Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/92/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, študenta, trvale bytom C. C., A. XXX/ XX, právne zastúpeného JUDr. Soňou Suchánovou, advokátkou, so sídlom Trenčín, Námestie sv. Anny 7269/20B a odporcu D. E., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, dobrovoľne nezamestnaného, trvale bytom E. X, o návrhu na určenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -95 zo dňa 15. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. -95 zo dňa 15. januára 2026 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Odporca D. E. je povinný prispievať na výživné navrhovateľa A. B. sumou 250,- eur mesačne, k rukám navrhovateľa, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 16.08.2023. II. Dlh na výživnom za obdobie od 16.08.2023 do 31.01.2026 vo výške 7.371,- eur súd povoľuje odporcovi splácať k rukám navrhovateľa popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 246,- eur, s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. Navrhovateľ návrhom žiadal, aby súd odporcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 250,- eur s účinnosťou od 01.09.2023. Na pojednávaní upravil petit návrhu tak, že žiadal určiť výživné s účinnosťou od podania návrhu, teda od 16.08.2023, s tým, že odporca bude prispievať výživné vždy do 10. dňa v mesiaci vopred. V návrhu uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s matkou, s otcom nemajú žiaden kontakt a nestretávajú sa. Vyživovacia povinnosť otca voči jeho osobe bola zrušená po ukončení štúdia na bilingválnom gymnáziu FUTURUM, avšak po vykonaní maturitnej skúšky sa rozhodol, že z dôvodu zdravotných problémov nebude pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Od septembra 2023 začal študovať na Univerzite Komenského v Bratislave, odporca mu na výživu neprispieva. Je evidovaný ako študent so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami pre zdravotné problémy, keďže mu boli diagnostikované dyslexia, dysgrafia a porucha pozornosti ADD. Nebolo mu doporučené pracovať a brigádovať popri štúdiu. V súvislosti s nástupom do školy bude mať zvýšené výdavky s ubytovaním, stravným, nakoľko má bezlaktózovú a bezlepkovú diétu, nákupom hygienických potrieb, oblečenia, cestovného, ako aj s nákladmi na učebnice a školské pomôcky.

3. Odporca sa na pojednávanie dňa 15.01.2026 nedostavil i napriek včas a riadne vykázanému predvolaniu na pojednávanie. Svoju neúčasť na pojednávaní náležite neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Okresný súd sa pokúsil aj o predvedenie jeho osoby políciou, no však neúspešne. Vec po splnení zákonných podmienok prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

4. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že vyživovacia povinnosť, určená odporcovi voči navrhovateľovi naposledy v sume 160,- eur, bola zrušená rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. -14 zo dňa 07.02.2023 z dôvodu ukončenia štúdia navrhovateľa v roku 2022 na Súkromnom gymnáziu FUTURUM n.o. v C.. „V pokračovaní štúdia navrhovateľovi v tom čase bránili zdravotné problémy, ktoré preukázal potvrdením o poruchách učenia z uvedeného obdobia. Navrhovateľ bol prijatý na trojročné štúdium bakalárskeho študijného programu biológia na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave dennou formou v akademickom roku 2023/2024, čo vyplynulo z rozhodnutia o prijatí na vysokoškolské štúdium. Aktuálne navštevuje 3. ročník horeuvedenej vysokej školy, čo vyplynulo z výsluchu navrhovateľa, ako aj z potvrdenia o návšteve školy. Navrhovateľ žije s matkou v byte, ktorý patrí matke do vlastníctva. Matka pracuje u zamestnávateľa Analim SK, s.r.o., E. s príjmom za obdobie od januára 2024 do decembra 2024 vo výške 9.501,28 eur netto a za obdobie od januára 2025 do augusta 2025 s príjmom 6.865,48 eur netto. Navrhovateľ má zdravotné problémy, je evidovaný ako študent so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Trpí dyslexiou, dysgrafiou a ADD. Popri štúdiu mu vzhľadom na jeho zdravotný stav nebolo doporučené pracovať, ale plne sa venovať štúdiu. Býva v zdieľanom byte, kde za prenájom hradí sumu 175,- eur mesačne. Má bezlaktózovú a bezlepkovú stravu, s čím má zvýšené výdavky, pričom výdavky na stravu špecifikoval v sume 360,- eur mesačne, čo je 12,- eur na deň. Navrhovateľ poukázal aj na to, že má cestovné náklady v rámci Bratislavy na MHD, a to 40,- eur mesačne. Cestovné z miesta bydliska do Bratislavy, nakoľko cestuje vlakom, má zadarmo. Ďalej má výdavky s platbami za telefón 20,- eur mesačne, na hygienické potreby 20,- eur mesačne a na ďalšie výdavky ako oblečenie, obuv, kultúra 80,- eur mesačne, ako aj školské potreby 20,- eur mesačne. Sumár jeho výdavkov predstavuje sumu vo výške 700,- eur mesačne. Tieto výdavky mu všetky zatiaľ hradí matka, ktorá za neho platí aj náklady na bývanie v byte, v ktorom žijú, a ktoré sú vo výške 120,- eur a elektrika, a internet. Navrhovateľ ďalej uviedol, že matka mu pravidelne na jeho účet posiela výdavok na bývanie v sume 175,- eur mesačne, vreckové v sume 300,- eur mesačne, o čom predložil výpis z jej účtu. Z týchto financií si hradí výdavky v Bratislave. Tiež preukázal výdavky za mobilný telefón predložením faktúry. Navrhovateľ poukázal na to, že povinný sa dlhodobo a účelovo vyhýba pojednávaniam vo veci, i napriek riadne vykázanému predvolaniu na pojednávanie. O existencii súdneho konania teda vedel. Poukázal tiež na č. l. 20 spisu, kde OO PZ Trenčín vyťažil druhého syna odporcu, F. E., ktorý uviedol, že odporca býva na adrese C. E. XXX u svojho brata A.. Na ostatnom pojednávaní rovnakú informáciu do zápisnice z 25.09.2025, č. l. 48 spisu, uviedla matka navrhovateľa a rovnakú informáciu uviedol súdu na výzvu brat odporcu A. E., č. l. 46 súdneho spisu. Tri rôzne osoby v tomto konaní potvrdili bydlisko odporcu, ktorý sa konaniu účelovo vyhýba. Odporca je vlastníkom nehnuteľnosti LV č. XXX, a to rodinný dom, katastrálne územie E. (na preukázanie tejto skutočnosti predložil aktuálny výpis z LV). Odporca vo svojej nehnuteľnosti nebýva, túto neužíva, čo potvrdila pri vyťažení políciou jeho matka, t. j. matka odporcu. Odporca tak užíva na bývanie inú nehnuteľnosť, najpravdepodobnejšie C. E., E. XXX, to je nehnuteľnosť vo vlastníctve brata odporcu. Uvedené poukazuje na dobré majetkové pomery odporcu, ktorý vlastní nehnuteľnosť, na užívanie ktorej nie je ani odkázaný a jeho pomery mu umožňujú užívať ďalšiu nehnuteľnosť, ktorú nevlastní, s ktorou musí mať výdavky minimálne vo forme nájomného. V rozhodnom období pre toto konanie, t. j. od augusta 2023 doposiaľ, bolo súdom zistené, že odporca nebol a nie je evidovaný ako nezamestnaný, nie je poberateľom žiadnej štátnej dávky, nie je ani ZŤP alebo inak hendikepovaná osoba. Odporca je celé rozhodné obdobie dobrovoľne nezamestnaný. Navrhovateľ predložil súdu ďalej 5 vzorových inzerátov z profilu Profesia.sk, ktoré sú voľne dostupné pracovné pozície ku dnešnému dňu v Trenčianskom kraji a na výkon práce nie je potrebné žiadne špeciálne vzdelanie ani prax. Jedná sa o pozície predajca, nákupca, montážnik, brigádnik v personálnej agentúre a predajca Orange Trenčín. Z uvedených ponúk práce vyplýva, že brutto mzda sa pohybuje od 1.050,- eur až do 3.000,- eur. Navrhovateľ žiadal súd, aby v tomto konaní prihliadol na potencionalitu príjmu, ktorý by odporca mohol dosahovať, ak by sa riadne zamestnal. Taktiež poukázal na to, že podľa metodiky má nárok pri určení výživného na 26 % čistého príjmu odporcu, čo v prípade, že by tento dosahoval príjem 1.000,- eur netto mesačne, by výživné malo byť 260,- eur mesačne, čo je viac, ako navrhovateľ žiada. Navrhovateľ tiež poukázal na vykonanú lustráciu bankových účtov odporcu, kde z č. l. 59 a nasled. spisu vyplýva, že odporca má vedený bankový

