Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/24/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného právnym zástupcom: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o, so sídlom Tolstého 20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, Bratislava, o zaplatenie 156 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 23. októbra 2025, č.k. - 79, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 156 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 156 eur od 30.01.2025 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo právoplatnosti rozsudku a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Prvoinštančný súd poukázal na to, že z predložených listinných dôkazov, ako aj skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, vyplýva, že dňa 04.11.2024 došlo v Nitre k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX R. K. (poškodený). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený I. P. nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, uzavrel „Zmluvu o nájme č. 1461/2024“ zo dňa 05.11.2024, na základe ktorej prenajal prenajímateľ Náhradné vozidlo s.r.o. (žalobca) poškodenému I. P. náhradné motorové vozidlo: Hyundai Tucson EČV: D. (dohodnuté denné nájomné 110,-eur, zmluvné nájomné 47,-eur, poplatok za pristavenie a odobratie vozidla 50,-eur) na dobu od 05.11.2024 do 18.11.2024 a prenájom osobného automobilu Hyudai i30 AT, EČV: D. na dobu od 19.11.2024 do 09.12.2024, denné nájomné 59,-eur, zmluvné nájomné 39,-eur. Podľa Protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 1461/2024 nájom náhradného vozidla trval od 05.11.2024 do 09.12.2024 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise až do objektívnej a reálnej možnosti vyzdvihnúť si opravené motorové vozidlo z autoservisu po doručení krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Z obsahu Čestného prehlásenia zo dňa 09.12.2024 poškodeného I. P. bolo preukázané, že poškodený mal od spoločnosti Náhradné vozidlo s.r.o. zapožičané náhradné vozidlo EČV: D. od 19.11.2024 do 09.12.2024 v trvaní 21 dní a EČV: D. od 05.11.2024 do 18.11.2024

v trvaní 14 dní z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti č. 9853387869 zo dňa 04.11.2024 v autoservise až do objektívnej a reálnej možnosti vyzdvihnúť si opravené motorové vozidlo z autoservisu po doručení krycieho listu poisťovňou, prehlásil, že po dobu opravy jeho vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 17102024 splatnú dňa 24.12.2024 na sumu 1.527,06 eur s DPH za 35 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Predmetom sporu ostala žalovaným rozporovaná doba v rozsahu 4 dní, t. j. 4 x 39 eur (výška denného nájmu náhradného vozidla) t.j. suma 156,- eur, ktorú žalovaný v zmysle uvedeného nepriznal. „Zmluvou o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Obč. zák.“ zo dňa 09.12.2024, poškodený I. P. odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.12.2024 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1.527,06,- eur s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému „Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 09.12.2024“. Následne listom „Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 09.12.2024 č. 1461/2024“ žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla 1.527,06,-eur s DPH, žalovaný dňa 15.01.2025 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 1.371,06,-eur. „Oznámením o poistnom plnení zo dňa 09.12.2024“ žalovaný oznámil, že skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 09.12.2024 a podľa § 797 ods. 3 Obč. zák. poskytol poškodenému plnenie vo výške 7.779,95,-eur (faktúra č. 2400 203416 na sumu 7.779,95 eur zo dňa 06.12.2024 splatná dňa 20.12.2024 - predajca : IMPA Nitra s.r.o., príjemca : I. P.). Z uvedenej faktúry za opravu vozidla vyplýva dátum dodania tovaru alebo služby dňa 06.12.2024, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej veci tak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu zo strany žalovaného. Druhým „Oznámením o poistnom plnení zo dňa 14.01.2025“ žalovaný oznámil, že skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 14.01.2025 a podľa § 797 ods. 3 Obč. zák. poskytol plnenie 1.371,06,-eur (vyjadrenie likvidátora: náhrada nákladov na použitie náhradného vozidla, priznaná doba na zapožičanie náhradného vozidla 31 dní, priznaná primeraná doba zapožičania náhradného vozidla, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne), boli uvedené „neprimerané náklady na náhradné vozidlo - počet dní : 4 v sume - 156,-eur. V konaní bolo preukázané, že vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený nemal okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si mohol svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po doručení krycieho listu zo strany poisťovne (žalovaného), resp. po úhrade poistného plnenia žalovaným, v závislosti od toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Predmetný krycí list slúži ako náhrada za úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. Autoservis mal až po doručení krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu od poisťovne (žalovaného), a preto okamžite po doručení krycieho listu dňa 09.12.2024 bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, a toto si vyzdvihol ešte v daný deň, t. j. 09.12.2024 (Oznámenie o poistnom plnení - krycí list zo dňa 09.12.2024). Vo vzťahu k otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní zdôraznil, že aktívna vecná legitimácia je stav, kedy jedna strana konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. Vecnú legitimáciu má tá zo strán sporu, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu už v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry v časti 1.371,06,- eur a k vzniku škody 156,-eur (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. - 133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa

30.05.2019, sp. zn. ). K postupovanej pohľadávke mal za to, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od poškodeného teda nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl (t.j. že poškodený začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy). Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou zo dňa 04.11.2024. Kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla bolo doručenie „Oznámenia o poistnom plnení“ zo dňa 14.01.2025 a poukaz finančných prostriedkov (žalovaný poistné plnenie krátil o 156,-eur), ak na ne vzniká nárok. Dojednané nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, teda predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu, boli poškodeným nutne a účelne vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený si prenajal vozidlo nemajúc povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku. Zodpovednosť žalovaného za škodu spočívajúcu v danom prípade v nákladoch na nájom náhradného motorového vozidla nebola v konaní sporná, žalovaný čiastočne v sume 1.371,06,- eur, žalobcovi z tohto titulu plnil. V tejto súvislosti poukázal aj na judikatórne závery súdov v tejto oblasti, podľa ktorých skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol poškodený vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 30.11.1992, publikovaný v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. 7, ročník 1992, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.06.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 30.03.2010, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 16.10.2008). V danej veci nebola medzi stranami sporná nutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným. Medzi stranami bola sporná otázka nároku na náhradu škody spočívajúcom v nájme náhradného motorového vozidla poškodenou, keď žalovaný namietal, že náhrada nákladov na použitie náhradného vozidla, priznaná doba na zapožičanie náhradného vozidla 31 dní, priznaná primeraná doba zapožičania náhradného vozidla, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne, boli uvedené „neprimerané náklady na náhradné vozidlo - počet dní 4 v sume 156,-eur. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca sa za toto obdobie, domáha nároku na náhradu škody t.j. počet dní 4 v sume 156,-eur. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovaného, nemožno u poškodenému umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy a s cenovo najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, či nárok na náhradu škody spočívajúci v nájme náhradného motorového vozidla poškodeným v prípade škody hradenej z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je dôvodný iba do okamihu ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla autoservisom alebo až do okamihu vydania opraveného motorového vozidla poškodenému autoservisom po oprave, resp. do umožnenia užívania opraveného motorového vozidla poškodeným zo strany autoservisu po úhrade ceny opravy zo strany poisťovne škodcu príp. vystavenia tzv. krycieho listu poisťovňou (viď. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 26.03.2024, ktorý v skutkovo obdobnej veci rovnakých sporových strán dospel k nasledovným záverom: „... odvolací súd východiskovo považuje za potrebné vyjadriť sa k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako ju

