Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Co-41-2026.pdf
PDF · 188.7 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/41/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Zuzany Pavlíkovej, v právnej veci žalobcu: GARANCIA MOBILITY s. r. o., so sídlom Gorkého 11702/123, Martin, IČO: 55 489 168, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy 219,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. apríla 2026, č. k. 12C/14/2026-83, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. o trovách konania medzi stranami sporu rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 219,98 eur ako náhrady škody, ktorá mala vzniknúť z titulu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla, po dobu opravy vozidla poškodenej v dôsledku škodovej udalosti, ku ktorej došlo prevádzkou vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej, ktorá suma spočíva v rozdiele sumy 544,96 eur uvedenej vo faktúre č. 20240422 a žalovanou poskytnutého poistného plnenia vo výške 324,98 eur.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol platobným rozkazom pod sp. zn. 21Up/1532/2025 zo dňa 25.11.2025, proti ktorému podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že v dôsledku škodovej udalosti si právna predchodkyňa žalobcu zapožičala u žalobcu náhradné motorové vozidlo, ktoré užívala do dňa 15.10.2024, pričom denná sadzba bola dohodnutá na sumu 45,83 eur bez DPH. Žalobca však nepreukázal dôvodnosť, účelnosť vypožičania náhradného motorového vozidla aj za dobu po ukončení opravy motorového vozidla poškodenej, teda po dni vykonanej opravy 11.10.2024. Je podľa nej vylúčené a nehospodárne, aby v situácii, keď dôjde k oprave poškodeného motorového vozidla, boli aj naďalej za účelné považované náklady za prenájom náhradného vozidla. Poukazuje na to, že dňa 14.10.2024 bol autoservisu vystavený krycí list (Oznámenie o poistnom plnení), ktorý žalovaná zasiela autoservisu ako garanciu úhrady nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla za poškodeného, ktorý bol autoservisu zaslaný bezprostredne v ten istý deň, keď autoservis zaslal faktúru na opravu. Skutočnosť, že autoservis bezdôvodne zaslal faktúru žalovanej až tri dni po vykonaní opravy, nemôže byť pripísaná na ťarchu žalovanej. Poukazuje tiež na to, že poškodená splnomocnila autoservis na komunikáciu s poisťovňou, preto úkony splnomocnenca priamo zaväzujú zastúpenú osobu. To, že autoservis ako zástupca poškodenej mal vedomosť o ukončení opravy ako o významnom momente pre likvidáciu poistenej udalosti a neinformoval o tom poškodenú a žalovanú nemôže byť na škodu žalovanej.
Nanajvýš ide o porušenie povinnosti autoservisu ako zástupcu poškodenej vo vzťahu k poškodenej. Žalobca nepreukázal dôvodnosť a účelnosť vypožičania náhradného motorového vozidla po dobu dlhšiu ako je doba, za ktorú mu žalovaná poskytla plnenie, t. j. dobu po ukončení opravy motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu. Žalovaná dňa 24.10.2024 poskytla žalobcovi v zmysle § 11 ods. 6 písm. b/ zákona o PZP vysvetlenie, z akého dôvodu znížila poistné plnenie a vyplatila poistné plnenie vo výške 324,98 eur dňa 25.10.2024, čím dodržala aj zákonnú 15-dňovú lehotu na plnenie, preto sa nemohol dostať do omeškania s plnením svojho záväzku.
4. Dňa 24.02.2026 Okresný súd Banská Bystrica vec postúpil Okresnému súdu Prievidza. Zástupca žalovanej sa na pojednávanie neustanovil, z neúčasti na ňom sa ospravedlnil, pričom súhlasil s tým, aby súd vo veci pojednával v jeho neprítomnosti. V súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednával súd vo veci v neprítomnosti zástupcu žalovanej. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu ako je špecifikované v bode 6/ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, na skutkový stav ním zistený aplikoval ust. § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, 2 písm. b/, § 4 ods. 4, § 11 ods. 6, 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom (ďalej len „PZP“), § 427 ods. 1, 2, § 442 ods. 1, 3, § 663, § 524 ods. 1, 2, § 529 ods. 1, § 580 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vo svetle ktorých dospel k záveru, že žalobu ako nedôvodnú je potrebné zamietnuť. Žalobca podanou žalobou predmetom konania proti žalovanej urobil nárok na zaplatenie sumy 219,98 eur z titulu náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť z titulu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla v dôsledku škodovej udalosti, ku ktorej došlo prevádzkou vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej, ktorá suma spočíva v rozdiele sumy 544,96 eur, uvedenej vo faktúre č. 20240422 za nájom vozidla a žalovanou poskytnutého poistného plnenia vo výške 324,98 eur. Súd po právnej stránke nárok žalobcu (ako postupníka podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 20240422, zo dňa 15.10.2024) na náhradu škody, vo výške 219,98 eur, posúdil podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. a ustanovenia § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z hľadiska daností aktívnej vecnej legitimácie sa zaoberal platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky č. 20240422 zo dňa 15.10.2024 uzatvorenou medzi poškodenou ako veriteľom a žalobcom, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky 544,96 eur vo vzťahu k žalovanej, ktorá suma zodpovedá nájomnému, ktoré žalobca vyfakturoval poškodenej za nájom náhradného motorového vozidla faktúrou zo dňa 15.10.2024, vystavenou žalobcom ako prenajímateľom náhradného motorového vozidla, dospejúc k záveru o platnosti tejto zmluvy a tým aj danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore.
5. Konštatoval, že poskytnuté poistné plnenie má byť v takom rozsahu, aby poškodenému bola nahradená škoda v rozsahu, ktorý bol preukázaný. Občiansky zákonník určuje rozsah škody v ustanovení § 442, pričom nedefinuje pojem „skutočná škoda“. Podľa ustálenej judikatúry sa pod skutočnou škodou rozumie ujma, ktorá predstavuje zmenšenie majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ide o určenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody (R 55/1971). Škoda sa definuje aj ako ujma (vyjadriteľná v peniazoch), spočívajúca v zničení, strate, zmenšení alebo znehodnotení veci a predstavujúca majetkové hodnoty, potrebné na uvedenie do predchádzajúceho stavu. Za skutočnú škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére poškodeného tým, že došlo k zmenšeniu jeho majetku. Predstavuje tak náklady vyjadrené v peňažnej forme, ktoré sú potrebné na uvedenie do pôvodného stavu, alebo aj náklady, ktoré boli navyše vynaložené v porovnaní so stavom, ktorý bol bez škodovej udalosti. V danej veci po vykonanom dokazovaní, mal za preukázané, že na strane poškodenej išlo o účelne a nutne vynaložené náklady na nájom náhradného motorového vozidla v trvaní 5 dní (od 07.10.2024 do 11.10.2024). K zapožičaniu náhradného motorového vozidla došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 12.08.2024. Objektívnosť potreby použitia náhradného motorového vozidla a akceptáciu postúpenia pohľadávky žalobcovi vyjadrila žalovaná aj tým, že časť týchto nákladov, vyfakturovaných žalobcom poškodenej, zaplatila priamo žalobcovi, pričom v podaní zo dňa 24.10.2024 označenom ako Oznámenie o poistnom plnení, oznámila žalobcovi aj dôvod, pre ktorý mu poskytla krátené poistné plnenie (teda nie v sume, v akej žalobca ako prenajímateľ vyfakturoval poškodenej nájomné za používanie náhradného motorového vozidla počas opravy jej poškodeného vozidla). V oznámení o poistnom plnení zo dňa 24.10.2024, je uvedené vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Priznaná je primeraná doba zapožičania náhradného vozidla 5 dní, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla, zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami. Zapožičanie