Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-35-2025.pdf
PDF · 207.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B1-15C/76/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobkyne: R. B., K.. XX.XX.XXXX, O. Š. XX, O., právne zastúpená Q.. Q.. H.. Y. B., V.., O. Š. XX, O., proti žalovanému: Slovenská republika za ktorú koná Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, so sídlom Chlumeckého 2, Bratislava, IČO: 00 166 260, o náhradu škody vo výške 100 000,- eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp.zn. B1-15C/76/2013-244 zo dňa 21.06.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom sp.zn. B1-15C/76/2013-244 zo dňa 21.06.2024, súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
2. Žalobou doručenou bývalému Okresnému súdu Bratislava I dňa 11.04.2013 (od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava IV) sa žalobkyňa domáhala, aby súd prvej inštancie konštatoval protiprávnosť konania Správy katastra G. v súvislosti so Zápisom č.j. 789/2009 a Oznámenia č.j. 788/2009 a zaplatenia náhrady škody spôsobenej žalovaným pri výkone verejnej moci. Podaním zo dňa 21.08.2019 žalobkyňa upresnila svoju žalobu tak, že žiadala nahradiť škodu vo výške 100 000,- eur. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie W. bol ku dňu 10.11.2009 evidovaný rodinný dom (ďalej ako „Dom“) súpisné č. XX postavený na parcele registra „C“ KN č. XXX, pričom na tomto liste vlastníctva bola žalobkyňa riadne zapísaná ako vlastníčka tohto domu vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/2, a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 30.01.2008 (zapísanej do katastra nehnuteľností dňa 25.02.2008 pod č. V 311/2008), pričom vlastníctvo žalobkyne a jej právnych predchodcov (Q. B. a neskôr jeho syn R. B.) počas celej doby trvania týchto zápisov (teda viac než 20 rokov) nikto oficiálne nespochybnil. Ďalej uviedla, že dňa 10.11.2009 obec W. v zastúpení starostky, vydala Oznámenie č.j. 788/2009 (v ktorom obec pridelila Domu súpisné číslo XX) a Listinu o zrušení súpisného čísla č.j. 789/2009 (ktorou obec zrušila Domu súpisné číslo XX). Obe listiny boli vydané bez toho, aby o to požiadali vlastníci Domu. Listiny boli vydané na základe v tom čase už neplatného právneho predpisu a neobsahovali náležitosti, ktoré vtedy platný právny predpis od takýchto listín vyžadoval. Žalobkyňa nebola o vydaní týchto listín obcou W. informovaná. V Oznámení č.j. 788/2009 obec W. uviedla, že stavebníkom Domu bola U. Z. Y.. V., pričom v tomto oznámení sa nachádzal aj údaj o jej úmrtí. Správa katastra G. dňa 07.01.2010 na základe zápisu listiny o zrušení súpisného čísla č.j. 789/2009 (Z 2467/2009) Záznamom podľa § 34 zákona č. 162/1995 z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) zrušila zápis Domu na liste vlastníctva č. XXX a bezprostredne na to, tá istá
pracovníčka Správy katastra G. ten istý Dom postavený na tom istom pozemku na základe Oznámenia č.j. 788/2009 o pridelení nového súpisného čísla (G. XXXX/XXXX) zapísala na nový list vlastníctva č. XXXX, pričom ako jeho jediná vlastníčka bola uvedená (v tom čase už takmer pol roka nebohá) U. Z. Y.. V.. Správa katastra G. popísaným spôsobom zapísala uvedené listiny napriek tomu, že nešlo o listiny primerané pre odobratie vlastníckeho práva žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti a tiež napriek tomu, že tieto listiny obsahovali „inú zrejmú nesprávnosť“, keďže boli vydané podľa už neplatného predpisu a neobsahovali viaceré náležitosti, ktoré príslušný právny predpis (§ 6 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 31/2003 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb) u takýchto listín vyžaduje (neobsahovali dátum vydania, číslo kolaudačného rozhodnutia, názov orgánu, ktorý ho vydal, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku). Správa katastra G. o realizácii vyššie uvedených zmien vlastníckych pomerov k Domu (to znamená odobratie vlastníckeho práva žalobkyne k Domu na podklade zmeny jeho súpisného čísla) žalobkyňu neinformovala. O uvedených zmenách v osobách sa žalobkyňa dozvedela až v roku 2011 a následne listom zo dňa 14.04.2011 požiadala Správu katastra G. o vysvetlenie a nápravu. Na základe opakovanej písomnej žiadosti o bezodkladnú nápravu zo dňa 01.06.2011, Správa katastra G. začala konanie vo veci opravy chyby v operáte katastra nehnuteľností, pričom rozhodnutím pod sp.zn. X34/2011 zo dňa 14.07.2011, požiadavku žalobkyne zamietla. Žalobkyňa uviedla, že týmto nezákonným postupom žalovaného jej vznikla škoda, keď žalovaný ju pripravil o vlastníctvo a vznikla jej i nemajetková ujma v podobe zhoršenia medziľudských vzťahov, pričom postup štátnych orgánov sa prejavil aj na jej zdraví a pohode. Spoluvinu nesie taktiež obec, od ktorej plánuje škodu taktiež vymáhať. 3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril s tým, že LV č. XXX bol založený v II. etape zakladania právnych vzťahov k nehnuteľnosti a vznikol zlúčením listov vlastníctva LV č. XX a LV č. XX. Z pozemkovo - knižnej vložky č. XXX (ďalej len „PKV“) boli zapísané pozemno-knižné (ďalej len „PK“) parcely č. XXX a č. XXX v 1 na LV č. XX. Následne boli označené ako pozemky E KN č. XXX a č. XXX. Neskôr, po technicko-hospodárskom mapovaní (ďalej len „THM“) sa tieto pozemky prečíslovali a označili ako pozemky C KN parc. č. XXX U. Č.. XXX. Na pozemku registra C KN parc. č. XXX sa nachádzal aj pôvodný dom súp. č. XX v celosti (neskôr označený v roku 1989 ako dom súp. č. XX).Všetky uvedené nehnuteľnosti (ako aj rodinný dom súp. č. XX) boli zapísané postupne na vlastníkov v poradí R. B., K.. XXXX, Q. B., K.. XXXX na základe listiny P. XXX/XX a následne R. B., K.. XXXX, na základe listiny P.-XXX/XX, v 1/2. Z pozemkovo - knižnej vložky č. XX boli zapísané PK parcely č. XXX U. Č.. XXX na LV č. XX v 1/2. Následne boli označené ako pozemky E KN parc. č. XXX/X U. Č.. XXX/X. Po technicko - hospodárskom mapovaní sa označili ako pozemky C KN parc. č. XXX U. Č.. XXX. Na pozemku registra C KN parc. č. XXX sa nachádzal dom súp. č. XX v celosti. Všetky uvedené nehnuteľnosti - pozemky boli zapísané na vlastníkov: U. Z. Y.. V., K.. XXXX (podiel 39/144 - v užívaní soc. organizácie, X. Z. (podiel 39/144) ktorý prešiel na dedičku manželku U. Z. Y.. V., K.. XXXX, P.-XXX/XX (podiel 39/144), novoobjavený majetok po X. Z.i (podiel 26/144) ktorý prešiel na dedičov U. Z. Y.. V., K.. XXXX, X. Z., K.. XXXX, Q. Z., K.. XXXX, X. Z.U., K.. XXXX, P. XXX/XX U. P. XXX/XX, každý z nich mal podiel 1/4 z 26/144 t.j. každý zdedil podiel 26/576. X. Y., K.. XXXX (podiel 40/144) ktorý prešiel na dediča X. Y., K.. XXXX, P.-XXX/XX. Dom súp. č. XX ostal vo vlastníctve rodiny Z. (U., X.na, Q., X.). X. Y. nadobudol príslušný spoluvlastnícky podiel iba na pozemkoch. Následne vznikol LV č. XXX zlúčením LV č. XX a LV č. XX pod položkou výkazu zmien č. 105/84 v roku 1984. Na LV č. XXX boli zapísané všetky nehnuteľnosti t.j. pozemky aj stavby nachádzajúce sa na LV č. XX a LV č. XX (obidva domy súp. č. XX a súp. č. XX). Na základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi darcom R. B., K..XXXX a žalobkyňou, zapísanou pod číslom V-311/08 do katastra nehnuteľností, nadobudla žalobkyňa 1/2 domu súp. č. XX ako aj 1/2 podielu na pozemku parc. č. XXX U. Č.. XXX. Správa katastra na základe listín vydaných obcou W. č. Z-2467/2009 zrušila zápis domu súp. č. XX a následne listinou č. Z-2468/2009 zapísala na LV č. XXXX dom súp. č. XX v prospech U. Z. Y.. V. v podiele 1/1. Následne na základe dedičstva č. D 25D/59/2009, Dnot 169/2009 po poručiteľke U. Z. Y.. V., dom súp. č. XX nadobudli dedičia F. W., X. Z. U. Q. Z., každý v podiele 1/3. Žalobkyňa požiadala správu katastra dňa 03.06.2011 o opravu chyby, kde navrhla zrušenie zápisu listín a opätovný zápis spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2 k domu súp. č. XX. Správa katastra rozhodnutím č. X-34/2011 zo dňa 14.07.2011 zamietla návrh na opravu chyby s odôvodnením, že zápis v konaní č. Z-2467/2009 a v konaní č. Z-2468/2009 vyhodnotila ako súladný s predloženými listinami s tým, že správa katastra neskúma vecnú stránku záznamovej listiny, ale len jej formálne náležitosti. Katastrálny úrad v O. O. na základe odvolania žalobkyne preskúmal rozhodnutie správy katastra a rozhodnutím č. Xo - 16/2011 zo dňa 20.09.2011 odvolanie zamietol a rozhodnutie správy katastra potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že dom súp. č. XX na pozemku parc. č. XXX a dom súp. č. XX mali byť zapísané na samostatnom liste vlastníctva s dovtedy evidovanými spoluvlastníkmi. V súčasnosti z platných údajov katastrálneho operátu (po zmene súpisných čísel, kedy obec W. zosúladila číslovanie rodinných domov) vyplýva, že rodinný dom súp. č.