prezumuje o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účelom uvedeného zákona je poskytnutie právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu. Právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu a jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného fondu, z ktorého sa odškodňujú obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové vozidlo). Účelom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc s ust. a , ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. zo dňa 16. februára 2023 poukázal na to, že „...Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. ... V tejto súvislosti odvolací súd akcentuje tú skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý podniká ako poisťovateľ v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, a teda v rámci svojej činnosti poskytuje poistné plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď nezriedka poskytuje poistné plnenia za škodu, ktorú zavinil jeho poistník na motorovom vozidle poškodeného pri strete prevádzok ich motorových vozidiel. Poškodenia motorového vozidla sa spravidla opravujú v opravovniach - servisoch, s ktorými môže mať poisťovateľ ako „zmluvný partner“ osobitný (exkluzívny) vzťah, premietnutý do poskytnutia určitej (predbežnej) „garancie“, že uhradí cenu opravy motorového vozidla poškodeného opravy, na čo slúži práve tzv. krycí list. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že predmetný postup bol uplatnený aj v prejednávanom prípade. Uvedený záver zodpovedá tvrdeniam žalobcu o bežných obchodných praktikách servisov vykonávajúcich opravy motorových vozidiel. Poukázal v tomto smere aj na aktuálny rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 26.03.2024, ktorý v skutkovo obdobnej veci rovnakých sporových strán uviedol: „Odvolací súd stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie o účelnosti doby nájmu náhradného vozidla až do momentu doručenia krycieho listu. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné. Východiskovo je potrebné akcentovať, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu poškodeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok. Odvolací súd za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla považuje dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle a vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. ...“. Súd odcitoval relevantné časti odôvodnenia rozsudkov Krajského súdu v Žiline, pretože uvedený súd sa v nich komplexne vysporiadal s otázkami, ktoré sú relevantné aj pre posúdenie prejednávanej veci, ako aj s totožnými argumentmi a námietkami žalovanej uplatnenými v tejto veci, vrátane rozhodnutí prvoinštančných a odvolacích súdov ako aj najvyššieho súdu. Argumentáciu vyjadrenú v citovaných rozsudkoch Krajského súdu v Žiline považoval za racionálnu, logicky podloženú, argumentačne presvedčivú, preto sa s ňou v plnom rozsahu stotožňuje. Pokiaľ ide o námietku žalovanej poisťovne, že nájom náhradného motorového vozidla zo strany poškodeného bol dôvodný iba do ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla autoservisom (vystavenie faktúry za opravu autoservisom), pričom nič nebránilo, aby po skončení opravy bolo opravené vozidlo prevzaté poškodeným a ten ho ďalej mohol užívať, táto argumentácia nezodpovedá ani realite bežného života, keď je známa bežná obchodná prax, že v prípade poistných udalostí krytých z povinného zmluvného poistenia škodcu autoservis po vykonaní opravy poškodeného motorového vozidla vydá vozidlo poškodenému až po zaplatení ceny opravy resp. vystavení krycieho listu poisťovňou škodcu predstavujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy motorového vozidla v konkrétnej výške zaplatí autoservisu. Uvedené napokon preukazujú aj potvrdenia o bežnej obchodnej

praxi. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. februára 2023, v ktorom ústavný súd uviedol, že: „Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo.“ ... „V prípade čiastočnej škody krajský súd dospel k záveru, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. V tejto časti sa ústavný súd s názorom krajského súdu stotožňuje.“ ... „Poškodený, ktorému na motorovom vozidle vznikla čiastočná škoda, a poškodený, ktorému vznikla škoda totálna, sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, keďže obaja nemôžu z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo a riešenie im ponúka nájom náhradného vozidla. Legitímna je preto otázka, prečo má byť poškodený, ktorému vznikla na motorovom vozidle totálna škoda v horšom postavení ako poškodený, ktorému vznikla škoda čiastočná, do ktorého ho dostane taký výklad právnej normy, podľa ktorého účelnosť nákladov možno považovať len do oznámenia poisťovne o spôsobe likvidácie. Poškodený ani po tomto oznámení poisťovne nemôže naďalej využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čiže nedochádza k zmene jeho postavenia a naďalej je nútený využívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak možno považovať dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady.“ ... „Dôležitým kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla.“. Taktiež odkázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 25.07.2019, v ktorom krajský súd ako odvolací súd v obdobnej veci rovnakého žalobcu dospel k záveru, že: „Pri posudzovaní účelnosti prenájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať si svoje motorové vozidlo. Z vykonaných dôkazov plynie, že motorové vozidlo bolo v servise v čase od 19.10.2017 do 24.10.2017, kedy po doručení krycieho listu bolo servisom žalovanému vrátené. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodený akýmkoľvek spôsobom mal možnosť dobu opravy svojho poškodeného motorového vozidla ovplyvniť, a preto sa nemôže jednať o okolnosť, ktorá by prípadne vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla.“ Rovnako poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 15.11.2023, v ktorom krajský súd ako odvolací súd v obdobnej veci dospel k záveru, že: „Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle a vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo len až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Ukončením nájmu v deň vystavenia faktúry a odovzdaním náhradného vozidla by sa poškodený dostal do situácie, že zostane prakticky bez vozidla až do ukončenia likvidácie. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v konaní preukázané, že momentom vystavenia faktúry za opravu zo strany servisu si mohol poškodený vozidlo prevziať a užívať ho a nájom náhradného motorového vozidla mohol byť v deň vystavenia faktúry ukončený. Preto je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému ... a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojim úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou.“ K rovnakému záveru dospel Krajský súd v Bratislave aj v rozsudku sp. zn. zo dňa 18.10.2023. S ohľadom na vyššie uvedené závery odvolacích súdov možno v tomto prípade konštatovať, že na strane poškodeného nedochádza k zmene jeho postavenia už tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho motorového vozidla, ale až vtedy, keď uvedené motorové vozidlo môže reálne užívať, t.j. keď mu bolo autoservisom vydané po tom, ako bol zo strany poisťovateľa škodcu (žalovaného) vystavený a autoservisu doručené Oznámenie o poistnom plnení resp. keď došlo k úhrade ceny opravy zo strany poisťovateľa škodcu v prospech autoservisu. V posudzovanom prípade, keď poškodený vrátil náhradné vozidlo a prevzala si opravené svoje motorové vozidlo hneď v deň vystavenia faktúry za jeho opravu autoservisom, pritom nezistil, že by poškodený neprimerane dlhú dobu odďaľoval vrátenie náhradného vozidla a nebolo sporné, že v

súvislosti s faktúrou za opravu vozidla (od vystavenia ktorej žalovaná poisťovňa odvodzovala okamih ukončenia opravy) žalovaná poisťovňa doručila Oznámenie o poistnom plnení, z ktorého vyplýva, že žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 09.12.2024 a podľa § 797 ods. 3 Obč. zák. poskytol poškodenému plnenie 7.779,95,-eur (faktúra č. 2400 203416 na sumu 7.779,95,-eur zo dňa 06.12.2024 splatná dňa 20.12.2024 - predajca : IMPA Nitra s.r.o., príjemca: I. P.), a z obsahu „Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.01.2025“ adresovaného žalobcovi: Náhradné vozidlo s.r.o. vyplýva, že žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 14.01.2025 a podľa § 797 ods. 3 Obč. zák. poskytol plnenie 1.371,06,- eur. Opravené motorové vozidlo bolo bezodkladne vydané poškodenému, ako to vyplýva z potvrdenia uvedeného autoservisu (Potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu) a nebolo v konaní sporné, že by bol autoservis v omeškaní s odovzdaním motorového vozidla po jeho oprave poškodenému, keď v deň ukončenia opravy bola vystavená príslušná faktúra, vo vzťahu ku ktorej žalovaný doručil autoservisu Oznámenie o poistnom plnení. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovanej poisťovne, náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania (viď. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 12.12.2018). Poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovanej poisťovni, tak aj voči autoservisu, vozidlo nechal opraviť v autoservise, v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise, bezodkladne po tom, ako bol informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo ihneď vrátil. Škodová udalosť, ktorú poškodený nezavinil, a s ňou spojené negatívne dôsledky, boli poškodenému „vnútené“ inou osobou, preto nie je ani možné od neho spravodlivo požadovať, aby disponoval dostatočnou hotovosťou (finančnými prostriedkami) na tento účel (keďže nemohol predvídať vznik týchto nákladov) a aj v prípade jej existencie túto použil práve na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu nájmu náhradného motorového vozidla. Je nesporné, že účelom povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých pri prevádzke motorových vozidiel tak, aby tieto neplatili priamo škodcovia (a už vôbec nie poškodení), a to vzhľadom na platenie poistného v prospech poisťovne. Z obsahu faktúry vystavenej autoservisom IMPA Nitra, s.r.o. zo dňa 06.12.2024. vyplýva dátum dodania tovaru / služby dňa 06.12.2024, ale nakoľko ide o odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany (t.j. z titulu náhrady škody žalovaným) a dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej veci tak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu zo strany žalovaného. V konaní teda bolo preukázané, že poškodený mal počas obdobia, kedy bolo poškodené vozidlo v autoservise za účelom opravy, t.j. od 05.11.2024 do 09.12.2024, účelne prenajaté náhradné motorové vozidlo, v súvislosti s nájmom náhradného vozidla bola poškodenému zo strany prenajímateľa vystavená faktúra na sumu 1.527,06,- eura, avšak žalovaný uhradil žalobcovi len sumu 1.371,06,- eur (poistné plnenie), pričom bezdôvodne odmietol zaplatiť celú fakturovanú sumu. S poukazom na uvedené prvoinštančný súd, vychádzajúc najmä z ustanovení , , , , , a , , , , , dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná, preto jej v celom rozsahu vyhovel a žalovanej poisťovni uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi uvedenými sumami (1.527,06 eur - 1.371,06 eur), vrátane požadovaných úrokov z omeškania. Žalovaný sa so splnením svojej povinnosti dostal do omeškania, a preto mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi popri istine úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 8,15% ročne zo sumy 156 eur od 30.01.2025 do zaplatenia ( prvá veta, Obč. zák. v spojení s vl. nariadenia č. ), a to v súlade so žalobou odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalovanou poisťovňou ( zákona o PZP, nález ÚS SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. - 33, sp. zn. a ). O trovách konania rozhodol v zmysle a žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100%, keďže mal v konaní plný úspech.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť, že v dôsledku škodovej udalosti si právny predchodca žalobcu zapožičal náhradné motorové vozidlo u žalobcu. Uvedenú skutočnosť žalobca preukazuje Zmluvou o nájme č. 1461/2024 zo dňa 05.11.2024. Právny predchodca užíval náhradné motorového vozidla