účet v XXX.G. a za obdobie výpisov, t. j. od 24.09.2023 do 17.10.2025, má počet kreditných operácií, t. j. príjmových vkladných operácií v sume 11.021,99 eur, čo priemerne mesačne je príjmom vo výške 918,- eur. Aj z tohto je zrejmé, že odporca musí mať príjmové aktivity. Záverom poukázal navrhovateľ na nepravdivé tvrdenie brata odporcu na č. l. 40 spisu, kde tento tvrdí, že odporca, ktorého zamestnával v MP KREDIT s.r.o., C. E., bol PN v období od 01.09.2023 až 30.09.2024. Tento údaj však nie je pravdivý, nakoľko na č. l. 38 spisu je výpis Sociálnej poisťovne, ktorá uviedla, že odporca nebol poberateľom nemocenskej dávky od 01.09.2023 doposiaľ, pričom toto potvrdenie je vydané 08.04.2025. Navrhovateľ uviedol, že jeho nárok na výživné je v celom rozsahu dôvodný, a preto žiada, aby súd rozhodol. Poukázal na to, že spravodlivosť je účinná len vtedy, ak je rýchla. Poukázal taktiež na to, že konanie prebieha pre nesúčinnosť odporcu už tretí rok a je preňho dôležité, aby bolo rozhodnuté v čase, keď je ešte vysokoškolákom, nakoľko tieto financie potrebuje na denné štúdium. Aktuálne úlohu odporcu supluje v celom rozsahu jeho matka.“

5. S poukazom na právnu úpravu v § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, § 65 ods. 3 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, § 76 ods. 1 Zákona o rodine, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia. Vo všeobecnosti uviedol okresný súd, že hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol opakovane rozhodnúť o výživnom, je zmena pomerov. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých právne významných skutočností, ktoré boli podkladom pri skoršej úprave rozsahu vyživovacej povinnosti. Výživné pre dieťa, a to aj plnoleté, slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv,...), ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Tieto potreby sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Narodením dieťaťa berie rodič na seba zodpovednosť starať sa o jeho primeranú výživu, a to až do času, kým nie je schopné samostatne sa živiť. Je teda potrebné rátať s tým, že dieťa rastie a postupom času sú jeho náklady na jeho výživu, výchovu, vzdelanie a záujmy prirodzene vyššie. Je na rodičoch, aby za každých okolností dokázali tieto záväzky voči dieťaťu plniť. Pri určení vyživovacej povinnosti rodiča, základným kritériom sú jeho schopnosti a možnosti, ktoré sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, resp. všetkými ďalšími príjmami, ale tiež jeho najvyššie dosiahnutým vzdelaním, odbornosťou, aktuálnym pracovným zaradením, praxou v doterajších pracovných pozíciách, jeho celkovou pracovnou vyťaženosťou, resp. rozsahom výkonu zárobkovej aktivity, fyzickým vekom, zdravotným stavom, regiónom, v ktorom žije a pod.. Rovnako sa pri určení výživného prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb i zdravotného stavu toho-ktorého dieťaťa.

6. Vzhľadom k podanému návrhu na určenie výživného okresný súd v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine skúmal výraznú zmenu tých okolností na strane navrhovateľa, ktoré boli dôvodom na opätovné určenie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi. Zákonodarca má v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine pri zmene pomerov na mysli zmenu závažnejšieho charakteru, ktorá zmena by sa závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov, t. j. ovplyvnila by celkovú situáciu nielen na krátky čas.

7. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že po ukončení stredného typu školy bola vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi zrušená. Navrhovateľ sa v tom čase rozhodol nepokračovať v ďalšom štúdiu, nakoľko mal zdravotné problémy, ktoré preukázal. Následne však začal od septembra 2023 študovať na vysokej škole Univerzity Komenského v Bratislave, Prírodovedeckej fakulte na dennom štúdiu. Aktuálne je študentom tretieho ročníka. Je študentom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, nakoľko má zdravotné problémy, ktoré v konaní preukázal. Doporučené mu bolo popri štúdiu nepracovať, ale plne sa venovať štúdiu. V súvislosti s nástupom na vysokú školu má zvýšené výdavky s platbou nájomného v Bratislave, s cestovnými výdavkami, s výdavkami na školské potreby, na lieky, s výdavkami na pokrytie osobných potrieb. Navrhovateľ všetky svoje výdavky preukázal listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu. Žije s matkou v byte, ktorý je v jej vlastníctve. Matka je zamestnaná a táto pokrýva všetky jeho výdavky, nakoľko odporca so synom nie je v kontakte a dobrovoľne výživné neplatí. Okresný súd mal za to, že na strane navrhovateľa došlo k zmene pomerov v tom, že začal študovať, a keďže podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, tak výživné bolo nevyhnutné určiť odporcovi v súlade s uvedeným

