Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/14/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Brondoša a sudcov JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, C. a 2/ D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, C., proti žalovanému: E. F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. X, I. J. K., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., Račí potok 3, Košice, IČO: 53 769 589, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. -460 z 20. septembra 2023

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán konania k nehnuteľnosti zapísanej na Okresnom úrade Košice - okolie, katastrálnom odbore, na liste vlastníctva č. XXX, okres Košice - okolie, obec E. J. K., katastrálne územie E. J. K., označenej ako pozemok evidovaný ako parcela registra „C“ parc. č. 152/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2, vyporiadal zrušené podielové spoluvlastníctvo strán sporu rozdelením tak, že do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade prikázal novovytvorenú parcelu registra „C“ č. 152/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 30.8.2012, autorizačne overeným L. E. M., N. dňa 30.8.2012, úradne overeným Správou katastra Košice - okolie dňa 20.9.2012 pod č. 181/2012, ktorý tvorí prílohu tohto rozsudku a prikázal zvyšnú časť pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ parc. č. 152/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 168 m2 do podielového spoluvlastníctva žalobcu v 1. rade: A. B., O. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, B. - C. a žalobkyne v 2. rade: D. B., O. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, B. - C. (BSM), pod B6 v podiele 320/168, žalobcu v 1. rade: A. B., O. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, B. - C., pod B15 v podiele 80/1280, žalobkyne v 2. rade: D. B., O. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, B., pod B16 v podiele 80/1280, žalovaného: E. F. G., O. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/X, I. J. K., pod B17 v podiele 576/1280, žalobcu v 1. rade: A. B., O. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, B. - C. a žalobkyne v 2. rade: D. B., O. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, Včeláre- Dvorníky (BSM), pod B18 v podiele 120/1280, žalobcu v 1. rade: A. B., O. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, B., pod B19 v podiele 40/1280 a žalobcu v 1. rade: A. B., O. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, B., pod B20 v podiele 64/1280 (I.), nepriznal žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania (II.) a priznal štátu proti žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100% (III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľnosti evidovanej na Okresnom úrade Košice

- okolie, katastrálnom odbore, na liste vlastníctva č. XXX, nachádzajúcej sa v okrese P. - G., v obci

E. J. K., v katastrálnom území E. J. K., a to pozemku evidovanom ako parcela registra „C“, parc. č. 152/4-zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2, na tom skutkovom základe, že predmetná nehnuteľnosť predstavuje spoločný dvor, cez ktorý sa prechádza k nehnuteľnostiam vo vlastníctve strán konania, pričom žalobcovia prejavili záujem z tejto spoločnej nehnuteľnosti za pomoci geometrického plánu odčleniť jej časť (novovytvorenú parcelu č. 152/9) vo výmere 19m2, priľahlú k nehnuteľnosti v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, ktorú (novovytvorenú parcelu) žiadali prikázať do ich bezpodielového spoluvlastníctva s tým, že podiely ostatných podielových spoluvlastníkov na zvyšnej časti predmetnej nehnuteľnosti ostatnú nedotknuté.

3. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. a , a , a a a (ďalej len „“) v znení noviel a s poukázaním na občianskoprávnu zásadu, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve s inými osobami, uviedol, že vzhľadom k tomu, že dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva medzi stranami (podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti) neprichádzala do úvahy, pristúpil k jeho zrušeniu a vyporiadaniu riadiac sa pritom zásadami uvedenými v . Za pomoci znaleckého dokazovania sa vyporiadal s otázkou reálnej deliteľnosti predmetu sporu. Poukázal na meniacu sa obranu žalovaného v spore, ktorý od počiatočného nesúhlasu s navrhovaným spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva, uznajúc argumentáciu žalobcov, od svojej procesnej obrany upustil, pričom svoj súhlas s navrhovaným spôsobom vyporiadania podmienil požiadavkou, aby mu zo strany žalobcov bol garantovaný prístup k vodovodnej šachte, resp. jej prekládka, čo však svojim následným konaním zmaril. Ďalej konštatoval, že predmetný pozemok, ktorého reálneho rozdelenia sa žalobcovia domáhajú vyčlenením časti spoločnej nehnuteľnosti o výmere 19 m2 za účelom uskutočnenia prístavby-rozšírenia nehnuteľnosti v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, nachádzajúcej sa na priľahlom pozemku parc. č. 152/1 evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E. J. K., predstavuje spoločný dvor k štyrom domovým jednotkám, ktoré majú samostatné vchody s tým, že navrhovaná reálna deľba zohľadňuje veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov, ako i účelné využitie veci, so zachovaním šírky prístupovej cesty postačujúcej na prejazd všetkých druhov áut na spoločnú parcelu č. 152/4. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. , keď dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol v predmete konania.

