Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoEk/15/2026

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C., o vymoženie sumy 418,- eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. a u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, Zámocká 30, Bratislava pod sp. zn. EX 24586/23 (pôvodne vedená u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 12105/15), o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. -49 zo dňa 17. 10. 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e .

Odvolanie oprávneného proti výroku III. uznesenia súdu prvej inštancie o d m i e t a .

Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú (výrok I.) a exekúciu zastavil (výrok II.). Zároveň uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 40,82 eur, a to do 3 dní od doručenia uznesenia (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ust. , , . písm. g), , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, , o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , , , , , , , , , , , , , Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. , o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01. 01. 2009.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že návrhom spísaným pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. dňa 01. 03. 2015 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 418,- eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 07084/14 zo dňa 29. 10. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 12. 2014 a vykonateľnosť dňa 22. 12. 2014. Dňa 20. 08. 2015 súd poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie. Nástupcom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. sa stal súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom Exekútorského úradu Zámocká 30, Bratislava.

4. Súdny exekútor dňa 03. 10. 2024 na výzvu súdu uviedol, že exekúcia nebola zastavená podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov s poukazom na to, že v rozhodnej dobe boli prijaté platby prevyšujúce výšku 15,- eur.

5. Po oboznámení sa s informáciou súdneho exekútora (uvedenou v predchádzajúcom bode tohto uznesenia) súd skúmal, či neboli dané iné dôvody zastavenia exekúcie podľa Exekučného poriadku, pričom zistil, že oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 15. 05. 2012 zmluvu o úvere č. 409800273, ktorá mala povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie zákona o spotrebiteľských úveroch a znenie a nasl. . Z okolností uzatvárania zmluvy, a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy bolo zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, a to i napriek tomu, že v zmluve o úvere dlžník (povinný) prehlásil, že finančné prostriedky boli poskytnuté na iný účel. V danom prípade to nepostačovalo na vyvodenie záveru, že daná zmluva nemala spotrebiteľský charakter. Veriteľ musel preukázať opodstatnenosť poukazu na podnikateľskú činnosť (povolanie), zamestnanie dlžníka alebo iný účel a súvis poskytovaného úveru s takouto činnosťou. V opačnom prípade normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) boli v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporovali úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne za preukázané, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi preto bolo nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a boli súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

6. Ďalej súd zistil, že spolu so zmluvou o úvere bola v ten istý deň uzatvorená aj rozhodcovská zmluva, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Rozhodcovská zmluva bola pripravená na vopred formulovanom tlačive, ktoré vypracoval veriteľ s tým, že sa v nej dopĺňali len určité údaje o osobe dlžníka a úverovej zmluvy, na ktorú sa mala takáto rozhodcovská zmluva vzťahovať. Otázkou, ktorou sa súd musel pri rozhodovaní zaoberať, bolo posúdenie, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá ne/platne, a teda či rozhodcovský súd mal právomoc rozhodnúť o nároku, ktorý si v rozhodcovskom konaní uplatnil žalobca a následne v exekučnom konaní oprávnený. V predmetnej rozhodcovskej zmluve sa veriteľ a dlžník dohodli, že spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom alebo cestou príslušného súdu v súdnom konaní. Výber súdu, ktorý bude prejednávať vec a rozhodovať o nej spočíval na tej zmluvnej strane, ktorá podáva žalobný návrh. Podľa takto dohodnutej rozhodcovskej zmluvy tak bolo možné spory medzi účastníkmi tohto konania riešiť aj v súdnom konaní, avšak výber, pred akým súdom sa mal riešiť ich spor, spočíval vždy na žalobcovi. Z takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy tak vyplývalo, že v prípade, ak by podával návrh na začatie rozhodcovského konania žalobca (oprávnený) ako dodávateľ, tak žalovaný (povinný) ako slabšia zmluvná strana, teda spotrebiteľ, bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, pričom ustanovenie , ktoré upravuje aj problematiku rozhodcovskej zmluvy, sa musí vykladať z pohľadu spotrebiteľa tak, aby bola zabezpečená ochrana jeho práv. Ak by žalobca ako dodávateľ začal konanie na rozhodcovskom súde, tak bola takáto rozhodcovská zmluva neprijateľná, pokiaľ nebola daná možnosť pre spotrebiteľa, aby takéto rozhodcovské konanie zastavil, alebo sa mu iným spôsobom vyhol. Aj napriek skutočnosti, že bola uzavretá rozhodcovská zmluva, ktorá mala nevýhradný charakter, tak spotrebiteľ mal len iluzórnu a domnelú možnosť voľby pri výbere súdu, ktorý by prejednával spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy o úvere, čo bolo súdu známe z jeho činnosti, kedy oprávnený ako veriteľ pravidelne uprednostňoval pri riešení jeho nárokov a sporov vyplývajúcich z uzavretých úverových zmlúv rozhodcovské žaloby a rozhodcovské súdy, pričom jeho nároky vyplývali zo štandardne formulovaných zmlúv. Zároveň súd podotkol, že rozhodcovský súd iba málokedy posudzuje platnosť založenia vlastnej právomoci s tým, že túto pri svojich rozhodnutiach zväčša formalisticky konštatuje ako danú.