do dňa 09.12.2024. Denná sadzba prenájmu bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom dohodnutá na sumu vo výške 47,00 Eur s DPH za motorové vozidlo Hyundai Tuscon za obdobie od 5.11.2024 do 18.11.2024 a na sumu vo výške 39,00 Eur s DPH za motorové vozidlo Hyundai Í30 za obdobie od 19.11.2024 do 9.12.2024. Listom zo dňa 14.1.2025 v Oznámení o poistnom plnení oznámil žalobcovi, že dňa 14.1.2025 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Vzhľadom na dĺžku opravy motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu žalovaný žalobcovi vyplatil na bankový účet žalobcu sumu vo výške 1.371,06 Eur za 31 dní zapožičania náhradného vozidla, t. j. od 5.11.2024 do dňa ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla, t. j. do 6.12.2024 - dátum ukončenia opravy 06.12.2024 vyplýva z faktúry č. 2400203416 vystavenej autoservisom IMPA Nitra, s.r.o., Panónska cesta 23, 851 04 Bratislava, IČO: 55 375 278. Vo vzťahu k nároku na zapožičanie náhradného vozidla zaujala svoj postoj aj Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS“) v Odpovedi a poskytnutí informácií zo dňa 11.03.2019, v ktorej okrem iného uvádza, že: „Výška nároku na náhradu nákladov za zapožičanie náhradného vozidla je závislá od dĺžky zapožičania náhradného vozidla, pričom Národná banka Slovenska zastáva právny názor, že poškodený má nárok na zapožičanie náhradného vozidla odo dňa poškodenia, resp. zničenia jeho motorového vozidla do doručenia oznámenia poisťovateľa o totálnej škode, resp. do ukončenia opravy poškodeného vozidla v súlade s dĺžkou opravy podľa technológie opravy vozidla danej výrobcom konkrétnej značky motorového vozidla a primeraným časovým úsekom na objednanie nevyhnutne potrebných náhradných dielov. Vychádzajúc z uvedeného má podľa Národnej banky Slovenska poškodený nárok na náhradu nákladov za zapožičanie náhradného motorového vozidla po splnení nevyhnutnosti a účelnosti zapožičania, a to iba v primeranom rozsahu v súvislosti s kategóriou zapožičaného náhradného vozidla, s cenou zapožičania náhradného vozidla a iba po primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla.". Dôvodné je zapožičanie si náhradného motorového vozidla len po dobu do ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla, t. j. v tomto prípade do 06.12.2024, v deň, ktorý je uvedený ako deň dodania tovaru/služby na faktúre autoservisu. Nemôže mu však byť na ťarchu, že poškodený odovzdal zapožičané motorové vozidlo až dňa 09.12.2024. Motorové vozidlo poškodeného bolo dňa 06.12.2024 opravené a mohol si ho z autoservisu prevziať (opak žalobca nepreukázal). Z uvedeného vyplýva, že nie je správne tvrdenie žalobcu, že žalovaný si svojvoľne určil dobu trvania nájmu, ale bol to práve žalobca, ktorý si svojvoľne určil dobu trvania nájmu. V tejto súvislosti poukázal aj na súdne rozhodnutie v obdobnej veci vedenej na Okresnom súdu Rimavská Sobota pod sp. zn. (uvedeného súdne rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. -171 zo dňa 21.07.2022), v ktorom sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného a v bode 15 odôvodnenia rozsudku zo dňa 16.03.2022 uviedol: „Podľa faktúry Lion car, s.r.o. pre Elte Hu, s.r.o. zo dňa 13.01.2021 na celkovú sumu 3.306,89 eur za opravu (ako je vyššie uvedené, túto sumu žalovaný aj vyplatil) dátum dodania tovaru/služieb je 13.01.2021. Týmto dňom teda podľa faktúry (dodaný tovar/služby) motorové vozidlo poškodeného bolo opravené. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, aby preukázal, že tento údaj vo faktúre nezodpovedá skutočnosti, teda že „tovar/služby“ v skutočnosti neboli uvedeného dňa dodané, resp. že si: uvedeného .dňa opravené motorové vozidlo nemohol vyzdvihnúť a z akého dôvodu. Keď žalobca nepreukázal, že dňa 13.01.2021 vozidlo ešte nebolo opravené (teda nepreukázal nesprávnosť, resp. nepravdivosť údaja vo faktúre) a teda si ho nemohol vyzdvihnúť, uplatnenie náhrady za užívanie náhradného motorového vozidla za nasledujúci deň, a to 14.01.2021 v sume 105,60 eur už nemá opodstatnenie, a preto súd žalobu ako nepreukázanú (neunesenie dôkazného bremena) zamietol, keďže neskoršie prevzatie svojho opraveného vozidla nemôže (bez dôležitého a preukázaného dôvodu) ísť na vrub žalovaného. Žalobca nepreukázal dôvodnosť účelnosť vypožičania náhradného motorového vozidla aj za dobu po ukončení opravy motorového vozidla poškodeného, teda za deň 14.01.2021, resp. nepreukázal, že oprava nebola vykonaná v deň uvedený vo faktúre a že nájom aj za deň 14.01.2021 bol takto dôvodný Súd sa pritom stotožňuje s názorom Národnej banky Slovenska (ako ho uviedol v podaní zo dňa 11.03.2019 v inej veci, ale ide o všeobecné otázky a nie o konkrétny prípad, teda nejde o priamy dôkaz v tejto veci), že poškodený má nárok na zapožičanie náhradného vozidla do ukončenia opravy poškodeného vozidla“. Podľa žalovaného náklady vynaložené za prenájom náhradného vozidla po dátume ukončenia opravy, teda po dátume 06.12.2024 nebolo možné považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Pojmovo už nejde o vozidlo náhradné, prenajaté dočasne po dobu, keď z dôvodu poškodenia nie je možné dočasne užívať vlastné vozidlo. Z ustálenej súdnej praxe taktiež vyplýva, že je vylúčené a nehospodárne, aby v situácii, keď dôjde k oprave poškodeného motorového vozidla, boli aj naďalej za účelné považované náklady na prenájom náhradného vozidla. Opačný názor by viedol k absurdnému záveru, že poškodený si môže prenajať „náhradné“ motorové vozidlo na akúkoľvek dlhú dobu. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 14.02.2013, ktorý sa zaoberal otázkou nemravnosti účelového navyšovania nákladov na odstraňovanie