zákonným ustanovením. Matka navrhovateľa doposiaľ suplovala aj vyživovaciu povinnosť za odporcu, a to v plnej miere. Pri určovaní výšky výživného okresný súd prihliadal na tú skutočnosť, že odporca nie je a nebol evidovaný ako nezamestnaný, nie je poberateľom žiadnej štátnej dávky, nie je ani ZŤP alebo inak hendikepovaná osoba. Odporca je celé rozhodné obdobie dobrovoľne nezamestnaný, je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, a to rodinného domu, katastrálne územie E.. V tejto nehnuteľnosti odporca nebýva, túto neužíva, čo potvrdila matka odporcu pri vyťažení políciou. Na bývanie užíva inú nehnuteľnosť, pravdepodobne C. E., E. XXX, ktorá je vo vlastníctve brata odporcu. Tieto okolnosti poukazujú na dobré majetkové pomery odporcu, ktorý vlastní nehnuteľnosť, na užívanie ktorej nie je odkázaný a jeho pomery mu umožňujú užívať ďalšiu nehnuteľnosť, ktorú nevlastní, a s ktorou musí mať výdavky minimálne vo forme nájomného. Z lustrácie bankových účtov povinného bolo súdom zistené, že má vedený bankový účet v XXX.G. a za obdobie od 24.09.2023 do 17.10.2025 má počet kreditných operácií, t.j. príjmových vkladných operácií v sume 11.021,99 eur, čo priemerne mesačne je príjmom vo výške 918,- eur. Z uvedených skutočností bolo nepochybné, že odporca príjmové aktivity musí mať. Odporca bol zamestnaný v MP KREDIT s.r.o. C. E. na základe pracovnej zmluvy, kde mal za obdobie od 09/2023 do 12/2023 príjem 811,85 eur v čistom a od januára 2024 do septembra 2024 príjem 1.792,38 eur v čistom. Uvedená firma je firmou jeho brata. V tejto súvislosti brat odporcu tvrdil, že odporca bol od 01.09.2023 až 30.09.2024 PN a okresným súdom bolo zistené, že ide o nepravdivý údaj, nakoľko podľa výpisu zo Sociálnej poisťovne mal okresný súd preukázané, že povinný nebol poberateľom nemocenskej dávky od 01.09.2023 doposiaľ, pričom potvrdenie bolo vydané 08.04.2025. Okresný súd mal za to, že celé rozhodné obdobie je povinný dobrovoľne nezamestnaný a s prihliadnutím na ponúkané pracovné pozície na profile Profesia.sk v regióne Trenčianskeho kraja, kde na výkon práce nie je potrebné žiadne špeciálne vzdelanie ani prax, by odporca mohol za predpokladu, že by sa zamestnal na pozíciách predajcu, nákupcu, montážnika, brigádnika v personálnej agentúre a predajcu Orange Trenčín dosahovať brutto príjem od 1.050,- eur až do 3.000,- eur. Okresný súd preto pri zohľadnení všetkých týchto skutočností vychádzal pri určení výšky výživného z potencionality príjmu odporcu, ktorý by mohol dosahovať, keby sa riadne zamestnal. Okresný súd vo výroku I. určil odporcovi výživné sumou 250,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, vo výroku II. vyčíslil za obdobie od 16.08.2023 do 31.01.2026 odporcovi dlh vo výške 7.371,- eur (29 mesiacov x 250,- eur + 121,- eur) a dlh povolil odporcovi splácať v splátkach za podmienok určených vo výroku II., pričom splátky mu boli povolené splácať v období 30 mesiacov, teda do doby, dokedy navrhovateľ ukončí štúdium. Konanie odporcu bolo okresným súdom vyhodnotené ako nezodpovedné, nakoľko sa dlhodobo a účelovo vyhýbal súdnemu konaniu. Podľa (ďalej len „“) okresný súd vo výroku III. rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý namietal, že okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že predvolania na pojednávania mu boli v minulosti riadne doručené, avšak toto tvrdenie sa nezakladalo na pravde. Uviedol, že nikdy nemal v úmysle vyhýbať sa súdnemu konaniu. Po spätnom preverení zistil, že oznámenia o uložení zásielok mu boli doručované na adresu, na ktorej sa v danom čase nezdržiaval. Zároveň poukázal na to, že išlo o obdobie, keď sa vyskytli viaceré problémy s doručovaním zásielok, a to tak v mieste jeho trvalého pobytu v E., ako aj v C. E.. Uviedol, že pošta v E. ukončila svoju činnosť a zásielky sa mali ukladať na pošte v C. E.. Následne sa rekonštruovala aj táto pošta a zásielky sa ukladali na pošte v C. C.. O doručovaní zásielky prostredníctvom Policajného zboru sa dozvedel až z rozsudku. Namietal, že ho príslušníci Policajného zboru osobne nikdy nezastihli a na mieste nezanechali žiadnu správu o dôvode jeho hľadania ani kontaktné údaje. Tvrdil, že nemal vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní a že ho syn v posledných rokoch nikdy a nijakým spôsobom nekontaktoval vo veci výživného.

9. V odvolaní odporca uviedol, že sa synovi celé roky venoval. Zdôraznil, že skutočnosť, že ukončil strednú školu na Súkromnom gymnáziu FUTURUM, považoval za svoju zásluhu. Uviedol, že mu bolo známe, že syn mal počas štúdia určité úľavy, ktoré bolo potrebné zohľadniť, v ktorom období dohliadal na riadne plnenie jeho študijných povinností, zúčastňoval sa všetkých rodičovských združení, ako aj prípadných pohovorov s pedagógmi. Poukázal na to, že so synom mali dobrý vzťah. Podľa jeho tvrdenia krátko pred ukončením štúdia syn prestal k nemu chodiť a odvtedy nejavil záujem o kontakt s ním. Uviedol, že syn prerušil všetky sociálne a rodinné väzby s jeho rodinou, ako aj s jeho priateľmi a ich deťmi. Okresný súd nesprávnym procesným postupom odporcovi znemožnil ako strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

10. V odvolaní odporca namietal, že vyživovacia povinnosť, resp. postup okresného súdu pri stanovení spôsobu jej výpočtu, vychádzala z nepravdivých informácií a okresný súd následne nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy. Poukázal na to, že okresný súd v odôvodnení uviedol, že pri určení výživného vychádzal z metodiky stanovujúcej vyživovaciu povinnosť vo výške 26 % z čistého príjmu odporcu. Považoval za potrebné uviesť, že tvrdenia obsiahnuté v odôvodnení rozsudku sa podľa jeho názoru diametrálne odlišovali od skutočnosti.