7. Súd tak dospel k názoru, že oprávnený predložil povinnému účelovo rozhodcovskú zmluvu ako spotrebiteľovi, ktorý nepoznal pravidlá rozhodcovského konania a nevenoval takejto rozhodcovskej zmluve dostatočnú pozornosť, čím zneužil nevedomosť spotrebiteľa pri vyjednávaní podmienok zmluvného vzťahu. Takéto konanie súd vyhodnotil ako v rozpore s dobrými mravmi podľa , ktoré nemohla zhojiť ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na samostatnom liste papiera (v rámci svojej argumentácie súd odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. k. -158 zo dňa 18. 03. 2020). Nakoľko sa spotrebiteľ podpisom rozhodcovskej zmluvy reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu obranu, rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevysporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy, čím nemohol byť zákonným podkladom na vykonanie exekúcie.

8. Súd tak po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy dospel k názoru, že tá mala charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa , čo založilo jej neplatnosť, a to aj s poukazom na skutočnosť, že samotný oprávnený vyberal rozhodcovský súd, pred ktorým mali byť prejednané sporné nároky vyplývajúce z úverovej zmluvy. Z vyššie uvedených dôvodov preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

9. Na úhradu trov exekúcie súd zaviazal oprávneného vo výške 40,82 eur v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko mal za nepochybné, že zastavenie exekúcie zavinil sám oprávnený, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie na podklade materiálne nevykonateľného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného v súkromnoprávnom konaní súkromnoprávnym orgánom bez akejkoľvek právomoci, keďže neexistovala platne uzavretá rozhodcovská zmluva.

10. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote a v celom rozsahu odvolaním oprávnený, a to z dôvodov uvedených v , , teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Oprávnený úvodom odvolania poukázal na ust. (platného v čase uzatvorenia Zmluvy), z ktorého je nepochybné, že rozhodcovská zmluva mala charakter tzv. nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy, nakoľko umožňovala každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv, a to buď prostredníctvom rozhodcovského alebo súdneho konania. Z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžadovala od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Následne sa oprávnený zaoberal čl. II rozhodcovskej zmluvy, z ktorého jasne vyplývalo, že nebola daná výlučnosť rozhodcovského súdu a povinný mal možnosť sa v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. V prípade, že obe strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojím podpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej doložke/zmluve. Sporová strana mohla už pri podpise rozhodcovskej doložky alebo zmluvy vysloviť nesúhlas s osobou uvedeného rozhodcu a mala možnosť navrhnúť na rozhodovanie iného rozhodcu. Ak bola rozhodcovská doložka alebo zmluva jasne a určite formulovaná aj s uvedením mena rozhodcu a podpísaná zástupcami oboch strán, každá z nich mala možnosť vzniesť námietky voči uvedenej osobe rozhodcu.

