s dostatočnou jednoznačnosťou ani pod žiadne ďalšie ustanovenie Občianskeho zákonníka upravujúce iné tituly nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
58. Odvolateľka bola pritom súdom prvej inštancie (č. l. 22 súdneho spisu v spojení s č. l. 21b súdneho spisu) poučená o práve dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, resp. o práve na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo Centrom právnej pomoci za splnenia podmienok na jej poskytnutie predpokladaných v zákone č. 327/2005 Z. z. Rovnako bola poučená, že je povinná uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazu a hmotnoprávnej námietky) včas. Bola poučená, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo, so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Rovnako bola poučená o skutočnosti, že na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 v spojení s § 149 CSP). Naostatok bola poučená, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd dokazovanie končí (§ 154 CSP). 59. Odvolateľka možnosť dať sa zastupovať kvalifikovaným zástupcom v konaní pred súdom prvej inštancie napriek dôslednému poučeniu súdu prvej inštancie nevyužila. Kvalifikovanú právnu pomoc využila odvolateľka až pri spisovaní odvolania v prejednávanej veci. V odvolaní sa tak snaží čiastočne (ale neúspešne, ako bude zdôvodnené odvolacím súdom ďalej) „vykompenzovať“ nedostatok vlastnej procesnej aktivity v konaní pred súdom prvej inštancie.
60. Odvolateľka ďalej v odvolaní uvádza, že PKN XXX/X/X je podľa v konaní predloženého pozemno- knižného výpisu zo dňa 29. septembra 1970 široká 20 siah a rovnakú šírku mala PKN XXX – 20 siah. V prepočte je 40 siah 1,896484 metra, tzn. po vynásobení je 40 siah v prepočte 75,85936 metra. Jednoduchým laickým meraním cez portál katastra je možné konštatovať, že sporné nehnuteľnosti spolu s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcov PKN XXX/X/X presahujú polovičnú šírku pôvodnej PKN XXX/ X/X a PKN XXX a preto je zrejmé, že museli byť užívané ako súčasť PKN XXX/X/X. 61. Vo väzbe k danej odvolacej argumentácii odvolací súd východiskovo akcentuje, že ide o skutkové tvrdenia neprodukované odvolateľkou, resp. i ďalšími žalobcami v konaní pred súdom prvej inštancie a pre absenciu naplnenia podmienok, ktoré má na mysli ust. § 366 CSP, naň nemôže odvolací súd
prihliadať a z rovnakého dôvodu ani na žalobkyňou novooznačený dôkaz č. 2 – meranie cez katastrálny portál tvoriaci prílohu odvolania.
62. Odvolateľka v ďalšej časti odvolacej argumentácie uvádza, že zo znaleckého posudku č. 1/2021 vypracovaného znalcom U. M. G. (ďalej aj len znaleckého posudku U. G.) je zrejmé, že z máp v evidencii nehnuteľností z roku 1969 existujú sporné nehnuteľnosti, ktoré slúžili ako spoločné parcely a boli v evidenčnom liste vedené v užívaní obce a slúžili tak žalobcom, ako aj žalovaným. Súd sa touto skutočnosťou pri hodnotení dôkazu a vydávaní rozsudku vôbec nezaoberal.
63. Východiskovo (opätovne) musí odvolací súd vo väzbe k danej odvolacej argumentácii uviesť, že ide o novotu v odvolacom konaní. Skutkové tvrdenie nebolo produkované v konaní pred súdom prvej inštancie. 64. Pokiaľ odvolateľka poukazuje na skutočnosť, že uvedená okolnosť plynie zo znaleckého posudku U. G., odvolací súd na tomto mieste akcentuje, že nie je povinnosťou, ale ani právom súdu absenciu substancovaných skutkových tvrdení nahrádzať vlastnou vyhľadávacou činnosťou z dôkazov predložených stranami sporu. Vychádzajúc z ústavných princípov nestrannosti súdu a rovnosti postavenia strán sporu pred súdom je neprípustná dedukcia súdu, ktorou by bezprostredne vlastnou činnosťou nahrádzal plnenie povinnosti strany sporu a tým konkrétnu stranu sporu bezdôvodne zvýhodňoval oproti ostatným, osobitne v sporovom – kontradiktórnom konaní, medzi ktoré konania patrí i súdená vec.