11. Odporca v odvolaní uviedol, že v spoločnosti MP KREDIT s. r. o. bol zamestnaný v období od 1.4.2022 do 30.9.2024, čo vyvracia pochybnosti o správnosti informácií poskytnutých okresnému súdu týkajúcich sa jeho zdravotného stavu v uvedenom období. Namietal, že z predložených podkladov nijako nevyplývalo, že by bol počas celého uvedeného obdobia práceneschopný alebo poberal nemocenské dávky. Zamestnávateľ predložil okresnému súdu všetky relevantné podklady, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise. Zároveň uviedol, že súčasťou súdneho spisu bolo aj potvrdenie spoločnosti MP KREDIT s. r. o., podľa ktorého v danom období nepoberal žiadne nemocenské dávky. Potvrdil, že utrpel úraz na bicykli, v dôsledku ktorého bol hospitalizovaný, podstúpil operáciu zlomenej ruky a utrpel fraktúru rebier, ako aj ďalšie zranenia. Zdôraznil však, že po nevyhnutnej dobe liečenia opätovne plnil svoje pracovné povinnosti. Ďalej považoval za potrebné uviesť na pravú mieru skutočnosť, že jeho pracovný pomer bol ukončený z dôvodu nedostatku zákaziek na strane zamestnávateľa, pričom takýto vývoj nemohol predvídať a tento stav nebol spôsobený jeho osobou, ale reálnou situáciou na trhu v danom odvetví. Zdôraznil, že nemocenské dávky nepoberal desiatky rokov, počas najmenej posledných dvadsiatich rokov nebol práceneschopný a rovnako nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce.

12. V odvolaní odporca uviedol, že pokiaľ ide o nehnuteľnosť, na ktorú okresný súd poukázal v odôvodnení rozsudku, nejde o nehnuteľnosť, ktorú by reálne obýval alebo z nej mal akýkoľvek majetkový prospech. Zdôraznil, že nie je jej výlučným vlastníkom, ale vlastní iba spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2. Zároveň uviedol, že ide o polorozpadnutý a neobývateľný rodinný dom, ktorý nadobudol dedením po svojom ujovi v roku 2024 na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. . Namietal preto, že vlastníctvo uvedenej nehnuteľnosti nemožno považovať za skutočnosť zvyšujúcu jeho majetkové pomery, keďže napriek vlastníctvu predmetného spoluvlastníckeho podielu má naďalej vlastné náklady na bývanie. Navrhovateľ okresnému súdu predložil podklady týkajúce sa inzerovaných voľných pracovných pozícií, tieto pracovné pozície však podľa odporcu boli diametrálne odlišné od jeho reálnych možností uplatnenia na trhu práce. Odporca má stredné odborné vzdelanie bez maturity, neovláda prácu s počítačom a neovláda žiadny cudzí jazyk a nie je mu známy jediný prípad z jeho okolia, v ktorom by osoba s porovnateľným vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a kvalifikáciou dosahovala čistý mesačný príjem od 1.500,- eur do 3.000,- eur. Podľa jeho skúseností sa mzdy takýchto osôb spravidla pohybujú na úrovni minimálnej mzdy. Už viac ako jeden rok si samostatne hľadá zamestnanie, je vo veku 57 rokov a získanie pracovného pomeru na dobu neurčitú je mimoriadne obtiažne, za úspech považuje aj príležitostný zárobok formou brigád. Pri pracovných ponukách sa uvádzajú mzdy v hrubom, a nie v čistom vyjadrení. Aj v prípade dosiahnutia mzdy vo výške 1.000,- eur brutto, ktorú považoval za maximálne reálne dosiahnuteľnú vzhľadom na svoje vzdelanie a schopnosti, by jeho čistý príjem nepredstavoval sumu 1.000,- eur mesačne. Uviedol, že podľa mzdovej kalkulačky by čistá mzda pri hrubej mzde 1.000,- eur predstavovala približne 693,- eur mesačne. Namietal spôsob, akým okresný súd zisťoval jeho príjmové pomery. Uviedol, že z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že okresný súd pri určovaní jeho príjmu vychádzal z kreditných operácií uskutočnených na bankovom účte vedenom na jeho meno v XXX.G.. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že za obdobie od 24.09.2023 do 17.10.2025 boli na predmetnom účte zaevidované kreditné operácie v celkovej výške 11.021,99 eur, z čoho okresný súd vyvodil priemerný mesačný príjem vo výške 918,- eur, čo je podľa neho zjavný omyl vo výpočte, keďže obdobie od septembra 2023 do októbra 2025 predstavuje podľa jeho názoru 26 mesiacov vrátane mesiaca september 2023 a október 2025. Uviedol, že po vydelení sumy 11.021,99 eur počtom 26 mesiacov vychádza priemerná mesačná suma približne 423 eur, a nie 918 eur. Nie všetky pripísané finančné prostriedky na jeho bankovom účte predstavovali jeho príjem. Konkrétne uviedol sumu 2.050,- eur poukázanú pani A., ktorá podľa jeho tvrdenia nepredstavovala jeho príjem, ale finančné prostriedky určené na úhradu pomníka pre jeho ujca. Tvrdil, že vzhľadom na to, že zabezpečoval sprostredkovanie, objednanie a realizáciu uvedených prác, boli mu tieto finančné prostriedky zo strany rodiny zaslané na účet a následne ich použil na úhradu vykonaných prác. Na predmetný účet mu bola pripísaná suma 4.291,21 eur, ktorá predstavovala jeho dedičský podiel po otcovi a ani táto suma nepredstavovala pravidelný ani stály príjem. Okresný súd pri určení vyživovacej povinnosti neúplne a nesprávne zistil

skutkový stav veci, vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil a na ich základe dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia vo veci.