náhradného vozidla priznané do vystavenia faktúry za opravu vozidla 11.10.2024“. Podľa Nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. III ÚS 602/2022: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napríklad dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolností jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu“. Vo vyššie uvedenom náleze ústavný súd vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného motorového vozidla vyslovil záver, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne ústavný súd ďalej definoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Ústavný súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí, sp. zn. IV. ÚS 2043/17 zo dňa 14.02.2018, sa zaoberal aj otázkou nemravnosti účelového navyšovania nákladov na odstraňovanie škôd v systéme PZP zodpovednosti za škodu a parazitovania na tomto systéme zo strany tretích osôb, keď v tejto súvislosti uviedol: ,,Systém povinného ručenia slúži k ochrane poškodených pri dopravných nehodách a jeho prostredníctvom majú byť likvidované náklady, vynaložené na odstránenie vzniknutej ujmy (materiálnej a imateriálnej). Tento systém primárne chráni poškodených, prípadne i vinníkov nehôd, ktorí následne nemusia hradiť škody úplne z vlastných finančných prostriedkov. Nemožno však pripustiť, aby boli účelovým navyšovaním nákladov na odstraňovanie škôd čerpané finančné prostriedky, ktoré by pri poctivom jednaní čerpané neboli, čo by nakoniec mohlo ísť na ťarchu všetkých poistníkov......“. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 322/2025: ,,Poškodený účelnosť trvania nájmu odôvodnil tým, že náhradné vozidlo mal prenajaté až dovtedy, pokým mu servis neodovzdal opravené vozidlo. Skutočnosti podstatné pre posúdenie toho, že nájom náhradného vozidla po ukončení opravy - vystavenie faktúry bol neúčelný, mala tvrdiť a preukazovať žalovaná poisťovňa, keďže v prospech nej mali byť skutočnosti o tom, že sťažovateľovi nič nebránilo, aby si už opravené vozidlo prevzal predtým, ako vystavila krycí list. Bolo na žalovanej poisťovni tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodné pre posúdenie toho, že ďalšie trvanie nájmu náhradného vozidla nebolo účelné. Cieľom PZP je zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie ujmy poškodeného, ktorá mu vznikla v súvislosti so škodovou udalosťou, spôsobenou prevádzkou iného motorového vozidla. Súčasne je koncepcia PZP postavená tak, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a jeho uspokojenie. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 291/2025, sa (v bodoch 35, 36, 37) stotožnil s argumentáciou nálezu ústavného súdu III. ÚS 602/2022, ktoré sa týkali účelnosti a oprávnenosti dĺžky nájmu náhradných vozidiel. Ústavný súd už v skutkovom a právne obdobných veciach konštatoval, koncentrujúc sa na podstatu uplatneného nároku, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobený dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý účinok (III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Rovnako v oboch veciach, sp. zn. III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024, ústavný súd akcentoval porovnateľnosť situácie, v rámci ktorej bude poškodenému spôsobená čiastočná škoda s tou, v rámci ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktoré má pre stanovenie relevantnej doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam. Na podklade uvedeného potom ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti (a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a/ zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov) treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. Z Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu AUTOKOMPLEXX, spol. s r.o., Prievidza (spoločnosť bola ku dňu 30.04.2025 vymazaná z obchodného registra; spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia s inou spoločnosťou) vyplýva, že po doručení krycieho listu dňa 14.10.2024 o 12.00 hod., bolo opravené vozidlo odovzdané držiteľovi (poškodenej) a to dňa 15.10.2024. Za obdobie, keď bolo motorové vozidlo poškodenej v oprave, je nárok na náhradu škody v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Samotné vystavenie faktúry za opravu poškodeného vozidla nemá za následok ukončenie obmedzenia poškodeného spočívajúceho v tom, že nemôže užívať vlastné motorové vozidlo. Toto je ukončené až faktickým odovzdaním opraveného vozidla. Je
pravda, že až 14.10.2024 (8. deň trvania nájmu) vydala žalovaná krycí list, ktorým garantovala úhradu faktúry za opravu motorového vozidla poškodenej. Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti vynaložených nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia, je potrebné zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v možnosti užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Doba nájmu náhradného motorového vozidla bola ukončená dňa 15.10.2024. Dĺžka doby nájmu (od 07.10.2024 do 15.10.2024) pokrýva dobu, počas ktorej bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise, počas obdobia ktorého poškodená nemohla svoje motorové vozidlo užívať. Je pravda, že obmedzenie poškodenej užívať svoje motorové vozidlo, poškodené pri dopravnej nehode pominulo až doručením krycieho listu žalovanou a reálnym odovzdaním opraveného motorového vozidla dňa 15.10.2024, teda momentom, kedy s ním mohla disponovať. S poukazom na uvedené, je existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou zo dňa 12.08.2024) a vznikom súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za nájom náhradného motorového vozidla čo do základu daná, v konaní však bolo potrebné tiež posúdiť, či len za obdobie od 07.10.2024 do 11.10.2024, alebo prípadne až do 15.10.2024 (do vystavenia krycieho listu dňa 14.10.2024 a následného odovzdania opraveného motorového vozidla poškodenej dňa 15.10.2024). Pre posúdenie nutnosti a účelnosti nákladov na zapožičanie motorového vozidla bolo podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovanej, nemohla poškodená užívať svoje motorové vozidlo a po dobu jeho opravy si musela požičať náhradné motorové vozidlo. Náhradu nákladov, vynaložených poškodeným účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo, je potrebné považovať za škodu, súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bola poškodená, ako právny predchodca žalobcu (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/328/2015, Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/111/2017). Vychádzajúc aj z vyššie uvedených rozhodnutí ústavného súdu, za rozhodujúci okamih pre posúdenie účelnosti nákladov za nájom náhradného vozidla je potrebné považovať v zásade moment ukončenia opravy havarovaného vozidla, avšak s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu je možné uvažovať o dobe dlhšej. Osobné motorové vozidlo poškodenej bolo najneskôr dňa 11.10.2024 opravené, a teda prevádzky schopné, čo vyplýva z faktúry vystavenej autoservisom dňa 11.10.2024 (piatok). Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. 