12. Oprávnený sa ďalej domnieval, že nedošlo k porušeniu zásady rovnosti v rozhodcovskom konaní pri menovaní osoby rozhodcu, lebo druhá strana sa rozhodla slobodne o podpísaní doložky a mala možnosť vyjadriť nesúhlas s jej menovaním. Ak by mal predsa len odporca, v tomto konaní povinný, pochybnosti o stanovenom rozhodcovi a domnieval sa, že ide o sudcu, ktorý rozhoduje zaujato a nespravodlivo, mohol podať námietku predpojatosti. V takomto prípade môže každá strana použiť postup podľa § 9 ZoRK a vzniesť námietku predpojatosti voči rozhodcovi, o ktorých sa dozvedel buď z oznámenia rozhodcu o vzťahu k veci alebo k stranám, alebo z iných dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po ustanovení rozhodcu. Odmietal akékoľvek argumenty povinného, ktoré mali evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. V prípade predmetnej zmluvy sa teda jednalo o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemohlo ísť o podmienku neprijateľnú v zmysle naznačovanom povinným. Navyše, z dôvodu existencie samostatného dokumentu mal dlžník/klient (v tomto prípade povinný) na výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní, alebo nie. Platnosť právneho úkonu naviac bolo potrebné

hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré mohli, ale nemuseli nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda bolo, či zmluva v čase jej uzavretia sama osebe umožňovala alebo neumožňovala spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Taktiež nebolo vôbec dôležité, čo sa mohlo stať v budúcnosti. Oprávnený bol presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov (v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy) a nebolo možné mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.

13. Záverom si oprávnený poukázal na právnu úpravu, z ktorej vyplývala prípustnosť rozhodcovského konania, a to konkrétne ust. pôvodného , ako aj aktuálne účinného ust. Rovnaký záver vyplýval aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ES (), ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere a z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Platné a účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov boli vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v nielen lex specialis, ale aj lex posterior, teda jednoznačne mali prednosť pri aplikácii. Oprávnený v súvislosti s prípustnosťou rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch poukázal napríklad na rozsudok Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011 sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. októbra 2009 sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 1. marca 2011 sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29. júna 2010 sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28. apríla 2010, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. marca 2009 sp. zn. a vybrané rozhodnutia Európskeho súdneho dvora.

14. Z vyššie uvedených dôvodov mal oprávnený za to, že rozhodcovskou zmluvou bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu a preto aj rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom rozhodcovského konania, má povahu exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.

15. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd podľa ust. v platnom znení uznesenie súdu prvej inštancie v prvom výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

16. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

17. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. - ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým stavom (ust. , , , ), prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 17. 10. 2025 podľa ust. , potvrdil ako vecne správne, pričom sa stotožnil i s jeho odôvodnením. Zároveň odvolací súd zisťoval okrem toho, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou a má všetky požadované náležitosti, či smeruje i proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Po zistení, že odvolanie oprávneného smeruje proti výroku III. uznesenia, ktorým súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie (odvolaním oprávnený napadol uznesenie súdu v celom rozsahu), odvolací súd podľa ust. odvolanie vo vzťahu k výroku III. odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

18. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 01. 03. 2015 bola u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaná zápisnica, obsahom ktorej bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Dňa 05. 05. 2015 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava ustanoveným rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, sp. zn. SR 07084/14 zo dňa 29. 10. 2014, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 19. 12 2014 a vykonateľnosť dňa 22. 12. 2014. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu spisu vyplynulo, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 409800273 uzatvorenej dňa 15. 05. 2012, na podklade ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 500,- eur, ktorý sa povinný zaviazal

vrátiť o zvýšený poplatok v sume 484,- eur, teda celkovo zaplatiť čiastku vo výške 984,- eur, a to v 12 mesačných splátkach po 82,- eur, počnúc dňom 15. 06. 2012 a ktorej súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Na samostatnom hárku papiera bola zároveň uzatvorená rozhodcovská zmluva zo dňa 15. 05. 2012. Súd poverením zo dňa 20. 08. 2015 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie.

19. Žiadosťou zo dňa 30. 09. 2024 súd žiadal súdneho exekútora o oznámenie, či daná exekúcia spĺňa predpoklady pre aplikáciu o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a bola zastavená zo zákona, prípadne vymožením. Taktiež súd žiadal predložiť zhrnutie majetkových pomerov povinného.