65. Pokiaľ odvolateľka v konaní pred súdom prvej inštancie neodvodzovala svoje užívacie právo od obce, nebolo ani povinnosťou súdu prvej inštancie sa s takouto neexistujúcou argumentáciou vysporadúvať.
66. Odvolateľka ďalej namieta, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je zjednodušené a je v zásade uvedené nepresvedčivo len v jednom bode rozsudku č. 17, v ktorom súd priznal možnosť viacerých prístupov pri riešení otázky, avšak má za to, že žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno a priklonil sa k znaleckému posudku U. K., na základe ktorého majú byť sporné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných, pretože je zrejmá po celej dĺžke väčšia šírka parcely PKN č. XXX ako PKN č. XXX/X/X. Odvolateľke nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych dôvodov sa súd prvej inštancie priklonil k záveru U. K. a ako dospel k záveru o tom, že PKN č. XXX je po celej dĺžke širšia ako PKN č. XXX/X/X.
67. Uvedenú odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, nakoľko nekorešponduje s obsahom odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý svoje závery precízne vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť žiadne nedostatky.
68. Len na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd v zhode s jeho závermi opakuje, že konaniu pred súdom predchádzalo o. i. správne konanie iniciované žalobkyňou 2/, ktorá podala odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu Námestovo, pozemkový a lesný odbor č. OU-NO- PLO1-2023/000848-051 zo dňa 05.05.2023, ktorým uvedený orgán vo veci zmeny údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. C. D. zamietol jej žiadosť o prešetrenie vlastníckeho práva parcely EKN č. XXXX a vrátenie vlastníctva ich dvadsiatke, t. j. údajov schváleného ROEP k. ú. C. D. schváleného rozhodnutím Okresného úradu Námestovo, pozemkový a lesný odbor pod č. OUNO- PLO-2019/000192 z 22.11.2019, právoplatného 10.12.2019, zapísaného do katastra nehnuteľností 17.02.2020. O jej odvolaní rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím z 11.10.2023 tak, že odvolanie žalobkyne 2/ zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Odôvodnil to tým, že znalecké posudky č. 1/2021 U. M. G. zo 16.11.2021 a znalecký posudok č. X/XXXX U. J. K. zo 07.04.2022 sú si navzájom protirečiace, rovnako ako tvrdenia dvoch strán, z ktorých každá predložila svoj znalecký posudok. Tiež uviedol, že z vyjadrení komisie ROEP aj z vyjadrenia zhotoviteľa diela ROEP vzhľadom na nejednoznačnosť veci bolo možné uvedenú situáciu riešiť iba dohodou zainteresovaných strán a za ich súhlasu s novou hranicou vlastníctva a jej zápisom do operátu katastra, že riešenie navrhnuté ZP U. G. brali ako možnosť, ak by došlo k dohode sporných strán s takýmto spôsobom delenia. V prípade, že k dohode nedôjde, platí stav zapísaný z projektu ROEP do operátu katastra, čo je v súlade so ZP U. K. a vlastníctvo by sa potom riešilo jedine súdnou cestou. Konštatoval, že z dôkazov v konaní, ktorými boli najmä znalecké posudky, vyjadrenia účastníkov konania, vyjadrenia zhotoviteľa diela ROEP, závery komisie ROEP, nebola jednoznačne preukázaná existencia údajov o pozemkoch