602/2022 je zrejmé, že poškodená mohla de facto svoje motorové vozidlo, už opravené dňa 11.10.2024 užívať (bolo prevádzky schopné). Pokiaľ sa však opravené motorové vozidlo dostalo do dispozičnej sféry poškodenej až 15.10.2024, teda s odstupom približne štyroch dní od jeho opravy, bolo povinnosťou žalobcu, zvlášť, pokiaľ žalovaná tvrdí, že poškodená mohla užívať svoje opravené motorové vozidlo už dňa 11.10.2024, v konaní preukázať, že tomu tak nebolo, resp. ktoré okolnosti neumožnili poškodenej prevzatie už opraveného motorového vozidla skôr, než až dňa 15.10.2024 (resp. už dňa 11.10.2024). Bolo teda povinnosťou žalobcu v konaní preukázať, že údaj, uvedený vo faktúre, nezodpovedá skutočnosti, teda, že ,,tovar/služby“ v skutočnosti neboli uvedeného dňa dodané, resp. že si uvedeného dňa opravené motorové vozidlo poškodená nemohla vyzdvihnúť a z akého dôvodu, pretože neskoršie prevzatie opraveného vozidla poškodenou nemôže (bez dôležitého a preukázaného dôvodu) ísť na ujmu žalovanej. Žalobca podľa názoru súdu neuniesol v konaní dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že opravené motorové vozidlo sa nemohlo dostať do dispozičnej sféry poškodenej už dňa 11.10.2024 alebo aspoň skôr, než jej v skutočnosti bolo odovzdané (15.10.2024). Žalobca v konaní predovšetkým nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, (napríklad dopytom na autoservis, ktorý motorové vozidlo poškodenej opravoval), kedy presne (dátumovo i časovo), bolo motorové vozidlo opravené, kedy o tejto skutočnosti bola žalovaná oboznámená a v súvislosti s tým aj to, kedy po jednotlivých administratívnych úkonoch, ktoré nasledovali po oprave vozidla, bolo možné zo strany žalovanej vydať krycí list a v tejto súvislosti ani to, či nebolo prípadne v reálnych možnostiach poškodenej A. B. prevziať si svoje motorové vozidlo skôr, než až dňa 15.10.2024. Žalobca v tejto súvislosti neprodukoval žiadne dôkazy a obmedzil sa len na hypotetické tvrdenia, smerujúce k možnosti (nemožnosti) poškodenej užívať svoje vozidlo po jej oprave, a to aj napriek tomu, že žalovaná v priebehu konania na tieto skutočnosti poukazovala. V konaní tak pre pasivitu žalobcu zostalo sporné aj to, či motorové vozidlo poškodenej bolo opravené až dňa 11.10.2024 (faktúra totiž bola vystavená 11.10.2024 v presne nezistenom čase), a teda nie je vylúčené, že faktúra za opravu vozidla bola vystavená aj hneď ráno toho dňa, a teda v priebehu otváracej doby autoservisu dňa 11.10.2024 (bol piatok, bežný pracovný deň) nebolo nereálne, aby aj administratívne a všetky ďalšie úkony, súvisiace s odovzdaním opraveného motorového vozidla poškodenej, vrátane prevzatia opraveného motorového vozidla poškodenou, sa vybavili ešte v ten istý deň (11.10.2024). Ako už bolo uvedené vyššie, dňom vystavenia faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bolo motorové vozidlo poškodenej opravené. Dôkazné bremeno bolo teda na žalobcovi, aby preukázal, že údaj uvedený vo faktúre (dodaný tovar/služby) nezodpovedá skutočnosti, teda že ,,tovar/služby“ v skutočnosti neboli vyššie uvedený deň
dodané, resp. že si uvedeného dňa opravené motorové vozidlo poškodená nemohla vyzdvihnúť a z akého dôvodu. Keďže žalobca nepreukázal, že dňa 11.10.2024 vozidlo ešte nebolo opravené (teda nepreukázal nesprávnosť, resp. nepravdivosť údaju vo faktúre), resp. že sa z akéhokoľvek dôvodu nemohlo dostať do dispozičnej sféry poškodenej (že si ho už opravené dňa 11.10.2024 nemohla prevziať a opäť užívať), uplatnenie náhrady za užívanie náhradného motorového vozidla už za nasledujúci deň od 12.10.2024 nemá opodstatnenie, a preto súd žalobu ako nedôvodnú (neunesenie dôkazného bremena žalobcom) zamietol, keďže neskoršie prevzatie svojho opraveného vozidla poškodenou (bez dôležitého a preukázaného dôvodu), ide na ujmu poškodenej (resp. v tomto konaní už na ujmu žalobcu). Žalobca teda v konaní nijako nepreukázal dôvodnosť účelnosti vypožičania náhradného motorového vozidla poškodenej od žalobcu aj za dobu po ukončení opravy motorového vozidla poškodenej, teda za dni 12.10. až 15.10.2024, resp. nepreukázal, že oprava nebola vykonaná v deň uvedený vo faktúre a že nájom aj za dni 12.10.2024 až 15.10.2024 bol dôvodný. Náklady, vynaložené na prenájom náhradného vozidla po dátume ukončenia opravy, teda po dátume 11.10.2024, nebolo možné považovať za účelný a nutný náklad, vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Pojmovo už nejde o vozidlo náhradné, prenajaté súčasne po dobu, keď z dôvodu poškodenia nie je možné súčasne užívať vlastné vozidlo. Z ustálenej súdnej praxe tiež vyplýva, že je vylúčené a nehospodárne, aby v situácii, keď dôjde k oprave poškodeného motorového vozidla a toto de facto môže opätovne užívať poškodená osoba, boli aj naďalej za účelné považované náklady na prenájom náhradného vozidla. Opačný názor by viedol k absurdnému záveru, že poškodený si môže prenajať náhradné motorové vozidlo na akúkoľvek dlhú dobu. Naviac poškodená splnomocnila autoservis na komunikáciu s poisťovňou (viď č. l. 39). Súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalovanej, že úkony splnomocnenca priamo zaväzujú zastúpenú osobu (§ 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a teda to, že autoservis ako zástupca poškodenej mal vedomosť o ukončení opravy ako o významnom momente pre likvidáciu poistenej udalosti už dňa 11.10.2024 a neinformoval o tom poškodenú, či žalovanú, nemôže byť na škodu žalovanej. Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej súd voči žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP).
6. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že jeho žalobe bude v plnom rozsahu vyhovené a zároveň žalovaná bude povinná nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100 %. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP (existencia inej vady spôsobilej mať za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia, nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých je založené rozhodnutie) v konkrétnosti poukazoval na to, že dňa 12.08.2024 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle vo vlastníctve A. B., ktorá bola spôsobená prevádzkou vozidla poisteného u žalovanej, pričom poškodená dala vozidlo opraviť v autoservise a následne si na základe zmluvy o nájme náhradného vozidla zo dňa 07.10.2024 prenajala náhradné vozidlo Škoda Octavia na obdobie od 07.10. do 15.10.2024, keďže nemala k dispozícii iné vozidlo. Nájom bol nevyhnutný po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise až do doručenia krycieho listu poisťovňou a následnej možnosti poškodenej prevziať si svoje poškodené vozidlo zo servisu. Po ukončení nájmu bola vystavená faktúra na 544,96 eur s DPH za 9 dní, ktorú pohľadávku postúpila poškodená voči žalovanej žalobcovi, ktorý následne požadoval úhradu od žalovanej, ktorá však uhradila len 324,98 eur, pričom neoprávnene krátila plnenie o 4 dni nájmu náhradného vozidla bez odôvodnenia. V súvislosti s oprávnenosťou tohto nároku poukazuje na § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o povinnom zmluvnom poistení. Počas celého konania poukazoval na nález ÚS SR č.k. III. ÚS 602/2022, v ktorom je judikované, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného. Ďalej poukazoval na nález ÚS SR č.k. I. ÚS 291/2025, v ktorom rovnako bolo ustálené, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s ním spojený vznik primeraných nákladov, pričom dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie, teda šetrenia poistnej udalosti. Poukazované nálezy sú obsiahnuté aj v napadnutom rozhodnutí a podľa žalobcu jednoznačne z ich záverov vyplýva, že pri parciálnej škode až doručením krycieho listu žalovanou, de facto momentom možnosti prevziať si opravené vozidlo poškodenou zo servisu zaniká nárok na náhradné vozidlo. Je notorický známe, že autoservis po vykonaní opravy vozidla zašle faktúru poisťovni a čaká na vydanie krycieho listu, ktorý je zárukou preplatenia nákladov na opravu vozidla, pričom bez toho vozidlo poškodenej nevydá, čo v konaní preukazuje aj splnomocnenie servisu, ktorý bol splnomocnený na