4. Rozsudok vo vyhovujúcom výroku I. ako aj v súvisiacom výroku II. o trovách strán napadol včas podaným odvolaním žalovaný s návrhom, aby ich odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní namietal porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávnosť zisteného skutkovému stavu a nadväzujúceho právneho posúdenia veci, keď podľa neho súd prvej inštancie pochybil tým, že sa relevantným spôsobom a presvedčivo nevysporiadal s dôkazmi prekladanými žalobcami týkajúcimi sa spolupráce medzi spoluvlastníkmi pri prekládke vodovodnej šachty, a to aj z dôvodu jeho neprítomnosti na pojednávaní, ktoré bolo stanovené na deň 20.9.2023, na ktorom mohol ozrejmiť tieto skutočnosti. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcov, že táto prekládka nemohla byť zrealizovaná z dôvodov na jeho strane. Poukázal pri tom na skutočnosť, že samotný žalobca začal prekládku vodovodnej šachty bez akéhokoľvek súhlasu VVaK a.s. a bez akejkoľvek predchádzajúcej dohody s ním. Argumentoval, že prekládka vodovodnej šachty do jednej šachty u dvoch vlastníkov pozemkov, predpokladajúc rozdelenie pozemkov podľa geometrického plánu, resp. podľa požiadaviek žalobcov, nie je technicky možná, pričom v prípade rozdelenia pozemkov podľa geometrického plánu by došlo k zamedzeniu prístupu k vodovodnej šachte z jeho strany, čím by došlo k neúmernému zásahu a zníženiu kvality užívania oddeleného pozemku prikázaného do jeho spoluvlastníctva. Nesúhlasil s procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý jeho neúčasť na pojednávaní dňa 20.9.2023 o 9:00 hod. vyhodnotil ako neospravedlnenú napriek tomu, že mu vznikli objektívne prekážky, pre ktoré sa na predmetné pojednávanie nedostavil. Záverom uviedol, že svoj výsluch považuje pre rozhodnutie súdu za podstatný. Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a vytýkajúcimi nesprávne právne posúdenie veci, žalovaný podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. , a . V odvolaní odvolateľom formálne citované ďalšie odvolacie dôvody podľa ust. , , , a neboli podopreté konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, na to, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, na inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

a že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody odvolateľom materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnené. Odvolací súd v tejto spojitosti upriamuje pozornosť na záver vyplývajúci z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. z 5. novembra 2019, v zmysle ktorého odvolací dôvod nemôže spočívať len na všeobecnom vyjadrení nespokojnosti s rozhodnutím bez bližšej špecifikácie vytýkaných nesprávností v kontexte konkrétnych okolností prípadu. Napokon odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

5. Žalobcovia sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného stotožnili so spôsobom posúdenia veci súdom prvej inštancie; zopakovali svoje argumenty prednesené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

6. Rozsudok vo výroku o trovách štátu (III.) nebol odvolaním napadnutý; v tejto časti nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. a , a preto v nej nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ), prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas ( ), oprávnenou osobou ( až ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( až ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa , a , s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Odvolací dôvod podľa ust. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. , a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. a nasl. .

9. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

10. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku konštatuje, že tieto žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore naplnené.

11. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny predpis, správne ho aj vyložil a aplikoval, to znamená, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného. Odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody napadnutého rozsudku vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( ).

12. Žalovaný svojimi odvolacími námietkami ťažiskovo nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť posúdenia otázky samotného zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozdelením predmetného pozemku v nadväznosti na skutočnosť, že týmto sa mu zamedzí prístup k vodomernej šachte, keďže sa táto bude po rozdelení spoločnej nehnuteľnosti nachádzať na novovytvorenej parcele, ktorej vlastníkmi sa stanú (iba) žalobcovia.