a právnych vzťahoch k nim, ktoré by boli v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. Zásahy do diela ROEP je možné vykonať len v prípade jednoznačného preukázania chyby v diele ROEP. Tiež uviedol, že v odvolacom konaní predložený geometrický plán je možným riešením v prípade, ak by došlo k dohode zúčastnených strán, k čomu nedošlo. 69. Spoločným z posudkov U. G. a U. K. je to, že oba vychádzajú z rovnakých podkladov, ktorými sú pozemkovoknižné výpisy z PK vložiek č. XX, XX J. XX k. ú. C. D., ktorá je zapísaná (pod r.č. 5 vložky XX a XX a r.č. 6 vložky č. XX) parc. č. 127 a PK vložky č. XX, v ktorej je zapísaná PK parc. č. XXX/ X/X pod r.č. 1, k. ú. C. D., že PK mapa bola len krokárskou mapou, t. j. mapou vytvorenou nie na matematickom podklade kreslenou ručne bez mierky, v ktorej dané PK parcely predstavujúce šnúry sú navzájom susediace po ich dĺžke, že v mape pozemkového katastra vzniknutej v r. 1871 predstavujúcom určený operát pri tvorbe ROEP, ktorá plochu zodpovedajúcu PK parc. XXX/X/X a č. XXX evidovala ako jednu spoločnú plochu (šnúru) predstavujúcu na seba po šírke nadväzujúce parcely XXX a XXX, teda ktoré nereflektujú v svojom vnútri po ich dĺžke hranice šnúr – PK parc. XXX/X/X a XXX medzi nimi dvoma, ale len „vonkajšie hranice“. 70. Spracovateľ diela ROEP pri svojom závere, že parc. KN-E č. XXXX a XXXX predstavujú časť býv. PK parc. č. XXX, vychádzal z toho, že tieto parcely vytvorené pri mapovaní v r. 1969, ak by sa mala plocha zodpovedajúca podľa mapy pozemkového katastra uvedeným dvom PK parc. č. XXX a XXX/X/X rozdeliť po dĺžke na dve približne rovnaké polovice, tak v takom prípade by tieto parcely mali prislúchať k PK parc. č. XXX. 71. Rovnaký záver ohľadne toho, že obe KN-E parc. č. XXXX a XXXX k. ú. C. D. boli vytvorené (zodpovedajú) len časti PK parc. č. XXX, vyplýva aj zo ZP U. K., ktorá následne v podaní z 09.08.2024, v prílohe ktorého zaslala dve grafické prílohy sporných parciel spolu so šírkami jednotlivých PKN parciel č. XXX a XXX/X/X, uviedla, že šírka u PK parcely č. XXX je na začiatku parcely KN-E č. XXXX v 6-ich prípadoch väčšia ako šírka PKN parciel č. XXX/X/X, čo vyplýva aj zo zákresu v PKN mape (príloha č. 8 ZP U. K.). Ďalej pokračuje šírka PKN parc. č. XXX a tá je v 8-ich prípadoch väčšia ako u PKN parcely č. XXX/X/X. 72. Naproti tomu ZP U. G. a jeho spôsob riešenia hranice medzi PK parc. č. XXX/X/X a č. XXX k. ú. C. D. vychádzal z toho, že nakoľko len u parciel KN-E č. XXXX a XXXX vytvorených pri THM mapovaní v r. 1969 fotogrametrickou metódou nevyplýva existencia vlastníckych skupín zodpovedajúcich či už PK parc. č. XXX/X/X alebo PK parc. XXX, tak ako je tomu u ostatných parciel KN-E v rámci šírky parciel pozemkového katastra č. XXX a XXX zodpovedajúcim obom uvádzaným PK parc., ale ako ich užívateľ mala byť vedená obec, tak sa znalec „rozhodol“ túto parcelu rozdeliť napoly a z tohto „záveru“ potom vyplýval aj jeho následne vyhotovený geometrický plán a obsah poznámok v tomto pláne, podľa ktorého predmetné nehnuteľnosti predstavujúce cca 1-icu parciel KN-E č. XXXX a XXXX tvoriace cca polovicu šírky týchto parciel od PK parcely č. XXX/X/X, majú predstavovať časti PK parcely XXX/X/X k. ú. C. D.. 73. S ohľadom na možnosť „viacerých prístupov“ pri riešení otázky, kadiaľ má prechádzať skutočná hranica medzi PK parc. č. XXX/X/X a XXX k. ú. C. D. pri existujúcich mapových podkladoch, ktoré sú k dispozícii a ich kvalite z hľadiska presnosti/nepresnosti, keď žalobcovia žiadali pri nimi požadovanom určení favorizovať prístup zvolený znalcom U. G., pri ktorom by predmetné nehnuteľnosti mali vlastniť žalobcovia ako spoluvlastníci plochy zodpovedajúcej býv. PK parc. č. XXX/X/X, súd prvej inštancie postupoval správne, ak žalobu zamietol, pretože tie dôkazy, ktoré boli v spore vykonané, jednoznačne nepreukazovali, že by vlastnícka hranica prechádzala práve tak, ako bola ustálená v ZP