13. Namietal odporca v odvolaní, že hoci okresný súd v odôvodnení rozsudku na strane 5 v odseku 17. uviedol kritériá rozhodné pre určenie vyživovacej povinnosti, medzi ktoré patria najmä preukázané zárobkové pomery, dosiahnuté vzdelanie, odbornosť a ďalšie relevantné okolnosti, v skutočnosti pri určení vyživovacej povinnosti z týchto kritérií dôsledne nevychádzal. Tvrdil, že okresný súd nevzal do úvahy jeho skutočne preukázané zárobkové pomery, ale vychádzal z neúplných a skreslených informácií. Okresný súd stanovil výšku jeho príjmu na základe kreditných operácií na bankovom účte, pričom pri vyhodnotení týchto údajov podľa jeho názoru došlo k chybe vo výpočte, ktorá mala za následok nesprávne zistenie jeho zárobkových pomerov. Namietal, že v dôsledku tejto chyby bol priemerný mesačný príjem vypočítaný zo sumy približne 423,- eur navýšený na viac ako dvojnásobok, konkrétne na 918,- eur mesačne a do uvedenej sumy boli zahrnuté aj kreditné operácie, ktoré podľa jeho tvrdenia nepredstavovali jeho príjem. Okresný súd pri určení vyživovacej povinnosti za minulé obdobie nezohľadnil ani výšku jeho príjmu v čase, keď bol zamestnaný v spoločnosti MP KREDIT s. r. o., teda v období od 1.4.2022 do 30.9.2024. Jeho príjem za uvedené obdobie bol riadne zdokladovaný zamestnávateľom a príslušné doklady sa nachádzajú v súdnom spise. Namietal, že tieto skutočnosti okresný súd nezohľadnil a aj za uvedené obdobie mu spätne určil vyživovaciu povinnosť v neprimeranej výške, ktorá podľa jeho názoru nezodpovedala jeho skutočným zárobkovým pomerom v čase trvania pracovného pomeru. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že hlavným odvolacím dôvodom odporcu bolo tvrdenie, že o prebiehajúcom súdnom konaní nevedel. Poukázal však na skutočnosť, že odporca vo svojom písomnom podaní zo dňa 27.02.2026, doručenom okresnému súdu dňa 02.03.2026, uviedol ako jedinú kontaktnú adresu E. H. X, pričom žiadnu inú adresu na doručovanie neoznačil. Zdôraznil, že práve na uvedenú adresu súd opakovane a neúspešne doručoval odporcovi písomnosti, hoci samotný odporca vo svojom odvolaní tvrdil, že na tejto adrese býval. Zároveň poukázal na to, že z obsahu odvolania nevyplývalo, že by sa odporca zdržiaval alebo preberal poštu na inej adrese, a to ani doporučené zásielky, ktoré sa súdu vracali ako neprevzaté v odbernej lehote, ani zásielky doručované prostredníctvom OO PZ Trenčín, ktoré vykonalo šetrenie na adrese E. H. X, kde bola vypočutá matka odporcu A. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá uviedla, že odporca sa na uvedenej adrese dlhodobo nezdržiaval a nevedela uviesť, kde sa nachádzal. Navrhovateľ poukázal na rozpor medzi týmto zistením a tvrdením odporcu, ktorý v odvolaní opätovne uviedol adresu E. H. X ako adresu svojho pobytu. Mal za to, že odporca tak konal účelovo v snahe zmariť, prípadne naďalej mariť doručovanie v predmetnej veci. Okresný súd vykonal dopyty aj u ďalších rodinných príslušníkov odporcu, a to u jeho manželky I. E. a brata A. E., ktorí však neoznačili adresu, na ktorej by sa odporca zdržiaval. Okresný súd kontaktoval aj syna odporcu F. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorý uviedol, že odporca býva u svojho brata A. E. na adrese E. H. XXX, C. E., ktorá nehnuteľnosť bola vo vlastníctve brata odporcu a súčasne na nej sídlila spoločnosť MP KREDIT, s. r. o., posledný zamestnávateľ odporcu. Rovnakú adresu označila aj matka navrhovateľa, ktorá tam podľa svojho vyjadrenia osobne videla odporcu i jeho motorové vozidlo. OO PZ Trenčín vykonalo šetrenie aj na adrese E. H. XXX, C. E., pričom z tejto adresy bolo nariadené aj predvedenie odporcu na pojednávanie, ktoré však nebolo úspešné. Mal za krajne nepravdepodobné, že by matka odporcu, jeho brat, manželka a syn, ktorí boli v priebehu konania kontaktovaní písomne, telefonicky alebo osobne prostredníctvom polície, odporcu neinformovali o prebiehajúcom súdnom konaní. Odporca vo svojom odvolaní uviedol, že jeho bývalý zamestnávateľ MP KREDIT, s. r. o. riadne predložil súdu všetky potrebné podklady. Vzhľadom na to, že sa odporca nezúčastnil ani jedného z vytýčených pojednávaní a zo súdneho spisu nevyplývalo, že by do spisu osobne nahliadal, mal navrhovateľ za to, že informácie o predkladaných listinách mohol získať iba od uvedenej obchodnej spoločnosti, ktorej vlastníkom bol jeho brat. Z toho vyvodzoval, že odporca musel mať vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní aj týmto spôsobom. Súd prvej inštancie vyčerpal všetky dostupné procesné prostriedky smerujúce k informovaniu odporcu o prebiehajúcom konaní a k jeho predvolaniu na pojednávanie, pričom odporca vedome so súdom nekomunikoval, nejavil záujem o priebeh konania a účelovo sa zatajoval. Z uvedeného dôvodu považoval postup súdu pri doručovaní prostredníctvom úradnej tabule za procesne správny. Odporca vo svojom odvolaní uviedol, že najmenej posledných 20 rokov nebol evidovaný na úrade práce. Podľa názoru navrhovateľa takéto tvrdenie svedčí o ľahostajnom prístupe odporcu k zamestnaniu a k zabezpečovaniu príjmu. Súčasne však uviedol, že toto tvrdenie odporcu je v rozpore s obsahom súdneho spisu, konkrétne so správou ÚPSVaR

Trenčín, podľa ktorej bol odporca evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v období od 08.11.2022 do 25.07.2023, ako aj v období od 10.04. 2013 do 30.09.2015. Navrhovateľ zdôraznil, že ak bol odporca dlhodobo nezamestnaný bez objektívneho dôvodu a po skončení posledného pracovného pomeru sa ani nezaevidoval ako uchádzač o zamestnanie, nemožno túto skutočnosť vyhodnotiť v jeho prospech pri určovaní výživného. Podľa navrhovateľa ide táto okolnosť na ťarchu odporcu ako povinnej osoby a nemala byť na ujmu navrhovateľa ako osoby oprávnenej na výživné. Poukázal na rozpor medzi tvrdením odporcu, že neovláda prácu s počítačom a skutočnosťou, že podal kvalifikovane spracované odvolanie vyhotovené na počítači, v ktorom sa odvolával aj na výpočty z internetovej mzdovej kalkulačky na stránke J.. a mal za to, že odporca v odvolaní neuvádzal pravdivé informácie. Namietal tvrdenie odporcu, že si už viac ako rok hľadal zamestnanie, no z obsahu súdneho spisu vyplývalo, že pracovný pomer odporcu v spoločnosti MP KREDIT, s. r. o. skončil dňa 30.09.2024. Ak si mal odporca podľa vlastného tvrdenia hľadať prácu len posledný rok, vyplýva z toho, že po skončení pracovného pomeru sa počas určitého obdobia o zamestnanie vôbec neusiloval a zároveň sa nezaevidoval na úrade práce, teda bol dobrovoľne nezamestnaný. Odporca v odvolaní sám priznal príjem z brigád, z čoho podľa navrhovateľa vyplýva, že disponoval aj inými zdrojmi príjmu. Na podporu svojho stanoviska odkázal aj na bankové výpisy založené v spise. Uviedol, že odporca z celkovej sumy kreditných operácií vo výške 11.021,99 eur spochybnil iba dve položky, a to sumu 4.291,21 eur a sumu 2.050 eur. Pokiaľ ide o sumu 4.291,21 eur, predstavujúcu dedičský podiel po otcovi odporcu, navrhovateľ uviedol, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov sa aj takýto jednorazový majetkový prírastok považuje za príjem povinnej osoby rozhodný pre posúdenie jej schopností a možností pri určovaní výživného. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), na základe odvolania podaného v zákonnej lehote osobou oprávnenou, a to výživou povinnou - otcom, prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, a za aplikácie ustanovenia , a contrario v spojení s rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa .

16. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať mu za pravdu. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, preto sa žiada dodať už len nasledovné:

17. Odvolací súd za aplikácie v spojitosti s z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa .

18. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odporca v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v . Ak aj odporca (mimo iného) v odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto prípade odvolací súd ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z tohto hodnotenia ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.