81 postavený na pozemku parc. č. XXX/X, vedený na LV č. XXX je v bezpodielovom spoluvlastníctve Q. U. A. Z.Ú. v podiele 1/1. Rodinný dom súp. č. XX postavený na pozemku parc. č. XXX zapísaný na LV č. XXXX je zápisom osvedčenia o dedičstve po poručiteľke U.K. Z. Y.. V. vedený v prospech F. W., X. Z. U. Q. Z., každý v podiele 1/3. K samotnému nároku žalovaný uviedol, že k uplatňovanej škode spočívajúcej v trhovej hodnote domu súp. č. XX, žalobkyňa nepredložila žiadny relevantný dôkaz napr. znalecký posudok, z ktorého by bola zrejmá hodnota uplatňovanej 1/2 domu súp. č. XX. Možno tak dôvodne predpokladať, že žalobkyňou uplatnená suma 100 000,- eur, ktorú uplatňuje okrem iného aj ako majetkovú ujmu, je vykonštruovaná, s cieľom získať od štátu majetkový prospech. Žalovaný tiež uviedol, že zápis z listín v roku 2009 nespôsobil a ani nemohol spôsobiť žalobkyni vznik škody, nakoľko zo žiadnych dostupných listín nevyplýva, že darca R. B., ani jeho právny predchodca Q. B., bol vlastníkom domu súp. č. XX. LV č. XXX mal byť založený za účelom zlúčenia LV č. XX a LV č. XX iba v časti týkajúcej sa pozemkov parc. č. XXX, XXX, XXX/X U. XXX a nie domov nachádzajúcich sa na týchto pozemkoch. Správe katastra (pôvodne Krajská správa geodézie a kartografie v O. O.) možno vytknúť iba chybný zápis v evidencii nehnuteľností, keď predchodca správy katastra zapísal na LV č. XXX všetky pozemky z LV č. XX a LV č. XX vrátane označených domov súp. č. XX na pozemku parc. č. XXX a domu súp. č. XX v podieloch rovnakých ako mali uvedené pozemky. Správne mal byť urobený zápis, resp. zlúčenie predmetných LV tak, že dom súp. č. XX a dom súp. č. XX mali byť zapísané v iných podieloch na samostatných LV (nakoľko B. nikdy nevlastnili polovicu domu súp. č. XX). V uvedenom období (od roku 1950 po prijatí prvého československého občianskeho zákonníka) už platila právna zásada „superficies solo non cedit“ (stavba nie je súčasťou pozemku). Z uvedeného dôvodu preto na LV č. XXX pri jeho založení nemal byť zapísaný dom súpisné č. XX na pozemku parc. č. XXX ani dom súp. č. XX v totožných podieloch, ktoré zodpovedajú spoluvlastníckym podielom citovaných pozemkov. Na základe uvedeného, žiadna škoda na majetku nemohla v tejto súvislosti žalobkyni reálne vzniknúť, keďže žalobkyňa sa nikdy nemohla platne stať vlastníčkou polovice domu súp. č. XX, pretože ani darca R. B., ani jeho právny predchodca Q. B., neboli nikdy vlastníkmi uvedeného domu. Dom súp. č. XX v príslušných podieloch mal byť v skutočnosti evidovaný v prospech rod. Z.. Žalobkyňa aj možno preto nadobudla dojem, že je v skutočnosti vlastníčkou polovice domu súp. č. XX, čo ju viedlo k uplatneniu tejto náhrady škody. Žalovaný tiež poukázal, že správa katastra pri zápise listín záznamom postupuje podľa § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a vykonanie takéhoto zápisu má iba evidenčný charakter podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona. Listiny, ktoré vydáva obec, alebo ktorýkoľvek iný orgán verejnej správy v rámci svojej pôsobnosti, sú považované za verejné listiny alebo iné listiny. Za správnosť a hodnovernosť takejto listiny zodpovedá orgán, ktorý túto listinu vydal, v tomto prípade ide o obec W.K.. Listina vydaná a opatrená okrúhlym odtlačkom pečiatky a podpísaná starostkou obce musí byť považovaná za verejnú listinu, ktorá je prejavom výkonu takých kompetencií, ktoré výlučne prináležia iba obci. Správa katastra nemôže spochybňovať údaje uvedené v takejto listine. Ak je takáto listina doručená na správu katastra, správa katastra je povinná ju zapísať, keďže posudzuje iba formálnu stránku listiny z pohľadu katastrálneho zákona a neskúma jej vecnú stránku. Nemožno teda súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že správa katastra mala v konaní o zázname Z-2467/2009 a Z-2468/2009 skúmať, či listina doručená na zápis záznamom má náležitosti podľa vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 31/2003 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb. Aj žalobkyňa poukázala na § 36 ods. 1 katastrálneho zákona, z ktorého vyplýva, že správa katastra je povinná skúmať výlučne náležitosti listiny a údaje podľa katastrálneho zákona a nie tie náležitosti listiny, ktoré musí listina obsahovať podľa iného predpisu. Za iné zákonné náležitosti listiny ako také zodpovedá ten orgán (obec), do ktorého kompetencie patrí vydanie takejto listiny. Správa katastra nemôže postupovať v rozpore so zákonom a skúmať aj tie skutočnosti, ktoré jej zákon výslovne neukladá (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Žalovaný je názoru, že žalobkyňa nepreukázala, že jej vznikla ujma v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného a ani to, že jej nejaká ujma resp. majetková škoda vôbec vznikla, nakoľko predmetnú časť domu nikdy legitímne nevlastnila (získala ju bezodplatne darom od právneho predchodcu, ktorý nebol jej vlastníkom). V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn 14Co 19/2019 zo dňa 19.05.2020 ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/1/2017 zo dňa 11.10.2018, ktorým súd žalobu žalobkyne zamietol (žalobkyňa sa domáhala určenia, že je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1/2 rodinného domu, postaveného na pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXX v katastrálnom území W. súp. č. XX).
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 137 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, ods. 4, § 17 ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., § 34 ods. 1, § 46 ods. 9, ods.3, § 5 ods. 2, § 35 ods. 1, ods. 2, § 36 ods.