U. G.. Inak povedané, žalobcovia v rámci tohto konania neuniesli dôkazné bremeno, že by plocha zodpovedajúca predmetným nehnuteľnostiam mala skutočne zodpovedať časti býv. PK parc. č. XXX/X/X k. ú. C. D.. 74. Konštatáciu súdu prvej inštancie o možnosti viacerých prístupov pri riešení otázky, kadiaľ má prechádzať skutočná hranica medzi pôvodnou PK č. XXX/X/X a č. XXX obsiahnutá v bode 17. rozsudku je potrebné vnímať a vykladať v kontexte celého odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, predovšetkým vo väzbe na dôvody súdu prvej inštancie obsiahnuté v bode 16., v ktorom súd prvej inštancie (správne) poukázal na východiská znaleckého posudku U. G. pri návrhu spôsobu riešenia priebehu hranice medzi PK parc. č. XXX/X/X a XXX, správne upriamujúc pozornosť na fakt, že znalec sa „rozhodol“ parcelu rozdeliť napoly a z tohto „záveru“ potom vyplýval aj jeho následne vyhotovený geometrický plán a obsah poznámok v tomto pláne, podľa ktorého predmetné nehnuteľnosti predstavujúce cca jednu polovicu parciel KNE č. XXXX a XXXX, tvoriace cca polovicu šírky týchto parciel od KN parc. č. XXX/X/X, majú predstavovať časti PK parcely č. XXX/X/X, k. ú. C. D..
75. Pokiaľ odvolateľka namieta, že sa súd prvej inštancie „priklonil“ k posudku U. K., odvolací súd udáva, že tak učinil v odôvodnení napadnutého rozsudku len okrajovo, teda podporne a i bez daného „priklonenia sa“ by bolo možné konštatovať neunesenie dôkazného bremena žalobcami. Napokon pre
úplnosť odvolací súd dodáva k časti námietky, v ktorej odvolateľka poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie mal dospieť k záveru, že šírka parcely PKN č. XXX je po celej dĺžke väčšia ako parcely PKN č. XXX/X/X, odvolací súd dodáva, že daný záver z rozsudku súdu prvej inštancie neplynie. Súd prvej inštancie na žiadnom mieste odôvodnenia rozsudku neuviedol, že je parcela č. XXX po celej dĺžke širšia, použil slovné spojenie „prakticky“ po celej dĺžke, čím teda nevylúčil možnosť, že na určitých miestach (avšak v nevýznamnom rozsahu) môže byť šírka parcely č. XXX/X/X väčšia. 76. Odvolateľka namieta, že súdu prvej inštancie predložila dôkazy – zápisnicu zo dňa 25.11.2021 z rozhodnutia členov komisie ROEP a odpoveď na žiadosť o súčinnosť GEOPLÁN – Dolný Kubín, s.r.o. zo dňa 22.02.2022, v ktorej je uvedené, že je potrebné rozdeliť sporné nehnuteľnosti pozdĺžne na dve časti, ideálne za účasti oboch strán, odvolací súd dodáva, že uvedené dôkazy prestavujú len návrh riešenia spornej situácie, nie sú však dôkazom o skutočnom priebehu hraníc pôvodnej PKN č. XXX/X/ X a PKN č. XXX, k. ú. C. D..
77. Odvolateľka ďalej uvádza, že z dôkazu, ktorý v konaní predložila žalobkyňa 2/ - mapa, je evidentné, že žalobkyňa od rozpadu družstva v roku 1997 sporné nehnuteľnosti užívala aj spolu s ďalšími žalobcami. Boli v užívaní obce, čo vyplýva aj z č. l. 2, odseku 3 a prílohy č. 8 k znaleckému posudku U. G., takže žalovaní celkom zjavne neboli vlastníci týchto sporných nehnuteľností, pretože ich spravoval štát. Otec žalobkyne 2/ nadobudol nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo 17.12.1960. Z výpovede svedka U. S. K. zo dňa 07.08.2024 je zrejmé, že každá z PKN parciel, t. j. XXX/X/X a XXX, mala šírku 20 siah. Po rozpade družstva približne v roku 1997 žalobkyňa 2/ na sporných nehnuteľnostiach pestovala zemiaky a pšenicu. Na základe uvedených skutočností je nepochybné, že žalobkyňa 2/ sporné nehnuteľnosti, ktoré prislúchajú k jej spoluvlastníckemu podielu na parcele PKN č. XXX/X/X, vydržala. Súd sa týmito skutočnosťami nezaoberal.