19. Odporca podľa obsahu odvolania namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

20. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (ods. 2).

21. Hodnotenie dôkazov v zmysle je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané odporcom v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

22. Odvolací súd má zato, že okresný súd vecne správne ustálil, že navrhovateľ bol na základe rozhodnutia o prijatí uchádzača prijatý na trojročné bakalárske štúdium v študijnom programe biológia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v dennej forme štúdia pre akademický rok 2023/2024. Zo správy o návšteve školy a z výpovede navrhovateľa bolo preukázané, že v čase rozhodovania okresného súdu navštevuje 3. ročník uvedeného vysokoškolského štúdia. Navrhovateľ žije spolu s matkou v byte vo vlastníctve matky. Matka je zamestnaná v spoločnosti Analim SK, s.r.o., E., pričom jej čistý príjem za obdobie od januára 2024 do decembra 2024 predstavoval sumu 9.501,28 eur a za obdobie od januára 2025 do augusta 2025 dosiahol sumu 6.865,48 eur. Zo zisteného skutkového stavu zároveň vyplynulo, že navrhovateľ je študentom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Trpí dyslexiou, dysgrafiou a poruchou pozornosti (ADD) a vzhľadom na jeho zdravotný stav mu bolo odporúčané sústrediť sa plne na štúdium a nevykonávať popri ňom zárobkovú činnosť. Počas štúdia býva v G. v zdieľanom byte, kde nájomné predstavuje 175,- eur mesačne. V súvislosti so zdravotným stavom je odkázaný na bezlepkovú a bezlaktózovú stravu, čo sa premieta do zvýšených nákladov na stravovanie, ktoré vyčíslil sumou približne 360,- eur mesačne, teda približne 12,- eur denne. Jeho pravidelné mesačné výdavky ďalej tvoria náklady na mestskú hromadnú dopravu v Bratislave vo výške 40,- eur, výdavky na telefón vo výške 20,- eur, hygienické potreby v sume 20,- eur, školské potreby vo výške 20,- eur, ako aj výdavky na ošatenie, obuv a kultúrne aktivity v celkovej sume približne 80,- eur mesačne. Náklady na cestovanie z miesta trvalého bydliska do Bratislavy nevynakladá, keďže na cestovanie vlakom využíva bezplatnú prepravu. Celkové pravidelné mesačné výdavky navrhovateľa tak predstavujú približne 700,- eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tieto náklady v prevažnej miere zabezpečuje matka navrhovateľa, ktorá zároveň hradí aj náklady spojené s bývaním v byte, v ktorom spolu žijú, vrátane nákladov na elektrickú energiu a internetové pripojenie. Matka navrhovateľovi pravidelne zasiela na jeho bankový účet sumu 175,- eur mesačne na úhradu nájomného a ďalšiu sumu 300,- eur mesačne ako finančné prostriedky na bežné životné potreby, pričom tieto platby boli preukázané výpisom z jej bankového účtu.

23. Odvolací súd nenašiel dôvod odkloniť sa od skutkových ani právnych záverov okresného súdu týkajúcich sa majetkových pomerov a zárobkových možností odporcu. Z vykonaného dokazovania bolo okresným súdom správne preukázané, že odporca je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie E., pričom ide o rodinný dom. Súčasne však bolo zistené, že túto nehnuteľnosť na účely bývania neužíva. Z informácií zadovážených okresným súdom vyplynulo, že sa zdržiava aj v inej nehnuteľnosti, a to v obci C. E., H. E., ktorá je vo vlastníctve jeho brata. Uvedené skutočnosti odôvodňujú záver okresného súdu, že majetkové pomery otca nemožno hodnotiť ako nepriaznivé, keďže disponuje vlastnou nehnuteľnosťou, ktorú nie je nútený využívať na zabezpečenie svojej bytovej potreby. Rovnako odvolací súd považuje za správne zistenia okresného súdu týkajúce sa pracovných a zárobkových možností otca. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by bol v rozhodnom období od 1.9.2023 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberateľom dávok sociálneho zabezpečenia alebo osobou so zdravotným postihnutím, či iným hendikepom obmedzujúcim jeho pracovnú schopnosť. Nebolo preukázané ani to, že by trpel zdravotným stavom, ktorý by mu

dlhodobo alebo trvalo znemožňoval vykonávať zárobkovú činnosť. Za týchto okolností okresný súd správne dospel k záveru, že odporca je v rozhodnom období dobrovoľne nezamestnaný a pri určení rozsahu jeho vyživovacej povinnosti bolo potrebné vychádzať z jeho objektívnych schopností a možností dosahovať príjem, a nie z faktu, že si žiadny príjem oficiálne nevykazuje. Odvolací súd, tak ako uviedol už aj vyššie, považoval závery okresného súdu o majetkových pomeroch, pracovných možnostiach a potenciálnej zárobkovej schopnosti odporcu za vecne správne, dostatočne podložené vykonaným dokazovaním a súladné s ustálenými zásadami rozhodovania vo veciach vyživovacej povinnosti.

24. Odvolací súd nepovažoval odvolaciu námietku otca týkajúcu sa nedoručovania predvolaní na pojednávania za dôvodnú. Zo spisu vyplýva, že okresný súd doručoval otcovi predvolanie na pojednávanie konané dňa 15.01.2026 na adresu jeho trvalého pobytu zistenú lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, ako aj na ďalšiu adresu vyplývajúcu z obsahu súdneho spisu. Okresný súd pritom postupoval v súlade s , podľa ktorého sa fyzickej osobe doručuje na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, ak zákon neustanovuje inak. Zo spisu nevyplýva, že by okresný súd disponoval iným relevantným údajom, ktorý by vylučoval doručovanie na takto zistenú adresu. Z doručeniek založených na č.l. 52A a 52B spisu vyplýva, že predmetné zásielky neboli doručené nie z dôvodu nesprávneho postupu súdu alebo doručujúceho orgánu, ale preto, že si ich adresát v odbernej lehote neprevzal. Uvedená skutočnosť preto nemôže byť bez ďalšieho vyhodnotená v neprospech procesného postupu zvoleného okresným súdom.

25. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že samotný otec v záhlaví podaného odvolania uviedol ako svoju adresu E. H. X, XXX XX E.. Rovnakú adresu uviedol aj v splnomocnení založenom na č.l. 107 spisu. Práve na tejto adrese mu bol podľa doručenky založenej na č.l. 98B spisu riadne doručený rozsudok súdu prvej inštancie. Táto okolnosť potvrdzuje, že okresný súd vychádzal zo správnych identifikačných údajov účastníka konania a že doručovanie na uvedenú adresu bolo objektívne možné a účinné. Pokiaľ otec v odvolaní poukazoval na problémy súvisiace s ukončením činnosti pošty v E., následným ukladaním zásielok na pošte v C. E. a neskôr na pošte v C. C., odvolací súd konštatuje, že tieto tvrdenia zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení. Odporca na ich preukázanie nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že doručovanie písomností bolo objektívne znemožnené, alebo že postup doručujúcich orgánov bol v rozpore so zákonom. Zo spisu naopak vyplýva, že okresný súd doručoval písomnosti na adresu trvalého pobytu evidovanú v úradných registroch, pričom túto adresu sám otec opakovane uvádzal aj vo svojich podaniach. Odvolací súd, preto dospel k záveru, že okresný súd zabezpečoval doručovanie písomností otcovi riadnym a zákonom predpokladaným spôsobom. Neprevzatie zásielok v odbernej lehote nemožno bez ďalšieho pripisovať na ťarchu súdu a tvrdenia otca o tom, že nemal vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, neboli obsahom spisu preukázané. Pre komplexnosť posúdenia odvolací súd opätovne uvádza, že tvrdenia otca týkajúce sa reorganizácie poštových služieb, zmeny ukladacej pošty a rekonštrukcie poštových prevádzok zostali len v rovine všeobecných tvrdení bez konkrétnej dôkaznej podpory. Odporca nepreukázal žiadne pochybenie poštového podniku pri plnení jeho zákonných úloh v oblasti prijímania, prepravy, doručovania a vydávania poštových zásielok, ani žiadnu okolnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že doručované súdne písomnosti nemohol prevziať z dôvodov nezávislých od svojej vôle. Samotná zmena miesta uloženia zásielok alebo organizačné zmeny v rámci poštovej siete bez ďalšieho nepreukazujú nezákonnosť doručovania ani nevylučujú vznik účinkov doručenia predpokladaných procesnými predpismi. Odporca, podľa zistení odvolacieho súdu, netvrdil ani nepreukázal, že by okresnému súdu oznámil inú adresu na doručovanie alebo že by okresný súd doručoval na adresu odlišnú od adresy evidovanej v registri obyvateľov, teda že by okresný súd nepostupoval v súlade .

26. Vo vzťahu k odôvodneniu svojho rozhodnutia nižšie, odvolací súd uvádza, že určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu. Iný výklad by viedol k rozporu so záujmami dieťaťa, ktorému sa výživné priznáva (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Každé jedno rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného postupujú totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach (porovnaj

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ). V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky výživného zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ).

27. Vo vzťahu k potencionalite príjmov aplikovanej okresným súdom odvolací súd uvádza, že podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Vo všeobecnej rovine len pripomína odvolací súd, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. Ak súd zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, starostlivo skúma, či sa tak stalo z dôležitého dôvodu (napr. zo zdravotných dôvodov, z dôvodu odchodu rodiča z funkcie, na ktorej výkon nemá kvalifikáciu, z dôvodu organizačných zmien, zmeny bydliska); ak to tak nie je, vychádza z príjmov rodiča pred zmenou zamestnania (R 27/1970). Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní odporcu, vo vzťahu k ustáleniu príjmových a majetkových pomerov odporcu, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutkového stavu veci a z vykonaných dôkazov vyvodil správne skutkové a právne závery. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že pri posudzovaní schopností a možností odporcu bolo potrebné vychádzať z princípu potenciality príjmu, keďže nebolo preukázané, že by existovali objektívne okolnosti, ktoré by mu bránili vykonávať zárobkovú činnosť. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec v rozhodnom období od 1.9.2023 nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal dávky sociálneho zabezpečenia, nie je osobou so zdravotným postihnutím ani netrpí zdravotnými obmedzeniami, ktoré by obmedzovali jeho pracovnú schopnosť. Súčasne nebolo preukázané, že by existovali iné závažné okolnosti, ktoré by mu objektívne bránili dosahovať príjem z pracovnej činnosti. Za týchto okolností nemožno pri posudzovaní rozsahu jeho vyživovacej povinnosti prihliadať výlučne na skutočnosť, že aktuálne nedosahuje žiaden pravidelný príjem. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku odporcu, podľa ktorej pracovné pozície predložené navrhovateľom nezodpovedali jeho vzdelaniu, schopnostiam a možnostiam uplatnenia na trhu práce. Okresný súd vychádzal z konkrétnych pracovných ponúk dostupných v regióne, pričom išlo o pracovné miesta, na výkon ktorých sa nevyžadovalo špeciálne vzdelanie ani odborná prax. Samotná skutočnosť, že otec disponuje stredným odborným vzdelaním bez maturity, neovláda cudzie jazyky alebo prácu s počítačom, nepreukazuje jeho neschopnosť vykonávať uvedené pracovné činnosti. Rovnako ani jeho vek, 57 rokov, bez ďalšieho nezakladá záver o nemožnosti pracovného uplatnenia.

29. Odvolací súd považuje za podstatné, že odporca svoje tvrdenia o nemožnosti zamestnať sa opieral predovšetkým o vlastné subjektívne hodnotenie situácie na trhu práce. Nepredložil však žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, že sa o konkrétne pracovné pozície uchádzal a napriek tomu nebol prijatý, prípadne že by vzhľadom na svoje schopnosti, kvalifikáciu alebo vek nemal reálnu možnosť získať zamestnanie. Tvrdenie, že podľa jeho skúseností osoby s obdobným vzdelaním dosahujú iba minimálnu mzdu, prípadne že nepozná nikoho, kto by pri porovnateľnej kvalifikácii dosahoval vyšší príjem, predstavuje iba jeho osobný názor, ktorý nie je spôsobilý spochybniť skutkové zistenia okresného súdu.

30. Pokiaľ odporca namietal, že pracovné inzeráty uvádzali mzdu v hrubom vyjadrení a nie v čistom, ani táto námietka nemôže obstáť. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd neprevzal údaje z pracovných ponúk mechanicky za účelom určenia presnej výšky príjmu otca, ale použil ich ako jeden z podkladov pri hodnotení jeho zárobkového potenciálu. Úvaha okresného súdu, že otec je pri primeranom využití svojich schopností a možností schopný dosahovať príjem, z ktorého možno určiť výživné v priznanej výške, nevybočuje z medzí voľného hodnotenia dôkazov a má oporu vo vykonanom dokazovaní. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu patrí medzi jeho základné zákonné povinnosti. Nemožno preto pripustiť, aby dôsledky dlhodobej nezamestnanosti rodiča, ktorá nie je odôvodnená objektívnymi prekážkami, znášalo dieťa. Pri určení výživného je potrebné vychádzať nielen zo skutočne dosahovaného príjmu povinného rodiča, ale aj z príjmu, ktorý by mohol dosahovať pri