1, ods.2, § 36a, § 37 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a vecne tým, že predmetom konania je nárok žalobkyne na náhradu škody vo výške 100 000,-eur, ako polovica trhovej hodnoty nehnuteľnosti (rodinný dom súp. č. XX v podiele 1/2 postavený na parcele č. XXX vedený na LV č. XXX v katastrálnom území W.) a nemajetkovej ujmy, titulom nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu. Uvedená škoda mala vzniknúť pochybením správy katastra vo veci zrušenia zápisu vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti, keď v zápise listín do operátu katastra nehnuteľností v záznamovom konaní č. Z- 2467/2009 - Listina o zrušení súp. č. XXX/XXXX a v konaní č. Z -2468/2009 - Listina o pridelení nového súp. č. XXX/XXXX, obe vydané Obecným úradom v W., správa katastra zrušila zápis rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele č. XXX vedený na LV č. XXX, a zrušila aj zápis vlastníckeho vzťahu žalobkyni k uvedenej nehnuteľnosti a následne na základe listiny o pridelení súpisného čísla v konaní č. Z-2468/2009 bol na LV č. XXXX, v katastrálnom území W. na parcelu č. XXX zapísaný rodinný dom súp. č. XX v prospech U. Z.. V odseku 41. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol skutočnosti ktoré neboli medzi stranami sporné a v odseku 43. napadnutého rozhodnutia uviedol právnu teóriu nesprávneho úradného postupu. V odseku 44. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval pochybenie bývalej Správy katastra G. (Okresný úrad G., katastrálny odbor) pri zápise Listiny o zrušení súpisného čísla záznamom, keď nepostupovala podľa § 36 ods. 1 katastrálneho zákona a nesprávne posúdila listinu z hľadiska náležitostí § 46 ods. 9 katastrálneho zákona a vymazala údaj o stavbe súpisné číslo XX (rodinný dom) na pozemku parcelné číslo C KN XXX, ktorá nezanikla. Podľa § 46 ods. 9 katastrálneho zákona, pri výmaze údajov o stavbe, mala správa katastra vyžadovať od obce rozhodnutie o zrušení súpisného čísla. A keďže nešlo o zápis údajov o práve k novej stavbe podľa § 46 ods. 3 katastrálneho zákona, bolo potrebné vyžadovať aj návrh vlastníka v súlade s § 35 ods. 2 katastrálneho zákona. Listina „Oznámenie č. j. 788/2009“ určuje stavebníka k stavbe rodinný dom súp. č. XX ako U. Z. Y.. V., K.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. Č.. XXX, ktorá potvrdzuje vybielenie dátumu úmrtia „zomretá 25.07.2009“. Predmetná listina nemala byť predmetom zápisu do katastra nehnuteľností, nakoľko smrťou vlastnícke právo zaniká a všetky práva a povinnosti po zomretej osobe prechádzajú na dedičov v rámci dedičského konania, ktoré má deklaratórne účinky. Bolo nesporné, že Správa katastra G. nepostupovala v zmysle § 37 katastrálneho zákona a neoznámila zmenu vykonanú zápisom Z 2468/2009 na LV č. XXX žalobkyni. Tieto postupy pri činnosti úradu, je možné považovať za nesprávny úradný postup. V odseku 45. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol právnu teóriu ďalšej zákonnej podmienky pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody a to preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej ujmy (kauzálny nexus). Súd prvej inštancie v odseku 46. napadnutého rozhodnutia konštatoval, že zrušením súp. č. 789/2009 a neoznámením tejto skutočnosti žalobkyni, nemohlo dôjsť k odňatiu vlastníckeho práva žalobkyne. Zápis záznamových listín do operátu katastra nehnuteľností nepôsobí v priamej, bezprostrednej ani nesprostredkovanej príčinnej súvislosti s existenciou škody vo forme odňatia vlastníckeho práva k 1/2 domu č. XX na parcele C KN XXX. Záznamové konanie pri zápise listín podľa § 34 a nasl. katastrálneho zákona a vykonanie zápisu, má iba evidenčný charakter a zápis takejto listiny nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že konaním Správy katastra G., nemohlo byť odňaté žalobkyni vlastnícke právo, a keby aj nedošlo ku konaniu žalovaného, žalobkyňa by nebola vlastníčkou rodinného domu súp. č. XX a ani nemôže dávať výsledky právoplatne skončeného konania o určenie vlastníckeho práva, v ktorom bola neúspešná, do súvisu s konaním žalovaného. V konaní nie je daný vzťah príčiny a následku medzi tvrdenou škodou a nesprávnym úradným postupom. Z vykonaného dokazovania, z označených rozhodnutí súdov mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že právny predchodca žalobkyne nemohol na žalobkyňu previesť viac práv než mal sám, t. zn., že nemohol na žalobkyňu previesť vlastnícke právo k jednej polovici rodinného domu súp. č. XX, ktorý on sám nenadobudol v dedičskom konaní a ani žiadnym iným spôsobom. Takže medzi nesprávnym úradným postupom Správy katastra G. v súvislosti so zápisom listín do operátu katastra nehnuteľností v záznamovom konaní č. Z-2467/2009 - Listina o zrušení súpisného čísla č. XXX/XXXX a v konaní č. Z-2468/2009 - Listina o pridelení nového súpisného čísla č. XXX/XXXX a škodou, nie je daná príčinná súvislosť. V odseku 47. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie okrem právnej teórie majetkovej škody uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním vzniku ňou uplatnenej majetkovej škody a jej výšky. Žalobkyňa uviedla, že „majetková ujma (skutočná škoda) predstavuje najmä: a) hodnotu polovice z rodinného domu postaveného na pozemku parc. č. XXX v k. ú. W. (ak táto nebude žalobkyni v plnej výške nahradená obcou W.), že hodnota spoluvlastníckeho podielu bude súčasťou nároku len v prípade, ak nebude uhradená obcou W., čím podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa spochybňuje zodpovednosť správy katastra, a napokon počas konania nijak nepreukázala, že jej z majetku ušlo 100 000,- eur v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, resp. že
by uvedený majetok mal takúto trhovú hodnotu. V súvislosti s majetkovou škodou súd prvej inštancie v odseku 48. napadnutého rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa si ako škodu uplatnila aj výdavky na konzultácie s právnikmi, spisovanie listov, poštovné, cestovné náklady, správne poplatky, administratívne náklady, náklady za telefón, atď., čo však nevyčíslila a ani nepreukázala. Uplatnený nárok nemajetkovej ujmy súd prvej inštancie odôvodnil v odseku 49. napadnutého rozhodnutia s tým, že žalobkyňou predložený dôkaz a to kópia lekárskej správy zo dňa 11.12.2000 (č.l. 56) je z obdobia 9 rokov pred tým, ako v roku 2009 došlo postupom správy katastra k zápisu listín v konaní Z-2467/2009 a Z-2468/2009 do katastra nehnuteľností, čím žalobkyňa nepreukázala súvislosť so vznikom ujmy v nemajetkovej sfére. Ostatné tvrdenia žalobkyne týkajúce sa zhoršenia zdravotného stavu a jej vzťahov, nepreukázala žiadnymi relevantnými dôkazmi. Súd napokon konštatoval, že ak žalobkyňa nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, ku ktorej vlastnícke právo žalobkyni malo byť odňaté konaním Správy katastra G., pokiaľ ide o intenzitu nesprávneho úradného postupu, podľa názoru súdu prvej inštancie, samotné konštatovanie porušenia práva v tomto prípade je dostatočným zadosťučinením, a to aj v prípade, ak by žalobkyňa vznik nemajetkovej ujmy preukázala. V odseku 50. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uzavrel, že žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi namietaným úradným postupom a škodou, nepreukázala existenciu samotnej škody v súvislosti s konaním žalovaného, keďže žalobkyňa nemohla byť pozbavená vlastníctva ktorým nedisponovala, pretože ani darca R. B., ani jeho právny predchodca Q. B., neboli nikdy vlastníkmi uvedeného domu. K určovaciemu výroku, ktorým žalobkyňa žiadala samostatne určiť existenciu nezákonného postupu resp. porušenie zákona, súd vyhodnotil ako procesne neprípustnú podľa 137 CSP, keďže všetky nastolené otázky boli predbežne vyhodnotené pre potreby posúdenia existencie nároku na plnenie. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil v odsekoch 52. až 57. napadnutého rozhodnutia so záverom, že hoci žalovaný bol v konaní plne úspešný, s prihliadnutím na skutočnosť, že si náhradu trov konania neuplatnil a iné trovy konania mu podľa obsahu súdneho spisu nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, ktorý napadla v celom rozsahu z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.
6. Žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie žalobu v časti samostatného určenia existencie nezákonného postupu resp. porušenie zákona, vyhodnotil ako procesne neprípustnú podľa 137 CSP, pritom sa nijako nevysporiadal s faktom, že výpočet prípustných druhov žalôb uvedený v § 137 CSP nie je úplný a uzatvorený, ale ide len o príklady najčastejších druhov žalôb. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala zákon č. 514/2003 Z.z. (ako osobitný právny predpis) výslovne predpokladá (resp. pripúšťa) existenciu žaloby, ktorou bude žalobcom požadované iba (alebo aj) konštatovanie porušenia práva.
7. Žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s návrhom žalobkyne na rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie, keď na pojednávaní dňa 21.06.2024 sa opakovane domáhala, aby súd rozhodol v súlade s jej návrhom a to rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ktorý podala na predchádzajúcom pojednávaní dňa 20.08.2019 a následne ho zopakovala (dňa 20.08.2019 a dňa 30.08.2019). Žalobkyňa zdôraznila, že v rozhodnom čase (dňa 20.08.2019) bol petit žaloby dostatočne jednoznačný a určitý na to, aby o ňom mohol súd rozhodnúť, preto nič nebránilo tomu, aby súd rozsudkom pre zmeškanie žalovaného rozhodol o podanej žalobe. Zároveň sa žalovaný neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami pre nariadené pojednávanie dňa 20.08.2019. Súd mal preto povinnosť vydať rozsudok pre zmeškanie žalovaného alebo riadne zdôvodniť, prečo neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozsudku.
8. Žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie postavil svoje rozhodnutie na skutkových zisteniach, pre ktoré nemal oporu v predložených dôkazoch a ignoroval predložené dôkazy, ktoré popierali tieto údajné skutkové zistenia súdu. V odseku 50. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uvádza dôvody na základe ktorých zamietol predmetnú žalobu ako napr., že darca R. B. ani jeho právny predchodca Q. B., neboli nikdy vlastníkmi uvedeného Domu, pritom Krajský súd Banská Bystrica sp.zn. 14Co 19/2019 ani Okresný súd Zvolen sp.zn. 17C/1/2017 nikdy netvrdili, že Q. B. nikdy nebol vlastníkom uvedeného Domu. Uvedený záver nevyplýva ani z dôkazov predložených v predmetnom súdnom konaní a preto uvedené skutkové zistenie, na základe ktorého súd žalobu zamietol, je nepodložené, svojvoľné a nezákonné. Tvrdenie, že R. B. nebol vlastníkom predmetného Domu v čase jeho darovania žalobkyni, sa objavilo výlučne len v odôvodnení vyššie uvedených rozsudkov, a nie v ich (právne záväznej) výrokovej časti.
O spoluvlastníctve R. B. k predmetnému domu v čase jeho darovania žalobkyni žiadny súd doteraz nerozhodoval a preto o ňom ani meritórne nerozhodol. Je absurdné odôvodnenie súdu prvej inštancie, že Dom súp.č. XX v príslušných podieloch, mal byť v skutočnosti evidovaný v prospech rodiny Z., pričom vlastníkom nehnuteľnosti môže byť len fyzická osoba alebo právnická osoba. Rodina Z. pritom nie je ani fyzickou osobou a ani právnickou osobou a preto nemôže byť v jej prospech evidované vlastníctvo k nehnuteľnosti. Nesprávny úradný postup Správy katastra G. bol teda hlavnou, priamou a bezprostrednou príčinou vzniku škody. Škoda by nebola vznikla, ak by Správa katastra G. dodržala správny úradný postup. Žalobkyňa zdôraznila, že doposiaľ žiadny súd sa relevantne nevysporiadal so skutočnosťou, že R. B. nepochybne bol vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1/2 predmetného Domu, pričom toto svoje spoluvlastníctvo na nikoho nepreviedol (spoluvlastníctvo prechádzalo len na jeho dedičov a následne na žalobkyňu), a že vlastnícke právo sa nemôže nikdy premlčať. Súd tak nemal právo vychádzať z predpokladu o neplatnosti darovacej zmluvy medzi žalobkyňou a R. B. len preto, že sa takéto tvrdenie vyskytlo v odôvodnení právoplatného rozsudku, ale súd bol povinný samostatne a dôsledne skúmať platnosť uvedenej darovacej zmluvy (keďže o jej neplatnosti zatiaľ nerozhodol žiadny súd).
9. Žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie sa relevantne nevysporiadal s jej tvrdením, že postupom žalovaného sa zhoršilo jej právne postavenie (napr. v súvisiacich súdnych sporoch, znemožnením dať vypracovať znalecký posudok k hodnote Domu a pod.), poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Asan/19/2019 zo dňa 29.09.2021, podľa ktorého, „... ak sa pôvodný vlastník mieni domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva, tak musí urobiť súdnou cestou na podklade určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP; takýto postup však so sebou nesie nielen finančné náklady, ale aj potrebu unesenia dôkazného bremena, ktoré je nesporne širšie než to, ktoré by uvedená osoba niesla, ak by v súdnom konaní iniciovanom určovacou žalobou údajného vydržateľa vystupovala v pozícii žalovaného. ...“. V tejto súvislosti žalobkyňa zdôraznila, že ak sa žalobkyni v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 17C/1/2017 nepodarilo uniesť dôkazné bremeno, nemôže byť v predmetnom súdnom spore posudzované v neprospech žalobkyne resp. v prospech žalovaného - pretože tento stav spôsobil samotný žalovaný.
10. Žalobkyňa namieta tvrdenie súdu prvej inštancie, že nepreukázala vznik a výšku majetkovej ujmy (škody) a jej súvislosť s namietaným úradným postupom Správy katastra G.. Žalobkyňa si ako majetkovú ujmu uplatnila nielen hodnotu polovice predmetného Domu, ale aj výdavky na domáhanie sa práv a právom chránených záujmov (spisovanie listov, poštovné, cestovné náklady, správne poplatky, administratívne poplatky, ...). Žalobkyňa dostatočne preukázala vznik a výšku vzniknutej majetkovej ujmy (škody) a zároveň jej súvislosť s namietaným úradným postupom Správy katastra G.. Od žalobkyne nemožno spravodlivo požadovať, aby predložila dôkaz o zaplatení týchto poplatkov, keďže ide o skutočnosť, ktorá musela nevyhnutne nastať a ktorá priamo vyplýva z príslušných právnych predpisov. Podobné platí aj o cestovných nákladoch spojených napr. s účasťou žalobkyne (resp. jej zástupcu) na pojednávaniach v daných súdnych sporoch.
11. Žalobkyňa namieta tvrdenie súdu, že nepreukázala vznik a výšku nemajetkovej ujmy a jej súvislosť s namietaným úradným postupom Správy katastra G.. Uviedla, že kópiu lekárskej správy predložila na potvrdenie toho, že zvýšený stres, nervozita a únava pre ňu boli veľmi nebezpečné v kontexte jej veku a zdravotných ťažkostí, keďže má o. i. implantovaný kardiostimulátor. Vznik konfliktu s dedičmi po U. Z., Y.. V., s obcou W., so starostkou obce W., s katastrálnymi inštitúciami a s ich pracovníkmi je v kontexte skutočností, ktoré v tomto súdnom spore neboli medzi stranami sporné, úplne nepochybný, teda dostatočne preukázaný. Žalobkyňa dodala, že nie je možné, aby úkony, ktoré bola nútená vykonať v dôsledku nezákonného úradného postupu Správy katastra G., boli vykonané bez zníženia jej životnej pohody ako aj jej blízkych, a bez významných časových, psychických, sociálnych, materiálnych a finančných nákladov a ujmy. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku síce konštatoval nezákonnosť úradného postupu Správy katastra G., avšak podľa názoru súdu, toto porušenie ústavných práv údajne nemohlo žalobkyni spôsobiť žiadnu (a to ani nemajetkovú) ujmu.
12. Žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností bez toho, aby sa v odôvodnení svojho rozsudku s týmto návrhmi vysporiadal. Jednalo sa o návrh na pripojenie vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo G. vo veci ČVS:ORP-950/ZVZV-2013 a vo veci ČVS:ORP-720/OEK-ZV-2012 (ktoré obsahovali okrem iného aj dôkazy potvrdzujúce vznik škody/ujmy na strane žalobkyne). Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s ústavnoprávnou argumentáciou žalobkyne týkajúcou sa § 4 článku 20, článku 46 ods. 1, článku 2
ods. 2 Ústavy SR zdôrazňujúc, že každý občan (o to viac osoba pôvodne zapísaná na dotknutom liste vlastníctva) má Ústavou SR zaručené právo aj na to, aby (okrem iného) k zmenám zápisov na listoch vlastníctva dochádzalo výlučne len zákonným spôsobom a na základe zákonných dokumentov vydaných zákonným postupom a obsahujúcich zákonné náležitosti (čo súvisí aj s právom všetkých občanov na hodnovernosť údajov katastra).
13. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril s tým, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalobkyňa v podanom odvolaní poukazuje na nesprávny úradný postup Správy katastra G. v tom zmysle, že správa katastra sa mala dopustiť odňatia vlastníckeho práva žalobkyne k Domu súp. č. XX. V tejto súvislosti žalovaný opäť uviedol, že na základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi darcom R. B., K.. XXXX a žalobkyňou zapísanou pod číslom V-311/08 do katastra nehnuteľností, nadobudla žalobkyňa 1/2 Domu súp. č. XX ako aj 1/2 podielu na pozemkoch parcelné č. XXX U. Č.. XXX. Správa katastra na základe listín vydaných obcou W. č. Z-2467/2009 zrušila zápis Domu súp. č. XX a následne listinou č. Z-2468/2009 zapísala na LV č. XXXX dom súpisné č. XX v prospech U. Z. Y.. V. v podiele 1/1. Následne na základe dedičského konania po poručiteľke U. Z., Y.R.. V. pod č. D 25D/59/2009, Dnot 169/2009, dom súp. č. XX nadobudli dedičia F. W., X. Z. U. Q. Z., každý v podiele 1/3. Žalovaný ďalej konštatoval, že z platných údajov katastrálneho operátu (po zmene súpisných čísel, kedy obec W. zosúladila číslovanie rodinných domov) vyplývalo, že rodinný Dom súp. č. XX postavený na pozemku parcelné č. XXX/X, nachádzajúci sa na LV č. XXX je v bezpodielovom spoluvlastníctve Q. U. A. Z.Ú. v podiele 1/1; a rodinný dom súp. č. XX postavený na pozemku parcelné č. XXX zapísaný na LV č.XXXX je zápisom osvedčenia o dedičstve po poručiteľke U. Z. Y.. V. vedený v prospech F. W., X. Z. U. Q. Z., každý v podiele 1/3. Žalovaný ďalej ozrejmil, že LV č. XXX mal byť založený za účelom zlúčenia listov vlastníctva č. XX U. Č.. XX iba v časti týkajúcej sa pozemkov parcelné č. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX/X U. Č.. XXX, a nie domov nachádzajúcich sa na týchto pozemkoch. Tu možno vytknúť, právnemu predchodcovi správy katastra (Krajská správa geodézie a kartografie v O. O.), chybný zápis v evidencii nehnuteľností. Právny predchodca správy katastra zapísal na LV č. XXX všetky pozemky z listov vlastníctva č. XX U. Č.. XX vrátane vtedy označených domov súp. č. XX na pozemku parc. č. XXX a domu súpisné č. XX v podieloch rovnakých ako mali uvedené pozemky. Správne však mal právny predchodca správy katastra urobiť zápis, resp. zlúčenie predmetných listov vlastníctva tak, že dom súp. č. XX a súp. č. XX mali byť zapísané v iných podieloch na samostatných listoch vlastníctva (nakoľko B. nikdy nevlastnili polovicu domu súp. č. XX). V uvedenom období (od roku 1950 po prijatí prvého československého občianskeho zákonníka) už platila právna zásada „superficies solo non cedit“ (stavba nie je súčasťou pozemku); preto na LV č. XXX pri jeho založení nemal byť zapísaný dom súp. č. XX na pozemku parc. č. XXX, ani dom súp. č. XX, v totožných podieloch, ktoré zodpovedajú spoluvlastníckym podielom citovaných pozemkov. Žalovaný tak má za to, že žalobkyni žiadna škoda na majetku nemohla v tejto súvislosti reálne vzniknúť, pretože sa nikdy nemohla platne stať vlastníčkou polovice domu súp. č. XX, nakoľko ani darca R. B., ani jeho právny predchodca Q. B., neboli nikdy vlastníkmi uvedeného Domu (Dom súp.č. XX v príslušných podieloch mal byť v skutočnosti evidovaný v prospech rod. Z.Ť.). Žalobkyňa možno nadobudla dojem, že je v skutočnosti vlastníčkou polovice Domu súp. č. XX, čo ju viedlo k uplatneniu tejto náhrady škody, avšak vlastníčkou nikdy nebola. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 144/2010, podľa ktorého „... pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri. Rovnako tak nie je možné uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. ...“. Žalovaný ďalej uviedol, že štát nezodpovedá „automaticky“ za každú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby po vydaní nezákonného rozhodnutia orgánu štátu alebo po nesprávnom úradnom postupe; vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený aj v prípadoch absolútnej objektívnej zodpovednosti za škodu, aby bola daná príčinná súvislosť medzi určitou právnou skutočnosťou (ako príčinou) a škodou, pričom uvedené zdôraznil Najvyšší súd Slovenskej republiky už v niekoľkých rozhodnutiach. Žalovaný je názoru, že nemôže niesť zodpovednosť za konanie obce Sielnica pri vydávaní listín (o zrušení a vydaní súpisného čísla ), ktoré patria výlučne do kompetencie obce. Akcentoval, že správa katastra pri zápise listín záznamom postupovala podľa § 34 a nasl. katastrálneho zákona, pričom vykonanie takéhoto zápisu malo iba evidenčný charakter. Žalovaný tiež uviedol, že vznik nemajetkovej ujmy nebol relevantným spôsobom preukázaný; a tvrdenia žalobkyne týkajúce sa zhoršenia jej zdravotného stavu a vzťahov, nie sú podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi a sú založené iba na jej subjektívnom konštatovaní. V tejto súvislosti dal do pozornosti nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I ÚS 62/00 zo dňa 19.06.2003, podľa ktorého nesprávny úradný postup nezakladá bez ďalšieho automaticky právo na náhradu nemajetkovej ujmy.
14. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaného uviedla skutočnosti zhodné s podaným odvolaním a zotrvala na svojej argumentácii. Zdôraznila, že obec W. nemôže zodpovedať za správnosť a hodnovernosť údajov uvedených vo vydanej listine po tom, ako došlo k nezákonnému pozmeneniu takejto listiny. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že katastrálne inštitúcie nemôžu zapísať nezákonne pozmenenú verejnú listinu do katastrálnych záznamov (pretože príslušná verejná listina jej nezákonným pozmenením stratila svoj charakter verejnej listiny) a že katastrálne inštitúcie majú (v súlade s § 27 katastrálneho zákona) povinnosť informovať príslušné štátne inštitúcie o tom, že im bola na zápis predložená pozmenená verejná listina.
15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobkyne bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) a po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v zásadných otázkach posúdenia vecne správny a odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil, keď aplikoval v napadnutom rozsudku citované ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., pričom tieto ustanovenia, týkajúce sa žalobkyňou uplatneného nároku, aj správne vyložil a vysvetlil. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností ako aj pre samotné rozhodnutie, čím ďalšie dokazovanie nebolo potrebné a ani hospodárne. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, tieto náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky) a tak rozhodnutie zodpovedá kritériám uvedených v § 220 ods. 2 CSP. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol, riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, odvolací súd využíva možnosť danú § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty/námietky žalobkyne v odvolaní.
17. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
18. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.
19. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
20. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
21. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
22. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
23. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
24. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
25. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
26. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
27. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.
28. Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z.z., v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.
29. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je kumulatívne splnenie troch základných predpokladov, ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho orgánu pri jeho činnosti a spravidla ide o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Podľa konkrétnych skutkových okolností v individuálnej veci môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi predpismi pre správanie sa štátneho orgánu alebo k porušeniu určeného postupu. O ,,úradný“ postup ide vtedy, ak tak postupujú osoby, ktoré plnia úlohy štátneho orgánu, a pokiaľ tento postup slúži výkonu štátnej (verejnej) moci (porovnaj sp. zn. 4 Cdo 24/2004). Význam pojmu „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/6/2014, sp.zn. 3Cdo/38/2015, sp.zn. 5Cdo/201/2011, sp.zn. 6Cdo/90/2012, sp.zn. 2Cdo/2/2017). Aj keď sa uvedený výklad týka rozhodovacej činnosti súdu, uvedené možno podľa názoru odvolacieho súdu bezpochyby aplikovať aj na činnosť orgánov verejnej moci.
29.1. Pokiaľ ide o prvú zákonnú podmienku a to existencia nesprávneho úradného postupu, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie v odseku 44. napadnutého rozhodnutia konštatuje, že táto zákonná podmienka splnená bola.
29.2. Pravdou je, čo v priebehu konania nebolo medzi sporovými stranami sporné, že bývalá Správa katastra Zvolen pri zápise listiny o zrušení súp. č. XXX/XXXX zo dňa 10.11.2009 (č.l. 11) a oznámenia č.