78. Vo väzbe k argumentácii žalobkyne, podľa ktorej z dôkazov („mapy“, č. l. 2, odseku a prílohy č. 8 k znaleckému posudku U. G., výpovede U. S. K.) vyplývajú skutočnosti, na ktoré mal súd prvej inštancie vziať zreteľ, odvolací súd opätovne na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že nie je úlohou súdu pri absencii substancovaných skutkových tvrdení vyhľadávať v prospech odvolateľky relevantné skutočnosti z dôkazov ňou produkovaných. Pokiaľ žalobkyňa 2/ namieta, že sa súd prvej inštancie nezaoberal skutočnosťami nasvedčujúcimi jej vydržaniu, odvolací súd uvedenú námietku rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie sa nimi nemohol zaoberať, nakoľko dané substancované skutkové tvrdenia (t. j., že od rozpadu družstva približne v roku 1997 časť sporných nehnuteľností užívala tak, že na nich pestovala zemiaky a pšenicu, resp., že otec odvolateľky nadobudol nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 17.12.1960, resp. každá z PKN mala šírku 20 siah) produkuje až v odvolacom konaní. Neozrejmila však v odvolaní žiaden z dôvodov, ktoré má na mysli ust. § 366 CSP, ktoré by zakladali jej možnosť produkovať prostriedky procesného útoku až v odvolacom konaní. 79. Odvolateľka ďalej namieta, že sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal skutočnosťami, ktoré potvrdila žalobkyňa 1/, žalovaný 4/ a žalovaný 5/ vo svojej výpovedi pri predbežnom prejednaní sporu dňa 06.05.2024 a to, že sporné nehnuteľnosti predstavovali cestu medzi PKN XXX/X/X a PKN XXX.
80. Vo väzbe k uvedenej odvolacej argumentácii odvolací súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (obdobne rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 115/03). Výstižne sa k (ne)porušeniu práva na spravodlivý proces vyjadril aj Ústavný súd ČR konštatovaním, že „nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak všeobecné súdy nebudujú vlastné závery na podrobnej oponentúre (a vyvracaní) jednotlivo vznesených námietok, ak proti nim stavia vlastný ucelený argumentačný systém, ktorý logicky a v práve vyloží tak, že podpora správnosti ich záverov je sama o sebe dostatočná“ (nález ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 989/08 zo dňa 12.02.2009, bod 68.). Nad rámec potrebného odôvodnenia odvolací súd dodáva, že pri absencii ďalších substancovaných skutkových tvrdení relevantných z hľadiska ust. § 134 OZ – okolnosti vstupu do držby, resp. relevantné z hľadiska dobromyseľnosti vydržiteľa atď., je táto skutočnosť sama o sebe bez právneho významu. 81. Odvolateľka ďalej namieta, že z výpovede znalkyne U. K. zo dňa 07.08.2024 vyplýva, že PKN XXX a PKN XXX/X/X majú rovnakú šírku a PKN XXX je kratšia ako PKN XXX/X/X. Následne listom zo dňa 09.08.2024 svoju výpoveď znalkyňa upravila a uviedla, že šírka PKN XXX je väčšia ako PKN XXX/X/X. Takto upravená výpoveď podľa názoru odvolateľky nemôže mať váhu, keďže bola podaná po
pojednávaní, a teda mohla byť ovplyvnená v záujme úpravy jej výpovede priamo na pojednávaní dňa 07.08.2024. Súd sa touto skutočnosťou pri hodnotení dôkazov nezaoberal. 82. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Z výpovede znalkyne U. K. na pojednávaní dňa 07.08.2024 totiž nemožno dovodiť, že by PKN XXX a PKN XXX/X/X mali so 100 % istotou rovnakú šírku. Znalkyňa uviedla, cit.: „... ja v súvislosti s otázkou, komu má patriť prístupová cesta predstavujúca EN parcelu XXXX, som si porovnala v počítači všetky tri mapy a v prípade pozemno- knižnej mapy, ktorú nedokážem dostať do počítača, som vychádzala z papierovej verzie, z ktorej mi vychádzalo, že obe PK parcely by mali mať rovnakú šírku“. Rovnako záverom znalkyňa v rámci svojej výpovede uviedla, cit.: „... ja môžem súdu zaslať ešte raz prílohu č. 8, do ktorej vyznačím šírky v jednotlivých lomových bodoch pozemno-knižných parciel, z čoho bude vyplývať, že pri rešpektovaní ich približne rovnakej šírky, celé EN parcely XXXX a XXXX prislúchajú k PK parcele XXX“. Vo vyjadrení zo dňa 09.08.2024 znalkyňa zotrvala na pre záver súdu podstatnom zistení, že, cit.: „V plnej miere súhlasím s tým, že EKN parcely č. XXXX a XXXX pochádzajú z PKN parcely č. XXX, k. ú. C. D..