škôd v systéme povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu a parazitovania na tomto systéme zo strany tretích osôb. Zdôraznil, že nahrádza iba nároky, ktoré boli spôsobené v dôsledku protiprávneho konania jeho klienta, a nie nároky, ktorý vznikli protiprávnym konaním iných osôb, aj keď vznikli v nadväznosti na škodovú udalosť spôsobenú jeho klientom. Príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá vznikla poškodeného v dôsledku neoprávneného uplatnenia zádržného práva autoservisu a protiprávnym konaním klienta žalovaného (škodovou udalosťou), nie je daná. Zodpovedajú len za škodu (nájom vozidla) do ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla. Za následnú škodu (nájom vozidla po ukončení opravy poškodeného motorového vozidla) nezodpovedajú, nakoľko v tomto prípade absentuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou (nájmom nad rámec dôvodnosti a účelnosti, t. j. po odstránení následkov protiprávneho konania (po vykonaní opravy). Poznamenal, že skutočnosť, že autoservisy bežne zadržiavajú opravené motorové vozidlá do vystavenia krycieho listu a tým spôsobujú poškodeným škodu v podobe dlhšieho nájmu náhradného vozidla, nemôže byť na ťarchu vinníka škodovej udalosti ani jeho poisťovateľa. Nespochybňuje, že poškodenému vznikla škoda neprimerane dlhým nájmom náhradného vozidla, avšak za vznik tejto škody nezodpovedá ani on, ani jeho klient, ako sa to snaží prezentovať žalobca, keď ho obviňuje z neskorého vystavenia krycieho listu. Vznik uvedenej škody však nesúvisí s neskorým vystavením krycieho listu, ale s neoprávneným uplatnením zádržného práva zo strany autoservisu. Autoservis, ktorý vykonával opravu a ktorý je zároveň aj jeho zmluvným partnerom, nemohol mať vzhľadom na zmluvným vzťah medzi nimi pochybnosti o tom, či mu vyplatí cenu opravy poškodeného motorového vozidla, preto nemal dôvod zadržiavať motorové vozidlo do vystavenia krycieho listu. V súvislosti s prezentovanou „obvyklou obchodnou praxou autoservisov“ uviedol, že činnosťou, ktorú vykonávajú autoservisy po oprave poškodených motorových vozidiel, sa nezaoberá, nie je to ani v jeho kompetencii a nesúvisí to s jeho činnosťou. V rámci svojej činnosti posudzuje len úkony autoservisov vykonávané počas vykonávania opravy, na základe ktorých vypláca poistné plnenie. Následne je povinnosťou poisťovne ukončiť šetrenie poistnej udalosti do 3 mesiacov a vyplatiť poistné plnenie do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti. Povinnosťou poisťovne nie je kontrolovať činnosť autoservisu po vykonaní opravy, a to ako následne s opraveným vozidlom nakladá, či akú obchodnú prax aplikuje vo vzťahu k svojim klientom. Vzťah autoservisu a poškodeného je nezávislým vzťahom medzi poškodeným a tretím subjektom, ktorý stojí mimo vzťahu poškodeného a poisťovne. Oznámenie o poistnom plnení (krycí list) je zákonom predpísaným spôsobom oboznámenia poškodeného o výške jeho poistného plnenia podľa ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nie je teda prostriedkom vzájomnej dohody autoservisu a jeho osoby, ale splnením zákonnej povinnosti. V príčinnej súvislosti s konaním škodcu je preto len nájom náhradného vozidla za obdobie, za ktoré už poskytol poistné plnenie, avšak nájom náhradného vozidla za obdobie od 07.12.2024 do 09.12.2024 už nie je v príčinnej súvislosti s konaním škodcu, ale s konaním povereného autoservisu a tým pádom aj poškodeného, ktorý si tento autoservis vybral. Škodca (poistený) nemôže niesť zodpovednosť za konanie autoservisu, ktorý si poškodený vybral na vykonanie opravy. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. zo dňa 25.02.2025, podľa ktorého pokiaľ servis nedôvodné zadržiava motorové vozidlo, čím spôsobí neúčelné výdavky, za uvedené výdavky nezodpovedá poisťovňa, avšak samotný servis. Poškodený (či majiteľ pohľadávky) si preto takéto náklady nemôže nárokovať z povinného zmluvného poistenia škodcu, ale svoj nárok si musí vymáhať od servisu, ktorý na jeho konanie nemá žiadnu zákonnú oporu. Žalobca nepreukázal dôvodnosť a účelnosť vypožičania náhradného motorového vozidla po dobu dlhšiu ako je doba, za ktorú mu žalovaný poskytol plnenie, t. j. dobu po ukončení opravy poškodeného motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu. Poukázal tiež na to, poškodený splnomocnil autoservis na komunikáciu s poisťovňou. Má za to, že úkony splnomocnenca priamo zaväzujú zastúpenú osobu. To, že autoservis, ako zástupca poškodeného, mal vedomosť o ukončení opravy ako o významnom momente pre likvidáciu poistnej udalosti a neinformoval o tom poškodeného, nemôže byť na škodu žalovaného. Nanajvýš ide o porušenie povinností autoservisu ako zástupcu poškodeného vo vzťahu k poškodenému. Zodpovednosť za porušenie povinností autoservisu ako zástupcu poškodeného by však poškodený mal vyvodiť priamo voči svojmu zástupcovi, a nie voči žalovanému, resp. jeho klientovi (škodcovi), z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Naviac, nakoľko výška vystavenej faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla zodpovedala výške kalkulácie, ktorú schválil pred vykonaním opravy, autoservis nemohol mať žiadne pochybnosti o tom, že by mu žalovaný neuhradil vykonanú opravu poškodeného motorového vozidla v celom rozsahu. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. -34 zo dňa 16.02.2023, v uvedenom náleze sa uvádza aj to, že ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie

kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu, a preto priznať dobu nájmu až po výplatu náhrady škody možno iba v prípade, ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie opravy jeho poškodeného motorového vozidla, čo však v danej veci nebolo tvrdené ani preukázané. Z uvedeného dôvodu nájom náhradného vozidla až do poskytnutia náhrady škody nebol dôvodný a bol iba dôsledkom porušenia prevenčnej povinnosti zo strany poškodeného a autoservisu. Na podporu svojej argumentácie poukázal žalovaný tiež na rozhodnutia odvolacích súdoch, ktoré vychádzajú z odlišnej rozhodovacej činnosti, než súd prvej inštancie, konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. -195 zo dňa 25.02.2025 a rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. zo dňa 26.11.2024. Napokon namietol, že neboli splnené ani predpoklady na priznanie úrokov z omeškania. Nárok žalobcu na úroky z omeškania je potrebné posúdiť podľa zákona o PZP, nakoľko uvedený právny predpis ako lex specialis obsahuje aj špeciálnu právnu úpravu omeškania poisťovateľa, konkrétne ust. § 11 ods. 6,7 a 8 zákona o PZP. Právny predchodca žalobcu si u neho uplatnil nárok na náhradu škody dňa 16.12.2024. Dňa 14.01.2025 mu poskytol v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP vysvetlenie, z akého dôvodu znížil poistné plnenie, t. j. pred uplynutím 3-mesačnej zákonnej lehoty. Žalovaný ukončil šetrenie dňa 14.01.2025 a vyplatil poistné plnenie vo výške 1.371,06 Eur dňa 15.01.2025. Žalovaný dodržal aj zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu na plnenie, preto sa nemohol dostať do omeškania s plnením svojho záväzku. Svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 zákona o PZP si teda splnil, preto sa nemohol dostať do omeškania a nie je povinný poškodenému ani žalobcovi uhradiť úroky z omeškania (§ 11 ods. 7 zákona o PZP a contrario), a to až do okamihu splatnosti poistného plnenia, t.j. 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. S poukazom na uvedené žiadal podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaným prezentované odvolacie dôvody považuje za neopodstatnené a zavádzajúce, súd sa podľa jeho názoru podrobne vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami v tomto konaní a odôvodnenie rozsudku plne zodpovedá všetkým požadovaným náležitostiam v zmysle ust. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zaoberal spornými skutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi strán, pričom jednotlivé dôkazy a námietky strán sporu vyhodnotil podľa svojej úvahy. Zároveň sa vysporiadal so skutkovými a právnymi okolnosťami žalobcom uplatneného nároku. Skutočnosť, že súd nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalovaného nezakladá automaticky záver o nesprávnosti týchto skutkových zistení a nesprávnosti právneho posúdenia veci. Nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného, že súd údajne akceptoval vyjadrenia a predložené dôkazy žalobcu bez toho že by ich konfrontoval s argumentáciou žalovaného. Žalovaný podaným odvolaním rozporuje náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla za obdobie nájmu od 05.11.2024 do 09.12.2024 (35 dní) a má za to, že súd vec nesprávne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam keď prenájom náhradného vozidla považoval za účelný a nevyhnutný po celú túto dobu, a nie len za 31 dni nájmu. Žalobca sa plne stotožňuje s vyslovenými závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých súd prvej inštancie považoval náklady na nájom náhradného vozidla za vynaložené nutne a účelne. Uvedené závery sú v súlade s charakterom, účelom a povahou povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. V prejednávanom spore je určujúca skutočnosť, že sa poškodený dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania, ale bol v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Poškodený prenájmom náhradného motorového vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav. V súvislosti s dĺžkou trvania nájmu a jej dôvodnosti v celom rozsahu poukazujeme na našu argumentáciu pred súdom prvej inštancie a odôvodnenie z napadnutého rozhodnutia. V predmetnej veci poškodený užíval náhradné vozidlo po dobu od 05.11.2024 do 09.12.2024, v ktorý deň (09.12.2024) došlo k doručeniu krycieho listu zo strany žalovanej poisťovne autoservisu a zároveň v tento deň 09.12.2024 sa poškodené vozidlo po oprave dostalo do dispozičnej sféry poškodeného, avšak nárok na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla následne žalovaný priznal len za 31 dní trvania nájomného vzťahu. Žalovaný si sám protirečí a spochybňuje svoj vlastný postup, keď ohľadom dĺžky trvania vykonávanej opravy nemal nijaké námietky, pričom fakturovanú čiastku autoservisu bez pochybností uhradil a postup autoservisu namieta až v súvislosti s nákladmi na nájom náhradného vozidla. V konaní jednoznačne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jeho