13. Súd prvej inštancie sa dostatočne a presvedčivo vysporiadal s týmito tvrdeniami žalovaného a tiež zrozumiteľným a dostatočne odôvodneným spôsobom formuloval záver, že reálna deľba predmetného pozemku žalobcami navrhovaným spôsobom je možná, a to s poukazom na závery znaleckého posudku znalca L. E. H., ako i súhlasné stanovisko mesta Moldava nad Bodvou, zároveň zohľadňujúca veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov, ako i účelné využitie veci, so zachovaním šírky prístupovej cesty postačujúcej na prejazd všetkých druhov áut na spoločnú parcelu č. 152/4, teda jej dôsledkom nebude strata doterajšieho prístupu k inej nehnuteľnosti v zachovanom vlastníctve. Odvolací súd na tieto závery, ktoré majú logickú postupnosť, poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

14. Odvolací súd konštatuje, že konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle je judicium duplex, t.j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia i rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak ( ). Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy ( od 1. januára 1992) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia (; ).

15. Rozdelenie veci je prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, súd tak musí v prvom rade skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť. Z praktického hľadiska bude tento spôsob vyporiadania vhodný najmä vtedy, ak každý zo spoluvlastníkov má záujem udržať si vlastnícke právo k veci, hoci len k jej určitej časti. Pokiaľ majú spoluvlastníci (jeden alebo viacerí) záujem svoj podiel predovšetkým speňažiť, bude vhodnejším spôsobom vyporiadania predaj veci a rozdelenie výťažku prípadne prikázanie veci spoluvlastníkovi, ktorý má o vec záujem. O reálne rozdelenie pôjde iba vtedy, ak reálna deľba má za následok rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov, a preto sa v takomto prípade ani nevyžaduje majetkové vyporiadanie. Každý z bývalých spoluvlastníkov sa totiž stáva výlučným vlastníkom reálne rozdelenej veci. Vec musí byť deliteľná nielen z faktického hľadiska, ale aj z právneho. Jedným z významných faktorov pri posudzovaní reálnej deliteľnosti veci je faktor finančnej nákladnosti. Tento faktor je nutné posudzovať z dvoch hľadísk. Prvým z nich je nákladnosť prác nevyhnutných pre reálne rozdelenie veci (objektívne hľadisko). Druhým z nich je ochota spoluvlastníkov sa finančne podieľať na prácach potrebných na rozdelenie veci (subjektívne hľadisko). K objektívnemu hľadiska súdna prax zaujala stanovisko, že pred prípadným rozdelením veci je vždy nutné zvážiť, nakoľko je možné od spoluvlastníkov požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením

veci s tým, že pokiaľ by vec nebola deliteľná bez vynaloženia finančne náročných úprav, vec by bolo nutné považovať za reálne nedeliteľnú. Vo vzťahu k subjektívnemu hľadisku je súd povinný zaoberať sa otázkou, či sú spoluvlastníci vôbec ochotní vynaložiť náklady potrebné na uskutočnenie požadovaných prác a úkonov. Pokiaľ takáto vôľa spoluvlastníkov absentuje, je vec nutné aj v tomto prípade považovať za reálne nedeliteľnú. O reálnom rozdelení spoločnej veci nemožno uvažovať vtedy, ak by rozdelenie veci malo za následok, že rozdelená vec už nemôže slúžiť účelu, na ktorý je určená. Posúdenie deliteľnosti veci môže byť náročné najmä v prípade nehnuteľnosti. V prípade pozemku je potrebné zvážiť, či rozdelením pozemku nedôjde k drobeniu pozemku nad rámec uvedený v . Pri posudzovaní reálnej deliteľnosti pozemku je ďalej nutné brať do úvahy nielen územnoplánovaciu dokumentáciu, ale i prístup ku komunikáciám a účelnosť technického spôsobu navrhovaného riešenia rozdelenia pozemku. Takisto treba prihliadať na tvar, celkovú plochu a veľkosť pozemku, ako aj jeho zastavanosť stavbami. Cieľom je dosiahnuť stav, keď by aj po rozdelení pozemku mohli bývalí spoluvlastníci dobre užívať jednotlivé pozemky. Najčastejšie sú na reálnu deľbu vhodné nezastavané pozemky. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci nie je možné bez geometrického plánu, na ktorom je vyznačené rozdelenie predtým spoločnej parcely, parcelné čísla nových parciel, ich výmera a vlastník. Prekážkou reálneho rozdelenia pozemku nie je skutočnosť, že po rozdelení možno jednotlivé pozemky užívať len s určitými obmedzeniami. Výsledkom delenia nemusí byť optimálne riešenie a skutočnosť, že pri budúcom užívaní pozemkov treba predpokladať s určitými faktickými alebo právnymi obmedzeniami, nie je významná, keďže k vzniku určitých obmedzení dochádza prakticky pri každom delení pozemku, a to už len z dôvodu zmenšovania veľkosti pozemku ( I, 2. vydání, 2019, s. 1091 - 1102: E. P.). Súd rozhodujúci v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva o reálnom rozdelení určitého pozemku by nemal pristupovať k takej variante rozdelenia, ktorej dôsledkom by bola bez ďalšieho strata doterajšieho prístupu k inej nehnuteľnosti v existujúcom vlastníctve (i spoluvlastníctve) niektorého z účastníkov (Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. ).

16. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobcovia preukázali znaleckým posudkom č. 1/2016 znalca Ing. Milana Hačka, PhD. zo dňa 8.3.2016, že predmetná nehnuteľnosť je reálne deliteľná na dva funkčne samostatné pozemky zohľadňujúce veľkosti spoluvlastníckych podielov žalobcov v 1. a 2. rade na jednej strane a žalovaného na druhej strane, a to na novovytvorenú parcelu registra „C“ č. 152/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, ktorá mala byť podľa návrhu žalobcov prikázaná do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a na novovytvorenú parcelu registra „C“ č. 152/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 168 m2, ktorá by mala byť prikázaná do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaného vo veľkosti spoluvlastníckych podielov, ktoré zodpovedajú presne rovnakej výmere na nehnuteľnosti, akú majú podieloví spoluvlastníci v súčasnosti. Odvolací súd taktiež prihliadol na skutočnosť, že predmetný geometrický plán, ktorý tvorí súčasť rozsudku, má všetky zákonom stanovené náležitosti potrebné na to, aby mohol byť podkladom pre zápis práv k nehnuteľnostiam.

17. Odvolací súd v tejto časti uzatvára, že výsledkom rozdelenia sporného pozemku podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 30.8.2012 možno nebude optimálne riešenie, keďže sa na novovytvorenej parcele v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov bude nachádzať vodomerná šachta a vodomery žalobcov a žalovaného, avšak tento spôsob vyporiadania, aj s prihliadnutím na ochotu žalobcov finančne sa podieľať na prácach spojených s prekládkou vodomernej šachty, na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením, pokiaľ ide o novovytvorenú parcelu o výmere 19 m2 hraničiacu s pozemkami a stavbou žalobcov, ktorú žalobcovia plánujú využiť na stavebné rozšírenie svojho rodinného domu a na nezmenený prístup spoluvlastníkov ku komunikáciám, zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu spravodlivému a rozumnému usporiadaniu vzťahov k danej nehnuteľnosti, ktorá je svojim charakterom stavebným pozemkom nachádzajúcim sa v zastavanom území obce. Zároveň je potrebné poukázať aj na postoj žalovaného, ktorý v zásade nemal nejaké konkrétne výhrady k tomu, aby sa v prospech žalobcov zo spoločnej nehnuteľnosti odčlenila takáto novovytvorená parcela, ako aj na skutočnosť, že aj v súčasnej dobe sa na pozemku vo vlastníctve žalobcov (ktorý nie je predmetom sporu) nachádza plynové potrubie a plynomer žalovaného, pričom v súvislosti s týmto medzi nimi nedochádza ku sporom.

18. Žalovaný v danom prípade uplatnil aj odvolací dôvod podľa podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických

osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov (aj iných orgánov). Pod pojmom „procesný postup“ súdu sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a , , , ).

19. V zmysle tohto ustanovenia pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká zákonnému ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatiou iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

20. Pre procesnú stranu z práva na spravodlivý súdny proces nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť odvolania podľa nie je nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a v rozsahu námietok a argumentov žalovaného uvedených v odvolaní, dospel k záveru, že ani odvolací dôvod podľa v prejednávanej veci nie je preukázaný.

22. Z obsahu spisu je zrejmé, že o pojednávaní určenom na deň 20.9.2023 o 9.00 hod., na ktorom bol vyhlásený rozsudok, boli strany sporu zo strany prvoinštančného súdu riadne a včas upovedomené na pojednávaní konanom dňa 12.5.2023 (viď. obsah zápisnice o pojednávaní na č.l. 448). Súd na tomto pojednávaní rozhodol rozsudkom v neprítomnosti žalovaného, keď v zápisnici o pojednávaní zo dňa 20.9.2023 konštatoval neprítomnosť žalobcu bez ospravedlnenia. Následne žalovaný elektronickým podaním (mailom) zo dňa 25.9.2023 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ktorej dôvodom bola podľa jeho tvrdení porucha motorového vozidla počas cesty na pojednávanie, o ktorej skutočnosti sa neúspešne pokúšal telefonicky informovať konajúci súd.