“, s tým, že vo väzbe na dve grafické prílohy sporných parciel s presným vyjadrením ich šírky konštatovala, cit.: „Šírka PKN parcely č. XXX je na začiatku parcely EKN č. XXXX v 6-ich v prípadoch väčšia ako šírka PKN parcely č. XXX/X/X, čo vyplýva aj zo zákresu v PKN mape (príloha č. 8 môjho ZP č. 6/2022). Ďalej pokračuje šírka PKN parcely č. XXX a tá je v 8-ich prípadoch väčšia ako u PKN parcely č. XXX/ X/X, čo ale nevyplýva zo zákresu v PKN mape (príloha č. 8 ZP č. 6/2022).“ Jej doplňujúce vyjadrenie preto podľa mienky odvolacieho súdu nemožno považovať za popretie jej záverov prezentovaných na pojednávaní, ale o ich upresnenie. Námietka žalobkyne, že jej vyjadrenie „mohlo byť ovplyvnené“, je hypotetická/špekulatívna. 83. Odvolateľka ďalej namieta, že jej dodatočný list zo dňa 09.08.2024 nemožno považovať za výpoveď znalca, ale za odborné vyjadrenie, ktoré má s ohľadom na zložitosť práce pri vypracovaní znaleckého posudku menšiu váhu ako odborné vyjadrenie.
84. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Odborné vyjadrenie nemá nižšiu dôkaznú silu. Vypracovanie odborného vyjadrenia je síce procesne jednoduchšie a menej formálne, avšak len z toho dôvodu, že sleduje hospodárnosť konania. To, že odborné vyjadrenie je procesne jednoduchšie, ako aj to, že sa zoberá posudzovaním jednoduchších odborných otázok, v žiadnom prípade nemôže znižovať jeho dôkaznú silu. Žiaden dôkaz totiž nemá predpísanú zákonnú silu (č. l. 15 ods. 2) a súd ich hodnotí podľa svojej úvahy (obdobne komentár Civilný sporový poriadok druhé vydanie, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., rok 2022, str. 828).
85. Odvolateľka zastáva názor, že v prípade pochybností súdu o správnosti znaleckého posudku mal súd prvej inštancie nariadiť vypracovanie revízneho znaleckého posudku.
86. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Odvolateľka vychádza z predpokladu, že súd prvej inštancie mohol mať objektívne pochybnosti o správnosti znaleckého posudku U. K., keďže znalkyňa listom zo dňa 09.08.2024 svoju výpoveď modifikovala, preto mal kompetenciu nariadiť vypracovanie znaleckého posudku. 87. Vo väzbe k uvedenej odvolacej argumentácii odvolací súd poukazuje na svoje závery už obsiahnuté v bodoch 82. tohto rozhodnutia odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie nemal na základe vyjadrenia znalkyne zo dňa 09.08.2024 dôvod spochybňovať jej výpoveď, resp. relevantné závery znaleckého posudku, ktoré aj po vyjadrení znalkyne ostali nezmenené, t. j., že KNE č. XXXX a KNE č. XXXX predstavujú len časť bývalej pozemno-knižnej parcely č. XXX. Súd prvej inštancie, ako už odvolací súd uviedol na iných miestach tohto rozsudku, založil podstatu svojho rozhodnutia na konštatovaní, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno o tom, že sporné nehnuteľnosti majú vlastniť žalobcovia ako spoluvlastníci plochy zodpovedajúcej bývalej pozemno-knižnej parcele č. XXX/X/X, nakoľko aj napriek vykonanému dokazovaniu ostala otvorená možnosť „viacerých prístupov“ pri riešení otázky, kadiaľ má prechádzať skutočná hranica medzi PK parc. č. XXX/X/X a PK parc. č. XXX, k. ú. C. D..