opravy, pričom je nutné tiež poukázať na skutočnosť, že bol to práve poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a kedy sa ocitol v situácii, kedy nemohol využívať svoje motorové vozidlo. Má za to, že nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -34 zo dňa 16.02.2023. Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v autoservise je priamym a bezprostredným následkom konania poistenca žalovanej, poškodený nemá žiaden dosah na trvanie opravy motorového vozidla, či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie opraveného motorového vozidla mu umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne, až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. V tejto súvislosti dal do pozornosti aktuálny Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 17.07.2025, ktorý v právnej veci jeho ako sťažovateľa vyslovil porušenie jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Ústavný súd Slovenskej republiky v predmetnom náleze posudzoval práve spornú otázku, či je nájom náhradného vozidla dôvodný do dňa vykonania opravy poškodeného vozidla, alebo tak, ako tvrdí žalobca, do dňa vystavenia krycieho listu zo strany poisťovne, pričom konštatoval nasledovné: „Poškodený účelnosť trvania nájmu odôvodnil tým, že náhradné vozidlo mal prenajaté až dovtedy, pokým mu servis neodovzdal opravené vozidlo. Skutočnosti podstatné pre posúdenie toho, že nájom náhradného vozidla po ukončení opravy

- vystavení faktúry, bol neúčelný, mala tvrdiť a preukazovať žalovaná poisťovňa, keďže v prospech nej mali byť skutočnosti o tom, že sťažovateľovi nič nebránilo, aby si už opravené vozidlo prevzal predtým, ako vystavala krycí list. Bolo na žalovanej poisťovni tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodné pre posúdenie toho, že ďalšie trvanie nájmu náhradného vozidla nebolo účelné. I tieto skutočnosti však neboli pre posúdenie veci sťažovateľa rozhodujúce. Rozhodujúca bola dostatočne preukázaná bežná obchodná prax servisu a žalovanej poisťovne, ktorá spočíva v tom, že servis - zmluvný partner poisťovne, poškodeného o vykonaní opravy informuje a na prevzatie vozidla ho vyzýva až po doručení krycieho listu poisťovne. V takejto situácii je neudržateľná argumentácia krajského súdu o tom, že skutočnosti odôvodňujúce účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla mal preukazovať poškodený. Poškodený účelnosť trvania nájmu preukázal potvrdením toho, že vozidlo mu bolo odovzdané až v deň doručenia krycieho listu poisťovne. Treba poukázať na to, že servis (čl. 14) potvrdil, že pod číslom špecifikovanej poistnej udalosti poškodené vozidlo prevzal 24. augusta 2021 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu žalovanej poisťovne 30. septembra 2021 opravené vozidlo vydal poškodenému. Z uvedeného tak vyplýva, že v dostatočne osvedčenej skutkovej situácii, ktorej podstatou bola bežná obchodná prax servisov a poisťovní, krajský súd sťažovateľa nesprávne zaťažil dôkazným bremenom o skutočnostiach, ktorých preukázanie bolo v prospech žalovanej poisťovne. Práve tento zjavne mylný (arbitrárny) právny názor namietaného rozhodnutia krajského súdu viedol k porušeniu ústavných práv sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Preto bolo ústavnej sťažnosti podľa vyhovené s tým, že namietaný rozsudok krajského súdu sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Ako rozhodujúce a právne relevantné však považoval žalobca za potrebné poukázať aj na ďalšiu argumentáciu, kde sa Ústavný súd zaoberal práve postavením samotného poškodeného, ako osoby, ktorej bola situácia, v ktorej sa ocitol vnútená. V nadväznosti na uvedené, Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval nasledovné: „Pri posúdení tejto otázky dochádza k stretu záujmov poisťovní zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na strane jednej a podnikania, ktoré je založené na prenájme vozidiel poškodeným osobám, na strane druhej. V centre týchto podnikateľských záujmov je však poškodený, ktorý nemôže užívať poškodené vozidlo a ktorý je poisťovňami usmerňovaní k opravám vozidiel v ich zmluvných servisoch. V tomto systéme je z pohľadu právnej istoty ako ústavnej hodnoty všetkých zúčastnených neudržateľné, aby boli vo vzťahu k povinnosti preukázania účelnosti trvania nájmu formulované rozdielne dôkazné štandardy rôznych krajských súdov. Osobitne to je tak v situácii, keď proces opravy a vydania poškodeného vozidla ako osobitného splnenia povinnosti poisťovne podľa zákona o PZP je určovaný bežnou obchodnou praxou poisťovní a servisov - zmluvných partnerov poisťovní, no nie bežnou obchodnou praxou poškodených a prenajímateľov náhradných vozidiel (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.07.2025, sp. zn.: ). Žalovaný odvodzuje dôvodnosť podaného odvolania z nesprávneho názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici vyjadreného v rozsudku sp. zn. -195 zo dňa 25.2.2025, pričom toto rozhodnutie označuje ako reprezentatívnu vzorku ustálenej rozhodovacej praxe odvolacích súdov. Toto však nie je pravdivé. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom.

- 31 zo dňa 17. júla 2025 zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici -195 zo dňa 25.02.2025 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ak autoservis vydá opravené vozidlo po úhrade nákladov na opravu motorového vozidla, resp. doručení krycieho listu zo strany poisťovne, a žalobca preukáže súdu, kedy poškodený odovzdal poškodené vozidlo autoservisu a kedy mu bolo opravené