23. Podľa až 4 pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. (2) Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. (3) Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. (4) Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

24. Súd teda rozhoduje o prípadnom návrhu na odročenie pojednávania a môže posúdiť návrh na odročenie pojednávania ako nedôvodný, pričom následne postupuje procesne podľa , alebo ho vyhodnotí ako dôvodný a následne procesne postupuje podľa 184 . Pokiaľ súd posúdi návrh na odročenie pojednávania ako nedôvodný, musí bez zbytočného odkladu, t. j. hneď o tom upovedomiť stranu, ktorá odročenie pojednávania navrhla. Súd o svojom rozhodnutí podľa ods.

4 upovedomí stranu, ktorá odročenie pojednávania navrhla, na telefónne číslo alebo elektronickú adresu, ktorú je povinná uviesť v návrhu na odročenie pojednávania (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540 s, str. 686).

25. V civilnom procese platí zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní. Preto aj všetky úkony, ktoré súd realizuje v rámci prípravy pojednávania, je povinný uskutočniť tak, aby bola vec rozhodnutá na prvom pojednávaní. Dôvody na odročenie pojednávania by mali byť také, ktoré súd nemohol predvídať pri príprave a nariadení termínu pojednávania. Možnosť súdu odročiť pojednávanie je možná len výnimočne a zákon podmieňuje tento postup existenciou dôležitých dôvodov. Platné procesné právo vyžaduje pre odročenie pojednávania na návrh strany kumulatívne (súčasné) splnenie dvoch podmienok, z ktorých prvou je existencia dôležitého dôvodu brániaceho strane alebo jej zástupcovi v dostavení sa na pojednávanie a druhou nemožnosť od osoby, na strane ktorej prekážka účasti na pojednávaní nastala, spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. Strana sporu alebo zástupca, ktorí žiadajú o odročenie termínu pojednávania, musia tento dôvod súdu oznámiť tak, aby mohol posúdiť, či sú alebo nie sú naplnené zákonné dôvody na odročenie pojednávania. Strana sporu alebo zástupca musia navyše výslovne žiadať o odročenie termínu pojednávania, pretože ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní bez žiadosti o odročenie termínu pojednávania nemožno považovať za žiadosť strany sporu, resp. jej zástupcu o odročenie termínu pojednávania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). V žiadosti o odročenie termínu pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Ustanovenie ukladá povinnosť strane, resp. jej zástupcovi žiadať o odročenie termínu pojednávania bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvie alebo sa o ňom mohla dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohla predpokladať. Termín bezodkladne je potrebné vykladať v intenciách „hneď“. Včasnosť oznámenia dôvodu na odročenie termínu pojednávania v súlade s súd vyhodnotí pri rozhodovaní o dôvodnosti návrhu na odročenie pojednávania (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2. vydanie, 2022, s. 731 - 740).

26. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol na uvedenom pojednávaní postupujúc v súlade s ustanovením , podľa ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ustanovenie súdu ukladá povinnosť, aby vec rozhodol rýchlo a hospodárne, spravidla na jednom pojednávaní. Podľa SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. To však neznamená, že súd za žiadnych okolností nemôže konať bez prítomnosti strany, prípadne, že je povinnosťou súdu vyhovieť každej žiadosti o odročenie pojednávania. Podľa po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané; ak sa tieto osoby nedostavili, hoci boli riadne predvolané a absentuje žiadosť o odročenie pojednávania alebo súd uvádzané dôvody odročenia nepovažuje za dôležité, súd rozhodne, že sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. Pre legitímne pojednávanie v neprítomnosti strany teda musia byť splnené súčasne dve podmienky, strana bola riadne predvolaná a absentuje žiadosť strany o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Posledná podmienka je splnená nielen vtedy, ak strana nepožiada o odročenie pojednávanie, ale aj vtedy, ak požiada, ale existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania nepreukáže.

27. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd urobil záver, že súd prvej inštancie z procesného hľadiska postupoval v súlade s ustanoveniami , keďže v čase pojednávania absentovala žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania, pričom o dôvodoch, ktorými žalovaný ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaní, sa prvoinštančný súd dozvedel až o 5 dní neskôr, čo nemožno považovať za včasné oznámenie.

