Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/107/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: U. U., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G., U. XXXX/XX, právni nástupcovia po zomrelej: X./ E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., U. XXXX/XX a 2./ Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., U. XXXX/ XX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 27.11.2017, č. k. -94, takto

rozhodol:

V odvolacom konaní, ako so žalobcami, pokračuje s právnymi nástupcami žalobkyne v 1. rade E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., U. XXXX/XX a v 2. rade Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., U. XXXX/XX.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovia v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 04975/14 zo dňa 21.10.2014. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa - právna predchodkyňa žalobcov v 1. a 2. rade ako dlžníčka a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 20.03.2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 500 eur s tým že táto sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 484 eur. Celkovo tak žalobkyňa mala zaplatiť žalovanému 984 eur a to v 12. mesačných splátkach po 82 eur, počnúc dňom 22.04.2012. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 21.10.2014 sp. zn. SR 04975/14 súd zistil, že žalobkyni bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 112 eur, známy úrok vo výške 172,20 eura, známy úrok z omeškania vo výške 28,69 eura, poplatok vo výške 329,12 eura, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 112 eur od 12.07.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 441,12 eura do zaplatenia. Okrem toho bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 312 eur, trovy mediačného konania vo výške 180,65 eura, poplatok za upomienky vo výške 60 eur, ako aj trovy rozhodcovského konania vo výške 289,33 eura. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , o rozhodcovskom konaní, , , , , , , , , o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ust. ako aj , , , a a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ako aj uvedeného zákona a , , a , . Považoval za nesporné, že medzi stranami sporu vznikol spotrebiteľskoprávny vzťah, nakoľko žalovaný ako právnická osoba, ktorý