88. Napokon je potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci neexistovali dva protichodné posudky o odborných otázkach. Na tomto mieste poukazuje odvolací súd na výpoveď znalca U. G. na pojednávaní dňa 11.09.2024, ktorý (okrem iného) vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 03.07.2024 uviedol, cit.: „V pozemkovej knihe boli dve šnúry, jedna vlastnícka skupina parcela XXX/X/X a druhá vlastnícka skupina parcela XXX. V mape bývalého pozemkového katastra takáto deľba chýba. V pozemkovej knihe boli teda dva pásy, ale v mape pozemkového katastra bol už len jeden pás, čiže akoby obe pozemno- knižné parcely boli v jednom páse. Preto som vychádzal z užívacej mapy, kde som identifikoval podľa
mien vlastnícke skupiny z ľavej strany a z pravej strany, kde boli nejaké mená a v strede bola medza alebo osobitná parcela, pri ktorej neboli uvedené mená. Preto som sa rozhodol túto parcelu rozdeliť na dve polovice. Tú stredovú parcelu, resp. šnúru som nemohol dať ani ako obecnú parcelu, lebo v pozemkovej knihe sa žiadna obecná parcela nenachádza.“ Odvolací súd vo väzbe na citáciu výpovede znalca akcentuje, že znalcom prezentovaný záver je teda výsledkom jeho vnútorného vnímania, ako majú byť (spravodlivo) usporiadané pomery strán sporu. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že úlohou znalca nie je vykonávať hodnotenie dôkazov a ani riešiť právne otázky. Nebolo teda úlohou/povinnosťou súdu prvej inštancie nariadiť revízne znalecké dokazovanie. Dôkazné bremeno zaťažovalo odvolateľku. Nie je úlohou, ale ani právom súdu viesť z úradnej moci dokazovanie, pokým sa nado všetku povinnosť nepreukážu tvrdenia žalujúcej strany. Súd nie je povinný, ale ani oprávnený nahrádzať procesnú aktivitu strán, ani z vlastnej iniciatívy vyhľadávať dôkazy na preukázanie ich tvrdení, s výnimkou Civilným sporovým poriadkom predpokladaných prípadov. 89. Odvolaciemu súdu prináleží opätovne záverom zdôrazniť, že, vychádzajúc z ústavných princípov nestrannosti súdu a rovnosti postavenia účastníkov pred súdom, je neprípustná dedukcia súdu, ktorou by bezprostredne vlastnou činnosťou nahrádzal plnenie povinností účastníka a tým konkrétneho účastníka konania bezdôvodne zvýhodňovať oproti ostatným, osobitne v sporovom – kontradiktórnom konaní, medzi ktoré konania patrí i súdená vec. 90. Odvolateľka naostatok namieta, že znalci (U. K. a U. K. – poznámka odvolacieho súdu) a svedok (U. S. K. – poznámka odvolacieho súdu) potvrdili rovnakú šírku PKN XXX/X/X a PKN XXX. 91. K uvedenej námietke odvolateľky odvolací súd udáva, že argumentácia odvolateľky, že znalci K. a G. a svedok K. potvrdili rovnakú šírku označených parciel, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Pokiaľ ide o závery znalcov k danej otázke, odvolací súd opätovne poukazuje na body 82., 88. tohto rozsudku odvolacieho súdu. Tvrdenia svedka K. tak nemali oporu v žiadnom inom v konaní vykonanom dôkaze. 92. Odvolateľka síce odvolaním napadla rozsudok súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu, t. j. aj výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ňou tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (zamietnutím žaloby). Nadväzne potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi – § 380 ods. 1 CSP) aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj odvolací súd dopĺňa, že súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore (§ 255 ods. 1 CSP). 93. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľka – žalobkyňa 2/ nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešná, preto majú žalovaní 9/ až 12/, ktorí sa zapojili do odvolacieho konania, voči nej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu – 100 %. Žalovaným 1/ až 8/ voči žalobkyni 2/ odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko títo v odvolacom konaní aktívni neboli, žiadne trovy im teda v odvolacom konaní nevznikli. 94. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)