motorové vozidlo vrátené, ide o unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu na preukázanie účelu náhradného vozidla, a teda nároku na náhradu nákladov spojených s jeho prenájmom. V tomto prípade došlo k doručeniu krycieho listu dňa 09.12.2024, t.j. v deň ukončenia nájmu k náhradnému vozidlu, kedy poškodená po vykonanej oprave mala po prvýkrát možnosť mať vo svojej dispozičnej sfére svoje vlastné poškodené vozidlo z autoservisu. Túto skutočnosť o doručení krycieho listu dňa 09.12.2024 žalobca dostatočne preukázal - potvrdením o všeobecnej obchodnej praxi, potvrdením autoservisu a čestným prehlásením poškodeného. S ohľadom na nálezy Ústavného súdu SR (, , ), ako aj ďalšie rozhodnutia všeobecných súdov uvedené nižšie, má žalobca za to, že prvostupňový súd postupoval správne a odvolaním napadnuté rozhodnutie je v celom rozsahu správne. Bolo na žalovanom, aby tvrdil a aj preukázal, že poškodený mal možnosť vyzdvihnúť svoje vozidlo z autoopravovne skôr, avšak v tomto konaní žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom dôvodnosti krátenia náhrady škody za obdobie nájmu náhradného vozidla od vystavenia faktúry autoservisom do doručenia krycieho listu autoservisu. Postup autoservisu pri vykonávaní opravy motorového vozidla a jeho vracaní poškodenému nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne po celú dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle porušením povinností poistenca poisťovne. Náhrada nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla, resp. vystavenie a doručenie krycieho listu, je povinnosťou poisťovne. Autoservis je zodpovedný za riadne a včasné plnenie svojmu zmluvnému partnerovi, ktorým je poisťovňa. Zodpovednostný vzťah medzi autoservisom a poisťovňou vzniká v dôsledku vzniku nákladov, ktoré poisťovňa musela znášať pre porušenie jeho povinností. Táto zodpovednosť však nevylučuje vecnú súvislosť medzi pôsobením prvotnej príčiny, a to škodovej udalosti, so vznikom škodového následku, ktorým je vznik nákladov na prenájom náhradného vozidla pre nemožnosť užívania vlastného poškodeného vozidla poškodeným, ktoré sa za účelom vykonania jeho opravy nachádza v autoservise. Ide tak o škodu, ktorá je adekvátnym dôsledkom protiprávneho konania, a to podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností. Čakanie na krycí list resp. úhradu za opravu poškodeného vozidla autoservisu zo strany poisťovne tak spadá do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vodidla po dobu vykonávania opravy jeho motorového vozidla. Deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania opraveného vozidla autoservisom poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje v čase, keď má aspoň deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu. Moment vydania opraveného vozidla poškodenému tak závisí od konania poisťovne, preto je podľa názoru žalobcu daný ním uplatnený nárok voči žalovanej na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise. Okamih vykonania opravy poškodeného vozidla zo strany autoservisu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, i obdobných sporov, ktorými sú jednak existencia povinného zmluvného poistenia, či zmluvného vzťahu medzi poisťovňou a autoservisom, nemôže predstavovať skutočnosť, ktorá objektívne umožňuje poškodenému s jeho vozidlom nakladať a užívať ho. Poškodený totiž nemôže užívať svoje opravované vozidlo, ktoré bol nútený dať do opravy autoservisu pre spôsobenie škody na ňom poistencom žalovanej, po celú dobu zotrvania jeho opravovaného vozidla v autoservise, ak táto doba nebola ovplyvnená porušením povinnosti zo strany poškodeného. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému, práve naopak, doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidlo súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovanej a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Je potrebné si uvedomiť, že účelom povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých pri prevádzke motorových vozidiel, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení, a to vzhľadom na pravidelné platenie poistného v prospech poisťovne. Poškodený má nárok na náhradu škody, ktorá vznikla prenájmom náhradného vozidla po dobu nepoužiteľnosti vozidla poškodeného počas vykonávania jeho opravy. Poškodený nemôže opravované vozidlo používať až do času, kým mu nie je vydané autoservisom, pričom k vydaniu opraveného vozidla dochádza najskôr doručením krycieho listu zo strany poisťovne. Dĺžku zotrvania opravovaného vozidla v autoservise tak ovplyvňuje práve poisťovňa, ktorá je súčasne subjektom zodpovedným za náhradu nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla. Neexistuje jediný relevantný dôvod, pre ktorý by mal poškodený hradiť náklady za opravu jeho vozidla, na ktorom mu škodu spôsobil poistenec žalovanej, keď medzi žalovanou a autoservisom existuje vzťah, z ktorého plynie povinnosť poisťovne na vystavenie krycieho listu, doručením ktorého autoservisu vzniká povinnosť vydať

opravené vozidlo poškodenému (synalagmatický vzťah). Okolnosti, pre ktoré je vozidlo poškodeného v autoservise, súvisia výhradne s konaním škodcu. Ak by nedošlo k protiprávnemu konaniu škodcu, poškodený by nemusel nechať svoje vozidlo opraviť v autoservise, v zmysle ust. si poškodený nemôže poškodené auto len tak opraviť doma, s čím sú dokonca spojené pokuty, a to od 1.000,- EUR do 10.000,- EUR. Vydanie opraveného vozidla až doručením krycieho listu zo strany poisťovne musí predstavovať dohodu medzi autoservisom a poisťovňou, inak by vydanie krycieho listu nemalo opodstatnenie. Je potrebné si uvedomiť, že vozidlo poškodeného by neskončilo v autorizovanom autoservise, nebyť konania poistenca žalovaného a inštrukcií poisťovne. V tejto súvislosti poukazujeme na ust. , resp. ust. , o synalagmatickom záväzku. Autorizovaný servis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne, kedy sa reálne dostáva opravené motorové vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného a odpadá potreba a účel užívania náhradného motorového vozidla. Nie je relevantné náhradu za predmetnú škodu nepriznať za obdobie, počas ktorého sa vozidlo poškodeného preukázateľne nachádza v autoservise, a ktorého dĺžku nijako nezapríčinil alebo neovplyvnil poškodený, a to nasledujúce po dátume vykonania opravy odvodenom z faktúry predstavujúcej výzvu na zaplatenie (účtovný doklad). Je to totiž práve poškodený, ktorý bol proti svojej vôli vylúčený z možnosti užívania vlastného motorového vozidla a ktorému je objektívne, resp. mimo jeho vplyvu, umožnené opravené vozidlo užívať až na základe jeho vydania autoservisom po doručení krycieho listu poisťovňou. Žalobca je presvedčený, že by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, ak by bol poškodený žiadaný o úhradu nákladov spojených s opravou jeho motorového vozidla, keď tieto majú byť kryté z povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody, pričom na zabezpečenie krytia predmetných nákladov slúži práve tzv. krycí list poisťovne smerujúc tak k splneniu záväzku autoservisu odovzdať opravené vozidlo poškodenému a objektívne mu tak umožniť jeho užívanie. Skutočnosť, že sa vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise a poškodený ho nemohol užívať, v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné vozidlo, je v príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovanej ako vinníka dopravnej nehody, a teda oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla pre účely priznania nároku na náhradu škody, a teda poskytnutia poistného plnenia, je celá doba zotrvania vozidla poškodeného v autoservise. Pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa názoru poisťovne neprimeraná, nie je dôvod prenášať zodpovednosť na poškodeného, ale je to práve poisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať voči autoservisu titulom záväzkového vzťahu uzavretého s ním. K argumentácii žalovaného ohľadne neexistencie vzťahu medzi autoservisom a poisťovateľom, na základe ktorého by autoservis bol býval oprávnený nevydať poškodenému opravené vozidlo až do vystavenia krycieho listu žalobca uviedol, že žalovaný účinne nepoprel existenciu zmluvného vzťahu medzi ním a autoservisom, dôkazom existencie spolupráce je aj vydanie krycieho listu zo strany poisťovne a jeho doručenie autoservisu, ktorý prijal takúto záruku na úhradu faktúry za opravu poškodeného vozidla. Rozhodovaciu prax, o ktorú žalovaný opiera svoju procesnú obranu v jeho písomných podaniach v súčasnosti považujeme za prekonanú, a to vzhľadom na vyššie označené nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (, , ), ako aj s poukazom na aktuálne Rozsudky Krajského súdu v Žiline, a to zo dňa 30.04.2024, sp. zn. a , zo dňa 31.07.2024, sp. zn. a , zo dňa 26.03.2024, sp. zn. a , sp zn. - 176 zo dňa 27.11.2024, sp. zn. zo dňa 26.11.2024, sp zn. zo dňa 31.10.2024 týkajúce sa obdobného skutkového stavu a priznávajúce nárok až do vystavenia krycieho listu zo strany poisťovne. V Rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.03.2024, sp. zn. odvolací súd uviedol, že nesúhlasí s obranou žalovaného o neoprávnenom zadržiavaní veci autoservisom vo vzťahu k ešte nesplatnej pohľadávke ( ). Uvedené podľa mienky odvolacieho súdu svedčí o danosti tzv. funkčnej synalagmy, v danom type záväzkovo-právnych vzťahov. Je potrebné mať na pamäti, že okrem prípadov, keď vzájomná podmienenosť práv a povinností vyplýva priamo zo zákona (napr. ) ide v občiansko-právnych vzťahoch o vzájomnú podmienenosť plnenia i tam, kde táto vyplýva z dohody účastníkov. Bolo by naivné domnievať sa, že poškodený (v pozícii spotrebiteľa) by bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej obchodnej praxe, t.j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno ani spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si na území SR dohľadával autoservis, ktorý takéto (bežnej obchodnej praxi) zodpovedajúce dojednanie v rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. V tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti ( ), t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade aby sa škoda nenavyšovala). Podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou

udalosťou“, ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu (napr. servisu). V tejto súvislosti poukázal na závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudkoch zo dňa 24.11.2021 pod sp. zn. -217, zo dňa 18.10.2023 pod sp. zn. -145 a zo dňa 15.11.2023 pod sp. zn. , ktoré rešpektujú účel náhradného vozidla a práva poškodeného, ktorý proti svojej vôli nemôže užívať svoje opravované vozidlo poškodené poistencom poisťovne, aby na ňom bola vykonaná oprava zaisťujúca jeho prevádzkyschopnosť. Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je podľa názoru Krajského súdu v Bratislave potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle ust. a vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo len až po zaplatení ceny opravy alebo je možné /v prípade platného PZP/ požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Poškodený v prípade platnej poistnej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného, aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne). Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ nie je faktúra servisu za opravu uhradená, poškodený nemôže svoje vozidlo užívať a jeho obmedzenie spôsobené poistnou udalosťou stále trvá. Ukončením nájmu v deň vystavenia faktúry a odovzdaním náhradného vozidla by sa poškodený dostal do situácie, že zostane prakticky bez vozidla až do ukončenia likvidácie. Je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu, kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému, a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojím úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou. Dal do pozornosti i závery Krajského súdu v Žiline vyslovené v rozsudku zo dňa 26.01.2023, sp. zn. , ktoré rovnako ako už vyššie citované závery Krajského súdu v Bratislave vyvracajú úvahy a konštatovania žalovanej ohľadom odstránenia príčiny vzniku škody opravou poškodeného vozidla. Z predmetného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline vyplýva, že pri posudzovaní účelnosti prenájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodený akýmkoľvek spôsobom mal možnosť dobu opravy svojho poškodeného motorového vozidla ovplyvniť, a preto sa nemôže jednať o okolnosť, ktorá by prípadne vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla. Nie je namieste nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovaného, umocňovať neprimeraným zaťažovaním poškodeného v tom, aby bol nútený sám zo svojich finančných prostriedkov uhrádzať náklady spojené s opravou jeho poškodeného motorového vozidla. Od poškodeného, ktorý situáciu súvisiacu s poškodením jeho motorového vozidla klientom žalovaného sám nezavinil, nie je možné spravodlivo žiadať, aby si z vlastných finančných prostriedkov uhrádzal náklady spojené s opravou jeho poškodeného motorového vozidla. Poškodený pritom bezodkladne po tom, ako si mohol vozidlo zo servisu prevziať, vozidlo zo servisu vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil žalobcovi. Krajský súd považoval za relevantnú skutočnosť, že vozidlo sa do 08.01.2021 nachádzalo v servise, a teda až do tohto dňa poškodený svoje motorové vozidlo nemohol využívať. Skutočnou škodou v tomto prípade je nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo, za celú dobu, po ktorú poškodený svoje poškodené motorové vozidlo nemohol využívať, teda až do dňa, kedy poškodenému motorové vozidlo bolo vydané autoservisom po jeho oprave. Záverom poukázal taktiež na závery rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.03.2024, sp. zn. -112, v zmysle ktorých práve inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze zo dňa 16.02.2023, sp. zn. poukázal na to, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok. Na strane poškodeného nedochádza k zmene jeho postavenia už tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho motorového vozidla, ale k tomuto dochádza až vtedy, keď uvedené motorové vozidlo mohol reálne užívať, t.j. dňom, kedy došlo k vydaniu krycieho listu zo strany poisťovateľa škodcu. Odvolací súd zdôraznil, že argumentácia žalovaného prinajmenšom ignoruje existujúci stav založený poškodeným a autoservisom a svojvoľným určením termínu vydania krycieho listu prípadne úhrady (v

danom prípade žalovaný iba všeobecne poukazoval na lehoty, ktoré sú mu zo zákona dané na vykonanie prešetrenia, keď nevzniesol žiadne námietky voči cene vykonanej opravy) objektívne odďaľuje vydanie motorového vozidla poškodenému. Je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovaného (ako poisťovateľa škodcu), ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovaného vznikajú v dôsledku škodovej udalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv a povinností s poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak ako ich prezumuje ) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom) zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu s určitým obsahom. V kontexte uvedeného by potom úvaha, ktorá by rozlišovala dôvodnosť (príp. rozsah) nároku na náhradu škody súvisiacej s nájmom náhradného motorového vozidla poškodeným aj vo vzťahu k dĺžke doby medzi ukončením opravy motorového vozidla poškodeného a vydaním krycieho listu/vykonaním úhrady zo strany poisťovne výlučne v závislosti od toho, či by bol príslušný autoservis oprávnený uplatniť voči poškodenému zádržné právo, vyznela nesystematicky, nakoľko dôvodnosť nároku by bola podmienená tým, aké zmluvné podmienky by si poškodený v rámci kontraktačného procesu s autoservisom vyjednal. Akceptujúc výklad žalovaného by si potom poškodený „musel“ dojednať so servisom také zmluvné podmienky, ktoré by ukladali servisu povinnosť vydať mu motorové vozidlo po oprave aj bez zaplatenia ceny opravy/vydania krycieho listu (uvedený výklad by potom napr. de facto vylučoval možnosť uplatnenia zádržného práva zo strany servisu), čo by servis pri uzatváraní zmluvy o oprave nebol povinný akceptovať, a prípadné nevyjednanie takých podmienok opravy zo strany poškodeného, s ktorými by poisťovateľ škodcu súhlasil, by potenciálne viedlo k ďalším sporom medzi poškodeným a poisťovateľom, týkajúcim sa námietok voči voľbe toho ktorého servisu zo strany poškodeného a poškodený by sa stal do určitej miery „rukojemníkom“ poisťovateľa škodcu na strane jednej a servisu na strane druhej. Podľa názoru odvolacieho súdu je existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou a vznikom súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do úhrady vykonanej zo strany žalovaného, daná. Zdôraznil, že skutočnosť, že opravované vozidlo poškodené konaním poistenca žalovanej zotrvá v autoservise až do zaplatenia nákladov spojených s jeho opravou je priamou a bezprostrednou príčinou vzniku uplatneného nároku na náhradu škody, pričom nevydanie vozidla ku dňu poskytnutia zdaniteľného plnenia podľa faktúry vystavenej autoservisom a doručovanej len poisťovni nepredstavuje žiadnu ďalšiu, ani inú príčinu, ktorá by bola samostatnou a rozhodujúcou príčinou pre vznik škody, resp. v dôsledku ktorej by došlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti. Poukázal aj na závery obsiahnuté v Uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.12.2025 sp. zn. -22, v ktorom sa ústavný súd podrobne zaoberal síce problematikou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v obdobných sporoch avšak zároveň konštatoval, že: „Nad rámec všetkých uvedených záverov pozornosti ústavného súdu neuniklo, že sťažovateľka sa v množstve súdnych sporov pokúša spochybniť jednak aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu (či iných obdobných podnikateľských subjektov), ako aj účelnosť nákladov spojených s prenájmom náhradného vozidla tým, že spochybňuje aj samotnú existenciu vzniknutej pohľadávky. Ústavný súd sa však už účelnosťou nákladov spojených s prenájmom náhradného vozidla v dôsledku škodovej udalosti vo svojej judikatúre vysporiadal (napr. , ). Z týchto konaní okrem iného vyplýva aj to, že náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla možno považovať za súčasť skutočnej škody, nárok na ktorú patrí poškodeným z povinného zmluvného poistenia, a zároveň, že pohľadávka plynúca z tohto nároku je spôsobilým predmetom postúpenia. Čo sa týka námietok žalovaného voči nesprávnemu rozhodnutiu súdu vo vzťahu k úroku z omeškania, tieto žalobca považuje za neopodstatnené a plne sa stotožňuje so závermi prvostupňového súdu obsiahnuté v bode 45. odvolaním napadnutého rozsudku. Nárok uplatnený v tomto konaní na základe uvedeného považuje za plne dôvodný a rozhodnutie prvoinštančného súdu je plne v súlade s vykonaným dokazovaním a právne posúdenie zodpovedá povahe vynaloženia nákladov z hľadiska účelnosti, dôvodnosti a bezprostrednej súvislosti so škodovou udalosťou.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu v medziach dôvodov žalovaným podaného odvolania podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a podľa , a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny.

6. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že v preskúmavanej veci súd prvej inštancie po správnom vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom ohľadne okolností súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla poškodeným. Správne tak ustálil, že dňa 04.11.2024 došlo v Nitre k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom

vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol I. P. (poškodený). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený I. P. nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, uzavrel „Zmluvu o nájme č. 1461/2024“ zo dňa 05.11.2024, na základe ktorej mu žalobca prenajal náhradné motorové vozidlo Hyundai Tucson za dohodnuté denné nájomné 110,-eur, zmluvné nájomné 47,-eur, poplatok za pristavenie a odobratie vozidla 50,-eur, a to na dobu od 05.11.2024 do 18.11.2024 a automobil Hyudai i30 AT na dobu od 19.11.2024 do 09.12.2024, za denné nájomné 59,-eur, zmluvné nájomné 39,-eur, pričom podľa protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 1461/2024 nájom náhradného vozidla trval od 05.11.2024 do 09.12.2024 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise až do objektívnej a reálnej možnosti vyzdvihnúť si opravené motorové vozidlo z autoservisu po doručení krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody disponovať, pričom nemal k dispozícii iné motorové vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 17102024 splatnú dňa 24.12.2024 na sumu 1.527,06 eur s DPH za 35 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Predmetom sporu zostala žalovaným rozporovaná doba v rozsahu 4 dní, t. j. 4 x 39 eur (výška denného nájmu náhradného vozidla) t.j. suma 156,- eur, ktorú žalovaný odmietol uhradiť. Správne poukázal prvoinštančný súd na to, že Zmluvou o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Obč. zák.“ zo dňa 09.12.2024, poškodený I. P. odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu a započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.12.2024 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1.527,06,- eur s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému „Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 09.12.2024“. Následne listom „Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 09.12.2024 č. 1461/2024“ žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla 1.527,06,-eur s DPH, žalovaný dňa 15.01.2025 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 1.371,06,-eur. „Oznámením o poistnom plnení zo dňa 09.12.2024“ žalovaný oznámil, že skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 09.12.2024 a podľa § 797 ods. 3 Obč. zák. poskytol poškodenému plnenie vo výške 7.779,95,-eur.

7. Súd prvej inštancie spor posúdil správne aj po právnej stránke, keď vychádzal z toho, že medzi dopravnou nehodou a odplatou za náhradné vozidlo, ktorá zodpovedá rozdielu medzi výškou odplaty za vypožičanie náhradného vozidla za obdobie do ukončenia opravy a výškou odplaty za obdobie do odovzdania vozidla poškodenému v deň doručenia krycieho listu vystaveného žalovaným, existuje priama príčinná súvislosť a preto žalovanému vznikla povinnosť uvedenú sumu titulom poistného plnenia uhradiť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že Ústavný súd SR v skutkovo a právne obdobných prípadoch konštatoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody korešponduje aj s primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (, , ). So zreteľom na uvedené, osobitne s poukazom na nespornú skutočnosť, že poškodený objektívne nemohol disponovať svojim vozidlom pred tým, ako žalovaný doručil autoservisu krycí list, je potom podľa odvolacieho súdu nedôvodná aj námietka žalovaného, že náklady za užívanie náhradného vozidla za obdobie po dokončení opravy poškodeného vozidla nie sú priamym následkom poškodenia vozidla a teda priamo nesúvisia so spôsobenou škodou, pretože neskoršie prevzatie vozidla alebo jeho užívanie po dobu dlhšie ako trvala oprava poškodeného motorového vozidla nemôže bez dôležitého a preukázaného dôvodu ísť na vrub žalovaného. V zmysle už citovaných ustálených záverov Ústavného súdu SR totiž účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká až momentom, keď sa po ukončení opravy vozidlo dostane objektívne do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. K tomu v preskúmavanej veci došlo až dňa 09.12.2024, naviac z dôvodov na strane žalovaného, ktorý krycí list opravy, ktorý bol podľa preukázaných obchodných zvyklostí autoservisu podmienkou vydania opraveného vozidla poškodenému, zaslal servisu až v uvedený deň. Neobstojí preto námietka žalovaného v odvolaní, že neskoršie prevzatie vozidla alebo jeho užívanie po dobu dlhšie ako trvala oprava poškodeného motorového vozidla nemôže bez dôležitého a preukázaného dôvodu ísť na jeho vrub, keď to bol práve žalovaný, ktorý spôsobil neskoršie odovzdanie opraveného vozidla poškodenému, teda nie je opodstatnená ani jeho argumentácia v odvolaní, že náklady vynaložené za prenájom náhradného vozidla

po ukončení opravy poškodeného vozidla nie je možné považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody.

8. Odvolací súd tiež považuje za potrebné osobitne zdôrazniť, že súd prvej inštancie vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, keď mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore. Za skutočnú škodu sa totiž považuje aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou. Skutočnou škodou je teda aj majetková ujma, reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je preto aj nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo, ako na to opodstatnene poukazuje aj žalobca v odvolaní (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. apríla 2025, sp. zn. ). Nepreukázanie faktického zmenšenia majetku poškodeného preto v tejto súvislosti, nepredstavuje prekážku pre priznanie náhrady nájomného za náhradné vozidlo a nevylučuje ani aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní.

9. Pokiaľ žalovaný na podporu svoje obrany poukazuje na stanovisko Národnej banky Slovenska, podľa ktorej poškodený má nárok na zapožičanie náhradného vozidla odo dňa poškodenia, resp. zničenia jeho motorového vozidla do doručenia oznámenia poisťovateľa o totálnej škode, resp. do ukončenia opravy poškodeného vozidla v súlade s dĺžkou opravy podľa technológie opravy vozidla danej výrobcom konkrétnej značky motorového vozidla a primeraným časovým úsekom na objednanie nevyhnutne potrebných náhradných dielov, a teda dôvodné je zapožičanie si náhradného motorového vozidla len po dobu do ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla, t. j. v tomto prípade do 06.12.2024, v deň, ktorý je uvedený ako deň dodania tovaru/služby na faktúre autoservisu, odvolací súd poukazuje na to, že takéto stanovisko je v rozpore so závermi ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít. To platí aj vo vzťahu k žalovaným uvádzaným rozhodnutiam Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. (potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. -171 zo dňa 21.07.2022), tiež rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 14.2.2013, Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. -195 zo dňa 25.2.2025 a rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. zo dňa 26.11.2024. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že s uvedenými závermi sa nestotožňuje, keď za správne považuje opačné závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, konkrétne z už odkazovaných rozhodnutí vo veciach sp. zn. , , , na ktoré nadväzuje aj v súčasnosti už ustálená rozhodovacia prax všeobecných súdov (Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Bratislave), na ktorú vo vyjadrení k odvolaniu odkazuje aj žalobca. Ani argumentácia žalovaného rozhodovacou praxou odlišnou od uvedených právnych záverov s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd, preto nemôže obstáť a privodiť žalovanému priaznivejšie rozhodnutie v tomto spore.

10. Nedôvodne tiež žalovaný v odvolaní namieta, že skutočnosť, že autoservisy bežne zadržiavajú opravené motorové vozidlá do vystavenia krycieho listu a tým spôsobujú poškodeným škodu v podobe dlhšieho nájmu náhradného vozidla, nemôže byť na ťarchu vinníka škodovej udalosti ani jeho poisťovateľa, keď vzťah autoservisu a poškodeného je nezávislým vzťahom medzi poškodeným a tretím subjektom, ktorý stojí mimo vzťahu poškodeného a poisťovne a oznámenie o poistnom plnení (krycí list) je zákonom predpísaným spôsobom oboznámenia poškodeného o výške jeho poistného plnenia podľa ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda nie je prostriedkom vzájomnej dohody autoservisu a jeho osoby, ale splnením zákonnej povinnosti. Z vyššie citovaných rozhodnutí Ústavného súdu SR (sp. zn. , , ) i všeobecných súdov (o.i. Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Bratislave) totiž vyplýva, že za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla treba považovať dobu od momentu, kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému, a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojím úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou, k čomu však nepochybne v preskúmavanej veci nedošlo.

11. Rovnako neopodstatnene žalovaný v odvolaní namieta správnosť napadnutého rozsudku v časti priznaných úrokov z omeškania, keď argumentuje tým, že sa nedostal do omeškania, nakoľko si riadne splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 zákona o PZP a nie je preto povinný poškodenému ani žalobcovi uhradiť úroky z omeškania (§ 11 ods. 7 zákona o PZP a contrario), a to až do okamihu

splatnosti poistného plnenia, t.j. 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. Táto argumentácia žalovaného je totiž taktiež v rozpore so závermi ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (nález ÚS SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. - 33, sp. zn. a ) ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie.

12. Odvolací súd za daného stavu, keď súd prvej inštancie vychádzajúc z dostatočne a správne ustáleného skutkového stavu veci správne posúdil spor aj po právnej stránke a odvolacie námietky žalovaného nemožno považovať za opodstatnené, napadnutý rozsudok podľa , ako vo výroku vecne správny potvrdil, pretože neboli splnené zákonom stanovené predpoklady pre jeho zmenu ani zrušenie.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).