788/2009 zo dňa 10.11.2009 (č.l. 10) nepostupovala v súlade s katastrálnym zákonom, keď predmetný zápis pod Z 2468/2009 na LV č. XXX, neoznámila v súlade s § 37 katastrálneho zákona, žalobkyni. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na protest prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen pod Pd 63/12-3 zo dňa 20.04.2012 (č.l. 42) a protest prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen pod Pd 58/12-8 zo dňa 20.04.2012 (č.l. 44), v zmysle ktorých bolo konštatované, že opatreniami starostky obce W. č. 788/2009 zo dňa 10.11.2009 a č. 789/2009 zo dňa 10.11.2009 bolo porušené ustanovenie § 6 ods. 1, ods. 3, ods. 4 vyhl. č. 31/2003 Z.z.. Uvedená skutočnosť mala dopad na zápis/zmenu vlastníckych vzťahov k Domu, keď na LV č. XXXX bol zapísaný Dom so súp.č. XX na parcele C KN č. XXX a ako jeho vlastník U. Z., Y.. V.Á., K.. XX.XX.XXXX. Následné zápisy boli vykonané na základe osvedčenia o dedičstve po poručiteľke U. Z., Y.. V., záznamom na LV č. XXXX pod Z 829/2010-54/10, pričom pri zápise záznamovej listiny správa katastra postupovala v súlade s § 34 katastrálneho zákona.
30. V ďalšom bolo potrebné skúmať naplnenie druhej zákonnej podmienky vznik škody ako majetkovej, či nemajetkovej ujmy a tretiu podmienku a to príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
30.1. Majetkovú škodu žalobkyňa definovala tým, že nezákonným postupom žalovaného jej vznikla majetková škoda vo výške 100 000,- eur, keď ju žalovaný pripravil o spoluvlastnícky podiel 1 Domu.
30.2. Vo vzťahu k majetkovej škode a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v odsekoch 45. až 47. keď uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala vznik/existenciu škody, nakoľko nemohla byť pozbavená vlastníckeho práva podielu 1 Domu, ktorého vlastníčkou sa nikdy platne nestala, čím nedošlo k splneniu druhej zákonnej podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody.
30.3. V tejto súvislosti odvolací poukazuje aj na rozhodnutie Katastrálneho úradu B. O. O. číslo: Xo 16/2011 zo dňa 20.09.2011 (č.l. 26), ktorým bolo odvolanie žalobkyne zamietnuté a rozhodnutie Správy katastra G. č. X 34/2011 zo dňa 14.07.2011 (č.l. 17) potvrdené. Správny orgán v predmetnom rozhodnutí podrobne analyzuje genézu právnych vzťahov, konštatoval správnosť údajov katastrálneho operátu. K uvedenému rozhodnutiu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vychádzal pri svojom rozhodnutí aj z predmetného právoplatného rozhodnutia, keďže žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by sa správnou žalobou domáhala jeho preskúmania správnym súdom.
31. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nebol vecný dôvod sa s uvedenou treťou zákonnou podmienkou zaoberať, keďže predpokladom pre priznanie nároku na náhradu škody je potrebné kumulatívne splnenie troch predpokladov (nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody). Nesplnením čo i len jedného zo zákonných predpokladov, nemožno nárok na náhradu škody priznať a je preto nehospodárne sa zaoberať prípadným splnením ďalšieho predpokladu. No napriek tomu, že už druhá zákonná podmienka splnená nebola, kedy súd bez ďalšieho má dôvod žalobu zamietnuť, nad rámec rozhodovacích povinností, sa súd prvej inštancie zaoberal aj s podmienkou príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V odseku 46. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie vecne v logických súvislostiach odôvodnil, že žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody ktorej vznik rovnako nepreukázala. Nesprávnym úradným postupom Správy katastra G. nemohlo dôjsť k vzniku škody, t.j. odňatie vlastníckeho práva, keďže v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa reálne a ani právne nebola vlastníčkou 1 Domu, nakoľko jej právny predchodca nemohol na žalobkyňu previesť viac práv než mal sám (v konaní nebolo preukázané, že právny predchodca žalobkyne R. B., K.. XX.XX.XXXX vlastnícke právo 1 Domu súp. č. XX nadobudol v dedičskom konaní alebo iným spôsobom).
31.1. Správnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa nepreukázala, že by mala vlastnícky titul k 1 Domu súp. č. XX, odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co/19/2019 zo dňa 19.05.2020 (č.l. 229), ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/1/2017-233 zo dňa 11.10.2018, ktorý zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti rodinného domu, ktorý mal do vydania oznámenia č. 788/2009 zo dňa 10.11.2009 obcou W., súp.č. XX.
31.2. A rovnako odvolací súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/8/2021 zo dňa 29.07.2021 (č.l. 240), ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18C/23/2020-51 zo dňa 26.10.2020, ktorý zastavil konanie, v ktorom žalobkyňa žiadala určiť vlastnícke právo k rodinnému domu, pre prekážku rozsúdenej veci (rei iudicatae) s poukazom na už prejednanú vec pod sp. zn. 17C/1/2017.
32. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie postavil svoje rozhodnutie na skutkových zisteniach, pre ktoré nemal oporu v predložených dôkazoch, pretože žiadny súd (ani Krajský súd Banská Bystrica sp.zn. 14Co 19/2019 ani Okresný súd Zvolen sp.zn. 17C/1/2017) nikdy netvrdil (a to ani vo výrokovej časti rozsudkov a ani v ich odôvodnení), že Q. B. nikdy nebol vlastníkom Domu; pričom tento záver nevyplýva ani z dôkazov predložených v tomto konaní, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
32.1. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie pri ustálení skutkového stavu vychádzal okrem iného z dôkazu, ktorý bol predložený žalovaným na pojednávaní dňa 21.06.2024, s ktorým bola žalobkyňa, resp. jej splnomocnený zástupca riadne oboznámený, a to právoplatný rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/19/2019 zo dňa 19.05.2020 (č. l. 229), ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.zn. 17C/1/2017-233 zo dňa 11.10.2018. V zmysle uvedených rozsudkov možno bezpečne ustáliť, že žalobkyňa nie je vlastníčkou Domu, pričom súd prvej inštancie bol výsledkom tohto konania viazaný. Neobstojí ani argument žalobkyne, že jej neúspech určenia vlastníckeho práva k Domu, vyplýva z pochybenia Správy katastra Zvolen, ktorá na základe oznámení obce W. o zrušení a pridelení súpisných čísel Domu, vykonala záznam, na základe ktorého bola žalobkyňa vymazaná z katastra nehnuteľností ako spoluvlastníčka Domu; pretože dôvodom, prečo žalobkyňa nebola úspešná v spore o určení vlastníctva nebola tá skutočnosť, že nebola zapísaná na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností, ale dôvodom bola skutočnosť, že žalobkyni nesvedčil žiadny legitímny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k Domu.
32.2. Žalobkyňa v samotnej žalobe uviedla, že bola na príslušnom liste vlastníctva zapísaná ako spoluvlastníčka Domu na základe Darovacej zmluvy zo dňa 30.01.2008 (zapísanej do katastra nehnuteľností pod V-311/08). Avšak z odôvodnenia právoplatného rozsudku (uvedený v predchádzajúcom odseku 32.1.) je zrejmé, že žalobkyňa nie je vlastníčkou Domu nakoľko jej právny predchodca - darca (R. B.) nemohol na ňu previesť vlastnícke právo k Domu darovacou zmluvou, pretože mu nesvedčil titul nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto Domu. Právny predchodca žalobkyne - darca (R. B.) tak ako to tvrdila žalobkyňa, mal vlastníctvo k Domu nadobudnúť titulom dedenia po Q. B., avšak z právoplatného rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/19/2019 zo dňa 19.05.2020 (č. l. 229), v rámci ktorého súd skúmal dedičský spis právneho predchodcu darcu (Q. B.) vyplynulo, že predmetný Dom nebol predmetom dedičstva.
32.3. Sumarizujúc vyššie uvedené, odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že pochybnosti o vlastníckom práve žalobkyne k Domu nesúvisia s nesprávnym úradným postupom žalovaného, ani s rozhodnutiami obce W., ale historicky vyplývajú z neexistencie vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobkyne, ktorý s ňou uzavrel darovaciu zmluvu k Domu (Dom nebol predmetom dedičstva po jeho právnom predchodcovi). Na tomto základe možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním vzniku uplatnenej majetkovej škody v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalovaného. Žalobkyňa tak nemôže byť úspešná pri uplatnení majetkovej ujmy ako straty spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 k Domu, nakoľko v konaní bolo preukázané, že jej k Domu spoluvlastnícke právo legitímne nikdy neprináležalo.