komunikáciu so žalovanou a prijatie poistného plnenia za vykonanie opravy. Oprávnenosť nároku žalobcu potvrdzuje aj listinný dôkaz doložený žalobcom, a to potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 15.10.2024, ktorá listina potvrdzuje, že až po doručení krycieho listu dňa 14.10.2024 o 12:00 hod. bolo zo strany servisu opravené vozidlo bezodkladne odovzdané držiteľovi dňa 15.10.2024. Pokiaľ servis nemal garantované preplatenie nákladov, nevydal opravené vozidlo poškodenému, ktorý nemá zákonnú povinnosť uhradiť náklady za opravu vozidla servisu z vlastných zdrojov. Poškodenú treba vnímať v skúmanom právnom vzťahu ako slabšieho, ktorý sa ocitol v nepomere so žalovanou nedobrovoľne bez vlastnej viny. Je to poisťovňa, ktorá má svojou aktivitou zabezpečiť čo najskoršiu likvidáciu poistnej udalosti a umožniť tak skoré užívanie vlastného vozidla poškodenou. Nie je možno opomenúť postavenie žalovanej ako subjektu povinného voči poškodenému. Záväzkový vzťah s poisťovňou je držiteľom motorových vozidiel vnútený zákonom. Žalobca preukázal, že nárok na náhradné vozidlo aj po vystavení faktúry za opravu je dôvodný. Na podporu svojich tvrdení dáva do pozornosti rozhodnutia tiež iných odvolacích súdov, konkrétne KS v Žiline sp. zn. 6Co/77/2024 zo dňa 18.12.2024, KS v Trenčíne sp. zn. 8Co/1/2025 zo dňa 19.03.2025 a ďalšie. V rámci rozsudku sa súd stotožnil s argumentáciou žalovanej, že úlohy vyplývajúce zo splnomocnenia priamo zaväzujú zastúpenú osobu, v tomto prípade poškodenú, pričom autoservis ako zástupca poškodenej, napriek vedomosti o ukončení opravy, o tejto skutočnosti neinformoval žalovanú. Autoservis je zo strany poškodeného splnomocnený na komunikáciu s poisťovateľom škodcu, keď poistné plnenie nežiada uhradiť na svoj účet, ale žiada, aby cena opravy bola likvidovaná zo strany poisťovateľa škodcu formou vydania krycieho listu žalovaným. KS v Žiline v rozhodnutí pod sp. zn. 11Co/88/2023 akcentoval skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý podniká ako poisťovateľ v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a poškodený vstupuje do právneho vzťahu s autoservisom založeného zmluvou o dielo s tým, že on nebude uhrádzať cenu diela a že úhrada ceny diela bude zabezpečená poisťovateľom škodcu, t.j. žalovanou, o čom svedčí aj postup samotného servisu, ktorý faktúru za opravu nezasiela poškodenému, ale priamo žalovanej ako poisťovni škodcu, v kontexte čoho muselo byť žalovanej zrejmé, že pri bežnom chode udalostí bude predmetné vozidlo poškodeného vydané až po vydaní krycieho listu, prípadne úhrade fakturovanej sumy, teda že ukončenie procesu bude podmienené úhradou, ktorú má vykonať samotná žalovaná. Žalobca považoval argumentáciu žalovanej spočívajúcu v splnomocnení autoservisu na komunikáciu s poisťovňou za nedôvodnú, pretože v rámci splnomocnenia nie je možné vyvodiť možnosť zasahovať do opravy vozidla, ovplyvňovať priebeh prác a činnosť súvisiacich s opravou vozidla a jeho vydania zo servisu. Pokiaľ súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom NBS zo dňa 11.03.2019, v zmysle ktorého má poškodený nárok na zapožičanie náhradného vozidla do ukončenia opravy, tak vychádzajúc z rozhodnutí iných súdov, formálny odkaz na orgán vykonávajúci kontrolu nad poisťovníctvom SR nemá v danom prípade právnu relevanciu. Súd založil svoje rozhodnutie vo veci na irelevantných dôkazoch nesúvisiacich s napadnutým sporom, naviac tu absentuje relevantné odôvodnenie, čím je toto nepreskúmateľné, pričom poukazuje na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, týkajúceho sa vád odôvodnenia pod R 2/2016.
7. Žalovaná nevyužila svoje právo vyjadriť sa k podanému odvolaniu.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore (žalobca), v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu zostávajúceho podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
10. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 219,98 eur z titulu náhrady škody, ktorá mala vzniknúť poškodenej A. B. (ako postupcovi zo zmluvy o postúpení tejto pohľadávky na žalobcu) z titulu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla po dobu opravy vozidla poškodenej, v dôsledku škodovej udalosti, ku ktorej došlo prevádzkou vozidla povinne zmluvne poisteného u
žalovanej, ktorá suma spočíva v rozdiele sumy 544,96 eur, uvedenej vo faktúre č. 20240422 a žalovanou poskytnutého poistného plnenia z tohto titulu vo výške 324,98 eur.
11. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol s odôvodnením, že pokiaľ sa opravené motorové vozidlo dostalo do dispozičnej sféry poškodenej až 15.10.2024, teda s odstupom približne štyroch dní od jeho opravy, bolo povinnosťou žalobcu, aby v konaní preukázal okolnosti, ktoré neumožnili poškodenej prevziať opravené motorové vozidlo už skôr, ako dňa 15.10.2024, príkladmo preukázať, že údaj o vykonanej oprave uvedený vo faktúre nezodpovedá z hľadiska časového skutočnosti (že ,,tovar/služby“ v skutočnosti neboli uvedeného dňa dodané), prípadne ďalšie relevantné skutočnosti, pre ktoré poškodená nemohla vyzdvihnúť vozidlo objektívne už po jeho oprave, pretože neskoršie prevzatie opraveného vozidla poškodenou nemôže (bez dôležitého a preukázaného dôvodu) ísť na ujmu žalovanej, v ktorom smere žalobca podľa právneho názoru súdu neuniesol v konaní dôkazné bremeno, keďže na tieto okolnosti v konaní nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, (napríklad dopytom na autoservis, ktorý motorové vozidlo poškodenej opravoval), kedy presne (dátumovo i časovo), bolo motorové vozidlo opravené, kedy o tejto skutočnosti bola žalovaná oboznámená a v súvislosti s tým aj to, kedy po jednotlivých administratívnych úkonoch, ktoré nasledovali po oprave vozidla, bolo možné zo strany žalovanej vydať krycí list a v tejto súvislosti ani to, či nebolo prípadne v reálnych možnostiach poškodenej A. B. prevziať si svoje motorové vozidlo skôr, než až dňa 15.10.2024. Zároveň rozhodol o trovách konania medzi stranami sporu rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
12. Odvolateľ (žalobca) posúdiac odvolanie podľa obsahu uplatňuje dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ resp. d/, f/ a h/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces/existencia inej vady, nesprávne skutkové a právne závery na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie). V konkrétnosti tvrdí vady odôvodnenia rozhodnutia (jeho nepreskúmateľnosť), spochybňuje správnosť názoru súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena z jeho strany o podstatných, súdom prvej inštancie mu vytýkaných skutočnostiach, odkazom na ním identifikované rozhodnutia najvyšších súdnych autorít zotrváva na opodstatnenosti svojho nároku z titulu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla nielen po dobu opravy vozidla poškodenej, ale tiež do doby, kedy objektívne poškodená vozidlo mohla prevziať, čo podľa jeho názoru bolo až následne po vystavení krycieho listu žalovanou. V nadväznosti na to, za nesprávne považuje aj rozhodnutie o trovách konania.
13. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok, existenciu ktorej vady nezistil a odvolateľ ju tiež ani netvrdil.
14. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalobcu, ktorá vyplynula z obsahu odvolania spočívajúcou v tvrdení o nedostatkoch odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (tvrdí jeho nepreskúmateľnosť), ktorá je subsumovateľná pod dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, príp. d/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces/existencia inej vady spôsobilej mať za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia).
15. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je síce súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR, avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré nebolo vyhovené uplatnenému nároku, či obrannej argumentácii nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné (porovnaj tiež zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu týkajúceho sa vád odôvodnenia pod R 2/2016 na ktoré poukazuje tiež žalobca)..