20. V reakcii na vyššie uvedenú žiadosť súdu súdny exekútor doručil podanie zo dňa 02. 10. 2024, v ktorom poukázal na evidovanie platieb (v rôznych výškach), a teda predmetná exekúcia nespĺňala predpoklady pre jej zastavenie v zmysle o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

21. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú (výrok I.) a exekúciu zastavil (výrok II.). Zároveň posledným výrokom zaviazal oprávneného povinnosťou nahradiť trovy exekúcie vo výške 40,82 eur súdnemu exekútorovi (výrok III.).

22. Podľa , , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

23. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Podľa , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej ako „EP“), exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

25. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

26. Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

27. Podľa , , , , v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2013 (teda i v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi účastníkmi konania), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a/ má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b/ dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c/ vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d/ vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e/ umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f/ umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g/ oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h/ prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i/ umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j/ určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k/ požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l/ obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m/ v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu, n/ spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o/ ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu, p/ obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r/ vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ EP, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

29. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

30. Podľa § 243p ods. 1 EP, na exekučné konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 31. marca 2023, zostávajú zachované.

31. Podľa , EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

32. Podľa , o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku, teda v znení do 31. 12. 2014 (ďalej aj ), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (), rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

33. Podľa § 45 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17) b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

34. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

35. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením a teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

36. Po preskúmaní odvolaním napadnutého uznesenia súdu odvolací súd dospel k záveru, že tento súd ako súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, z ktorého vyvodil i správny právny záver o nemožnosti viesť exekúciu proti povinnému na základe predloženého exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu vydaný v konaní pod sp. zn. SR 07084/14 dňa 29. 10. 2014. Rovnako tak súd pri svojom rozhodovaní v predmetnej veci správne aplikoval vyššie citované ustanovenia , ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „“), ako i ustanovenia o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „“).

37. Exekučný súd je povinný v priebehu celého konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekúcie, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky, a to aj za situácie, že príslušný súdny exekútor už bol poverený na vykonanie exekúcie. Pri preskúmaní dôvodnosti podaného odvolania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vyhodnotil predmetný vzťah medzi oprávneným a povinným ako vzťah vychádzajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a zmluvu o úvere zo dňa 04. 12. 2012 taktiež považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej oprávnený ako dodávateľ (veriteľ) konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a poskytol finančné prostriedky povinnému ako spotrebiteľovi (dlžník).

38. Predmetná zmluva o úvere bola vyhotovená na predtlačenom formulári a všeobecné podmienky poskytnutia úveru neboli dojednané individuálne, ale bez vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy. Za použitia interpretačného pravidla v ust. § 54 Občianskeho

zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv uprednostniť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím je potrebné dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie, že úver bol poskytnutý na výkon obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti úverového dlžníka ťaží toho, kto takéto poskytnutie úveru tvrdí, teda oprávneného. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by dostatočne relevantným spôsobom preukazovali, že predmetný vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere nie je vzťahom spotrebiteľským.

39. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. V tomto smere je potrebné poukázať na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 01. 09. 2008, z ktorého vyplýva, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá ich do zmluvy nenapísala, v danom prípade v prospech povinného. Inak povedané, účel poskytnutia finančných prostriedkov uvedený v zmluve o úvere je spravodlivé vykladať v prospech dlžníka - povinného, ktorý text tejto zmluvy vopred nevyhotovil. Odvolací súd na základe uvedeného, rovnako ako súd prvej inštancie, zastáva názor, že právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi oprávneným a povinným mal spotrebiteľský charakter. Ide teda o vzťah, ktorý používa zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, to znamená, že je nutné aplikovať spotrebiteľské právo.

40. Z uvedených dôvodov súd správne posúdil oprávneného ako dodávateľa, povinného ako spotrebiteľa, predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne aplikoval v predmetnej veci i ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách.

41. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní v predmetnej veci, rovnako ako odvolací súd pri posudzovaní dôvodnosti odvolania oprávneného vychádzal zo zmluvy o úvere zo dňa 15. 05. 2012, uzavretej medzi oprávneným a povinným, pričom z tejto zmluvy vyplynulo, že oprávnený ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 500,- eur, ktorý mal povinný splatiť spolu s poplatkom vo výške 484,- eur, teda spolu vo výške 984,- eur v 12 mesačných splátkach po 82,- eur, počnúc dňom 15. 06. 2012. V rovnaký deň ako zmluva o úvere bola uzatvorená medzi účastníkmi tohto konania Rozhodcovská zmluva zo dňa 15. 05. 2012, v ktorej bola zakomponovaná v čl. II – predmet zmluvy zmluvná podmienka, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere (s uvedením jej variabilného symbolu a dátumu uzatvorenia), budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. alebo pred príslušným súdom SR, pričom výber z alternatív spočíva na žalujúcej strane. Z formy a obsahu tejto zmluvy bolo teda zrejmé, že sa jednalo o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej formulárovú predtlač mal oprávnený už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, ktorý obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, ani neovplyvnil.

42. Odvolací súd (rovnako ako súd prvej inštancie) dospel k záveru, že medzi účastníkmi exekučného konania bola dňa 15. 05. 2012 uzavretá spotrebiteľská úverová zmluva a na tento právny vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) bolo potrebné aplikovať ust. a nasl. , a to i s poukazom na ust. , podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z obsahu zmluvného dojednania vyplývalo, že oprávnený vystupoval voči povinnému v zmluvnom vzťahu nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil povinnému obsah zmluvy, pretože inak by mu úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe aplikácie príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa.

43. V danom prípade nebolo možné ani uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu, resp. individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ktorá mohla ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská zmluva (zmluvná podmienka) bola správne posúdená ako neprijateľná v zmysle ust. , nakoľko bola spôsobilá vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (povinného).

44. Odvolací súd, berúc zreteľ na požiadavku Európskej únie na ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, podrobil kontrole rozhodcovskú zmluvu a dospel k rovnakému záveru, ako súd prvej inštancie, a to, že predmetná rozhodcovská zmluva obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku.

45. Cieľom takto predpripravenej Rozhodcovskej zmluvy (a v nej obsiahnutej zmluvnej podmienky) bolo dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, neuvedomuje. Okrem toho, Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu (bola podpísaná v rovnaký deň ako samotná Zmluva o úvere, teda dňa 15. 05. 2012). Predmetná Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňovala voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte predtým podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej formulárový charakter ani nemal na výber. Zmluvná podmienka zahrnutá v Rozhodcovskej zmluve napĺňala znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. , pretože nútila spotrebiteľa nenávratne a výhradne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, aj keď si to spotrebiteľ výslovne neželal, a to v prípade, ak konanie vyvolá dodávateľ (oprávnený). Zmluvná podmienka zahrnutá v Rozhodcovskej zmluve síce umožňovala spotrebiteľovi obrátiť sa na príslušný súd Slovenskej republiky, ale len v prípade, ak predmetný spor vyvolal spotrebiteľ. Keďže však v prejednávanej veci oprávnený (dodávateľ) v zmysle rozhodcovskej zmluvy inicioval rozhodcovské konanie, povinný nemal možnosť vyjadriť nesúhlas.

46. Predmetná zmluvná podmienka, obsiahnutá v Rozhodcovskej zmluve mala s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle ust. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere a zároveň bola v zmysle ust. tohto zákona aj neplatná.

47. Keďže medzi zmluvnými stranami zmluvy o úvere nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle ust. a nasl. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, nebola tak založená ani právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul bol preto právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. , čo znamená, že bol materiálne nevykonateľný, čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie a výkon exekúcie na jeho podklade bol neprípustný (rozhodnutie NS SR pod sp. zn. ). Exekučný titul bol teda v rozpore so zákonom, pretože bol vydaný vo veci, ktorá nemohla byť predmetom rozhodcovského konania, nakoľko absentovala platná rozhodcovská zmluva a exekučný súd musel vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju podľa ust. EP, nakoľko rozhodcovský rozsudok trpel nedostatkami uvedenými v ust. tohto zákona, pretože bol vydaný vo veci, ktorá nemohla by predmetom rozhodcovského konania. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené podmienky na vykonanie exekúcie.

48. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach v konaní pod sp. zn. zo dňa 13. 10. 2011 a sp. zn. zo dňa 18. 01. 2012 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo doložky. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy/doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

49. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom (alebo v samotnej rozhodcovskej zmluve), je podľa ust. neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka bola preto podľa ust. neplatná. Zmluvnú podmienku obsiahnutú v Rozhodcovskej zmluve si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal, mal len možnosť Rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snažil získať exekučný titul. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený uzatváral s druhou zmluvnou stranou typizované (formulárové, typové, tiež adhézne) zmluvy a navyše aj rozhodcovské zmluvy predkladané oprávneným sú typizované. Preto bolo treba dospieť k tomu záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv spotrebiteľa. Tento záver treba prijať bez ohľadu na to, že oprávnený Rozhodcovskou zmluvou iba alternatívne dojednal konanie pred rozhodcovským súdom. V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto formulované dojednanie aplikoval a obrátil sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v tejto veci exekučným titulom, pričom práve túto možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených hľadísk. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že na takto dojednanú zmluvnú podmienku nemožno nazerať ako na individuálne dojednanú. Spotrebiteľ v tejto situácii koná pod tlakom finančnej tiesne a stave núdze, a preto nie je schopný často aj ochotný posúdiť následky dojednaní, s ktorými vyjadruje súhlas pri podpise zmluvy.

50. Odvolací súd zistil, že oprávnený v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti a neoznačil žiadne dôkazy, ktorými by vecne spochybňoval správnosť napadnutého uznesenia. V odvolaní oprávnený namietal v zásade len nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, pričom tieto námietky odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a to práve s poukazom na predložený rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, na základe ktorého nemohlo prebiehať exekučné konanie proti povinnému, čo odvolací súd podrobne vyššie zdôvodnil.

51. Zároveň nebolo sporné, že zmluva o úvere uzavretá dňa 15. 05. 2012 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom obsahovala povinnosť dlžníka zaplatiť poskytnutý úver v sume 500,- eur zvýšený o príslušný poplatok v sume 484,- eur, z čoho vyplýva, že povinný sa nezaviazal zaplatiť veriteľovi úroky.

52. Z vyššie uvádzaných dôvodov odvolací súd odvolaním oprávneného napadnutý I. výrok uznesenia, ktorým exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a výrok II., ktorým exekúciu zastavil, potvrdil ako vecne správne podľa ust. , .

53. Čo sa týkalo odvolania oprávneného proti výroku uznesenia, v rámci ktorého súd prvej inštancie uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie (III. výrok), odvolací súd uvádza, že procesná úprava účinná od 01. 07. 2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom, čo vyplýva z , avšak vo vzťahu k uzneseniam stanovila, až na prípady upravené v , neprípustnosť odvolania. V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým a v súčasnosti ), avšak kým do 30. 06. 2016 mohol výnimku, a teda prípustnosť odvolania ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01. 07. 2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný ( v spojení s Exekučného poriadku). To však neznamená, že by bolo možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa Exekučného poriadku by malo totiž ísť len o primerané použitie ustanovení a len vtedy, ak by to povaha veci nevylučovala. Použitie ustanovení ako lex generalis je v exekučnom konaní vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok ako lex specialis neobsahuje vlastnú úpravu.

54. Odvolací súd zastal preto právny názor, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie nebolo možné aplikovať ustanovenie . Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, ktorý je priamo upravený Exekučným poriadkom. Majú vlastnú definíciu v Exekučného poriadku v znení do 31. 03. 2017, vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie upravený v Exekučného poriadku, vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie v

ods. 1 druhá a tretia veta Exekučného poriadku, ako aj presne stanovený spôsob ich uplatňovania. V Exekučnom priadku je tiež upravený aj osobitný spôsob rozhodovania o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí, na rozdiel od rozhodovania v civilnom sporovom konaní, v ktorom sa rozhoduje zvlášť o nároku na náhradu trov a zvlášť o ich výške. Vo vzťahu k odmene súdneho exekútora pritom ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatenie odmeny súdneho exekútora - EP. Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak, než v súlade s , a to nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné preto ani primerane subsumovať pod rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa .

55. Odhliadnuc od vyššie uvádzaného, oprávnený bol o nemožnosti podania odvolania proti výroku III. súdom prvej inštancie osobitne v napadnutom uznesení i poučený. V dôsledku toho musel odvolací súd v zmysle odvolanie oprávneného voči výroku III. odmietnuť, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

56. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a v odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

57. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).