32.4. Pokiaľ ide o výdavky súvisiace s uplatňovaním práv a právom chránených záujmov v súvislosti s konštatovaným nesprávnym úradným postupom žalovaného - spisovanie listov, poštovné, cestovné náklady, správne poplatky, administratívne poplatky a pod., odvolací súd konštatuje, že v civilnom sporovom konaní je procesnou zodpovednosťou účastníka sporu uviesť skutkové tvrdenia a preukázať súdu pravdivosť svojich skutkových tvrdení. Základné pravidlo hovorí, že každý musí dokázať tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky, t.j. žalobca preukazuje svoje nároky a žalobný dôvod. Žalobkyňa však v tomto spore žiadne konkrétne výdavky na domáhanie sa svojich práv nevyčíslila a ani nepreukázala, a preto nemohla byť v tejto časti žaloby úspešná z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, čo správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie. Pokiaľ ide o
náklady na súdneho konania, v ktorých si žalobkyňa údajne musela uplatňovať svoje práva a právom chránené záujmy v priamej súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalovaného, odvolací súd musí konštatovať, že priamo v týchto konaniach mala žalobkyňa možnosť uplatniť si náhradu trov konania v prípade úspechu vo veci, a preto tieto náklady nemôžu byť predmetom tohto súdneho sporu.
33. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 10. tohto rozhodnutia, že podľa názoru súdu prvej inštancie nepreukázala vznik a výšku majetkovej ujmy (škody) a jej súvislosť s namietaným úradným postupom Správy katastra Zvolen. Žalobkyňa si ako majetkovú ujmu uplatnila nielen hodnotu polovice predmetného Domu, ale aj výdavky na domáhanie sa práv a právom chránených záujmov (spisovanie listov, poštovné, cestovné náklady, správne poplatky, administratívne poplatky, ...), odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
33.1. Vo vzťahu k vzniku škody a jej súvislosť s namietaným úradným postupom, odvolací súd odkazuje na odsek 31. až 31.2. tohto rozhodnutia.
33.2. Vo vzťahu k výške uplatnenej škody odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie v odseku 47. napadnutého rozhodnutia so záverom, že žalobkyňa žiadnym spôsobom, žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázala uplatnenú škodu vo výške 100 000,- eur (polovica trhovej hodnoty Domu súp. č. XX vedený na LV č. XXX v katastrálnom území W.).
34. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 11. tohto rozhodnutia, že podľa názoru súdu prvej inštancie nepreukázala vznik a výšku nemajetkovej ujmy a jej súvislosť s namietaným úradným postupom Správy katastra G., pričom predložila kópiu lekárskej správy a vznik konfliktu s dedičmi po U. Z., Y.. V., s obcou W., so starostkou obce W., s katastrálnymi inštitúciami je v kontexte skutočností, ktoré v tomto súdnom spore neboli medzi stranami sporné, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
34.1. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
34.2. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
34.3. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je subsidiárnym nárokom a prichádza do úvahy až potom, ak je preukázané, že len samotné konštatovanie porušenia práva, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva nie je v konkrétnom prípade dostatočným zadosťučinením a spôsob, akým došlo k porušeniu, vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany (napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. V. ÚS 210/04). Judikatúra (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 91/2020-15 zo dňa 11.02.2020) vymedzuje nemajetkovú ujmu ako rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a pod.. Podľa čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru v znení protokolu číslo 11, každý má právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. „... Náhrada škody by mala predstavovať spravodlivé zadosťučinenie a zahŕňať napríklad peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy (morálnu ujmu), ako aj iné formy zadosťučinenia (napr. verejné ospravedlnenie, uverejnenie zrušujúceho rozsudku a stručného znenia odôvodnenia a pod.). Tá by mala zahŕňať ujmu spôsobenú poškodením občianskej cti, spôsobenú poškodením dobrej povesti, v dôsledku morálneho utrpenia v prípade zadržania, väzby, výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia, v dôsledku sťaženia spoločenského uplatnenia, inú preukázateľnú (a tiež preukázanú) nemajetkovú ujmu. ...“. Na preukázanie existencie nemajetkovej ujmy nepostačuje v rámci dokazovania len uviesť, že nesprávny úradný postup mal negatívny dopad na určitú sféru osobného života, ale v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania je potrebné zistiť skutočnosti preukazujúce negatívny následok takéhoto nesprávneho úradného postupu. Povinnosť uniesť dôkazné bremeno spočíva nielen v tvrdení existencie nemajetkovej ujmy, ale poškodený je povinný ju objektivizovať a navrhnúť dôkazy. Nárok
nemajetkovej ujmy je potrebné vždy posúdiť v kontexte konkrétnych skutkových okolností každého individuálneho prípadu, pričom sa pri rozhodovaní uplatňuje princíp primeranosti a vychádza sa zo závažnosti následkov, ktoré poškodenému vznikli v jeho doterajšom živote, rodinnom, pracovnom a ako to ovplyvnilo napr. jeho budúce spoločenské uplatnenie. Stanovenie výšky nemateriálnej ujmy v peniazoch tak nie je predmetom ľubovôle, ale musí byť založené na konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách vychádzajúcich zo skutkového stavu a na základe dokazovania a zisťovania konkrétnych následkov v jednotlivých oblastiach života poškodeného.
34.4. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním vzniku nemajetkovej ujmy v súvislosti s konštatovaným nesprávnym úradným postupom žalovaného, ktoré vyplýva priamo z hypotézy právnej normy § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. V konečnom dôsledku žalobkyňa nemajetkovú ujmu čo do výšky ani nešpecifikovala. Dôkazné bremeno sa chápe v spojitosti s procesnou zodpovednosťou strany sporu za to, že ak v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, prejaví sa to v jej procesnom neúspechu. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej než majetkovej sféry poškodeného, a teda môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a podobne. Zákon č. 514/2003 Z. z. tak ako je vyššie uvedené, pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy výslovne, demonštratívnym výpočtom, stanovuje kritériá, ktoré je potrebné vždy posúdiť s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu. Stanovenie výšky nemajetkovej ujmy nie je ponechané na ľubovôľu súdu, ale musí byť založené na konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách, ktoré musia vychádzať zo skutkového stavu na základe dokazovania vykonaného najmä na zisťovanie konkrétnych následkov v jednotlivých oblastiach spoločenského života dotknutej osoby, a v tom smere dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného, t.j. žalobkyňu. Z uvedenej právnej úpravy, ktorá stanovuje okruh skutočností, na ktoré je potrebné pri určení výšky peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy prihliadnuť, vyplýva, že nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy nemožno vyvodiť už zo samotnej existencie nesprávneho úradného postupu, bez zreteľa na následky dopadu vzniknutej ujmy na jednotlivé stránky života dotknutej osoby, závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo. V danom prípade, tak žalobkyňa nemohla byť úspešná ani v časti týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy údajne vzniknutej titulom nesprávneho úradného postupu žalovaného, lebo vznik nemajetkovej ujmy v konaní relevantne neodôvodnila a ani nepreukázala, s výnimkou kópie lekárskej správy (č.l. 56), ktorá je datovaná zo dňa 11.12.2000, t.j. 9 rokov pred tým, ako v roku 2009 došlo postupom správy katastra k zápisu listín v konaní Z-2467/2009 a Z-2468/2009 do katastra nehnuteľností. Aj keď žalobkyňa namietala, že lekársku správu predložila na potvrdenie toho, že zvýšený stres, nervozita a únava pre ňu boli veľmi nebezpečné v kontexte jej veku a zdravotných ťažkostí (má implantovaný kardiostimulátor), odvolací súd apeluje, že takáto všeobecná argumentácia neobstojí, nakoľko nepreukazuje reálne negatívne následky do osobnostnej integrity žalobkyne, ale len deklaruje jej zdravotný stav v roku 2000.
34.5. V súvislosti s dôkazným bremenom odvolací súd poukazuje na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020, v zmysle ktorého „... úspech procesnej strany je definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z predmetnej zásady následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti. ...“.
34.6. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24.06.2010).
35. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 12. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy (neboli pripojené vyšetrovacie spisy Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo G. pod ČVS:ORP-950/ZVZV-2013 a pod ČVS:ORP-720/OEK-ZV-2012) potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností bez toho, aby sa v odôvodnení svojho rozsudku s týmto návrhmi vysporiadal, odvolací súd vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú, avšak nespôsobujúcu nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
35.1. Pravdou je, že žalobkyňa navrhla vo vyjadrení zo dňa 30.08.2019 (č.l. 146) zadovážiť vyššie uvedené vyšetrovacie spisy, ale iba pre prípad, že súd bude mať za potrebné takéto dôkazy vykonať. Išlo o vyšetrovacie spisy týkajúce sa vyšetrovania pozmenenia verejnej listiny a vyšetrovania podozrenia na zneužitie právomoci verejného činiteľa starostky obce W.. V konaní však bolo preukázané, čo nebolo ani medzi stranami sporné, že verejné listiny vydané starostkou obce W. (o zrušení súpisného čísla; o oznámení pridelenia nového súpisného čísla), neboli vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, že žalovaný pochybil, keď na základe predmetných listín vykonal záznam do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené, tak nebolo potrebné uvedenú právnu otázku ďalej preukazovať, a to najmä v situácii, keď súd prvej inštancie predbežnú otázku existencie nesprávneho úradného postupu vyhodnotil za preukázanú. Na tomto mieste odvolací súd konštatuje, že hoci súd sa musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Sumarizujúc s prihliadnutím na jednoznačný záver súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje, že pochybnosti o vlastníckom práve žalobkyne k Domu nesúvisia s nesprávnym úradným postupom žalovaného, ani s rozhodnutiami obce W., ale historicky vyplývajú z neexistencie vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobkyne, ktorý s ňou uzavrel darovaciu zmluvu k Domu, hoci Dom nebol zahrnutý do dedičstva po jeho právnom predchodcovi. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie síce formálne pochybil, keď sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyporiadal s návrhom žalobkyne na vykonanie dôkazu ktorý nevykonal, avšak toto pochybenie nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, keďže predmetný dôkaz zjavne nemohol ovplyvniť závery súdu prvej inštancie, ktoré boli kľúčové pre rozhodnutie vo veci. Uvedené tak nespôsobuje porušenie práva na spravodlivý proces, keďže súd prvej inštancie relevantne, v logických súvislostiach vyhodnotil všetky priame dôkazy, ktoré s dôrazom na ich dôkaznú silu boli pre posúdenie veci rozhodné a o ne oprel svoje rozhodnutie. Odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie porušil zásady vyplývajúce z § 191 CSP v súvislosti s hodnotením dôkazov, keď jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikovaný právny predpis a daný právny vzťah správne právne posúdil.
35.2. Z práva na spravodlivý proces pre procesnú stranu nevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal ňou predkladaný výklad všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Súčasťou práva na spravodlivý proces nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Pod procesným postupom treba rozumieť, pred vydaním konečného rozhodnutia, predchádzajúcu činnosť alebo nečinnosť súdu, ide o procedúru prejednania veci znemožňujúcu strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení, znemožňujúcu jej aktívnu účasť na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne, t.j. vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu.
36. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 6. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie žalobu v časti o určenie existencie nezákonného postupu resp. porušenie zákona, vyhodnotil ako procesne neprípustnú podľa 137 CSP, keď žalobkyňa poukázala na zákon č. 514/2003 Z.z. (ako osobitný právny predpis) ktorý výslovne predpokladá (resp. pripúšťa) existenciu žaloby, ktorou bude žalobcom požadované iba (alebo aj) konštatovanie porušenia práva.
36.1. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
36.2. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
36.3. Zákonodarca pri pochybení orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, pravdepodobne v snahe postihnúť čo najväčší okruh pochybení orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, nevymedzil nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci a ani ho nedefinoval, ale príkladmo uviedol pochybenia orgánu verejnej moci, ktoré spadajú pod nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Z uvedeného vyplýva, že pri uplatnení nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z. súd skúma a posudzuje existenciu nesprávneho úradného postupu sám, v rámci vyriešenia prejudiciálnej otázky. Inak povedané, vo vzťahu k predmetnej veci, súd nerozhoduje osobitne o existencii nesprávneho úradného postupu, na takéto osobitné rozhodnutie nemá zákonný titul vymedzený v zákone č. 514/2003 Z.z..
36.4. Rovnako súd nemá zákonný titul pre postup podľa § 137 písm. c), d) CSP pri posudzovaní žaloby podanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Pre postup súdu podľa § 137 písm. c) CSP, zákonodarca kvalifikuje prípustnosť takejto žaloby s tým, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, čo nie je tento prípad, keďže zákon č. 514/2003 Z.z. nevyžaduje osobitné určenie/preukázanie naliehavého právneho záujmu za účelom podania žaloby o náhradu škody podľa tohto zákona. Pre postup súdu podľa § 137 písm. d) CSP, zákonodarca kvalifikuje prípustnosť takejto žaloby len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis, čo ale nie je tento prípad, keďže zákon č. 514/2003 Z.z. nevyžaduje pri podaní žaloby určenie právnej skutočnosti, t.j., že ide o nesprávny úradný postup.
36.5. Odvolací súd sa tak v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie uvedené v poslednej vete odseku 50. napadnutého rozhodnutia.
37. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s návrhom žalobkyne na rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
37.1. Žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 21.06.2024 nerozhodol o jej návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ktorý podala na predchádzajúcom pojednávaní dňa 20.08.2019 a následne ho dvakrát zopakovala (v podaní zo dňa 20.08.2019 a zo dňa 30.08.2019). V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP nemá žalobca automaticky bez ďalšieho právny nárok. Splnenie formálnych podmienok neznamená automatický nárok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale súdy musia uprednostňovať materiálnu ochranu práv, keď rozsudok pre zmeškanie by nemal byť využívaný s cieľom čo najrýchlejšieho a inak bezúčelného ukončenia sporu na úkor základného práva na súdnu ochranu. Prioritne v súdnom konaní musí zostať materiálna a nie formálna ochrana práv strán sporu. Pred formalizmom schematických poučení je potrebné uprednostniť zváženie celého priebehu konania. Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie sú dané len vtedy, keď je takýto rozsudok oprávnenou sankciou za skutočnú pasivitu strany, ktorá úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu (III. ÚS 121/2021). Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nepochybil, keď nerozhodol na pojednávaní dňa 20.08.2019 rozsudkom pre zmeškanie, a to najmä s prihliadnutím, že žalovaný nebol v spore nečinný, nakoľko sa napr. riadne vyjadril k žalobe. Z hľadiska procesného postupu, súd nevydáva osobitné rozhodnutie v prípade, ak návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie nevyhovie. Odvolací súd tiež musí konštatovať, že súd prvej inštancie sa s návrhom žalobkyne na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného riadne a dostatočne vyporiadal v odseku 40. napadnutého rozhodnutia.
38. Odvolací súd konštatuje, že z práva na spravodlivý proces pre procesnú stranu nevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal ňou predkladaný výklad všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Súčasťou práva na spravodlivý proces nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Pod procesným postupom treba rozumieť, pred vydaním konečného rozhodnutia, predchádzajúcu činnosť alebo nečinnosť súdu, ide o procedúru prejednania veci znemožňujúcu strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení, znemožňujúcu jej aktívnu účasť na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne, t.j. vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu.
39. Napadnutý rozsudok, podľa názoru odvolacieho súdu, zodpovedá požiadavkám vyplývajúcich z § 220 ods.2 CSP a zodpovedá zásadám súdnej praxe, je dostatočne odôvodnený, čím nedošlo k žiadnej vade takej intenzity, ktorá by v konečnom dôsledku mala vplyv na správnosť rozhodnutia s tým, že odvolací súd svojim rozhodnutím na podporu rozhodnutia súdu prvej inštancie (správneho právneho posúdenia veci) iba zvýraznil závery súdu prvej inštancie. Keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, nemožno ho považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov vychádzal pri zamietnutí žaloby, akými úvahami sa riadil, ako ich posudzoval a aké závery zaujal k ich právnemu posúdeniu. Predostretá hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie v danom prípade zodpovedá zásadám formálnej logiky, vychádza zo zisteného skutkového stavu veci a z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym posúdením.
40. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
41. Krajský súd v Bratislave na základe uvedeného uzatvára, že obsah odvolania žalobkyne nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
42. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Avšak vzhľadom na to, že žalovanému v odvolacom konaní žiadne dôvodné trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).
43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a)napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b)napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c)je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( § 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)