16. Odôvodnenie rozhodnutia v tomto prípade však tvorí rámcovo dostatočný podklad pre uskutočnenie jeho prieskumu v odvolacom konaní, spĺňajúc parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami danými ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd poukazuje na to, že aj Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že súd v rozsudku nemusí reagovať na každý argument prednesený v súdnom konaní, vyžaduje sa, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za významný (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, obidva z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B), čo dopadá v plnej miere tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05), k naplneniu čoho v posudzovanej veci aj došlo. Skutkové aj právne závery na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie sú zrozumiteľným spôsobom komunikované a preto neobstoja v tomto smere námietky žalobcu o ich nepreskúmateľnosti.
17. Skutočnosť, že žalobca sa so spôsobom posúdenia nastolených otázok súdom prvej inštancie, či dôvodmi na ktorých rozhodnutie založil súd prvej inštancie subjektívne nestotožňuje a považuje ich za nesprávne, nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a tiež nemôže byť spôsobilá založiť odlišné rozhodnutie, ak súd prvej inštancie pri posudzovaní esenciálnych otázok vychádzal z platnej právnej úpravy a jeho závery tiež nie sú poznamenané ani rozpornosťou s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Závery súdu prvej inštancie pri posudzovaní rozhodujúcich otázok v tomto prípade boli výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia o uplatnenom nároku.
18. Samotná polemika odvolateľa s právnymi závermi súdu prvej inštancie, či len všeobecné spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia a kritika toho, ako súd prvej inštancie pristupoval k riešeniu ťažiskovej právnej otázky, či kritika toho, že súd neriešil otázky, ktoré však pre rozhodnutie o nároku nie sú rozhodujúce, významovo nie je spôsobilou narušiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a nie sú tiež spôsobilé k záveru o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.
19. Z uvedených dôvodov tak nebolo možné konštatovať pre tvrdené vady odôvodnenia rozhodnutia naplnenie ani odvolacieho dôvodu uvedeného či už v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ako ani pod písm. d/ CSP.
20. Následne odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu rozhodnutie z hľadiska jeho správnosti vo svetle vecných odvolacích námietok žalobcu vzťahujúcich sa k možnému naplneniu uplatnených dôvodov na odvolanie uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery na ktorých je založené rozhodnutie).
21. Nesprávny skutkový záver (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa kritérií daných ust. § 191 CSP, vychádzajúc z ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.
22. Nesprávne právne posúdenie veci (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).
23. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru, že ani vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie, keďže nemajú oporu v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal tvrdeniami a dôkazmi produkovanými stranami v spore, tieto vykonal v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, následne ich vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 CSP a zo správne zistených skutočností, vyvodil tiež správne právne závery, na ktorých založil svoje
rozhodnutie, aplikujúc tiež správnu právnu úpravu. Odvolací súd súhlasí s jeho závermi, na ktorých založil svoje zamietajúce rozhodnutie o uplatnenom nároku, keďže tento vzal do úvahy tak stanoviská strán sporu, ako aj výsledky vykonaného dokazovania, preukázané skutkové okolnosti a ich vplyv na nároky strán a vychádzajúc z nich opodstatnene žalobe nevyhovel, čo indikovalo k potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 1 CSP tak vo veci samej, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť v ňom uvádzaných dôvodov a v podrobnostiach na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne nereplikoval všetky pre strany známe fakty, spolu so správnou citáciou aplikovaných právnych predpisov. Odvolací súd nezistil, že by jeho závery boli neakceptovateľné, obsah spisového materiálu v predmetnom súdnom konaní zároveň pripúšťa posúdenie relevantných otázok tak, ako sú uvádzané súdom prvej inštancie.
24. Nad rámec dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolací súd považuje za potrebné s prihliadnutím na obsah podaného odvolania žalobcu, ktorým ťažiskovo spochybňuje správnosť hodnotenia dôkazov a naň nadväzujúceho právneho posúdenia doplniť nasledovné:
25. Z vykonaného dokazovanie v danej veci vyplynulo a medzi stranami nebolo sporným, že dňa 12.8.2024 došlo na mieste: B. XXXX/XXX, C., k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Volkswagen Tiguan MT, EČV: C., poškodenej A. B., nar. XX.X.XXXX a tiež, že škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla značky Hyundai EČV BS627AY poisteného D. A., ktoré bolo poistené u žalovanej, na základe uzavretej Poistnej zmluvy č. 6627088365/4 o PZP za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vyššie uvedené vozidlo poškodenej bolo po poistnej udalosti prevzaté do autoservisu AUTKOMPLEXX, spol. s r.o., Nedožerská cesta 1184/46, Prievidza, za účelom opravy dňa 7.10.2024. Dňa 11.10.2024 bola autoservisom vystavená faktúra za opravu motorového vozidla, ktorá ako tvrdila žalovaná a žalobca to ani nespochybnil, bola doručená do dispozície žalovanej dňa 14.10.2026, v ktorý deň aj žalovaná vystavila krycí list a po jeho doručení do autoservisu dňa 14.10.2024 o 12,00 hod., bolo opravené vozidlo odovzdané držiteľovi nasledujúci deň, t.j. dňa 15.10.2024. Sporným tiež nebolo, že poškodená splnomocnila autoservis k úkonom vo vzťahu k žalovanej v súvislosti s dotknutou škodovou udalosťou.
26. Z dokazovania tiež vyplynulo, a rovnako sporným medzi stranami nebolo, že dňa 7.10.2024 medzi žalobcom, ako prenajímateľom a A. B., ako nájomcom, bola uzavretá Zmluva o nájme náhradného vozidla č. 20240422, predmetom ktorej bol nájom náhradného osobného motorového vozidla značky Škoda Octavia, striebornej farby, EVČ: E.. V Protokole o prenájme náhradného vozidla č. 20240422 je uvedené, že prenájom náhradného vozidla značky Škoda Octavia, trval od 7.10.2024 9,41 hod. do 15.10.2024 8,37 hod. V Čestnom prehlásení, zo dňa 15.10.2024, A. B. prehlásila, že od žalobcu mala zapožičané náhradné vozidlo od 7.10.2024 do 15.10.2024, t. j. v trvaní 9 dní z dôvodu, že jej vozidlo bolo po poistnej udalosti č. 9535929976, zo dňa 12.8.2024, v autoservise až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Faktúrou č. 20240422, zo dňa 15.10.2024, splatnou dňa 22.10.2024, žalobca fakturoval A. B. sumu 494,96 eur spolu s DPH za prenájom motorového vozidla značky Škoda Octavia eur za 9 dní, od 7.10.2024 do 15.10.2024, za jednotkovú cenu bez DPH vo výške 45,83 eur a za pristavenie vozidla sumu spolu vo výške 50 eur vrátane DPH. Spolu si tak žalobca voči poškodenej uplatnil sumu 544,96 eur.
27. Dňa 15.10.2024 medzi žalobcom ako postupníkom a A. B. ako postupcom bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky č. 20240422 voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group (ďalej len „poisťovňa“), ako likvidačnému zástupcovi, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom Hyundai, EČV: F. vo výške 544,96 eur s DPH, z titulu jej nároku voči poisťovni podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z.z.. Ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 12.8.2024 na vozidle Volkswagen Tiguan MT EČV: C.. Podaním, označeným ako Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky, zo dňa 15.10.2024 žalobca vyzval žalovanú, aby mu uhradila pohľadávku 544,96 eur s DPH v reakcii na čo žalovaná oznámila žalobcovi, že za primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla považuje v tomto prípade dobu do vystavenia faktúry za opravu vozidla k čomu došlo dňa 11.10.2024 a poistné plnenie mu tak poukazuje v sume 324,98 eur, čo rovnako nie je sporným, ako ani fakt, že žalobou uplatnený nárok predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou za prenájom vozidla až do jeho prevzatia a poukázaným poistným plnením.
28. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
29. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
30. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
31. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
32. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelne, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
33. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
34. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
35. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
36. Podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka, námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.
37. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie a odvolací súd uvádza, že správne po právnej stránke nárok žalobcu (ako postupníka podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 20240422, zo dňa 15.10.2024) na náhradu škody, vo výške 219,98 eur, posúdil podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. a ustanovenia § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá skutočná škoda - nájomné za nájom náhradného motorového vozidla, vznikla poškodenej (ako postupcovi) v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou (dopravnou nehodou, spôsobenou prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného) tým, že po dobu, po ktorú bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise, užívala na základe Zmluvy o nájme náhradného vozidla č. 20240422 prenajaté náhradné motorové vozidlo.
38. Identicky správne posúdil, že pokiaľ ide o Zmluvu o postúpení pohľadávky č. 20240422, zo dňa 15.10.2024, uzatvorenú medzi poškodenou a žalobcom, ktorá bola uzatvorená platne, pohľadávka na náhradu škody z titulu nájomného za prenajatie náhradného motorového vozidla poškodenej prešla voči žalovanej na žalobcu.
39. Za správny odvolací súd považuje aj názor súdu prvej inštancie, že k zapožičaniu náhradného motorového vozidla došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, zo dňa 12.8.2024, pričom objektívnosť potreby použitia náhradného motorového vozidla a akceptáciu postúpenia pohľadávky žalobcovi nespochybňovala ani žalovaná, o čom svedčí fakt, že časť nákladov s týmto spojených (za obdobie do 11.10.2024 vrátane (za päť dní nájmu) zaplatila priamo žalobcovi, zároveň mu oznámiac aj dôvod, pre ktorý mu poskytla krátené poistné plnenie (teda nie v sume, v akej žalobca ako prenajímateľ vyfakturoval poškodenej nájomné za používanie náhradného motorového vozidla počas opravy jej poškodeného vozidla).
40. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že v období, keď bolo motorové vozidlo poškodenej v oprave, je nárok na náhradu škody v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, pretože len samotné vystavenie faktúry za opravu poškodeného vozidla nemá vo všeobecnosti za následok ukončenie obmedzenia poškodenej užívať vlastné motorové vozidlo k čomu dochádza až faktickým odovzdaním opraveného vozidla, ku ktorému došlo dňa 15.10.2024, čomu predchádzalo, že až 14.10.2024 (8. deň trvania nájmu) vydala žalovaná krycí list, ktorým garantovala úhradu faktúry za
opravu motorového vozidla poškodenej. Dĺžka doby nájmu (od 7.10.2024 do 15.10.2024) tak pokrýva dobu, počas ktorej bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise.
41. Existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou zo dňa 12.8.2024) a vznikom súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za nájom náhradného motorového vozidla tak, ako to správne posúdil aj súd prvej inštancie je daná čo do základu, avšak so zreteľom na obrannú argumentáciu žalovanej v konaní, prostredníctvom ktorej spochybňuje tvrdenie žalobcu o tom, kedy reálne mohla poškodená vozidlo prevziať odvolávajúc sa na fakt, že autoservis až na tretí deň po vystavení faktúry za opravu túto doručil žalovanej, sa súd prvej inštancie správne zaoberal posudzovaním obdobia nutnosti a účelnosti nákladov na zapožičanie motorového vozidla (či len o obdobie od 7.10.2024 do 11.10.2024, alebo prípadne až do 15.10.2024 teda do vystavenia krycieho listu dňa 14.10.2024 a následného odovzdania opraveného motorového vozidla poškodenej dňa 15.10.2024) pre zodpovedanie ktorej otázky je podstatné, dokedy objektívne nemohla poškodená užívať svoje motorové vozidlo a po dobu jeho opravy si musela požičať náhradné motorové vozidlo.
42. Faktom je, že osobné motorové vozidlo poškodenej bolo najneskôr dňa 11.10.2024 opravené a teda prevádzky schopné, čo vyplýva z faktúry, vystavenej autoservisom, dňa 11.10.2024. Pokiaľ sa však opravené motorové vozidlo dostalo do dispozičnej sféry poškodenej až 15.10.2024, teda s odstupom približne štyroch dní od jeho opravy, bolo povinnosťou žalobcu, pokiaľ žalovaná tvrdí, že poškodená mohla užívať svoje opravené motorové vozidlo už dňa 11.10.2024 avšak servis splnomocnený poškodenou k úkonom voči žalovanej faktúru za opravu doručil žalovanej až dňa 14.10.2024 (tri dni po oprave), čím spôsobil, že žalovaná nemohla vystaviť krycí list bezodkladne po ukončení opravy, v konaní preukázať, že tomu tak nebolo, resp. ktoré okolnosti neumožnili poškodenej prevzatie už opraveného motorového vozidla skôr, než dňa 15.10.2024 (resp. už dňa 11.10.2024), t.j. že údaj uvedený vo faktúre nezodpovedá skutočnosti, teda, že ,,tovar/služby“ v skutočnosti neboli uvedeného dňa dodané, resp. že si uvedeného dňa opravené motorové vozidlo poškodená nemohla vyzdvihnúť a z akého dôvodu, pretože neskoršie prevzatie opraveného vozidla poškodenou nemôže (bez dôležitého a preukázaného dôvodu) ísť na ujmu žalovanej, vo vzťahu ku ktorým rozhodujúcim skutočnostiam podľa názoru súdu prvej inštancie tento neuniesol v konaní dôkazné bremeno, keď nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, ktoré by prelomili obrannú argumentáciu žalovanej s ktorým právnym názorom odvolateľ nesúhlasí.
43. Sporové konanie je ovládané hlavne princípom prejednacím a princípom kontradiktórnosti, ktoré predurčujú, že ťarchu a zodpovednosť za výsledok konania nesú najmä strany sporu. Medzi povinnosti procesných strán v sporovom konaní patrí predovšetkým tvrdenie rozhodných skutočností a navrhovanie dôkazov (tzv. povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť), ktorými poskytujú informácie potrebné pre rozhodnutie. Rozsah dôkazného bremena vyplýva z hmotného práva, teda z príslušnej hmotnoprávnej normy. V zásade platí, že dôkazné bremeno má ten, komu je podľa hmotného práva na prospech existencia určitej skutočnosti. Ak tak strany nevykonajú, potom postihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné tvrdenie vykonať, či dôkazy produkovať nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka (porovnaj uznesenie NS SR, sp. zn. 6 M Cdo 17/2010 zo dňa 28.03.2012).
44. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Voľné hodnotenie nemožno interpretovať ako svojvoľné, ale ide o silne logický proces s veľmi jasnými pravidlami. Rozhodnutie súdu musí byť v súlade s objektívnymi skutočnosťami a založené na starostlivom zvážení všetkých zistených skutočností. Podstatné je pritom vnútorné presvedčenie podopreté logickými hodnotiacimi úvahami. Výsledkom voľného hodnotenia dôkazov je potom objektivizované vnútorné presvedčenie, či určité skutkové tvrdenie bolo dokázané, alebo nie. Mieru dôkazu, teda úroveň kvality, v akej musia byť rozhodujúce skutkové okolnosti preukázané, určuje základné pravidlo stanovené tak, že sudca má považovať za dokázané len tie skutočnosti, ktorým na základe slobodného vnútorného presvedčenia prizná hodnotu pravdivosti. Hodnotu pravdivosti dosahujú iba skutočnosti, ktorých možnosť pravdepodobnosti zodpovedá praktickej istote, pričom praktickou
istotou je pravdepodobnosť na hranici istoty nepripúšťajúca, resp. vylučujúca rozumné pochybnosti (Macur J., Postmodernismus a zjišťování skutkového stavu v civilním soudním řízení, Brno MU 2001 s. 145, 147, 168-171, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28 Cdo 3459/2013 z 08.01.2014, Lavický P., Důkazní břemeno v civilním řízení soudním, Praha Leges 2017, s. 36). Pri rozhodnutí vo veci dokazovaná skutočnosť musí byť natoľko pravdepodobná, že nielen sudca, ale ani žiadny rozumný, uvedomelý, skúsený a svedomitý človek nebude môcť o nej pochybovať, t.j. musí byť dokázaná v už uvedenej pravdepodobnosti hraničiacej s istotou, nepripúšťajúcou rozumné pochybnosti. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že skutkový záver, ktorý sudca urobí o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom k zisteniam získaným z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného presvedčenia sudcu a jeho logického myšlienkového postupu.
45. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Ak účastník konania navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, znáša procesnú zodpovednosť a teda dôsledky neunesenia tzv. dôkazného bremena.
46. V spore o zaplatenie sumy 219,98 eur z titulu náhrady škody, ktorá mala vzniknúť poškodenej A. B. (ako postupcovi zo zmluvy o postúpení tejto pohľadávky na žalobcu) z titulu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla v dôsledku škodovej udalosti, ku ktorej došlo prevádzkou vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej, po dobu opravy vozidla poškodenej, resp. momentu objektívnej možnosti poškodenou vozidlo prevziať, mal žalobca pokiaľ ide o spornú otázku doby, po ktorú možno udržateľne uvažovať o účelne vynaložených nákladoch na nájom náhradného vozidla bremeno tvrdenia a s ním spojené bremeno dôkazné, že poškodená objektívne v okolnostiach tejto veci nemohla vozidlo po oprave prevziať skôr, ako k tomu reálne došlo, t.j. dňa 15.10.2024, čo bolo až štyri dni po vykonanej oprave vozidla (vychádzajúc z údajov uvedených na faktúre o oprave vystavenej autoservisom dňa 11.10.2024. Žalobca na ktorého tento nárok prešiel z poškodenej na základe zmluvy o postúpení pohľadávky tvrdil, že skôr k prevzatiu nemohlo dôjsť, keďže žalovaná až dňa 14.10.2024 ukončila šetrenie poistnej udalosti a vystavila krycí list. Žalovaná tieto tvrdenia poprela za vlastnej obrannej konštrukcie založenej na tom, že nájom náhradného vozidla po ukončení opravy - vystavení faktúry bol neúčelný, pretože poškodenej nič nebránilo, aby si už opravené vozidlo prevzala predtým, ako vystavila žalovaná krycí list pokiaľ by bola doručila ona, či ňou splnomocnený k tomu autoservis bezprostredne po skončení opravy za túto vystavenú faktúru žalovanej, k čomu však došlo až o tri dne neskôr po oprave. Keďže nebolo medzi stranami sporné, že skutočne faktúra bola doručená žalovanej až tri dni po datovaní vystavenej faktúry za opravu, čím účinne spochybnila tvrdenia žalobcu na ktorých zakladal dôvodnosť svojho nároku, pre úspech žalobcu v spore bolo nevyhnutné, aby vyprodukoval na svoje tvrdenia také dôkazy, ktoré by prelomili obrannú argumentáciu žalovanej strany, pretože len vtedy by bolo možno hovoriť, že uniesol dôkazné bremeno na okolnosti, ktoré by umožňovali objektívne jeho nároku vyhovieť.
47. Komplexným posúdením okolností tejto veci odvolací súd sa plne identifikuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca si svoju vyššie uvedenú povinnosť nesplnil, dôkazné bremeno v potrebnej kvalite a rozsahu o rozhodujúcich skutočnostiach neuniesol. Zatiaľ čo skutočnosti tvrdené žalovanou na svoju obranu ohľadne toho, že poškodená si mohla auto po oprave prevziať aj skôr, pokiaľ by autoservis splnomocnený ku komunikácii so žalovanou bol bezodkladne (nie až o niekoľko dní) predložil faktúru za opravu žalovanej, boli v dostatočnej miere podporené (preukázané) skutočnosťami, ktoré dokazovaním vyšli najavo (o neskoršom predložení faktúry žalovanej) a tiež neboli spornými, ktoré eliminujú zásadne hodnovernosť argumentácie žalobcu o účelnosti nákladov na nájom náhradného vozidla aj za dni po skončení opravy, pri absencii predloženia takých dôkazov zo strany žalobcu, či jeho návrhu na ich vykonanie, ktoré by boli spôsobilé k odlišnému záveru. Dôkazné bremeno o opodstatnenosti nároku potom, ako žalovaná za prezentácie vlastnej konštrukcie obranných dôvodov účinne tvrdenia žalobcu poprela, žalobca v potrebnom rozsahu a kvalite neuniesol. Súd prvej inštancie správne posúdil v okolnostiach tejto veci rozloženie dôkazného bremena medzi stranami, správne so zreteľom na teoretické východiská ovládajúce hodnotenie dôkazov, tieto podľa zásad uvedených v ust. § 191 CSP aj na základe slobodného vnútorného presvedčenia objektívne vyhodnotil, výsledky ktorého procesu správne posúdil, keď dospel k záveru, že absentuje na základe nich taká miera pravdepodobnosti žalobcom tvrdených skutočností vzťahujúcich sa k existencii okolností objektívne znemožňujúcich
prevzatie opraveného motorového vozidla poškodenou z autoservisu skôr, ako 15.10.2024 (kedy ho reálne prevzala), ktorá by eliminovala obrannú argumentáciu žalovanej a opodstatňovala by pripísať na jej ťarchu tiež náklady, ktoré poškodenej vznikli v súvislosti s prenájmom motorového vozidla aj za ďalšie štyri dni potom, ako vozidlo bolo opravené. Žalobca, ako to správne uvádza aj súd prvej inštancie, bol v tomto smere nečinný, keď na rozhodujúce skutočnosti žiadne dôkazy neprodukoval, ani ich vykonanie nenavrhol, dokonca sa ani osobne nezúčastnil súdom prvej inštancie nariadeného pojednávania, tiež v rámci ktorého mohol účinne produkovať prostriedky na zvrátenie argumentácie žalovanej, za ktorých okolností legitímne nemohol očakávať iné, ako vo svoj neprospech vydané rozhodnutie. V tomto smere možno len poukázať na starú rímsku zásadu, ktorú v takýchto prípadoch do pozornosti dáva aj najvyšší súd, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, pretože v slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. (porovnaj príkladmo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).
48. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu produkované v odvolaní, v konkrétnosti poukaz žalobcu vo vzťahu k oprávnenosti svojho nároku na § 4 ods. 2 písm. b/ zák. o povinnom zmluvnom poistení, tak ako vyplýva z bodu 44. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie po právnej stránke nárok žalobcu na náhradu ním uplatnenej škody posúdil práve podľa vyššie uvedeného ustanovenia v spojitosti s § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a odvolací súd uvádza, že v celom rozsahu správne, keďže skutočná škoda spočívajúca v nájomnom za nájom náhradného motorového vozidla vznikla poškodenej práve v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, a to dopravnou nehodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovanej, ktorú právnu kvalifikáciu v priebehu konania samotná žalovaná žiadnym spôsobom nespochybňovala, o čom svedčí aj fakt, že žalovaná v rozsahu ako tieto náklady považovala za účelne vynaložené, žalobcovi tiež plnila.