poskytuje úvery, poskytol žalobkyni - fyzickej osobe finančné prostriedky z titulu úverovej zmluvy. Súd následne preskúmal, či uzavretá úverová zmluva obsahuje zákonné náležitosti, ktoré vyžaduje , pričom zistil, že v úverovej zmluve nie je uvedená RPMN, úroková sadzba úveru, termín konečnej splatnosti ako aj termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Vzhľadom na absenciu takýchto zákonných náležitostí, ktoré vyžadujú ust. , , a , súd považoval takýto úver za bezúročný a bezpoplatkový a to v zmysle Pokiaľ ide o prílohu k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX - štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere a ktoré mali tvoriť prílohu úverovej zmluve podľa názoru súdu nebolo v konaní preukázané, že žalobkyňa bola oboznámená s obsahom takejto prílohy, nakoľko tá neobsahuje jej podpis, pričom vyššie uvedené údaje, ktoré vyžaduje musia byť obsiahnuté priamo v úverovej zmluve a nepostačuje, keď sú uvedené v osobitnej prílohe k zmluve o úvere. Súd tiež preskúmal rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu a zistil, že tá bola pripravená na vopred formulovanom tlačive, ktoré vypracoval žalovaným s tým, že sa tam dopĺňali len určité údaje o osobe žalobcu a úverovej zmluvy, na ktorú sa mala takáto rozhodcovská dohoda vzťahovať. S účinnosťou od 01.01.2015 bol zavedený do právneho poriadku o rozhodcovsko - spotrebiteľskom konaní, z ktorého prechodných ustanovení vyplýva, že rozhodcovská zmluva, ktorá bola uzavretá pred účinnosťou tohto právneho predpisu sa podľa zákona spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, avšak rozhodcovské konanie ako aj predmetný rozhodcovský rozsudok sa budú spravovať ustanoveniami Medzi stranami sporu bolo sporné, či rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne, alebo nie, a či teda rozhodcovský súd mal právomoc rozhodnúť o nároku, ktorý si v rozhodcovskom konaní uplatnil žalovaný voči žalobkyni. V rozhodcovskej zmluve sa strany sporu dohodli, že spory, ktoré súvisia so zmluvou o úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní, alebo v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Výber súdu, ktorý bude prejednávať vec a rozhodovať o nej spočíva na tej zmluvnej strane, ktorá podáva žalobný návrh, ktorý z takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že v prípade, ak by podával návrh na začatie rozhodcovského konania žalovaný, ako dodávateľ, tak žalobkyňa ako slabšia zmluvná strana, teda spotrebiteľ, bola nútená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, pričom ust. , ktoré upravuje aj problematiku rozhodcovskej zmluvy sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa tak, aby bola zabezpečená ochrana jeho práv. Spotrebiteľ mal tak iluzórnu a domnelú možnosť voľby pri výbere súdu, ktorý bude prejednávať spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy o úvere. Súd tak dospel k názoru, že žalovaný predložil účelovo žalovanému rozhodcovskú doložku spotrebiteľovi, ktorý nepozná pravidlá rozhodcovského konania, nevenuje rozhodcovskej zmluve dostatočnú pozornosť a zneužíva tak nevedomosť spotrebiteľa pri vyjednávaní podmienok zmluvného vzťahu s tým, že takéto konanie je potom v rozpore s dobrými mravmi podľa a nemôže na tom nič meniť ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na samostatnom liste papiera a spotrebiteľ mal možnosť odstúpiť od uzavretia takejto zmluvy do 10 dní. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno, že by so spotrebiteľom individuálne dojednal takúto rozhodcovskú zmluvu. Súd preto ex offo skúmal túto rozhodcovskú zmluvu a dospel k záveru, že má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa , v dôsledku čoho je neplatná. Súd preto zrušil rozhodcovský rozsudok podľa a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať o nároku, ktorý si uplatnil v rozhodcovskom konaní žalovaný voči žalobkyni. Pre zrušenie rozhodcovského rozsudku bol naplnený aj dôvod podľa , pretože rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa a tiež nesprávne posúdil úverovú zmluvu a poskytnutý úver, pretože ten z vyššie uvedených dôvodov považoval súd za bezúročný a bezpoplatkový. Z uvedených dôvodov preto žalovanému vznikol nárok len na zaplatenie finančných prostriedkov, ktoré poskytol žalobkyni ako úver, nie však na dohodnuté úroky a iné. Rozhodcovský súd mal preskúmať, či si žalobca neuplatňuje nároky z neprijateľných zmluvných podmienok, resp. z neplatných dojednaní, ako je napr. zmluvná pokuta, ktorej výška (312 eur) je podľa názoru súdu neprimerane vysoká (ide o sankciu v rozsahu 62,40% z poskytnutého úveru) a mohla byť tak neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa , resp. by mohla byť znížená podľa . Rozhodcovský súd tak vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože nárok posúdil z titulu platne uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, hoci išlo o zmluvu o úvere, ktorá je bezúročná a bez poplatkov, v zmysle takéhoto právneho predpisu. Preto tu existuje dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku aj v zmysle Pokiaľ išlo o obranu žalovaného, že súdu bráni v konaní prekážka litispendencie s prihliadnutím na konanie , tak takéto konanie bolo v čase rozhodovania súdu právoplatne zastavené uznesením zo dňa 16.06.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.07.2017 a preto súdu nebránila žiadna prekážka, aby rozhodol vo veci samej. O trovách konania rozhodol podľa a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako odvolacie dôvody uviedol ust. , a . V prvom rade uviedol, že súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Okrem toho je toho názoru, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že tvrdenia súdu týkajúce sa rozporu rozhodcovského rozsudku so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa sú nedôvodné. Vzhľadom k skutočnosti, že žalobcovi nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, nakoľko nie je naplnený zákonný predpoklad, keďže finančné prostriedky použil za účelom povolania a teda nemožno uplatňovať predpisy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa ani zákona o spotrebiteľských úveroch. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu a žalovaný sa má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Odmieta akékoľvek argumenty žalobcu, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. Je preto presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne v zmysle platných právnych predpisov a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Čo sa týka samotnej zmluvy o úvere k tejto uviedol, že v danom prípade nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o úvere zaviazal k úhrade 12. splátok vo výške 82 eur, pričom v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, ktoré tvoria prílohu a neoddeliteľnú súčasť zmluvy, je jasne určitá a zrozumiteľne uvedený termín konečnej splatnosti s dátumom 14.02.2014. Preto nie je možné považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko obsahuje náležitosti podľa , v zmysle . Výška RPMN je vo výške 304,% ako je to uvedené na prednej strane zmluvy o úvere, pričom v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý úver platný ku dňu podpísania zmluvy o úvere je vo výške 46,12%. Čo sa týka výšky odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, v tomto smere dôkazné bremeno nesie žalobca, ktorý musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektami poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Poukázal na rozsudok Súdneho dvoru C-42/15.