28. V nadväznosti na súvisiacu odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd dopĺňa, že v civilnom sporovom konaní je výsluch strany iba podporným dôkazom. Vyplýva to z dikcie zákona, podľa ktorej výsluch strany môže súd vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. V civilnom sporovom procese platí zásada prejednacia, podľa ktorej len strany v spore nesú zodpovednosť za unesenie dôkazného bremena. Strana má povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, povinnosť vyjadrovať sa k veci, k dôkazom a pod. Tieto úkony môže vykonávať aj prostredníctvom svojho zástupcu. Výsluch

strany ako dôkaz je potrebné odlišovať od prednesu strany. Dôkazom je výsluch strany iba vtedy, ak ho súd ako procesný prostriedok nariadi. Z ustanovenia vyplýva, že strana má v konaní povinnosť pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Strana má teda aj podľa novej právnej úpravy povinnosť vypovedať pravdu a nezamlčiavať nič o tých skutkových tvrdeniach, ktoré s prejednávanou vecou súvisia. Porušenie tejto povinnosti však nemá za následok trestné stíhanie, pretože nejde o krivú výpoveď podľa . Nebude však vylúčená zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv, ak pri jej výpovedi príde k excesu (stanovisko Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. Cpjn 13/2007). K výpovedi nemožno stranu nijako donútiť. Vynútiť možno iba jej dostavenie sa na súd (poriadkovou pokutou alebo predvedením). Povinnosť uskutočniť výsluch strany civilného sporu nie je absolútna. Ak súd nevykoná dôkaz výsluchom sporovej strany, bez ďalšieho nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces (R 21/2017).

29. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. uviedol, že „Skutková tvrzení vznesená účastníkem v rámci plnění povinnosti tvrzení nemůže soud posuzovat z hlediska věrohodnosti; může jen zkoumat, zda jsou tato tvrzení dostatečně podepřena provedenými důkazy. Za takový důkaz může sloužit i svědecká výpověď účastníků řízení ( ). Tuto výpověď pak může soud v rámci hodnocení důkazů označit za nevěrohodnou, musí však vždy uvést, jakými úvahami se při hodnocení důkazu svědeckou výpovědí řídil.“

30. I napriek nevypočutiu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 20.9.2023 nedošlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom z dôvodu, že výsluch strany je len jedným z dôkazných prostriedkov, na ktoré súd prihliada v rámci vykonaného dokazovania. Nevykonanie dôkazu výsluchom strany nie je postupom, ktorým by súd odňal možnosť konať pred súdom (Zo súdnej praxe č. 26/2000). Navyše hodnotenie dôkazov je vždy vecou súdu, nie strán konania, čo nie je porušením práva na súdnu ochranu ani práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná.

31. Za týchto okolností odvolací súd dospel k názoru, že v prejednávanom prípade nedošlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces a ku odňatiu jeho možnosti konať pred súdom, keďže žalovaný bol v priebehu konania vypočutý, mal možnosť sa písomne a ústne vyjadrovať k veci, podávať písomné stanoviská i k argumentom protistrany, čo aj urobil. Mal tiež možnosť zvoliť v konaní zástupcu alebo požiadať o ustanovenie advokáta, odvolací súd je preto toho názoru, že jej právo na spravodlivé súdne konanie porušené nebolo.

32. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil procesným postupom podľa ust. 387 ods. 2 , a to v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj v závislom výroku o trovách konania strán ( veta druhá ).

33. Podľa ust. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

34. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že z hľadiska rozhodovania o trovách konania predstavuje spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva konanie svojho druhu, výnimočnosť ktorého oproti iným sporovým konaniam je daná jednak neviazanosťou súdu návrhmi strán ohľadne spôsobu vyporiadania, keďže spôsob vyrovnania vzťahu spoluvlastníkov z ich zaniknutého podielového spoluvlastníctva vyplýva z právneho predpisu ( ). Je potrebné mať na zreteli tiež skutočnosť, že uplatnenie práva na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súde jedným zo spoluvlastníkov je najčastejšie dôsledkom odlišných predstáv o usporiadaní spoločných majetkových hodnôt a práv spoluvlastníkov, pričom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom je preto nevyhnutné v záujme strán, a teda nie len v záujme tej z nich, ktorá podala žalobu na súde. Za tohto stavu nemožno vyvodzovať procesný úspech strany len zo skutočnosti, že podala žalobu na súde a súd na jej základe zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo. I v danom prípade súd prvej inštancie pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán vyšiel z ich podielov na spoločnej veci. Za tohto stavu odvolací súd nemohol o trovách odvolacieho konania strán

rozhodnúť podľa ich procesného úspechu, pričom v širších súvislostiach nevzhliadol takú skutočnosť, ktorá by konečné znášanie ich vlastných trov činila nespravodlivým.

36. Preto odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania v súlade s ust. tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).