49. Bez dopadov na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia je tiež poukaz žalobcu na niektoré rozhodnutia najvyššej súdnej autority, v konkrétnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (v konkrétnosti nález ÚS SR č.k. III. ÚS 602/2022, či nález č.k. I. ÚS 291/2025), vychádzajúc z ktorých podľa žalobcu vyplýva, že pri parciálnej škode až doručením krycieho listu žalovanou, teda de facto momentom možnosti prevziať si opravené vozidlo poškodenou zo servisu zaniká nárok na náhradné vozidlo, pretože tieto nie sú v konflikte so závermi, na ktorých súd prvej inštancie (tiež odvolací súd) založil svoje rozhodnutie. Odvolateľ totiž opomína, že menovaná najvyššia súdna autorita vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje individuálne okolnosti tej-ktorej veci, čo nemožno interpretovať inak ako spôsobom, že tieto závery nie sú paušálne aplikovateľné na každú skutkovo obdobnú vec, keďže nemožno vylúčiť, že práve individualita okolností tej-ktorej posudzovanej veci, tak ako tomu bolo aj v tejto veci, môže indikovať k záveru, že poškodená si mohla vozidlo prevziať, teda že do jej dispozície po oprave sa mohlo dostať skôr, ako až v deň vystavenia krycieho listu poisťovňou, či dokonca až v deň potom nasledujúci, ako tomu bolo tiež v okolnostiach posudzovanej veci, čím udržateľne náklady spojené na nájom tohto vozidla za toto obdobie nemožno udržateľne pripísať na ťarchu žalovanej. Súd prvej inštancie a kontinuálne ani odvolací súd nespochybňujú, že štandardne pokiaľ nie sú prítomné okolnosti, ktoré to vylučujú, je to práve vystavenie krycieho listu poisťovňou, ktorý je zárukou preplatenia nákladov na opravu vozidla, ktorý je momentom, kedy objektívne poškodená má možnosť do svojej dispozičnej sféry opravené vozidlo dostať, teda z autoservisu vykonávajúceho opravu si toto prevziať a v ťažiskovej časti prípadov preto aj až do tejto doby, sú náklady za nájom náhradného motorového vozidla považované za účelne vynaložené a poisťovňa býva zaviazaná k povinnosti tieto nahradiť. V konkrétnostiach tejto veci však nebolo možné odignorovať obrannú argumentáciu žalovanej, ktorá indikovala k odlišným záverom, prostredníctvom ktorej tvrdila, že poškodená si mohla vozidlo prevziať už skôr, t.j. 11.10.2024, čo bol deň, kedy, vychádzajúc z časového údaju na faktúre za opravu vozidla vystavenej autoservisom, mala byť oprava vykonaná (ktorý údaj nebol medzi stranami sporný a odlišný čas opravy ani z vykonaného dokazovania nevyplynul), keďže to bol práve autoservis splnomocnený k tomuto kroku poškodenou, ktorý v deň opravy nezaslal faktúru za opravu do dispozičnej sféry žalovanej, ale urobil tak až o niekoľko dní, konkrétne dňa 14.10.2024, čím toto medziobdobie objektívne nemôže byť dané do príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, a tak udržateľne pripísané na ťarchu žalovanej, identicky ako fakt, že poškodená si vozidlo dokonca neprevzala ani v deň, kedy faktúru žalovaná obdržala a bezodkladne v ten istý deň krycí list vystavila, pričom nebolo sporné, že do dispozície autoservisu sa mal dostať krycí list dňa 14.10.2024 cca o 12:00 hod., pričom poškodená si ani v tento deň vozidlo neprevzala, ale urobila tak
až v deň nasledujúci. Za týchto okolností jednoznačne, ako to správne posúdil aj súd prvej inštancie, by bolo možné náhradu za nájom náhradného vozidla poškodenej a následne žalobcovi, na ktorého tento nárok prešiel na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, priznať len za situácie, ak by bol preukázal, že tu boli prítomné okolnosti, pre ktoré sa opravené motorové vozidlo do dispozičnej sféry poškodenej nemohlo dostať už dňa 11.10.2024, prípadne skôr, ako jej reálne bolo odovzdané (dňa 15.10.2024), vo vzťahu ku ktorej povinnosti však žalobca zostal v konaní v celom rozsahu nečinný.
50. Pokiaľ žalobca v konaní obsiahlo polemizoval a teoretizoval o tom, že prekážkou bezodkladného postúpenia faktúry autoservisom žalovanej mohli byť rôzne administratívne prekážky, či nesúlad v dátume medzi reálnym vykonaním opravy a vystavením faktúry, tieto zostali len v rovine hypotetických domnienok, keďže na ich existenciu žalobca žiadne dôkazy vykonať nenavrhol a na domnienkach súdne rozhodnutie rozhodne zakladať nemožno. Keďže teda žalobca nepreukázal, že dňa 11.10.2024 či už vozidlo nebolo opravené, alebo že údaj na faktúre o zrealizovanej oprave nebol správny a neprodukoval a tiež nepreukazoval akékoľvek iné okolnosti, ktoré by objektívne boli spôsobilé obrannú argumentáciu žalovanej prelomiť, nezostávalo súdu prvej inštancie nič iné, ako obrannú argumentáciu žalovanej akceptovať, keďže na rozdiel od žalobcu táto má pôvod v skutočnostiach, ktoré z dokazovania vyplynuli, výsledkom čoho nemohlo byť iné, ako zamietajúce rozhodnutie pre nepreukázanie dôvodnosti a účelnosti vypožičania náhradného motorového vozidla poškodenej aj za dobu po ukončení opravy, teda za dni 12.10. až 15.10.2024.
51. S poukazom na tieto individuality posudzovanej veci je tiež nadbytočnou teoretizovanie žalobcu o tom, že servis nevydá vozidlo poškodenému, pokiaľ nemá garantované preplatenie nákladov, pričom samotný poškodený nemá zákonnú povinnosť uhradiť náklady za opravu vozidla servisu z vlastných zdrojov, tiež, že poškodenú treba vnímať ako slabšiu v nepomere so žalovanou, ktorá sa v tejto situácii ocitla bez vlastnej viny, že poisťovňa má svojou aktivitou zabezpečiť čo najskoršiu likvidáciu poistnej udalosti a umožniť tak skoré užívanie vozidla poškodenou, ako aj to, že záväzkový vzťah s poisťovňou je držiteľom motorových vozidiel vnútený zákonom, keďže na odlišných záveroch svoje rozhodnutie súd prvej inštancie nezaložil, akcentoval len individuálne okolnosti tejto veci, výsledkom čoho bolo prijaté rozhodnutie, pričom odvolací súd vo vzťahu k tejto polemike žalobcovi pripomína, že v tomto prípade to nebola poisťovňa, ktorá by nedostatkom svojej aktivity nezabezpečila čo najskoršiu likvidáciu poistnej udalosti a následné skoré užívanie vozidla poškodenou, ale autoservis konajúci na základe splnomocnenia žalovanou, ktorý oneskoreným zaslaním faktúry za opravu žalovanej, znemožnil čo najskoršiu likvidáciu poistnej udalosti a znemožnil (či samotná žalovaná ktorá ho k týmto krokom splnomocnila si takto znemožnila) o niekoľko dní skoršie užívanie jej vlastného vozidla, ktoré okolnosti neboli prítomné a teda ani neboli predmetom posudzovania v rozhodnutiach odvolacích súdov, na ktoré poukazuje v odvolaní žalobca, konkrétne KS v Žiline sp. zn. 6Co/77/2024, či KS v Trenčíne sp. zn. 8Co/1/2025.
52. Pokiaľ v konečnom dôsledku žalobca v odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na irelevantných dôkazoch nesúvisiacich s napadnutým sporom (pravdepodobne názor vyslovený NBS), tak odvolací súd relevanciu tejto námietky v okolnostiach tejto veci preskúmaním odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nezistil, keď naviac názor NBS, ktorý súd v odôvodnení spomína, nebol určujúcim pre vydanie zamietajúceho rozhodnutia. 53. Sumárne tak odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako v celom rozsahu vecne správne za použ. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, dospejúc tiež k záveru o správnosti rozhodnutia aj v časti náhrady trov konania, ktoré je správne založené na úspechu žalovanej. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene, či k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.
54. Odvolací súd v konečnom dôsledku rozhodol aj o trovách odvolacieho konania, a to podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
55. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
56. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).