zodpovednom využití svojich pracovných schopností a možností. V posudzovanom prípade okresný súd správne vyhodnotil, že otec nepreukázal existenciu takých okolností, ktoré by odôvodňovali záver o nemožnosti dosahovať príjem z pracovnej činnosti, a preto správne aplikoval princíp potenciality príjmu. Princíp potencionality príjmov slúži na ochranu záujmov oprávneného a reflektuje existenčný charakter výživného. Jeho účelom je zabrániť situáciám, keď povinný rodič vlastným konaním účelovo znižuje svoj príjem alebo majetkový prospech s cieľom obmedziť rozsah svojej vyživovacej povinnosti. Zákon preto ukladá súdu prihliadať aj na prípady, keď sa povinný bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. O takýto prípad môže ísť aj vtedy, ak povinný bez závažného dôvodu ukončí pracovný pomer alebo podnikateľskú činnosť bez reálnej snahy zabezpečiť si iný zdroj príjmu, prípadne ak dôjde k strate zamestnania v dôsledku porušenia pracovnej disciplíny. Naopak, relevanciu princípu potencionality môže vylúčiť len existujúci závažný dôvod, akým je napríklad nepriaznivý zdravotný stav, organizačné zmeny u zamestnávateľa, potreba výkonu zamestnania bližšie k rodine alebo potreba osobnej starostlivosti o člena rodiny. Ak sa takýto ospravedlniteľný dôvod nepreukáže, súd pri určení výživného vychádza z príjmu, ktorý by povinný mohol objektívne dosahovať. Rovnako postupoval aj okresný súd, čo odôvodnil v ods. 20. napadnutého rozsudku.

31. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine je rodič povinný usporiadať svoje pracovné a majetkové pomery tak, aby riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť. Musí preto svoje výdavky a pracovné aktivity organizovať spôsobom, ktorý mu umožňuje zabezpečiť primeraný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.04.2019).

32. Pokiaľ ide o námietku odporcu smerujúcu proti výške určeného výživného, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že výživné určené okresným súdom je v súlade aj s východiskami obsiahnutými v materiáli Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky „Rodičovské kompetencie – Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné“ (ďalej len „Metodika“). Táto metodika predstavuje súbor odporúčaných kritérií pre rozhodovaciu činnosť súdov a jej účelom je prispieť k vyššej miere jednotnosti rozhodovacej praxe v otázkach vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Nejde však o právne záväzný predpis a jej aplikácia nemôže nahrádzať individuálne posúdenie okolností konkrétneho prípadu. Odvolací súd zdôrazňuje, že žiadne ustanovenie Zákona o rodine neurčuje výšku vyživovacej povinnosti percentuálnym podielom z príjmu povinného rodiča, ani nestanovuje minimálnu sumu príjmu, ktorá musí povinnému rodičovi po úhrade výživného zostať na uspokojovanie jeho vlastných potrieb. Určenie výživného je vždy výsledkom individuálneho posúdenia odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa a schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, pričom každá vec je svojimi skutkovými okolnosťami jedinečná. V prejednávanej veci okresný súd vychádzal z potenciálneho príjmu otca vo výške najmenej 1.050,- eur brutto mesačne, ktorý zodpovedá jeho reálnym zárobkovým možnostiam. Aj keby odvolací súd vychádzal z orientačných kritérií uvedených v metodike, pri jednom nezaopatrenom dieťati vo vysokoškolskom štúdiu predstavuje odporúčaný rozsah vyživovacej povinnosti spravidla 26 % disponibilného príjmu povinného rodiča. Pri príjme vo výške 1.050,- eur mesačne by tak orientačná výška výživného predstavovala približne 273,- eur mesačne, pričom výživné určené okresným súdom vo výške 250,- eur mesačne sa nachádza v rámci uvedeného stanovenia, a preto ho možno považovať aj z pohľadu odporúčaní metodiky za primerané. Odvolací súd však opätovne zdôrazňuje, že uvedený záver nevyplýva z mechanickej aplikácie metodiky, ale zo zhodnotenia všetkých okolností prejednávanej veci, najmä odôvodnených potrieb navrhovateľa a zárobkových možností a schopností odporcu. Metodika v tomto prípade slúži len ako podporné interpretačné východisko, ktoré potvrdzuje primeranosť výživného určeného okresným súdom.

33. Odvolací súd nepovažoval za právne významnú odvolaciu námietku otca, podľa ktorej okresný súd nesprávne vypočítal jeho priemerný mesačný príjem z kreditných operácií evidovaných na bankovom účte vedenom v XXX.G.. Otec namietal, že suma 11.021,99 eur za obdobie od 24. septembra 2023 do 17. októbra 2025 nemohla predstavovať priemerný mesačný príjem vo výške 918,- eur, keďže po prepočte na obdobie 26 mesiacov zodpovedá mesačnej sume približne 423,- eur. Uvedená námietka však nie je spôsobilá privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu totiž vyplýva, že záver o schopnostiach a možnostiach otca nebol založený výlučne ani rozhodujúco na analýze pohybov na jeho bankovom účte. Okresný súd pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal predovšetkým z princípu potenciality príjmu, teda z príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať pri riadnom využívaní svojich pracovných schopností a možností. Nosným dôvodom rozhodnutia okresného súdu, ale ani odvolacieho súdu, nebolo zistenie konkrétnej výšky finančných prostriedkov

pripisovaných na bankový účet otca, ale záver, že otec je osobou bez preukázaných zdravotných obmedzení, ktorá dlhodobo nevykonáva zárobkovú činnosť napriek existencii pracovných príležitostí zodpovedajúcich jeho kvalifikácii a schopnostiam. Okresný súd pritom vychádzal z ďalších vykonaných dôkazov, najmä zo zistenia o existencii voľných pracovných miest, z absencie zdravotných prekážok brániacich výkonu práce, ako aj z majetkových pomerov otca. Aj keby preto bola odvolacia námietka týkajúca sa nesprávneho matematického prepočtu kreditných operácií dôvodná, taksama osebe by nemohla spochybniť správnosť rozhodnutia okresného súdu, keďže určenie výživného nebolo založené na zistení skutočne dosahovaného príjmu otca, ale na posúdení jeho objektívnych zárobkových možností a schopností. Zdôrazňuje odvolací súd, že i prípadná nepresnosť, pri vyhodnotení pohybov na bankovom účte, nemá podstatný vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a nepredstavuje takú vadu, ktorá by mohla viesť k jeho zmene alebo zrušeniu.

34. Súd prvej inštancie posúdil vec v zmysle vyššie uvedeného, prihliadol na individuálne a špecifické okolnosti prejednávanej veci a svoj záver o trvaní vyživovacej povinnosti osoby povinnej z výživného voči navrhovateľovi riadne odôvodnil, pričom jeho záverom nemožno nič vytknúť. Správne okresný súd ustálil i počiatok vyživovacej povinnosti, ako aj jej výšku, pričom zohľadnil všetky podstatné okolnosti a svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil. Odvolací súd považuje za nadbytočné opakovať dôvody prvoinštančného rozhodnutia cez úpravu v .

35. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu účastníkov zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie o návrhu navrhovateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

36. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

37. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že v mimosporových konaniach upravených platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení , zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. obsahuje z tejto zásady aj výnimku v zmysle umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov konania v zmysle , tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle , ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal.

38. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle ani pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

39. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V Žiline, dňa 23. 07. 2026