3. Právny nástupcovia žalobkyne sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (, ) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti a nasl. , preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( , ), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (, ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

5. Podľa ak nie je stanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

7. Odvolací súd predtým, ako pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci sa zaoberal skutočnosťou, že žalobkyňa v priebehu konania po rozhodnutí súdu prvej inštancie zomrela. Z obsahu spisu bolo jednoznačne zistené, že táto zomrela dňa 25.04.2018 (č. l. 131 spisu), pričom rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený dňa 27.01.2017.

8. Podľa ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

9. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide a to len čo sa skončí konanie o dedičstve (ods. 2).

10. Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak s tým, že na odvolacie konania sa nepoužijú ustanovenia o pristúpení subjektov (ods. 2).

11. Nová úprava procesného práva prikazuje súdu v prípade úmrtia strany sporu (ktorá je fyzickou osobou) a z toho plynúcej straty procesnej subjektivity ( a porovnaj tiež ), ak k nim došlo pred právoplatným skončením konania rozhodnúť o tom, že v konaní bude pokračovať s dedičmi strany (pokiaľ nejde o prípad, v ktorom úmrtím strany stráca ďalšie konanie zmysel a má dôjsť k jeho staveniu). Keďže v danej veci ide nepochybne o majetkový spor a žalobkyňa zomrela počas odvolacieho konania skôr, ako sa toto konanie skončilo, odvolací súd rozhodol, že v odvolacom konaní bude pokračovať s dedičmi pôvodnej žalobkyne, ktorými sú E. 12. Po tom, čo si súd vyriešil procesné nástupníctvo po zomrelej žalobkyne, pristúpil k vecnému prejednaniu sporu a dospel k záveru, ako bolo vyššie uvedené, že rozsudok je potrebné ako vecne správny v zmysle ust. potvrdiť.

13. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Ustanovenie zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa , ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

16. Odvolací súd v zmysle , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

17. V danej veci odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, nezistil žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovanou, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné

dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaná sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa nestotožňuje, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvého stupňa totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré určil, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami, je neplatná. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa , iba poukazuje.

19. S účinnosťou od 01. 01. 2015 bol prijatý nový o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v , (prechodné ustanovenia) stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31. 12. 2014 sa nedokončia podľa , ale sa dokončia podľa nového špeciálneho a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia.

20. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť, sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.

21. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok, keď dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, boli porušené všeobecne záväzné právne prepisy na ochranu spotrebiteľa. V danej veci preto správne súd prvej inštancie podrobil prieskumnej činnosti predovšetkým rozhodcovskú zmluvu uzavretú dňa 20.03.2012, t.j. v deň, keď bola uzavretá aj zmluva o úvere. Súd prvej inštancie podrobným spôsobom v napadnutom rozsudku uviedol dôvody, pre ktoré predmetnú zmluvu vyhodnotil ako neplatný právny úkon, ktorý nebol uzavretý v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a na tieto dôvody ďalej poukazuje.

22. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd, vzhľadom aj na ďalšie námietky odvolateľa uvádza, že v ustanovení je upravený ďalší postup súdu v prípade, že rozhodne o zrušení rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovská zmluva sa tak stáva bezpredmetnou a vec bude prejednaná a rozhodnutá v občianskom súdnom konaní, v rámci ktorého bude povinnosťou súdu prvého stupňa podrobiť zmluvné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve tzv. súdnej kontrole a to v zmysle, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech navrhovateľa ako spotrebiteľa.

23. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či Rozhodcovská zmluva k úverovej zmluve zo dňa 20.03.2012, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, je platná. V zmluve sa účastníci vzťahu dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.

Podľa takto dojednanej rozhodcovskej zmluvy, spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalujúcej strane. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej možnosť žalobkyňa ovplyvniť nemala. Bolo preto povinnosťou žalovaného, postup podľa tejto rozhodcovskej zmluvy žalobkyni vysvetliť a oboznámiť ju s ňou. Odvolací súd dodáva, že už samotná forma, v akej je rozhodcovská zmluva napísaná, a to drobným, ťažko čitateľným husto popísaným textom, sama o sebe podstate sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami. Napriek tomu, že predmetná rozhodcovská zmluva je uzavretá samostatne (neoddeliteľne však súvisí s úverovou zmluvou č. XXXXXXXXX, preto ju možno považovať aj za rozhodcovskú doložku k tejto zmluve), pre platnosť rozhodcovskej zmluvy je podstatné, aby v nej bola podchytená vôľa oboch zmluvných strán uzavrieť takúto zmluvu. Z vyjadrenia žalobkyne, ako aj z jej následného správania, však vyplýva, že predmetnú rozhodcovskú zmluvu uzavrieť nemienila a nechcela, nakoľko jej sama ani neporozumela, čo v konečnom dôsledku preukázala aj tým, že podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

24. Ustanovenie je svojim obsahom najbližšie problémovej rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odsunul. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva, pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Je na úvahu, či spotrebiteľa by napadla myšlienka namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Tu je nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná ( ) a je povinnosťou nielen súdu, ale rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Neuniklo pozornosti odvolaciemu súdu, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Aj toto konanie je právom nerešpektovania práv spotrebiteľov a absencia nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v . Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, odvolací súd neprijíma a odsudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.

25. Nepochybne je v danej veci možné konštatovať, že ide o vopred, dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly, a je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť. Na strane žalovaného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ, žalobkyňa, si individuálne vyjednala rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie žalobkyňa má dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno túto situáciu preukázať. Ak by si žalobkyňa individuálne vyjednala rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si

individuálne vyjednala aj podmienky arbitráže. Žalovaný si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnil. Ak spotrebiteľ mal vyjednať na základe rozhodcovskej zmluvy súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. V spise však nie sú o tom žiadne dôkazy. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská zmluva bola medzi stranami sporu individuálne dojednaná. Žalovaný s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Za situácie, že rozhodcovská zmluva, uzavretá medzi stranami sporu v deň uzavretia aj úverovej zmluvy, je absolútne neplatným právnym úkonom, účinky ktorej neplatnosti nastávajú od začiatku, nebolo možné na základe neplatného právneho úkonu vydať rozhodcovský rozsudok, nakoľko rozhodcovský súd nemal oprávnenie na vydanie rozhodnutia v dôsledku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy.

26. Keďže odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ustálil, že k zrušeniu rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ďalšie námietky žalovanej, týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci, považoval za bezpredmetné.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a v časti náhrady trov konania ako vecne správny s poukazom aj na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí súdu prvého stupňa v zmysle potvrdil.

28. Len záverom odvolací súd podotýka, že žalovaný sa odvoláva na skutočnosť, že na prednej strane zmluvy je uvedené, že úver bol poskytnutú za účelom povolania a preto nie je možné považovať zmluvu za spotrebiteľskú. Podotýka, že táto skutočnosť predloženej zmluvy o úvere preukázaná nebola, pretože v zmluve na prednej strane zmluvy je síce prehlásenie, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon a to buď zamestnania, povolania, podnikania alebo na iný účel, avšak za týmto účelom nie je zaškrtnutá ani jedna z týchto možností a preto nie je možné konštatovať, že by bol úver poskytnutý za účelom povolania.

29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s ust. a úspešným žalobcom vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).